39/1976 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 23.04.1976

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

39
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 28. decembra 1975
o Dohode o všeobecných podmienkach medzinárodných prepráv cestujúcich autobusmi
V Berlíne 5. decembra 1970 bola podpísaná Dohoda o všeobecných podmienkach medzinárodných prepráv cestujúcich autobusmi.
Podľa svojho článku IX Dohoda nadobudla platnosť 3. septembrom 1971 a týmto dňom nadobudla platnosť aj pre Československú socialistickú republiku.
Český preklad Dohody sa vyhlasuje súčasne.*)
Prvý námestník ministra:

Krajčír v. r.
DOHODA o všeobecných podmienkach medzinárodných prepráv cestujúcich autobusmi
Zmluvné strany
v snahe rozvíjať vzájomnú spoluprácu v oblasti medzinárodných prepráv cestujúcich za účelom ďalšieho rozšírenia a prehĺbenia ekonomických vzťahov, vedeckej, kultúrnej a turistickej výmeny a zblíženia štátov, ako aj s prihliadnutím na iniciatívu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci v tejto veci,
sa dohodli takto:
Článok I
1.
Medzinárodné prepravy cestujúcich autobusmi uskutočňované príslušnými organizáciami a podnikmi zmluvných strán medzi ich územiami alebo tranzitom po ich území sa vykonávajú podľa priložených „Všeobecných podmienok medzinárodných prepráv cestujúcich autobusmi“, ďalej len „Všeobecné podmienky“, ktoré sú neoddeliteľnou časťou tejto Dohody.
2.
Zúčastnené zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj o iných podmienkach vykonávania vyššie uvedených medzinárodných prepráv uskutočňovaných medzi susediacimi pohraničnými oblasťami ich štátov.
Článok II
1.
Otázky neupravené touto dohodou a spojené s vykonávaním medzinárodnej prepravy cestujúcich autobusmi na území druhej zmluvnej strany sa spravujú právnymi predpismi platnými na tomto území.
2.
Otázky vyplývajúce zo zmluvy o preprave cestujúcich autobusmi, ktoré nie sú upravené touto Dohodou, sa spravujú právnymi predpismi štátu dopravcu.
Článok III
Zmluvné strany pri plnení tejto Dohody budú všestranne spolupracovať a budú si navzájom poskytovať nevyhnutnú pomoc.
Článok IV
Zmluvné strany sa budú navzájom informovať o svojich vnútorných právnych predpisoch týkajúcich sa medzinárodných prepráv cestujúcich autobusmi.
Článek V
1.
Za účelom výmeny skúseností pri vykonávaní tejto Dohody a na riešenie otázok, ktoré môžu vzniknúť pri jej praktickom použití, sa budú zvolávať porady predstaviteľov príslušných orgánov alebo organizácií zmluvných strán.
2.
Depozitár tejto Dohody zvoláva tieto porady postupne do krajín jednotlivých zmluvných strán podľa abecedného poradia ruskej abecedy do 60 dní odo dňa, keď dostal návrh alebo súhlas najmenej dvoch zmluvných strán.
3.
Prípravu a uskutočnenie uvedených porád obstarávajú za pomoci depozitára tejto Dohody zmluvné strany, na územie ktorých sa porady zvolali.
Článok VI
1.
Táto Dohoda sa môže zmeniť a doplniť so súhlasom všetkých zmluvných strán.
2.
Návrhy na doplnenie a zmeny oznamujú zmluvné strany depozitárovi tejto Dohody, ktorý ich bez prieťahu rozosiela ostatným zmluvným stranám na vyjadrenie.
3.
Zmluvné strany oznámia depozitárovi svoje stanovisko k navrhnutým doplnkom a zmenám do 90 dní odo dňa, čo ich dostali. Depozitár informuje zmluvné strany o názore všetkých ostatných zmluvných strán do 15 dní odo dňa, čo dostal posledné také vyjadrenie.
4.
Dohodnuté doplnky a zmeny musia schváliť zmluvné strany podľa svojich vnútorných právnych predpisov; nadobudnú platnosť spôsobom ustanoveným v článku IX tejto Dohody.
Článok VII
Na vykonanie tejto Dohody môžu príslušné orgány alebo organizácie zmluvných strán uzavierať medzi sebou doplnkové dohody o osobitných otázkach.
Článok VIII
1.
K tejto Dohode môžu so súhlasom všetkých zmluvných strán pristúpiť iné štáty tak, že depozitárovi predložia žiadosť o prístup. O tejto žiadosti depozitár bez prieťahu informuje všetky zmluvné strany.
2.
Depozitár informuje štát, ktorý podal žiadosť o prístup, o tom, ako zmluvné strany rozhodli o jeho žiadosti o prístup k tejto Dohode.
Článok IX
1.
Táto Dohoda musí byť schválená podľa právnych predpisov každej zmluvnej strany.
2.
Dohoda nadobudne platnosť po uplynutí 30 dní odo dňa, keď odovzdali depozitárovi na úschovu dokumenty o jej schválení najmenej tri štáty, ktoré ju podpísali.
3.
Pre každý ďalší štát, ktorý túto Dohodu podpísal, a taktiež pre každý štát, ktorý k nej pristúpil podľa ustanovení článku VIII, nadobudne táto dohoda platnosť po uplynutí 30 dní odo dňa, keď predložil depozitárovi dokument o schválení tejto Dohody podľa odseku 1 tohto článku.
Článok X
Každá zmluvná strana môže vypovedať túto Dohodu oznámením zaslaným depozitárovi najneskoršie šesť mesiacov pred koncom bežného kalendárneho roka. Výpoveď nadobudne platnosť 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka.
Článok XI
Táto Dohoda sa netýka ustanovení dvojstranných dohôd o prepravách cestujúcich autobusmi prv uzavretých medzi zmluvnými stranami. V prípade nevyhnutnosti zmluvné strany uvedú tieto dvojstranné dohody do súladu s ustanoveniami tejto Dohody.
Článok XII
1.
Táto Dohoda sa odovzdáva do úschovy Sekretariátu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorý bude plniť funkciu depozitára tejto Dohody. Overené kópie Dohody rozosiela depozitár všetkým štátom, ktoré ju podpísali, a aj štátom, ktoré k nej pristúpia.
2.
Depozitár bude bez prieťahu informovať všetky štáty, ktoré Dohodu podpísali a ktoré k nej pristúpili, o dni, keď sa dal do úschovy každý dokument o schválení Dohody alebo o prístupe k nej, niektorej zo zmluvných strán z tejto Dohody.
Dané v Berlíne 5. decembra v ruskom jazyku v jednom exemplári.
Príloha
Dohody o všeobecných podmienkach medzinárodných prepráv cestujúcich autobusmi z 5. decembra 1970
VŠEOBECNÉ PODMIENKY
medzinárodných prepráv cestujúcich autobusmi (VŠEOBECNÉ PODMIENKY)
ČASŤ I
Základné ustanovenia
§ 1
V zmysle týchto všeobecných podmienok sa pokladá
a)
za cestujúceho osoba, ktorá sa prepravuje individuálne alebo v skupine podľa týchto Všeobecných podmienok;
b)
za autobus cestné motorové vozidlo zariadené na prepravu cestujúcich a majúce viac ako deväť miest na sedenie, včítane miesta pre vodiča;
c)
za medzinárodnú autobusovú prepravu cestujúcich (ďalej len „medzinárodná preprava“) preprava cestujúcich autobusom uskutočňovaná najmenej cez jednu štátnu hranicu; za medzinárodnú prepravu sa pokladá taktiež prechod prázdneho autobusu pred alebo po uskutočnení medzinárodnej prepravy;
d)
za dopravcu podnik alebo organizácia splnomocnená príslušnými orgánmi svojho štátu na uskutočňovanie medzinárodných prepráv cestujúcich autobusmi;
e)
za pravidelnú dopravu preprava na autobusovej linke uskutočňovaná podľa zverejnených podmienok zmluvy o preprave, tarify a cestovného poriadku s uvedením miest (zastávok) nástupu a výstupu cestujúcich;
f)
za kyvadlovú dopravu preprava niekoľkých skupín cestujúcich v určených termínoch z územia jedného štátu na miesto dočasného pobytu na území druhého štátu a ďalej preprava tých istých cestujúcich autobusmi toho istého dopravcu späť do štátu, odkiaľ pôvodne vyšli; pri kyvadlových prepravách sa prvá cesta späť a posledná cesta tam spravidla vykonáva naprázdno;
g)
za nepravidelnú dopravu každá medzinárodná preprava cestujúcich, ktorá nie je prepravou v zmysle písmen e) a f) tohto paragrafu.
§ 2
1.
Podľa týchto všeobecných podmienok môžu medzinárodné prepravy uskutočňovať len dopravcovia bývajúci na území jednej zo zmluvných strán autobusmi evidovanými na tomto území.
2.
Medzinárodné prepravy sa uskutočňujú na cestách a hraničných priechodoch otvorených pre medzinárodnú prepravu.
§ 3
1.
Pre pravidelné medzinárodné prepravy treba povolenie príslušného orgánu každej zmluvnej strany, po území ktorej autobusová linka vedie.
2.
Kyvadlové a nepravidelné medzinárodné prepravy sa uskutočňujú na základe povolenia príslušného orgánu zmluvnej strany, po území ktorej chce dopravca prepravu uskutočňovať, pokiaľ je také povolenie potrebné z hľadiska právnych predpisov tejto zmluvnej strany. Zmluvné strany sa môžu dvojstranne dohodnúť o uskutočňovaní kyvadlových a nepravidelných medzinárodných prepráv bez povolenia príslušných orgánov.
3.
Nie je dovolené, aby dopravca jednej zmluvnej strany uskutočňoval medzinárodnú prepravu cestujúcich:
a)
medzi dvoma miestami ležiacimi na území druhej zmluvnej strany alebo
b)
z územia druhej zmluvnej strany na územie tretieho štátu alebo
c)
z územia tretieho štátu na územie druhej zmluvnej strany.
Ustanovenia uvedené pod písmenami a), b) a c) sa nepoužijú v prípadoch
- ak príslušný orgán druhej zmluvnej strany dal na to povolenie alebo
- ak právne predpisy tejto zmluvnej strany nevyžadujú také povolenie alebo
- ak sa také prepravy upravili osobitnou dvojstrannou dohodou.
§ 4
Zmluvné strany môžu na svojom území dočasne obmedzovať alebo dočasne zastaviť medzinárodné prepravy uskutočňované podľa týchto Všeobecných podmienok v prípade epidémie, živelných pohrôm alebo v iných závažných prípadoch.
ČASŤ II
Spôsob vydávania povolenia
§ 5
1.
O vydanie povolenia na uskutočňovanie pravidelnej medzinárodnej dopravy musí dopravca požiadať prostredníctvom príslušného orgánu svojho štátu príslušné orgány štátov, na území ktorých chce mať autobusovú linku v prevádzke.
2.
Žiadosť musí obsahovať tieto údaje:
a)
názov a sídlo dopravcu;
b)
určenie autobusovej linky (trať, trasa, priechodové pohraničné body);
c)
zoznam zastávok;
d)
miesta zastávok autobusov za účelom občerstvenia cestujúcich, nocľahu, odpočinku, výletov atď.;
e)
termín (termíny) uskutočnenia prepravy;
f)
cestovný poriadok autobusov s uvedením vzdialeností medzi zastávkami v kilometroch, dňa a hodiny odchodu a príchodu autobusov na miesto zastávok a ďalej na miesto, kde sa vykonáva hraničná a colná kontrola;
g)
tarifné sadzby za prepravu cestujúcich a ich batožín v mene štátov, na území ktorých cestujúci nastupujú a vystupujú;
h)
osobitné podmienky uskutočňovania dopravy;
i)
dátum začatia prevádzky autobusovej linky;
j)
zdôvodnenie účelnosti prevádzky autobusovej linky.
3.
Príslušný orgán štátu dopravcu zašle žiadosť dopravcu príslušnému orgánu každej zmluvnej strany, na území ktorej sa predpokladá autobusová linka.
4.
Zaslanie žiadosti je súčasne osvedčením o tom, že dopravca je oprávnený uskutočňovať vo svojej krajine medzinárodnú dopravu cestujúcich autobusmi.
§ 6
1.
Príslušný orgán štátu, ktorý dostal žiadosť uvedenú v § 5, vydá povolenie alebo jeho vydanie odmietne v najkratšej možnej lehote, najdlhšie však do dvoch mesiacov odo dňa, keď žiadosť od dopravcu dostal.
2.
Povolenie alebo zamietnutie žiadosti sa dopravcovi oznamuje prostredníctvom príslušného orgánu jeho štátu.
§ 7
1.
Povolenie na uskutočňovanie pravidelnej medzinárodnej dopravy musí obsahovať:
a)
názov a sídlo dopravcu;
b)
názov autobusovej linky;
c)
uvedenie trasy autobusovej linky na území štátu vydávajúceho povolenie;
d)
názvy zastávok určených na nástup a výstup cestujúcich na území štátu vydávajúceho povolenie;
e)
termín (termíny) uskutočnenia prepravy a cestovný poriadok autobusov;
f)
tarifné sadzby za prepravu cestujúcich a batožín v prípade, že na území štátu vydávajúceho povolenie sa predpokladajú zastávky, na ktorých môžu cestujúci nastupovať a vystupovať;
g)
povinnosť dopravcu uskutočňovať dopravu podľa Všeobecných podmienok a osobitných podmienok uvedených v povolení;
h)
lehota platnosti povolenia;
i)
dátum začatia prevádzky autobusovej linky.
2.
Povolenie platí pre úsek trati prechádzajúci územím štátu, ktorý ho vydal.
§ 8
1.
V prípade, keď dvaja alebo viacerí dopravcovia, ktorých sídlo je na území rôznych zmluvných strán, zamýšľajú spoločne uskutočňovať medzinárodnú dopravu na autobusovej linke, musia sa pred podaním príslušných žiadostí navzájom dohodnúť na podmienkach uskutočňovania takejto dopravy.
2.
Vzájomné vzťahy medzi dopravcami uvedenými v odseku 1 vyplývajúce z účasti každého z nich na prevádzke autobusovej linky, včítane nákladov a ziskov z prevádzky linky, sa upravujú zmluvami uzavretými medzi týmito dopravcami.
3.
Zmluvy uvedené v odseku 2 musia obsahovať povinnosť predaja, včítane prepredaja cestovných lístkov každým dopravcom na spoje autobusmi ostatných spolupracujúcich dopravcov.
4.
Dopravcovia uvedení v odseku 1 môžu splnomocniť jedného zo svojho stredu, aby vystupoval v ich mene pri podávaní žiadosti o vydanie povolenia na spoločné uskutočňovanie medzinárodnej dopravy.
§ 9
1.
Dopravca uskutočňujúci medzinárodnú dopravu na autobusovej linke musí zverejniť najneskoršie dva týždne pred začatím prevádzky na linke podmienky prepravy, tarifu a cestovný poriadok vo všetkých štátoch, na území ktorých sú zastávky pre nástup a výstup cestujúcich.
2.
Povinnosť uvedená v odseku 1 platí pre dopravcu aj v prípade zastavenia, dočasného zastavenia a obnovenia medzinárodnej dopravy a ďalej v prípadoch zmeny prepravných podmienok, tarify a cestovného poriadku.
3.
Údaje uvedené v odsekoch 1 a 2 sa musia zverejniť v každom štáte, na území ktorého sa uskutočňuje vyššie uvedená medzinárodná doprava, v jeho jazyku podľa predpisov platných v tomto štáte.
§ 10
Zastaviť alebo obmedziť pravidelnú medzinárodnú dopravu na autobusovej linke z iniciatívy dopravcu možno len za podmienky, že o tomto úmysle boli informované príslušné orgány štátov, na území ktorých prechádza autobusová linka, minimálne 30 dní pred predpokladaným zastavením alebo obmedzením a po zverejnení spôsobom uvedeným v § 9.
§ 11
Vodič autobusu uskutočňujúci medzinárodnú prepravu musí mať overený odpis (fotokópiu) povolenia, na základe ktorého uskutočňuje medzinárodnú prepravu.
§ 12
1.
Ak sa na uskutočňovanie medzinárodnej kyvadlovej dopravy vyžaduje povolenie, musí dopravca podať žiadosť o jeho vydanie príslušnému orgánu štátu, na území ktorého chce dopravu uskutočňovať.
2.
Žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať tieto údaje:
a)
názov a sídlo dopravcu;
b)
názov miest, medzi ktorými chce dopravca dopravu uskutočňovať;
c)
uvedenie trasy kyvadlovej dopravy a hraničných priechodov;
d)
počet skupín cestujúcich a termíny, v ktorých sa predpokladá preprava týchto skupín;
e)
počet spojov.
§ 13
1.
Príslušný orgán, ktorý dostal žiadosť uvedenú v § 12, rozhodne o povolení alebo o zamietnutí žiadosti v čo najkratšej lehote, ale najneskoršie do 30 dní odo dňa, čo dostal žiadosť.
2.
Povolenie na uskutočňovanie medzinárodnej kyvadlovej dopravy musí obsahovať:
a)
názov a sídlo dopravcu;
b)
názov miest, medzi ktorými sa povoľuje kyvadlová doprava;
c)
názov hraničných priechodov na prepravnej trase;
d)
počet spojov, ktoré má dopravca právo na základe povolenia uskutočňovať;
e)
dátum začatia a skončenia dopravy;
f)
povinnosť dopravcu uskutočňovať dopravu podľa Všeobecných podmienok a osobitných podmienok uvedených v povolení.
§ 14
Pri uskutočňovaní kyvadlových a nepravidelných medzinárodných prepráv musí mať vodič u seba zoznam cestujúcich.
ČASŤ III
Podmienky prepravy na pravidelnej autobusovej linke
§ 15
1.
Dopravca zodpovedá za plnenie podmienok prepravnej zmluvy voči cestujúcim a cestujúci voči dopravcovi.
2.
Ak nie je dokázaný opak, je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy dokument zvaný medzinárodný autobusový cestovný lístok; chýbajúci cestovný lístok, jeho nesprávnosť alebo strata nemajú vplyv na existenciu a platnosť prepravnej zmluvy.
3.
Cestovné lístky môžu byť na meno alebo na nositeľa.
4.
Cena cestovného lístku je určená dohodnutou tarifou.
5.
Na cestovných lístkoch sa musí uviesť, že pri preprave platia tieto Všeobecné podmienky.
6.
Cestovné lístky musia byť vytlačené v jazykoch štátov, v ktorých je východisková a konečná zastávka autobusovej linky.
§ 16
Prepravná zmluva môže tiež zahŕňať doplnkové služby dopravcu poskytované cestujúcim (nocľah, občerstvenie na ceste atď.). Cena týchto služieb musí byť buď uvedená na cestovnom lístku osobitne, alebo potvrdená iným spôsobom.
§ 17
Po vydaní cestovného lístku je dopravca povinný:
a)
zaistiť cestujúcim bezpečnú a pohodlnú cestu určeným autobusovým spojom podľa cestovného poriadku a podľa podmienok prepravnej zmluvy;
b)
poskytnúť cestujúcim doplnkové služby podľa § 16;
c)
v prípade, že došlo k prerušeniu cesty alebo k nemožnosti pokračovať v nej daným autobusom, zabezpečiť cestujúcemu bez doplnkových výdavkov prepravu do cieľovej zastávky uvedenej na cestovnom lístku a taktiež mu zabezpečiť ďalšie služby, ktoré budú nevyhnutné v dôsledku takého prerušenia cesty.
§ 18
Ak vznikne situácia, ktorú dopravca nemohol predvídať a odstrániť ani po vynaložení starostlivosti, ktorá je jeho povinnosťou, má právo odvolať autobusový spoj, na ktorý predal cestovné lístky.
§ 19
1.
Cestujúci musí mať cestovný lístok platný na danom autobusovom spoji a predložiť ho na požiadanie dopravného personálu alebo kontrolných orgánov.
2.
Z prepravy sa vylučuje a na najbližšej zastávke môže byť z autobusu vysadený (bez nároku na vrátenie cestovného a prepravného za batožinu) cestujúci,
a)
ktorý nedodržiava podmienky prepravnej zmluvy;
b)
ktorého správanie je neprístojné alebo ktorý obťažuje iných cestujúcich;
c)
ktorý v dôsledku svojej choroby alebo z iných dôvodov je nebezpečný iným cestujúcim.
§ 20
Cestujúci má právo:
a)
cestovať autobusovou linkou podľa cestovného lístku;
b)
vziať so sebou bezplatne (alebo so zľavou na cestovnom) deti, ručné batožiny a domáce zvieratá v počte, za podmienok a za cestovné (dovozné) podľa tarify;
c)
na prepravu cestovných batožín v priestore autobusu osobitne na to určenom za osobitný poplatok určený tarifou;
d)
používať počas cesty služby, za ktoré osobitne zaplatil.
§ 21
1.
Nástup do autobusu a výstup z neho je dovolený len na miestach uvedených v cestovnom poriadku; v nevyhnutných prípadoch aj na iných miestach - na pokyn dopravného personálu podľa predpisov platných na území zmluvnej strany, kde sa autobus nachádza.
2.
Cestujúci zrejme invalidní, ťarchavé ženy a cestujúci s deťmi na rukách majú právo prednostne nastupovať.
3.
Správanie cestujúcich na autobusových staniciach, nástup do autobusu a výstup z neho na zastávkach sú upravené miestnymi predpismi. Cestujúci je povinný dodržiavať tieto predpisy a správať sa podľa pokynov personálu autobusovej stanice.
§ 22
1.
Po začatí cesty nie je možné cestovný lístok postúpiť inej osobe. Cesta sa pokladá za začatú, len čo cestujúci nastúpil do autobusu s úmyslom uskutočniť cestu. Cesta sa pokladá za ukončenú, len čo autobus prišiel na miesto určenia cestujúceho a cestujúci opustil autobus.
2.
Cestovný lístok neoprávňuje na prerušenie cesty, pokiaľ to na ňom nie je priamo uvedené.
3.
V prípade, že cestujúci je nútený prerušiť cestu podľa rozhodnutia pohraničného, colného alebo iného orgánu štátnej správy alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu, má právo do 30 dní, začínajúc dňom dočasného prerušenia cesty, pokračovať v ceste niektorým z ďalších spojov autobusovej linky, ak sú v autobuse voľné miesta. Pritom je povinný predložiť cestovný lístok, na ktorom sú potvrdené dôvody dočasného prerušenia cesty. Tieto dôvody potvrdí na cestovnom lístku dopravný personál, s ktorým cestujúci cestoval v autobuse do prerušenia, alebo cestovná pokladňa na autobusovej zastávke (ak prerušenie vzniklo v čase, keď bol autobus na zastávke, na ktorej je cestovná pokladňa).
§ 23
Cestovný lístok možno vrátiť pred začatím cesty v mieste, kde sa zakúpil, alebo v mieste, odkiaľ autobus vychádza, ak je tam cestovná pokladňa. V tom prípade sa majiteľovi cestovného lístka vracia suma zaplatená za cestovný lístok, včítane poplatku za doplnkové služby, s odpočítaním 10% celkovej sumy cestovného lístku a služieb. Dopravca môže vrátenie odmietnuť, ak sa cestovný lístok vracia neskoršie ako 24 hodín pred odchodom autobusu podľa cestovného poriadku na spoji, pre ktorý sa predal.
§ 24
1.
V prípade zrušenia cestovného spoja, na ktorý si cestujúci zakúpil cestovný lístok, je dopravca povinný ihneď potom, čo sa spoj zrušil, vrátiť cestujúcemu sumu zaplatenú za cestovný lístok a poplatky za doplnkové služby. Okrem toho je dopravca povinný uhradiť riadne preukázané výdavky, ktoré vznikli cestujúcemu v súvislosti s jeho prípadným príchodom do nástupnej zastávky uvedenej na cestovnom lístku a s jeho návratom z tejto zastávky najlacnejším dopravným prostriedkom, ktorý sa v danom mieste zvyčajne používa.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak sa pôvodný čas odchodu autobusu, na ktorý si cestujúci zakúpil cestovný lístok, odsúva najmenej o jednu hodinu a cestujúci nemal v tom čase možnosť použiť iný autobus toho istého dopravcu.
3.
Ak je jazda autobusu prerušená, má cestujúci, ktorý nemôže pokračovať v ceste, právo na vrátenie tej sumy cestovného, ktorá zodpovedá neuskutočnenej časti cesty a na vrátenie poplatkov za nevyužité doplnkové služby, ak cestujúci odmietne pokračovať v ceste dopravným prostriedkom, ktorý dopravca pristavil.
4.
V prípadoch uvedených v tomto paragrafe sa cestujúcemu vráti príslušná suma bez akýchkoľvek zrážok po vrátení cestovného lístku.
§ 25
Cestujúci, ktorý nepokračoval v ceste prerušenej z dôvodov uvedených v § 22 ods. 3, môže dostať pri vrátení cestovného lístku sumu za nevyužitú časť cesty a za zaplatené doplnkové poplatky po zrážke 10 %.
§ 26
Cestujúci, ktorý pri kontrole nemohol predložiť cestovný lístok, uhradí cenu cesty za úsek, ktorý prešiel, s doplatkom určeným tarifou. Cestujúci, ktorý odmietne zaplatiť cestovné, môže byť z autobusu vykázaný.
§ 27
1.
Batožiny sa prepravujú zároveň s cestujúcimi v tom istom autobuse.
2.
Cestujúci môže vziať so sebou len takú ručnú batožinu, ktorú umiestni na kolene alebo pod svojím sedadlom, na polici alebo v sieťke nad sedadlami. Batožina nesmie prekážať pri vstupe do autobusu. Celková váha ručnej batožiny nesmie prekročiť 20 kg.
3.
Cestujúci je oprávnený okrem ručnej batožiny podať na prepravu cestovné batožiny do celkovej váhy 30 kg.
4.
Dopravný personál autobusu má právo batožiny, ktoré sa nehodia na prepravu vnútri autobusu, umiestniť v priestore vyhradenom na tento účel, pričom dostane majiteľ batožiny batožinový lístok (potvrdenie).
§ 28
1.
Na každú jednotlivú cestovnú batožinu prijatú na prepravu vydáva dopravca cestujúcemu batožinový lístok (potvrdenie).
2.
V batožinovom lístku sa uvádza suma zaplateného dovozného a miesto určenia.
3.
V batožinovom lístku sa musí uviesť, že preprava sa uskutočňuje podľa Všeobecných podmienok.
4.
Dopravca má právo poznamenať na batožinovom lístku stav batožiny alebo jej obalu; poznámku musí cestujúci potvrdiť. Ak cestujúci odmietne tak urobiť, môže dopravca odmietnuť prevziať batožinu na prepravu.
5.
Ak dopravca prijal cestovnú batožinu bez poznámky, predpokladá sa, že bola prijatá v dobrom stave a v zodpovedajúcom obale.
§ 29
V autobuse sa nedovoľuje prepravovať ručné a cestovné batožiny obsahujúce:
a)
predmety, ktorých prepravu zakazujú právne predpisy štátov, na území ktorých sa preprava uskutočňuje;
b)
predmety, ktoré môžu spôsobiť škodu ostatným cestujúcim alebo poškodiť a znečistiť autobus;
c)
nebezpečné veci, ako napr. horľaviny, výbušniny, žieraviny, rádioaktívne, otravné a iné látky alebo predmety zhotovené z uvedených materiálov;
d)
predmety vzbudzujúce ošklivosť;
e)
strelné zbrane, sečné a bodné predmety bez obalu;
f)
predmety, ktoré pre svoj objem a tvar nie sú spôsobilé na prepravu autobusom (bicykle, nezložené detské kočíky a pod.).
§ 30
1.
Pri podaji cestovnej batožiny na prepravu môže cestujúci ohlásiť jej cenu.
2.
Cenu cestovnej batožiny musí cestujúci ohlásiť v mene štátu odoslania a musí sa uviesť v batožinovom lístku. Tarifa určuje hornú hranicu ohlásenej ceny cestovnej batožiny.
3.
Z ohlásenej ceny cestovnej batožiny dopravca má právo vybrať sumu určenú tarifou.
§ 31
1.
Cestovnú batožinu prevzatú na prepravu vydá dopravca v mieste určenia uvedenom na batožinovom lístku na predloženie tohto lístku, ak cestujúci splnil podmienky určené v § 33.
2.
Ak sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že dopravca pri vydaní cestovnej batožiny osobe predkladajúcej batožinový lístok konal v dobrej viere.
3.
Ak batožinový lístok nebol predložený, nie je dopravca povinný vydať cestovnú batožinu, iba ak osoba, ktorá požaduje jej vydanie, dokáže svoje oprávnenie na ňu.
4.
Cestovnú batožinu, ktorá nebola vyzdvihnutá do 24 hodín po príchode na miesto určenia alebo na konečnú zastávku autobusovej linky, uschováva dopravca na bezpečnom mieste po 6 mesiacov na účet cestujúceho.
5.
Ostatné otázky spojené s vydaním a úschovou batožín upravujú právne predpisy štátu, na území ktorého je miesto, kde sa skončila preprava batožiny.
§ 32
Cestujúci zodpovedá za každú škodu spôsobenú z jeho viny poškodením alebo znečistením autobusu alebo zariadenia patriaceho dopravcovi. Cestujúci je povinný uhradiť dopravcovi aj všetky náklady, ktoré mu vznikli z jeho viny v súvislosti s poškodením alebo odcudzením majetku iných cestujúcich.
§ 33
1.
Cestujúci musí mať so sebou doklady pre prechod štátnej hranice a je povinný podrobiť sa colným, finančným, devízovým a iným administratívnym predpisom, ktoré sa týkajú jeho a jeho batožín. Dopravca nezodpovedá za následky postihujúce cestujúceho, ktorý sa týmto predpisom nepodrobil.
2.
Cestujúci je povinný uhradiť dopravcovi náklady, ktoré dopravcovi vznikli v dôsledku porušenia predpisov uvedených v odseku 1.
§ 34
1.
Dopravca zodpovedá za poškodenie a úplnú alebo čiastočnú stratu cestovnej batožiny, ktorú prevzal od cestujúceho na prepravu, s prihliadnutím na ustanovenie § 36 ods. 2.
2.
Dopravca sa zbaví zodpovednosti, ak poškodenie alebo čiastočná či úplná strata cestovnej batožiny vznikla z viny cestujúceho, na základe jeho dispozícií, ktoré nezavinil dopravca, pre vlastnosť batožiny alebo v dôsledku skutočností, ktoré dopravca nemohol predvídať a následky ktorých nemohol odvrátiť.
§ 35
1.
Cestovná batožina odovzdaná dopravcovi na prepravu, ktorá nebola vydaná cestujúcemu do 14 dní odo dňa, keď požiadal o jej vydanie, sa pokladá za stratenú.
2.
Ak sa cestovná batožina pokladaná za stratenú nájde do jedného roka odo dňa straty, je dopravca povinný vynaložiť všetko úsilie, aby o tom upovedomil cestujúceho. Cestujúci má právo požadovať do 30 dní odo dňa, čo dostal takúto správu, vydanie batožiny buď v mieste odoslania, alebo v mieste určenia za podmienky, že vráti náhradu, ktorú za batožinu dostal.
§ 36
1.
Dopravca nahrádza škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu cestovnej batožiny, ak za ňu zodpovedá podľa § 34.
2.
Výška tejto náhrady sa určuje podľa ceny batožiny ohlásenej cestujúcim podľa § 30. Ak cena nebola ohlásená, určí sa výška náhrady podľa právnych predpisov štátu dopravcu. Za stratu, úbytok alebo poškodenie peňazí, cenností, cenných papierov a iných obzvlášť cenných predmetov (napr. umelecké výrobky, starožitnosti), ktoré boli v batožine podanej na prepravu, sa poskytne náhrada v rozsahu určenom tarifou, a to len v tom prípade, ak cenu batožiny cestujúci ohlásil.
§ 37
1.
V prípade poškodenia cestovnej batožiny je dopravca povinný uhradiť sumu, o ktorú sa znížila ohlásená alebo iným preukazným spôsobom určená cena batožiny; náhrada však nemôže prevýšiť sumu náhrady, ktorá by sa priznala pri strate batožiny.
2.
Ak cestujúci prevezme cestovnú batožinu bez výhrady týkajúcej sa zjavných poškodení, predpokladá sa, že batožina sa prevzala úplná a v dobrom stave.
§ 38
Dopravca nezodpovedá za stratu alebo poškodenie ručnej batožiny, pokiaľ sa nedokáže jeho vina. Ak dôjde k strate alebo poškodeniu ručnej batožiny v dôsledku prevádzky dopravného prostriedku, posudzuje sa zodpovednosť dopravcu podľa právnych predpisov jeho štátu.
§ 39
Dopravca zodpovedá za konanie a opomenutie svojich pracovníkov a iných osôb, ktorých služby používa pri uskutočňovaní prepravy, ak tieto osoby plnia úlohy uložené im dopravcom.
ČASŤ IV
Ustanovenia týkajúce sa autobusov a ich dopravného personálu
§ 40
1.
Autobusy používané na medzinárodné prepravy musia byť v dobrom technickom stave, mať náležitý vonkajší vzhľad a zabezpečovať cestujúcim pohodlnú jazdu.
2.
Ak cesta trvá dlhšie ako 2 hodiny, možno cestujúcich prepravovať len na stálych miestach na sedenie.
3.
Ak autobus dopravcu jedného štátu nemôže za cesty po území druhého štátu z akejkoľvek príčiny pokračovať v jazde, príslušné orgány tohto štátu poskytnú na žiadosť dopravného personálu uvedeného autobusu nevyhnutnú pomoc pri organizácii prepravy cestujúcich na účet dopravcu do najbližšieho miesta, z ktorého sa cestujúci môžu ďalej dopraviť.
§ 41
Vodič autobusu musí dodržiavať predpisy týkajúce sa prípustnej doby vedenia autobusu, platné v štáte, na území ktorého sa uskutočňuje medzinárodná preprava.
§ 42
Dopravný personál autobusu musí mať so sebou a na požiadanie kontrolných orgánov každého štátu, na území ktorého sa uskutočňuje medzinárodná preprava, predložiť doklad o poistení a denný záznam o výkone vozidla, používaný v štáte dopravcu, z ktorého možno určiť smer cesty a dobu, po ktorú vodič vedie autobus. Doklad o poistení sa nevyžaduje, ak to tak upravuje zmluva uzavretá medzi poisťovacími organizáciami zmluvných strán.
§ 43
Autobusy používané na medzinárodné prepravy môžu viesť len vodiči, ktorí majú na to oprávnenie podľa právnych predpisov svojho štátu.
§ 44
1.
Dopravný personál autobusu je povinný dodržiavať správne predpisy štátov, na území ktorých sa uskutočňuje medzinárodná preprava.
2.
Za tým účelom musí byť dopravný personál autobusu oboznámený so zodpovedajúcimi predpismi štátov, na území ktorých uskutočňuje prepravy, a to predovšetkým s predpismi týkajúcimi sa pasovej, colnej a devízovej kontroly.
3.
Členovia dopravného personálu autobusov, ktorí nedodržiavajú predpisy uvedené v odseku 1 alebo porušujú všeobecné normy správania, sa nesmú používať na prácu v medzinárodných prepravách.
§ 45
Dopravný personál autobusu sprístupní kontrolným orgánom na štátnej hranici autobus a prepravované cestovné batožiny.
§ 46
1.
Dopravný personál autobusov používaných na medzinárodné prepravy na autobusových linkách musí mať služobnú rovnošatu.
2.
Dopravný personál je povinný:
a)
podrobne sa oboznámiť s trasou a cestovným poriadkom autobusovej linky;
b)
vedieť aspoň jeden cudzí jazyk v rozsahu nevyhnutnom na vzájomné dorozumenie na obsluhovanej autobusovej linke, ak jeho rodný jazyk nie je dostatočne známy v štátoch, na území ktorých prechádza trasa autobusu;
c)
poznať Všeobecné podmienky.
§ 47
1.
Autobusy používané na medzinárodnú dopravu musia byť opatrené nápismi s názvom trasy a týmito ďalšími údajmi:
a)
názov dopravcu (skrátene);
b)
konečné zastávky a podľa možnosti najdôležitejšie priebežné zastávky na autobusovej linke, uvedené v cestovnom poriadku.
2.
Informácie o preprave umiestnené v autobuse musia byť v jazykoch štátov, na území ktorých sú východiskové a konečné zastávky autobusovej linky.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.