64/1977 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.12.1977

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

64
VYHLÁŠKA
Českej komisie pre vedecké hodnosti
z 19. septembra 1977
o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností
Česká komisia pre vedecké hodnosti po dohode s Československou akadémiou vied, Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj a Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 12 ods. 3 zákona č. 53/1964 Zb. o udeľovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 106/1973 Zb. o udieľaní vedeckých hodností Ústavmi marxizmu-leninizmu ÚV KSČ a ÚV KSS (ďalej len „zákon“):
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECKÉ USTANOVENIA
§ 1
Vedecká hodnosť kandidáta vied
(1)
Vedecká hodnosť kandidáta vied vyjadruje spôsobilosť na tvorivú vedeckú prácu preukázanú riešením vedeckej alebo vedeckovýskumnej úlohy, ktorou pracovník osvedčil, že ovláda vedecké metódy, má hlboké teoretické vedomosti a priniesol nové poznatky (§ 5 ods. 1 zákona).
(2)
Vedecká hodnosť kandidáta vied sa udeľuje po úspešnom vykonaní kandidátskych skúšok (§ 9) a po úspešnej verejnej obhajobe kandidátskej dizertačnej práce (ďalej len „kandidátska dizertácia“) pred komisiu pre obhajoby kandidátskych dizertácií (§ 3).
(3)
Vynikajúci pracovníci, ktorí svojimi pracovnými výsledkami overenými v praxi už objektívne preukázali vyššiu vedeckú kvalifikáciu, môžu osvedčiť vedeckú spôsobilosť podľa § 5 ods. 3 zákona bez vykonania kandidátskych skúšok tým, že vo verejnej vedeckej rozprave pred komisiou pre obhajoby kandidátskych dizertácií obhája spoločenský význam svojich vedeckých prác (§ 31 až 34).
§ 2
Vedecká hodnosť doktora vied
(1)
Vedecká hodnosť doktora vied vyjadruje zvlášť vysokú vedeckú kvalifikáciu preukázanú vytvorením závažných vedecky originálnych prác dôležitých pre rozvoj bádania v určitom vednom odbore alebo pre spoločenskú prax a charakterizujúcich vyhranenú vedeckú osobnosť (§ 6 ods. 1 zákona).
(2)
Vedecká hodnosť doktora vied sa udeľuje po úspešnej verejnej obhajobe doktorskej dizertačnej práce (ďalej len „doktorská dizertácia“) pred komisiou pre obhajoby doktorských dizertácií (§ 4).
(3)
O povolenie obhajoby doktorskej dizertácie môžu žiadať kandidáti vied, profesori vysokých škôl (ďalej len „profesori“) alebo vedeckí pracovníci, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I,1) výnimočnej s predchádzajúcim súhlasom Českej komisie pre vedecké hodnosti aj iní uchádzači, ak spĺňajú ustanovené podmienky.
§ 3
Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií
(1)
Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií zriaďujú na základe oprávnenia udeleného Českou komisiou pre vedecké hodnosti:
a)
vedecké kolégiá Československej akadémie vied,
b)
vedecké rady vysokých škôl a fakúlt,
c)
vedecká rada Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa,
spravidla ako stále komisie pre jednotlivé skupiny vied alebo vedné odbory alebo pre úseky vedných odborov. Tieto orgány vymenúvajú predsedu, podpredsedu a ostatných členov komisie. O zriadení a o zložení komisie sú povinné informovať Českú komisiu pre vedecké hodnosti.
(2)
Česká komisia pre vedecké hodnosti pri udelení oprávnenia podľa odseku 1 zároveň určí, ktoré vedecké orgány sú oprávnené zriaďovať komisie samostatne a ktoré spoločne.
(3)
Česká komisia pre vedecké hodnosti môže v jednotlivých odôvodnených prípadoch udeliť právo zriadiť komisiu pre obhajoby kandidátskych dizertácií aj inému orgánu, než je uvedený v odseku 1, prípadne môže sama túto komisiu zriadiť.
(4)
Česká komisia pre vedecké hodnosti môže zo závažných dôvodov odňať orgánu uvedenému v odsekoch 1 až 3 oprávnenie zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií.
(5)
Pri zriaďovaní komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií určí orgán, ktorý má oprávnenie komisiu pre obhajoby zriadiť, organizáciu (vysokú školu, fakultu, vedecký ústav alebo inú organizáciu), pri ktorej bude komisia pre obhajoby pôsobiť a ktorá bude zabezpečovať jej činnosť.
(6)
Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií sú najmenej sedemčlenné. Členmi komisií sú odborníci príslušného alebo príbuzného vedného odboru, spravidla doktori vied, profesori, vedeckí pracovníci, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I, alebo kandidáti vied. V odôvodnených prípadoch možno za člena komisie vymenovať kvalifikovaného odborníka z praxe, aj keď nemá vedeckú hodnosť.
(7)
V komisii pre obhajoby kandidátskych dizertácií musia byť aspoň dvaja členovia komisie doktormi vied, profesormi alebo vedeckými pracovníkmi, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Česká komisia pre vedecké hodnosti môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z tejto zásady.
(8)
Orgán, ktorý komisiu pre obhajoby kandidátskych dizertácií zriadil, môže ju v prípade potreby doplniť pre určitú obhajobu najviac o dvoch ďalších vynikajúcich odborníkov.
(9)
Stále komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií sa zriaďujú na obdobie 5 rokov; ak však nebola zriadená nová komisia na obdobie ďalších 5 rokov, zostáva v činnosti doterajšia komisia.
(10)
V odôvodnených prípadoch, najmä ak to vyžaduje povaha dizertácie, možno zriadiť podľa zásad uvedených v odsekoch 6 a 7 komisiu len pre jednotlivú obhajobu.
§ 4
Komisie pre obhajoby doktorských dizertácií
(1)
Komisie pre obhajoby doktorských dizertácií zriaďuje Česká komisie pre vedecké hodnosti a Slovenská komisia pre vedecké hodnosti2) spravidla ako stále komisie pre jednotlivé skupiny vied alebo vedné odbory alebo pre úseky vedných odborov a vymenúva predsedu, podpredsedu a ostatných členov komisie. Predseda komisie určí organizáciu (vysokú školu, fakultu, vedecký ústav alebo inú organizáciu), pri ktorej bude komisia pre obhajoby pôsobiť a ktorá bude zabezpečovať jej činnosť.
(2)
Komisie pre obhajoby doktorských dizertácií sú najmenej deväťčlenné. Členmi komisií sú odborníci príslušného alebo príbuzného vedného odboru, spravidla doktori vied, profesori alebo vedeckí pracovníci, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. V odôvodnených prípadoch možno za člena komisie vymenovať kvalifikovaného odborníka z praxe, aj keď nemá vedeckú hodnosť alebo vedeckopedagogický titul.
(3)
V komisii pre obhajobu doktorských dizertácií musia byť aspoň traja členovia komisie doktormi vied, profesormi alebo vedeckými pracovníkmi, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Česká komisia pre vedecké hodnosti môže v odôvodnených prípadoch povoliť z tejto zásady výnimku.
(4)
Orgán, ktorý komisiu pre obhajoby doktorských dizertácií zriadil, môžu ju v prípade potreby doplniť pre určitú obhajobu najviac o dvoch ďalších vynikajúcich odborníkov.
(5)
Stále komisie pre obhajoby doktorských dizertácií sa zriaďujú na obdobie 5 rokov; ak však nebola zriadená nová komisia na obdobie ďalších 5 rokov, zostáva v činnosti doterajšia komisia.
§ 5
Orgány oprávnené rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti
(1)
Orgánmi oprávnenými rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti sú:
a)
prezídium Československej akadémie vied, ak sa konala obhajoba doktorskej dizertácie pred komisiou, ktorá pôsobí pri Československej akadémii vied;
b)
vedecká rada vysokej školy, ak sa konala obhajoba doktorskej dizertácie pred komisiou, ktorá pôsobí pri vysokej škole;
c)
vedecké kolégium Československej akadémie vied, ak sa konala obhajoba kandidátskej dizertácie alebo obhajoba verejnou vedeckou rozpravou pred komisiou ním zriadenou;
d)
vedecká rada Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, ak sa konala obhajoba doktorskej dizertácie alebo kandidátskej dizertácie alebo obhajoba verejnou vedeckou rozpravou pred komisiou, ktorá pôsobí v Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa;
e)
vedecká rada vysokej školy alebo vedecká rada fakulty, ak sa konala obhajoba kandidátskej dizertácie alebo obhajoba verejnou vedeckou rozpravou pred komisiou nimi zriadenou.
(2)
Orgány oprávnené rozhodovať o udelení vedeckej hodnoty kandidáta vied sú povinné prerokúvať a hodnotiť pravidelne najmenej raz za rok výsledky obhajob kandidátskych dizertácií konaných pred komisiami, ktoré tieto orgány zriadili. Pritom sú povinné zaoberať sa najmä tematikou dizertácií a ich prínosom pre spoločenskú prax, úrovňou autoreferátov (§ 16 až 18), kvalitou posudkov oponentov (§ 24), úrovňou obhajob, proporcionálnym počtom obhajob v jednotlivých vedných odboroch, ako aj dodržiavaním právnych predpisov.
(3)
Orgány uvedené v odseku 1 podávajú Českej komisii pre vedecké hodnosti správu o výsledku hodnotenia podľa odseku 2 s návrhmi na skvalitnenie kandidátskych dizertácií a ich hodnotenia, a to pravidelne do 15. januára za uplynulý rok.
(4)
Výsledky obhajob doktorských dizertácií v Českej socialistickej republike prerokúva a hodnotí pravidelne najmenej raz za rok Česká komisia pre vedecké hodnosti.
§ 6
Náležitosti kandidátskej a doktorskej dizertácie
(1)
Téma kandidátskej a doktorskej dizertácie má byť spoločensky závažná, spätá spravidla so širšou kolektívnou prácou na plánovanej výskumnej úlohe a má vychádzať z potrieb rozvoja národného hospodárstva, vedy, kultúry, bezpečnosti alebo obrany krajiny.
(2)
Kandidátske a doktorské dizertácie sa členia na tieto časti:
a)
prehľad o súčasnom stave problematiky, ktorá je predmetom dizertácie, a odbornej literatúry, ktorá sa zaoberá skúmanými otázkami,
b)
cieľ dizertácie,
c)
zvolené metódy spracovania,
d)
výsledky dizertácie s uvedením nových poznatkov,
e)
konkrétne závery pre realizáciu v spoločenskej praxi alebo pre ďalší rozvoj vedy.
(3)
Kandidátska a doktorská dizertácia musí byť predložená na obhajobu v českom alebo slovenskom jazyku. Cudzinci môžu so súhlasom komisie pre obhajoby dizertáciu predložiť v niektorom z týchto jazykov: ruskom, anglickom, francúzskom, nemeckom, španielskom.
(4)
Kandidátska dizertácia musí byť vytlačená, iným spôsobom rozmnožená alebo napísaná na stroji a zviazaná. Ako kandidátsku dizertáciu možno predložiť aj tematicky jednotný súbor prác (publikovaných článkov, prípadne správ o vyriešených a oponovaných výskumných úlohách a pod.), ak taký súbor osvedčuje spôsobilosť na tvorivú vedeckú prácu podľa § 1 ods. 1.
(5)
Doktorská dizertácia musí byť vydaná tlačou (publikovaná), a to buď celá, alebo jej skrátené znenie, ktoré obsahuje podstatu vyriešeného problému. Na obhajobu sa však musí doktorská dizertácia predložiť v plnom znení. Ako doktorskú dizertáciu možno predložiť aj tematicky jednotný súbor publikovaných prác, ak spĺňa požiadavku zvlášť vysokej vedeckej kvalifikácie podľa § 2 ods. 1. Súčasťou tohto súboru môžu byť publikované monografie alebo štúdie publikované vo vedeckých alebo odborných časopisoch a zborníkoch, ktoré boli rozmnožené typograficky alebo iným obdobným spôsobom, ako aj publikované texty referátov prednesených na vedeckých konferenciách, zjazdoch, sympóziách a seminároch v Československej socialistickej republike alebo v zahraničí.
(6)
Podmienka publikácie doktorskej dizertácie je splnená aj vtedy, ak dizertácia bola celá alebo jej skrátené znenie vydaná v Československej socialistickej republike alebo v zahraničí tlačou v niektorom z týchto jazykov: ruskom, anglickom, francúzskom, nemeckom, španielskom.
(7)
Ak predkladá uchádzač na obhajobu výsledky kolektívnej vedeckej práce, ktorej je spoluautorom, musia sa v dizertácii vyznačiť časti, ktoré uchádzač spracoval ako autor. Zároveň musí pripojiť vyhlásenie spoluautorov, v ktorom potvrdia autorstvo uchádzača pri označených častiach a zhodnotia jeho podiel na celkovom spracovaní.
(8)
K súboru prác podľa odsekov 4 a 5 treba priložiť výťah obsahujúci najdôležitejšie nové vedecké poznatky uchádzača.
(9)
V dizertácii sa musí presne a konkrétne uviesť použitá literatúra a iné pramene, z ktorých uchádzač vychádzal alebo na ktoré reagoval.
(10)
Rozsah dizertácie napísanej na stroji nemá pri kandidátskej dizertácii presahovať spravidla 150 strán a pri doktorskej dizertácii 300 strán. Kresby, schémy, zoznamy literatúry a iné prílohy sa nezahŕňajú do počtu strán dizertácie. Dizertácia z odboru spoločenských vied môže mať rozsah najviac o 30 % väčší. Jednotný súbor publikovaných prác predkladaný na obhajobu nie je čo do rozsahu obmedzený.
(11)
Dizertácia musí vyhovovať po jazykovej stránke aj po stránke vonkajšej úpravy. Jednotlivé listy dizertácie musia byť pevne spojené a na titulnej strane sa musí uviesť, kde bola vypracovaná a kedy bola skončená.
(12)
Ak komisia pre obhajoby zistí, že dizertácia nespĺňa podmienky alebo nemá náležitosti podľa odsekov 1 až 11, postupuje podľa ustanovenia § 21 ods. 1.
§ 7
Vynálezy, objavy a práce na vytvorení nového stroja, zariadenia, technologického procesu alebo systému riadenia
(1)
Súčasťou alebo podstatou kandidátskej alebo doktorskej dizertácie môže byť vynález alebo objav, ak je výsledkom samostatnej práce uchádzača alebo kolektívu, ktorého je uchádzač členom, ak bolo k nemu Úradom pre vynálezy a objavy vydané autorské osvedčenie (na vynález) alebo diplom (na objav)3) a ak spĺňa podmienky ustanovené pre dosiahnutie vedeckej hodnosti kandidáta vied (§ 1 ods. 1) alebo doktora vied (§ 2 ods. 1).
(2)
Súčasťou alebo podstatou kandidátskej alebo doktorskej dizertácie môže byť vedecký rozbor o vytvorení nového stroja, zariadenia, technologického procesu alebo systému riadenia, ak ide o výsledky samostatnej práce uchádzača alebo kolektívu, ktorého je uchádzač členom, ak majú originálny objavný charakter a spĺňajú podmienky ustanovené pre dosiahnutie hodnosti kandidáta vied (§ 1 ods. 1) alebo doktora vied (§ 2 ods. 1).
§ 8
Učebnice
(1)
Učebnicu pre vysoké školy možno predložiť na obhajobu, ak obsahuje pôvodné vedecké výsledky a spĺňa podmienky ustanovené pre dosiahnutie vedeckej hodnosti kandidáta vied (§ 1 ods. 1) alebo doktora vied (§ 2 ods. 1).
(2)
Učebnicu pre školy poskytujúce základné a stredné vzdelanie možno predložiť na obhajobu ako súčasť kandidátskej dizertácie za účelom získania vedeckej hodnosti kandidáta pedagogických vied vo vednom odbore teórie vyučovania príslušného predmetu.
(3)
Učebné texty, vyučovacie pomôcky, skriptá, slovníky a iné pedagogické pomôcky nemožno predložiť na obhajobu.
DRUHÁ ČASŤ
KANDIDÁTSKE SKÚŠKY UCHÁDZAČOV V SAMOSTATNEJ VEDECKEJ PRÍPRAVE
§ 9
Konanie kandidátskych skúšok
(1)
Predpísané skúšky, ktoré uchádzač úspešne vykonal v priebehu vedeckej výchovy, majú povahu kandidátskych skúšok.4)
(2)
Uchádzačovi v samostatnej vedeckej príprave, ktorý nebol zaradený vo vedeckej výchove, môže vykonanie kandidátskych skúšok povoliť komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií.
(3)
Kandidátske skúšky uchádzača v samostatnej vedeckej príprave tvoria:
a)
odborná skúška,
b)
skúška z marxizmu-leninizmu,
c)
skúška z ruského jazyka,
d)
skúška z ďalšieho svetového jazyka, ktorým je jeden z týchto jazykov: anglický, francúzsky, nemecký, španielsky.
(4)
Komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií môže povoliť vykonanie kandidátskych skúšok aj študentom vysokých škôl v rámci diferencovaného štúdia. Na vykonanie odbornej skúšky a skúšky z marxizmu-leninizmu sa však vyžaduje predchádzajúci súhlas dekana fakulty, prípadne rektora vysokej školy, ktorá sa nedelí na fakulty.
(5)
O obsahu kandidátskych skúšok, spôsobe konania a dĺžke ich trvania, o mieste konania, zložení skúšobných komisií pre jednotlivé kandidátske skúšky, rozhodovaní skúšobných komisií o výsledkoch kandidátskych skúšok a ich opakovaní platia obdobne ustanovenia prepisov o skúškach vo vedeckej výchove.5) Pritom úlohy školiaceho pracoviska (jeho vedúceho) plní predseda komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií.
(6)
Ak uchádzač v samostatnej vedeckej príprave už vykonal kandidátske skúšky alebo niektorú z nich v tom istom vednom odbore v priebehu vedeckej výchovy podľa príslušných predpisov alebo v rámci diferencovaného štúdia na vysokej škole, nekoná skúšky, prípadne skúšku znovu, ak sa neskončila doba ich platnosti (§ 14).
Žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok
§ 10
(1)
Žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok podá uchádzač v samostatnej vedeckej príprave buď priamo, alebo prostredníctvom organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere, organizácii (vysokej škole, fakulte, vedeckému ústavu), pri ktorej je zriadená vecne príslušná komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií; tejto komisii postúpi organizácia žiadosť na prerokovanie.
(2)
Ak nie je zriadená vecne príslušná komisia alebo ak je zrejmé, že pripravovaná kandidátska dizertácia má hraničnú medziodborovú povahu alebo je z vedného odboru, ktorý nie je uvedený v zozname Českej komisie pre vedecké hodnosti, podá uchádzač v samostatnej vedeckej príprave žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok na orgáne oprávnenom zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií v niektorom príbuznom vednom odbore.
§ 11
(1)
K žiadosti o povolenie kandidátskych skúšok pripojí uchádzač v samostatnej vedeckej príprave tieto doklady:
a)
osvedčenie o štátnom občianstve alebo čestné vyhlásenie, že je Československým štátnym občanom; cudzinci preukaz o cudzej štátnej príslušnosti,
b)
doklad o úspešnom zakončení vysokoškolského štúdia (diplom); študenti vysokých škôl v diferencovanom štúdiu predložia doklad podľa § 9 ods. 4,
c)
potvrdenie o zamestnaní a funkčnom zaradení,
d)
stručný životopis,
e)
zoznam publikovaných i nepublikovaných vedeckých prác, vynálezov a objavov, prípadne posudky o nich od príslušných vedeckých inštitúcií,
f)
tematický náčrt pripravovanej kandidátskej dizertácie v rozsahu postačujúcom na vymedzenie odbornej skúšky.
(2)
Ak podáva uchádzač v samostatnej vedeckej príprave žiadosť organizácii, s ktorou je v pracovnom pomere, nepripája doklady, ktoré tejto organizácii už prv predložil.
§ 12
(1)
Ak uchádzač v samostatnej vedeckej príprave podá žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok prostredníctvom organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere, pripojí k nej vedúci organizácie hodnotenie uchádzača.
(2)
Ak nebola žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok doložená hodnotením uchádzača podľa odseku 1, vyžiada si ho predseda komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií od organizácie, s ktorou je uchádzač v samostatnej vedeckej príprave v pracovnom pomere.
§ 13
Povolenie kandidátskych skúšok
(1)
O žiadosti uchádzača v samostatnej vedeckej príprave o povolenie kandidátskych skúšok rozhoduje komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií.
(2)
Ak patrí pripravovaná kandidátska dizertácia do vedného odboru, pre ktorý je zriadená komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií, rozhodne o žiadosti táto komisia, a ak sú splnené podmienky ustanovené v § 7 zákona a náležitosti podľa § 11 a 12, žiadosti vyhovie. Predseda komisie po prerokovaním s uchádzačom mu určí ďalšie podrobnosti týkajúce sa kandidátskych skúšok.
(3)
Ak žiadosť nemá náležitosti podľa § 11 a 12, komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií postupuje podľa ustanovenia § 21 ods. 1.
(4)
Ak nie sú splnené ustanovené podmienky, komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií žiadosť zamietne.
(5)
Ak nepatrí pripravovaná kandidátska dizertácia do vecnej príslušnosti komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií, postúpi predseda komisie žiadosť po prerokovaní s uchádzačom organizácii, pri ktorej je zriadená vecne príslušná komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií, alebo orgánu, ktorému prislúcha zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií vo vednom odbore, do ktorého dizertácia podstatne zasahuje.
(6)
Ak má pripravovaná dizertácia hraničnú medziodborovú povahu (§ 20) alebo ak bude žiadosť podaná podľa § 10 ods. 2, rozhodne o povolení kandidátskych skúšok a o ďalších opatreniach orgán uvedený v odseku 5, ak patrí do jeho právomoci zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií pre všetky vedné odbory, do ktorých dizertácia zasahuje; inak žiadosť postúpi so svojím vyjadrením Českej komisii pre vedecké hodnosti.
(7)
V prípade, že žiadosť o povolení kandidátskych skúšok podľa odsekov 5 a 6 bola podaná zároveň so žiadosťou o povolenie obhajoby, zriadi sa pre túto obhajobu komisia podľa ustanovení § 19 alebo 20 a o žiadosti rozhodne táto komisia.
§ 14
Oslobodenie od kandidátskych skúšok a doba ich platnosti
(1)
Orgán, ktorý je oprávnený zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií (§ 3 ods. 1), môže oslobodiť:
a)
od odbornej skúšky uchádzača v samostatnej vedeckej príprave, najmä z praxe, ktorý má už spracovanú kandidátsku dizertáciu na aktuálnu tému, ak svojou odbornou činnosťou preukázal, že má vedomosti vyžadované pri odbornej skúške,
b)
od skúšky z jazykov uchádzača v samostatnej vedeckej príprave, ktorý preukázal, že vykonal štátnu skúšku z príslušného jazyka, alebo preukázal, že tento jazyk je jeho materinským jazykom, alebo preukázal, že absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk vyučovacím jazykom. Skúšku z príslušného jazyka nerobí ani uchádzač, pre ktorého je príslušný jazyk predmetom odbornej skúšky.
(2)
Od skúšky z marxizmu-leninizmu nemožno uchádzača v samostatnej vedeckej príprave oslobodiť.
(3)
Žiadosť o oslobodenie od kandidátskych skúšok podľa odseku 1 a žiadosť o povolenie obhajoby kandidátskej dizertácie môže uchádzač v samostatnej vedeckej príprave spojiť do jedného podania, ktoré sa prerokuje súčasne.
(4)
Odborná skúška a skúška z marxizmu-leninizmu platia šesť rokov. Doba ich platnosti sa počíta od vykonania skúšky do dňa podania žiadosti o povolenie obhajoby kandidátskej dizertácie. Dobu platnosti týchto skúšok nemožno predĺžiť. Doba platnosti skúšky z jazykov nie je obmedzená.
(5)
Pre cudzincov platí, pokiaľ ide o skúšku z marxizmu-leninizmu a skúšky z jazykov, osobitná úprava.
TRETIA ČASŤ
OBHAJOBY KANDIDÁTSKYCH A DOKTORSKÝCH DIZERTÁCIÍ
§ 15
Žiadosť o povolenie obhajoby
(1)
Žiadosť o povolenie obhajoby kandidátskej alebo doktorskej dizertácie podá uchádzač buď priamo, alebo prostredníctvom organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere:
a)
organizácii (vysokej škole, fakulte, vedeckému ústavu), pri ktorej pôsobí vecne príslušná komisia pre obhajoby; táto organizácia postúpi žiadosť na prerokovanie príslušnej komisii pre obhajoby kandidátskych dizertácií alebo príslušnej komisii pre obhajoby doktorských dizertácií,
b)
orgánu oprávnenému zriaďovať komisie pre obhajoby (§ 3 ods. 1 a § 4 ods. 1), ak bola predložená kandidátska alebo doktorská dizertácia hraničnej medziodborovej povahy (§ 20).
(2)
K žiadosti o povolenie obhajoby pripojí uchádzač tieto doklady:
a)
doklady podľa § 11 ods. 1 písm. a) až e); uchádzač o vedeckú hodnosť kandidáta vied, ktorý požiadal na tom istom mieste o povolenie kandidátskych skúšok, predloží uvedené doklady len vtedy, ak nastala oproti predchádzajúcemu stavu zmena v preukazovaných skutočnostiach,
b)
potvrdenie o skončení vedeckej výchovy6) a o výsledkoch skúšok vo vedeckej výchove alebo o vykonaní kandidátskych skúšok v samostatnej vedeckej príprave, prípadne potvrdenie o oslobodení od kandidátskych skúšok. K žiadosti o povolenie obhajoby doktorskej dizertácie pripojí uchádzač namiesto týchto dokladov diplom kandidáta vied alebo doklad o tom, že je profesorom alebo vedeckým pracovníkom, ktorému bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I,
c)
autoreferát (§ 16 až 18),
d)
dizertáciu, a to kandidátsku v štyroch vyhotoveniach, doktorskú v piatich vyhotoveniach; technické elaboráty, modely a pod. sa prikladajú len v jednom vyhotovení,
e)
oznámenie, či dizertácia vznikla pri práci na plánovanej úlohe a na ktorej, ako sa majú využiť poznatky v nej obsiahnuté, či bola publikovaná alebo sa pripravuje publikácia v nej obsiahnutých poznatkov a kde,
f)
kladný posudok organizácie o dizertácii, ak bola vypracovaná na katedre, vo vedeckom ústave, laboratóriu a pod., a aj posudok školiteľa, ak bol uchádzač zaradený vo vedeckej výchove,
g)
ak ide o obhajobu doktorskej dizertácie, ďalšie najdôležitejšie publikované i nepublikované vedecké práce súvisiace s témou obhajovanej práce,
h)
ak uchádzač predkladá na obhajobu novú dizertáciu v tom istom vednom odbore, oznámenie, ktorá komisia vydala o obhajobe pôvodnej dizertácie zamietavé rozhodnutie (§ 30 os. 9), názov pôvodnej dizertácie a odôvodnenie rozdielov medzi oboma dizertáciami.
(3)
V posudku uvedenom v odseku 2 písm. f) sa hodnotí aktuálnosť skúmanej témy, jej súvislosť s plánom úloh rozvoja vedy a techniky organizácie, podiel uchádzača na získaných nových vedeckých poznatkov uvedených v dizertácii, odôvodnenosť vedeckých téz, záverov a návrhov, možnosti organizácie na využitie výsledkov v spoločenskej praxi a jej stanovisko k žiadosti uchádzača o povolenie obhajoby. Ak sa vedecké výsledky uvedené v dizertácii získali so spoluautormi, uvedie sa vedecký prínos uchádzača.
(4)
K žiadosti o povolenie obhajoby pripojí vedúci organizácie, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere, hodnotenie uchádzača. Ustanovenie § 12 ods. 2 platí obdobne.
Autoreferát a jeho náležitosti
§ 16
(1)
Autoreferát kandidátskej dizertácie alebo autoreferát doktorskej dizertácie (ďalej len „autoreferát“) je stručné vyjadrenie základných myšlienok, metód a záverov kandidátskej alebo doktorskej dizertácie.
(2)
Účelom autoreferátu je:
a)
umožniť širšiemu okruhu vedeckých a odborných pracovníkov príslušných vedných odborov, aby sa mohli sústavne oboznamovať s výsledkami vedeckej činnosti obsiahnutými kandidátskych a doktorských dizertáciách,
b)
skvalitniť odborné posúdenie dizertácií tým, že každá organizácia i každý pracovník vo výskume i v praxi, ktorí majú záujem o skúmanú problematiku, môžu podať dotazy a pripomienky buď písomne predsedovi komisie pre obhajoby, alebo ústne na obhajobe kandidátskej alebo doktorskej dizertácie a uchádzač je povinný zaujať k nim stanovisko,
c)
zabezpečiť pohotové využitie vedeckých výsledkov v praxi.
§ 17
(1)
Autoreferát má formát A5; autoreferát kandidátskej dizertácie má rozsah do 20 strán napísaných na stroji; autoreferát doktorskej dizertácie má rozsah do 40 strán napísaných na stroji. Autoreferát musí byť vytlačený alebo rozmnožený iným obdobným spôsobom nahrádzajúcim tlač. Prvú a druhú stranu autoreferátu treba upraviť podľa vzoru, ktorý tvorí prílohu vyhlášky (Príloha I).
(2)
Autoreferát má dať stručnú a výstižnú odpoveď na otázky podľa členenia uvedeného v § 6 ods. 2.
(3)
Autoreferát sa musí predložiť v českom alebo slovenskom jazyku.
(4)
Súčasťou autoreferátu je zoznam najdôležitejších publikovaných prác uchádzača, ktoré majú vzťah ku skúmanej problematike, ako aj ohlas týchto prác s uvedením, kde a kedy boli uverejnené recenzie, ďalej zoznam použitej literatúry a resumé v ruskom, prípadne ďalšom svetovom jazyku (§ 6 ods. 6) v rozsahu 1 až 2 strán napísaných na stroji.
(5)
Ak komisia pre obhajoby zistí, že autoreferát nespĺňa náležitosti ustanovené v odsekoch 1 až 4, postupuje podľa ustanovenia § 21 ods. 1.
§ 18
(1)
Autoreferát sa rozmnoží v potrebnom počte výtlačkov, aby ho bolo možné zaslať najneskoršie šesť týždňov predo dňom obhajoby orgánom, organizáciám a pracovníkom, ktorí môžu mať záujem o skúmanú problematiku. Ich zoznam podľa jednotlivých skupín vied určia vedecké kolégiá Československej akadémie vied, Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru komunistickej strany Československa, rektori vysokých škôl a dekani fakúlt.
(2)
Povinne sa autoreferát zasiela:
a)
organizácii, pri ktorej komisia pre obhajoby pôsobí,
b)
Českej komisii pre vedecké hodnosti,
c)
oponentom (§ 23),
d)
členom príslušnej komisie pre obhajoby,
e)
Štátnej knižnici Českej socialistickej republiky.
(3)
Vytlačenie alebo iné rozmnoženie autoreferátu zabezpečí u uchádzača, ktorý bol zaradený vo vedeckej výchove, školiace, prípadne materské pracovisko; u ostatných uchádzačov organizácia, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere.
(4)
Rozosielanie autoreferátov zabezpečí podľa pokynov predsedu komisie pre obhajoby organizácia, pri ktorej komisia pôsobí.
Rozhodovanie o žiadosti o povolenie obhajoby
§ 19
(1)
Ak patrí kandidátska alebo doktorská dizertácia do vecnej príslušnosti komisie pre obhajoby, rozhodne o žiadosti o povolenie obhajoby táto komisia.
(2)
Ak nepatrí dizertácia do vecnej príslušnosti komisie pre obhajoby, postupuje táto komisia pri vybavovaní žiadosti spôsobom uvedeným v § 13 ods. 5.
§ 20
(1)
O žiadosti o povolenie obhajoby kandidátskej alebo doktorskej dizertácie hraničnej medziodborovej povahy rozhodne komisia pre obhajoby tohto vedného odboru, v ktorom majú výsledky dizertácie predstavovať hlavný prínos, po dohode s komisiou alebo komisiami pre obhajoby, do vedného odboru ktorých dizertácia zasahuje. Z dohody musí byť zrejmé:
a)
ktorá komisia pre obhajoby žiadosť o povolenie obhajoby prerokuje a pred ktorou komisiou pre obhajoby sa bude obhajoba konať, ďalej návrh na doplnenie tejto komisie o členov iných komisií pre obhajoby, do vedných odborov ktorých problematika dizertácie zasahuje,
b)
v ktorej skupine vied a z ktorého vedného odboru sa vedecká hodnosť udelí; prihliada sa na charakter dosiahnutého vysokoškolského vzdelania uchádzača, na širší vedný základ, v ktorom bol uchádzač zaradený do vedeckej výchovy a v ktorom vykonal odbornú skúšku, na tému dizertačnej práce a pod. Vedeckú hodnosť v skupine lekárskych vied alebo veterinárnych vied možno udeliť len uchádzačom, ktorí skončili vysokoškolské štúdium v odbore lekárskych vied alebo v odbore veterinárnych vied,
c)
ustanovenie oponentov pre kandidátsku dizertáciu alebo návrh na ustanovenie oponentov pre doktorskú dizertáciu z vedných odborov, do ktorých dizertácia zasahuje.
(2)
Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, postúpi komisia pre obhajoby žiadosť na rozhodnutie orgánu oprávnenému zriaďovať komisie pre obhajoby (§ 3 ods. 1 a § 4 ods. 1) pre vedné odbory, do ktorých dizertácia zasahuje. Komisia pripojí k žiadosti svoje vyjadrenie k otázkam uvedeným v odseku 1 písm. a) až c), ako aj stanoviská a návrhy ostatných komisií pre obhajoby, do vecnej príslušnosti ktorých dizertácia zasahuje.
(3)
Ak o žiadosti nemožno rozhodnúť podľa zásad ustanovených v odsekoch 1 a 2, rozhodne o nej Česká komisia pre vedecké hodnosti. K žiadosti uchádzača sa pripojí vyjadrenie orgánu oprávneného zriaďovať komisie pre obhajoby k otázkam uvedeným v odseku 1 písm. a) až c).
§ 21
Prerušenie a zastavenie konania o povolenie obhajoby
(1)
Ak komisia pre obhajoby zistí, že dizertácia alebo autoreferát nespĺňajú náležitosti podľa § 6 až 8, § 11, 12 a 17, alebo ak zistí, že žiadosť o povolenie obhajoby nemá náležitosti podľa § 15, preruší konanie a uchádzača vyzve, aby nedostatky v určenej lehote odstránil. Komisia pre obhajoby v konaní pokračuje, len čo pominú prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo.
(2)
Uchádzač môže predloženú kandidátsku alebo doktorskú dizertáciu a žiadosť o jej obhajobu vziať späť v celom priebehu konania až do začatia neverejného zasadania komisie (§ 30 ods. 1). V takom prípade komisia pre obhajoby konanie zastaví.
(3)
Ak komisia pre obhajoby zistí, že dizertácia má základné nedostatky odbornej povahy, odporučí uchádzačovi, aby dizertáciu vzal späť. Ak bola dizertácia vzatá späť, komisia konanie zastaví. Ak nesúhlasí uchádzač s odporúčaním komisie pre obhajoby, v konaní sa pokračuje.
§ 22
Zmena komisie po začatí konania o povolenie obhajoby
Ak sa konanie o povolenie obhajoby začalo u vecne príslušnej komisie pre obhajoby alebo u komisie určenej podľa § 20, môže sa žiadosť na návrh tejto komisie so súhlasom uchádzača postúpiť na vybavenie inej vecne príslušnej komisii len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch a za podmienky, že s touto zmenou súhlasí aj komisia, ktorej sa má dizertácia postúpiť.7)
Oponenti a ich posudky
§ 23
(1)
Predseda komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií ustanoví oponentov po prerokovaní s členmi komisie. Oponentov pre obhajoby doktorských dizertácií schvaľuje Česká komisia pre vedecké hodnosti na návrh príslušnej komisie pre obhajoby doktorských dizertácií.
(2)
Kandidátsku dizertáciu posudzujú najmenej traja oponenti, ktorí sú odborníkmi v príslušnom vednom odbore. Aspoň jeden z nich musí byť doktorom vied, profesorom alebo vedeckým pracovníkom, ktorému bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Za ďalších oponentov možno ustanoviť kandidátov vied alebo docentov alebo kvalifikovaných odborníkov z praxe, aj keď nemajú vedeckú hodnosť alebo vedeckopedagogický titul.
(3)
Doktorskú dizertáciu posudzujú najmenej traja oponenti, ktorí sú odborníkmi v príslušnom vednom odbore. Aspoň dvaja z nich musia byť doktormi vied, profesormi alebo vedeckými pracovníkmi, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Za ďalších oponentov možno ustanoviť kandidátov vied, docentov alebo kvalifikovaných odborníkov z praxe, aj keď nemajú vedeckú hodnosť alebo vedeckopedagogický titul. Jeden z oponentov doktorskej dizertácie má byť ustanovený z členov príslušnej komisie pre obhajoby.
(4)
Pre ustanovenie oponentov pri obhajobe dizertácií hraničnej medziodborovej povahy platia aj ustanovenia § 20.
(5)
Za oponentov nemožno ustanoviť školiteľov uchádzača ani pracovníkov, ktorí sa podieľali na spracovaní dizertácie ako spoluautori. Za oponenta nemožno ustanoviť ani toho, kto je uchádzačovi priamo nadriadený alebo podriadený. Nie je prípustné, aby všetci oponenti boli pracovníkmi tej istej organizácie.
§ 24
(1)
Oponent je povinný predsedovi komisie pre obhajoby odovzdať písomný posudok a dizertáciu vrátiť najneskoršie do jedného mesiaca pri kandidátskej dizertácii a do dvoch mesiacov pri doktorskej dizertácii alebo oznámiť predsedovi komisie pre obhajoby do pätnástich dní odo dňa doručenia správy o ustanovení za oponenta, že posudok nemôže vypracovať. Ak nebol posudok odovzdaný v uvedenej lehote ani po upomenutí a uplynutí ďalšej primeranej lehoty alebo ak oponent oznámil, že posudok nemôže vypracovať, ustanoví komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií nového oponenta alebo komisia pre obhajoby doktorských dizertácií navrhne Českej komisii pre vedecké hodnosti schválenie nového oponenta.
(2)
Posudok má obsahovať objektívny a kritický rozbor predností i nedostatkov dizertácie; má byť stručný a nemá sa v ňom opakovať obsah dizertácie.
Oponent sa v posudku vyjadrí:
a)
k aktuálnosti zvolenej témy,
b)
či dizertácia splnila sledovaný cieľ,
c)
k zvoleným metódam spracovania,
d)
k výsledkom dizertácie s uvedením, aké nové poznatky priniesla,
e)
k významu pre spoločenskú prax alebo pre ďalší rozvoj vedy,
f)
či kandidátska dizertácia spĺňa podmienky ustanovené v § 1 ods. 1 a doktorská dizertácia podmienky ustanovené v § 2 ods. 1.
(3)
Ak je oponent toho názoru, že práca predložená ako kandidátska dizertácia má vedeckú úroveň doktorskej dizertácie, je povinný túto svoju mienku v posudku výslovne uviesť a podrobne ju odôvodniť.
(4)
Každý oponent je povinný vypracovať samostatný posudok. Nie je prípustné, aby niektorý oponent nahradil samostatný posudok vyhlásením, že sa pripája k posudku iného oponenta.
(5)
Ak posudok oponenta nevyhovuje podmienkam podľa odsekov 2 až 4, vráti ho komisia pre obhajoby oponentovi na doplnenie alebo prepracovanie s určením lehoty na predloženie; táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac od doručenia vráteného posudku.
(6)
Oponenti hodnotia dizertáciu podľa stavu rozvoja vedného odboru v čase, keď bola žiadosť o povolenie obhajoby podaná komisii pre obhajoby.
§ 25
Obhajoba kandidátskej dizertácie ako doktorskej dizertácie
Ak podľa posudku všetkých oponentov má dizertačná práca predložená ako kandidátska dizertácia vedeckú úroveň doktorskej dizertácie, postúpi komisia, pre ktorou sa obhajoba mala konať, žiadosť o povolenie obhajoby organizácii, pri ktorej pôsobí vecne príslušná komisia pre obhajoby doktorských dizertácií, prípadne orgánu uvedenému v § 20. Konanie pokračuje podľa ustanovení o obhajobe doktorských dizertácií.
Obhajoba dizertácie
§ 26
(1)
Predseda komisie pre obhajoby určí v lehote nie dlhšej ako dva mesiace po dôjdení posudkov všetkých oponentov, prípadne po ich doplnení alebo prepracovaní (§ 24 ods. 5) čas a miesto konania obhajoby.
(2)
Komisia pre obhajoby dbá o to, aby sa obhajoba kandidátskej dizertácie konala najneskoršie do ôsmich mesiacov a obhajoba doktorskej dizertácie najneskoršie do dvanástich mesiacov odo dňa podania žiadosti o povolenie obhajoby, doloženej všetkými dokladmi, ak boli splnené ustanovené náležitosti a podmienky obhajoby. O prekročení lehoty treba upovedomiť orgán, ktorý komisiu pre obhajoby zriadil, s uvedením dôvodov; tento orgán môže lehotu primerane predĺžiť.
(3)
Predseda komisie pre obhajoby oznámi najneskoršie šesť týždňov predo dňom obhajoby čas a miesto konania obhajoby:
a)
organizácii, pri ktorej komisia pre obhajoby pôsobí, so žiadosťou, aby sa konanie obhajoby obvyklým spôsobom vyhlásilo,
b)
uchádzačovi,
c)
členom príslušnej komisie pre obhajoby,
d)
oponentom,
e)
vedúcemu organizácie, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere,
f)
Českej komisii pre vedecké hodnosti na tlačive podľa vzoru uvedeného v prílohe vyhlášky (Príloha IIa a IIb),
g)
orgánom, organizáciám a pracovníkom, ktorí môžu mať záujem o skúmanú problematiku (§ 18 ods. 1)
a súčasne im zašle autoreferát s oznámením, kde sa môžu s dizertáciou oboznámiť.
(4)
Najneskoršie pätnásť dní predo dňom konania obhajoby zašle predseda komisie pre obhajoby posudky oponentov orgánom a pracovníkom uvedeným v odseku 3 písm. a) až d).
(5)
Každý, kto má o skúmanú problematiku a obhajobu dizertácie záujem, môže do dizertácie nazerať, robiť si z nej poznámky a výpisy a podať písomne predsedovi komisie pre obhajoby najneskoršie v deň obhajoby svoj posudok alebo vyjadrenie, prípadne ich pri obhajobe ústne predniesť; uchádzač je povinný zaujať k nim stanovisko.
(6)
Ak dizertácia obsahuje skutočnosti, ktoré sú určené výlučne na služobnú potrebu, alebo skutočnosti, ktoré treba utajovať, prípadne ak ide o práce, na ktoré sa má vystaviť autorské osvedčenie alebo udeliť patent a pri ktorých sa ešte neskončilo príslušné konanie, platia aj osobitné predpisy.8) V takom prípade môže predseda komisie pre obhajoby vyhlásiť obhajobu za neverejnú.
§ 27
(1)
Obhajoba kandidátskej alebo doktorskej dizertácie je verejne prístupná, ak nebola vyhlásená za neverejnú. Obhajoba dizertácie je vedeckou rozpravou medzi uchádzačom, oponentmi, členmi komisie a ostatnými účastníkmi obhajoby; má prebiehať v ovzduší vysokej náročnosti, zásadovosti a dodržiavania pravidiel vedeckej etiky; musí sa najmä zaoberať hodnovernosťou a odôvodnenosťou záverov a návrhov dizertácie.
(2)
Obhajoba sa koná v organizácii, pri ktorej komisia pre obhajoby pôsobí, alebo podľa rozhodnutia komisie pre obhajoby na závode alebo v inej organizácii, s činnosťou ktorej tematika dizertácie súvisí.
(3)
V jednom dni možno na zasadaní komisie pre obhajoby uskutočniť len jednu obhajobu doktorskej dizertácie alebo najviac dve obhajoby kandidátskych dizertácií.
(4)
Pri obhajobe dizertácie je účasť oponentov povinná. Ak jeden z nich sa nemôže z mimoriadne vážnych dôvodov na obhajobe zúčastniť, môže sa obhajoba konať za podmienky, že neprítomný oponent podal kladný posudok a všetci prítomní členovia komisie súhlasia, aby sa obhajoba konala v neprítomnosti tohto oponenta. V tomto prípade sa posudok neprítomného oponenta pri obhajobe prečíta. V neprítomnosti dvoch oponentov sa nemôže obhajoba konať.
(5)
Obhajobu vedie predseda komisie pre obhajoby alebo podpredseda, výnimočne z poverenia predsedu iný člen komisie. Oponent alebo školiteľ uchádzača nemôžu obhajobu viesť, ani keď sú členmi komisie.
§ 28
(1)
Pri obhajobe sa za ďalších členov komisie s hlasovacím právom považujú aj prítomní oponenti.
(2)
Pre platnosť obhajoby i rozhodovania o návrhu na udelenie vedeckej hodnosti sa vyžaduje prítomnosť najmenej dvoch tretín všetkých členov komisie, včítane prítomných oponentov; všetci prítomní členovia komisie a prítomní oponenti nesmú byť z tej istej organizácie.
§ 29
(1)
Pri obhajobe dizertácie sa postupuje takto:
a)
obhajobu začne predsedajúci uvedením stručného životopisu uchádzača s prihliadnutím na posudky podľa § 15 ods. 2 písm. f) a ods. 3; oznámi tému dizertácie a prehľad vedeckých prác uchádzača. Ak bol uchádzač zaradený vo vedeckej výchove, predsedajúci prečíta posudok školiteľa a organizácie (katedry, oddelenia, laboratória, ústavu a pod.), v ktorej bola dizertácia vypracovaná,
b)
uchádzač vyloží stručne podstatný obsah dizertácie,
c)
oponenti prednesú podstatný obsah svojich posudkov; za neprítomného oponenta prečíta posudok predsedajúci alebo iný člen komisie pre obhajoby,
d)
uchádzač zaujme stanovisko k posudkom oponentov, najmä k všetkým námietkam, pripomienkam a dotazom,
e)
predsedajúci oboznámi prítomných s ďalšími posudkami a vyjadreniami a otvorí diskusiu, na ktorej sa môžu zúčastniť všetci prítomní.
V diskusii ku kandidátskej dizertácii sa overuje správnosť, odôvodnenosť, vedecká pôvodnosť a závažnosť poznatkov obsiahnutých v dizertácii, ako aj správnosť a výstižnosť posudkov oponentov. V diskusii k doktorskej dizertácii sa overuje vedecká originálnosť a závažnosť dizertácie i správnosť a odôvodnenosť poznatkov v nej obsiahnutých, ako aj význam dizertácie pre ďalší rozvoj vedeckého bádania alebo pre spoločenskú prax. Zároveň sa v diskusii overí správnosť a výstižnosť posudkov oponentov,
f)
ak treba, overí sa v diskusii hĺbka teoretických vedomostí uchádzača a pri doktorskej dizertácii sa posúdi aj význam ďalších prác uchádzača,
g)
v závere obhajoby odpovie uchádzač na všetky dotazy a zaujme stanovisko k všetkým podnetom a námietkam účastníkov diskusie.
(2)
Pracovník, ktorého určí predsedajúci, vyhotoví o obhajobe po jej skončení zápisnicu, ktorú podpíše predsedajúci.
§ 30
(1)
Po skončení obhajoby sa koná neverejné zasadanie komisie, na ktorom sa zúčastnia členovia komisie pre obhajoby, oponenti a školiteľ. Na neverejnom zasadaní sú oprávnení zúčastniť sa aj poverení členovia Českej komisie pre vedecké hodnosti. Na neverejnom zasadaní sa zhodnotí priebeh a výsledok obhajoby aj to, či a ako možno výsledky dizertácie využiť v spoločenskej praxi a ktorým orgánom alebo organizáciám by sa mali s vedomím uchádzača postúpiť.
(2)
O návrhu na udelenie vedeckej hodnosti sa uznášajú tajným hlasovaním prítomní členovia komisie a oponenti (§ 28 ods. 1). Školiteľ alebo spoluautori dizertácie, ak sú členmi komisie pre obhajoby, nemajú právo hlasovač a nepočítajú sa za členov komisie; počet členov komisie netreba z tohto dôvodu dopĺňať (§ 3 ods. 6 a § 4 ods. 2).
(3)
Hlasuje sa hlasovacími lístkami, ktoré obsahujú tieto údaje: meno a priezvisko uchádzača, dátum a miesto obhajoby, či sa koná obhajoba kandidátskej alebo doktorskej dizertácie, a text „súhlasím-nesúhlasím s udelením vedeckej hodnosti“. Členovia komisie a oponenti hlasujú tým, že jedno zo slov „súhlasím-nesúhlasím“ prečiarknu. Iný spôsob hlasovania robí hlas neplatným.
(4)
Na podanie návrhu na udelenie vedeckej hodnosti treba, aby boli prítomné najmenej dve tretiny osôb oprávnených hlasovať a pre udelenie vedeckej hodnosti bola odovzdaná väčšina hlasov. Treba, aby pre podanie návrhu na udelenie vedeckej hodnosti kandidáta vied boli odovzdané aspoň štyri kladné hlasy a pre podanie návrhu na udelenie vedeckej hodnosti doktora vied aspoň šesť kladných hlasov.
(5)
O výsledku hlasovania sa spíše zápisnica o hlasovaní, ktorú podpíšu všetci hlasujúci.
(6)
Ak bol výsledok hlasovania kladný, vyhlási ho predseda komisie pre obhajoby na verejnom zasadaní s tým, že komisia podá návrh na udelenie vedeckej hodnosti príslušnému orgánu (§ 35).
(7)
Ak bol výsledok hlasovania záporný, komisia pre obhajoby sa na neverejnom zasadaní uznesie verejným hlasovaním na odôvodnení zamietavého rozhodnutia. Rozhodnutie s odôvodnením vyhlási predseda komisie na jej verejnom zasadaní. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia len vtedy, ak sa prítomný uchádzač vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Inak sa rozhodnutie komisie pre obhajoby oznámi uchádzačovi doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia.
(8)
Zamietavé rozhodnutie komisie pre obhajoby zašle jej predseda spolu so zápisnicou o obhajobe (§ 29 ods. 2) do 30 dní odo dňa obhajoby orgánu, ktorý komisiu zriadil.
(9)
Uchádzač, o obhajobe ktorého vydala komisia zamietavé rozhodnutie, môže požiadať znovu o obhajobu v tom istom vednom odbore najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa neúspešnej obhajoby.
ŠTVRTÁ ČASŤ
OBHAJOBA VEREJNOU VEDECKU ROZPRAVOU
§ 31
Žiadosť o povolenie obhajoby kandidátskej dizertácie verejnou vedeckou rozpravou (§ 1 ods. 3) podá uchádzač organizácii, s ktorou je v pracovnom pomere, a tá žiadosť predloží so svojím stanoviskom orgánu oprávnenému zriaďovať komisiu pre obhajoby kandidátskych dizertácií v príslušnom vednom odbore. K žiadosti pripojí:
a)
doklady podľa § 11 ods. 1 písm. a) až e) a § 12,
b)
vedecké práce, ktorých spoločenský význam sa má vo verejnej vedeckej rozprave obhájiť. Predložiť možno aj vedecké práce, ktorých súčasťou alebo podstatou je vynález, objav, práce na vytvorení nového stroja, zariadenia, technologického procesu alebo systému riadenia (§ 7) a po splnení podmienok ustanovených v § 8 aj učebnice,
c)
doklady (posudky alebo vyjadrenia) o spoločenskom význame vedeckých prác,
d)
zhodnotenie činnosti uchádzača z hľadiska podmienok uvedených v § 32,
e)
zoznam súboru vedeckých prác preukazujúcich tvorivú spôsobilosť uchádzača s opisom ich spoločenského významu a ohlasu na tieto práce,
f)
autoreferát (§ 16 až 18).
§ 32
Podmienkou pre povolenie obhajoby verejnou vedeckou rozpravou je, aby uchádzač
a)
spĺňal podmienky podľa § 7 zákona,
b)
bol spravidla starší ako 45 rokov,
c)
priniesol svojimi prácami nové vedecké poznatky, ktoré sa uplatnili v spoločenskej praxi,
d)
vykazoval vynikajúce pracovné výsledky a hlboké teoretické vedomosti.
§ 33
(1)
O povolení obhajoby verejnou vedeckou rozpravou rozhodne orgán oprávnený zriadiť príslušnú komisiu pre obhajoby verejným hlasovaním väčšinou hlasov; pri rozhodovaní sa vyžaduje prítomnosť najmenej dvoch tretín všetkých členov tohto orgánu.
(2)
Obhajobu verejnou vedeckou rozpravou môže povoliť orgán uvedený v odseku 1 profesorom, docentom a vedeckým pracovníkom, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I alebo IIa,9) výnimočne s predchádzajúcim súhlasom Českej komisie pre vedecké hodnosti aj iným uchádzačom, ak spĺňajú ustanovené podmienky.
§ 34
Pre konanie o obhajobe verejnou vedeckou rozpravou platia, ak nie je ustanovené inak, obdobne ustanovenia upravujúce konanie o obhajobe kandidátskej dizertácie, najmä ustanovenia § 16 až 18, § 23 a 24, § 26 až 30 a § 35 až 39.
PIATA ČASŤ
ROZHODOVANIE O UDELENÍ VEDECKEJ HODNOSTI
§ 35
(1)
Ak bola obhajoba kandidátskej alebo doktorskej dizertácie úspešná, predloží komisia pre obhajoby do 30 dní odo dňa konania obhajoby návrh na udelenie vedeckej hodnosti a správu so spismi o obhajobe orgánu oprávnenému rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti.
(2)
Orgán oprávnený rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti posúdi na základe správy a spisového materiálu, či sú splnené podmienky zákonom ustanovené pre udelenie vedeckej hodnosti a všetky podstatné vecné a formálen náležitosti obhajoby. Ak zistí, že boli splnené všetky podmienky a podstatné náležitosti obhajoby, rozhodne o udelení vedeckej hodnosti tajným hlasovaním. Návrh na udelenie vedeckej hodnosti je schválený, ak preň hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných členov. Pri rokovaní a rozhodovaní orgánu sa vyžaduje prítomnosť najmenej dvoch tretín jeho členov.
(3)
Ak nie sú splnené ustanovené podmienky, orgán oprávnený rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti návrh zamietne. Ak sa tak stalo preto, že neboli splnené podstatné náležitosti obhajoby, tento orgán obhajobu zruší a urobí opatrenia pre riadny priebeh novej obhajoby.
§ 36
Orgán oprávnený rozhodnúť o udelení vedeckej hodnosti zašle písomné vyhotovenie rozhodnutia uchádzačovi, organizácii, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere, príslušnej komisii pre obhajoby a aj Českej komisii pre vedecké hodnosti [podľa vzoru uvedeného v prílohe (Príloha IIIa a IIIb)], ktorá udelenie vedeckej hodnosti uverejní.10)
§ 37
(1)
Ak Česká komisia pre vedecké hodnosti pri rozhodovaní o odvolaní zistí, že sa v konaní nesplnili podstatné alebo formálne náležitosti, ktoré mohli mať vplyv na výsledok konania, zruší napadnuté rozhodnutie a nariadi nové konanie pred orgánom oprávneným rozhodnúť o udelení vedeckej hodnosti alebo aj novú obhajobu pred komisiou pre obhajoby.
(2)
Česká komisia pre vedecké hodnosti zašle písomné vyhotovenie rozhodnutia o odvolaní uchádzačovi, organizácii, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere, orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, a príslušnej komisii pre obhajoby.
§ 38
(1)
Ak bola vedecká hodnosť udelená, môže proti tomu podať ktokoľvek sťažnosť alebo oznámenie Českej komisii pre vedecké hodnosti.
(2)
O sťažnosti alebo oznámení upovedomí Česká komisia pre vedecké hodnosti do pätnástich dní odo dňa doručenia sťažnosti alebo oznámenia orgán, ktorý vedeckú hodnosť udelil, a uchádzača; pri vybavovaní sťažností alebo oznámenia sa postupuje podľa predpisov o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.11)
§ 39
Česká komisia pre vedecké hodnosti môže v odôvodnených prípadoch preskúmať mimo odvolacieho konania právoplatné rozhodnutie o udelení vedeckej hodnosti, a to z vlastného podnetu, najmä podľa výsledku inšpekčnej činnosti alebo z iného podnetu, najmä podľa výsledku vyšetrenia vykonaného na základe podanej sťažnosti alebo oznámenia (§ 38). Česká komisia pre vedecké hodnosti rozhodnutie zruší, ak zistí, že bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s touto vyhláškou; môže tak urobiť pred uplynutím troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
§ 40
Vydanie diplomu
(1)
Pokyn na vydanie diplomu o udelení vedeckej hodnosti vydá Česká komisia pre vedecké hodnosti, ak do 30 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o udelení vedeckej hodnosti nebola podaná sťažnosť alebo oznámenie alebo ak sa po prešetrení ukázali ako neopodstatnené.
(2)
Diplom vydá a slávnostným spôsobom odovzdá Československá akadémia vied, vysoká škola alebo Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, ktorých orgány rozhodli o udelení vedeckej hodnosti. Ak ide o udelenie vedeckej hodnosti doktora vied, diplom odovzdá na slávnostnom zhromaždení usporiadanom Československou akadémiou vied, vysokou školou alebo Ústavom marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa spravidla predstaviteľ Českej komisie pre vedecké hodnosti.
§ 41
Udelenie čestnej vedeckej hodnosti
(1)
Za predpokladov ustanovených zákonom (§ 9 zákona) možno na vyjadrenie vysokej pocty udeliť čestnú vedeckú hodnosť doktora vied.
(2)
Na udelenie čestnej vedeckej hodnosti doktora vied je potrebný predchádzajúci súhlas Českej komisie pre vedecké hodnosti. Návrh na udelenie čestnej vedeckej hodnosti doktora vied môžu Českej komisii pre vedecké hodnosti s odôvodnením predkladať:
a)
Prezídium Československej akadémie vied,
b)
vedecká rada vysokej školy,
c)
vedecká rada Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.
(3)
Udelenie čestnej vedeckej hodnosti sa vyhlasuje slávnostným spôsobom.
§ 42
Odňatie vedeckej hodnosti
(1)
O odňatí vedeckej hodnosti rozhoduje orgán, ktorý ju udelil, ak strata vedeckej hodnosti nenastala už výrokom súdu.12)
(2)
Orgán, ktorý vedeckú hodnosť udelil, môže rozhodnúť o jej odňatí, ak sa jej nositeľ po udelení vedeckej hodnosti svojím konaním spreneveril občianskej alebo vedeckej cti (§ 11 ods. 1 zákona) a nedáva záruku ďalšieho vývoja ako socialistický vedec (§ 7 ods. 1 zákona). Musí ísť o zavinené konanie, ktoré je v rozpore s morálnymi a občianskymi povinnosťami socialistického vedeckého pracovníka alebo ktorým sa hrubo narušila verejná bezpečnosť alebo pravidlá vedeckej etiky, ako je privlastňovanie si výsledkov vedeckej práce iných pracovníkov, vedomé uvádzanie nesprávnych údajov o výsledkoch svojej práce alebo iných nepravdivých vedeckých informácií a pod.
(3)
Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Osobe, o ktorej sa rozhoduje, sa musí dať pred vydaním rozhodnutia príležitosť, aby sa mohla vyjadriť k zhromaždeným podkladom a hájiť svoje práva a záujmy.
(4)
Rozhodnutie o odňatí vedeckej hodnosti sa oznamuje písomne Českej komisii pre vedecké hodnosti a tomu, komu bola vedecká hodnosť odňatá, s výzvou, aby vrátil diplom Českej komisii pre vedecké hodnosti.
ŠIESTA ČASŤ
UZNÁVANIE A NOSTRIFIKÁCIA VEDECKÝCH HODNOSTÍ A SKÚŠOK
§ 43
Uznávanie vedeckých hodností
(1)
Vedecké hodnosti udeľované na území štátu, s ktorým Československá socialistická republika uzavrela medzinárodný dohovor o vzájomnom uznávaní ekvivalentnosti dokladov o udelení vedeckých hodností podľa zákonov platných v zmluvnom štáte, sú rovnocenné zodpovedajúcim vedeckým hodnostiam udeľovaným v Československej socialistickej republike.
(2)
Diplomy o vedeckých hodnostiach vydávané v štátoch podľa odseku 1 platia na území Československej socialistickej republiky, ak sú opatrené overovacou doložkou podľa vzoru uvedeného v prílohe vyhláška (Príloha IV).
(3)
Overovaciu doložku vydá a oznámenie o uznaní vedeckej hodnosti uverejní Česká komisia pre vedecké hodnosti po predložení originálu diplomu o udelení vedeckej hodnosti v inom štáte.
(4)
Česká komisia pre vedecké hodnosti vedie ústrednú evidenciu všetkých overovacích doložiek, ktoré vydala.
Nostrifikácia vedeckých hodnotí a skúšok
§ 44
(1)
Vedecké hodnosti získané v štátoch, s ktorými neboli uzavreté medzinárodné dohovory, nadobúdajú v Československej socialistickej republike platnosť nostrifikáciou.
(2)
Nostrifikovať možno vedecké hodnosti, ktoré svojou úrovňou zodpovedajú vedeckým hodnostiam získaným v Československej socialistickej republike, a jednotlivé skúšky, pokiaľ sú v Československej socialistickej republike, a jednotlivé skúšky, pokiaľ sú v Československej socialistickej republike predpísané pre udelenie vedeckej hodnosti.
§ 45
(1)
Žiadosť o nostrifikáciu sa podáva na orgáne oprávnenom zriaďovať komisie pre obhajoby vo vednom odbore, v ktorom sa získala vedecká hodnosť alebo vykonala skúška, ktorá sa má nostrifikovať. Tento orgán uskutoční konanie o nostrifikácii.
(2)
Ak nie je v Československej socialistickej republike orgán uvedený v odseku 1, podá sa žiadosť Českej komisii pre vedecké hodnosti, ktorá poverí konaním o nostrifikácii orgán oprávnený zriaďovať komisie pre obhajoby v príbuznom vednom odbore.
(3)
Žiadosti o nostrifikáciu treba pripojiť:
a)
osvedčenie o štátnom občianstve,
b)
doklad o skončenom vysokoškolskom vzdelaní (diplom),
c)
dizertáciu najmenej v jednom vyhotovení,
d)
doklady o predchádzajúcom štúdiu a skúškach, ak sú predpísané pre udelenie vedeckej hodnosti v Československej socialistickej republike, a doklad o udelení príslušnej vedeckej hodnosti. Ak nie je medzinárodnými dohovormi ustanovené inak, musí byť pravosť podpisov a odtlačkov pečiatok na všetkých dokladoch overená ministerstvom zahraničných vecí štátu príslušného podľa sídla vysokej školy (vedeckého ústavu), ktorá vedeckú hodnosť udelila, a príslušným československým zastupiteľským úradom.
Československý štátny občan je povinný pripojiť k žiadosti aj:
e)
výpis z registra trestov,
f)
životopis, v ktorom treba uviesť i dôvody štúdia v zahraničí,
g)
potvrdenie príslušného československého ústredného úradu (orgánu) o vyslaní na štúdium v zahraničí.
§ 46
Ak o nostrifikáciu žiada československý štátny občan, vyžiada si orgán (§ 45 ods. 1 a 2) hodnotenie žiadateľa podľa § 12 ods. 2 od organizácie, s ktorou je žiadateľ v pracovnom pomere. Hodnotenie nemusí vyžadovať, ak žiadateľ získal vedeckú hodnosť, o nostrifikáciu ktorej sa uchádza, na základe štúdia, na ktoré bol vyslaný do zahraničia československým ústredným úradom (orgánom).
§ 47
Orgán uvedený v § 45 ods. 1 a 2 žiadosť zamietne, ak nie sú splnené podmienky pre povolenie obhajoby dizertačnej práce alebo pre vykonanie kandidátskych skúšok ustanovené zákonom a touto vyhlášku, alebo vtedy, ak žiadosť nebola riadne doložená a nedostatok nebol v určenej lehote odstránený.
§ 48
(1)
Ak nebola žiadosť zamietnutá, určí orgán uvedený v § 45 ods. 1 a 2 najmenej dvoch posudzovateľov, z ktorých aspoň jeden musí byť doktorom vied, profesorom alebo vedeckým pracovníkom, ktorému bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Tí sú povinní predložiť v lehote ustanovenej v § 24 ods. 1 písomné vyjadrenie, či vedecká hodnosť, o nostrifikáciu ktorej sa žiada, má úroveň zodpovedajúcu úrovni vedeckej hodnosti udeľovanej v Československej socialistickej republike.
(2)
Vedúci orgánu uvedeného v § 45 ods. 1 a 2 môže žiadateľovi uložiť, aby predložil v určenej lehote autoreferát v českom alebo slovenskom jazyku.
§ 49
(1)
Po dôjdení vyjadrenia posudzovateľov, prípadne po predložení autoreferátu orgán uvedený v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 žiadosť o nostrifikáciu prerokuje a rozhodne o nej verejným hlasovaním väčšinou hlasov; hlasovacie právo majú aj prítomní posudzovatelia. Na kladné rozhodnutie je potrebná prítomnosť najmenej dvoch tretín členov oprávnených hlasovať.
(2)
Ak má orgán podľa odseku 1 právo udeľovať príslušnú vedeckú hodnosť, rozhodne zároveň o nostrifikácii, inak predloží svoj návrh na rozhodnutie orgánu, ktorý je oprávnený udeľovať vedecké hodnosti.
§ 50
(1)
Nostrifikácia nadobúda účinnosť dňom, keď žiadateľ získal v inom štáte vedeckú hodnosť alebo vykonať predpísanú skúšku.
(2)
Orgán, ktorý rozhoduje o nostrifikácii vedeckých hodností, je povinný viesť evidenciu nostrifikovaných hodností a oznamovať jednotlivé rozhodnutia Českej komisii pre vedecké hodnosti, ktorá oznámenie o nostrifikáci uverejní.
(3)
Na základe oznámenia podľa odseku 2 vyznačí Česká komisia pre vedecké hodnosti nostrifikáciu v diplome nostrifikačnou doložkou alebo vydá žiadateľovi potvrdenie, v ktorom sa potvrdí platnosť vedeckej hodnosti na územní Československej socialistickej republiky a uvedie deň, od ktorého je účinná.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 51
(1)
Na rozhodovanie vo veciach upravených v druhej až šiestej časti tejto vyhlášky sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
(2)
Odvolacím orgánom v konaní o obhajobe kandidátskej dizertácie je orgán, ktorý zriadil príslušnú komisiu pre obhajoby kandidátskych dizertácií, a v prípadoch, keď tento orgán rozhodol v prvom stupni, Česká komisia pre vedecké hodnosti. V konaní o obhajobe doktorských dizertácií je odvolacím orgánom Česká komisia pre vedecké hodnosti.
(3)
Proti rozhodnutiu Českej komisie pre vedecké hodnosti, ktoré vydala v prvom stupni, možno podať rozklad, o ktorom rozhodne prezídium Českej komisie pre vedecké hodnosti na základe návrhu osobitnej komisie ním zriadenej.
§ 52
Pre obhajoby kandidátskych alebo doktorských dizertácií, ktorých tematika je určená výlučne pre služobnú potrebu, alebo ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré treba utajovať, prípadne ak ide o práce, na ktoré sa má vystaviť autorské osvedčenie alebo udeliť patent a pri ktorých sa ešte neskončilo príslušné konanie, platia aj osobitné predpisy.8) Tieto osobitné predpisy sa vzťahujú najmä na rozmnožovanie a rozosielanie autoreferátov, posudkov oponentov, dizertácií a nazeranie do nich, ako aj na konanie obhajoby dizertácie a ukladanie dizertácií (§ 56 ods. 3).
§ 53
Cudzinci majú v konaní pri udeľovaní vedeckých hodností rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako československí štátni občania, pokiaľ táto vyhláška alebo iné právne predpisy neustanovujú inak.
§ 54
(1)
Náklady súvisiace s obhajobou dizertácií, ako sú odmeny oponentov a posudzovateľov (§ 48), náklady na služobné cesty členov komisie pre obhajoby, oponentov a posudzovateľov sa uhrádzajú z rozpočtu organizácie, pri ktorej pôsobí príslušná komisia pre obhajoby a ktorá zabezpečuje jej činnosť.
(2)
V prípade, že komisia pre obhajoby pôsobí ako spoločná komisia pre viaceré vedecké orgány, prípadne sa obhajoba koná v inej organizácii než v tej, pri ktorej komisia pôsobí, môžu sa vedúci organizácií dohodnúť o úhrade nákladov inak.
§ 55
(1)
Návrhy na určenie alebo na zmeny skupín vied, v ktorých možno udeľovať vedecké hodnosti (§ 4 ods. 1 zákona), a vedných odborov, v ktorých možno konať obhajoby, predkladajú organizácie v Českej socialistickej republike prostredníctvom príslušných ústredných orgánov Českej komisii pre vedecké hodnosti.13)
(2)
Česká komisia pre vedecké hodnosti a Slovenská komisia pre vedecké hodnosti vyhlasujú:
a)
skupiny vied, v ktorých možno udeľovať vedecké hodnosti,
b)
vedné odbory, v ktorých možno konať obhajoby,
c)
stále komisie pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertácií, ich zloženie a organizácie, pri ktorých pôsobia,
d)
orgány oprávnené rozhodovať o udelení vedeckých hodností.
§ 56
(1)
Orgány oprávnené udeľovať vedecké hodnosti vedú evidenciu vedeckých hodností, ktoré udelili.
(2)
Česká komisia pre vedecké hodnosti eviduje údaje:
a)
o obhajobách dizertácií na území Českej socialistickej republiky na základe oznámení predsedov komisií pre obhajobu (Príloha IIa a IIb),
b)
o udelených vedeckých hodnostiach na území Českej socialistickej republiky na základe oznámení orgánov oprávnených udeľovať vedecké hodnosti (Príloha IIIa a IIIb),
c)
o vedeckých hodnostiach, ktoré boli udelené v inom štátne a boli uznané za ekvivalentné alebo nostrifikované v Českej socialistickej republike.
(3)
Organizácia, pri ktorej pôsobí komisia pre obhajoby, uschová po jednom výtlačku každej dizertácie a ďalší výtlačok zašle po udelení vedeckej hodnosti Štátnej knižnici Českej socialistickej republiky, ktorá dizertáciu po bibliografickom spracovaní postúpi podľa obsahu Univerzitnej knižnici v Prahe, Štátnej technickej knižnici v Prahe alebo Ústrednej ekonomickej knižnici.
Prechodné ustanovenia
§ 57
(1)
Skupiny vied, v ktorých možno udeľovať vedecké hodnosti a vedné odbory, v ktorých možno konať obhajoby určené podľa doterajšej právnej úpravy, sa považujú za ustanovené podľa tejto vyhlášky.
(2)
Komisie pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertácií zriadené podľa doterajšej právnej úpravy sa považujú za určené podľa tejto vyhlášky.
(3)
Nedotknuté zostávajú:
a)
oprávnenia zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií udelené Českou komisiou pre vedecké hodnosti podľa doterajšej právnej úpravy predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky,
b)
rozhodnutia komisií pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertácií, ako aj rozhodnutia orgánov oprávnených rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti urobené podľa doterajšej právnej úpravy predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky.
(4)
V platnosti zostávajú:
a)
kandidátske skúšky vykonané podľa doterajších predpisov predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky,
b)
vedecké hodnosti udelené predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky, ako aj uznané alebo nostrifikované vedecké hodnosti a skúšky.
§ 58
(1)
Ak bola žiadosť o povolenie obhajoby kandidátskej alebo doktorskej dizertácie podaná do dňa začiatku účinnosti tejto vyhlášky, posudzujú sa náležitosti kandidátskej a doktorskej dizertácie, ako aj podmienky pre povolenie ich obhajoby podľa doterajšej právnej úpravy.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 sa v konaní postupuje podľa doterajšej právnej úpravy, najdlhšie však do 30. júna 1978.
Záverečné ustanovenia
§ 59
Zrušuje sa vyhláška č. 198/1964 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností v znení vyhlášok č. 161/1973 Zb. a č. 80/1974 Zb.
§ 60
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembrom 1977.
Predseda:

Akademik Kudrna v. r.
1)
§ 4 ods. 3 vyhlášky č. 55/1977 Zb. o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie a o hodnotení tvorivej spôsobilosti vedeckých pracovníkov.
2)
§ 4 ods. 1 vyhlášky Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 b. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností.
3)
Zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.
4)
§ 19 zákona č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov.
5)
§ 18 až 27 vyhlášky č. 53/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o študijných pobytoch.
6)
§ 24 ods. 3 zákona č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov.
7)
§ 8 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
8)
Zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva a zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích a priemyselných vzoroch.
9)
§ 4 vyhlášky č. 55/1977 Zb. o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie a o hodnotení tvorivej spôsobilosti vedeckých pracovníkov.
10)
Vo Vestníku Českej komisie pre vedecké hodnosti.
11)
Vládna vyhláška č. 150/1958 Ú. l. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.
12)
§ 46 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlásené pod č. 113/1973 Zb.).
13)
Návrhy obsahujú náležitosti ustanovené v § 39 ods. 3 vyhlášky č. 53/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov.
*)
Čo sa nehodí, prečiarknite.
**)
Uveďte i príslušný jazyk.
*)
Čo sa nehodí, prečiarknite.
*)
Čo sa nehodí, prečiarknite.