106/1978 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 15.09.1978

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

106
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 30. marca 1978
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou o poskytovaní právnej pomoci a o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach
Dňa 15. októbra 1976 bola v Ulánbátare podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou o poskytovaní právnej pomoci a o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe dňa 20. februára 1978.
Podľa svojho článku 90 Zmluva vstúpila do platnosti dňom 22. marca 1978.
Slovenské znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.
Prvý námestník ministra:
Krajčír v. r.
ZMLUVA
medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou o poskytovaní právnej pomoci a o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach
Československá socialistická republika a Mongolská ľudová republika vedené vzájomným prianím upevňovať a naďalej rozvíjať bratské priateľstvo a spoluprácu medzi národmi obidvoch krajín v oblasti právnych vzťahov, rozhodli sa za účelom zabezpečenia ochrany práv a záujmov štátnych občanov obidvoch krajín uzavrieť Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach.
Za tým účelom za svojich splnomocnencov vymenovali:
prezident Československej socialistickej republiky
Pavla Királyho
ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky,
prezídium Veľkého ľudového churalu Mongolskej ľudovej republiky
Donoyn Pureva
ministra spravodlivosti Mongolskej ľudovej republiky,
ktorí sa po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré zistili v náležitej forme a úplnom poriadku, dohodli na tomto:
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Právna ochrana
1.
Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu svojich osobných a majetkových práv ako jej vlastní štátni občania. Môžu sa voľne a bez prekážok obracať na súdy a iné orgány, do právomoci ktorých patria občianske, rodinné a trestné veci, a sú tiež oprávnení žiadať o začatie konania na ochranu svojich osobných a majetkových práv.
2.
Štátni občania jednej zmluvnej strany sa môžu obracať na orgány druhej zmluvnej strany, do právomoci ktorých patria občianske, rodinné a trestné veci, za rovnakých podmienok ako jej vlastní štátni občania.
3.
Ak príslušný orgán jednej zmluvnej strany uvedený v odseku 1 tohto článku sa dozvie o tom, že na jeho území alebo mimo jeho územia sa nachádzajú dedičia alebo tí, ktorí zanechali závet, upovedomí o tom príslušný orgán druhej zmluvnej strany.
4.
Ak štátny občan jednej zmluvnej strany zomrie na území krajiny, ktorej je štátnym občanom, a ak dedičom je štátny občan druhej zmluvnej strany, príslušný orgán upovedomí o tom podľa odseku 1 tohto článku diplomatickú misiu alebo konzulárny orgán druhej zmluvnej strany.
Článok 2
Právna pomoc
Príslušné orgány obidvoch zmluvných strán si poskytujú navzájom právnu pomoc v občianskych, rodinných a trestných veciach.
Článok 3
Rozsah právnej pomoci
1.
Právnou pomocou sa rozumie výkon určitých procesných úkonov, najmä: uskutočnenie odňatia a prehliadky predmetov, zabavenie majetku, zasielanie a vydávanie vecných dôkazov, výsluch strán, účastníkov konania, svedkov a znalcov, osôb podozrivých a obvinených, spisovanie a doručovanie písomností a výkon dožiadaní.
2.
Ústredné orgány obidvoch zmluvných strán si na žiadosť poskytujú pomoc pri zisťovaní pobytu osôb nachádzajúcich sa na území ich štátu, ak je to potrebné na uplatnenie práv alebo plnenie povinností ich štátnych občanov.
Článok 4
Spôsob styku
1.
Príslušné orgány zmluvných strán udržiavajú vzájomné styky prostredníctvom svojich ústredných orgánov, pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak.
2.
Príslušné orgány v zmysle tejto zmluvy sú súdy, prokuratúry a štátne notárstva.
3.
Ústredné orgány v zmysle tejto zmluvy sú zo strany Československej socialistickej republiky: Generálna prokuratúra Československej socialistickej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky; zo strany Mongolskej ľudovej republiky: Štátna prokuratúra Mongolskej ľudovej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Mongolskej ľudovej republiky.
Na účely poskytovania informácií podľa článku 12 tejto zmluvy je ústredným orgánom aj Najvyšší súd Československej socialistickej republiky a Najvyšší súd Mongolskej ľudovej republiky.
Článok 5
Používanie jazykov pri právnej pomoci
Pri vzájomných stykoch podľa tejto zmluvy používajú orgány zmluvných strán vlastný alebo ruský jazyk. Avšak k písomnostiam priloženým k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a vyhotoveným v jazyku dožadujúcej zmluvnej strany musí byť pripojený preklad do ruského jazyka alebo do jazyka dožiadanej zmluvnej strany.
Článok 6
Obsah dožiadania o právnu pomoc
1.
Dožiadanie o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „dožiadanie“) musí obsahovať názov dožadujúceho orgánu, názov dožiadaného orgánu, označenie veci, v ktorej sa žiada o právnu pomoc, priezviská a mená účastníkov alebo obvinených, ich štátnu príslušnosť, zamestnanie, bydlisko alebo pobyt, mená a priezviská a bydlisko ich splnomocnených zástupcov, nevyhnutné údaje o podstate dožiadania a v trestných veciach aj opis a označenie trestného činu a podľa možnosti miesto, dáta narodenia, mená a priezviská rodičov obvineného.
2.
Dožiadania a zasielané písomnosti musia byť opatrené podpisom a úradnou pečiatkou príslušného orgánu.
3.
Dožiadania sa vyhotovujú v súlade s právnym poriadkom dožadujúcej zmluvnej strany.
4.
Pri dožiadaní môžu zmluvné strany použiť formuláre, ktorých znenie bude vzájomne dohodnuté.
Článok 7
Spôsob vybavenia dožiadania
1.
Dožiadania sa vybavujú podľa právneho poriadku zmluvnej strany, ktorej je dožiadanie adresované. Na žiadosť dožadujúceho orgánu, pokiaľ to nie je v rozpore s právnym poriadkom dožiadanej zmluvnej strany, môže byť zachovaný taký postup a forma vybavenia dožiadania, aké sú v dožiadaní uvedené.
2.
Ak orgán, ktorému je dožiadanie adresované, nie je príslušný na jeho vybavenie, postúpi ho príslušnému orgánu.
3.
Dožiadaný orgán upovedomí dožadujúci orgán o čase a mieste vybavenia dožiadania.
4.
Ak osoba označená v dožiadaní nežije na uvedenej adrese, urobí dožiadaný orgán z vlastnej iniciatívy opatrenia nevyhnutné na zistenie adresy.
5.
Ak dožiadaniu o poskytnutie právnej pomoci nemožno vyhovieť, dožiadaný orgán upovedomí o tom dožadujúci orgán a oznámi mu aj dôvody, pre ktoré nebolo možno dožiadaniu vyhovieť.
Článok 8
Dožiadania o doručenie písomností
1.
Pri vybavovaní dožiadania o doručenie písomností postupuje dožiadaný orgán v zmysle článku 7 tejto zmluvy podľa právneho poriadku svojho štátu.
2.
Ak k doručovaným písomnostiam nie je priložený preklad do ruského jazyka alebo do jazyka dožiadanej zmluvnej strany, orgán, ktorému je dožiadanie adresované, odovzdá písomnosti príjemcovi, ak je ochotný ich dobrovoľne prijať.
3.
Overenie prekladu vykoná štátny orgán, diplomatická misia alebo konzulárny úrad jednej zo zmluvných strán alebo úradný tlmočník.
4.
Doručenie písomností sa potvrdzuje v doručnom liste, v ktorom treba uviesť dátum doručenia, podpis príjemcu i doručovateľa a tiež pečiatku doručujúceho orgánu. Doručenie písomnosti môže byť potvrdené úradným osvedčením orgánu, z ktorého je zrejmé, kedy a akým spôsobom bola písomnosť doručená.
Článok 9
Doručovanie vlastným štátnym občanom
1.
Zmluvné strany sú oprávnené doručovať písomnosti prostredníctvom svojich diplomatických misií alebo konzulárnych úradov vlastným štátnym občanom, ak žijú na území druhej zmluvnej strany.
2.
Pri doručovaní písomností podľa odseku 1 tohto článku nemožno použiť nijaké donucovacie prostriedky.
Článok 10
Ochrana svedkov a znalcov
1.
Svedok alebo znalec, ktorý sa dostavil na predvolanie orgánu druhej zmluvnej strany, nesmie byť, bez ohľadu na svoje štátne občianstvo, braný na trestnú zodpovednosť, vzatý do väzby alebo trestne stíhaný pre trestný čin, ktorý spáchal pred prekročením štátnych hraníc tejto zmluvnej strany. Rovnako tak nesmú byť takéto osoby trestne stíhané alebo väznené v súvislosti s ich výsluchom ako svedkov alebo znalcov alebo v súvislosti s trestným činom, ktorý tiež bol predmetom súdneho konania.
2.
Svedok alebo znalec stráca ochranu uvedenú v odseku 1 tohto článku, ak neopustí územie dožadujúcej zmluvnej strany napriek tomu, že takúto možnosť mal do 7 dní počínajúc dňom, keď ho dožadujúci orgán upovedomil o tom, že jeho prítomnosť nie je viac potrebná. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, v priebehu ktorého svedok alebo znalec nemohol bez svojej viny opustiť územie zmluvnej strany.
3.
Predvolané osoby majú právo žiadať náhradu cestovných nákladov, nákladov pobytu v zahraničí a ušlý zárobok a znalec okrem toho má právo na odmenu za znalecký posudok. V predvolaní treba uviesť, na aké náhrady majú tieto osoby nárok a na ich žiadosť poskytne sa im preddavok na úhradu určených výdavkov.
4.
Osoby predvolané k orgánu nie sú povinné predvolaniu vyhovieť. V predvolaní nemožno použiť vyhrážku donútenia pre prípad, ak osoba predvolaná k orgánu predvolaniu nevyhovie.
Článok 11
Trovy právnej pomoci
1.
Dožiadaná zmluvná strana nebude požadovať náhradu trov za poskytnutie právnej pomoci. Zmluvné strany znášajú samy všetky trovy, ktoré vznikli pri poskytovaní právnej pomoci na ich území, najmä tiež trovy, ktoré vznikli pri zaobstarávaní dôkazov.
2.
Dožiadaný orgán upovedomí dožadujúci orgán o výške vzniknutých trov. Ak dožadujúci orgán vymôže úhradu týchto trov od osoby, ktorá je povinná ich uhradiť, získané trovy pripadnú v prospech zmluvnej strany, ktorá ich vymohla.
Článok 12
Právne informácie
Ústredné orgány obidvoch zmluvných strán si na požiadanie vzájomne poskytujú informácie týkajúce sa právnych predpisov svojich štátov, ktoré platia alebo platili na ich území, o právnych otázkach a informácie o výklade právnych predpisov ich príslušnými orgánmi.
Článok 13
Odmietnutie poskytnutia právnej pomoci
Právnu pomoc možno odmietnuť, ak by jej poskytnutím bola narušená zvrchovanosť alebo bezpečnosť dožiadanej zmluvnej strany.
Článok 14
Právnické osoby
Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú obdobne aj na právnické osoby.
Článok 15
Používanie listín
1.
Listiny vyhotovené alebo overené súdom alebo iným príslušným orgánom na území jednej zmluvnej strany, opatrené podpisom a úradnou pečiatkou, nevyžadujú ďalšie overenie za účelom ich použitia na súdoch, alebo iných orgánoch druhej zmluvnej strany.
2.
Ustanovenie odseku 1 tohto článku vzťahuje sa aj na listiny, na ktorých boli overené podpisy podľa predpisov jednej zo zmluvných strán.
3.
Listiny vyhotovené na území jednej zmluvnej strany sa považujú za oficiálne listiny a sú právoplatné aj na území druhej zmluvnej strany ako jej vlastné listiny.
DRUHÝ DIEL
OBČIANSKE A RODINNÉ VECI
1.
ODDIEL
Osobný stav
Článok 16
Spôsobilosť na právne úkony
1.
Spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je štátnym občanom.
2.
Spôsobilosť právnickej osoby na právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, podľa ktorého bola právnická osoba zriadená.
Článok 17
Obmedzenie a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
1.
Na obmedzenie a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je príslušný súd zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnúť, pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak. Ak súd jednej zmluvnej strany zistí, že u štátneho občana druhej zmluvnej strany, ktorý sa zdržuje na jej území, sú dôvody pre obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, upovedomí o tom príslušný súd druhej zmluvnej strany. To platí aj v tom prípade, ak súd urobí dočasné opatrenia potrebné na ochranu tejto osoby a jej majetku.
2.
Pokiaľ súd druhej zmluvnej strany, ktorému boli oznámené skutočnosti uvedené v odseku 1, nezačne do troch mesiacov potrebné konanie alebo pokiaľ sa v tejto lehote nevyjadrí, uskutoční konanie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony súd tej zmluvnej strany, na území ktorej táto osoba žije.
V takomto prípade rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony môže byť vyslovené len z dôvodov, ktoré sú určené právnym poriadkom obidvoch zmluvných strán a bude zaslané príslušnému súdu druhej zmluvnej strany.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa použijú obdobne aj pri vrátení alebo zmene spôsobilosti na právne úkony.
Článok 18
Vyhlásenie osoby za nezvestnú, vyhlásenie za mŕtveho a dôkaz smrti
1.
Na vyhlásenie osoby za nezvestnú alebo mŕtvu a na určenie dôkazu smrti sú príslušné orgány zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bola osoba v čase, keď podľa posledných správ bola ešte nažive.
2.
Orgán jednej zmluvnej strany môže vyhlásiť štátneho občana druhej zmluvnej strany za mŕtveho
a)
na návrh osoby, ktorá mieni uplatniť nárok vyplývajúci z dedičského alebo manželského majetkového práva na nehnuteľnosť nezvestného, ktorá sa nachádza na území zmluvnej strany, ktorej orgán uskutočňuje konanie,
b)
na návrh manžela nezvestnej osoby, ktorý v čase podania návrhu žije na území druhej zmluvnej strany, ktorej orgán uskutočňuje konanie.
3.
V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 postupujú orgány zmluvných strán podľa právneho poriadku toho štátu, ktorého štátnym občanom bola vyššie uvedená osoba v čase, keď podľa posledných správ bola ešte nažive.
2.
ODDIEL
Rodinné veci
Článok 19
Uzavretie manželstva
1.
Spôsobilosť uzavrieť manželstvo sa spravuje u každej osoby, ktorá mieni uzavrieť manželstvo, právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je príslušná osoba.
2.
Forma uzavretia manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa uzaviera manželstvo. Na platnosť manželstva medzi štátnymi občanmi zmluvných strán sa vždy vyžaduje, aby sa zachoval ich vlastný právny poriadok.
Osobné a majetkovoprávne vzťahy manželov
Článok 20
1.
Ak obaja manželia majú to isté štátne občianstvo, spravujú sa ich osobné i majetkovoprávne vzťahy právnym poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej sú štátnymi občanmi.
2.
Ak jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, spravujú sa ich osobné a majetkovoprávne vzťahy právnym poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi boli súčasne obaja manželia naposledy.
3.
Ak manželia nemajú a nikdy nemali štátne občianstvo tej istej zmluvnej strany, spravujú sa ich osobné a majetkové vzťahy právnym poriadkom tej zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo naposledy mali spoločné bydlisko.
Článok 21
1.
Rozhodovať vo veciach týkajúcich sa osobných a majetkovoprávnych vzťahov manželov je príslušný súd tej zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi sú manželia. Ak manželia v čase súdneho konania majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je na ich návrh príslušný aj súd tejto zmluvnej strany.
2.
Začatie konania na súde jednej zmluvnej strany bráni tomu, aby o tej istej veci bolo začaté konanie na súde druhej zmluvnej strany. Toto ustanovenie platí aj pre čl. 23 a 27.
3.
Ak jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, je vo veciach týkajúcich sa osobných a majetkovoprávnych vzťahov manželov príslušný súd tej zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo mali naposledy spoločné bydlisko; ak takéto bydlisko nemajú alebo nemali, je v týchto otázkach príslušný súd zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je odporca.
Zrušenie manželstva
Článok 22
1.
Vo veciach zrušenia manželstva sa postupuje podľa právneho poriadku zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi boli manželia v čase podania návrhu.
2.
Ak jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, postupuje súd, na ktorom sa uskutočňuje konanie, podľa právneho poriadku svojho štátu.
Článok 23
1.
Na konanie o zrušenie manželstva v prípade uvedenom v článku 22 odseku 1 tejto zmluvy je príslušný súd zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi boli manželia v čase podania návrhu. Ak v čase podania návrhu mali obaja manželia svoje bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je aj súd tejto zmluvnej strany príslušný konať vo veci zrušenia manželstva.
2.
Na konanie o zrušenie manželstva v prípade uvedenom v článku 22 odseku 2 tejto zmluvy je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej obaja manželia majú svoje bydlisko. Ak jeden z manželov má svoje bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, sú na zrušenie manželstva príslušné súdy obidvoch zmluvných strán.
Článok 24
Vyhlásenie manželstva za neplatné
Vo veciach vyhlásenia manželstva za neplatné a o tom, či tu manželstvo je alebo nie je, a o príslušnosti súdov v týchto prípadoch platia obdobné ustanovenia článkov 22 a 23 tejto zmluvy.
Článok 25
Výživné
Povinnosť platiť výživné medzi osobami, ktorých manželstvo bolo zrušené alebo vyhlásené za neplatné, sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba povinná platiť výživné. V týchto veciach je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko osoba, ktorá je povinná platiť výživné.
Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi
Článok 26
1.
Vo veciach určenia otcovstva (zistenie a zapretie) je príslušný súd zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa. Ak navrhovateľ i odporca majú bydlisko na území tej istej zmluvnej strany, je na konanie príslušný súd tejto zmluvnej strany.
2.
Určenie otcovstva (zistenie a zapretie) sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátne občianstvo nadobudlo dieťa narodením.
3.
Forme predpísanej na uznanie otcovstva je vyhovené aj v tom prípade, ak sa rozhodovalo v súlade s právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej došlo k uznaniu.
Článok 27
1.
Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ako aj právne vzťahy medzi dieťaťom narodeným mimo manželstva a jeho rodičmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa.
2.
Vo veciach právnych vzťahov uvedených v odseku 1 tohto článku je príslušný rozhodovať tak súd zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa, ako aj súd zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko alebo pobyt.
Článok 28
1.
Pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak, je vo veciach výchovy a výživy maloletých detí a v iných veciach s tým súvisiacich príslušný súd zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa. Súd jednej zmluvnej strany je príslušný konať vo veci výživy maloletých detí, ktoré sú štátnymi občanmi druhej zmluvnej strany, ak sa nárok na výživné uplatňuje proti štátnym občanom tejto zmluvnej strany.
2.
V neodkladných prípadoch môže urobiť dočasne potrebné opatrenia na ochranu osobnosti dieťaťa a jeho majetku súd druhej zmluvnej strany, na území ktorej dieťa žije.
3.
Ak súd, ktorému bola podaná správa podľa odseku 2 tohto článku nezačne do troch mesiacov vo veci konať, uskutoční takéto konanie súd zmluvnej strany, na území ktorej dieťa žije. Svoje rozhodnutie oznámi súd príslušnému súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa.
4.
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi uvedené v odseku 1 tohto článku spravujú sa právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa.
Osvojenie
Článok 29
1.
Osvojenie alebo jeho zrušenie spravuje sa právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojiteľ v čase osvojenia alebo jeho zrušenia.
2.
Ak dieťa je štátnym občanom druhej zmluvnej strany, treba pri osvojení alebo jeho zrušení zaobstarať vyhlásenie o súhlase dieťaťa, ak sa to vyžaduje podľa právnych predpisov zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa. Okrem toho treba zaobstarať súhlas zákonného zástupcu dieťaťa a príslušného štátneho orgánu druhej zmluvnej strany.
3.
Ak dieťa osvojujú manželia, z ktorých jeden je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, treba osvojenie alebo jeho zrušenie vykonať v súlade s právnym poriadkom obidvoch zmluvných strán.
Článok 30
1.
V konaní o osvojenie alebo jeho zrušenie sú príslušné orgány zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojiteľ v čase osvojenia alebo jeho zrušenia.
2.
V prípade uvedenom v čl. 29 ods. 3 je príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej osvojitelia majú alebo mali naposledy spoločné bydlisko alebo pobyt.
Poručníctvo a opatrovníctvo
Článok 31
1.
Zriadenie alebo zrušenie poručníctva a opatrovníctva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom sú osoby, nad ktorými sa zriaďuje poručníctvo alebo opatrovníctvo (ďalej len „opatrovanci“).
2.
Právne vzťahy medzi poručníkom alebo opatrovníkom a opatrovancom určujú sa právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej orgán ustanovil poručníka alebo opatrovníka.
3.
Povinnosť prijať funkciu poručníka alebo opatrovníka sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je poručník alebo opatrovník.
4.
Konať vo veciach podľa tohto článku prislúcha orgánom príslušným podľa miesta bydliska osoby, nad ktorou sa zriaďuje poručníctvo alebo opatrovníctvo.
Článok 32
1.
Pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak, je príslušný rozhodovať o zriadení a zrušení poručníctva alebo opatrovníctva orgán zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je opatrovanec.
2.
Rozhodnutia o zriadení a zrušení poručníctva alebo opatrovníctva vydané orgánmi jednej zmluvnej strany, pokiaľ sa týkajú jej vlastných štátnych občanov, sú právoplatné aj na území druhej zmluvnej strany.
Článok 33
1.
Ak treba vykonať na území zmluvnej strany nevyhnutné opatrenia na ochranu záujmov štátneho občana druhej zmluvnej strany, ktorý má bydlisko alebo majetok na území prvej zmluvnej strany, príslušný orgán tejto zmluvnej strany je povinný bez meškania upovedomiť o tom diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany.
2.
V neodkladných prípadoch môže príslušný orgán sám vykonať predbežné opatrenia podľa svojho právneho poriadku, o čom bez meškania upovedomí diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany. Predbežné opatrenia platia dotiaľ, kým príslušný orgán druhej zmluvnej strany nerozhodne inak, o čom upovedomí orgán, ktorý vykonal predbežné opatrenia.
Článok 34
1.
Súd zmluvnej strany príslušný podľa článku 32 ods. 1 tejto zmluvy môže preniesť poručníctvo alebo opatrovníctvo na orgán druhej zmluvnej strany, ak opatrovanec má na území tejto zmluvnej strany svoje bydlisko alebo pobyt alebo majetok. Prenesenie poručníctva alebo opatrovníctva nadobúda účinnosť vtedy, ak dožiadaný orgán prevezme sám poručníctvo alebo opatrovníctvo a upovedomí o tom dožadujúci orgán.
2.
Orgán zmluvnej strany, ktorý podľa odseku 1 tohto článku prevzal poručníctvo alebo opatrovníctvo, vedie ich podľa právneho poriadku svojho štátu. Nie je však oprávnený rozhodovať o otázkach týkajúcich sa osobného stavu opatrovanca.
TRETÍ DIEL
MAJETKOVÉ VECI
Článok 35
1.
Forma právnych úkonov sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa spravuje právny úkon sám, avšak stačí, ak sa postupuje podľa právnych predpisov platných v mieste, kde k právnemu úkonu došlo.
2.
Forma právnych úkonov týkajúcich sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej nehnuteľnosť leží.
Článok 36
1.
Zmluvné záväzky medzi fyzickými osobami, ako aj medzi fyzickými a právnickými osobami, s výnimkou záväzkov týkajúcich sa nehnuteľného majetku, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej bola uzavretá dohoda, pokiaľ sa jej účastníci nedohodli na použití iného právneho poriadku, ktorý sa týka záväzkov.
2.
Záväzky, ktoré vznikli z protiprávnych úkonov a iných udalostí, ktoré podľa zákona zakladajú zodpovednosť, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej došlo k úkonu alebo nastala iná udalosť.
Článok 37
1.
V konaní o návrhu, ktorý vznikol na základe vzťahov uvedených v článku 36 tejto zmluvy, je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má odporca bydlisko. V týchto veciach je príslušný aj súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko navrhovateľ, pod podmienkou, že na tomto území je predmet sporu alebo majetok odporcu.
2.
Účastníci záväzkového právneho vzťahu sa môžu dohodnúť na zmene príslušnosti súdu vo veciach uvedených v čl. 36 ods. 1 tejto zmluvy. Touto dohodou nie je však prípustné meniť vecnú príslušnosť súdov.
ŠTVRTÝ DIEL
DEDENIE
Článok 38
Zásada rovnosti
1.
Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu nadobúdať majetok a práva na území druhej zmluvnej strany dedením zo zákona alebo zo závetu za rovnakých podmienok a v takom rozsahu ako vlastní štátni občania.
2.
Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu v závete nakladať so svojím majetkom nachádzajúcim sa na území druhej zmluvnej strany.
Dedičské právo
Článok 39
1.
Dedičské právo k hnuteľnému majetku sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase svojej smrti.
2.
Dedičské právo k nehnuteľnému majetku sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, na území ktorej sa majetok nachádza.
Článok 40
1.
Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj právne účinky vád prejavu vôle sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase prejavu vôle.
2.
Forma závetu a forma jeho zrušenia sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase zriadenia alebo zrušenia závetu. Pokiaľ ide o formu zriadenia alebo zrušenia závetu, stačí, ak sa postupovalo podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bol závet zriadený alebo zrušený.
Článok 41
Ak podľa právneho poriadku zmluvnej strany, podľa ktorého sa spravuje dedičské právo, zostalo dedičstvo a niet dedičov, odovzdá sa hnuteľný majetok v prospech zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti, a nehnuteľný majetok prechádza do vlastníctva zmluvnej strany, na území ktorej sa nachádza.
Príslušnosť v dedičských veciach
Článok 42
1.
Na prejednanie dedičstva k hnuteľnému majetku príslušný orgán zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti, pokiaľ sa v tejto zmluve neustanovuje inak.
2.
Na prejednanie dedičstva k nehnuteľnému majetku je príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa tento majetok nachádza.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku platia obdobne aj pre prejednávanie sporov, ktoré vznikli na základe dedičského práva.
4.
Ak predmetom dedičstva je hnuteľný majetok, ktorý zostal po smrti štátneho občana jednej zo zmluvných strán na území druhej zmluvnej strany, a ak s tým súhlasia všetci dedičia, prejedná dedičstvo na návrh dediča alebo odkazníka príslušný orgán tejto zmluvnej strany.
Článok 43
Posúdenie, či ide o hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa tento majetok nachádza.
Článok 44
Oznamovanie úmrtia
Ak štátny občan jednej zmluvnej strany zomrie na území druhej zmluvnej strany, je príslušný orgán povinný bez meškania upovedomiť o tom diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany a oznámiť mu všetko, čo mu je známe o dedičoch, o ich bydlisku alebo pobyte, o rozsahu a hodnote dedičstva, ako aj o tom, či bol zriadený závet. Ak príslušný orgán jednej zo zmluvných strán má vedomosť o tom, že po zomretom zostal majetok na území tretieho štátu, je povinný to oznámiť druhej zmluvnej strane.
Článok 45
Opatrenia na zabezpečenie ochrany dedičstva
Orgán zmluvnej strany, na území ktorej je dedičstvo po štátnom občanovi druhej zmluvnej strany, je povinný bez meškania upovedomiť diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad druhej zmluvnej strany o opatreniach vykonaných na zabezpečenie ochrany dedičstva. Zástupcovia týchto úradov môžu sa priamo alebo prostredníctvom svojich splnomocnencov zúčastňovať na výkone týchto opatrení. Opatrenia prijaté na ochranu dedičstva môžu byť na návrh diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmenené alebo zrušené.
Článok 46
Otvorenie závetu
Na otvorenie a vyhlásenie závetu je príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa závet nachádza a do pôsobnosti ktorého prislúcha konanie v dedičských veciach. Ak poručiteľ žil na území druhej zmluvnej strany, zašle sa príslušnému orgánu zmluvnej strany, na území ktorej sa vedie konanie, odpis závetu a zápisnice o stave a obsahu dedičstva a podľa okolností aj zápisnica o otvorení závetu. Na žiadosť zašle sa aj originál závetu a tiež zápisnica o otvorení a vyhlásení závetu.
Článok 47
Oprávnenie diplomatických misií alebo konzulárnych úradov v dedičskom konaní
1.
Pracovníci diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmluvných strán sú oprávnení bez osobitného splnomocnenia zastupovať pred orgánmi druhej zmluvnej strany vlastných štátnych občanov, ak sú neprítomní alebo si neustanovili zástupcu.
2.
Ak štátny občan jednej zmluvnej strany zomrie na území druhej zmluvnej strany, kde nemal bydlisko alebo pobyt, odovzdajú sa veci, ktoré mal u seba, bez ďalšieho konania a po úhrade jeho dlhov spolu s ich zoznamom diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu zmluvnej strany, ktorej bol štátnym občanom.
Vydanie dedičstva a dedičské poplatky
Článok 48
1.
Ak na území jednej zmluvnej strany je hnuteľná pozostalosť, vydá sa orgánu príslušnému na uskutočnenie dedičského konania alebo diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu tej zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ, pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v článku 49 ods. 2 písm. b) tejto zmluvy.
2.
Dedičské poplatky z nehnuteľného majetku pripadajú zmluvnej strane, na území ktorej sa nachádza tento majetok.
3.
Dedičské poplatky z hnuteľného majetku pripadajú zmluvnej strane, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti.
4.
Ak dedičské konanie podľa čl. 42 ods. 4 tejto zmluvy uskutočňuje orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa majetok nachádza, poplatky sa vyberajú podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany. Zmluvná strana, ktorá v týchto prípadoch vydá podľa svojho právneho poriadku hnuteľný majetok druhej zmluvnej strane, nevyberá dedičské poplatky z vydávaného majetku.
Článok 49
1.
Hnuteľné dedičstvo alebo výťažok získaný predajom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku na území jednej zmluvnej strany sa vydá po skončení dedičského konania dedičom, ktorí majú bydlisko alebo pobyt na území druhej zmluvnej strany. Ak dedičstvo alebo jeho výťažok nemožno odovzdať priamo dedičom alebo ich splnomocnencom, vydá sa diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu druhej zmluvnej strany.
2.
Podľa ustanovenia odseku 1 tohto článku odovzdanie sa môže uskutočniť pod podmienkou, že
a)
boli zabezpečené alebo zaplatené všetky dedičské poplatky a všetky prihlásené pohľadávky;
b)
príslušné orgány dali súhlas na vývoz vecí patriacich do dedičstva alebo na prevod výťažku získaného ich predajom;
c)
boli zaplatené alebo zabezpečené všetky pohľadávky veriteľov poručiteľa, prihlásené v lehote ustanovenej právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa dedičstvo nachádza.
PIATY DIEL
TROVY KONANIA
Článok 50
Oslobodenie od zloženia žalobnej zábezpeky
1.
Ak táto zmluva neustanovuje inak, nemôžu súdy jednej zmluvnej strany požadovať zloženie žalobnej zábezpeky za trovy konania od štátnych občanov druhej zmluvnej strany, ktorí sú účastníkmi konania.
2.
Výhody uvedené v odseku 1 neprislúchajú štátnym občanom zmluvných strán, ktorí majú bydlisko na území tretieho štátu, s ktorým nemá do úvahy prichádzajúca zmluvná strana zmluvu zaručujúcu vzájomnú vykonateľnosť rozhodnutí.
Oslobodenie od súdnych poplatkov
Článok 51
Štátni občania jednej zmluvnej strany sú pred súdmi druhej zmluvnej strany oslobodení od súdnych poplatkov a notárskych poplatkov a majú právo na ustanovenie bezplatného právneho zástupcu za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako jej vlastní štátni občania.
Článok 52
1.
Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov možno podať aj prostredníctvom príslušného súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, ktorá návrh podala. Tento súd postúpi návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov spolu s potvrdením vydaným podľa článku 53 tejto zmluvy a s ostatnými písomnosťami týkajúcimi sa konania, ktoré predložil navrhovateľ súdu druhej zmluvnej strany podľa ustanovení článku 4 tejto zmluvy.
2.
Súčasne s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov možno podať návrh na začatie konania vo veci, pre ktorú sa navrhuje oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj návrh na ustanovenie právneho zástupcu alebo iné príslušné návrhy.
Článok 53
1.
K návrhu na oslobodenie podľa článku 52 tejto zmluvy treba pripojiť potvrdenie o osobných, rodinných a majetkových pomeroch navrhovateľa, vydané príslušným orgánom zmluvnej strany, na území ktorej má navrhovateľ bydlisko alebo pobyt.
2.
Ak navrhovateľ nemá na území danej zmluvnej strany bydlisko alebo pobyt, vydá potvrdenie diplomatická misia alebo konzulárny úrad jeho štátu.
3.
Súd, rozhodujúci o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, môže v prípade potreby žiadať od orgánu druhej zmluvnej strany, ktorý potvrdenie vydal, aby údaje doplnil.
Článok 54
Oslobodenie od súdnych poplatkov priznané príslušným súdom jednej zmluvnej strany v určitej veci sa vzťahuje na všetky procesné úkony, ktoré uskutoční v tomto konaní súd druhej zmluvnej strany.
ŠIESTY DIEL
UZNANIE A VÝKON ROZHODNUTÍ SÚDOV A INÝCH ORGÁNOV
Článok 55
Uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach
1.
Zmluvné strany budú podľa tejto zmluvy uznávať a vykonávať na svojom území tieto rozhodnutia súdov a iných orgánov, vydané na území druhej zmluvnej strany:
a)
rozhodnutia súdov v občianskych a rodinných veciach a zmiery v týchto veciach majetkovej povahy;
b)
rozhodnutia v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody;
c)
rozhodnutia rozhodcovských orgánov (súdov).
2.
Za súdne rozhodnutia v zmysle ustanovenia odseku 1 tohto článku sa považujú aj rozhodnutia v dedičských veciach vydané orgánmi zmluvnej strany, ktoré sú podľa právneho poriadku tejto zmluvnej strany príslušné na konanie v dedičských veciach.
Článok 56
Podmienky uznania a výkonu rozhodnutí súdov a iných orgánov
Rozhodnutia uvedené v článku 55 tejto zmluvy budú sa uznávať a vykonávať, ak:
a)
rozhodnutie podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na území ktorej bolo vydané, je právoplatné a vykonateľné;
b)
súd zmluvnej strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané, bol podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany alebo podľa tejto zmluvy príslušný vo veci rozhodovať;
c)
účastník, ktorý sa nezúčastnil na súdnom konaní a proti ktorému návrh na uznanie alebo výkon rozhodnutia smeruje podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na území ktorej rozhodnutie bolo vydané, bol riadne a včas upovedomený o prejednaní veci a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený;
d)
v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nie je právoplatné rozhodnutie, ktoré predtým vydal súd alebo rozhodcovský orgán (súd) zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať;
e)
vykonanie rozhodnutia nie je v rozpore s ustanovením článku 13 tejto zmluvy.
Článok 57
Uznanie rozhodnutia vo veciach nemajetkovej povahy
Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia nemajetkovej povahy vydané súdmi jednej zmluvnej strany sa uznávajú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho konania.
Článok 58
Podmienky uznania a výkon rozhodnutí rozhodcovských orgánov (súdov)
Rozhodnutia rozhodcovských orgánov (súdov) budú uznané a vykonané, ak okrem podmienok uvedených v článku 56 tejto zmluvy sú splnené ešte tieto podmienky:
a)
ak rozhodcovský orgán rozhodoval spor, na rozhodovanie ktorého bol oprávnený podľa právnych predpisov;
b)
ak rozhodnutie bolo vydané na základe písomnej dohody o odovzdaní určitého sporu alebo budúcich sporov vzniknutých z určitých právnych vzťahov na prejednanie rozhodcovskému orgánu (súdu) a ak rozhodcovský orgán (súd) vydal rozhodnutie v medziach svojich oprávnení určených v rozhodcovskej zmluve;
c)
ak dohoda o odovzdaní sporu na prejednanie rozhodcovskému orgánu (súdu) je právoplatná podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať.
Článok 59
Návrh na výkon rozhodnutia
1.
Návrh na výkon rozhodnutia možno podať priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať, alebo súdu, ktorý vo veci rozhodol ako súd prvého stupňa. V tomto prípade sa návrh postúpi príslušnému súdu druhej zmluvnej strany spôsobom určeným v článku 4 tejto zmluvy.
2.
K návrhu treba pripojiť:
a)
súdne rozhodnutie alebo overený odpis tohto rozhodnutia s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ak to nevyplýva zo samého znenia rozhodnutia;
b)
potvrdenie o tom, že účastník, proti ktorému bolo rozhodnutie vydané a ktorý sa na pojednávaní nezúčastnil, bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený;
c)
overený preklad listín uvedených pod písmenami a) a b).
3.
Ak sa návrh týka výkonu rozhodnutia rozhodcovského orgánu (súdu), treba k nemu pripojiť aj overený preklad dohody o odovzdaní sporu na prejednanie rozhodcovskému orgánu (súdu) v tejto veci.
Článok 60
Uznanie výkonu rozhodnutia
1.
Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon rozhodnutia, skúma, či sú splnené podmienky uvedené v článkoch 56 a 58 tejto zmluvy.
2.
Rozhodnutie o výkone rozhodnutia vydáva príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.
3.
Súd zmluvnej strany, na území ktorej sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, postupuje podľa právneho poriadku svojho štátu.
Článok 61
Výkon rozhodnutia o náhrade trov konania
1.
Ak účastníkovi konania oslobodenému od súdnych poplatkov podľa článku 51 tejto zmluvy bude právoplatným rozhodnutím súdu jednej zmluvnej strany uložená povinnosť nahradiť trovy konania, vykoná sa toto rozhodnutie na návrh oprávneného účastníka bezplatne na území druhej zmluvnej strany.
2.
Súd, ktorý rozhoduje o povolení výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 tohto článku, sa obmedzí iba na zistenie, či rozhodnutie o náhrade trov konania je právoplatné a vykonateľné.
3.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, použijú sa primerane tiež ustanovenia článku 59 tejto zmluvy.
Článok 62
Vývoz vecí a prevod peňazí
Ustanovenia tejto zmluvy o výkone rozhodnutia sa nedotýkajú právnych predpisov zmluvných strán o vývoze vecí a prevode peňazí získaných výkonom rozhodnutia.
SIEDMY DIEL
ZASIELANIE DOKLADOV O OSOBNOM STAVE
Článok 63
1.
Matričné orgány zmluvných strán si budú vzájomne zasielať výpisy z matrík týkajúce sa osobného stavu štátnych občanov druhej zmluvnej strany.
2.
Výpisy podľa odseku 1 tohto článku sa zasielajú bez meškania diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu druhej zmluvnej strany.
3.
Príslušné orgány si vzájomne pre úradnú potrebu zasielajú na žiadosť osvedčenia o osobnom stave.
4.
Pri zasielaní a vybavovaní dožiadaní podľa ustanovenia odseku 3 tohto článku postupujú zmluvné strany podľa článku 4 tejto zmluvy.
Článok 64
1.
Príslušné orgány si vzájomne zasielajú právoplatné rozhodnutia súdov týkajúce sa osobného stavu štátnych občanov druhej zmluvnej strany.
2.
Rozhodnutia podľa odseku 1 tohto článku sa zasielajú bezplatne diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu.
Článok 65
Štátni občania zmluvných strán môžu zasielať žiadosti o vyhotovenie výpisov z matrík priamo príslušnému matričnému orgánu. Ustanovenie článku 5 tejto zmluvy platí obdobne.
Článok 66
Ak matričný orgán jednej zmluvnej strany vykoná v matrike dodatočný zápis alebo opravy týkajúce sa osobného stavu štátneho občana druhej zmluvnej strany, zašle sa na žiadosť tejto zmluvnej strany výpis z matriky obsahujúci aj dodatočne zapísané údaje a opravy.
ÔSMY DIEL
TRESTNÉ VECI
Článok 67
Vydanie osôb
1.
Zmluvné strany sa zaväzujú, že za podmienok určených v tejto zmluve si na žiadosť navzájom vydajú na vykonanie trestného konania alebo na výkon trestu osoby, ktoré sa zdržujú na ich území.
2.
Vydanie na vykonanie trestného konania je prípustné iba pre také trestné činy, ktoré sú trestné podľa právneho poriadku obidvoch zmluvných strán a za ktoré možno podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán uložiť trest odňatia slobody na dobu presahujúcu jeden rok.
3.
Vydanie na výkon trestu je prípustné iba pre také trestné činy, ktoré sú trestné podľa právneho poriadku obidvoch zmluvných strán a za ktoré bola príslušná osoba odsúdená na trest odňatia slobody na dobu presahujúcu jeden rok.
Odmietnutie vydania
Článok 68
K vydaniu nedôjde, ak:
a)
osoba, o vydanie ktorej sa žiada, je štátnym občanom dožiadanej zmluvnej strany;
b)
trestný čin bol spáchaný na území dožiadanej zmluvnej strany a nebola podaná žiadosť o začatie trestného konania podľa článku 86 tejto zmluvy;
c)
podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany nemožno začať trestné konanie alebo rozsudok nemožno vykonať z dôvodu premlčania alebo z iných zákonných dôvodov;
d)
vydanie nie je prípustné podľa právneho poriadku jednej zo zmluvných strán;
e)
proti osobe, o vydanie ktorej sa žiada, bol pre ten istý trestný čin na území dožiadanej zmluvnej strany vynesený právoplatný rozsudok alebo trestné konanie bolo právoplatne zastavené.
Článok 69
Ak vydanie nie je prípustné, upovedomí o tom dožiadaná zmluvná strana dožadujúcu zmluvnú stranu s uvedením dôvodov, pre ktoré sa vydanie odmieta.
Článok 70
Žiadosť o vydanie
1.
K žiadosti o vydanie na vykonanie trestného konania sa pripojí: zatýkací rozkaz s opisom trestného činu, dôkazný materiál, z ktorého vyplýva, že daná osoba je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu, text ustanovení zákona, ktoré sa vzťahujú na trestný čin uvedený v žiadosti. Ak trestným činom bola spôsobená majetková škoda, treba uviesť jej výšku.
2.
K žiadosti o vydanie na výkon trestu sa pripojí: overený odpis právoplatného rozsudku, ako aj text ustanovení zákona, ktoré sa vzťahujú na trestný čin. Ak si odsúdený už odpykal časť trestu, oznamujú sa údaje o neodpykanom treste.
3.
K žiadosti o vydanie sa podľa možnosti pripojí opis vyžadovanej osoby a jej fotografia, údaje o jej osobných pomeroch, o štátnom občianstve a o mieste pobytu, ak tieto údaje nie sú obsiahnuté v zatýkacom rozkaze alebo rozsudku.
Článok 71
Doplnenie žiadosti o vydanie
Ak v žiadosti o vydanie nie sú uvedené všetky potrebné údaje, môže dožiadaná zmluvná strana žiadať o ich doplnenie a určiť lehotu, v ktorej treba doplňujúce údaje zaslať. Túto lehotu možno na žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany predĺžiť.
Zatknutie osoby za účelom vydania
Článok 72
Len čo dôjde žiadosť o vydanie, príslušný orgán dožiadanej zmluvnej strany vykoná bez meškania opatrenia na vypátranie osoby, o vydanie ktorej sa žiada, a v prípade potreby urobí opatrenia na jej zatknutie (zaistenie).
Článok 73
1.
Osobu, ktorá sa má vydať, možno na žiadosť zatknúť aj pred doručením žiadosti o vydanie, ak sa príslušný orgán dožadujúcej zmluvnej strany odvoláva na zatýkací rozkaz proti tejto osobe alebo na právoplatný rozsudok, pričom tento orgán súčasne upovedomí, že zaslal žiadosť o vydanie. Žiadosť o zatknutie možno zaslať poštou, telegraficky alebo oznámiť telefonicky alebo iným spôsobom.
2.
Príslušné orgány jednej zmluvnej strany môžu zatknúť osobu, ktorá sa zdržuje na jej území, aj bez podania žiadosti podľa odseku 1 tohto článku, ak je dôvodné podozrenie, že sa táto osoba dopustila na území druhej zmluvnej strany trestného činu uvedeného v článku 67 ods. 2 tejto zmluvy.
3.
O zatknutí podľa ustanovenia odseku 1 a 2 tohto článku treba bez meškania upovedomiť príslušné orgány druhej zmluvnej strany.
Článok 74
1.
Príslušné orgány dožiadanej zmluvnej strany zastavia konanie o vydanie a prepustia zatknutú osobu na slobodu, ak v lehote určenej podľa článku 71 tejto zmluvy nedostanú doplňujúce údaje k žiadosti o vydanie.
2.
Osobu zatknutú podľa ustanovenia článku 73 tejto zmluvy možno prepustiť na slobodu, ak žiadosť o vydanie nedôjde do dvoch mesiacov odo dňa, keď bolo zaslané upovedomenie o zatknutí.
Článok 75
Odklad vydania
Ak sa proti vyžiadanej osobe vedie trestné konanie alebo ak bola odsúdená pre iný trestný čin na území dožiadanej zmluvnej strany, môže sa vydanie odložiť do skončenia trestného konania alebo výkonu trestu.
Článok 76
Dočasné vydanie
1.
Na odôvodnenú žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany môže byť osoba, ktorej vydanie sa žiada, dočasne vydaná na vyšetrenie trestnej činnosti, ak by odklad vydania uvedený v článku 75 mal za následok premlčanie trestného stíhania alebo by zapríčinil vážne sťaženie vyšetrovania trestného činu, ktorého sa dopustila osoba, ktorej vydanie sa žiada.
2.
Dočasne vydaná osoba musí byť po vykonaní vyšetrenia trestnej činnosti, pre ktorú bola vydaná, vrátená bez meškania najneskoršie do troch mesiacov odo dňa dočasného vydania.
Článok 77
Žiadosť viacerých štátov o vydanie
Ak o vydanie osoby, ktorá sa dopustila jedného alebo viacerých trestných činov, žiada niekoľko štátov, dožiadaná zmluvná strana rozhodne, ktorej z týchto žiadostí vyhovie, pričom prihliada na štátne občianstvo osoby, o vydanie ktorej sa žiada, a tiež na miesto spáchania a závažnosť trestného činu.
Článok 78
Medze stíhateľnosti vydanej osoby
1.
Pre iný trestný čin spáchaný pred vydaním, než pre ktorý bolo vydanie povolené, nesmie byť vydaná osoba bez súhlasu dožiadanej zmluvnej strany trestne stíhaná, ani vydaná tretiemu štátu, ani nesmie byť na nej vykonaný trest.
2.
Súhlas podľa odseku 1 tohto článku nie je potrebný, ak:
a)
vydaná osoba, ktorá nie je štátnym občanom dožadujúcej zmluvnej strany, neopustí jej územie do jedného mesiaca odo dňa skončenia trestného konania, a v prípade odsúdenia do jedného mesiaca odo dňa odpykania trestu alebo odo dňa oslobodenia. Do tejto lehoty sa nezapočítava doba, po ktorú vydaná osoba nemohla bez vlastnej viny opustiť územie dožadujúcej zmluvnej strany;
b)
vydaná osoba opustila územie dožadujúcej zmluvnej strany, ale potom sa dobrovoľne vrátila späť.
Článok 79
Oznámenie výsledkov trestného konania
Dožadujúca zmluvná strana oznámi dožiadanej zmluvnej strane výsledky trestného konania vedeného proti vydanej osobe. Ak vydaná osoba bola odsúdená, zašle sa po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku jeho opis.
Článok 80
Vydanie
1.
Dožiadaná zmluvná strana upovedomí dožadujúcu zmluvnú stranu o mieste a čase vydania.
2.
Ak dožadujúca zmluvná strana neprevezme vyžiadanú osobu do 15 dní odo dňa určeného na vydanie, možno ju prepustiť na slobodu.
Článok 81
Opätovné vydanie
Ak sa vydaná osoba vyhne trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu a ak sa vráti na územie dožiadanej zmluvnej strany, bude na novú žiadosť vydaná bez predloženia dokladov uvedených v článku 70 tejto zmluvy.
Článok 82
Prevoz
1.
Zmluvná strana povolí na žiadosť druhej zmluvnej strany cez svoje územie prevoz osôb, ktoré vydal tretí štát zmluvnej strane žiadajúcej o prevoz. Dožiadaná zmluvná strana nie je povinná povoliť prevoz osôb, ktorých vydanie možno podľa tejto zmluvy odmietnuť.
2.
Žiadosť o povolenie prevozu sa podáva a vybavuje rovnakým spôsobom ako žiadosť o vydanie.
3.
Dožiadaná zmluvná strana povolí prevoz takým spôsobom, ktorý považuje za najvhodnejší.
Článok 83
Náklady vydania a prevozu
Náklady vydania znáša tá zmluvná strana, na ktorej území vznikli, a náklady prevozu znáša tá zmluvná strana, ktorá predložila žiadosť o vydanie.
Článok 84
Vydanie vecí
1.
Dožiadaná zmluvná strana je povinná vydať dožadujúcej zmluvnej strane všetky veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu, pre ktorý je podľa článku 67 tejto zmluvy vydanie páchateľa možné, ako aj veci, ktoré páchateľ získal trestným činom. Tieto veci sa majú vydať aj v tom prípade, ak vydanie páchateľa pre jeho smrť alebo z iných dôvodov nie je možné.
2.
Dožiadaná zmluvná strana môže zadržať vydanie vecí, ak ich potrebuje ako dôkaz v inom trestnom konaní.
3.
Práva tretích osôb na veci uvedené v odseku 1 tohto článku zostávajú nedotknuté. Po skončení konania príslušný orgán zmluvnej strany, ktorému tieto veci boli vydané, je ich povinný vrátiť príslušnému orgánu dožiadanej zmluvnej strany za účelom ich odovzdania oprávnenej osobe. Ak sa na území dožadujúcej zmluvnej strany zdržujú osoby, ktoré majú právo na veci, má táto zmluvná strana právo odovzdať ich so súhlasom dožiadanej zmluvnej strany priamo uvedeným osobám.
Povinnosť začať trestné konanie
Článok 85
Obidve zmluvné strany sa zaväzujú, že podľa vlastných právnych predpisov zavedú na žiadosť druhej zmluvnej strany trestné konanie proti svojim štátnym občanom, ktorí spáchali na území dožadujúcej zmluvnej strany trestný čin, pre ktorý je vydanie možné.
Článok 86
1.
Žiadosť o začatie trestného konania z československej strany predkladá pred odovzdaním veci súdu generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a po odovzdaní veci súdu minister spravodlivosti Českej socialistickej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky; z mongolskej strany predkladá žiadosť o začatie trestného konania pred odovzdaním veci súdu štátny prokurátor a po odovzdaní veci súdu minister spravodlivosti Mongolskej ľudovej republiky.
2.
K žiadosti sa pripoja listiny týkajúce sa spáchaného trestného činu a údaje týkajúce sa osoby páchateľa, ako aj iné jestvujúce dôkazy.
3.
Dožiadaná zmluvná strana upovedomí dožadujúcu zmluvnú stranu o výsledku trestného konania, a ak bol vynesený rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, zašle jeho odpis.
RÔZNE USTANOVENIA
Článok 87
Poskytovanie informácií
1.
Zmluvné strany sa zaväzujú poskytovať si navzájom každoročne informácie o právoplatných odsudzujúcich rozsudkoch vynesených súdmi nad štátnymi občanmi druhej zmluvnej strany. K informáciám sa pripoja odôvodnenia rozsudkov.
2.
V prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku budú si zmluvné strany podľa možnosti zasielať aj odtlačky prstov odsúdených osôb.
3.
Zmluvné strany si budú na žiadosť vzájomne poskytovať informácie o záznamoch v trestnom registri osôb tretích štátov, ktoré sa predtým zdržiavali na území dožiadanej zmluvnej strany, ak sú tieto osoby trestne stíhané na území dožadujúcej zmluvnej strany.
Článok 88
Osoba vo väzbe ako svedok alebo znalec
Ak osoba, ktorá je vo výkone väzby na území dožiadanej zmluvnej strany, bude predvolaná na súd dožadujúcej zmluvnej strany ako svedok alebo znalec, postupuje súd pri dožiadaní podľa článku 4 tejto zmluvy.
Záverečné ustanovenia
Článok 89
Táto zmluva bude ratifikovaná. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Prahe.
Článok 90
Táto zmluva vstúpi v platnosť po uplynutí tridsiatich dní odo dňa výmeny ratifikačných listín a zostane v platnosti päť rokov. Platnosť tejto zmluvy sa predlžuje vždy na dobu päť rokov, ak ju ani jedna zo zmluvných strán písomne nevypovie najmenej šesť mesiacov pred uplynutím lehoty jej platnosti.
Spísané v Ulánbátare 15. októbra 1976 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku slovenskom, mongolskom a ruskom. V prípade rozdielneho výkladu je rozhodujúce znenie v ruskom jazyku.
Na dôkaz toho splnomocnenci túto zmluvu podpísali a opatrili ju svojimi pečaťami.
Za

Československú socialistickú republiku:

Dr. Király v. r.

Za

Mongolskú ľudovú republiku:

Purev v. r.