200/1991 Zb.

Táto Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidenti).

Táto Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmu vyberané v prospech každého zo zmluvných štátov, nech je spôsob vyberania akýkoľvek.

Súčasné dane, na ktoré sa Zmluva vzťahuje, sú:

Táto Zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa budú vyberať popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluvných štátov si vzájomne oznámia významné zmeny, ktoré sa vykonali v ich príslušných daňových zákonoch.

Podľa tejto Zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad:

Každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pre aplikáciu tejto Zmluvy zmluvným štátom význam, ktorý mu patrí podľa práva tohto štátu, ktoré upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.

Výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje podľa tejto Zmluvy každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.

Ak fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, určí sa jeho postavenie takto:

Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustanovenia odseku 1 rezidentom v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, v ktorom je miesto jej skutočného vedenia.

Výraz „stála prevádzkáreň“ označuje podľa tejto Zmluvy trvalé zariadenie pre podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.

Výraz „stála prevádzkáreň“ zahŕňa obzvlášť

Výraz „stála prevádzkáreň“ nezahŕňa:

Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte na účet podniku druhého zmluvného štátu – iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 5 – sa považuje za „stálu prevádzkáreň“ v skôr spomenutom štáte, ak je v tomto štáte vybavená plnomocenstvom, ktoré tam obvykle využíva a ktoré jej dovoľuje uzavierať zmluvy v mene podniku, pokiaľ činnosť tejto osoby nie je obmedzená nákupmi tovaru pre podnik.

Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkáreň v niektorom zmluvnom štáte len preto, že tam vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorá tam vykonáva svoju činnosť (či prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo inak), neurobí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkáreň druhej spoločnosti.

Príjmy z nehnuteľného majetku včítane príjmov z poľnohospodárskych a lesných podnikov môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.

s výhradou ustanovení podoodsekov b) a c) sa definuje výraz „nehnuteľný majetok“ v zhode s právom zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza;

Ustanovenie odseku 1 platí pre príjmy z priameho užívania, nájmu alebo každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia rovnako pre príjmy z nehnuteľného majetku podniku a pre príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislého povolania.

Zisky podniku jedného zmluvného štátu budú zdanené len v tom štáte, pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, však iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkárni.

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, prisudzujú sa s výhradou ustanovenia odseku 3 v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkárni zisky, ktoré by bola mohla docieliť, keby bola ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a bola úplne nezávislá v styku s podnikom, ktorého je stálou prevádzkárňou.

Pri výpočte ziskov stálej prevádzkárne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na ciele sledované touto prevádzkárňou včítane výdavkov vedenia a všeobecných správnych výdavkov.

Stálej prevádzkárni sa nepripočítajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.

Ak zisky zahŕňajú príjmy, o ktorých sa hovorí oddelene v iných článkoch tejto Zmluvy, nebudú ustanovenia tých článkov dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave budú zdanené len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

Ak sídlo skutočného vedenia podniku námornej dopravy je na palube lode, považuje sa toto sídlo za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom je domovský prístav tejto lode, alebo ak domovského prístavu niet, v zmluvnom štáte, v ktorom je prevádzkovateľ lode rezidentom.

Ustanovenie odseku 1 platí tiež pre zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo na inej medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Tieto dividendy však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom dividend, daň takto určená nemôže presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak vlastník dividend, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo slobodné povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak účasť, na ktorej základe sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni, alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií, požitkových akcií alebo požitkových listov, kuksov, zakladateľských podielov alebo iných práv s výnimkou pohľadávok, podielov na zisku a príjmy z iných podielov na spoločnosti, ktoré sú podľa daňového práva štátu, v ktorom je spoločnosť, ktorá dividendy vypláca, rezidentom, postavené na roveň príjmom z akcií.

Pokiaľ má rezident Československa stálu prevádzkáreň v Brazílii, môže byť táto stála prevádzkáreň podrobená zrážkovej dani pri zdroji v súlade s brazílskymi zákonmi. Táto daň však nemôže presiahnuť 15 % hrubej sumy ziskov tejto stálej prevádzkárne po zaplatení dane z príjmu spoločnosti, ktorá sa viaže k týmto ziskom.

Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou, ibaže tieto dividendy sa vyplácajú osobe, ktorá je rezidentom v tomto druhom štáte, alebo že účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej prevádzkárni alebo k stálej základni, ktoré sú umiestnené v tomto druhom štáte, ani podrobiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo sčasti zo ziskov alebo z príjmov docielených v tomto druhom štáte.

Obmedzenie daňovej sadzby vyplývajúce z odsekov 2 a 5 sa nebude aplikovať na dividendy alebo zisky vyplácané alebo poukazované pred uplynutím tretieho kalendárneho roka po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Také úroky však môžu byť zdanené tiež v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom úrokov, daň takto ukladaná nepresiahne:

Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2:

Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z vládnych cenných papierov, obligácií alebo dlhopisov zabezpečených aj nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti alebo doložkou o účasti na zisku dlžníka, pohľadávky každého druhu a takisto všetky iné príjmy postavené na roveň príjmom z peňažných pôžičiek podľa daňových predpisov zmluvného štátu, z ktorého príjem plynie.

Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú, ak vlastník úrokov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže k tejto stálej prevádzkárni alebo k tejto stálej základni. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

Obmedzenie ustanovené v odseku 2 sa nepoužije na úroky plynúce z jedného zmluvného štátu a platené stálej prevádzkárni patriacej podniku druhého zmluvného štátu, ktorá je umiestnená v treťom štáte.

Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak ich platiteľom je tento štát sám, jeho správny útvar alebo osoba, ktorá je rezidentom v tomto štáte. Ak však platiteľ, nech je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, v súvislosti s ktorou došlo k zadlženiu, na ktorého základe sa úroky platia, a ktorá tieto úroky znáša na svoju ťarchu, predpokladá sa, že tieto úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.

Ak suma úrokov, posudzované so zreteľom na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným príjemcom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s tretími osobami, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným príjemcom, keby neboli také vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, môže byť v tomto prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a platené osobe, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Tieto licenčné poplatky môžu byť však zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak príjemca je skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, daň takto určená nepresiahne:

Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za právo na použitie autorských práv k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu (včítane kinematografických filmov, televíznych alebo rozhlasových záznamov), patentov, ochranných známok, návrhov alebo modelov, plánov tajných vzorcov alebo postupov alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.

Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám, jeho správny útvar, miestny orgán alebo osoba, ktorá je rezidentom v tomto štáte. Ak však platiteľ licenčných poplatkov, či už je alebo nie je rezidentom v niektorom zmluvnom štáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň alebo stálu základňu, v spojení s ktorou vznikla povinnosť, na ktorej základe sa licenčné poplatky platia, a ktorá nesie na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky, predpokladá sa, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, buď priemyselnú, alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam umiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej, a ak právo alebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom, sú s nimi skutočne spojené. V tomto prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

Ak suma licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na plnenia, za ktoré sú platené, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným príjemcom, alebo ktoré jeden i druhý udržiavajú s tretími osobami, sumu, ktorú by bol dohodol dlžník so skutočným príjemcom, keby nebolo takých vzťahov, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu. Suma platieb, ktorá ju presahuje, bude v tomto prípade zdanená podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy.

Obmedzenie daňovej sadzby uvedené v odseku 2b) tohto článku sa nepoužije na licenčné poplatky platené pred koncom piateho kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto Zmluva nadobudne platnosť, pokiaľ také licenčné poplatky sa budú platiť osobe, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu a ktorá vlastní priamo alebo nepriamo aspoň 50 % podielov s hlasovacím právom na spoločnosti vyplácajúcej licenčné poplatky.

Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku, ktorý je definovaný v článku 6, môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.

Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou aktív stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú rezident jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislého povolania, včítane takých ziskov docielených zo scudzenia takej stálej prevádzkárne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej stálej základne, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel využívaných v medzinárodnej doprave a hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí alebo lietadiel, však budú zdanené len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

Zisky zo scudzenia iného majetku alebo práva, než je uvedené v odsekoch 1 a 2, môžu byť zdanené v oboch zmluvných štátoch.

Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti obdobného charakteru, budú zdanené len v tomto štáte, pokiaľ platby za takéto povolania alebo činnosti nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne umiestnenej v druhom zmluvnom štáte alebo spoločnosti, ktorá je v ňom rezidentom. V tomto prípade môžu byť príjmy zdanené v tomto druhom štáte.

Výraz „slobodné povolanie“ zahŕňa obzvlášť nezávisle vykonávané vedecké, literárne, umelecké, vychovávateľské alebo učiteľské činnosti, ako aj samostatné činnosti lekárov, právnych zástupcov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovných znalcov.

Platby, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu plateného zamestnania, môžu byť s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdanené len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodov plateného zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť len v skôr spomenutom štáte, ak

Nehľadiac na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, môžu sa odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen správnej rady alebo iného poradného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Príjmy, ktoré poberajú rezidenti jedného zmluvného štátu, ako na verejnosti vystupujúci umelci, ako napr. divadelní, filmoví, rozhlasoví a televízni umelci a hudobníci alebo ako športovci zo svojej činnosti vykonávanej osobne, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v zmluvnom štáte, kde sa táto činnosť vykonáva.

Pokiaľ činnosti uvedené v odseku 1 tohto článku sa vykonávajú v jednom zmluvnom štáte prostredníctvom organizácie druhého zmluvného štátu, môže sa príjem plynúci z vykonávania týchto činností, bez ohľadu na iné ustanovenia tejto Zmluvy, zdaniť v skôr spomenutom zmluvnom štáte. Príjem plynúci z vykonávania týchto činností prostredníctvom organizácie sa vyjme zo zdanenia v skôr spomenutom zmluvnom štáte, ak sa táto organizácia priamo alebo nepriamo, úplne alebo podstatne udržiava z verejných prostriedkov druhého zmluvného štátu.

Príjmy z činností definovaných v odseku 1 sa bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku oslobodzujú od zdanenia v štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú, ak sa tieto činnosti vykonávajú v rámci kultúrnej dohody dojednanej medzi zmluvnými štátmi.

Penzie a iné obdobné platy nepresahujúce sumu zodpovedajúcu 3000 USD v kalendárnom roku, výživné nepresahujúce sumu 3000 USD v kalendárnom roku a renty nepresahujúce sumu 3000 USD v kalendárnom roku vyplácané rezidentovi jedného zmluvného štátu sa môžu s výhradou ustanovenia článku 19 zdaniť iba v tomto štáte.

Na účely tohto článku:

Odmeny, iné ako penzie, vyplácané niektorým zmluvným štátom, správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby preukazované tomuto štátu, jeho správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu sa môžu zdaniť iba v tomto štáte.

Penzie vyplácané niektorým zmluvným štátom, správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu buď priamo, alebo z fondov, ktoré zriadili, fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, správnemu útvaru alebo miestnemu orgánu, sa môžu zdaniť len v tomto štáte.

Akékoľvek penzie vyplácané na základe systému sociálneho zabezpečenia jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu môžu byť zdanené iba v skôr spomenutom štáte.

Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa použijú na odmeny a penzie za služby preukázané v rámci priemyselnej alebo obchodnej činnosti vykonávanej niektorým zmluvným štátom, správnym útvarom alebo miestnym orgánom tohto štátu.

Odmeny, ktoré osoba, ktorá je alebo bola bezprostredne pred príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom v druhom zmluvnom štáte a ktorá na pozvanie skôr spomenutého štátu alebo univerzity, výskumného ústavu, školy, múzea alebo inej kultúrnej inštitúcie skôr spomenutého štátu alebo na základe zmluvy o kultúrnej výmene je prítomná v tomto štáte po dobu neprekračujúcu dva roky výlučne za účelom výuky, prednášok alebo uskutočňovania výskumu v takej inštitúcii, poberá z tejto činnosti, budú oslobodené od dane v tomto štáte za predpokladu, že sa vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.

Príjmy osoby, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, plynúce z druhého zmluvného štátu, o ktorých sa nehovorí v predchádzajúcich článkoch tejto Zmluvy, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Ak osoba, ktorá je rezidentom v Brazílii, poberá príjmy, ktoré sa môžu v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy zdaniť v Československu, povolí Brazília tomuto rezidentovi odpočítať sumu zodpovedajúcu dani zaplatenej v Československu z jeho daňovej povinnosti.

Ak osoba, ktorá je rezidentom v Československu, poberá príjem iný, než uvedený v odseku 3, ktorý v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy sa môže zdaniť v Brazílii, vyjme skôr spomenutý štát takýto príjem zo zdanenia.

Ak osoba, ktorá je rezidentom v Československu, poberá príjem, ktorý je v súlade s ustanoveniami článkov 11, 12, 16 a 17, môže sa zdaniť v Brazílii, povolí Československo znížiť sumu dane pripadajúcej na tento príjem o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Brazílii.

Na účely zníženia sumy dane uvedenej v odseku 3 pri zdaňovaní úrokov a licenčných poplatkov sa bude brazílska daň vždy považovať za zaplatenú vo výške 25 %.

Nerozdelené zisky spoločnosti jedného zmluvného štátu, ktorej majetok celkom alebo čiastočne vlastní alebo kontroluje priamo alebo nepriamo jeden alebo viac rezidentov druhého zmluvného štátu, nebudú podliehať dani v naposledy spomenutom štáte.

Hodnota akcií vydaných spoločnosťou jedného zmluvného štátu, ktorej majetok celkom alebo čiastočne vlastní alebo kontroluje, priamo alebo nepriamo, jeden alebo viac rezidentov druhého zmluvného štátu, nebude podliehať dani z príjmu v naposledy spomenutom štáte.

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podrobení v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťažšie ako je zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobení štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii.

Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú podnik jedného zmluvného štátu má v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie, ako je zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú tú istú činnosť.

Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých imanie celkom alebo sčasti, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje osoba, ktorá je rezidentom v druhom zmluvnom štáte, alebo väčší počet takých osôb, nebudú podrobené v skôr spomenutom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťažšie, ako je zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým sú alebo môžu byť podrobené ostatné podobné podniky skôr spomenutého štátu.

Výraz „zdanenie“ uvedený v tomto článku označuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva.

Ak sa niektorá osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo obidvoch zmluvných štátov vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto Zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytuje vnútroštátne právo týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom.

Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa snažiť, aby prípad upravil dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v zhode s touto Zmluvou.

Príslušné úrady zmluvných štátov sa budú snažiť vyriešiť dohodou ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri aplikácii tejto Zmluvy.

Príslušné úrady zmluvných štátov môžu vojsť v priamy styk za účelom dosiahnutia dohody podľa predchádzajúcich odsekov.

Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné pre aplikáciu ustanovení tejto Zmluvy. Všetky informácie takto poskytnuté sa budú udržiavať v tajnosti a nemôžu sa oznámiť iným osobám alebo úradom alebo súdom, ako tým, ktoré sa zaoberajú vyrubovaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch alebo trestným stíhaním vo veci týchto daní.

Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú zmluvnému štátu povinnosť:

Táto Zmluva sa nedotýka daňových výsad, ktoré patria členom diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe osobitných dohôd.

Táto Zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú vymenené v Prahe čo najskôr.

Zmluva nadobudne platnosť výmenou ratifikačných listín a jej ustanovenia sa budú uplatňovať:

Každý zmluvný štát môže, po uplynutí troch rokov od nadobudnutia platnosti Zmluvy, túto Zmluvu vypovedať písomným oznámením daným druhému zmluvnému štátu diplomatickou cestou najneskôr tridsiateho dňa mesiaca júna kalendárneho roka.