335/1991 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2001 do 15.04.2002

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

335
ZÁKON
z 19. júla 1991
o súdoch a sudcoch
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ HLAVA
SÚSTAVA SÚDOV A HLAVNÉ ZÁSADY ICH ČINNOSTI
§ 1
(1)
Súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.
(2)
Súdy Slovenskej republiky sú: Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), krajské a okresné súdy, Vyšší vojenský súd a vojenské obvodové súdy (ďalej len „vojenský súd“); v čase brannej pohotovosti štátu aj vyššie poľné a nižšie poľné súdy.
(3)
Pôsobnosť okresných súdov, krajských súdov a vojenských súdov môžu v prípadoch ustanovených zákonom vykonávať aj súdy inak označené.
§ 2
Rozhodnutia všetkých súdov Slovenskej republiky sú účinné a vykonateľné na jej území.
§ 3
Úlohou súdov je najmä
a)
rozhodovať o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb a štátu, pokiaľ zákon neustanovuje inak,
b)
rozhodovať o vine obžalovaného a ukladať zákonom ustanovené tresty, prípadne iné opatrenia,
c)
preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak,
d)
preskúmavať zákonnosť rozhodnutí iných orgánov, pokiaľ tak zákon ustanovuje.
§ 6
(1)
Na orgány štátnej správy súdov sa možno obracať so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní alebo nevhodné správanie súdnych osôb alebo narušovanie dôstojnosti konania pred súdom.
(2)
Anonymné podania sa nevybavujú.
(3)
Podrobnosti o sťažnostiach na postup súdu a o ich vybavovaní ustanovujú osobitné zákony.
§ 7
(1)
Všetci sú si pred zákonom aj pred súdom rovní. Každý má právo na ochranu svojich práv, slobôd a právom chránených záujmov pred súdom, pokiaľ zákon nezveruje túto ochranu iným orgánom. Súdy rozhodujú samy a nezávisle, či vec, ktorá im bola predložená na rozhodnutie, patrí do ich právomoci.
(2)
Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
(3)
Každý môže pred súdom konať vo svojom materinskom jazyku. Zákon ustanovuje, kedy trovy spojené s pribratím tlmočníka uhrádza štát.
§ 8
(1)
Konanie pred súdmi je zásadne ústne a verejné. Výnimku môže ustanoviť len zákon.
(2)
Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.
DRUHÁ HLAVA
ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ SÚDOV
Okresné súdy
§ 9
(1)
Okresný súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu alebo podpredsedov súdu, ďalších sudcov a prísediacich.
(2)
Okresný súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom.
(3)
Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu a dvoch prísediacich.
§ 10
Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa, pokiaľ zákony o konaní pred súdmi neustanovujú inak.
§ 11
Predseda a podpredseda okresného súdu v súlade s rozvrhom práce vykonávajú súdnictvo patriace okresnému súdu ako predsedovia senátov alebo ako samosudcovia. Predseda okresného súdu na základe právoplatných rozhodnutí súdu dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania príslušným súdom vyššieho stupňa.
Krajské súdy
§ 12
(1)
Krajský súd sa skladá z predsedu a podpredsedov súdu, ďalších sudcov a prísediacich.
(2)
Krajský súd rozhoduje v senátoch; samosudcovia rozhodujú v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi.
(3)
Senáty krajského súdu sa skladajú
a)
z dvoch sudcov, z ktorých jeden je predsedom, a troch prísediacich, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v trestných veciach,
b)
z predsedu a dvoch sudcov v ostatných prípadoch.
§ 13
(1)
Krajské súdy rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy. Zákony o konaní pred súdmi ustanovujú, kedy krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.
(2)
Ďalšie prípady rozhodovania krajských súdov upravujú zákony o konaní pred súdmi.
§ 14
Predseda a podpredsedovia krajského súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace krajskému súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia. Predseda krajského súdu na základe právoplatných rozhodnutí súdov dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania najvyššiemu súdu.
Najvyšší súd
§ 15
(1)
Najvyšší súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu a ďalších sudcov najvyššieho súdu.
(2)
Najvyšší súd rozhoduje v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov najvyššieho súdu.
(3)
V senátoch najvyššieho súdu zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov najvyššieho súdu sa rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu v prípadoch, keď tieto senáty rozhodovali o riadnom opravnom prostriedku; z rozhodovania tohto senátu sú vylúčení sudcovia najvyššieho súdu, ktorí rozhodovali o napadnutom rozhodnutí.
§ 16
Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom Slovenskej republiky. Dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tým, že
a)
rozhoduje o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských, okresných a vojenských súdov v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi,
b)
zaujíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
c)
preskúmava zákonnosť rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje inak,
d)
rozhoduje o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutí cudzozemských súdov na území Slovenskej republiky, ak to vyžaduje zákon alebo medzinárodná zmluva,
e)
rozhoduje v ďalších prípadoch ustanovených zákonom.
§ 17
(1)
Sudcovia najvyššieho súdu tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne, obchodné a správne kolégiá. Na čele kolégií sú predsedovia kolégií. Predseda najvyššieho súdu môže so súhlasom pléna zlúčiť niektoré kolégiá, ak je to vzhľadom na náplň ich činnosti vhodné.
(2)
Predsedovia kolégií organizujú a riadia činnosť kolégií. Na základe právoplatných rozhodnutí senátov navrhujú kolégiám zaujatie stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
§ 18
(1)
Plénum najvyššieho súdu sa skladá z predsedu najvyššieho súdu, podpredsedu najvyššieho súdu a ostatných sudcov. Platne sa môže uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých sudcov najvyššieho súdu.
(2)
Plénum najvyššieho súdu najmä:
a)
uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu,
b)
zaujíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo sporných medzi kolégiami,
c)
prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva podnety k novej právnej úprave.
(3)
Zasadania pléna najvyššieho súdu sú neverejné. Na zasadaní pléna najvyššieho súdu sa môže zúčastniť minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) a generálny prokurátor Slovenskej republiky. Na zasadanie pléna možno prizvať aj iné osoby.
§ 19
(1)
Predseda a podpredseda najvyššieho súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace najvyššiemu súdu ako predsedovia senátu alebo sudcovia. Predseda najvyššieho súdu na základe právoplatných rozhodnutí súdov navrhuje kolégiám alebo plénu, aby zaujali stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(2)
Predseda najvyššieho súdu zvoláva plénum najvyššieho súdu, určuje program rokovania pléna a toto rokovanie riadi.
Vojenské súdy
§ 20
Vojenské súdy rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov a ďalších osôb, o ktorých to ustanovuje zákon. Vojenské súdy rozhodujú aj o iných veciach, ak to ustanovuje zákon.1)
§ 21
(1)
Vojenský obvodový súd sa skladá z predsedu, prípadne podpredsedu, ďalších sudcov a prísediacich.
(2)
Vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom.
(3)
Senáty vojenského obvodového súdu sa skladajú zo sudcu a z dvoch prísediacich.
(4)
Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa, pokiaľ Trestný poriadok neustanovuje inak.
§ 22
(1)
Predseda, prípadne podpredseda vojenského obvodového súdu vykonáva v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace vojenskému obvodovému súdu ako predseda senátu alebo samosudca. Predseda vojenského obvodového súdu okrem toho pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti dbá na to, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní, dbá na dôstojnosť konania, iné činnosti sudcov a na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a na základe právoplatných rozhodnutí súdu dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania príslušným súdom vyšších stupňov.
(2)
Predseda vojenského obvodového súdu vykonáva správu vojenského obvodového súdu, zabezpečuje jeho riadny chod po personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej stránke, stará sa o odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenského obvodového súdu a plní ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného pomeru; pri vybavovaní sťažností fyzických a právnických osôb na prieťahy v konaní a nevhodné správanie sudcov dbá na sudcovskú nezávislosť.
(3)
Predsedu vojenského obvodového súdu zastupuje podpredseda, alebo ak niet podpredsedu, iný sudca predsedom súdu na to určený.
§ 23
(1)
Vyšší vojenský súd sa skladá z predsedu, podpredsedu, ďalších sudcov a prísediacich.
(2)
Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch.
(3)
Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú:
a)
z dvoch sudcov, z ktorých jeden je predsedom, a troch prísediacich, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa,
b)
z predsedu a dvoch sudcov v ostatných prípadoch.
(4)
Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni vojenské obvodové súdy. Zákon o konaní pred súdmi ustanovuje, kedy Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd prvého stupňa.
§ 24
(1)
Predseda a podpredseda Vyššieho vojenského súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace Vyššiemu vojenskému súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia. Predseda Vyššieho vojenského súdu okrem toho pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti dbá na svojom súde aj na vojenských obvodových súdoch na to, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní, dbá na dôstojnosť konania, iné činnosti sudcov, dbá na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a na základe právoplatných rozhodnutí súdov dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania najvyššiemu súdu.
(2)
Predseda Vyššieho vojenského súdu vykonáva správu vyššieho vojenského súdu, zabezpečuje jeho riadny chod po personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej stránke, stará sa o odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov Vyššieho vojenského súdu, riadi a kontroluje výkon správy vojenských obvodových súdov a plní ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného pomeru; pri vybavovaní sťažností fyzických a právnických osôb na prieťahy v konaní a nevhodné správanie sudcov dbá na sudcovskú nezávislosť.
(3)
Predsedu Vyššieho vojenského súdu zastupuje podpredseda Vyššieho vojenského súdu.
§ 25
Výkon správy vojenských súdov
Správu vojenského súdnictva vykonáva minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“). Za tým účelom pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti najmä:
a)
zabezpečuje riadny chod vojenských súdov po personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej stránke,
b)
vybavuje personálne veci sudcov vojenských súdov,
c)
organizuje, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy súdov uskutočňovaný predsedami vojenských súdov,
d)
organizuje a riadi odbornú prípravu justičných čakateľov na vojenských súdoch a ďalšiu odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenských súdov,
e)
sleduje stav súdnej agendy, sleduje a hodnotí postup vojenských súdov v konaní a ich rozhodovanie z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti konania a sudcovskej etiky, plynulosti konania a za tým účelom vykonáva previerky práce vojenských súdov,
f)
dáva najvyššiemu súdu podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
g)
vybavuje sťažnosti fyzických a právnických osôb na prieťahy v konaní a nevhodné správanie sudcov.
§ 33
Sídla a obvody súdov
(1)
Sídlom najvyššieho súdu je Bratislava.
(2)
Sídla a obvody okresných, krajských súdov a vojenských súdov ustanoví zákon.
(3)
Vojenské obvodové súdy a Vyšší vojenský súd sa zriaďujú a zrušujú zákonom, ktorý tiež ustanoví ich sídla a obvody.
TRETIA HLAVA
VOĽBA SUDCOV A PRÍSEDIACICH
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 36
Počet sudcov a prísediacich
(1)
Počet sudcov určuje minister spravodlivosti; u vojenských súdov po dohode s ministrom obrany.
(2)
Počet prísediacich určuje predseda príslušného súdu, a to tak, aby jednotliví prísediaci spravidla nemuseli zasadať viac ako 12 dní v roku.
DRUHÝ ODDIEL
Voľba sudcov a prísediacich
§ 39
Voľba a vymenúvanie súdnych funkcionárov
(1)
Predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu volí zo sudcov tohto súdu Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky na päť rokov, a to najviac na dve po sebe idúce obdobia.
(2)
Predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva zo sudcov minister spravodlivosti.
(3)
Predsedov a podpredsedov vojenských súdov vymenúva spomedzi sudcov vojenských súdov minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany.
§ 43
Spôsob dopĺňania sudcov vojenských súdov za brannej pohotovosti štátu upraví ministerstvo obrany po dohode s ministerstvom spravodlivosti.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZÁNIK FUNKCIE SUDCU A FUNKCIE PRÍSEDIACEHO
§ 50
Odvolanie a uvoľnenie súdnych funkcionárov
(1)
Sudca bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie uvedenej v § 39. O uvoľnení rozhoduje orgán, ktorý sudcu do funkcie zvolil alebo vymenoval.
(2)
Sudca môže byť uvoľnený z funkcie predsedu a podpredsedu súdu a predsedu kolégia najvyššieho súdu orgánom, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval. Odvolať z funkcií uvedených v § 39 ods. 1 a 2 možno len na návrh orgánu, ktorý podáva návrh na zvolenie do týchto funkcií.
PIATA HLAVA
POSTAVENIE SUDCOV A PRÍSEDIACICH
§ 52
(1)
Funkcia sudcu a prísediaceho je verejnou funkciou.
(2)
Na vzťahy vyplývajúce z výkonu funkcie sudcu sa vzťahujú, s výnimkou sudcov vojenských súdov, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, ustanovenia Zákonníka práce. Pracovný vzťah vzniká dňom, ktorý je určený na nástup do funkcie, a zaniká dňom zániku funkcie sudcu podľa tohto zákona.
(3)
Funkcia sudcu a prísediaceho je nezlučiteľná s funkciou poslanca zákonodarného orgánu alebo orgánu miestnej samosprávy a s funkciou vo verejnej správe.
(4)
Sudca nesmie ďalej zastávať žiadnu inú platenú funkciu ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje dôstojnosť sudcovskej funkcie alebo neohrozuje dôveru v nezávislosť a nestrannosť súdnictva. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prísediaceho.
(5)
Platové pomery sudcov ustanoví osobitný zákon.
§ 53
(1)
Sudcovia vojenských súdov sú vojakmi z povolania, a pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na nich predpisy platné pre vojakov z povolania.
(2)
Sudcu vojenského súdu nemožno prepustiť z vojenskej činnej služby, ak predtým nebol z funkcie sudcu odvolaný alebo sa tejto funkcie nevzdal.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak je sudca prepustený z vojenskej činnej služby na vlastnú žiadosť.
(4)
Ak je sudca prepustený z vojenskej činnej služby na vlastnú žiadosť a nevzdá sa funkcie sudcu, minister spravodlivosti ho môže prideliť podľa zásad uvedených v § 40 na civilný súd.
§ 55
Podmienky trestného stíhania
(1)
Pre činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto funkcie možno sudcu a prísediaceho trestne stíhať alebo vziať do väzby len so súhlasom orgánu, ktorý ich vymenoval alebo zvolil.
(2)
Orgán, ktorý začal trestné stíhanie proti sudcovi alebo prísediacemu, upovedomí o tom predsedu príslušného súdu, a ak ide o sudcu, aj ústredný orgán, ktorý vykonáva správu príslušného súdu.
(3)
Súhlas podľa odseku 1 u prísediaceho vojenského súdu dáva predseda súdu, na ktorom je prísediaci činný.
§ 58
Sudcovské rady
(1)
Na štátnej správe súdov sa zúčastňujú sudcovské rady.
(2)
Sudcovské rady sa zriaďujú na krajských súdoch, Vyššom vojenskom súde a najvyššom súde ako poradné orgány predsedov týchto súdov pri výkone štátnej správy súdov.
(3)
Sudcovská rada sa skladá najviac z pätnástich sudcov. Dve tretiny členov sudcovskej rady volí zhromaždenie sudcov v tajnom hlasovaní. Jednu tretinu členov sudcovskej rady tvoria predseda súdu, na ktorom je sudcovská rada zriadená, a ním vymenovaní členovia sudcovskej rady.
(4)
Predsedom sudcovskej rady je predseda súdu. Dvoch podpredsedov sudcovskej rady volí sudcovská rada zo sudcov zvolených zhromaždením sudcov.
(5)
Zhromaždenie sudcov krajského súdu a Vyššieho vojenského súdu tvoria sudcovia týchto súdov a sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode. Zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu tvoria sudcovia tohto súdu.
(6)
Zasadanie zhromaždenia sudcov zvoláva a vedie vekovo starší podpredseda sudcovskej rady. Ak podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie zhromaždenia sudcov zvoláva a vedie prípravný výbor zložený z troch vekovo najstarších sudcov.
(7)
Zhromaždenie sudcov je schopné uznášať sa, ak je na jeho zasadaní prítomná nadpolovičná väčšina sudcov. Na platnosť uznesenia zhromaždenia sudcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny sudcov prítomných na zasadaní. Podrobnosti o rokovaní zhromaždenia sudcov a o voľbách členov sudcovskej rady upravuje rokovací a volebný poriadok schválený zhromaždením sudcov.
(8)
Sudcovská rada plní najmä tieto úlohy:
a)
vyjadruje sa o návrhoch rozpočtov súdov a o čerpaní rozpočtových prostriedkov,
b)
spolupracuje pri vypracúvaní rozvrhov práce súdov a zúčastňuje sa na vyhodnocovaní ich plnenia,
c)
spolupracuje pri hodnotení práce sudcov,
d)
vyjadruje sa o splnení podmienok ustanovených zákonom pre funkčný postup sudcov a o ich mimoriadnom odmeňovaní podľa osobitného zákona,5)
e)
zaujíma stanoviská k výberu kandidátov na voľbu sudcov a k návrhom na pridelenie sudcov na súdy vyššieho stupňa,
f)
vyjadruje sa o návrhoch na vymenovanie predsedov senátov a o návrhoch na ich odvolanie z funkcie z dôvodov uvedených v § 50 ods. 4,
g)
vyjadruje sa o návrhoch na vymenovanie a odvolanie predsedov a podpredsedov súdov,
h)
schvaľuje svoj rokovací poriadok.
(9)
Rokovanie sudcovskej rady zvoláva a vedie jej predseda alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady a prijímaní jej uznesení upravuje ňou schválený rokovací poriadok.
§ 58a
Rada sudcov Slovenskej republiky
(1)
Rada sudcov Slovenskej republiky je koordinačným orgánom sudcovských rád a orgánom zúčastňujúcim sa na štátnej správe súdov v rozsahu a spôsobom vymedzeným osobitným predpisom.5a)
(2)
Radu sudcov Slovenskej republiky tvoria predsedovia a podpredsedovia sudcovských rád uvedených v § 58 ods. 2.
(3)
Predsedom Rady sudcov Slovenskej republiky je predseda najvyššieho súdu. Dvoch podpredsedov si volí Rada sudcov Slovenskej republiky spomedzi svojich členov.
(4)
Rada sudcov Slovenskej republiky plní najmä tieto úlohy:
a)
koordinuje činnosť sudcovských rád uvedených v § 58 ods. 2,
b)
vyjadruje sa o návrhu rozpočtu súdnictva pri zostavovaní štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
c)
zaujíma stanoviská k návrhom kandidátov na sudcov najvyššieho súdu a k návrhom kandidátov na členov medzinárodných súdnych orgánov,
d)
zaujíma stanoviská k návrhom právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva a konanie pred súdmi a predpisy týkajúce sa právneho postavenia sudcov,
e)
schvaľuje svoj rokovací poriadok.
(5)
Zasadnutia Rady sudcov Slovenskej republiky zvoláva a vedie jej predseda alebo ním poverený podpredseda. Na platnosť uznesenia Rady sudcov Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Podrobnosti o spôsobe rokovania a o prijímaní uznesení Rady sudcov Slovenskej republiky upravuje jej rokovací poriadok.
§ 58b
Funkčné obdobie a zánik členstva v sudcovskej rade
(1)
Funkčné obdobie sudcovských rád a Rady sudcov Slovenskej republiky je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady a člena Rady sudcov Slovenskej republiky nie je spojená s nárokom na odmenu a možno ju zastávať len dve po sebe idúce volebné obdobia. Členovia sudcovských rád a členovia Rady sudcov Slovenskej republiky majú nárok na náhradu výdavkov spojených s činnosťou v sudcovskej rade alebo v Rade sudcov Slovenskej republiky podľa osobitného zákona.6)
(2)
Člen sudcovskej rady sa môže svojho členstva a funkcie v sudcovskej rade vzdať. Preložením člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej rady jeho členstvo v sudcovskej rade zaniká.
(3)
Člen sudcovskej rady môže byť pred uplynutím volebného obdobia odvolaný z funkcie alebo členstva v sudcovskej rade z disciplinárnych dôvodov právoplatným rozhodnutím kárneho senátu.
Niektoré ustanovenia o postavení prísediacich
§ 59
Povolávanie na súdne pojednávanie
Prísediaci vojenských súdov sa povolávajú spravidla z ozbrojených síl alebo z ozbrojeného zboru, ktorých je obvinený príslušníkom; musia mať aspoň rovnakú hodnosť ako ten z obvinených, ktorý má najvyššiu hodnosť. Velitelia sú povinní umožniť prísediacim plnenie povinností vyplývajúcich z ich funkcie.
ŠIESTA HLAVA
JUSTIČNÍ ČAKATELIA
§ 61
Prípravná služba justičných čakateľov
Účelom prípravnej služby je odborne pripraviť justičných čakateľov pre výkon funkcie sudcu. Prípravná služba justičných čakateľov trvá tri roky. Minister spravodlivosti môže na žiadosť justičného čakateľa čiastočne započítať do prípravnej služby právnickú činnosť v inom pracovnom alebo obdobnom pomere, ak čakateľ získal počas jej trvania skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu. Skrátenie čakateľskej praxe nemôže presahovať dva roky. U justičných čakateľov vojenských súdov toto započítanie vykoná minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany.
§ 62
(1)
Do pracovného pomeru justičného čakateľa možno prijať len toho, kto spĺňa predpoklady pre funkciu sudcu (§ 34 ods. 1, 2 a 3) s výnimkou veku, skúseností a odbornej justičnej skúšky.
(2)
Justiční čakatelia sú oprávnení vykonávať pod dozorom sudcu jednoduché úkony vyhradené samosudcovi, ktoré určí ministerstvo spravodlivosti vyhláškou.
(3)
Justiční čakatelia sú povinní, a to aj po skončení prípravnej služby, zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti, v rovnakom rozsahu ako sudcovia. Zbaviť tejto povinnosti ich môže predseda krajského súdu z vážnych dôvodov.
(4)
Justičným čakateľom na vojenskom súde sa môže stať len vojak v činnej službe.
(5)
Justičný čakateľ skladá pri nástupe do práce do rúk predsedu príslušného krajského súdu (vyššieho vojenského súdu) tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať zákonmi, budem sa svedomite pripravovať na výkon sudcovskej funkcie a osvojím si zásady sudcovskej etiky.“
(6)
Platové pomery justičných čakateľov ustanoví osobitný zákon.
§ 63
Odborná justičná skúška
Po skončení prípravnej služby sú justiční čakatelia povinní podrobiť sa odbornej justičnej skúške, ktorej účelom je zistiť, či má justičný čakateľ potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu sudcu.
§ 74
(1)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1991 s výnimkou ustanovení § 64 až 66, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1992.
(2)
Ustanovenie § 33 ods. 1 bude vykonané najneskôr do 31. decembra 1992.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.
1)
§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve a § 45 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18/1993 Z. z. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/1995 Z. z.
2)
Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
3)
Čl. 109 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
4)
§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.
5)
§ 11a zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.
5a)
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.