328/1991 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.12.1999 do 31.07.2000

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

328
ZÁKON
z 11. júla 1991
o konkurze a vyrovnaní
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
Úvodné ustanovenia
§ 1
(1)
Účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.
(2)
Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky.
(3)
Fyzická osoba, ak je podnikateľom, a právnická osoba je v úpadku aj vtedy, ak je predĺžená.
§ 2
(1)
Ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde (ďalej len „súd“) začať za podmienok ustanovených týmto zákonom konkurzné konanie (ďalej len „konkurz“) alebo vyrovnacie konanie (ďalej len „vyrovnanie“).
(2)
Cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.
DRUHÁ ČASŤ
KONKURZ
§ 4
Návrh na vyhlásenie konkurzu
(1)
Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, jeho veriteľ, likvidátor právnickej osoby alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku.
(3)
Z návrhu na vyhlásenie konkurzu musí byť zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Navrhovateľ je povinný k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
(4)
Ak je účastníkom konania fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať jej názov alebo obchodné meno, miesto podnikania alebo sídlo.
(5)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu musí uviesť okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dlžník je v úpadku (§ 1), označiť ďalšieho veriteľa a doložiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi, aj keď nie je ešte splatná. Ak dlžník zastavil platby, predpokladá sa, že nie je schopný plniť svoje splatné záväzky.
(6)
Veritelia, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt v cudzine, sú povinní uviesť aj meno a adresu svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku.
(7)
Navrhovatelia súčasne s podaním návrhu zložia na účet súdu preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu. Túto povinnosť nemá likvidátor, ktorý po ustanovení bez zbytočného odkladu vykonal likvidačnú účtovnú súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu preddavku.
(8)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu neobsahuje náležitosti podľa odsekov 3 až 6 alebo ak veritelia nesplnia povinnosť podľa odseku 7, súd konanie zastaví. Ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa nepoužije.
(9)
Ak veriteľ vezme návrh na vyhlásenie konkurzu späť, môže sa návrh podať znova pre tú istú pohľadávku až po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania.
§ 4a
(1)
Ak pred rozhodnutím súdu o návrhu na vyhlásenie konkurzu je doručený súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu na toho istého dlžníka, súd tento návrh bez rozhodnutia pripojí k predchádzajúcemu návrhu, ak spĺňa náležitosti podľa § 4; inak konanie o tomto návrhu zastaví. Ak súd pripojí ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že dňom pripojenia tohto návrhu ďalší navrhovateľ pristúpil do konania. Pripojením návrhu navrhovateľ prijíma stav konania, v ktorom je v čase pripojenia návrhu.
(2)
Ak sú inak dané dôvody na pripojenie návrhu podľa odseku 1, avšak predchádzajúci konkurz je prerušený, súd o tomto ďalšom návrhu koná bez jeho pripojenia.
(3)
Navrhovateľ môže vziať svoj návrh späť až do vyhlásenia konkurzu. Súd konanie zastaví, ak s tým súhlasia všetci navrhovatelia, ktorí pristúpili do konania.
§ 4b
(1)
Po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu súdu alebo po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi dlžník je povinný
a)
zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti;
b)
na výzvu súdu zostaviť zoznam aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov a ich adries a odovzdať ho súdu v lehote ním určenej; táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní.
(2)
Zoznam aktív a pasív podľa odseku 1 písm. b) musí dlžník podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný.
(3)
Ak je dlžníkom právnická osoba, povinnosť podľa odseku 1 písm. b) má jej štatutárny orgán; tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani vtedy, ak sa vzdá svojej funkcie, je z tejto funkcie odvolaný alebo uplynie jeho funkčné obdobie.
(4)
Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nezistenie úpadku, navrhovateľ zodpovedá dlžníkovi za škodu, ktorá mu vznikla obmedzením nakladania s majetkom. Tejto zodpovednosti sa navrhovateľ zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil.
§ 5
(1)
Podmienkou vyhlásenia konkurzu je, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania.
(2)
Podmienka podľa odseku 1 nemusí byť splnená, ak veriteľ na výzvu súdu a v lehote ním určenej zloží preddavok na trovy konania (§ 71). Veriteľ, ktorý zložil preddavok na trovy konania, má právo na jeho vrátenie z dlžníkovho majetku. To neplatí, ak súd nevyhlásil konkurz.
§ 6
Konkurzná podstata
(1)
Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len „podstata“).
(2)
Konkurz sa týka majetku, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a ktorý nadobudol počas konkurzu; týmto majetkom sa rozumie aj mzda alebo iné podobné príjmy. Do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia; majetok slúžiaci podnikateľskej činnosti z podstaty nie je vylúčený.
§ 7
Účastníci konkurzu
(1)
Účastníkmi konkurzu sú veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky podľa § 20 (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník.
(2)
Účastníkmi konkurzu sa stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 2), veritelia pohľadávok uvedených v § 31 ods. 3, ak neprihlasujú nároky podľa § 20 (§ 31 ods. 4), veritelia pohľadávok podľa § 5 ods. 2 a veritelia pohľadávok podľa § 9b ods. 3, ak ich nárok nebol uspokojený a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý vyhlásil konkurz, žalobou, prihláškou alebo ak sú zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu (§ 29 ods. 1).
Správca podstaty
§ 8
(1)
Správca podstaty (ďalej len „správca“) sa zásadne vyberá zo zoznamu správcov, ktorý vedie súd príslušný na konanie (§ 66a ods. 1). Do zoznamu správcov možno zapísať len bezúhonnú fyzickú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má primeranú odbornú spôsobilosť a so zápisom súhlasí. Za správcu môže súd ustanoviť iba vo veci nepredpojatú fyzickú osobu. Osoby zapísané do zoznamu správcov môžu odmietnuť túto funkciu len v prípadoch, keď sú na to dôležité dôvody, ktoré posúdi súd. Výnimočne môže súd ustanoviť za správcu aj osobu, do zoznamu správcov nezapísanú, ak spĺňa podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu.
(2)
Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.
(3)
Správca má nárok na náhradu výdavkov a na odmenu. Dohody správcu s úpadcom (§ 13 ods. 5) alebo veriteľmi o odmene sú neplatné.
(4)
Ak správca neplní riadne svoje povinnosti, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu.
(5)
Z dôležitých dôvodov môže súd na návrh niektorého z účastníkov alebo správcu alebo aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie. Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, ustanoví nového správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za dobu výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.
§ 9
(1)
Ak to vyžaduje rozsah správy, môže súd ustanoviť na pomoc správcovi osobitného správcu pre určitý odbor správy. Osobitný správca má práva, povinnosti a zodpovednosť správcu v medziach svojej pôsobnosti.
(2)
Ak je to účelné, môže súd ustanoviť správcovi zástupcu pre prípad, že by zo závažných dôvodov nemohol prechodne svoju funkciu vykonávať.
(3)
Pre ustanovenie do funkcie, odmeňovanie a zbavovanie funkcie osobitných správcov a zástupcu správcu platia ustanovenia o správcovi.
Predbežný správca
§ 9a
(1)
Ak okolnosti nasvedčujú, že dlžník je v úpadku, alebo ak je to potrebné na zistenie alebo na zabezpečenie dlžníkovho majetku, súd môže ustanoviť predbežného správcu.
(2)
Uznesenie o ustanovení predbežného správcu sa doručí dlžníkovi a predbežnému správcovi. Predbežnému správcovi sa doručí do vlastných rúk.
(3)
Proti uzneseniu o ustanovení predbežného správcu nie je prípustné odvolanie. Toto uznesenie je vykonateľné, len čo bolo doručené predbežnému správcovi.
§ 9b
(1)
Povinnosťou predbežného správcu je najmä zistiť dlžníkov majetok a preskúmať dlžníkove obchodné knihy.
(2)
Súd môže na žiadosť predbežného správcu požiadať príslušný orgán o vykonanie daňovej kontroly.
(3)
Predbežný správca vykonáva svoju činnosť do vyhlásenia konkurzu, zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo do zastavenia konania. Súd zároveň v týchto rozhodnutiach určí odmenu predbežného správcu, ktorú mu vyplatí z preddavku zloženého podľa § 4 ods. 7. Zvyšok preddavku súd rozdelí veriteľom pomerne. Veritelia, ktorí zložili preddavok na odmenu predbežného správcu, majú právo na vrátenie časti preddavku, ktorá bola vyplatená predbežnému správcovi, z dlžníkovho majetku. To neplatí, ak súd nevyhlásil konkurz.
(4)
Predbežný správca je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Tejto povinnosti ho môže zbaviť úplne alebo sčasti len súd.
(5)
Ustanovenia § 9d, 9e, 9f, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 sa vzťahujú aj na predbežného správcu; ostatné ustanovenia o správcovi sa vzťahujú na predbežného správcu primerane, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 9c
Dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu, inak je jeho právny úkon neplatný.
Súčinnosť tretích osôb
§ 9d
(1)
Súdy, iné štátne orgány, obce, notári a exekútori sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy.
(2)
Policajný zbor je povinný poskytovať správcovi na jeho žiadosť súčinnosť pri výkone správy.
(3)
Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy; túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, daňový orgán, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a stredisko cenných papierov.
(4)
Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo pri zabezpečení dlžníkovho majetku, sú povinné správcovi na jeho písomnú žiadosť tieto listiny a veci vydať alebo zapožičať.
(5)
Banky sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť čísla dlžníkových účtov, stavy účtov a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.
(6)
Pošta je povinná oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon správy, najmä skutočnosť, či dlžník má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich dlžníkovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť správcovi tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj iné osoby, ak vykonávajú prepravu zásielok.
(7)
Telekomunikácie sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje o dlžníkových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(8)
Poisťovne sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.
(9)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom dlžníka a uverejneného pod značkou.
(10)
Dopravcovia sú povinní oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť príjemcu prepravovaného dlžníkovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.
§ 9e
Tretie osoby sú povinné poskytnúť správcovi súčinnosť podľa § 9d bez zbytočného odkladu.
§ 9f
Správca môže požiadať o súčinnosť tretie osoby podľa § 9d len po preukázaní rozhodnutia súdu o ustanovení za správcu.
Schôdza konkurzných veriteľov a veriteľský výbor
§ 10
(1)
Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov, ak je to potrebné na zistenie ich stanovísk potrebných pre ďalšie vedenie konkurzu, a riadi jej rokovanie; na návrh správcu ju zvoláva vždy. Schôdza konkurzných veriteľov sa musí oznámiť vhodným spôsobom s uvedením dňa a predmetu rokovania.
(2)
Na platnosť uznesenia a na voľby veriteľského výboru je potrebná prostá väčšina hlasov počítaná podľa výšky pohľadávok; ak nie je ustanovené inak, počítajú sa len hlasy konkurzných veriteľov prítomných na schôdzi alebo riadne zastúpených. Na platnosť schôdze je potrebné, aby boli prítomní aspoň dvaja konkurzní veritelia predstavujúci najmenej štvrtinu konkurzných pohľadávok.
(3)
Hlasovať môžu len konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka bola zistená. Súd rozhodne, či môžu hlasovať aj konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka nebola ešte zistená, je sporná, prípadne je podmienená. Proti rozhodnutiu súdu o hlasovacom práve nie je prípustný opravný prostriedok.
(4)
Veriteľom, ktorí nadobudli pohľadávku jej postúpením až po vyhlásení konkurzu, neprislúcha hlasovacie právo, ibaže nadobudli pohľadávku ako protihodnotu záväzku, ktorý prevzali pred vyhlásením konkurzu.
§ 11
(1)
Ak s tým súd súhlasí, možno na schôdzi konkurzných veriteľov zvoliť veriteľský výbor. Členmi veriteľského výboru môžu byť fyzické aj právnické osoby z radov konkurzných veriteľov a môžu sa dať na svoje náklady zastupovať. Zároveň treba zvoliť rovnaký počet náhradníkov. Zvolení členovia a náhradníci môžu funkciu odmietnuť alebo sa jej vzdať z dôvodov uznaných súdom. Súd sa stará o to, aby bol veriteľský výbor stále úplný a v naliehavom prípade ho aj rozšíri.
(2)
Veriteľský výbor dohliada na činnosť správcu a je oprávnený a na pokyn súdu povinný preskúmať jeho hospodárenie.
(3)
Veriteľský výbor zvoláva súd. Na zasadanie sa pozývajú všetci členovia aj náhradníci veriteľského výboru.
(4)
Na platnosť uznesenia veriteľského výboru je potrebná väčšina hlasov všetkých členov veriteľského výboru, prípadne náhradníkov, pokiaľ ich zastupujú. Vo vlastnej veci nesmie člen hlasovať.
(5)
Členovia veriteľského výboru a náhradníci môžu nadobúdať veci z podstaty len pri dražbe alebo na základe verejnej obchodnej súťaže, inak len so schválením schôdze veriteľov. To platí aj pre nadobudnutie prostredníctvom inej osoby.
(6)
Členovia veriteľského výboru a náhradníci majú nárok na náhradu potrebných výdavkov spojených s výkonom funkcie. So súhlasom súdu im môže správca vyplatiť primeranú odmenu, a to ešte pred skončením konkurzu, ak vykonali na príkaz súdu alebo podľa uznesenia veriteľského výboru osobitnú úlohu alebo ak bolo členstvo (náhradníctvo) spojené s mimoriadnou stratou času alebo s mimoriadnou námahou.
§ 11a
Rokovanie schôdze konkurzných veriteľov a veriteľského výboru je neverejné a vyhotovuje sa z neho zápisnica.
§ 12
Dohľad súdu
Súd je oprávnený vyžiadať si od správcu správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru alebo správcovi môže dať pokyny sám.
§ 13
Vyhlásenie konkurzu
(1)
Ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne. Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, výpis z uznesenia zverejní spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.
(2)
V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musí ustanoviť správca; ak súd ustanovil v konkurze predbežného správcu, ustanoví ho za správcu. V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musia veritelia vyzvať, aby prihlásili v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zabezpečenie. Výzva musí obsahovať upozornenie, že na nároky, ktoré neboli prihlásené, sa nebude brať v konkurze zreteľ.
(3)
Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručí účastníkom konkurzu; ďalej sa doručí správcovi, likvidátorovi a všetkým známym veriteľom, ako aj príslušným daňovým orgánom. Dlžníkovi sa uznesenie doručí do vlastných rúk.
(4)
Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode je dlžníkov podnik alebo jeho bydlisko, ak sú mimo sídla súdu. Výpis z uznesenia súd zverejní tiež spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom alebo inom registri, oznámi súd vyhlásenie konkurzu orgánu, ktorý register vedie a ktorý toto vyhlásenie zapíše. Súčasne súd oznámi vyhlásenie konkurzu katastru nehnuteľností, ak je mu známe, že eviduje nehnuteľnosti patriace dlžníkovi.
(5)
Účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom.
§ 13a
Ak je vyhlásený konkurz na právnickú osobu v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Likvidátor počas trvania konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok na náhradu potrebných nákladov a na odmenu, ktorú určí súd na návrh správcu.
§ 14
Účinky vyhlásenia konkurzu
(1)
Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky:
a)
oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu;
b)
úpadca môže odmietnuť prijatie daru alebo odmietnuť dedičstvo len so súhlasom správcu;
c)
konanie týkajúce sa nárokov na oddelené uspokojenie (§ 28) alebo na vylúčenie veci z podstaty možno začať a v ňom pokračovať len proti správcovi;
d)
iné konania než uvedené v písmene c), ktorých výsledkom môže byť nárok proti podstate, sa prerušujú. V týchto konaniach sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania.2) Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí a trestné konanie;
e)
pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu2a) na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate;
f)
zanikajú práva na oddelené uspokojenie (§ 28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. a), možno tieto práva znova uplatniť. Ak sa však veci alebo pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote speňažili, bude výťažok na ne pripadajúci zahrnutý do podstaty;
g)
nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými;
h)
zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté návrhy na uzavretie zmluvy;
i)
započítanie nie je možné v prípadoch, keď niektorý účastník nadobudol vzájomnú, inak započítateľnú pohľadávku až po vyhlásení konkurzu;
j)
zastavuje sa postup v privatizačnom procese podľa osobitných predpisov;3)
k)
zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a do podstaty spadá tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal.
l)
v prerušených konaniach o nároky, ktoré možno prihlásiť (§ 20), možno pokračovať až po prieskumnom pojednávaní. Konkurzní veritelia, ktorí na prieskumnom pojednávaní popreli pohľadávku, o ktorej sa vedie spor, môžu pristúpiť do konania na stranu správcu alebo namiesto správcu;
m)
na správcu prechádza právo konať v pracovnoprávnych vzťahoch za dlžníka.
(2)
Ak zmluvu o vzájomnom plnení ešte v čase vyhlásenia konkurzu nesplnil ani úpadca ani druhý účastník zmluvy, alebo sa splnila len čiastočne, každá zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť.
(3)
Nájomnú zmluvu uzavretú úpadcom s výnimkou zmluvy o nájme bytu je správca oprávnený vypovedať v lehote ustanovenej zákonom alebo dohodnutej v zmluve, a to aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas.
(4)
Ak plní dlžník úpadcovi po vyhlásení konkurzu a toto plnenie má tvoriť podstatu, jeho záväzok voči úpadcovi nezaniká, ak sa plnenie nedostalo do podstaty; to neplatí, ak dlžník úpadcu v čase plnenia ani pri náležitej starostlivosti nemohol o vyhlásení konkurzu vedieť.
Odporovateľné právne úkony
§ 15
(1)
Konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2)
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.
(3)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a
a)
osobou jemu blízkou;4)
b)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;
c)
právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom;
d)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.
(4)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a)
členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom;
b)
osobou blízkou4) osobe uvedenej v písmene a);
c)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;
d)
právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom;
e)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.
(5)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu.
(6)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ktorý bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a ktorým dlžník na seba prevzal zmluvnú sankciu neprimeranú svojmu majetku.
(7)
Odporovateľným právnym úkonom nemožno vyrovnať vzájomnú pohľadávku odporcu proti úpadcovi.
§ 16
(1)
Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť konkurzný veriteľ alebo správca žalobou.
(2)
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
(3)
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dohodli odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
(4)
Právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Zistenie podstaty
§ 17
(1)
Úpadca je povinný do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný. Výzva musí obsahovať poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia týchto povinností.
(2)
Ak konkurz navrhuje dlžník, predloží zoznam svojich aktív a pasív spolu s návrhom na konkurz.
(3)
Za obchodné knihy sa na účely tohto zákona považujú písomnosti preukazujúce nakladanie s majetkom dlžníka alebo stav jeho majetku, ktoré je dlžník povinný podľa osobitného predpisu viesť alebo uschovávať.
§ 17a
(1)
Súčasťou zoznamu podľa § 17 ods. 1 je vyhodnotenie záväzkov úpadcu z hľadiska životného prostredia.
(2)
Vyhodnotenie podľa odseku 1 obsahuje
a)
zhodnotenie, v ktorých smeroch úpadca dodržuje, prípadne v ktorých nemôže dodržovať platné právne predpisy na ochranu životného prostredia, s vyčíslením nákladov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s týmito predpismi,
b)
prehľad platieb za znečisťovanie životného prostredia a za využívanie prírodných zdrojov4a) a prehľad sankcií za poškodzovanie životného prostredia uložených úpadcovi podľa zákona o životnom prostredí alebo podľa iných osobitných predpisov,
c)
vyčíslenie škôd na životnom prostredí spôsobené doterajšou činnosťou úpadcu.4b)
(3)
Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením podrobnosti o spôsobe vyhodnotenia záväzkov podľa odseku 1.
§ 18
(1)
Súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi.
(2)
Kto má vec patriacu do podstaty, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu, a musí umožniť správcovi, aby sa vec zapísala do súpisu a odhadla; inak zodpovedá za škodu tým vzniknutú.
(3)
Súčasťou súpisu je odhad vykonaný súdnym znalcom. Ak s tým súhlasí schôdza veriteľov, môže sa súd uspokojiť s ocenením vykonaným úpadcom alebo správcom.
§ 19
(1)
Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.
(2)
Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.
§ 20
Prihlášky pohľadávok
(1)
Veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne konanie alebo konanie o výkon rozhodnutia, alebo exekúcia;2a) to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia.
(2)
Pohľadávku treba uplatniť v slovenskej mene. Ak nie je pohľadávka uplatnená v slovenskej mene, jej výška sa určí prepočtom podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, uvedie i podmienku, od ktorej splnenia závisia účinky právneho úkonu. V prihláške pohľadávky, o ktorej sa vedie spor, veritelia označia súd a uvedú spisovú značku; pri vykonateľných pohľadávkach pripoja aj rovnopis rozhodnutia (exekučný titul).
(3)
Ako pohľadávku si veritelia prihlásia i trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d).
(4)
Prihlášky sa podávajú na súde vyhotovené dvojmo. Ak pohľadávka vznikla na základe písomného právneho úkonu, treba pripojiť aj listinu o tomto úkone. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.
(5)
Správcovi súd doručí druhý rovnopis prihlásených pohľadávok a odpis prihlášok spísaných do zápisnice. Správca preskúma prihlášky predovšetkým podľa úpadcových obchodných kníh a iných dokladov. Prihlásené pohľadávky zostaví do zoznamu podľa poradia na účely rozvrhu. Ak si veriteľ neuplatnil pohľadávku v slovenskej mene, vyčísli jej hodnotu podľa odseku 2. V zozname vyznačí aj skutočnosť, že si veriteľ uplatnil právo na oddelené uspokojenie. Tento zoznam predloží súdu najneskôr 15 dní pred prieskumným pojednávaním.
(6)
Účastníci sú oprávnení nahliadať do zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý vyhotovil správca, a do dokladov o týchto pohľadávkach; úpadca sa môže vyjadriť k zostavenému zoznamu prihlášok.
(7)
Prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.
(8)
Podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa alebo ktoré nie je datované a podpísané, sa nepovažuje za prihlášku. Ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa nepoužije.
Prieskumné pojednávanie
§ 21
(1)
Na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.
(2)
Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať pravosť, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok.
(3)
Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.
§ 22
Súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania.
§ 23
(1)
Pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.
(2)
Konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.
(3)
Kto popiera vykonateľnú pohľadávku, musí toto stanovisko uplatniť podľa povahy pohľadávky buď na súde, alebo na príslušnom správnom orgáne v lehote určenej súdom.
(4)
Ak správca zaradil pohľadávku do iného poradia, ako veriteľ uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní, súd veriteľa vyzve, aby poradie uplatnil v ním určenej lehote na súde, ktorý vyhlásil konkurz.
(5)
Lehota podľa odsekov 2 až 4 nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní lehoty
a)
podľa odseku 2 nemožno na také pohľadávky prihliadať;
b)
podľa odseku 3 sa takéto pohľadávky budú v budúcnosti pokladať za nesporné;
c)
podľa odseku 4 platí zaradenie správcom.
O týchto následkoch súd poučí veriteľa alebo správcu.
(6)
Súd upovedomí konkurzných veriteľov pohľadávok sporných čo do pravosti, výšky alebo poradia, ktorí neboli na prieskumnom pojednávaní prítomní, o tom, kto poprel pohľadávku.
§ 24
Správca je oprávnený najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania poprieť pravosť alebo výšku pohľadávky prihlásenej konkurzným veriteľom.
§ 25
(1)
Rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu o pravosti, výške alebo o poradí popretých pohľadávok sú účinné voči všetkým veriteľom. Súd nemôže v rozvrhu priznať konkurznému veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní.
(2)
Trovy konaní súvisiacich s konkurzom sa považujú za náklady podstaty vtedy, ak podstate vznikol prospech z vedenia sporu, a to najviac do výšky tohto prospechu. Poplatky za konania vedené správcom sú vždy nákladom podstaty a musia byť zahrnuté do konečnej správy.
§ 25a
Na konania podľa § 14 ods. 1 písm. c) a d) sa primerane vzťahujú ustanovenia § 23 a 25, ak sa v nich pokračuje.
§ 26
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(1)
Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa pri vyhlásení konkurzu už predtým zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.
(2)
Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu, včítane podania návrhu na vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného súdom.
(3)
Ak k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo pred vyhlásením konkurzu,
a)
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné;
b)
ak sa už začalo konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa dosiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu;
c)
ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je správca povinný bez meškania podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu;
d)
na účinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné schválenie súdom.
Speňaženie
§ 27
(1)
Podstatu možno speňažiť buď predajom vecí spôsobom upraveným v ustanoveniach o výkone rozhodnutia súdom, alebo predajom mimo dražby.
(2)
Predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok ním určených. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnú cenu alebo cenu ustanovenú cenovými predpismi. Rovnako tak možno odplatne previesť aj úpadcove sporné alebo ťažko vymáhateľné pohľadávky. Vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s výnimkou vecných bremien.
(3)
So súhlasom súdu môže správca jednou zmluvou speňažiť veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku. To isté platí, ak ide o časť podniku. Výťažok takého predaja je súčasťou celkového výťažku speňaženia podstaty a nemôže slúžiť len na krytie záväzku súvisiaceho s predaným podnikom; inak sa na túto zmluvu primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.4c)
(4)
Speňaženie vecí predajom podľa ustanovenia o výkone rozhodnutia vykoná súd na návrh správcu, ktorý má pritom postavenie oprávneného.
(5)
Nevymožiteľné pohľadávky a veci, ktoré nebolo možné predať, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty.
§ 28
(1)
Veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným alebo zádržným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľnosti (ďalej len „oddelení veritelia“), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja veci, na ktorej záložné alebo zádržné právo viazne.
(2)
Výťažok zo speňaženia veci alebo pohľadávky do výšky zabezpečenej pohľadávky správca vydá so súhlasom súdu konkurzným veriteľom po odpočítaní nákladov správy, speňaženia, vydania výťažku a odmeny správcu. V prípade, že sa výťažok z predaja veci alebo pohľadávky vydá viacerým oddeleným veriteľom, podieľajú sa na uvedených nákladoch pomerne. Ak zabezpečená pohľadávka nebola takto plne uspokojená, považuje sa jej neuspokojená časť za pohľadávku prihlásenú podľa § 20.
(3)
Oddelení veritelia sa z výťažku speňaženia nehnuteľnosti uspokoja podľa poradia vzniku právneho dôvodu na oddelené uspokojenie.
§ 29
(1)
Správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.
(2)
Správca predloží súdu zoznam veriteľov, ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky podľa § 5 ods. 2, nároky podľa § 9b ods. 3 a nároky podľa § 31 ods. 3, s výškou ich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods. 1). Správca predloží súdu aj zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi podľa § 5 ods. 2, nárokmi podľa § 9b ods. 3 a nárokmi podľa § 31 ods. 3, ktorých nárok neuznal alebo nevyplatil, a uvedie výšku ich pohľadávky.
(3)
Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky.
(4)
Konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor, a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu.
Rozvrh
§ 30
(1)
Po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie.
(2)
Rozvrhové uznesenie sa doručí účastníkom s výnimkou konkurzných veriteľov, ktorých nároky už boli plne uspokojené.
§ 31
(1)
Nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28), nároky podľa § 5 ods. 2, nároky podľa § 9b ods. 3 a pracovné nároky (§ 31 ods. 3) možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Iné nároky možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia.
(2)
Pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu sú nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty vrátane nároku správcu na úhradu odmien a výdavkov, dane, poplatky, clá a pohľadávky z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov, ak ich splatnosť nastala v priebehu konkurzného konania, a ďalej nároky veriteľov zo zmlúv uzavretých správcom, ako aj nároky na vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo podľa § 14 ods. 3 písm. a).
(3)
Pracovnými nárokmi podľa odseku 1 sú
a)
nároky úpadcových zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu:
1.
mzdové (platové) nároky, odmeny za pracovnú pohotovosť a odmeny z dohôd o pracovnej činnosti za obdobie troch mesiacov pred začatím konkurzu a v priebehu konkurzu;
2.
nároky na náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie, na ktorú vznikol nárok počas roka, v ktorom sa začal konkurz, ako aj za predchádzajúci rok a v priebehu konkurzu;
3.
nároky na náhradu mzdy za sviatok a pri prekážkach v práci za obdobie troch mesiacov pred začatím konkurzu a v priebehu konkurzu;
4.
nároky na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, ku ktorému došlo v období troch mesiacov pred začatím konkurzu a v priebehu konkurzu;
5.
nároky na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru;
6.
náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom práce za obdobie troch mesiacov pred začatím konkurzu a v priebehu konkurzu;
b)
nároky úpadcových zamestnancov vyplývajúce z ich hmotného zabezpečenia za obdobie troch mesiacov pred začatím konkurzu a v priebehu konkurzu;
c)
splátky náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ak sa neuhrádzajú inak, a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých, ak ide o náklady poskytované v súvislosti s pracovným úrazom alebo s chorobou z povolania.
(4)
Nároky podľa odseku 3, ktorých splatnosť nastala pred vyhlásením konkurzu, sa prihlásia podľa § 20.
(5)
Nároky podľa odsekov 2 a 3 s výnimkou nárokov podľa odseku 4 a nároky podľa § 5 ods. 2 a § 9b ods. 3 treba uplatniť u správcu.
§ 32
(1)
V rozvrhu sa uspokoja pohľadávky v tomto poradí:
a)
výdavky a odmena správcu;
b)
pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2) s výnimkou daní, poplatkov, cla a pohľadávok z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov, nároky podľa § 5 ods. 2, § 9b ods. 3 a § 31 ods. 3;
c)
peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu, poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu, ktoré vznikli v priebehu konkurzu;
d)
dane, poplatky, clá a pohľadávky z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov podľa § 31 ods. 2.
(2)
Po úplnom uspokojení pohľadávok podľa odseku 1 sa uspokoja aj ostatné nároky v tomto poradí:
a)
pohľadávky majiteľov hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných bankou vykonávajúcou hypotekárne obchody a pohľadávky veriteľov z kúpnych zmlúv na nákup jatočných zvierat, mlieka, ovocia a zeleniny od ich výrobcov (pohľadávky prvej triedy);
b)
ostatné nároky úpadcových zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu za posledné tri roky pred vyhlásením konkurzu, pohľadávky výživného, dane, poplatky, clá a pohľadávky z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov (pohľadávky druhej triedy);
c)
poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu, ktoré vznikli najneskôr tri roky pred vyhlásením konkurzu, pohľadávky Fondu ochrany vkladov vo výške vyplatených náhrad vkladateľom4d) (pohľadávky tretej triedy);
d)
ostatné pohľadávky (pohľadávky štvrtej triedy) s výnimkou pohľadávok podľa písmena e);
e)
pohľadávky zo zmlúv, ktoré obsahujú záväzok podriadenosti4e) (pohľadávky piatej triedy).
(3)
Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.
(4)
Náklady uspokojenia pohľadávok veriteľ uhrádza sám.
(5)
Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uvedené v odseku 2, uspokoja sa pomerne.
§ 33
(1)
Z uspokojenia sú vylúčené
a)
úroky z pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu;
b)
trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje inak;
c)
nároky veriteľov z darovacích zmlúv;
d)
mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu;
e)
nároky veriteľov uplatnené po prejednaní konečnej správy súdom;
f)
nároky veriteľov, ktoré možno prihlásiť (§ 20), ak neboli uplatnené najneskôr na prieskumnom pojednávaní;
g)
tresty postihujúce majetok úpadcu, právoplatne uložené v trestnom konaní.
(2)
Sumy pripadajúce na
a)
vymáhateľné nároky, ktoré správca poprel a ich popretie včas uplatnil;
b)
podmienené nároky, ktoré správca nepoprel;
c)
nároky, ktoré veritelia včas uplatnili a ktoré správca poprel alebo nevyplatil;
sa zložia do úschovy na súde a po splnení podmienok sa rozvrhnú novým rozvrhovým uznesením.
Nútené vyrovnanie
§ 34
(1)
Ak v konkurze nedošlo ešte k vydaniu rozvrhového uznesenia, môže úpadca navrhnúť, aby sa konkurz ukončil núteným vyrovnaním; návrh môže podať až po prieskumnom pojednávaní.
(2)
V návrhu sa musí uviesť, aké vyrovnanie úpadca ponúka. Ak navrhovateľ uvádza osoby ochotné ručiť za splnenie núteného vyrovnania, musia tieto osoby návrh spolupodpísať a ich podpis sa musí úradne overiť.
§ 35
Nútené vyrovnanie je neprípustné, ak okolnosti spochybňujú, že u navrhovateľa ide o poctivý zámer. Takými okolnosťami sú najmä nedostatočná súčinnosť úpadcu pri zisťovaní jeho majetku, chyby vo vedení obchodných kníh, ukracovanie veriteľov v čase pred vyhlásením konkurzu, prvšie konkurzy a neúmerne nižšie uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov podľa návrhu na nútené vyrovnanie v porovnaní s možnosťami uspokojenia podľa ustanovenia o vykonaní konkurzu.
§ 36
(1)
Súd návrh na nútené vyrovnanie zamietne,
a)
ak by jeho potvrdením boli dotknuté práva na vylúčenie vecí z podstaty, práva na oddelené uspokojenie (§ 28) alebo na poskytovanie výživného zo zákona, alebo
b)
ak by neboli uspokojené alebo zabezpečené pohľadávky uvedené v § 31 ods. 2 a 3 a § 32 ods. 2 písm. a) a b), alebo
c)
ak sa nevyporiadalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknuté vyhlásením konkurzu alebo pred vyhlásením konkurzu.
(2)
Ak súd nerozhodne, že nútené vyrovnanie je neprípustné, nariadi pojednávanie o nútenom vyrovnaní a odloží speňaženie podstaty.
§ 37
(1)
Na pojednávanie o nútenom vyrovnaní súd predvolá úpadcu, osoby, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie, správcu a všetkých dosiaľ neuspokojených konkurzných veriteľov, ako aj veriteľský výbor, ak bol ustanovený. V predvolaní súd poučí veriteľov, že návrh na nútené vyrovnanie je na nahliadnutie na súde. Oznámenie o ustanovenom pojednávaní sa vyvesí na úradnej tabuli súdu.
(2)
Úpadca je povinný dostaviť sa na pojednávanie. Ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, predpokladá sa, že od návrhu na nútené vyrovnanie upustil.
(3)
Na pojednávaní podá správca potrebné informácie o stave úpadcovho majetku, o jeho hospodárení, príčinách úpadku a o tom, aký výsledok by mohli konkurzní veritelia očakávať, keby sa konkurz doviedol do konca. Súd preskúma správu a môže si k nej vyžiadať znalecký posudok.
(4)
Na pojednávaní súd zistí, ktorí konkurzní veritelia sú ochotní s návrhom núteného vyrovnania súhlasiť.
§ 38
(1)
Predpokladom potvrdenia núteného vyrovnania súdom je súhlas väčšiny konkurzných veriteľov prítomných alebo zastúpených na pojednávaní, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky a ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny všetkých prihlásených pohľadávok.
(2)
Právo hlasovať nemajú
a)
konkurzní veritelia, ktorých práva nebudú núteným vyrovnaním dotknuté (najmä oddelení veritelia a veritelia podstaty);
b)
konkurzní veritelia, ktorými sú osoby úpadcovi blízke,4) ibaže nadobudli pohľadávku od osoby, ktorá nie je úpadcovi blízka, skôr ako šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu; ich hlasy sa však počítajú, ak hlasujú proti návrhu na nútené vyrovnanie;
c)
právni nástupcovia blízkych osôb,4) ak pohľadávku nadobudli od osoby blízkej počas šiestich mesiacov pred vyhlásením konkurzu; ich hlasy sa však počítajú, ak hlasujú proti návrhu na nútené vyrovnanie;
d)
konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka prihlásená v konkurze nebola ešte zistená, je sporná alebo podmienená, ibaže im súd hlasovacie právo priznal.
(3)
Hlasovať môžu len tí oprávnení konkurzní veritelia, ktorí sú prítomní na pojednávaní osobne alebo sú zastúpení. Hlasy konkurzných veriteľov uplatnené inak sa neuznávajú.
(4)
Pri hlasovaní sa počítajú iba ešte neuspokojené pohľadávky, a to v tej výške, v ktorej dosiaľ neboli uspokojené.
§ 39
(1)
O potvrdení núteného vyrovnania rozhodne súd uznesením obsahujúcim znenie núteného vyrovnania.
(2)
Uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania sa vyvesí na úradnej tabuli súdu; v uznesení sa vyznačí deň vyvesenia. Ďalej sa doručí úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci.
(3)
Proti uzneseniu o potvrdení núteného vyrovnania môžu podať odvolanie účastníci, ktorí na vyrovnanie výslovne neprivolili, spoludlžníci a ručitelia úpadcu.
§ 40
(1)
Súd návrh na potvrdenie núteného vyrovnania zamietne, aj keď s ním konkurzní veritelia vyslovili súhlas, ak vyšlo najavo, že
a)
sú tu dôvody, pre ktoré nie je návrh na nútené vyrovnanie prípustný (§ 35);
b)
boli poskytnuté niektorému konkurznému veriteľovi osobitné výhody proti ostatným konkurzným veriteľom toho istého postavenia;
c)
výhody poskytnuté v nútenom vyrovnaní úpadcovi nie sú úmerné jeho hospodárskym pomerom;
d)
nútené vyrovnanie odporuje spoločnému záujmu konkurzných veriteľov;
e)
konkurzní veritelia pohľadávok uvedených v § 32 ods. 2 písm. c) majú dostať najneskôr do jedného roka menej než jednu pätinu svojich pohľadávok;
f)
nútené vyrovnanie by nadväzovalo na nepoctivé alebo ľahkomyseľné hospodárenie úpadcu.
(2)
Uznesenie o zamietnutí návrhu podľa odseku 1 sa doručí úpadcovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia alebo spoludlžníci. Proti tomuto uzneseniu sa môžu odvolať len konkurzní veritelia, ktorí neodporovali prijatiu núteného vyrovnania, a úpadca.
§ 41
(1)
Ak uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania nadobudlo právoplatnosť, súd uznesením
a)
vráti úpadcovi oprávnenie nakladať s majetkom patriacim do podstaty [§ 14 ods. 1 písm. a)];
b)
vyhlási, že úpadca vstupuje do postavenia správcu vo všetkých konaniach, ktoré viedol namiesto úpadcu [§ 14 ods. 1 písm. c)], a že účastníkom sa v nich namiesto neho stáva úpadca;
c)
vráti úpadcovi ostatné práva obmedzené vyhlásením konkurzu.
(2)
Potvrdeným núteným vyrovnaním nie sú dotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a spoludlžníkovým ručiteľom, pokiaľ výslovne nesúhlasia s tým, aby tieto práva boli obmedzené.
§ 42
(1)
Ak bolo nútené vyrovnanie potvrdené súdom úplne a včas splnené, je úpadca zbavený záväzku nahradiť konkurzným veriteľom ujmu, ktorú vyrovnaním utrpeli; je takisto zbavený záväzku proti ručiteľom a iným osobám, ktoré by mali proti nemu postih. Dojednania tomu odporujúce sú neplatné. Úroky z konkurzných pohľadávok za čas od vyhlásenia konkurzu a trovy vzniknuté jednotlivým konkurzným veriteľom z účasti na konkurze nemožno priznať.
(2)
Konkurzní veritelia, na ktorých pohľadávky sa neprihliadlo, môžu aj po zrušení konkurzu požadovať od dlžníka úplné zaplatenie, ibaže o vyhlásení konkurzu vedeli alebo museli vedieť.
(3)
Ak bol na úpadcov majetok vyhlásený nový konkurz skôr, než úpadca úplne splnil nútené vyrovnanie, nie sú konkurzní veritelia povinní vrátiť, čo dobromyseľne dostali na základe núteného vyrovnania. V novom konkurze sa ich pohľadávky považujú za uspokojené len sumou, ktorá im bola podľa núteného vyrovnania skutočne vyplatená.
§ 43
(1)
Ak sa nútené vyrovnanie potvrdené súdom nesplnilo, hoci úpadcu upomenul konkurzný veriteľ doporučeným listom s poskytnutím dodatočnej, najmenej osemdennej lehoty, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody dané núteným vyrovnaním; práva konkurzných veriteľov nadobudnuté vyrovnaním proti úpadcovi tým nie sú dotknuté.
(2)
Ak sa nútené vyrovnanie dosiahlo podvodným konaním alebo nedovoleným poskytnutím osobitných výhod jednotlivým konkurzným veriteľom, môže každý konkurzný veriteľ do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania uplatniť nárok, aby jeho pohľadávky boli úplne uspokojené, alebo aby sa iná výhoda pokladala za neúčinnú; príslušným na prejednanie nároku je súd, ktorý vyhlásil konkurz. Nárok však neprislúcha konkurzným veriteľom, ktorí sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení núteného vyrovnania.
(3)
Ak bol úpadca do troch rokov od potvrdenia núteného vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol nútené vyrovnanie alebo ktorým ukrátil uspokojenie svojho konkurzného veriteľa, stáva sa nútené vyrovnanie neplatným a veritelia môžu od úpadcu požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov; vykonateľnosť rozhodnutí, ktoré vznikli v konkurznom konaní, nie je tým dotknutá. Za podmienky, že úpadcov majetok postačuje aspoň na úhradu trov konkurzného konania, môžu navrhnúť opätovné začatie konkurzného konania.
Zrušenie konkurzu
§ 44
(1)
Súd uznesením zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania,
a)
ak zistí, že tu nie sú predpoklady pre konkurz;
b)
po splnení rozvrhového uznesenia;
c)
na návrh úpadcu, ak všetci konkurzní veritelia vyjadrili svoj súhlas na listine s úradne overeným podpisom a ak s tým súhlasil správca.
d)
ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu, pričom sa neprihliada na veci a pohľadávky vylúčené z podstaty.
(2)
Ak úpadca zomrel počas konkurzu, správca podá súdu správu o speňažovaní podstaty a predloží ju súdu. Ustanovenie § 29 ods. 1 sa použije primerane. Predloženú správu súd preskúma primerane podľa § 29 ods. 2 a 3; namiesto úpadcu vstupujú do konania jeho dedičia alebo štát, ak dedičov niet. Po schválení správy súd zruší konkurz a správu postúpi súdu, ktorý prejednáva dedičstvo.
(3)
Ak došlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, súd zruší konkurz, ak úpadca preukáže, že zabezpečenia ním dané pre splnenie nárokov na vylúčenie vecí z podstaty, nárokov oddelených veriteľov na oddelené uspokojenie (§ 28), ako aj nárokov podľa § 31 ods. 3 sú dostatočné. Ak nedošlo k zrušeniu konkurzu podľa odseku 1, zruší súd konkurz až po splnení núteného vyrovnania.
(4)
V uznesení o zrušení konkurzu zbaví súd správcu funkcie a rozhodne o jeho odmene a náhrade výdavkov, ak o nich ešte nerozhodol.
§ 45
(1)
Zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14, platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.
(2)
Na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu2a) na majetok úpadcu.
TRETIA ČASŤ
VYROVNANIE
Návrh na vyrovnanie
§ 46
(1)
Dlžník, u ktorého sú dané podmienky pre vyhlásenie konkurzu, môže podať na súde príslušnom na konkurz (§ 66a ods. 1) návrh na vyrovnanie. Súd prejedná návrh, len ak konkurz už nebol vyhlásený.
(2)
V návrhu uvedie dlžník, aké vyrovnanie ponúka. Osoby ochotné zaviazať sa splniť vyrovnanie ako spoludlžníci alebo ručitelia musia návrh spolupodpísať. Ak nie je vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, musí návrh podpísať aj druhý bezpodielový spoluvlastník na dôkaz, že súhlasí s použitím všetkého majetku z nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva na účel vyrovnania. Všetky podpisy musia byť úradne overené.
(3)
Ak je navrhovateľ podnikateľom, uvedie v návrhu počet zamestnancov podniku a opatrenia, ktoré vykoná na reorganizáciu a pre ďalšie financovanie podniku.
§ 47
(1)
K návrhu na vyrovnanie musí dlžník pripojiť úplný zoznam svojho majetku s prehľadom majetkového stavu v čase podania návrhu. V zozname uvedie
a)
jednotlivé časti hnuteľného a nehnuteľného majetku a miesto, kde sa nachádzajú;
b)
výšku pohľadávok, dôvod ich vzniku a možnosť ich uspokojenia;
c)
záväzky spolu s adresami veriteľov s vyznačením, ktorí z nich sú blízkou osobou4) dlžníka;
d)
veci, na ktorých viaznu ťarchy, hodnotu týchto vecí určenú znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť starší ako šesť mesiacov a ktorý tvorí prílohu zoznamu, osoby, v ktorých prospech sú ťarchy zriadené a ich hodnotu;
e)
veci, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, a veci, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nie je vyporiadané;
f)
výšku predĺženia.
(2)
Zoznam uvedený v odseku 1 musí dlžník podpísať a predložiť v dvoch rovnopisoch súdu.
(3)
Ak dlžník neodstráni podstatné vady návrhu v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví.
§ 48
Účastníci vyrovnania
Účastníci vyrovnania sú dlžník, manžel dlžníka, spoludlžníci a ručitelia dlžníka, pokiaľ spolupodpísali návrh na začatie vyrovnania, a veritelia, ktorí včas [§ 50 ods. 3 písm. c)] prihlásili svoje pohľadávky.
§ 49
Účinky podania návrhu
(1)
Od podania návrhu až do rozhodnutia o povolení vyrovnania (§ 50 ods. 3) nesmie dlžník zcudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zriaďovať práva na oddelené uspokojenie (§ 28) zo svojho majetku, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať neprimerané dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodiť veriteľov.
(2)
Úkony odporujúce odseku 1 sú voči veriteľom neúčinné, ak ktorýkoľvek veriteľ uplatní neúčinnosť na súde najneskôr do dňa uverejnenia uznesenia o zastavení alebo o skončení vyrovnania na úradnej tabuli súdu.
Rozhodnutie o návrhu
§ 50
(1)
Súd uznesením zamietne návrh, ak zistí, že
a)
dlžník bol v posledných piatich rokoch pred jeho podaním odsúdený pre trestný čin podvodu alebo poškodzovania veriteľa, alebo ak vyplýva z okolností, že podaním návrhu nesleduje poctivý zámer, alebo
b)
v lehote piatich rokov pred podaním návrhu bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz alebo dlžník podal návrh na povolenie vyrovnania, alebo
c)
návrh neobsahuje skutočnosti uvedené v § 46 ods. 3, pokiaľ ich má obsahovať.
(2)
Uznesenie podľa odseku 1 doručí súd len navrhovateľovi.
(3)
O povolení vyrovnania súd rozhodne uznesením, v ktorom zároveň
a)
ustanoví vyrovnacieho správcu z osôb zapísaných do osobitnej časti zoznamu (§ 8 ods. 1), o ktorého právach, povinnostiach a zodpovednosti platia primerane ustanovenia o správcovi podstaty;
b)
nariadi vyrovnacie pojednávanie na dobu najneskôr do ôsmich týždňov odo dňa vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu;
c)
vyzve veriteľov, aby svoje nároky prihlásili písomne alebo ústne do protokolu do šiestich týždňov odo dňa vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu;
d)
rozhodne o opatreniach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dlžníkovho majetku.
e)
poučí veriteľov, že návrh na vyrovnanie a zoznam dlžníkovho majetku sú na nahliadnutie na súde.
(4)
O právach a povinnostiach vyrovnacieho správcu platia primerane ustanovenia § 8.
§ 51
(1)
Uznesenie o povolení vyrovnania sa doručí známym veriteľom a správcovi, ďalej tiež dlžníkovi, osobám uvedeným v § 46 ods. 2 a daňovým orgánom. Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď bolo vydané, v úplnom znení alebo vo vhodne skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode má dlžník sídlo alebo bydlisko, ak sú mimo obvodu súdu, ktorý povolil vyrovnanie. Výpis z uznesenia zverejní súd obdobne podľa § 13 ods. 4.
(2)
Súd oznámi povolenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného alebo iného registra a evidencie nehnuteľností. Ak je vedený výkon rozhodnutia proti dlžníkovi na jeho nehnuteľnosť, založí v príslušných spisoch rovnopis uznesenia.
(3)
Veritelia a dlžník môžu do 15 dní od doručenia uznesenia navrhnúť, aby bol ustanovený iný správca. Ak uzná súd dôvodnosť tohto návrhu, zbaví správcu funkcie a ustanoví iného. To isté platí, ak súd vzal na vedomie odmietnutie funkcie správcom, prípadne ak sú dôvody pre jeho odvolanie.
(4)
Proti uzneseniu, ktorým bolo vyrovnanie povolené, nie je prípustné odvolanie; proti uzneseniu, ktorým bol návrh na vyrovnanie zamietnutý, môže podať odvolanie len dlžník.
§ 52
Účinky povolenia vyrovnania
(1)
Účinky povolenia vyrovnania nastávajú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu.
(2)
Povolenie vyrovnania má tieto účinky:
a)
dlžník nesmie samostatne vykonávať právne úkony, ktorými by sa ukracovali záujmy veriteľov; vyrovnací správca je oprávnený určiť právne úkony dlžníka, na ktoré je potrebný jeho súhlas, a môže si vyhradiť, že bude vyplácať a prijímať platby alebo plniť iné záväzky namiesto dlžníka;
b)
súd môže dlžníkovi nariadiť, aby určité právne úkony nerobil vôbec alebo len s predchádzajúcim súhlasom vyrovnacieho správcu; môže rozhodnúť aj o iných opatreniach potrebných na zabezpečenie dlžníkovho majetku;
c)
právne úkony dlžníka odporujúce ustanoveniam pod písmenami a) a b) sú voči veriteľom neúčinné;
d)
dlžník nemôže po dobu vyrovnania navrhnúť vyhlásenie konkurzu;
e)
veritelia nemôžu navrhnúť na dlžníkov majetok konkurz ani začať alebo viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu2a); to neplatí, ak ide o pohľadávky, ktoré vznikli po právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania;
f)
pri pohľadávkach zahrnutých do vyrovnania nastávajú účinky uznania záväzku dlžníkom.
g)
dlžník nemôže vziať návrh na vyrovnanie späť ani ho zmeniť v neprospech veriteľov;
h)
Fond národného majetku Slovenskej republiky nemôže odstúpiť od zmluvy o predaji privatizovaného majetku.
(3)
Pohľadávky veriteľov, ktorí boli súdom vyzvaní, aby prihlásili svoj nárok, zanikajú, ak neboli prihlásené v lehote určenej súdom a veritelia museli o vyrovnaní vedieť. To neplatí pre pohľadávky, ktoré ku dňu povolenia vyrovnania nie sú ešte splatné.
§ 53
Práva, pohľadávky a nároky veriteľov vo vyrovnaní
(1)
Vo vyrovnaní je za veriteľa pokladaný každý, kto prihlási na základe výzvy súdu [§ 50 ods. 3 písm. c)] svoj nárok. Spôsob, poradie a miera uspokojenia nárokov sa určí až v potvrdenom vyrovnaní (§ 60), ak nebude možné dosiahnuť uspokojenie mimo vyrovnania podľa ďalších ustanovení.
(2)
Z vyrovnania sú vylúčené pohľadávky, ktoré ku dňu povolenia vyrovnania ešte nie sú splatné úroky včítane úrokov z omeškania odo dňa, keď povolenie vyrovnania nadobudlo právoplatnosť, a právo na ne zaniká dňom, keď právoplatnosť nadobudlo uznesenie o potvrdení vyrovnania.
(3)
Záväzky zo zmlúv uvedených v § 14 ods. 2 ani časti týchto záväzkov sa do vyrovnania nezahŕňajú.
(4)
Účastníkom vyrovnania nepatrí náhrada trov vyrovnania.
§ 54
Prednostné pohľadávky
(1)
Právo na prednostné uspokojenie vo vyrovnaní majú:
a)
pohľadávky týkajúce sa trov konania;
b)
pohľadávky z právnych úkonov dlžníka alebo správcu konajúceho za dlžníka [§ 52 ods. 2 písm. a) a b)] a nárok správcu na odmenu a výdavky;
c)
dane, poplatky, clá a príspevky na sociálne zabezpečenie (poistenie), pokiaľ vznikli najdlhšie tri roky pred povolením vyrovnania, ak nebudú uspokojené z vecí zaťažených pre ne záložným právom;
d)
všetky záväzky dlžníka vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ nepresahujú nároky za posledné tri roky pred povolením vyrovnania.
e)
pohľadávky Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
f)
pohľadávky trov konaní prerušených podľa § 52 ods. 2 písm. e);
g)
pohľadávky z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov.
(2)
Nositelia pohľadávok uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi.
§ 55
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(1)
Bezpodielový spoluvlastník preberá podpisom návrhu na vyrovnanie záväzok strpieť, aby sa na účely vyrovnania použil všetok majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; tento záväzok trvá, aj keď po podaní návrhu na vyrovnanie došlo k zániku alebo zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Smrťou podpísaného bezpodielového spoluvlastníka tento záväzok zaniká.
(2)
Za nevyporiadané sa považuje aj to bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré bolo vyporiadané dohodou medzi oboma spoluvlastníkmi v posledných šiestich mesiacoch pred podaním návrhu.
(3)
Súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré neskončilo pred podaním návrhu na vyrovnanie, môže byť po podaní návrhu na vyrovnanie skončené len rozhodnutím súdu. Od podania návrhu na vyrovnanie do skončenia alebo zastavenia konania neplynie lehota podľa osobitného predpisu.5)
§ 56
Prihlášky pohľadávok
(1)
Veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote ustanovenej v § 50 ods. 3 písm. c).
(2)
V prihláške treba uviesť výšku pohľadávky, právny dôvod jej vzniku a označiť vymáhajúci orgán.2a) Súčasne veritelia uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.
(3)
Prihlásiť pohľadávku na vyrovnanie musia aj prednostní veritelia (§ 54 ods. 2).
§ 57
Zoznam prihlášok
(1)
Správca zapíše prihlášky do zoznamu v tom poradí, v akom došli súdu, a to oddelene prihlášky prednostných pohľadávok, prihlášky pohľadávok oddelených veriteľov (§ 28) a ostatné prihlášky. Prihlásené pohľadávky preskúma podľa obchodných kníh a iných písomností. Súd vyzve dlžníka, aby sa vyjadril, či jednotlivé pohľadávky nepopiera. Ak sa dlžník nevyjadrí v lehote určenej súdom, platí, že pohľadávku nepopiera; nepopretie pohľadávky platí aj pre prípad, že bude do troch rokov vyhlásený konkurz na dlžníkov majetok.
(2)
Veritelia majú právo nahliadať do zoznamu prihlášok, oboznámiť sa s vyjadrením dlžníka a vyjadriť sa k nim. Ich vyjadrenia sa pripoja k zoznamu.
§ 58
Vyrovnacie pojednávanie
(1)
Veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky včas, sú oprávnení aj pred vyrovnacím pojednávaním podávať návrhy a vyhlásenia, ako aj hlasovať o vyrovnaní. Hlasovať o vyrovnaní pred vyrovnacím pojednávaním možno iba písomne. Hlasovanie je platné iba vtedy, ak je doručené súdu najneskôr deň pred vyrovnacím pojednávaním a pravosť podpisu veriteľa je osvedčená.
(2)
Na vyrovnacom pojednávaní [§ 50 ods. 3 písm. b)] súd hlasovaním veriteľov zistí, ktorí veritelia sú ochotní súhlasiť s návrhom na vyrovnanie.
(3)
Na vyrovnacom pojednávaní sa dlžník musí zúčastniť osobne. Ak sa nedostaví bez ospravedlnenia alebo ak jeho ospravedlnenie neuzná súd za dôvodné, súd konanie zastaví.
(4)
Hlasovať o návrhu na vyrovnanie na vyrovnacom pojednávaní môžu len veritelia osobne prítomní alebo zastúpení; k výsledku tohto hlasovania sa pripočítajú hlasy veriteľov, ktorí hlasovali písomne.
(5)
Právo hlasovať nemá
a)
veriteľ, ktorý neprihlásil svoju pohľadávku včas;
b)
veriteľ, ktorého práva nebudú vyrovnaním dotknuté;
c)
veriteľ, ktorým je osoba dlžníkovi blízka,4) ibaže nadobudol pohľadávku od osoby, ktorá nie je dlžníkovi blízka, skôr ako šesť mesiacov pred povolením vyrovnania; jeho hlas sa však počíta, ak hlasuje proti návrhu na vyrovnanie;
d)
právny nástupca osoby uvedenej v písmene c), ak pohľadávku nadobudol od tejto osoby počas šiestich mesiacov pred povolením vyrovnania; jeho hlas sa však počíta, ak hlasuje proti návrhu na vyrovnanie;
e)
veriteľ, ktorého pohľadávka je podmienená, ibaže mu súd hlasovacie právo priznal;
f)
veriteľ s prednostným právom a veriteľ, ktorého hlasovacie právo správca alebo dlžník poprel;
g)
veriteľ, ktorý nadobudol pohľadávku postúpením od dlžníka v čase, keď dlžník už bol v úpadku.
§ 58a
(1)
Predpokladom potvrdenia vyrovnania súdom je súhlas väčšiny hlasujúcich veriteľov, ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny nimi prihlásených pohľadávok. To však neplatí pre oddelených veriteľov, ak sa hlasuje podľa § 58b.
(2)
Ak návrh na vyrovnanie obsahuje alternatívne ponuky, hlasuje sa najskôr o tej, ktorá je uvedená v návrhu ako prvá.
§ 58b
(1)
O návrhu na vyrovnanie sa hlasuje v dvoch skupinách, ak
a)
návrh na vyrovnanie obsahuje ponuku na krátenie uspokojenia pohľadávky oddelených veriteľov (§ 28) alebo
b)
návrh na vyrovnanie obsahuje ponuku na predĺženie lehoty splatnosti pohľadávok oddelených veriteľov.
(2)
O návrhu na vyrovnanie podľa odseku 1 hlasujú v prvej skupine oddelení veritelia (§ 28) a v druhej skupine ostatní veritelia.
(3)
Ak návrh na vyrovnanie obsahuje ponuky podľa odseku 1 písm. a) a b), hlasuje sa najskôr o ponuke podľa odseku 1 písm. a).
(4)
Veritelia prvej skupiny súhlasia s návrhom na vyrovnanie
a)
podľa odseku 1 písm. a), ak každý z prihlásených oddelených veriteľov hlasoval za jeho prijatie;
b)
podľa odseku 1 písm. b), ak zaň hlasuje nadpolovičná väčšina prihlásených oddelených veriteľov, ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny všetkých prihlásených pohľadávok oddelených veriteľov.
(5)
Veritelia druhej skupiny súhlasia s návrhom na vyrovnanie, ak sú splnené podmienky podľa § 58a.
(6)
Ak súhlasí s návrhom na vyrovnanie iba jedna skupina, dlžník môže do 15 dní od vyrovnacieho pojednávania podať novú ponuku skupine, ktorá návrh neschválila. Súd nariadi vyrovnacie pojednávanie na účely hlasovania o novej ponuke, na ktoré predvolá veriteľov skupiny, ktorá návrh neprijala.
(7)
Ak dlžník nepodá novú ponuku v ustanovenej lehote alebo ak táto nová ponuka nie je prijatá, súd návrh na vyrovnanie zamietne potvrdiť.
§ 59
Popretie pohľadávky
(1)
Poprieť pravosť alebo výšku niektorej z prihlásených pohľadávok môže iba dlžník alebo správca.
(2)
Pre popretú pohľadávku nemožno viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu2a) na základe súdom potvrdeného vyrovnania (§ 63 ods. 4).
(3)
Dlžník zloží do úschovy na súde sumu, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku.
(4)
Ak je popretá pohľadávka ešte nevykonateľná, súd určí veriteľovi popretej pohľadávky lehotu na jej uplatnenie s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech dlžníka, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech dlžníka aj vtedy, ak súd rozhodne v neprospech veriteľa; inak sa uvoľní v prospech veriteľa.
(5)
Ak je popretá pohľadávka vykonateľná, súd určí dlžníkovi lehotu na uplatnenie práva podľa ustanovení osobitného zákona6) s poučením, že zabezpečenú sumu uvoľní v prospech veriteľa, ak lehotu nedodrží. Zabezpečená suma sa uvoľní v prospech veriteľa aj vtedy, ak súd rozhodne v neprospech dlžníka; inak sa uvoľní v prospech dlžníka.
Potvrdenie vyrovnania
§ 60
(1)
Súd uznesením vyrovnanie potvrdí, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
vyrovnaním nie sú dotknuté nároky osôb oprávnených požadovať vylúčenie veci, nároky oddelených veriteľov (§ 28), ak sa o nich nehlasuje, a nároky na poskytnutie výživného;
b)
nepopreté prednostné pohľadávky splatné ku dňu povolenia vyrovnania sú zaplatené alebo ich zaplatenie je zabezpečené; to neplatí, ak je súdu do 15 dní od vyrovnacieho pojednávania, na ktorom veritelia vyslovili súhlas s návrhom na vyrovnanie, doručené jednostranné vyhlásenie prednostného veriteľa, že na tejto podmienke netrvá;
c)
veritelia ostatných pohľadávok sú uspokojení rovnakou mierou, pokiaľ nesúhlasili s tým, aby niektorý bol uspokojený výhodnejšie;
d)
nie je poskytnutá osobitná výhoda niektorému veriteľovi rovnakého poradia, ak nejde o výhodu poskytnutú podľa písmena c);
e)
nie sú dotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka okrem prípadov, keď by s tým títo veritelia výslovne súhlasili.
f)
veritelia súhlasili s návrhom na vyrovnanie v oboch skupinách, ak sa hlasovalo podľa § 58b ods. 1;
g)
dlžník nezložil do úschovy na súde sumu pripadajúcu na popretú pohľadávku v lehote 15 dní odo dňa vyrovnacieho pojednávania, na ktorom veritelia vyslovili súhlas s návrhom na vyrovnanie;
h)
ak veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi pohľadávku zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nie je uspokojený skôr, súčasne alebo výhodnejšie ako pohľadávky veriteľov, ktorí nemajú prednostnú alebo zabezpečenú pohľadávku.
(2)
Uznesenie, ktorým sa potvrdilo vyrovnanie, sa stane vykonateľným jeho právoplatnosťou. Pre potvrdenie vyrovnania súdom platia primerane ustanovenia pre potvrdenie núteného vyrovnania (§ 39 a 40). Ak zomrie dlžník pred rozhodnutím o potvrdení vyrovnania, môže súd vyrovnanie potvrdiť, len ak oprávnení dlžníkovi dedičia vyhlásili najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, že s navrhnutým vyrovnaním súhlasia; inak súd vyrovnanie zastaví.
§ 61
(1)
Súd zamietne potvrdiť vyrovnanie, aj keď s ním veritelia vyslovili súhlas,
a)
ak nie sú dôvody pre to, aby sa vyrovnanie povolilo (§ 50 ods. 1);
b)
ak sa niektorému veriteľovi poskytli osobitné výhody [§ 60 ods. 1 písm. d)];
c)
ak nebol do 30 dní od prijatia vyrovnania zaplatený súdny poplatok.
(2)
Súd môže zamietnuť vyrovnanie potvrdiť,
a)
ak sú výhody vyplývajúce pre dlžníka z prijatého vyrovnania v značnom rozpore s jeho zistenými hospodárskymi pomermi;
b)
ak nie je možné získať dostatočný prehľad o hospodárskych pomeroch dlžníka najmä preto, že neviedol riadne obchodné knihy;
c)
ak prijaté vyrovnanie je v značnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
§ 62
(1)
Proti uzneseniu potvrdzujúcemu veriteľovi vyrovnanie môžu podať odvolanie len tí z veriteľov, ktorí nedali výslovne súhlas na vyrovnanie, ako aj ručitelia a spoludlžníci dlžníka.
(2)
Proti uzneseniu, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania, sa môžu odvolať dlžník a veritelia, ktorí prejavili súhlas s prijatím vyrovnania.
§ 63
Účinky potvrdeného vyrovnania
(1)
Ak uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť a dlžník úplne a včas svoje povinnosti podľa neho splnil, zaniká jeho povinnosť splniť veriteľom časť záväzku, na ktorej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania, a to aj vtedy, ak hlasovali proti prijatiu vyrovnania alebo sa na hlasovaní nezúčastnili.
(2)
Potvrdeným vyrovnaním zostávajú nedotknuté práva veriteľov proti spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ak sa týchto práv výslovne nevzdali.
(3)
Ak bol na dlžníkov majetok vyhlásený konkurz skôr, ako boli úplne splnené povinnosti dlžníka vyplývajúce z vyrovnania, pokladajú sa pohľadávky veriteľov v konkurze za uspokojené sumou, ktorá im bola podľa vyrovnania skutočne zaplatená.
(4)
Na pohľadávku zapísanú do zoznamu prihlášok s výnimkou prípadov popretia pohľadávky dlžníkom alebo správcom na základe právoplatného uznesenia o potvrdení vyrovnania možno viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu2a) na
a)
prednostnú pohľadávku;
b)
pohľadávku, ktorá nie je prednostná, len ak vyrovnanie nebolo splnené (§ 64).
(5)
Premlčacia lehota na uplatnenie práva podľa odseku 4 písm. a) je desať rokov a plynie odo dňa právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania; premlčacia lehota na uplatnenie práva podľa odseku 4 písm. b) je desať rokov a plynie odo dňa nesplnenia vyrovnania.
§ 64
Následky neplnenia
(1)
Ak súdom potvrdené vyrovnanie nebolo splnené, hoci dlžníka veriteľ upomenul doporučeným listom s poskytnutím najmenej 30-dňovej lehoty na dodatočné splnenie, strácajú účinnosť všetky zľavy a iné výhody poskytnuté vo vyrovnaní dlžníkovi, a to u všetkých veriteľov; práva poskytnuté vyrovnaním proti iným osobám zostávajú zachované.
(2)
Veriteľ alebo dlžník môže požiadať súd, aby nesplnenie vyrovnania po preskúmaní skutočností uvedených v odseku 1 uznesením potvrdil. Uznesenie súd po nadobudnutí právoplatnosti zverejní primerane podľa § 13 ods. 4.
§ 65
Následky podvodných konaní
(1)
Veritelia sú oprávnení požadovať úplné uspokojenie svojich nárokov, ak bolo vyrovnanie dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod jednotlivým veriteľom. V lehote troch rokov od právoplatnosti uznesenia o potvrdení vyrovnania môže veriteľ uplatniť na súde nárok na úplné uspokojenie svojich pohľadávok alebo na vyhlásenie osobitnej výhody za neúčinnú; nestráca tým práva nadobudnuté z vyrovnania. Tento nárok však veriteľom nevzniká, ak sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch, alebo mohli uplatniť dôvody neúčinnosti v konaní o potvrdení vyrovnania.
(2)
Ak bol dlžník do troch rokov od potvrdenia vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým dosiahol vyrovnanie alebo ktorým ukrátil svojho veriteľa, stáva sa vyrovnanie neplatným a veritelia môžu bez ďalšieho požadovať uspokojenie svojich nárokov. Neplatnosť vyrovnania sa nedotýka ich práv, ktoré pre nich z vyrovnania vznikli.
§ 66
Zastavenie a skončenie vyrovnania
(1)
Súd uznesením vyrovnanie zastaví,
a)
ak vezme dlžník späť svoj návrh na vyrovnanie pred vyrovnacím pojednávaním alebo ak veritelia návrh neprijali do 90 dní od povolenia vyrovnania; túto lehotu môže súd primerane predĺžiť;
b)
ak nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania;
c)
ak nevyhlásia všetci dedičia dlžníka najneskôr na vyrovnacom pojednávaní, že súhlasia s ponúkaným vyrovnaním (§ 60 ods. 2).
(2)
Uznesenie o zastavení vyrovnania sa uverejní na úradnej tabuli súdu a iným vhodným spôsobom. Súd súčasne oznámi zastavenie vyrovnania orgánom povereným vedením obchodného registra a evidencie nehnuteľností. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení vyrovnania zanikajú účinky podania návrhu na vyrovnanie a účinky povolenia vyrovnania.
(3)
Súd vyhlási uznesením vyrovnanie za skončené, len čo uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť. Toto uznesenie sa účastníkom nedoručuje a nie je proti nemu opravný prostriedok; pre uverejnenie tohto uznesenia, vykonanie príslušných zápisov a upovedomenie o ňom sa použije ustanovenie odseku 2. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o skončení vyrovnania zanikajú účinky podania návrhu na vyrovnanie a účinky povolenia vyrovnania s výnimkou účinkov povolenia vyrovnania podľa § 52 ods. 2 písm. c) a ods. 3.
(4)
Po zastavení konania alebo po jeho skončení rozhodne súd opatrením o odmene správcu a o jeho výdavkoch a opatrenie doručí dlžníkovi a správcovi. Ak sa do 90 dní po zastavení konania vyhlási konkurz, tvoria náklady vyrovnania časť nákladov konkurzu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 66a
(1)
Na konanie je príslušný konkurzný a vyrovnací súd, v ktorého obvode je všeobecný súd dlžníka.
(2)
V konaní koná a rozhoduje samosudca. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon alebo ak to pokladá za potrebné. V ostatných prípadoch súd môže rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Súd rozhoduje uznesením alebo opatrením.
§ 66b
Opatrenie
(1)
Súd rozhoduje opatrením, ak ukladá správcovi povinnosť, pri dohliadacej činnosti, ak rozhoduje o ustanovení opatrovníka, odmene opatrovníka, predbežnej odmene správcu, zbavení správcu mlčanlivosti, odmene likvidátora alebo ak dáva súhlas podľa tohto zákona.
(2)
V písomnom vyhotovení opatrenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, označenie úpadcu, správcu, osôb, ktorým vzniklo právo, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní, deň a miesto vydania.
(3)
Proti opatreniam v dohliadacej činnosti súdu a opatreniam, ktorými súd dáva súhlas s výnimkou súhlasu podľa § 28, nie je prípustný opravný prostriedok.
(4)
Opatrenie sa doručuje správcovi a osobám, ktorých sa priamo týka.
(5)
Ak nie je týmto zákonom ustanovené inak, použijú sa na opatrenie primerane ustanovenia o uznesení. Chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti súd odstráni opravným opatrením.
§ 66c
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, po vyhlásení konkurzu a povolení vyrovnania doručujú sa písomnosti súdu zverejnením v Obchodnom vestníku a vyvesením na úradnej tabuli súdu s výnimkou
a)
výzvy;
b)
opatrenia;
c)
uznesenia o vedení konania;
d)
uznesenia podľa § 18 ods. 1;
e)
uznesenia, ktorým sa ustanovuje súdny znalec;
f)
uznesenia, ktorým sa ukladá povinnosť podľa § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
(2)
Uznesenia, ktoré sa doručujú zverejnením v Obchodnom vestníku, sa zverejňujú bez odôvodnenia.
(3)
Lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu zverejnenému v Obchodnom vestníku je 30 dní odo dňa zverejnenia. Ustanovenia osobitného predpisu1) o odvolaní zostávajú týmto nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Deň zverejnenia v Obchodnom vestníku sa vyznačí na prvopise rozhodnutia v spise a na úradnej tabuli súdu.
§ 66d
(1)
Ak právnická osoba, na ktorú bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, nemá ustanoveného štatutárneho zástupcu, súd jej ustanoví opatrovníka zo zoznamu správcov.
(2)
Opatrovníkom nemôže byť ustanovený správca.
(3)
Súd rozhodne o odvolaní opatrovníka, ak právnická osoba uvedená v odseku 1 oznámi súdu, že ustanovila štatutárneho zástupcu.
(4)
O odmene opatrovníka rozhoduje súd bez návrhu.
(5)
Súd neprejedná konečnú správu do právoplatnosti opatrenia o odmene opatrovníka, ak bol ustanovený.
§ 66e
(1)
Na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,1) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona.
§ 66f
Ustanovenia § 221 ods. 1 písm. a) a § 228 až 243e Občianskeho súdneho poriadku sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú.
§ 66g
Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie
(1)
V prípade, že dlžník, ktorý je podnikateľom, je nepretržite počas 60 dní v predlžení, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie. Túto povinnosť nemá dlžník uvedený v § 67 ods. 3, dlžník hospodáriaci na poľnohospodárskej pôde alebo na lesnej pôde, a to v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka, a správca ustanovený podľa osobitného predpisu.8)
(2)
Povinnosť uvedenú v odseku 1 majú všetky osoby, ktoré sú oprávnené v mene dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie, s výnimkou správcu ustanoveného podľa osobitného predpisu6b) a osôb oprávnených podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie v mene dlžníka uvedeného v § 67 ods. 3 a dlžníka hospodáriaceho na poľnohospodárskej pôde alebo na lesnej pôde, a to v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka; ak ju nesplnia, zodpovedajú veriteľom spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá im tým vznikne.
§ 66h
(1)
Pracovné nároky (§ 31 ods. 3) vedúcich zamestnancov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, možno v konkurze uspokojiť (§ 31 ods. 1) len do výšky 10 000 Sk mesačne.
(2)
Pracovné nároky vedúcich zamestnancov podľa odseku 1 presahujúce sumu tam uvedenú, ako aj ich pracovné nároky podľa § 32 ods. 2 písm. b) sa uspokoja ako ostatné pohľadávky [§ 32 ods. 2 písm. d)].
(3)
Pri vyrovnávaní majú pracovné nároky vedúcich zamestnancov povahu prednostných pohľadávok len do výšky uvedenej v odseku 1.
(4)
Nároky osôb, ktoré nie sú u dlžníka v pracovnom pomere, ale vykonávajú pre dlžníka práce prislúchajúce inak vedúcim zamestnancom, pri konkurze alebo pri vyrovnaní sa uspokoja ako ostatné pohľadávky bez akéhokoľvek zvýhodnenia [§ 32 ods. 2 písm. d)].
PIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 67
(1)
Do jedného roka od účinnosti tohto zákona môže súd vyhlásiť konkurz len pre predlženie dlžníka. Predpokladom vyhlásenia konkurzu na základe návrhu podaného v tejto lehote veriteľom, ktorým je štátny podnik alebo obchodná spoločnosť s výlučnou majetkovou účasťou štátu, je súhlas zakladateľa veriteľa po vyjadrení zakladateľa dlžníka.
(2)
Ak sa nevyjadrí zakladateľ dlžníka k návrhu na začatie konania do 30 dní, predpokladá sa, že s návrhom súhlasí.
(3)
Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na dlžníka, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia,6a) obec6b).
(4)
Tento zákon okrem § 1 a § 46 až 73 sa nepoužije
a)
u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde alebo lesnej pôde, a to v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka,
b)
u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde alebo lesnej pôde zapísaných do príslušného registra po 31. decembri 1992, a to v čase do 30. septembra 1994,
c)
u dlžníkov z oblasti dopravy a spojov, ak majú pre štát zásadný strategický hospodársky význam; výnimku z tohto ustanovenia môže na základe návrhu zakladateľa povoliť vláda Slovenskej republiky.
(5)
Vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť osobitné podmienky na použitie tohto zákona u dlžníkov hospodáriacich na pôde, a to v záujme plynulosti biologického reprodukčného procesu.
(6)
Vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví spôsob a podmienky zverejňovania údajov, ktoré sa zverejňujú podľa tohto zákona.
(7)
Súd zastaví konkurz na štátny podnik v likvidácii, ak zistí, že dôvodom vyhlásenia konkurzu je splnenie podmienky podľa § 1 ods. 2.
§ 68
(1)
Veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd,7) sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.
(2)
Nositelia pohľadávok na náhradu podľa predpisov uvedených v odseku 1 sú prednostnými veriteľmi [§ 32 ods. 2 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a)].
§ 69
(1)
Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov, neustanovuje inak, vzťahuje sa konkurz vyhlásený súdom aj na úpadcove hnuteľné veci, ktoré sú v cudzine.
(2)
Ak nebol na dlžníkov majetok, ktorý sa stal predmetom konkurzu v cudzine, vyhlásený konkurz česko-slovenským súdom, budú úpadcove hnuteľné veci, ktoré sú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vydané cudziemu súdu na jeho žiadosť, ak ide o súd štátu, ktorý zachováva vzájomnosť. Úpadcov majetok môže však byť vydaný do cudziny až vtedy, keď boli uspokojené práva na vylúčenie veci z podstaty a na oddelené uspokojenie (§ 28), nadobudnuté skôr, ako došla žiadosť cudzieho súdu alebo iného príslušného orgánu.
§ 70
Začaté konania o likvidáciu majetku podľa § 352 až 354 Občianskeho súdneho poriadku1) dokončia súdy podľa doterajších predpisov.
§ 70a
(1)
Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona súd dokončí podľa doterajších právnych predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3)
Ustanovenia § 4a, § 4b ods. 1, § 15, 16, § 28 ods. 2, § 66a, 66b, 66c, 66d, 66e a 66f sa vzťahujú aj na konania uvedené v odseku 1; právne účinky úkonov, ktoré nastali skôr, zostávajú zachované.
(4)
V konaniach podľa odseku 1 nemožno začať dohodovanie.
(5)
V konaniach uvedených v odseku 1 sa dohodovanie skončí, ak rada veriteľov do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nedoručí súdu oznámenie o plnení projektu ozdravenia spolu s notárskou zápisnicou osvedčujúcou konanie a priebeh schôdze veriteľov konanej po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ktorá rozhodla o tom, že sa projekt ozdravenia plní.
(6)
V konaniach uvedených v odseku 1 sa na prieskumné pojednávanie nariadené do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona vzťahujú ustanovenia § 22 a § 33 ods. 1 písm. e).
(7)
Dlžník, ktorý je v predlžení podľa § 66g ods. 1 pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona; to platí aj o osobách uvedených v § 66g ods. 2 tohto zákona.
§ 71
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví
a)
výšku preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu;
b)
výšku preddavku na trovy konania;
c)
podrobnosti o zoznamoch správcov, predbežných správcov, osobitných správcov, vyrovnacích správcov, zástupcov správcu a o ich odmene v konkurznom a vyrovnacom konaní;
d)
pravidlá poskytovania odmeny opatrovníka;
e)
rokovací poriadok pre konkurzné a vyrovnacie konanie.
§ 72
Zrušujú sa ustanovenia § 352 až 354 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
§ 72a
Zrušujú sa ustanovenia § 4 až 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde.
§ 73
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1991.
Čl. II
Tento zákon sa použije aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak súd nerozhodol o povolení vyrovnania alebo o vyhlásení konkurzu.
Čl. XXV
2.
Ustanovenia čl. III sa použijú aj na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona, ak súd nerozhodol o povolení vyrovnania alebo o vyhlásení konkurzu do účinnosti tohto zákona.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.
1)
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
2)
§ 91 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.
2a)
Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Zákon ČNR č. 171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky.
Zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
4)
§ 116 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 v znení neskorších predpisov.
4a)
§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4d)
§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5)
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
6a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
6b)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
6d)
§ 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.
7)
Napríklad zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení zákonov č. 458/1990 Zb. a č. 137/1991 Zb., zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
8)
Zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.