81/1986 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 22.12.1986

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

81
ZÁKON
z 8. decembra 1986
o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1986-1990 (zákon o ôsmom päťročnom pláne)
Vychádzajúc z generálnej línie výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti, z Hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej republiky na roky 1986-1990 a výhľadu na obdobie do roku 2000 schválených XVII. zjazdom Komunistickej strany Československa, z výsledkov dosiahnutých v minulom období, ako aj z meniacich sa vnútorných a vonkajších podmienok súčasného a pokračujúceho rozvoja národného hospodárstva, uznieslo sa Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ ÚLOHY ÔSMEHO PÄŤROČNÉHO PLÁNU
§ 1
Poslanie zákona
Tento zákon ustanovuje základné úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1986-1990 (ďalej len „ôsmy päťročný plán“) a rozhodujúce podmienky pre jeho realizáciu ako záväznú smernicu pre riadiacu činnosť vlády Československej socialistickej republiky, vlád Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vlády republík“), ústredných a iných orgánov Československej socialistickej republiky a republík a pre hospodársku činnosť orgánov stredného článku riadenia a socialistických organizácií.
§ 2
Základné zameranie ôsmeho päťročného plánu
Ôsmy päťročný plán zabezpečuje realizáciu dlhodobej hospodárskej stratégie založenej na urýchlení sociálno-ekonomického rozvoja cestou intenzifikácie a zvyšovania efektívnosti spoločenskej výroby, kvality všetkej práce a prísnej hospodárnosti, na prehlbovaní účasti Československej socialistickej republiky v medzinárodnej deľbe práce a upevňovaní jej obranyschopnosti.
§ 3
Základné úlohy ôsmeho päťročného plánu
Na splnenie základného zamerania sociálno-ekonomického rozvoja sa ustanovuje zvýšiť vytvorený hrubý národný dôchodok v roku 1990 o 18-19 % oproti roku 1985 a jeho prírastok kryť z 92-95 % zvýšením spoločenskej produktivity práce. Na to predovšetkým:
a)
urýchliť vedecko-technický pokrok na základe účinného zapojenia do realizácie Komplexného programu vedecko-technického pokroku členských krajín Rady vzájomnej hospodárskej pomoci do roku 2000; výraznejšie a rýchlejšie zavádzať najnovšie výsledky vedecko-technického rozvoja do výrobnej a spoločenskej praxe pri realizácii spoločensky žiadúcich štrukturálnych zmien ekonomiky včítane útlmu ekonomicky neefektívnych výrob,
b)
ďalej znižovať energetickú náročnosť národného hospodárstva; v rokoch 1986-1990 dosiahnuť pokles spotreby palivovo-energetických zdrojov na jednotku vytvoreného hrubého národného dôchodku priemerne ročne o 2,9 %,
c)
podstatne zlepšiť hospodárenie s kovovým fondom na všetkých úsekoch národného hospodárstva a dosiahnuť počas ôsmej päťročnice priemerné ročné zníženie finálnej spotreby železných kovov na jednotku vytvoreného národného dôchodku o 3,5 %,
d)
znížiť prepravnú náročnosť v priebehu realizácie ôsmeho päťročného plánu zhruba o 10 % a postupne komplexne racionalizovať obeh tovaru a modernizovať skladové hospodárstvo,
e)
dosiahnuť predstih dynamiky obratu zahraničného obchodu pred dynamikou vytvoreného národného dôchodku na základe širšieho a efektívnejšieho zapojenia do medzinárodnej deľby práce, predovšetkým do socialistickej ekonomickej integrácie,
f)
využívať neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu pracujúcich pre zrýchlenie rastu produktivity práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva a zabezpečovať rýchlejší rast produktivity práce než priemerných miezd pri dôslednom zabezpečovaní princípu zásluhovosti,
g)
výrazne zlepšiť vývoj a využívanie zásob,
h)
podstatne zlepšiť využívanie kapacít a základných prostriedkov, urýchliť likvidáciu zastaraných a neefektívnych; výrazne zvýšiť efektívnosť investícií,
i)
prehĺbiť úlohu plánu ako základného nástroja riadenia sociálno-ekonomických procesov na všetkých stupňoch, pripraviť komplexnú prestavbu hospodárskeho mechanizmu tak, aby výrazne usmernila postup zdokonaľovania sústavy plánovitého riadenia v rokoch 1987-1990 a bola plne využitá pri zostavovaní 9. päťročného plánu; pritom účinnejšie než dosiaľ využívať hodnotové vzťahy a nástroje.
DRUHÁ ČASŤ
HLAVNÉ ÚLOHY ODVETVÍ A ÚSEKOV EKONOMIKY
§ 4
Uplatnenie vedecko-technického rozvoja
Na zvýšenie úlohy vedecko-technického rozvoja ako rozhodujúceho činiteľa intenzifikácie ekonomiky sa ustanovuje:
a)
vytvárať predpoklady pre výrazný rast účinnosti medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, najmä v úzkej súvislosti so Zväzom sovietskych socialistických republík a ostatnými štátmi socialistického spoločenstva,
b)
skracovať lehoty riešenia a realizácie výskumných a vývojových úloh a zabezpečovať, aby sa dosahovali výsledky porovnateľné so svetovou úrovňou a aby sa výsledky urýchlene uplatnili vo výrobe,
c)
koncentrovať sily a prostriedky vedy, výskumu, vývoja a výroby predovšetkým na perspektívne, efektívne a pre rozvoj národného hospodárstva rozhodujúce akcie a smery riešenia,
d)
zvýšiť efektívne využívanie licencií ako významného zdroja vedecko-technického pokroku,
e)
rozšíriť a sprísniť hodnotenie kvality výrobkov v súlade s potrebami vnútorného a zahraničného trhu, a to na základe náročných kritérií podložených medzinárodným porovnaním.
§ 5
Rozvoj priemyslu
Rozhodujúce úsilie v intenzifikačnom procese národného hospodárstva realizovať najmä v priemysle, kde sa na obdobie ôsmeho päťročného plánu ustanovuje:
a)
zvýšiť objem priemyselnej výroby o 15 - 18 % z toho v Českej socialistickej republike o 13 - 14 % a v Slovenskej socialistickej republike o 18 - 20 % a produktivitu práce v priemysle o 14 - 17 %; pritom prvoradú pozornosť venovať optimalizácii štruktúry výroby a jej efektívnemu využitiu, ako aj kvalite a technickej úrovni výrobkov,
b)
zvýšiť objem strojárskej a elektrotechnickej výroby v súhrne o 30 %, a to pri prednostnom rozvoji elektrotechnického priemyslu,
c)
zamerať rozvoj hutníctva na intenzifikáciu výroby a zlepšovaním štruktúry a sortimentu hutníckej výroby dosiahnuť lepšie využitie kapacít a modernizáciu výrobnej základne, a to pri postupnom znižovaní výroby surového železa a ocele a pri zvyšovaní ich kvality,
d)
v palivovo-energetickom komplexe dbať o hospodárne získavanie a využívanie všetkých zdrojov palív a energie; ďalej rozvíjať jadrovú energetiku a centralizované zásobovanie teplom,
e)
zvýšiť výrobu chemického priemyslu do roku 1990 najmenej o 13 % a jeho rozvoj zamerať na vyššie zhodnocovanie a plné využitie vstupných surovín a energií; výrobu farmaceutického priemyslu zvýšiť najmenej o 40 %,
f)
zvýšiť výrobu v priemysle spracovania dreva takmer o 13 % a zamerať sa na vyššie zhodnotenie drevnej hmoty, najmä cestou jej komplexného využitia,
g)
zvýšiť výrobu v ľahkom priemysle najmenej o 12 % pri zvyšovaní kvality a módnosti výrobkov, rozšírení výroby tovaru mimoriadnej akosti a pri sústavnej inovácii výrobkov spotrebného tovaru,
h)
zabezpečiť rozvojom výroby stavebných látok krytie potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva v objeme, sortimentovej skladbe a vysokej kvalite výrobkov.
§ 6
Rozvoj poľnohospodársko-priemyselného komplexu
Základnou úlohou poľnohospodársko-priemyselného komplexu je zabezpečovať a skvalitňovať výživu ľudu pri súčasnom zvyšovaní celkovej miery sebestačnosti vo výrobe potravín. Na zabezpečenie tejto úlohy sa ustanovuje:
a)
orientovať poľnohospodársko-priemyselný komplex na zvyšovanie efektívnosti a znižovanie nákladovosti výroby; v odvetviach zabezpečujúcich výrobné prostriedky pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín zabezpečovať trvalý rast ich technickej úrovne, vyššiu produktívnosť, prevádzkovú spoľahlivosť a komplexnosť dodávok,
b)
zvýšiť hrubú poľnohospodársku výrobu v ôsmej päťročnici v porovnaní so siedmou päťročnicou o 6 - 7 % pri zabezpečovaní prednostného rastu rastlinnej výroby pred živočíšnou,
c)
dôslednejšie uplatňovať opatrenia na ochranu pôdneho fondu a na zvyšovanie úrodnosti pôd,
d)
zabezpečiť vyššiu stabilitu zberov obilnín a dosiahnuť v súhrne za ôsmu päťročnicu produkciu 57 až 58 mil. ton,
e)
rozvíjať živočíšnu výrobu v súlade s celospoločenskými požiadavkami a reálnymi zdrojmi krmív,
f)
zvýšiť v potravinárskom priemysle do roku 1990 výrobu i dodávky do trhových fondov o 9 - 10 %; rozširovať sortiment výrobkov vo všetkých cenových hladinách a ich inováciu spájať so zlepšovaním úžitkových vlastností, kvality a s predĺžením ich trvanlivosti.
§ 7
Rozvoj lesného a vodného hospodárstva
(1)
Na zabezpečenie podmienok v lesnom hospodárstve pre udržanie produkčných a ostatných funkcií lesa sa ustanovuje:
a)
zamerať hlavnú pozornosť na intenzifikáciu pestovateľskej činnosti, na zvýšenie starostlivosti o porasty do 50 rokov, zosilenie prevencie, ochrany a starostlivosti o čistotu lesa a na odstraňovanie škôd spôsobených exhaláciami, škodcami a ostatnými civilizačnými vplyvmi,
b)
výrazne zlepšiť v celom národnom hospodárstve hospodárenie s drevom a vytvárať podmienky na jeho zvýšené využitie.
(2)
Vo vodnom hospodárstve sa ustanovuje:
a)
zabezpečovať pre národné hospodárstvo i obyvateľstvo vodu v potrebnom množstve a kvalite pri dôslednom presadzovaní racionálneho hospodárenia s vodou,
b)
rozširovať a chrániť všetky zdroje vody a zabezpečovať ochranu vôd pred znečistením,
c)
vytvárať predpoklady pre efektívny rozvoj závlah, využívanie vodnej energie a zvyšovanie ochrany pred povodňami.
§ 8
Rozvoj stavebnej výroby
Na rozvoj stavebnej výroby sa ustanovuje:
a)
zabezpečiť rast stavebnej výroby dodávateľských organizácií takmer o 10 % a zvýšiť jej výkonnosť; zvýšenie objemu stavebných prác zabezpečovať z 80 - 85 % rastom produktivity práce,
b)
dôslednejšie prispôsobovať stavebné kapacity ustanoveným prioritám v zameraní investičnej výstavby v tuzemsku a pri vývoze včítane integračných akcií; zabezpečiť potreby modernizácie, rekonštrukcie, opráv a údržby základných prostriedkov, najmä bytového fondu,
c)
venovať zvýšenú starostlivosť kvalite stavebných prác; zvyšovať technologickú disciplínu a osobnú zodpovednosť za vykonané práce, využitie stavebných strojov, zariadení a dopravných prostriedkov a dôslednejšie využívať fond pracovného času.
§ 9
Rozvoj dopravy a spojov
(1)
Rozhodujúcou úlohou dopravnej sústavy je zvýšiť kvalitu, spoľahlivosť, bezpečnosť a hospodárnosť pri uspokojovaní prepravných potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva; na jej zabezpečenie sa ustanovuje:
a)
posilňovať verejnú dopravu a v jej rámci potom najmä železničnú a vodnú dopravu v súlade s dopravnou politikou v nákladnej doprave,
b)
prednostne rozvíjať elektrickú trakciu v železničnej a mestskej hromadnej doprave, pri súčasnom znižovaní merných spotrieb pohonných látok a elektrickej energie na jednotku výkonu vo všetkých odboroch dopravy, predovšetkým v závodnej doprave,
c)
dosiahnuť rast efektívnosti dopravy zvýšeným využívaním dopravných prostriedkov, ich modernizáciou, skvalitnením opravárenskej činnosti, zvýšením disciplíny a poriadku a rýchlejším rozvíjaním progresívnych prepravných systémov,
d)
inovovať a modernizovať dopravné cesty, dopravné, prepravné a manipulačné prostriedky, rekonštruovať železničné trate a stanice pri ďalšej elektrizácii tratí a ich vybavením automatickým zabezpečovacím zariadením a pokračovať vo výstavbe diaľníc a rozhodujúcich pozemných komunikácií.
(2)
Na rozvoj spojov sa ustanovuje pokračovať v rozširovaní a skvalitňovaní spojových služieb; modernizovať, rekonštruovať a rozvíjať technickú základňu spojových sietí a pripravovať podmienky na zavádzanie nových služieb včítane prenosu dát i textových informácií pre potreby riadenia.
§ 10
Rozvoj hospodárskych stykov so zahraničím
V rozvíjaní hospodárskych stykov so zahraničím sa ustanovuje:
a)
zlepšovať výmenné relácie predovšetkým vyšším zhodnotením vynakladanej práce a efektívnou vývozno-dovoznou štruktúrou,
b)
zvýšiť podiel strojárstva a odborov založených na domácej surovinovej základni v medzinárodnej deľbe práce,
c)
zvyšovať devízový prínos z poskytovaných služieb, najmä zo zahraničného cestovného ruchu, kúpeľníctva a ďalších foriem nehmotného vývozu,
d)
trvalo prehlbovať vo vzťahu k socialistickým štátom všestranné hospodárske styky a vedecko-technickú spoluprácu najmä s členskými štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, predovšetkým so Zväzom sovietskych socialistických republík,
e)
rozvíjať vo vzťahu k nesocialistickým štátom vzájomne výhodnú výmenu pri väčšom využívaní kooperácie a spolupráce na tretích trhoch; prehlbovať hospodársku spoluprácu s rozvojovými štátmi zabezpečujúcu obojstranne vyšší prínos zo vzájomnej spolupráce a účasť na ich industrializácii.
§ 11
Rozvoj investičnej výstavby
V rozvoji investičnej výstavby sa ustanovuje:
a)
realizovať celkový objem investičnej výstavby v súhrne za roky 1986 - 1990 o 10 - 12 % vyšší než v období siedmej päťročnice pri výraznejšej zmene štruktúry v prospech podielu strojov a zariadení,
b)
zvýšiť podiel investícií na efektívnu modernizáciu a rekonštrukciu výrobnej základne a zabezpečovať včasné uvádzanie kapacít do prevádzky pri dosiahnutí projektovaných parametrov; nezačínať nepripravené a dodávateľsky nezabezpečené akcie a vytvárať podmienky pre dôsledné znižovanie nadmernej rozostavanosti a skracovanie lehôt investičnej výstavby,
c)
zabezpečiť hospodárne vynakladanie investícií a zastaviť neodôvodnený rast rozpočtových nákladov; výrazne urýchliť obnovu opotrebovaných základných prostriedkov na vyššej technickej úrovni a vyraďovanie zastaraných strojových základných prostriedkov.
§ 12
Rozvoj životnej úrovne
(1)
V rozvoji životnej úrovne sa ustanovuje:
a)
dôsledne spájať ďalší rast životnej úrovne obyvateľstva a upevňovanie jeho životných istôt s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v rozvoji národného hospodárstva; hlavné smery a cesty rozvoja životnej úrovne orientovať na prednostnú realizáciu takých opatrení, ktoré povedú k výraznejšej spätosti záujmu jednotlivých členov spoločnosti s celospoločenskými záujmami, a preto rast osobnej spotreby o 11 - 12 % čo najtesnejšie spájať s výsledkami práce,
b)
ďalej zdokonaľovať systém dôchodkového zabezpečenia, pomoci spoločnosti rodinám s deťmi a zabezpečenie pracujúcich počas choroby v súlade s vytváranými ekonomickými možnosťami a s celkovým vývojom reálnych príjmov obyvateľstva,
c)
všestranne zlepšovať podmienky bývania a vytvárať územné, technicko-ekonomické, materiálne a kapacitné podmienky pre výstavbu 480 tisíc nových bytov včítane občianskej a technickej vybavenosti; dôslednejšie využívať existujúci bytový fond, zvyšovať rozsah a kvalitu jeho opráv a údržby a podporovať individuálnu bytovú výstavbu,
d)
zamerať široko rozvinutý systém starostlivosti o zdravie obyvateľstva najmä na zlepšovanie kvality zdravotníckych služieb včítane prevencie; racionalizovať a modernizovať sieť zdravotníckych zariadení a ďalej ju rozšíriť.
(2)
V oblasti mzdovej a pracovnej politiky sa ustanovuje:
a)
opierať rast príjmov obyvateľstva o zvyšovanie produktivity práce; zabezpečovať väčšiu diferenciáciu v odmieňaní,
b)
zabezpečovať proporcionalitu mzdového vývoja vo výrobnej i nevýrobnej sfére,
c)
rozvíjať brigádne formy organizácie práce a odmieňania,
d)
zvyšovať za účasti odborových orgánov a pracujúcich starostlivosť organizácií o zlepšovanie pracovných a životných podmienok, pracovného prostredia, hygieny a bezpečnosti pri práci.
§ 13
Tvorba a ochrana životného prostredia
Na zabezpečenie tvorby a ochrany životného prostredia, ako jednej z kľúčových otázok zvyšovania životnej úrovne občanov a základného predpokladu starostlivosti o človeka, sa ustanovuje:
a)
vyčleniť na menovité ekologické akcie účelové prostriedky v objeme minimálne 17 mld. Kčs,
b)
riešiť postupné problémy životného prostredia, a to hlavne zastavením rastu znečisťovania ovzdušia, dôslednou ochranou a racionálnym využívaním zdrojov podzemnej a povrchovej vody, zvýšenou ochranou poľnohospodárskej a lesnej pôdy a celkovým posilňovaním ekologickej stability krajiny.
TRETIA ČASŤ
PODMIENKY A PREDPOKLADY PRE REALIZÁCIU ÔSMEHO PÄŤROČNÉHO PLÁNU
§ 14
Úlohy vlád
Vláda Československej socialistickej republiky a vlády republík
a)
zabezpečujú vo svojej riadiacej činnosti konkretizáciu základných úloh ustanovených týmto zákonom,
b)
spresňujú úlohy ustanovené týmto zákonom a sústavne kontrolujú ich plnenie,
c)
koordinujú v rámci svojej pôsobnosti a podľa predchádzajúcich ustanovení činnosť orgánov štátnej správy a orgánov hospodárskeho riadenia tak, aby sa úlohy ustanovené týmto zákonom plnili optimálnym spôsobom a aby sa dosahovali najpriaznivejšie hospodárske i spoločenské výsledky,
d)
organizujú práce na vykonávacích (ročných) štátnych plánoch tak, aby sa zabezpečilo splnenie ôsmeho päťročného plánu,
e)
zabezpečujú zdokonaľovanie systému riadenia národného hospodárstva.
§ 15
Úlohy orgánov štátnej správy, orgánov hospodárskeho riadenia a organizácií
(1)
Orgány štátnej správy a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za dôslednú realizáciu úloh ustanovených týmto zákonom, za určenie konkrétnych úloh a povinností podriadeným orgánom a organizáciám a za ich sústavnú kontrolu a vyhodnocovanie.
(2)
Orgány stredného článku riadenia a organizácie sú povinné aktívne a iniciatívne hľadať a uplatňovať najúčinnejšie cesty, postupy a opatrenia pri zabezpečovaní svojich povinností a na tento účel využívať i ústretové plánovanie a socialistické súťaženie.
(3)
Všetky stupne riadenia sú povinné vykonávať kontrolu plnenia ôsmeho päťročného plánu a vytvárať podmienky pre jeho realizáciu.
§ 16
Zdokonaľovanie plánovitého riadenia národného hospodárstva
S cieľom posilniť vplyv na urýchľovanie procesu intenzifikácie, rastu efektívnosti a kvality sa ustanovuje:
a)
posilniť perspektívnosť centrálneho plánovania, zvýšiť jeho vedeckú úroveň a zabezpečiť formovanie progresívnej štruktúry výroby a jej intenzifikáciu; pritom zabezpečiť sústavné prepojovanie päťročných a ročných plánov,
b)
vytvoriť predpoklady pre účinnejšie pôsobenie hodnotových vzťahov, najmä cenovej sústavy, kalkulácií a technicko-ekonomických noriem s dôrazom na uplatnenie náročných podmienok; zdokonaľovať a dôslednejšie využívať finančné a menové nástroje včítane menových kurzov a posilňovať tak optimálne spojenie plánu a chozrasčotu s cieľom účinnejšie pôsobiť na ekonomickú a finančnú rovnováhu a menovú stabilitu,
c)
zvyšovať účinnosť práce štátneho aparátu, zjednodušiť a zhospodárniť jeho činnosť a znižovať administratívnu náročnosť riadenia,
d)
vytvárať podmienky pre zvyšovanie účasti pracujúcich na riadení ako základný predpoklad mobilizácie pracovných kolektívov a ich iniciatívy na dosiahnutie zámerov ustanovených týmto zákonom.
§ 17
Úloha finančnej, rozpočtovej a menovej sústavy
(1)
Štátne rozpočty československej federácie a štátne rozpočty republík vychádzajú zo základných úloh ôsmeho päťročného plánu a päťročných plánov republík, z rozpočtového výhľadu Československej socialistickej republiky a rozpočtových výhľadov republík na roky 1986 - 1990, z vykonávacích štátnych plánov a zo zásad finančnej politiky ustanovených vládou Československej socialistickej republiky. Štátne rozpočty československej federácie a štátne rozpočty republík podporujú zámery a úlohy štátnych plánov a pomocou finančno-ekonomických nástrojov aktívne pôsobia na ich plnenie a na presadzovanie hospodárnosti.
(2)
Menový výhľad Československej socialistickej republiky na roky 1986 - 1990 sa zameriava najmä na rýchlejšie presadenie intenzifikačných faktorov rastu ekonomiky, na upevnenie vnútornej a vonkajšej ekonomickej rovnováhy a na stabilizáciu kúpnej sily československej koruny.
(3)
Na konkretizáciu cieľov a na zabezpečenie celospoločenských zámerov finančnej, rozpočtovej a menovej politiky ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky zodpovedajúce úlohy.
(4)
Všetky orgány federácie a republík zodpovedné za vypracovanie návrhov rozpočtov sa usilujú pri ich príprave a v priebehu rozpočtového hospodárenia o spevnenie úloh uložených podľa odseku 3.
(5)
Štátne rozpočty československej federácie a štátne rozpočty republík sú v zásade vyrovnané.
(6)
Na zabezpečenie vyrovnanosti štátnych rozpočtov republík sa poskytujú zo štátneho rozpočtu federácie v nadväznosti na úlohy vykonávacích štátnych plánov Československej socialistickej republiky a v súlade so zásadou hospodárnosti účelové a globálne dotácie do štátnych rozpočtov republík.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 18
Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Vláda Československej socialistickej republiky, prípadne vlády republík môžu na účely experimentálneho overovania nových prvkov plánovitého riadenia národného hospodárstva a na účely zabezpečenia realizácie integračných akcií ustanovených ôsmym päťročným plánom povoliť výnimky z ustanovení zákonov upravujúcich riadenie národného hospodárstva.
(2)
Na zabezpečenie náležitej kvality a efektívnosti výrobkov a výkonov, najmä vo výrobnej a obdobnej hospodárskej činnosti môže vláda Československej socialistickej republiky na základe tohto zákona vydať všeobecne záväzné právne predpisy.
(3)
Na zabezpečenie hospodárneho využívania vybraných materiálových a surovinových zdrojov môžu ústredné orgány štátnej správy federácie na základe tohto zákona a zásad ustanovených vládou Československej socialistickej republiky vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.
§ 19
Postavenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na rok 1986
Štátny plán rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na rok 1986 ustanovený na základe zákona č. 115/1985 Zb. je vykonávacím štátnym plánom k ôsmemu päťročnému plánu.
§ 20
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Husák v. r.

Indra v. r.

Štrougal v. r.