116/1982 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1987

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

116
OPATRENIE VLÁDY
Československej socialistickej republiky
na zabezpečenie a ďalšie zvyšovanie akosti výrobnej a podobnej hospodárskej činnosti schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky z 9. septembra 1982 č. 253
Čl. 1
1.
Trvalé zvyšovanie akosti výrobkov, prác a výkonov zabezpečuje sústava technických, ekonomických, právnych a organizačných nástrojov a opatrení tvoriacich jednotný systém riadenia akosti zameraný predovšetkým na presadzovanie vyššej akosti a na predchádzanie neakostnej práci; dôležitým nástrojom pritom je aktívna stimulácia socialistických organizácií a ich pracovníkov.
2.
Na doplnenie nástrojov riadenia akosti ustanovuje toto opatrenie ďalší ekonomický nástroj na zabezpečenie dôsledného dodržiavania a zvyšovania akosti spočívajúci v premietaní súm vyjadrujúcich straty z neakostnej práce socialistických organizácií pri ich výrobnej priemyselnej (včítane opravárskej), stavebnej, poľnohospodárskej, lesnej ťažbovej a vodárenskej činnosti a pri nákladnej preprave a preprave poštových zásielok (ďalej len „neakostná výroba“) do ustanovených ukazovateľov plnenia plánu a výsledkov hospodárskej činnosti organizácií a do hmotnej stimulácie organizácií a ich pracovníkov.
Čl. 2
1.
Toto opatrenie sa vzťahuje na štátne hospodárske organizácie, organizácie poľnohospodárskeho družstevníctva, na iné socialistické organizácie vzniknuté podľa ustanovenia § 360a Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb. a doplnenom zákonom č. 144/1975 Zb. (ďalej len „Hospodársky zákonník“), na koncernové podniky, koncernové účelové organizácie, výrobné hospodárske jednotky trustového typu ako celok a odborové podniky s pridruženými organizáciami ako celok (ďalej len „organizácie“).
2.
V organizáciách výrobného, spotrebného a bytového družstevníctva sa postupuje podľa záväzných smerníc zväzov družstiev, v podnikoch Ústrednej rady družstiev podľa ich záväzných smerníc. V podnikoch a hospodárskych zariadeniach spoločenských organizácií sa postupuje podľa smerníc ústredných výborov príslušných organizácií Národného frontu.
Čl. 3
Sumy, ktoré v súhrne vyjadrujú straty z neakostnej výroby (čl. 4), sa odpočítavajú od vykázanej skutočnej výšky v ustanovených ukazovateľoch (k skutočnej strate sa pripočítavajú)
a)
na účely hodnotenia plnenia plánu a výsledkov hospodárskej činnosti organizácií pri výkonoch, upravených vlastných výkonoch, prípadne redukovaných výkonoch, pri odbyte dovedna a pri zisku v plnej výške týchto strát, najviac však do sumy, ktorá nepresiahne 2% z výkonov; rovnako sa postupuje, pokiaľ sa z týchto ukazovateľov vypočítavajú na uvedené účely odvodené ukazovatele (napr. produktivita práce, rentabilita, nákladovosť, vyťaženosť základných prostriedkov);
b)
pri tvorbe fondu kultúrnych a sociálnych potrieb a fondu rozvoja podľa predpisov o finančnom hospodárení socialistických organizácií;1)
c)
na účely zisťovania použiteľného objemu mzdových prostriedkov a plnenia ukazovateľov a podmienok osobnej hmotnej zainteresovanosti podľa predpisov o usmerňovaní mzdových prostriedkov a odmieňaní práce.2)
Čl. 4
1. Stratami spôsobenými neakostnou výrobou sú
a)
straty spôsobené s uspokojením práv zo zodpovednosti za vady,3) a to
1.
zľavy poskytované na uspokojenie práv zo zodpovednosti za vady,
2.
náklady spojené s bezplatným odstránením vád a drobných nedorobkov,
3.
náklady spojené s poskytnutím nového bezvadného plnenia,
4.
náklady spojené s vytriedením vadných výrobkov,
5.
náhrada nákladov na odstránenie vady,
6.
vrátená suma zaplatená za vadné výrobky, ak sa vykonáva štatistická prebierka,
7.
náklady spojené s doplnením služby alebo s novým poskytnutím služby;
b)
pri zrušení zmluvy pre vadnosť dodávky cena vadného plnenia, ako aj náklady vynaložené v dôsledku zrušenia zmluvy a v súvislosti s ním;4)
c)
majetkové sankcie ustanovené právnym predpisom, ktoré
1.
sú súčasťou práv zo zodpovednosti za vady,
2.
zabezpečujú odstránenie vád alebo drobných nedorobkov v určenej lehote;5)
d)
sumy zaplatené na náhradu škody spôsobenej vadným plnením, prípadne náklady na odstránenie vadného stavu;
e)
náklady spôsobené odmietnutím plnenia dodávok výrobkov na vývoz pre ich opakujúcu sa vadnú akosť alebo pre ich nepredajnosť v zahraničí pre vadnú akosť6) na základe oprávnenej reklamácie odberateľa;
f)
u dopravcov alebo na pošte sumy náhrad, ktoré zaplatili za zničenie, čiastočnú alebo úplnú stratu prepravovanej zásielky;
g)
náklady spôsobené neakostnou prácou v priebehu výroby a podobnej hospodárskej činnosti v organizácii, zistené pred splnením dodávky výrobkov, prác alebo výkonov, a ak sa plní odovzdaním a prevzatím, pred začatím odovzdávania, na základe ktorého je plnenie prevzaté (ďalej len „vnútorné straty z neakostnej výroby“), presahujúce určenú najviac prípustnú hranicu (čl. 5);
h)
pokuty uložené podľa zákona o štátnom skúšobníctve v súvislosti s preradením výrobku do nižšieho stupňa akosti, s odňatím zaradenia do stupňa akosti a s odňatím schválenia,7) a ďalej náklady na stiahnutie neschválených výrobkov z obchodnej siete, prípadne i z používania.8)
2.
Do strát zo záručných opráv zahrnutých do strát spojených s uspokojením práv zo zodpovednosti za vady [čl. 4 ods. 1 písm. a)] sa nezapočítavajú
a)
kalkulovaná výška nákladov súvisiacich s vykonávaním plánovaných služieb odberateľom v rámci záruky,
b)
kalkulované sumy na predĺženie záruky podľa dohody organizácií alebo jednostranného vyhlásenia dodávateľa,
c)
sumy dane z obratu pri náhradných dielcoch použitých na záručné opravy.
3.
V prípade, že sa vytvára rezerva na záručné opravy, započítavajú sa do strát z neakostnej výroby sumy jej použitia po odpočítaní súm uvedených v odseku 2.
4.
Ak straty z neakostnej výroby spôsobila vada poddodávky výrobkov (surovín, materiálov, polotovarov atď.), prác alebo iných výkonov, odpočítavajú sa od súm uvedených v odsekoch 1 až 3 sumy, ktoré organizácii zaplatili z dôvodov tejto vady jej dodávatelia a prípadne aj ďalšie organizácie, ktoré vadou svojej dodávky spôsobili vadnosť finálneho výrobku; v prípade, že straty vznikli pri preprave, odpočítavajú sa sumy, ktoré organizácii z toho dôvodu zaplatili dopravcovia alebo pošta.
5.
Od súm uvedených v odsekoch 1 až 3 sa ďalej odpočítavajú sumy prijaté od vlastných pracovníkov ako náhrady škody za neakostnú prácu a sumy získané za predaj alebo iné využitie vráteného vadného výrobku (suroviny, materiálu, polotovaru, náhradného dielca a pod.).
Čl. 5
1. Najvyššiu prípustnú hranicu vnútorných strát z neakostnej výroby určujú
a)
pri ústredne riadených štátnych hospodárskych organizáciách nadriadené ústredné orgány, pričom pre podriadené organizácie rozpíše túto hranicu generálne riaditeľstvo výrobnej hospodárskej jednotky; pre koncernové podniky , prípadne koncernové účelové organizácie rozpíše túto hranicu koncern;
b)
pri štátnych hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi príslušný krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajský národný výbor“) v súčinnosti s príslušnými národnými výbormi
nižších stupňov, ktoré tieto organizácie riadia, po prerokovaní s ústredným orgánom príslušným podľa predmetu činnosti, a to buď priamo, alebo tak, že pre podriadené organizácie rozpíše túto hranicu riadiaci národný výbor;
c)
pri organizáciách poľnohospodárskeho družstevníctva príslušné ministerstvo poľnohospodárstva a výživy republiky, a to buď priamo alebo prostredníctvom príslušných poľnohospodárskych správ;
d)
pri iných socialistických organizáciách (čl. 2 ods. 1) orgán, ktorý voči týmto organizáciám vykonáva funkciu orgánu hospodárskeho riadenia.
2.
Orgány uvedené v odseku 1
a)
určujú prípustnú hranicu vnútorných strát z neakostnej výroby v potrebnej výške zodpovedajúcej technickej a technologickej úrovni daného odboru na základe technicko-ekonomických rozborov a s prihliadnutím na nové výsledky vedy a techniky včítane vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov uplatniteľných v danom odbore;
b)
určia vymedzenie a spôsob zisťovania vnútorných strát z neakostnej výroby;
c)
sústavne preverujú správnosť prípustnej hranice vnútorných strát z neakostnej výroby najmä z hľadísk uvedených pod písmenom a) a vždy k začiatku kalendárneho roka urobia potrebné úpravy tak, aby sa táto hranica vcelku v súlade s vývojom technických možností trvale znižovala.
Čl. 6
Sumy, ktoré vyjadrujú straty spôsobené neakostnou výrobou podľa čl. 4, sa sledujú v účtovníctve a vykazujú podľa predpisov o účtovníctve.
Čl. 7
Ak vzniknú pochybnosti, či určitá činnosť je činnosťou podľa čl. 1 ods. 2, rozhodne o tom pri uplatňovaní tohto opatrenia príslušný ústredný orgán hospodárskeho riadenia; pri organizáciách riadených národnými výbormi príslušný krajský národný výbor po prerokovaní s príslušným ministerstvom vnútra republiky.
Čl. 8
Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1983.
Dr. Štrougal v. r.
1)
§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 162/1980 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov . § 4 ods. 3 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 165/1980 Zb. o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb.
2)
§ 12 ods. 5 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 143/1980 Zb. o usmerňovaní mzdových prostriedkov a odmieňaní práce.
Mzdové predpisy.
3)
Najmä § 201 ods. 1 a 2, § 233 ods. 1, § 274 ods. 1, § 294 ods.1 a 3 Hospodárskeho zákonníka (nie však náklady vynaložené dočasne podľa § 294 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka) a ďalej príslušné ustanovenia základných podmienok dodávky, § 235, 246, 250, § 251, § 252, § 273 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník").
5)
Najmä § 201 ods. 4, § 206 ods. 1, § 207, § 208 ods. 1, § 236 ods. 1 a 3, § 274 ods. 1, § 277 ods. 2 a 3, § 295 ods. 2 a 3 Hospodárskeho zákonníka.
6)
§ 234 a § 237 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka.
7)
§ 29 ods. 3 a 5 zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve.
8)