148/1969 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1970 do 31.12.2005

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

148
ZÁKON
z 18. decembra 1969,
ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 140/1961 Zb.
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Článok I
Všeobecná časť Trestného zákona sa mení a dopĺňa takto:
1.
Paragraf 26 sa zrušuje.
2.
V § 27 sa vkladá písmeno i) v tomto znení: „zákaz pobytu“.
3.
V § 28 sa vkladajú do tretej vety odseku 1 za slovo „vyhostenie“ slová „a zákaz pobytu“.
4.
V § 36 sa vypúšťa odsek 2 a označenie odseku 1.
5.
Za § 57 sa vkladá § 57a, ktorý znie:
㤠57a
Zákaz pobytu
(1)
Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov, ak za úmyselný trestný čin alebo prečin odsudzuje páchateľa, ktorý sa vyhýba statočnej práci a nemá trvalý pobyt v mieste alebo obvode, na ktorý sa trest má vzťahovať, ak to vyžaduje so zreteľom na miesto činu ochrana bezpečnosti štátu, vnútorného poriadku, ochrana rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku.
(2)
Trest zákazu pobytu môže sa uložiť ako samostatný trest, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu alebo prečinu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebné.
(3)
Súd môže uložiť páchateľovi na dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.
(4)
Ak je trest zákazu pobytu uložený popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, doba výkonu trestu odňatia slobody sa do doby zákazu pobytu nezapočítava; opatrenie podľa odseku 3 urobí súd až po odpykaní trestu odňatia slobody alebo pri jeho prerušení alebo pri podmienečnom prepustení.
(5)
Trest zákazu pobytu záleží v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na určitom mieste alebo v určitom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci je potrebné povolenie.“.
6.
V § 61 sa v nadpise a v odseku 3, v § 63 ods. 2, v § 64 ods. 1, 2, 3 a 5 vkladajú za slová „zákazu činnosti“ slová „alebo zákazu pobytu“.
7.
Za § 67 sa vkladá § 67a, ktorý znie:
㤠67a
Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť
a)
trestných činov uvedených v desiatej hlave, s výnimkou trestného činu podľa § 261,
b)
trestného činu teroru (§ 93), všeobecného ohrozenia [§ 179 ods. 2, ods. 3 písm. a)], vraždy (§ 219), ublíženia na zdraví [§ 221 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 4, § 222], obmedzovania osobnej slobody (§ 231 ods. 3), pozbavenia osobnej slobody (§ 232), zavlečenia do cudziny (§ 233) a porušovania domovej slobody (§ 238 ods. 2), pokiaľ boli spáchané za takých okolností, že zakladajú vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti podľa predpisov medzinárodného práva,
c)
trestného činu podľa § 1 zákona z 20. decembra 1950 č. 165 Zb. na ochranu mieru.“.
8.
V § 68 ods. 2 druhá veta znie:
„Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval neoprávnene v cudzine, alebo bol na ňom vykonávaný iný trest odňatia slobody.“.
9.
Za § 68 sa vkladá § 68a, ktorý znie:
㤠68a
Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v § 67a sa nepremlčuje.“.
10.
V § 72 ods. 2 písm. b) sa pripájajú slová „alebo v súvislosti s požívaním alkoholu“.
11.
Paragraf 72 ods. 4 znie:
„Ochranné liečenie sa vykonáva spravidla v liečebnom ústave. Ak však možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel liečenia splní i liečenie ambulantné, môže súd nariadiť tento spôsob liečby, prípadne ústavné liečenie zmeniť dodatočne na liečenie ambulantné alebo naopak.“.
12.
V § 89 sa vypúšťa odsek 1. Odseky 2 až 13 sa označujú ako odseky 1 až 12.
Článok II
Osobitná časť Trestného zákona sa mení a dopĺňa takto:
13.
Paragraf 102 znie:
㤠102
Kto verejne hanobí republiku, Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky, Českú národnú radu, Slovenskú národnú radu alebo ich predsedníctva alebo vlády, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.“.
14.
Za § 209 sa vkladá § 209a, ktorý znie:
㤠209a
Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla
(1)
Kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať alebo kto neoprávnene také motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, prechodne používa, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Rovnako sa potresce, kto neoprávnene používa alebo spolupoužíva cudzie motorové vozidlo, hoci vie, že pochádza z činu uvedeného v odseku 1.
(3)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom alebo zákazom činnosti sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo úmyselne škodu nie nepatrnú,
b)
ak sa dopustí tohto činu opätovne alebo ak už bol pre taký čin odsúdený,
c)
ak tým získa neoprávnený majetkový prospech väčšieho rozsahu.
(4)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom alebo zákazom činnosti sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 úmyselne značnú škodu,
b)
ak sa dopustí činu uvedeného v odseku 1 opätovne, hoci bol už pre taký čin potrestaný,
c)
ak tým neoprávnene získa značný majetkový prospech alebo
d)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 iný obzvlášť závažný následok.“.
Článok III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.
Svoboda v. r.

Dr. Hanes v. r.

Ing. Černík v. r.