49/1973 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1973

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

49
ZÁKON
z 26. apríla 1973,
ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) v znení zákona č. 158/1969 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Za § 27 sa vkladá § 27a, ktorý znie:
㤠27a
Zástupcom účastníka v konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť iba advokát, ktorý sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom. Týchto advokátov vyberajú ústredné orgány advokácie podľa hľadísk uvedených v predpisoch upravujúcich ochranu štátneho tajomstva a vedú ich zoznamy. Inak môže byť zástupcom účastníka v takom konaní len osoba, ktorá sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom na príslušnom úseku.“.
2.
§ 52 ods. 1 znie:
„(1)
V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi, môže ho predseda senátu dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil.“.
3.
§ 70 až 72 včítane nadpisu sa vypúšťajú.
4.
V § 99 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:
„Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.“.
5.
V § 100 sa doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie:
„(2)
V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.“.
6.
§ 101 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.“.
7.
V § 127 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.“.
8.
§ 127 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.“.
9.
§ 145 znie:
㤠145
Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.“.
10.
§ 152 ods. 1 znie:
„(1)
Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.“.
11.
§ 153 ods. 2 znie:
„(2)
Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.“.
12.
V § 156
za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na tri dni. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.",“.
doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
13.
§ 166 znie:
㤠166
(1)
Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
(2)
Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
(3)
Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.“.
14.
§ 172 ods. 1 znie:
„(1)
Predseda senátu môže vydať bez vypočutia odporcu platobný rozkaz, ak o to požiada navrhovateľ, ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy neprevyšujúcej 5 000 Kčs alebo právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu, ak vyplýva uplatnené právo zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze odporcovi uloží, aby do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi zaplatil uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý vydal platobný rozkaz.“.
15.
§ 172 ods. 2 písm. a) znie:
„a)
ak ide o vec, v ktorej má konať a rozhodovať senát;“.
16.
§ 185 znie:
㤠185
O zrušení osvojenia platia primerane ustanovenia § 181 až 184. Návrh však môže podať aj osvojenec.“.
17.
V § 202 ods. 1 sa bodka za ustanovením písm. g) nahrádza bodkočiarkou a pripája sa ustanovenie písm. h), ktoré znie:
„h)
bol schválený zmier.“.
18.
§ 206 ods. 2 znie:
„(2)
Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba (§ 91 ods. 1), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.“.
19.
Za § 210 sa vkladá § 210a, ktorý znie:
㤠210a
Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové opatrenie (§ 53), môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.“.
20.
§ 212 znie:
㤠212
(1)
Odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom nie je viazaný
a)
vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,
b)
v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
c)
v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,
d)
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(2)
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len potiaľ, pokiaľ mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(3)
Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho zmena, a naopak.
(4)
Účastníci môžu odvolacie návrhy i odvolacie dôvody bez súhlasu súdu meniť.“.
21.
V § 214 ods. 2 sa bodka za ustanovením písm. f) nahrádza bodkočiarkou a pripája sa ustanovenie písm. g), ktoré znie:
„g)
odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa.“.
22.
§ 252 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa, je na nariadenie a vykonanie výkonu vždy príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko. Príslušný súd môže zo závažných dôvodov preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.“.
23.
V § 274 písm. e) sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová: „alebo socialistickým organizáciám v prospech občanov;".
24.
§ 284 ods. 3 znie:
„(3)
Ak počas výkonu rozhodnutia dôjde k takej zmene rozsudku podľa § 163, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.“.
25.
Za § 325 sa vkladá § 325a, ktorý znie:
㤠325a
Ak to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je ten, kto vykonáva výkon, oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde má povinný svoj majetok; za tým účelom je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného prístup.“.
26.
§ 345 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Ak to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je ten, kto uskutočňuje výkon, oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde je podľa dôvodného predpokladu vec, ktorú má povinný vydať alebo dodať oprávnenému; za tým účelom je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného prístup.“.
27.
V § 347 ods. 2 druhá veta znie:
„Výkon tohto rozhodnutia sa potom uskutoční na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov uvedených v prvej až štvrtej hlave tejto časti.“.
28.
Za § 374 sa vkladá § 374a, ktorý znie:
㤠374a
Ministerstvo spravodlivosti môže ustanoviť, kedy možno upustiť od prítomnosti zapisovateľa pri pojednávaní pred súdom a akým spôsobom v takých prípadoch treba zaznamenať obsah pojednávania.“.
Čl. II
1.
V konaní o zmierenie manželov začatom pred účinnosťou tohto zákona sa nepokračuje.
2.
Ak súd prizná účastníkovi v konaní o rozvod náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov konania o zmierenie manželov, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona.
3.
O odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, sa rozhodne podľa doterajších predpisov, pokiaľ napadnutým uznesením súd rozhodol pred účinnosťou tohto zákona.
4.
Ustanovenie § 284 ods. 3 v znení ustanovenom v čl. I sa nevzťahuje na veci, v ktorých pred účinnosťou tohto zákona bol už nariadený samostatný výkon rozhodnutia na vymoženie zvýšeného výživného.
5.
Inak platí tento zákon i na konania začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.
Čl. III
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku, ako vyplýva z neskorších predpisov.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1973.
Svoboda v. r.

Indra v. r.

Dr. Štrougal v. r.