130/1974 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1975

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

130
ZÁKON
Českej národnej rady
z 19. decembra 1974
o štátnej správe vo vodnom hospodárstve
Česká národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
Vodohospodárske orgány a ich pôsobnosť
§ 1
Vodohospodárske orgány
Štátnu správu na úseku vodného hospodárstva podľa vodného zákona 1) a tohto zákona ako aj úlohy určené predpismi vydanými na ich základe vykonávajú vodohospodárske orgány, ktorými sú
a)
národné výbory,
b)
Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky ako ústredný vodohospodársky orgán Českej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
§ 2
Okresné národné výbory
Pôsobnosť, ktorá podľa vodného zákona patrí vodohospodárskym orgánom, vykonávajú okresné národné výbory, ak ju vodný zákon alebo tento zákon nezveruje iným orgánom.
§ 3
Miestne (mestské) národné výbory
(1)
Miestne (mestské) národné výbory
a)
upravujú, obmedzujú, prípadne zakazujú podľa § 5 ods. 3 vodného zákona všeobecné používanie povrchových vôd, ak nejde o hraničné toky, o vody v rybníkoch alebo v iných rybársky obhospodarovaných vodných nádržiach,
b)
obmedzujú alebo inak upravujú zásobovanie pitnou vodou, prípadne používanie pitnej vody pri jej nedostatku a rozhodujú v sporoch o prednostné určneie pitnej vody z verejných vodovodov podľa § 30 ods. 3 vodného zákona,
c)
ukladajú tomu, kto poškodí verejnú kanalizáciu alebo verejný vodovod, prípadne ohrozí ich prevádzku, vykonať opatrenia na odstránenie závadného stavu v prípadoch, keď tieto opatrenia nevyžadujú povolenie.
(2)
Miestne (mestské) národné výbory na základe poverenia krajského národného výboru vydaného po prerokovaní s príslušným okresným národným výborom v prípadoch, kde sú na to potrebné podmienky a nejde o hraničné toky,
a)
povoľujú odber a iné používanie povrchových vôd a podzemných vôd podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) vodného zákona pre potreby jednotlivých občanov (domácností) a zriaďovanie, zmeny a zrušovanie vodohospodárskych diel, ktoré súvisia s týmto odberom,
b)
povoľujú stavby na odvodnenie pozemkov do výmery piatich hektárov,
c)
rohodujú v prípadoch, keď im prislúcha povoľovať vodohospodárske dielo, aj o ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tohto vodohospodárskeho diela,
d)
rozhodujú v sporoch o zriadenie, prípadne zrušenie prípojky na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu pre jednotlivé obytné budovy, ak prípojka nie je vodohospodárskym dielom,
e)
vydávajú súhlas podľa § 13 vodného zákona na stavby, zariadenia, prípadne činnosti v zátopových územiach, chránených obastiach prírodzenej akumulácie vôd a v ochranných pásmach na stavby jednotlivých obytných budov, drobné stavby, ako aj na zemné práce a terénne úpravy neovplyvňujúce odtokové pomery ak nejde o stavby uvedené v § 13 ods. 1 písm a) alebo b) vodného zákona,
f)
vyjadrujú sa podľa § 14 vodného zákona v prípadoch, v ktorých sú príslušné na udelenie povolenia alebo súhlasu.
(3)
V prípadoch uvedených v odseku 1 si môžu vyhradiť rozhodovanie okresné národné výbory najmä ak ide o územné obvody niekoľkých miestnych (mestských) národných výborov.
§ 4
Krajské národné výbory
(1)
Krajské národné výbory povoľujú
a)
vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd
1.
z nemocníc a iných zdravotníckych zariadení,
2.
z podnikov a závodov ústredne riadených organizácií priemyslu a z poľnohospodárskych organizácií,
3.
z verejných kanalizácií
v prípadoch a v rozsahu uvedených v prílohe tohto zákona; v prípadoch uvedených pod bodmi 1 a 2 povoľujú aj súvisiaci odber vôd,
b)
odber podzemných a povrchových vôd pre potreby verejných vodovodov presahujúcich územie jedného okresu alebo dotýkajúcich sa záujmov viacerých okresov,
c)
odber a iné nakladanie s vodami zvlášť významné z hľadiska štátnej vodohospodárskej bilancie určenej ministerstvom; ak nejde o odber vôd pre potrebu verejných vodovodov, povoľujú aj súvisiace vypúšťanie odpadových vôd,
d)
zadržiavanie povrchových vôd v nádržiach s celkovým objemom nad 1 milión m3 alebo s výškou hrádzového telesa nad 8 m od dna základového výpustu, včítane vodohospodárskych diel a zariadení umožňujúcich využitie vodnej energie,
e)
stavby na ochranu pred povodňami presahujúce územie jedného okresu a vodohospodárske diela na vodných cestách 2) zriaďované na plavebné účely alebo ovplyvňujúce podmienky plavby,
f)
vodohospodárske diela odvodňovacích sústav nad 2000 hektárov,
g)
vodohospodárske diela, ktoré umožńujú nakladanie s vodami, na ktoré treba povolenie krajského národného výboru.
(2)
Krajské národné výbory rozhodujú
a)
v prípadoch, keď im prislúcha povoľovať vodohospodárske dielo aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tohto vodohospodárskeho diela, prípadne povoleného nakladania s vodami,
b)
vo vodohospodárskych veciach hraničných tokov po prerokovaní s ministerstvom, a ak rozhodnutie má vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Federálnym ministerstvom vnútra.
(3)
Krajské národné výbory
a)
riadia a usmerňujú podľa smerného vodohospodárskeho plánu nakladanie s vodami, ich ochranu, ako aj ostatné vodohospodárske veci na území kraja, a to v rozsahu pôsobnosti a spôsobom ustanoveným národným výborom týmto zákonom,
b)
určujú zátopové územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch v prípadoch, ktoré si po prerokovaní s príslušnými národnými výbormi vyhradia,
c)
schvaľujú kanalizačné poriadky verejných kanalizácií, pri ktorých povoľujú vypúšťanie odpadových vôd,
d)
dávajú súhlas podľa § 13 ods. 1 vodného zákona na stavby, zariadenia, prípadne činnosti, ak sa vykonávajú na vodných cestách,
e)
vyjadrujú sa podľa § 14 vodného zákona v prípadoch, v ktorých sú príslušné vydávať povolenie alebo súhlas; ak ide o veci týkajúce sa hraničných tokov, vyjadrujú sa po prerokovaní s ministerstvom,
f)
vedú evidenciu drobných vodných tokov a navrhujú ministerstvu správcov týchto tokov,
g)
robia za mimoriadnej situácie, najmä pri nedostatku vody a pri havarijnom zhoršení akosti vôd opatrenia patriace podriadenému vodohospodárskemu orgánu, a to v prípadoch presahujúcich územný obvod alebo možnosti podriadeného vodohospodárskeho orgánu.
§ 5
Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky
Ministerstvo
a)
riadi výkon štátnej správy na úseku vodného hospodárstva,
b)
stará sa o ochranu prirodzenej akumulácie vôd a vodných zdrojov, o chranu vodných tokov, o ochranu akosti povrchových a podzemných vôd a o odstraňovanie, prípadne obmedzovanie ich doterajších znečistení,
c)
vykonáva rozbor stavu využitia vodných zdrojov, stará sa o udržiavanie rovnováhy medzi kapacitou vodných zdrojov, potrebou a spotrebou vody a o najhospodárnejšie využitie vodných zdrojov z hľadiska potrieb národného hospodárstva a zabezpečuje ich evidenciu,
d)
ústredne plánuje a usmerňuje hospodárenie s vodami, zostavuje a dopĺňa smerný vodohospodársky plán a zabezpečuje uplatňovanie jeho zásad pri hospodárení s vodami,
e)
určuje na návrh krajských národných výborov správcov drobných vodných tokov a zabezpečuje správu vodohospodársky významných vodných tokov prostredníctvom ním riadených štátnych vodohospodárskych organizácií,
f)
zabezpečuje hydrologickú službu a hydrologický prieskum,
g)
stará sa o splavnosť vodných tokov a budovanie vodných ciest,
h)
ústredne riadi prípravu a výstavbu sústav vodohospodárskych diel,
i)
vyjadruje sa podľa §14 vodného zákona k centrálne posudzovaným stavbám, ak rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú nakladanie s vodami, ochranu vôd alebo ochranu pred povodňami,
f)
riadi v organizáciách ním riadených v rámci jednotnej štátnej vedecko-technickej politiky základný a aplikovaný vodohospodársky výskum a vodohospodárksky rozvoj,
k)
vykonáva hlavný vodohospodárksky dozor,
l)
schvaľuje komplexné manipulačné poriadky sústav vodohospodárskych diel, ktoré ovplyvňujú vodné hospodárstvo v územných obvodoch niekoľkých krajských národných výborov,
m)
rozhoduje v pochybnostiach o rozsahu povinností, prípadne oprávnení správcov vodohospodársky významných vodných tokov, ak nejde o rozhodovanie podľa správneho poriadku,
n)
upravuje podrobnejšie všeobecne záväzným právnym predpisom úlohy jednotlivých vodohospodárskych orgánov ustanovené týmto zákonom,
o)
plní ďalšie úlohy vyplývajce z tohto zákona.
§ 6
Miestna príslušnosť vodohospodárskych orgánov
(1)
Miestna príslušnosť vodohospodárskych orgánov na udieľanie povolenia na nakladnie s vodami, na vodohospodárskej diela a na niektoré činnosti podľa § 8 až 10 vodného zákona sa spravuje miestom diela, prípadne meistom činnosti.
(2)
Ak je vodohospodárske dielo, na povolenie ktorého je príslušný okresný národný výbor, na území viacerých okresov toho istého kraja, je príslušný okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého leží prevažná časť vodohospodárskeho diela. V pochybnostiach o tom, v ktorom okrese leží prevažná časť vodohospodárskeho diela, učí príslušnosť krajský národný výbor; ak sú okresy v rozličných krajoch, učia príslušnosť zúčastnené krajské národné výbory po vzájomnej dohode, a ak nedôjde k dohode, určí príslušnosť ministerstvo.
(3)
Ak je vodohospodárske dielo, na povolenie ktorého je príslušný krajský národný výbor, na územní viacerých krajov, je príslušný krajský národný výbor, v územnom obvode ktorého leží prevažná časť vodohospodárskeho diela. V pochybnostiach o tom , ktorom kraji leží prevažná časť vodohospodárskeho diela, určí príslušnosť ministerstvo
§ 7
Súbeh povolení vodohospodárskych orgánov rôznych stupňov
V prípadoch, keď ten istý žiadateľ požaduje súčasné vydanie niekoľkých povolení, na vydanie ktorých sú príslušné vodohospodárske orgány rôznych stupňov, rohodne o vydaní týchto povolení vodohospodársky orgán najvyššieho stupňa. Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom upraviť podrobnosti
DRUHÁ ČASŤ
Smerný vodohospodársky plán a ochrana vodohospodárskych záujmov
§ 8
Zostavovanie a dopĺňanie smerného vodohospodárskeho plánu
(1)
Smerný vodohospodársky plán zostavuje a dopĺňa ministerstvo v súčinnosti so zúčastnenými ústrednými orgánmi tak, aby bol v súlade s perspektívou rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva a s ochranou životného prostredia.
(2)
Ministerstvo môže poveriť nižšie vodohospodárske orgány spracovaním pokladov na zostavovanie a dopĺňanie smerného vodohospodárskeho plánu. Ministerstvo, prípadne na to poverené ním riadené organizácie a vodohospodárske orgány môžu požadovať od tých, ktorí majú požiadavky na vodu alebo ovplyvňujú hospodárnie s vodou alebo jej akosť, aby im bezodplatne oznamovali údaje rozhodné pre zostavovanie a doĺňanie tohto plánu, prípadne si môžu tieto údaje u nich zisťovať.
(3)
Ministerstvo zostavuje v rámci smerného vodohospodárskeho plánu štátnu vodohospodársku bilanciu, ktorá obsahuje zhodnoteie zásob povrchových a podzemných vôd, ich akosti ai ch súčasného i možného využitia. Pritom ustanovuje zásady ročného a viacročného hospodárenia s vodou v jednotlivých povodiach a určuje potrubné ukazovatele, predovšetkým ukazovatele minimálnych prietokov vody vo vodných tokoch a ukazovatele potreby, sotreby, prípadne akosti vody pri nakladaní s ňou. Pri určení ukazovateľov minimálnych prietokov vo vodných tokoch berie zreteľ na potreby užívateľov vôd, včítane potrieb plavby na splavných tokoch, a na ochranu dôležitých záujmov spoločnosti.
(4)
Ministerstvo môže poveriť nižšie vodohospodárske orgány, aby podľa ním ustanovených zásad určili ukazovatele pre jednotlivé čiastkové povodia, prípadne úseky vodných tokov.
(5)
Zásoby povrhových a podzemných vôd a ich akosť evidujú a bilančne zhodnocujú organizácie poverené ministerstvom, a to podľa smerníc vydaných ministerstvom po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.
§ 9
Ochrana vodohospodárskych a iných dôležitých záujmov spoločnosti
Vodohospodárske orgány sú povinné vychádzať pri rozhodovaní, vydávaní vyjadrenia a pri vykonávaní ostatných opatrení vo vodnom hospodárstve zo smerného vodohospodárskeho plánu, najmä zo štátnej vodohospodárskej bilancie, dodržiavať zásady ročného a viacročného hospodárenia s vodou v jednotlivých povodiach a dbať na ochranu životného prostredia a ostatné dôležité záujmy spoločnosti.
TRETIA ČASŤ
Vodohospodársky dozor
§ 10
Vodohospodársky dozor národných výborov
(1)
Národné výbory dozerajú na dodržiavanie ustanovení vodného zákona, tohto zákona a predpisov vydaných podľa nich a v rozsahu svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
(2)
Národné výbory sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti sústavne dozerať najmä na to, či sa dodržiavajú nimi vydané rozhodnutia, ustanovenia vodného zákona na ochranu vôd, včítane ich akosti, či sa udržiavajú vodohospodárske diela v riadnom stave a či sa ich prevádzka vykonáva podľa schválených kanalizačných, manipulačných, prípadne prevádzkových poriadkov.
(3)
Národné výbory pri vykonávaní vodohospodárskeho dozoru si môžu vyžiadať spoluprácu orgánov, ktoré sledujú akosť a zdravotnú nezávadnosť vôd, orgánov ochrany prírody, orgánov štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva, rybárstva, prípadne ďalších orgánov, ako aj spoločenských organizácií pôsobiacich na týchto úsekoch. Po prerokovaní s týmito organizáciami môžu poveriť ich členov niektorými úlohami.
(4)
Národné výbory vykonávajú ako súčasť vodohospodárskeho dozoru technicko-bezpečnostný dozor nad vodohospodárskymi dielami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku. Pritom dozerajú najmä na to, ako správcovia (vlastníci, užívatelia) týchto diel zabezpečujú na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad a ako vykonávajú opatrenia potrebné pre ich bezpečnosť.
(5)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom upraviť spôsob vykonávania vodohospodárskeho dozoru národnými výbormi, ako aj vykonváanie odborného technicko-bezpečnostného dohľadu v prípadoch, keď tento dohľad nevykonáva organnizácia poverená podľa § 41 ods. 1 písm. c) vodného zákona alebo keď ide o vodohospodárske dielo vo výstavbe.
§ 11
Hlavný vodohospodársky dozor
(1)
Ministerstvo dozerá v rámci hlavného vodohospodárskeho dozoru na to, ako nižšie vodohospodárske orgány vykonávajú ustanovenia vodného zákona, tohto zákona a predpisov vydaných podľa nich.
(2)
V rámci hlavného vodohospodárskeho dozoru je ministerstvo oprávnené tiež dozerať, ako orgány a organizácie dodržiavajú ustanovenia vodného zákona a predpisov vydaných podľa neho na ochranu vôd, ako sa dodržiavajú rozhodnutia vodohospodárskych orgánov, ako si plnia povinnosti správcovia (vlastníci, užívatelia) vodohospodárskych diel a správcovia vodných tokov a ako plnia úlohy organizácie ním poverené podľa vodného zákona alebo tohto zákon. Ak zistí nedostatky, môže uložiť potrebné opatrenia na ich odstránenie.
§ 12
Česká vodohospodárska inšpekcia
(1)
Českú vodohospodársku inšpekciu môže zriadiť ministerstvo ako svoj odborný kontrolný orgán vo veciach ochrany akosti vôd a hospodárenia s vodou; Česká vodohospodárska inšpekcia vykonáva v rámci hlavného vodohospodárskeho dozoru úlohy uvedené v § 11 ods. 2 v rozsahu určenom ministerstvom.
(2)
Česká vodohospodárska inšpekcia pri plnení svojich úloh spolupracuje s národnými výbormi a poskytuje im odobornú pomoc.
(3)
Česká vodohospodárska inšpekcia navrhuje vodohospodárskym orgánom uloženie pokút a opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
§ 13
Oprávnenia osôb vykonávajúcich vodohospodársky dozor
Osoby vykonávajúce dozor podľa § 10 až 12 sú pri plnení svojich úloh oprávnené vstupovať na pozemky, do závodov, zariadení a objektov, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zisťovania, požadovať potrebné údaje a vysvetlenia a nazerať do príslušných dokladov; pritom sú povinné zachovávať štátne, hospodárske a služobné tajomstvo o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti a preukazovať sa preukazom orgánu, z poverenia ktorého vykonávajú dozor.
ŠTVRTÁ ČASŤ
Konanie a vodohospodárska evidencia
§ 14
Konanie
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, postupujú vodohospodárske orgány v konaní vo veciach upravených vodným zákonom alebo týmto zákonom (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa správenho poriadku, 3) prípadne pdoľa stavebného poriadku, 4) ak ide o rozhodnutie o zriadení, zmene alebo zrušení vodohospodárskeho diela.
(2)
Žiadosť o rozhodnutie musí byť doložená prílohami obsahujúcimi údaje, ktoré sú smerodajné pre posúdenie dosahu žiadaného rozhnodnutia na vodohospodárske pomery. Ak ide o žiadosť o povolenie, ktoré je súčasn rozhodnutím o prípustnosti stavby, 5) žiadosť musí byť doložená aj doklami, ktoré sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného poriadku. Žiadateľ o rozhodnutie je povinný na vyzvanie vodohospodárskeho orgánu doložiť žiadosť ďalšími dokladmi, prípadne posudkami o vplye žiadaného rozhodnutia na iné právom chránené záujmy.
(3)
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti, v ktorých prípadoch a ktoré doklady je žiadateľ o rozhodnutie alebo vyjadrenie povinný predložiť, ako aj ďalšie podrobnosti vydávania povolení, súhlasov a vyjadrení.
(4)
Ak sa vodoprávne konanie týka užívacich práv k poľnohospodárskym alebo lesným pozemkom, ktoré majú v užívaní socialistické poľnohospodárske alebo lesné organizácie, sú účastníkmi vodoprávneho konania len tieto organizácie.
(5)
Účastníkom vodoprávneho konania o povoleniach a súhlasoch vodohospodárskych orgánov týkajúcich sa vodných tokov je aj správca vodných tokov.
(6)
V prípadoch, v ktorých rozhodnutie vodohospodárskeho orgánu môže ovplyvniť vodohospodárske pomery v územných obvodoch niekoľkých miestnych (mestských) národných výborov, oznámi vodohospodársky orgán termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou aj na týchto národných výboroch. Na ústne pojednávanie písomne pozve všetkých jemu známych účastníkov vodoprávneho konania.
(7)
Pozvanie na ústne pojednávanie doručí vodohospodársky orgán účastníkovi do vlastných rúk najmenej 8 dní, v zložitejších prípadoch najmenej 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. Po túto dobu musia byť vyvesené aj vyhlášky o ústnom pojednávaní v prípadoch podľa odseku 6. Vodohospodársky orgán oboch prípadoch upozorní, že na namietky, ktoré sa neoznámia najneskoršie pri ústnom pojednávaní, nebude možné brať zreteľ.
(8)
Ak rozhodnutie ovplyvní vodohospodárske pomery alebo akosť vôd v obvode pôsobnosti iného vodohospodárskeho orgánu, alebo ak vodohospodárske dielo, o ktorom sa rozhoduje, je čiastočne v územnom obvode iného vodohospodárskeho orgánu, rozhodne vecne a miestne príslušný vodohospodársky orgán po prerokovaní s tými vodohospodárskymi orgánmi, územných obvodov ktorých sa rozhodnutie týka.
(9)
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rohodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom vodprávneho konania, rozhodne vodhospodársky orgán neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do šesťdesiatich dní od začatia vodoprávneho konania; vo zvlášť zložitých prípadoch najneskoršie do troch mesiacov. Ak vzhľadom na povahu veci nemožno rozhodnúť ani v týchto lehotách, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán.
(10)
Vodohospodársky orgán môže doručiť rozhodnutie iným účastníkom, než je žiadateľ o povolenie alebo než je správca vodného toku, prípadne ten, kto podal námietky, verejnou vyhláškou na miestnych (mestských) národných výboroch, v územných obvodoch ktorých sú dotknuté záujmy účastníkov.
(11)
Ak vodohospodársky orgán vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení, môže tak urobiť v jedinom rohodnutí.
(12)
Ak to vyžadujú vodohospodárske alebo iné dôležité záujmy spoločnosti, môže vodohospodársky orgán v novom vodoprávnom konaní meniť, prípadne zrušovať aj iné svoje rozhodnutia vydané v súvislosti s povolením, ktoré bolo zmenené alebo zrušené.
(13)
Náklady na znalecké posudky, ktoré sú potrebné vo vodoprávnom konaní začatom z podnetu žiadateľa o vodohospodárske povolenie, uhrádza žiadateľ.
(14)
Opatrenia vodohospodárskych orgánov vykonané podľa § 5 ods. 3, § 16 ods. 1 a § 30 ods. 3 prvej vety vodného zákona sa spravidla vyhlasujú verejnou vyhláškou alebo iným v mieste obvyklým spôsobom.
§ 15
Vodohospodárska evidencia
(1)
Vodohospodárske orgány sú povinné viesť evidenciu nimi vydaných povolení, súhlasov, vyjadrení, prípadne iných rozhodnutí.
(2)
Podrobnosti o spôsobe vedenia a rozsahu vodohospodárskej evidencie ustanoví ministerstvo, ktoré môže tiež poveriť ním riadené organizácie, Prípadne niektoré vodohospodárske orgány vedením súhrnnej vodohospodárskej evidencie.
(3)
Kto preukáže oprávnený záujem o skutočnosti uvedené vo vodohospodárskej evidencii. Je oprávnený do nej nazerať, ak na to nie je potrebné povolenie podľa ostatných predpisov.
PIATA ČASŤ
Závodní a podnikoví vodohospodári
§ 16
(1)
Organizácie, ktoré odoberajú alebo inak používajú vodu alebo vypúšťajú odpadové alebo zvláštne vody v množstve, prípadne akosti nad mieru určenú ministerstvom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi, sú povinné na zabezpečovanie odborného hospodárenia s vodou a čistenia odpadových vôd určiť kvalifikovaných pracovníkov (závodných a podnikových vodohospodárov). Obdobne určujú kvalifikovaných pracovníkov a j organizácie a orgány týmto organizáciám nadriadené a ich ústredné orgány.
(2)
Podrobnosti o určovaní, činnosti a kvalifikácii pracovníkov uvedených v odseku 1 ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.
ŠIESTA ČASŤ
Ochrana pred povodňami
§ 17
Všeobecné povinnosti pri ochrane pred povodňami
(1)
V čase nebezpečenstva povodne a počas povodne orgány, organizácie a občania na príkaz príslušných povodňových orgánov sú povinní najmä:
a)
poskytnúť dopravné a mechanizačné prostriedky, pohonné látky, náradie a iné potrebné prostriedky,
b)
odstraňovať prekážky, ktoré môžu zabraňovať prietoku veľkých vôd,
c)
trpieť odstránenie stavieb alebo ich častí alebo porastu,
d)
zúčastniť sa podľa svojich možností a síl na zabezpečovacích a záchranných prácach na ochranu pred povodňami.
(2)
Povodňové orgány ukladajú povinnosti podľa odseku 1 len v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
§ 18
Riadenie ochrany pred povodňami
(1)
Ochranu pred povodňami zabezpečujú tieto povodňové orgány:
a)
národné výbory a ministerstvo,
b)
počas povodne povodňové komisie národných výborov a ústredná povodňová komisia.
(2)
Ministerstvu prislúcha ústredne riadiť ochranu pred povodňami a vykonávať dozor nad ňou. Ústredné riadenie povodňových záchranných prác, pokiaľ ich vykonávajú požiarne jednotky, prináleží Ministerstvu vnútra Českej socialistickej republiky. Ochranu pred povodňami v celom rozsahu riadia, kontrolujú a činnosť ostatných účastníkov ochrany pred povodňami koordinujú vo svojich územných obvodoch národné výbory; pritom prihliadajú na vodohospodárske stanovisko správcov vodohospodársky významných tokov.
(3)
Ústredná povodňová komisia riadi, koordinuje a kontroluje v celom rozsahu ochranu pred povodňami počas povodne ohrozujúcej rozsiahle územia, pokiaľ povodňové komisie krajských národných výborov vlastnými silami a prostriedkami nestačia robiť potrebné opatrenia, a v tomto prípade jej prislúcha v plnom rozsahu ústredne riadiť ochranu pred povodňami a vykonávať dozor nad ňou.
(4)
Ústrednú povodňovú komisiu zriaďuje vláda Českej socialistickej republiky, ktorá schvaľuje aj štatút tejto komisie. Predsedom je minister lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a podpredsedom minister vnútra Českej socialistickej republiky.
(5)
Národné výbory zriaďujú na operatívne plnenie svojich úloh pri výkone ochrany pred povodňami ako svoje výkonné orgány povodňové komisie. Tieto komisie riadia, koordinujú a kontrolujú ochranu pred povodňami počas povodní v územnom obvode národného výboru. Povodňovú komisiu zostavuje plenárne zasadnutie príslušného národného výboru. Za predsedu komisie vymenuje predsedu alebo podpredsedu národného výboru. Za členov komisie sú vymenovaní vedúci pracovníci národného výboru a zástupcovia orgánov a organizácií, ktoré sú spôsobilé na potrebné zásahy, prípadne na pomoc pri ochrane pred povodňami.
(6)
Povodňová komisia je riadená radou národného výboru a podriadená aj povodňovému orgánu vyššieho stupňa, pokiaľ počas povodne neprevezme riadenie ochrany pred povodňou vplnom rozsahu povodňová komisia národného výboru vyššieho stupňa, prípadne pri povodňovej komisii krajského národného výboru. Ústredná povodňová komisia.
(7)
Povodňové komisie môžu počas povodne robiť opatrenia a vydávať príkazy na zabezpečovacie a záchranné práce. Tieto príkazy nie sú rozhodnutiami podľa správneho poriadku.
(8)
Ústredné orgány štátnej správy a ostatné štátne a iné orgány sú povinné povodňovým orgánom pomáhať pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami.
§ 19
Predpovedná a hlásna povodňová služba
(1)
Orgány, organizácie a občania sú povinní neodkladne hlásiť nebezpečenstvo povodne povodňovým orgánom.
(2)
Orgány a organizácie, najmä tie, ktoré zabezpečujú telekomunikačné služby, sú povinné prednostne zabezpečovať komunikáciu správ a hlásení predpovednej a hlásnej povodňovej služby vo veciach ochrany pred povodňami.
§ 20
Náklady na opatrenia na ochranu pred povodňami
(1)
Orgány, organizácie a občania znášajú náklady, ktoré im vzniknú vlastnými opatreniami na ochranu ich majetku (majetku v ich správe alebo užívaní) pred povodňami.
(2)
Náklady na zabezpečovacie práce na vodných tokoch a vodhospodárskych dielach uhrádzajú ich správcovia (vlastníci, užívatelia). Náklady na záchranné práce okrem nákladov podľa odseku 1 uhrádzajú okresné národné výbory podľa osobitných predpisov, ktoré vydá Ministerstvo financií Českej socialistickej republiky v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.
§ 21
Náhrada škody spôsobenej opatreniami vykonávanými na ochranu pred povodňami
Národné výbory uhrádzajú občanom škodu, ktorá im vznikne v dôsledku činnosti alebo opatrení na ochranu pred povodňami; organizáciám v takých prípadoch uhrádzajú škodu na veciach a náklady spojené s odškodnením pracovných úrazov. 6) O náhrade tejto škody rozhodujú a náhradu poskytujú príslušné okresné národné výbory.
§ 22
Vykonávacie predpisy
Podrobnosti o vykonávaní ochrany pred povodňami, najmä o spolupráci a úlohách orgánov, organizácií a občanov pri povodniach ustanoví vláda nariadneím.
SIEDMA ČASŤ
Vodná stráž
§ 23
(1)
Vodohospodárske orgány na návrh správcov vodných tokov alebo správcov (vlastníkov, užívateľov) vodohospodárskych diel ustanovujú na ochranu vôd, vodnýcn tokov a na ochranu vodohospodárrskych diel vodnú stráž. Vodnú stráž možno ustanoviť aj na návrh spoločenskej organizácie. Správcovia (vlastníci, užívatelia) a spoločenské organizácie, na návrh ktorých bola vodná stráž ustanovená, znášajú náklady na ňu. Vo výnimočných prípadoch, ak to vyžaduje ochrana dôležitých záujmov spoločnosti, môže príslušný vodohospodársky orgán uložiť správcovi (vlstníkovi, užívateľovi), aby predložil návrh na ustanovenie vodnej stráže.
(2)
Vodná stráž je oprávnená pri výkone ochrany vstupovať na cudzie pozemky a vodohospodárske diela, pokiaľ na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, zisťovať osoby, ktoré porušujú ustanovenia vodného zákona na ochranu vôd, vodných tokov a vodohospodárskych diel, a oznamovať ich vodohospodárskemu orgánu, ktorý ju ustanovil. Vodná stráž je oprávnená ukladať pokuty v blokovom konaní podľa osobitných predpisov.
(3)
Vodná stráž môže požadovať pri plnení svojich úloh súčinnosť Zboru národnej bezpečnosti, pokiaľ ich plnenie nemôže zabezpečiť vlastnými silami alebo prostriedkami.
(4)
Ministerstvo po dohode s Ministerstvom vnútra Českej socialistickej republiky určí všeobecne záväzným právnym predpisom vodohospodárske orgány, ktoré ustanovujú vodnú stráž, a určí aj ostatné podrobnosti o ustanovení vodnej stráže, najmä o zložení sľubu, o vonkajšom označení a o výkone ochrany.
ÔSMA ČASŤ
Pokuty
§ 24
(1)
Organizáciám ktoré porušujú povinnosti ustanovené týmto zákonom, prípadne podľa neho uložené, ukladajú vodohospodárske orgány pokuty v rozsahu a za podmienok ustanovených vládou. Vodohospodárske orgány ukladajú za podmienok ustanovených vládou pokuty aj pracovníkom týchto organizácií, ktorí porušenie povinnosti organizácií zavinili, ak nejde o trestný čin alebo prečin. Výška pokuty môže byť u pracovníka organizácie najviac trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku. 7)
(2)
Uložením pokuty organizácii zostáva nedotknutá trestná zodpovednosť jej pracovníkov i zodpovednosť organizácie podľa predpisov o náhrade škody. Ak sa uložia pracovníkovi pokuta podľa odseku 1, nemožno mu uložiť pokutu podľa iných predpisov.
(3)
Pokuty uložené podľa vodného zákona a tohto zákona sú príjmom rozpočtu národných výborov.
DEVIATA ČASŤ
Záverečné, prechodné a zrušovacie ustanovenia
§ 25
Vodohospodárske orgány postupujú pri opatreniach podľa vodného zákona a tohto zákona, ako aj podľa predpisov vydaných na ich vykonanie v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy.
§ 26
(1)
Organizácie, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vypúšťajú odpadové vody alebo zvláštne vody do povrchových alebo podzemných vôd, sú povinné oznámiť do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vodohospodárskemu orgánu príslušnému na vydanie povolenia množstvo, akosť a spôsob vypúšťania týchto vôd. V prípadoch, keď vypúšťanie týchto vôd treba uviesť do súhlasu s ustanoveniami vodného zákona alebo s určnými ukazovateľmi, rozhodne vodohospodársky orgán, či a v akom rozsahu a za akých podmienok ich vypúšťanie povoľuje. V povolení súčasne určí prípustný stupeň akosti vypúšťaných odpadových alebo zvláštnych vôd a lehotu, v ktorej sa musí tento stupeň dosiahnuť, prípadne vybudovať potrebné čistiace zariadenie.
(2)
Ministerstvo vydá po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí postup vodohospodárskeho orgánu tak, aby sa nakladanie s vodami uviedlo do súladu s vodným zákonom do jedného roka; vo zvlášť odôvodnených prípadoch do dvoch rokov a pri verejných kanalizáciách do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 27
(1)
Organizácie spravujúce ku dňu účinnosti tohto zákona verejnú kanalizáciu predložia návrh kanalizačného poriadku 8) vodohospodárskemu orgánu, ktorý je príslušný na jeho schválenie, v lehote ním určnej.
(2)
Ten, kto vypúšťa do verejnej kanalizácie odpadové alebo zvláštne vody znečistené pri ich vzniku nad mieru určenú kanalizačným poriadkom, je povinný do šiestich mesiacov od schválenia tohto poriadku požiadať o povolenie podľa § 24 ods. 3 vodného zákona. Ak vodohospodársky orgán vydá povolenie, postupuje sa obdobne podľa ustanovenia § 26 ods. 1.
(3)
Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom upraví po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy lehoty a postup vodohospodárskych orgánov pri vydávaní povolenia podľa odseku 2.
§ 28
Vodoprávne konanie začaté pred účinnosťou tohto zákon dokončí vodohospodársky orgán, ktorý toto konanie začal ako príslušný podľa predchádzajúcich predpisov.
§ 29
(1)
Týmto zákonom nie sú dotknuté
a)
pôsobnosť Českého geologického úradu, Českého úradu bezpečnosti práce a Českého banského úradu,
b)
pôsobnosť Národného výboru hlavného mesta Prahy, ustanovená zákonom č. 111/1967 Zb. o hlavnom meste Prahe,
c)
osobitné predpisy upravujúce výkon štátnej správy na úseku vodného hospodárstva vo vyhradených priestoroch Československej ľudovej armády a ozbrojených bezpečnostných zborov. 9)
(2)
Do pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky patrí riadenie vodohospodárskych meliorácií poľnohospodárkych pozemkov, včítane závlahových a odvodňovacích sústav, pokiaľ vodný zákon alebo tento zákon neustanovuje inak. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky môže po dohode s Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky určiť podrobnosti na tomto úseku.
§ 30
Zrušujú sa:
1.
ustanovenie § 29 zákona č. 18/1958 Zb. o požiarnej ochrane vzťahujúce sa na vykonávanie ochrany pred povodňami, pokiaľ ju upravuje tento zákon, prípadne predpisy vydané na jeho vykonanie a pokiaľ nejde o výkon povodňových záchranných prác vykonávaných požiarnymi jednotkami,
2.
zákon č. 86/1949 Zb. o prísažných hájnikoch na ochranu lesov, poľného majetku, poľovníctva, rybárstva a vôd a vodných diel, pokiaľ sa vzťahuje na prísažných hájnikov na ochranu vôd a vodných diel,
3.
vyhláška č. 622/1949 Ú. 1., ktorou sa určuje vzor osvedčenia o ustanovení prísažných hájnikov na ochranu lesov, poľného majetku, poľovníctva, rybárstva a vôd a vodných diel a ich vzatí do prísahy, pokiaľ sa vzťahuje na prísažných hájnikov na ochranu vôd a vodných diel,
4.
vládne nariadenie č. 65/1966 Zb. o zmenách pôsobnosti v odbore ochrany pred povodňami.
§ 31
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1975.
Voleník v. .r

Korčák v. r.
Príloha zákona ČNR č. 130/1974 Zb.
Prípady, v ktorých vypúšťanie odpadových vôd povoľujú krajské národné výbory [§ 4 ods. 1 písm. a)]
ad 1. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia, ktorých kapacita infekčných oddelení presahuje 150 lôžok.
ad 2. a) Výroba celulézy,
b) výroba umelých chemických vláken na báze celulózy,
c) plynárne spracúvajúce hnedé uhlie,
d) rafinérie ropy a petrochemický priemysel,
e) výroba systetických farieb,
f) spracovanie surových koží nad 15 000 ton čerstvej váhy ročne,
g) ťažba a spracovanie uránovej rudy a atómové elektrárne,
h) farmaceutický priemysel,
i) veľkvýkrmne ošípaných s kapacitou nad 5000 kusov.
ad 3. Verené kanalizácie odvádzajú celkové znečistenie v ukazovateli BSK5 nad 1000 t/rok alebo nad 300 l/sek. odpadových vôd.
1)
Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
2)
Zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe.
3)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
4)
Zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku a vykonávacie procesy.
5)
§ 9 ods. 3 vodného zákona.
6)
§ 190 a nasl. Zákoníka práce a § 44 vládneho nariadenia č. 66/1965 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, v znení nariadenia vlády č. 60/1970 Zb.
7)
§ 275 Zákonníka práce.
8)
§ 24 ods. 2 vodného zákona.
9)
Napr. zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch.