149/1969 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1970 do 31.12.2005

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

149
ZÁKON
z 18. decembra 1969,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok)
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Článok I
Zákon z 29. novembra 1961 č. 141 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení vyplývajúcom zo zákona č. 57/1965 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Paragraf 2 ods. 9 znie:
„(9)
V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca; predseda senátu a samosudca rozhodujú sami len tam, kde to tento zákon výslovne ustanovuje.“.
2.
V § 4 sa vykonávajú tieto zmeny:
- v odseku 1 sa slová „Československého zväzu mládeže“ nahrádzajú slovami „mládežníckej organizácie“,
- vypúšťa sa odsek 2; doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
3.
V § 12 sa vykonávajú tieto zmeny:
- v odseku 1 sa na koniec vety vkladajú slová „ako aj orgán vykonávajúci objasňovanie.“,
- v odseku 2 sa slová „Najvyšší súd“ nahrádzajú slovami „najvyššie súdy.“,
- v odseku 3 sa za slová „obvodný súd“ vkladajú slová „prípadne iný súd s rovnakou pôsobnosťou“ a za slová „mestský súd“ slová „v Prahe“,
- v odseku 4 sa za slová „obvodný prokurátor“ vkladajú slová „prípadne iný prokurátor s rovnakou pôsobnosťou,“ a za slová „mestský prokurátor“ slová „v Prahe“,
- na koniec odseku 9 sa vkladajú slová „a prípravným konaním úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania.“,
- vkladajú sa odseky 10 až 14, ktoré znejú:
„(10)
Kde tento zákon hovorí o trestnom čine, rozumie sa tým i prečin, pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné.
(11)
Kde tento zákon hovorí o obžalobe, rozumie sa tým i návrh na potrestanie, pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné.
(12)
Pokiaľ tento zákon hovorí o Najvyššom súde, rozumie sa tým podľa povahy veci Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky.
(13)
Pokiaľ tento zákon hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podľa povahy veci generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor Českej socialistickej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky.
(14)
Kde tento zákon hovorí o Ministerstve spravodlivosti, rozumie sa tým v odbore vojenského súdnictva Ministerstvo národnej obrany; kde hovorí o ministrovi spravodlivosti, rozumie sa tým v odbore vojenského súdnictva minister národnej obrany.“.
4.
Paragraf 13 vrátane nadpisu znie:
㤠13
Výkon trestného súdnictva
Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky, vojenské súdy a Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.“.
5.
Paragraf 17 ods. 1 znie:
„(1)
Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch, pokiaľ na ne zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov, alebo pokiaľ za ne možno uložiť trest smrti. O trestnom čine teroru, záškodníctva, sabotáže, podvracania republiky a poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy a o trestných činoch podľa zákona na ochranu mieru koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy, ak je dolná hranica trestu nižšia.“.
6.
V § 20 sa doterajší odsek 2 označuje ako odsek 3 a vkladá sa odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Spoločné konanie o trestnom čine a prečine, o ktorých by mal konať samosudca, a o trestnom čine, o ktorom patrí konať senátu, koná senát.“.
7.
Doterajšie znenie § 25 sa označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Odňať vec, o ktorej patrí konať súdu so sídlom v Českej socialistickej republike, a prikázať ju súdu v Slovenskej socialistickej republike alebo naopak, možno len vtedy, ak s odňatím a prikázaním veci súhlasí najvyšší súd republiky, v ktorej má sídlo súd, ktorému sa vec odníma.“.
8.
Paragraf 26 sa zrušuje.
9.
V § 48 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „miestnemu ľudovému súdu alebo“.
10.
Paragraf 56 ods. 2 druhá veta znie:
„Ak je táto prekážka u inej osoby alebo u samosudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo podpis odpadol.“.
11.
Paragraf 71 ods. 1 druhá veta znie:
„Predĺžiť túto lehotu môže len nadriadený prokurátor."
Tretia veta sa vypúšťa.“.
12.
Paragraf 72 ods. 2 znie:
„(2)
Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. O jeho žiadosti musí súd a v prípravnom konaní prokurátor neodkladne rozhodnúť. Ak bola žiadosť obvineného zamietnutá, môžu ju, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich dní.“.
13.
V § 119 ods. 2 sa slová „Ostatné orgány činné v trestnom konaní" nahrádzajú slovami „Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán".
14.
V § 129 sa na koniec odseku 3 pripája druhá veta, ktorá znie:
„Ak ide o samosudcu, vyhotoví rozsudok sudca určený predsedom súdu.“.
15.
Za § 146 sa vkladá § 146a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠146a
Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam o zaistení osôb alebo majetku
O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým
a)
prokurátor vzal obvineného do väzby alebo zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby,
b)
prokurátor alebo vyšetrovateľ nariadil, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave, alebo ak je obvinený vo väzbe, v osobitnom oddelení nápravného zariadenia (§ 116),
c)
prokurátor zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku poškodeného (§ 47),
d)
prokurátor zaistil majetok obvineného (§ 347),
rozhoduje súd, v obvode ktorého je činný prokurátor alebo vyšetrovateľ, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, a to spravidla do piatich dní.“.
16.
Nadpis druhej časti znie:
„Vyšetrovanie a vyhľadávanie trestných činov a objasňovanie prečinov“.
17.
V § 157 sa slová „a vyhľadávací orgán" nahrádzajú slovami „vyhľadávací orgán a orgán vykonávajúci objasňovanie".
18.
V § 158 ods. 3 sa slová „Na objasnenie" nahrádzajú slovami „Na preverenie".
19.
V § 159 sa vykonávajú tieto zmeny:
- v odseku 1 sa vypúšťa písmeno a) a doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b),
- v odseku 3 sa vypúšťajú doterajšie písmená b) a c) a doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno b),
- odsek 5 sa vypúšťa.
20.
Paragraf 171 ods. 1 a 2 znie:
„(1)
Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania ukazujú, že nejde o trestný čin ani o prečin, že však ide o priestupok alebo kárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
(2)
Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán môže postúpiť vec orgánu príslušnému na disciplinárne konanie, ak ide o trestný čin alebo o prečin, ktorý možno vybaviť disciplinárne, a vzhľadom na osobu obvineného a povahu jeho činu možno považovať toto vybavenie za postačujúce.“.
21.
Paragraf 175 ods. 1 písm. a) znie:
„a)
podať obžalobu alebo návrh na potrestanie,“.
22.
V desiatej hlave sa za siedmy oddiel vkladá ôsmy oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:
„Ôsmy oddiel
Objasňovanie prečinov
§ 179a
(1)
O prečinoch sa vykonáva objasňovanie.
(2)
Objasňovanie vykonávajú orgány uvedené v § 168 ods. 2 a 3.
§ 179b
(1)
Orgány vykonávajúce objasňovanie
a)
vyžadujú vysvetlenia od štátnych orgánov, štátnych, hospodárskych a iných organizácií vrátane správy o povesti a odpisu registra trestov,
b)
vyžadujú odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,
c)
obstarávajú potrebné podklady, najmä spisy a iné písomné materiály,
d)
vyžadujú potrebné vysvetlenia od občanov,
e)
vyžadujú vykonanie úkonov potrebných na zistenie totožnosti osôb,
f)
zisťujú a zaisťujú stopy činu,
g)
vykonávajú ohliadku veci,
h)
vykonávajú ohliadku miesta činu,
ch)
vyžadujú vykonanie skúšky krvi alebo iného podobného úkonu lekárom alebo odborným zdravotníckym pracovníkom, vyžadujú a v niektorých prípadoch sami vykonávajú prehliadku tela, ak je bezpodmienečne nevyhnutné zistiť, či sú na tele stopy alebo následky činu; pritom postupujú podľa § 114,
i)
za podmienok ustanovených v § 76 môžu zadržať podozrivú osobu,
j)
za podmienok ustanovených v § 78 a 79 môžu požadovať vydanie veci alebo odňať vec.
(2)
V priebehu objasňovania
a)
netreba o vysvetlení spisovať zápisnicu; stručný obsah výpovede treba výstižne uviesť v správe zhrňujúcej výsledky objasňovania; ak sa ukáže potreba urobiť svedecký výsluch, je potrebné postupovať podľa druhého oddielu piatej hlavy,
b)
podozrivému je potrebné vždy oznámiť, z čoho je podozrievaný; pri výsluchu podozrivého, aj keď nie je zadržaný, sa postupuje podľa § 76 ods. 5,
c)
nie je prípustná účasť obhajcu.
§ 179c
Ak sa v priebehu objasňovania objaví potreba vykonať niektorý zaisťovací úkon podľa štvrtej hlavy, s výnimkou zadržania podľa § 76, vydania a odňatia veci podľa § 78 a 79 alebo osobnej prehliadky podľa § 82 ods. 2 a 3, odovzdá orgán vykonávajúci objasňovanie, ak sú dôvody väzby, vec vyšetrovateľovi, inak orgánu vyhľadávania na začatie trestného stíhania a súčasne o tom upovedomí prokurátora.
§ 179d
(1)
Objasňovanie sa musí skončiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa orgán oprávnený na vykonanie objasňovania o čine dozvie.
(2)
Výsledky objasňovania zhrnie orgán, ktorý ho vykonával, do správy o výsledku objasňovania a zašle ju prokurátorovi spolu s návrhom na konečné opatrenie; k správe pripojí odpis registra trestov, zápisnice o výsluchoch, pokiaľ boli spísané, a ďalšie písomnosti.
(3)
Správa o výsledku objasňovania musí obsahovať:
a)
označenie orgánu, ktorý objasňovanie vykonával, a dátum spísania správy,
b)
osobné údaje podozrivého v rozsahu § 177 ods. 1 písm. b),
c)
stručné, alebo výstižné opísanie skutkového stavu spolu s obsahom výpovede vyslúchnutých osôb a s uvedením, aký prečin sa v skutku vidí, ako aj s dôkaznými prostriedkami, ktoré podozrenie odôvodňujú,
d)
osobné údaje poškodeného.
(4)
Ak nejde vo veci o podozrenie z prečinu, orgán, ktorý objasňovanie vykonával, vec odloží, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením môže byť najmä
a)
odovzdanie veci národnému výboru alebo inému orgánu na prejednanie priestupku, alebo
b)
odovzdanie veci inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie.
(5)
Ak zistí orgán, ktorý objasňovanie vykonával, že trestné stíhanie je neprípustné podľa § 11 ods. 1 alebo že trestné stíhanie je neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 172 ods. 2, alebo ak je tu niektorý z dôvodov na prerušenie trestného stíhania (§ 173 ods. 1), predloží správu o výsledku objasňovania prokurátorovi s návrhom na odloženie alebo prerušenie veci.
(6)
O opatreniach podľa odseku 4 upovedomí orgán, ktorý objasňovanie vykonával, vždy oznamovateľa.
§ 179e
(1)
Prokurátor, ktorému dôjde správa o výsledku objasňovania
a)
podá súdu návrh na potrestanie, ak zistí, že výsledky objasňovania odôvodňujú postavenie podozrivého pred súd,
b)
vec odloží, ak nejde vo veci o podozrenie z trestného činu alebo prečinu,
c)
vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 11 ods. 1,
d)
vec môže odložiť aj vtedy, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 172 ods. 2,
e)
vec preruší, ak je tu niektorý z dôvodov uvedených v § 173 ods. 1,
f)
odovzdá vec národnému výboru alebo inému orgánu na prejednanie priestupku,
g)
odovzdá vec inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie, alebo
h)
vráti vec orgánu vykonávajúcemu objasňovanie s pokynom, v akých smeroch treba objasňovanie doplniť.
(2)
Ak spolu so správou o výsledku objasňovania je prokurátorovi odovzdaná aj zadržaná osoba, odovzdá prokurátor túto osobu, pokiaľ ju neprepustí na slobodu, najneskôr do 48 hodín súdu spolu s návrhom na potrestanie. O väzbe rozhodne súd.
(3)
O opatreniach podľa odseku 1 písm. a) až d) prokurátor upovedomí vždy oznamovateľa.
§ 179f
(1)
Návrh prokurátora na potrestanie obsahuje
a)
označenie prokurátora a deň spísania návrhu,
b)
meno, priezvisko a osobné údaje podozrivého,
c)
stručné uvedenie skutku a príslušného zákonného ustanovenia, porušenie ktorého prokurátor v skutku podozrivého vidí,
d)
zoznam dôkazov, vykonanie ktorých na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhuje.
(2)
K návrhu prokurátor vždy pripojí správu o výsledku objasňovania spolu so všetkými prílohami.“.
23.
Paragraf 186 ods. 1 písm. b) znie:
„b)
že vec má byť postúpená podľa § 171 ods. 1 alebo ods. 2“.
24.
V § 188 sa vykonávajú tieto zmeny:
- v odseku 1:
písmeno b) znie:
b) postúpi vec orgánu príslušnému na disciplinárne konanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 171 ods. 2,"
písmeno c) znie:
c) postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 171 ods. 1,"
písmeno g) znie:
g) postúpi vec samosudcovi, ak je podľa § 314a ods. 1 príslušný o nej konať; samosudca je týmto rozhodnutím viazaný,"
doterajšie písmeno g) sa označuje ako písmeno h);
- odsek 2 znie:
(2) Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 2."
25.
V § 222 sa vykonávajú tieto zmeny:
- odsek 2 znie:
„(2)
Ak súd zistí v zažalovanom skutku iba priestupok alebo kárne previnenie, postúpi vec orgánu príslušnému na rozhodovanie o tomto priestupku alebo kárnom previnení.".
- doterajší odsek 3 sa vypúšťa a doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.“.
26.
V § 266 ods. 1 sa slová „predseda Najvyššieho súdu" nahrádzajú slovami „minister spravodlivosti".
27.
Za § 266 sa vkladá § 266a, ktorý znie:
㤠266a
Ak sťažnosť pre porušenie zákona smeruje proti rozhodnutiu okresného alebo krajského súdu, rozhoduje o nej najvyšší súd republiky; ak smeruje proti rozhodnutiu najvyššieho súdu republiky, vojenského súdu alebo vojenského senátu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, rozhoduje o nej Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.“.
28.
V § 272 sa slová „predseda Najvyššieho súdu" nahrádzajú slovami „minister spravodlivosti".
29.
V § 274 sa zrušuje odsek 2 a vypúšťa sa označenie odseku 1.
30.
Paragraf 275 ods. 4 znie:
„(4)
Generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môžu výkon rozhodnutia, proti ktorému podali sťažnosť pre porušenie zákona, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní sťažnosti pre porušenie zákona môže tak urobiť aj najvyšší súd.“.
31.
V devätnástej hlave sa za tretí oddiel vkladá štvrtý oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:
„Štvrtý oddiel
Konanie pred samosudcom
§ 314a
(1)
Samosudca koná o prečinoch a o trestných činoch neoprávneného používania veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 133 ods. 1, útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 154 ods. 2, útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 2, sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa § 156a, podnecovania podľa § 164, schvaľovania trestného činu podľa § 165, nedovolenej výroby liehu podľa § 194a, opilstva podľa § 201, výtržníctva podľa § 202 ods. 1, ohrozovania mravnosti podľa § 205 ods. 1, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a ods. 1 a 2, ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 249 ods. 1, urážky medzi vojakmi podľa § 276, svojmocného odlúčenia podľa § 284 ods. 1 a 2, porušovania povinností strážnej služby podľa § 285 ods. 1a porušovania povinností dozornej služby podľa § 286 ods. 1 Trestného zákona.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa však nepoužije, ak ide o konanie o trestnom čine proti mladistvému, proti ušlému, proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať, proti osobe, ktorá bola súdom už odsúdená ako obzvlášť nebezpečný recidivista, alebo ak má byť uložený súhrnný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.
§ 314b
(1)
Vo veciach, v ktorých sa vykonávalo iba objasňovanie, sa začína trestné stíhanie a nastávajú účinky vznesenia obvinenia tým, že návrh prokurátora na potrestanie bol doručený súdu.
(2)
Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.
(3)
Samosudca obžalobu a návrh na potrestanie predbežne neprejednáva.
(4)
Ak sa koná len o prečine, netreba zachovať lehotu na prípravu podľa § 198 ods. 1.
(5)
Pri hlavnom pojednávaní samosudca prečíta na dôkaz vždy aj správu o výsledku objasňovania a jej prílohy.
(6)
Keď bol návrh na potrestanie doručený obvinenému, nemôže ho prokurátor vziať späť.
(7)
Neverejné zasadnutie samosudca nekoná; pred rozhodnutím si však vyžiada vyjadrenie prokurátora.
§ 314c
(1)
Samosudca po prijatí návrhu prokurátora na potrestanie
a)
postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je daná miestna príslušnosť súdu,
b)
postúpi vec príslušnému orgánu na prejednanie, ak ide o priestupok alebo o kárne previnenie, alebo postúpi vec orgánu príslušnému na disciplinárne konanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 171 ods. 2,
c)
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 1,
d)
trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 1 písm. a) až d),
e)
vráti vec prokurátorovi, ak sa vo veci malo vykonať prípravné konanie,
f)
pokiaľ sa vo veci vykonávalo prípravné konanie, môže vec vrátiť prokurátorovi aj z dôvodov uvedených v § 188 ods. 1 písm. f).
(2)
Do rozhodnutia podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(3)
Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v odseku 1, doručí návrh na potrestanie obvinenému spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie.
(4)
Ak spolu s návrhom na potrestanie bola samosudcovi odovzdaná osoba zadržaná podľa § 76, rozhodne, pokiaľ ju neprepustí na slobodu najneskôr do 48 hodín o jej vzatí do väzby.
§ 314d
Ak samosudca neurobí pri hlavnom pojednávaní žiadne z rozhodnutí uvedených v § 314c ods. 1 písm. a) až e), rozhodne vo veci rozsudkom.“.
32.
V § 316 ods. 1 sa slová „Najvyššiemu súdu" nahrádzajú slovami „Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky" a v odseku 2 slová „Najvyšší súd" slovami „Najvyšší súd Československej socialistickej republiky". Odsek 3 sa vypúšťa.
33.
V § 317 sa slová „Najvyšším súdom" nahrádzajú slovami „Najvyšším súdom Československej socialistickej republiky".
34.
Za § 350 sa vkladá § 350a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠350a
Výkon trestu zákazu pobytu
(1)
O uložení zákazu pobytu upovedomí predseda senátu národný výbor a orgán verejnej bezpečnosti, na obvod ktorých sa zákaz pobytu vzťahuje, ako aj národný výbor a orgán verejnej bezpečnosti, v obvode ktorých má odsúdený trvalé bydlisko.
(2)
Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda senátu aj organizáciu, v ktorej je obvinený v pracovnom pomere.
(3)
Z dôležitých dôvodov môže orgán verejnej bezpečnosti v mieste jeho bydliska alebo pobytu povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu.
(4)
Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva činnú vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu nevykonáva. Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby žiadny trestný čin a riadne vykonával vojenskú službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok."
Článok II
Pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí najvyšším súdom republík a Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky, vykonáva do dňa ustavenia týchto súdov doterajší Najvyšší súd. Rozhoduje pritom v senáte s takým zložením, ktoré je predpísané pre súd, ktorého funkciu plní.
Článok III
(1)
Ak vo veci, o ktorej podľa § 17 ods. 1 nového znenia patrí konať v prvom stupni krajskému súdu, bola podaná pred účinnosťou tohto zákona obžaloba na okresnom súde, dokončí konanie o nej okresný súd.
(2)
Veci, v ktorých sa na miestnom ľudovom súde koná o trestnom čine a v ktorých sa nerozhodlo v deň, keď tento zákon nadobúda účinnosť, postúpi miestny ľudový súd okresnému prokurátorovi, v obvode ktorého bol miestny ľudový súd činný. Veci, v ktorých sa konalo o previnení, miestny ľudový súd podstúpi národnému výboru, ktorý je príslušný na prejednanie previnenia. Vo veciach, v ktorých miestny ľudový súd rozhodol, platia o odvolaní a konaní o odvolaní doterajšie predpisy; okresný súd je však povinný rozhodnúť vo veci samej.
(3)
Konanie pre priestupok podľa § 1 a pre trestné činy uvedené v § 2 zákonného opatrenia č. 99/1969 Zb., ktoré sa ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona pred súdom už začalo, dokončí samosudca.
Článok IV
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie zákona o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ako vyplýva zo zmien a doplnkov uvedených v tomto zákone.
Článok V
Predpis o registri trestov vydá vláda Československej socialistickej republiky nariadením.
Článok VI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.
Svoboda v. r.

Dr. Hanes v. r.

Ing. Černík v. r.