57/1967 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 30.01.1981 do 28.02.1986

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

57
VYHLÁŠKA
ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti
z 1. júna 1967,
ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu
Ministerstvá zdravotníctva a spravodlivosti ustanovujú podľa § 1 ods. 3 a § 14 vládneho nariadenia č. 56/1967 Zb. o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu (ďalej len „nariadenie“) a podľa § 195 Trestného zákona:
Oddiel 1
§ 1
Zoznamy jedov a omamných látok
Zoznamy zvlášť nebezpečných jedov, ostatných jedov a omamných látok tvoria prílohy č. 1 až 3 tejto vyhlášky. Jedy a omamné látky uvedené v týchto zoznamoch sa považujú za jedy a omamné prostriedky v zmysle § 187 a 188 Trestného zákona.
Oddiel 2
§ 2
Posúdenie jedov a omamných látok
(1)
Žiadosť o posúdenie látky alebo prípravku, pokiaľ ide o jedy, sa musí doložiť:
a)
technickou normou látky (prípravku), prípadne jej návrhom alebo iným obdobným dokladom obsahujúcim údaje o jej technických vlastnostiach a hlavných účeloch použitia,
b)
údaji o kvalitatívnom a kvantitatívnom chemickom zložení,
c)
výsledkami toxikologického skúmania umožňujúcimi posúdenie látky (prípravku) alebo literárnymi dokladmi o takých výsledkoch, prípadne o skúsenostiach s účinkami na človeka získaných pri používaní látky (prípravku); tieto údaje sa nemusia pripojiť pri látkach uvedených v zoznamoch jedov podľa § 1, ak sú súčasťou prípravku, o posúdenie ktorého sa žiada.
(2)
Pri dovážaných látkach (prípravkoch) možno doklady uvedené v odseku 1 nahradiť obdobnými zahraničnými dokladmi umožňujúcimi posúdenie a dokladom zahraničných úradov o zdravotnej nezávadnosti alebo stupni zdravotnej škodlivosti látky (prípravku). Ak pri dovážanom prípravku nemožno zistiť presné chemické zloženie, musí sa uviesť aspoň obsah látok uvedených v zoznamoch zvlášť nebezpečných jedov alebo ostatných jedov, prípadne pripojiť vyhlásenie o tom, že dovážaný prípravok tieto látky neobsahuje.
(3)
Žiadosť o posúdenie látky alebo prípravku, pokiaľ ide o omamné látky, musí sa doložiť dokladmi a údajmi ustanovenými Ministerstvom zdravotníctva pre posudzovanie liečiv pred ich uvedením do obehu.
§ 3
Povolenie na zaobchádzanie so zvlášť nebezpečnými jedmi a omamnými látkami
(1)
V žiadosti o povolenie na zaobchádzanie so zvlášť nebezpečnými jedmi organizácia je povinná uviesť:
a)
druhy zvlášť nebezpečných jedov, s ktorými chce zaobchádzať,
b)
druh a spôsob zamýšľanej činnosti,
c)
kde a v akom najvyššom množstve sa budú zvlášť nebezpečné jedy skladovať,
d)
opatrenia, ktorými sa zabezpečí ochrana ľudí,
e)
opatrenia na ochranu okolia (spôsoby zneškodnenia exhalácií a odpadových vôd, spôsoby likvidácie tuhých odpadov alebo zvyškov), prípadne aj opatrenia na ochranu zdravotnej nezávadnosti požívatín a predmetov bežného užívania,
f)
vyhlásenie o tom, že osoby zodpovedné za vedenie práce so zvlášť nebezpečnými jedmi, za ich skladovanie a za evidenciu majú predpísanú odbornú spôsobilosť,
g)
vyhlásenie o tom, že organizácia vykonala opatrenia na zabezpečenie zvlášť nebezpečných jedov pred odcudzením a zneužitím.
(2)
V žiadosti o povolenie na zaobchádzanie s omamnými látkami organizácia je povinná uviesť:
a)
presné označenie omamných látok, s ktorými chce zaobchádzať,
b)
druh a rozsah zamýšľanej činnosti,
c)
opatrenia proti zneužitiu omamných látok a proti poškodeniu zdravia ľudí,
d)
vyhlásenie o tom, že osoby zodpovedné za zaobchádzanie s omamnými látkami a za evidenciu o nich majú predpísanú odbornú spôsobilosť.
(3)
Povolenie na výrobu, prípravu, spracovanie, dovoz, výdaj (predaj), skladovanie a používanie omamných látok môže sa vydať len pre účely liečebno-preventívnej starostlivosti, veterinárnej starostlivosti a pre vedeckovýskumné účely. Iba v úplne výnimočných prípadoch môže Ministerstvo zdravotníctva povoliť jednorazový odber omamných látok na iné účely (na výučbu, na vykonávanie chemických analýz mimo zdravotníckych kontrolných ústavov a pod.). Dovoz a vývoz omamných látok sa spravuje predpismi o medzinárodnom obchode s omamnými látkami.*)
(4)
V povolení podľa odseku 1 alebo 2 musí sa uviesť názov a sídlo organizácie, číslo a dátum žiadosti, druhy zvlášť nebezpečných jedov alebo omamných látok a druhy činností, na ktoré sa povolenie vzťahuje, doba platnosti povolenia, prípadne miesto používania zvlášť nebezpečných jedov alebo omamných látok a ďalšie údaje a podmienky, za ktorých sa povolenie udeľuje.
§ 4
Výdaj (predaj) jedov, žieravín a omamných látok
(1)
Zvlášť nebezpečné jedy sa nesmú vydávať (predávať) osobám mladším ako 18 rokov a ostatné jedy osobám mladším ako 15 rokov. Žieraviny v tekutom stave sa smú vydávať (predávať) osobám mladším ako 15 rokov iba v originálnom balení pre malospotrebiteľov.
(2)
Jedy sa nesmú predávať v predajniach požívatín a hračiek; v predajniach potrieb pre domácnosť sa nesmú predávať zvlášť nebezpečné jedy.
(3)
Zvlášť nebezpečné jedy sa smú vydať jednotlivým osobám podľa § 5 nariadenia len po predložení občianskeho preukazu a najviac v množstve uvedenom v povolení. Pracovník vydávajúci zvlášť nebezpečný jed je povinný zapísať na povolenie množstvo vydaného jedu a dátum vydania, meno a priezvisko osoby, ktorej bol jed vydaný, číslo jej občianskeho preukazu, dať na povolenie pečiatku organizácie a zápis podpísať. Takto vyplnené povolenia zostávajú v organizácii, ktorá jed vydala, po dobu 5 rokov.
(4)
Zvlášť nebezpečné jedy smú sa vo vnútornej prevádzke organizácie vydávať zo skladov len plnoletým osobám, a to na žiadanku podpísanú pracovníkom zodpovedným za vedenie práce so zvlášť nebezpečnými jedmi; nespracované, prípadne nepoužité zvlášť nebezpečné jedy musia sa po skončení smeny vrátiť do skladu alebo inak spoľahlivo zabezpečiť. Množstvo vrátených zvlášť nebezpečných jedov sa musí evidovať.
(5)
Výdaj omamných látok sa spravuje osobitnými predpismi.**)
§ 5
Evidencia zvlášť nebezpečných jedov a omamných látok
(1)
Evidencia zvlášť nebezpečných jedov a omamných látok musí obsahovať všetky potrebné údaje. Listinné doklady musia byť upravené a vedené tak, aby sa údaje v nich uvedené nedali dodatočne meniť, vyňať ani vymazať; chybné údaje musia sa opraviť tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný.
(2)
Vzor pre vedenie evidencie zvlášť nebezpečných jedov je v prílohe č. 5 tejto vyhlášky.
(3)
Evidencia zvlášť nebezpečných jedov vo výrobe môže sa viesť vo forme prevádzkového záznamu, prípadne v inej forme, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v odseku 1; podľa vzoru v prílohe č. 5 tejto vyhlášky musí sa však vždy viesť evidencia o príjme a výdaji zo skladu.
(4)
Vedenie evidencie omamných látok bližšie upravujú smernice Ministerstva zdravotníctva.***) Organizácie pre zdravotnícku výrobu a pre zásobovanie liečivami predkladajú Ministerstvu zdravotníctva v ustanovených lehotách štatistický výkaz o stave zásob, príjme, výrobe, dovoze, výdaji (predaji) a vývoze omamných látok, ako aj o množstve východiskových surovín, o výrobných stratách a o likvidácii omamných látok. Organizácie zahraničného obchodu podávajú Ministerstvu zdravotníctva v ustanovených lehotách hlásenie o uskutočnení dovozu a vývozu omamných látok.
§ 6
Hlásenie o zaobchádzaní s ostatnými jedmi
Hlásenie o zaobchádzaní s ostatnými jedmi podávajú:
a)
organizácie, ktoré dovážajú alebo vyvážajú ostatné jedy, hlavnému hygienikovi Československej socialistickej republiky; na jeho žiadosť sú povinné označiť odberateľskú organizáciu,
b)
organizácie, ktoré vyrábajú alebo predávajú ostatné jedy, krajskému hygienikovi; na jeho žiadosť sú povinné označiť odberateľskú organizáciu,
c)
ostatné organizácie okresnému hygienikovi.
§ 7
Balenie jedov a žieravín
(1)
Jedy a žieraviny musia sa uschovávať, prepravovať a vydávať ďalším odberateľom len v obaloch dostatočne pevných v pomere k váhe obsahu a zabraňujúcich ich unikaniu alebo rozkladaniu; váha a tvar naplnených obalov musia umožňovať bezpečnú manipuláciu s nimi a ich bezpečné vyprázdňovanie. Uzáver balenia zvlášť nebezpečných jedov uvádzaných do obehu musí byť zabezpečený tak, aby jeho poškodenie bolo zrejmé.
(2)
Pre balenie jedov a žieravín sa smú používať len také obaly, ktoré sa tvarom, farbou alebo označením, ktoré je trvalou súčasťou obalu, zreteľne odlišujú od obalov bežne používaných na požívatiny.
§ 8
Označovanie jedov, žieravín a omamných látok
(1)
Označenia, ktoré musia mať bezprostredné obaly jedov a žieravín uvádzaných do obehu, sú uvedené v prílohe č. 4 tejto vyhlášky. Tieto označenia musia sa uviesť aj v návodoch na používanie, v prospektoch a inej dokumentácii výrobkov.
(2)
Na originálnom spotrebiteľskom balení (balení pre trhovú spotrebu) jedov a žieravín, s výnimkou laboratórnych chemikálií, musia sa ďalej uviesť hlavné zásady pre bezpečné zaobchádzanie s nimi a pokyny pre vhodný spôsob zneškodnenia prázdnych obalov, prípadne upozornenie, že ide o návratný obal. Ak tieto látky môžu vyvolať prudkú otravu, musia sa uviesť aj príznaky otravy a pokyny pre prvú pomoc. Tieto údaje môžu byť v odôvodnených prípadoch uvedené len na návode pre používanie, ak je pripojený ku každému baleniu.
(3)
Bezprostredné obaly jedov a žieravín, pokiaľ sa tieto látky uvádzajú do obehu ako laboratórne chemikálie, nemusia mať okrem názvu látky, obrazového symbolu a označenia, či ide o jed, zvlášť nebezpečný jed alebo žieravinu, v označení uvedené ďalšie údaje.
(4)
Mimo označení podľa odsekov 1 a 2 môže hlavný hygienik Československej socialistickej republiky schváliť alebo v odôvodnených prípadoch nariadiť aj iné slovné označenie (výstrahu).
(5)
Označenie musí mať v pomere k veľkosti obalu také rozmery a musí byť tak umiestnené, vyhotovené a upravené, aby po celú dobu používania obalu bolo zreteľne viditeľné; inak musí vyhovovať príslušným technickým normám.*)
(6)
Vnútorné i vonkajšie obaly omamných látok musia byť s výnimkou omamných látok - prípravkov zaradených v zozname (príloha č. 3 tejto vyhlášky) do skupiny II označené šikmým modrým pruhom (z ľavého dolného do pravého horného rohu štítku) a musia obsahovať okrem údajov predpísaných inými predpismi**) aj medzinárodné označenie. Táto povinnosť sa nevzťahuje na označovanie liekov obsahujúcich omamné látky a pripravovaných podľa lekárskeho predpisu ani na označovanie prepravných obalov, v ktorých sa omamné látky odosielajú.
(7)
Predchádzajúce ustanovenia sa nevzťahujú na zásielky jedov a žieravín z cudziny, a to až do skladu príjemcu označeného podnikom zahraničného obchodu, ako aj na zásielky týchto látok pri prevoze. Tieto zásielky sa však musia označiť podľa príslušných prepravných predpisov.
(8)
Ustanoveniami tohto paragrafu nie je dotknutá povinnosť označovať jedy a iné látky škodlivé zdraviu podľa iných predpisov.***)
§ 9
Preprava jedov, žieravín a omamných látok
Pre prepravu jedov, žieravín a omamných látok platia osobitné predpisy.+)
§ 10
Dokumentácia jedov a žieravín
(1)
Dodávatelia látok (prípravkov) uvádzaných do obehu v Československej socialistickej republike, ktoré sú jedmi, sú povinní v dokumentácii týchto výrobkov prístupnej odberateľom a kontrolným orgánom uviesť popri označení a údajoch podľa § 8 ods. 1 až 4
a)
hlavné účely, pre ktoré je výrobok určený, prípadne aj spôsoby jeho použitia,
b)
špecifikáciu obalu látky (prípravku) v súlade s ustanovením § 7,
c)
postupy, ktorými možno látku (prípravok) zdravotne nezávadným spôsobom zneškodniť a likvidovať, vrátane postupov pre zneškodnenie látky (prípravku) v odpadoch, pokiaľ sa pri bežnom spôsobe používania vyskytuje aj v tuhých, tekutých alebo plynných odpadoch.
(2)
Údaje uvedené v odseku 1 musia sa pred uvedením látky (prípravku) do obehu predložiť na schválenie hlavnému hygienikovi Československej socialistickej republiky, ktorý si v jednotlivých prípadoch môže vyžiadať aj ďalšie údaje, najmä o analytických postupoch na určenie zvyškov látky (prípravku) v plodinách, vo vode a pôde, a pritom určiť, ktoré z týchto ďalších údajov musia byť podľa odseku 1 prístupné odberateľom a kontrolným orgánom. Údaje o látkach (prípravkoch), ktoré sa k 1. júlu 1967 už vyrábali, musia byť, pokiaľ nevyhovujú ustanoveniu odseku 1, najneskôr do 31. decembra 1967 uvedené do súladu s týmto ustanovením a predložené na schválenie hlavnému hygienikovi Československej socialistickej republiky. Všetka dokumentácia látok (prípravkov), ktoré sú jedmi, vrátane etikiet a návodov na používanie, a informačné a propagačné materiály, musí byť s týmito údajmi v súlade; najmä sa nesmú v týchto materiáloch odporúčať účely a spôsoby použitia neuvedené v schválených údajoch.
(3)
Dodávatelia látok (prípravkov) uvádzaných do obehu v Československej socialistickej republike, ktoré sú žieravinami, sú povinní v dokumentácii týchto výrobkov uviesť označenie a údaje podľa § 8 ods. 1 až 4.
(4)
Dokumentácia omamných látok je obdobná ako dokumentácia liečiv.*)
(5)
Podniky zahraničného obchodu sú povinné spolupracovať s tuzemskými dodávateľmi pri obstarávaní údajov podľa predchádzajúcich odsekov, pokiaľ sa týkajú dovážaných látok a prípravkov.
§ 11
Oznamovanie údajov o chemických látkach a prípravkoch pre toxikologickú informačnú službu
(1)
Organizácie, ktoré uvádzajú do obehu v Československej socialistickej republike chemické látky alebo chemické prípravky, sú povinné pred ich uvedením do obehu oznámiť toxikologickému informačnému stredisku**) obchodný názov, znenie etikety a veľkosť a druh balenia látky (prípravku), jej kvalitatívne a kvantitatívne chemické zloženie a účel použitia, alebo ak ide o dovážanú látku (prípravok), dostupné obdobné údaje podľa § 2 ods. 2. Ak ide o jed alebo žieravinu, sú povinné oznámiť aj údaje podľa § 10 ods. 1 až 3.
(2)
Toxikologické informačné stredisko smie údaje uvedené v odseku 1, pokiaľ ich organizácia označí za dôverné, ďalej oznamovať len organizáciám, ktoré sú osobitne na to Ministerstvom zdravotníctva splnomocnené a viazané zachovávaním mlčanlivosti o nich. Ostatným organizáciám a jednotlivcom toxikologické informačné stredisko podáva iba nevyhnutné informácie o prvej pomoci a liečení v prípadoch otráv a iných nehôd s chemickými látkami a prípravkami. Pokiaľ organizácia označí údaje za tajné, zaobchádza sa s nimi podľa predpisov o utajovaných skutočnostiach.
Oddiel 3
Odborná spôsobilosť pracovníkov
§ 12
(1)
Vedúci pracovníci zodpovední za vedenie práce (zaobchádzanie) s jedmi, počítajúc do toho ich skladovanie, musia ovládať predpisy o jedoch, mať znalosti o toxicite a iných zdraviu škodlivých účinkoch látok používaných pri činnostiach, ktoré riadia, a preukázať, že
a)
absolvovali vysokoškolské štúdium v odbore lekárstva, veterinárneho lekárstva, farmácie alebo chémie alebo
b)
absolvovali štúdium na inej vysokej škole alebo strednej odbornej škole, ktorého súčasťou je chémia, boli najmenej 3 roky činní v odbore, v ktorom majú byť ustanovení do vedúcich funkcií, a zložili skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti osôb pracujúcich s jedmi (§ 13).
(2)
Pokiaľ majster, vedúci smeny alebo im na roveň postavení pracovníci vo výrobe jedov, vedúci skladu jedov alebo vedúci pracovník zodpovedný za riadne vykonávanie prác pri ničení škodlivých živočíchov a burín jedmi nespĺňa požiadavky ustanovené v odseku 1 písm. a) alebo b), musí preukázať, že má základné povinné všeobecné vzdelanie a aspoň trojročnú prax v odbore, v ktorom má byť ustanovený na vedúcu funkciu, a zložil skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti osôb pracujúcich s jedmi; túto skúšku je povinný vykonať vždy po 5 rokoch.
(3)
Predávať jedy v maloobchode smú iba osoby, ktoré sú vyučené v odbore „predavač drogistického tovaru“, alebo osoby, ktoré zložili skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti osôb pracujúcich s jedmi. Organizácia je povinná zabezpečiť ďalšie doškoľovanie týchto osôb najmenej raz ročne o príslušnej problematike jedov, a to prostredníctvom osôb, ktoré majú vzdelanie podľa odseku 1 písm. a).
(4)
Pracovníci, ktorí sú činní pri ničení škodlivých živočíchov a burín jedmi a nemajú spôsobilosť podľa odseku 1 alebo 2, a pracovníci, ktorí sú činní v odbore ochrannej dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie, musia absolvovať odborný kurz a zložiť záverečnú skúšku; skúšku musia vykonať vždy najneskôr po troch rokoch. Odborné kurzy a skúšky pri ich ukončení organizuje a ich náplň určuje hospodárska organizácia, prípadne jej nadriadený orgán po dohode s okresným, prípadne krajským hygienikom.
(5)
Ostatní pracovníci, ktorí nie sú uvedení v odsekoch 1 až 4 a sú činní pri zaobchádzaní s jedmi, musia poznať povahu a účinky látok, s ktorými majú pracovať, spôsoby, ako sa s nimi musí zaobchádzať, ochranné opatrenia, ktoré treba dodržiavať, a zásady prvej pomoci. Organizácia je povinná zabezpečiť, aby pracovníci boli s týmito otázkami riadne oboznámení pred začatím práce a aby ich potrebné znalosti boli trvale udržiavané, dopĺňané a najmenej raz za rok kontrolované.
§ 13
(1)
Komisiu na preskúšanie odbornej spôsobilosti osôb pracujúcich s jedmi (ďalej len „skúšobná komisia“) ustavuje odbor zdravotníctva krajského národného výboru na návrh krajského hygienika; predsedu skúšobnej komisie pritom vymenúva z radov odborných pracovníkov krajskej alebo okresnej hygienickej stanice a ostatných členov z radov pracovníkov, ktorí majú odbornú spôsobilosť podľa § 12 ods. 1 písm. a). Ak je to v kraji potrebné so zreteľom na miestne podmienky, môže ustaviť aj viac skúšobných komisií.
(2)
Skúšobná komisia je trojčlenná alebo päťčlenná. Rozhoduje väčšinou hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje predseda.
(3)
Organizácie sú povinné uvoľniť v potrebnom rozsahu pracovníkov pre činnosť v skúšobnej komisii.
(4)
Funkcia členov skúšobnej komisie je čestná. O náhradách za výdavky, ktoré vzniknú členom skúšobnej komisie prevzatím a plnením ich funkcií, platia všeobecné predpisy.
(5)
Skúšobné komisie v ozbrojených silách a na železnici ustavujú príslušné orgány obdobne podľa tejto vyhlášky.
§ 14
(1)
Prihlášku na skúšku pred komisiou podáva organizácia, ktorej pracovník sa má skúške podrobiť. V prihláške uvedie meno a priezvisko pracovníka, jeho osobné údaje, vzdelanie a predchádzajúcu prax v odbore, doterajšie povolanie a postavenie v ňom, prácu (funkciu), ktorú má pracovník vykonávať, a názvy jedov, s ktorými príde do styku, prípadne ich skupiny. Prihláška podlieha správnemu poplatku.
(2)
Pracovník musí preukázať dostatočné znalosti o povahe a účinkoch jedov, o tom, ako sa tieto látky uschovávajú a prepravujú, o hygienických a bezpečnostných opatreniach pri práci s nimi a ich zneškodňovaní a o zásadách prvej pomoci, ako aj znalosti potrebných predpisov a dostatočné znalosti o technológii práce s nimi. Pri skúške musí sa prihliadnuť na povahu práce, ktorú má pracovník vykonávať, a na jeho postavenie v povolaní.
(3)
O skúške sa musí spísať záznam, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 6 tejto vyhlášky. Kópia záznamu sa odosiela organizácii, ktorá prihlášku podala.
(4)
O úspešne vykonanej skúške sa skúšanému vydá osvedčenie, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 7 tejto vyhlášky.
(5)
Skúška smie sa opakovať najskôr za dva mesiace a treba na ňu podať novú prihlášku.
§ 15
Ustanovenia § 12 až 14 platia obdobne aj pre odbornú spôsobilosť pracovníkov, ktorí zaobchádzajú s omamnými látkami, s tou odchýlkou, že odbor zdravotníctva krajského národného výboru vymenuje skúšobnú komisiu pre preskúšanie odbornej spôsobilosti osôb pracujúcich s omamnými látkami a za jej predsedu ustanoví krajského lekárnika; ostatných členov skúšobnej komisie vymenúva na jeho návrh.
Oddiel 4
Prevádzka na pracoviskách
§ 16
(1)
Organizácie sú povinné
a)
zabezpečiť podľa pokynov orgánov hygienickej služby premeriavanie koncentrácií jedov vo vonkajšom ovzduší a vo vodách, kam tieto látky unikajú;
b)
zneškodňovať nepotrebné zásoby jedov a žieravín;
c)
zabezpečiť asanáciu obalov, ktoré sa použili pre jedy a žieraviny alebo ich zdravotne nezávadným spôsobom zničiť alebo inak zneškodniť.
(2)
Spôsob zneškodňovania nepotrebných zásob jedov a žieravín, počítajúc do toho aj jedy a žieraviny obsiahnuté v odpadoch, a obalov po použití navrhne a po prerokovaní so zúčastnenými inými organizáciami a orgánmi predloží organizácia na schválenie okresnému, prípadne krajskému hygienikovi, na železnici hygienikovi dráhy.*)
§ 17
(1)
Organizácia je povinná zabezpečiť, aby k jedom bol zamedzený prístup nepovolaným osobám.
(2)
Ak bol odcudzený jed, vedenie organizácie podá bez prieťahu hlásenie okresnému (v hlavnom meste Prahe obvodnému) oddeleniu Verejnej bezpečnosti, v obvode ktorého bol jed odcudzený.
§ 18
(1)
Príslušné hospodárske orgány sú povinné vydať pre pracoviská, kde sa zaobchádza s jedmi a žieravinami, prípadne pre jednotlivé druhy prác (technológie) pracovné pokyny, v ktorých musia byť podľa konkrétnych podmienok ustanovené potrebné bezpečnostné a ochranné opatrenia vrátane opatrení pri nehode (havarijné opatrenia). Tieto pracovné pokyny schvaľuje okresný hygienik, prípadne krajský hygienik alebo hlavný hygienik Československej socialistickej republiky, ak si to v určitých prípadoch vyhradí.
(2)
Pracovné pokyny musia obsahovať najmä
a)
spôsoby zneškodňovania jedov a žieravín a ich obalov po použití,
b)
výpočet prostriedkov a zariadení, ktoré budú pri práci s jedmi a žieravinami k dispozícii pre ochranu ľudí, pre účinné zneškodňovanie týchto látok i pre ochranu zdravého životného prostredia,
c)
spôsob, akým sa smú jedy skladovať s inými látkami, a to najmä s ohľadom na možnosť vývinu látok ešte nebezpečnejších alebo vzniku iných nehôd.
(3)
Organizácie sú povinné oboznámiť s pracovnými pokynmi všetky osoby činné pri práci s jedmi a žieravinami a najmenej raz ročne preverovať znalosť týchto pokynov. Pracovné pokyny musia byť vyvesené na pracoviskách na viditeľnom mieste.
§ 19
Telesná a duševná spôsobilosť pre prácu s jedmi sa preukazuje výsledkom lekárskej prehliadky.
§ 20
Ustanovenia § 16 až 19 platia primerane pre prevádzku na pracoviskách, na ktorých sa zaobchádza s omamnými látkami.
Oddiel 5
§ 21
Ničenie škodlivých živočíchov a rastlín
(1)
Použitie jedov na ničenie škodlivých živočíchov v uzavretých objektoch musí sa najmenej 48 hodín pred začatím akcie oznámiť okresnému, prípadne krajskému hygienikovi. V oznámení sa musí uviesť
a)
presné označenie objektu, kde sa bude ničenie vykonávať,
b)
výmera (kubatúra) objektu alebo miestnosti, a ak ide o sklady, aj druh skladovaného tovaru,
c)
druh, približné množstvo a koncentrácia jedov, ktoré sa použijú; použitie kyanovodíka musí sa osobitne výrazne vyznačiť,
d)
prípravné práce, ktoré sa musia vykonať, a doba potrebná na ich vykonanie,
e)
deň a hodina začatia vlastnej akcie,
f)
doba pôsobenia a doba, ktorá bude potrebná na vykonanie celej akcie,
g)
bezpečnostné opatrenia, ktoré sa vykonajú,
h)
meno a bydlisko zodpovedného pracovníka a názov vykonávajúcej organizácie.
(2)
Použitie jedov na ničenie škodlivých živočíchov a rastlín na iných miestach, než je uvedené v odseku 1, musí sa najmenej 48 hodín pred začatím akcie oznámiť okresnému hygienikovi a miestnemu (mestskému) národnému výboru, v obvode ktorého sa tieto látky použijú. V oznámení sa musí uviesť
a)
presné označenie miesta, kde sa bude akcia vykonávať, a spôsob vykonávania,
b)
druh, približné množstvo a koncentrácia prípravkov, ktoré sa použijú,
c)
škodca, proti ktorému sa prípravok použije,
d)
deň a hodina začatia akcie,
e)
predpokladané trvanie akcie,
f)
bezpečnostné opatrenia, ktoré sa vykonajú,
g)
meno a bydlisko zodpovedného pracovníka a názov vykonávajúcej organizácie.
(3)
Použitie jedov na ničenie škodlivých živočíchov a rastlín v uzavretých objektoch alebo na iných miestach určených pre zvieratá, potraviny a suroviny živočíšneho pôvodu alebo krmivá, musí sa podľa predchádzajúcich odsekov oznámiť aj okresnému veterinárnemu lekárovi.
(4)
Akcie uvedené v odsekoch 1 a 2 môžu sa začať len vtedy, ak orgán hygienickej služby neurčil najmenej 24 hodín pred začatím akcie inak. Orgán hygienickej služby môže okrem toho určiť pre prácu osobitné podmienky.
(5)
Akcie uvedené v odsekoch 1 a 2 môžu sa vykonávať iba podľa pracovných postupov, prípadne technologických predpisov vypracovaných príslušnými hospodárskymi orgánmi a schválených príslušnými orgánmi hygienickej služby.
Oddiel 6
Záverečné ustanovenia
§ 22
Touto vyhláškou sa zrušujú
1.
vyhláška č. 167/1955 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa uverejňuje zoznam jedov,
2.
vyhláška č. 193/1955 Ú. l. (Ú. v.) o vydávaní povolení na zaobchádzanie s jedmi a o evidencii jedov,
3.
vyhláška č. 107/1956 Ú. l. (Ú. v.) o hygienických podmienkach, ktorým musia vyhovovať závody na výrobu, spracovanie a prípravu jedov,
4.
vyhláška č. 234/1959 Ú. l. (Ú. v.) o zaobchádzaní s jedmi a látkami škodlivými pre zdravie,
5.
vyhláška č. 72/1960 Zb. o omamných látkach,
6.
ustanovenie § 1 nariadenia ministra spravodlivosti č. 54/1955 Zb. o tom, čo sa považuje za omamné prostriedky, jedy, nákazlivé choroby a za škodcov úžitkových rastlín podľa Trestného zákona.
§ 23
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1967.
Minister spravodlivosti:

dr. Neuman v. r.

Minister zdravotníctva:

Plojhar v. r.
Príloha č. 1 vyhlášky č. 57/1967 Zb.
ZOZNAM zvlášť nebezpečných jedov
acetonitril
acetónkyanhydrín
antu = 1-naftyltiomočovina
zlúčeniny arzénu, napr.:
alkylderiváty arzínu
arzeničnany
hydroarzeničnany
dihydroarzeničnany
arzenitany
hydroarzenitany
kyselina hydroarzeničná
kysličník arzeničný
kysličník arzenitý
kysličníky alkylarzenité
kysličníky arylarzenité
soli alkylarzenité
soli arylarzenité
soli dialkylarzenité
soli diarylarzenité
azinfos-etyl = 0,0-dietyl-S-(3,4-dihydro-4-oxo-1,2,3-benztriazino-3-metyl) ditiofosfát
azinfos-metyl = 0,0-dimetyl-S-(3,4-dihydro-4-oxo-1,2,3-benztriazino-3-metyl) ditiofosfát
brucín
karbofenotión = 0,0-dietyl-S-(4-chlórfenyltiometyl) ditiofosfát
dekaborán
demetón-O = 0,0-dietyl-O-(2-etyltioetyl) tiofosfát
demetón-S = 0,0-dietyl-S-(2-etyltioetyl) tiofosfát
demetón-O-metyl = 0,0-dimetyl-O-(2-etyltioetyl) tiofosfát
demetón-S-metyl = 0,0-dimetyl-S-(2-etyltioetyl) tiofosfát
dietylortuť
2,2-dichlórdietylsulfid
dichlórvos = 0,0-dimetyl-O-(2,2-dichlórvinyl) fosfát (syn. DDVP)
dikrotofos = 3-(dimetoxyfosfinyloxy)-N,N-dimetyl-cis-krotónamid
dimefox = bis-(dimetylamino) fluórfosfinoxid
dimetylortuť
disulfotón = 0,0-dietyl-S-(2-etyltioetyl) ditiofosfát
disulfotón-sulfoxid = 0,0-dietyl-S-(2-etylsulfinyletyl) ditiofosfát
DNOC = 2-metyl-4,6-dinitrofenol (syn. DNC, dinitrokrezol)
endosulfán = 6,7,8,9,10,10-hexachlór-1,5,5a,6,9,9a-hexahydro-6,9-metano-2,4,3-benzo(e)-dioxatiepín-3-oxid
endrín = 1,2,3,4,10,10-hexachlór-6,7-epoxy-1,4,4a,5,6,7,8,8a-oktahydro-exo-1,4-oxo-5,8-dimetanonaftalén
estery kyseliny karbamínovej
etión = 0,0,Ó-Ó-tetraetyl-S-S-metylén-bis-(ditiofosfát)
etylester kyseliny kyanomravčej
fentión = 0,0-dimetyl-O-(3-metyl-4-metyltiofenyl) tiofosfát
fenylhydrazín
fluóroctan sodný
fosfidy
fosfor biely (žltý)
HEOD = 1,2,3,4,10,10-hexachlór-6,7-epoxy-1,4,4a,5,6,7,8,8a-oktahydro-exo-1,4-endo-5,8-dimetanonaftalén (syn. dieldrín)
heptachlór = 1,4,5,6,7,10,10-heptachlór-4,7,8,9-tetrahydro-4,7-metylenidén
hexaetyltetrafosfát
HHDN = 1,2,3,4,10,10-hexachlór-1,4,4a,5,8,8a-hexahydro-exo-1,4-endo-5,8-dimetanonaftalén (syn. aldrín)
p-chlórfenyl-diazo-tiomočovina
chlórmevinfos = 2-chlór-1-(2,4-dichlórfenyl)-vinyl-dietylfosfát
jodid fosfornatý
kyanacetamid
kyanidy kovov
kyanovodík
kyselina fluóroctová
kysličník seleničitý
mekarbam = 0,0-dietyl-S-(N-etoxykarbonyl-N-metylkarbamyl-metyl) ditiofosfát
metanol
metyl-2,2'-dichlórdietylamín
metylester kyseliny kyanomravčej
(0-metyl,0-etyl)-S-(2-etylsulfinyletyl) ditiofosfoát
mevinfos = 0,0-dimetyl-O-(1-metyl-2-karbmetoxyvinyl) fosfát
mipafox = bis-(izopropylamino) fluórfosfinoxid
oxydemetón-metyl = 0,0-dimetyl-S-(2-etyl-sulfinyl-etyl) tiofosfát
paratión = 0,0-dietyl-O-(4-nitrofenyl) tiofosfát
paratión-metyl = 0,0-dimetyl-O-(4-nitrofenyl) tiofosfát
pentaborán
pentakarbonyl železa
fenkaptón = 0,0-dietyl-S-(2,5-dichlórfenyltiometyl) ditiofosfát
forate = 0,0-dietyl-S-(2-etyltiometyl) ditiofosfát
fosfamidón = 0,0-dimetyl-O-(2-chlór-2-dietylkarbamoyl-1-metylvinyl) fosfát
propionitril
soli trialkylolovičité
strychnín
tiokarbinyltetrachlorid
teluričitany
teratión = (0-metyl1,0-etyl)-S-(2-etyltioetyl)ditiofosfát
teratión-sulfoxid = 0,0-dietyl-S-(2-etylsulfinyletyl)-ditiofosfát
teraetylolovo
tetrakarbonyl niklu
tetrametyldisulftetranín
triamfos = 5-amino-bis(dimetylamido)fosforyl-3-fenyl-1,2,4-triazol (syn. triamide)
tris-2-chlóretylamín
vínan antimonylodraselný
Zvlášť nebezpečné plynné jedy*)
arzenovodík
etylénoxid
fosforovodík
metylbromid
Príloha č. 2 vyhlášky č. 57/1967 Zb.
Zoznam ostatných jedov
alylalkohol
anilín a jeho N-alkylderiváty a N,N-dialkylderiváty
zlúčeniny antimónu s výnimkou sírnika antimonitého (nie je jed) a vínanu antimonyldraselného (je zvlášť nebezpečný jed)
zlúčeniny bárya s výnimkou síranu bárnatého (nie je jed)
bromofos = 0,0-dimetyl-0-(4-bróm-2,5-dichlórfenyl)tiofosfát
bromoxynil = 3,5-dibróm-4-hydroxydy-benzonitril
organické zlúčeniny cínu napr.
soli alkylcíničité
soli dialkylcíničité
soli trialkylcíničité
soli trairylcíničité
DDT =1,1,1-trichlór-2,2-bis-(4-chlórfenyl)etán
diazinón = 0,0-dietyl-0-(2-izopropyl-6-metyl-4-pyrimidyl)tiofosfát
1,2-dibrometán
dicyklohexilanín a jeho soli
0,0-dietyl-S-(2,5-dichlórfenyltiometyl)ditiofosfát
dietylénglykol
dietylester kyseliny šťaveľovej
1,2-dichlóretán
dimetoat = 0,0-dimetyl-S-(N-metylkarbanylmetyl)-ditiofosfát
0,0-dimetyl-S-(ftalimidometyl)ditiofosfát
(2,4-dinitro-6-sec. butyl)fenylacetát
dinitrofenol
dinitrotoluén
dinobutón = 2(1-metyl-n-butyl)-4,6-dinitrofenyl-izopropylkarbonát
dinosan = 2,4-dinitro-6-sec. amylfenol
dinoseb = 2,4-dinitro-6-sec. butylfenol
diquat = 9,10-dihydro-8a,10a-diazoniafenantrén (ión)
dusitany
estery kyseliny dusitej
etylénglykol
fenitrotión = 0,0-dimetyl-0-(3-metyl-4-nitrofenyl)tiofosfát
fluoridy s výnimkou fluoridu hlinitosodného (nie je jed)
fluorokremičitany
formotión = 0,0-dimetyl-S-(N-formyl-N-metylkarbamylmetyl)ditiofosfát
hexaflórcyklohexán (syn. HCH, BHC)
chlóranilín
chlórdan = 1,2,3,4,5,6,7,10,10-oktachlór-4,7,8,9-tetrahydro-4,7-metyléninden
imidán = 0,0-dimetyl-S-(ftalimidometyl)ditiofosfát
ionyxil = 3,5-dijód-4-hydrox-benzonitril
jodičnany
kyselina šťaveľová
kyselina tioglykolová
lindán = gamma izomér 1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexánu (syn. gamma BHC)
metaldehyd
nitrobenzén
nitrocyklohexán
nitroetán
nitroglycerín
nitroglykol
nitrometán
nitropropán
nitrotoluén
zlúčeniny olova s výnimkou sírnika olovnatého (nie je jed)
tetraetylolova (je zvlášť nebezpečný jed)
tetrametylolova (je zvlášť nebezpečný jed)
solí trialkylolovičitých (sú zvlášť nebezpečné jedy)
oxalylchlorid
paraquat = 1,1-dimetyl-4,4-bipyridil (ión)
pentachlórfenol
zlúčeniny ortuti s výnimkou sírnika ortuťnatého (nie je jed)
dietylortuti (je zvlášť nebezpečný jed)
dimetylortuti (je zvlášť nebezpečný jed)
selénan sodný
seleničitany
zlúčeniny telúru s výnimkou teluričitanov (sú zvlášť nebezpečné jedy)
sulfurylchlorid
tetrachlórmetán
tetranitrotoluén
zlúčeniny tália
tiometón = 0,0-dimetyl-S-(2-etyltioetyl)ditiofosfát
tiometón-sulfoxid = 0,0-dimetyl-S-(2-etylsulfinyletyl)ditiofosfát
tionylchlorid
toluidín
toxafén = chlórovaný kamfén
S,S,S-tributyltritiofosfát
trifenylfosfát
trichlóacetonitril
trichlórnitrometán
trikrezylfosfát
trinitrofenol
trinitrokrezol
trinitrotoluén
zlúčeniny uránu
vamidotión = 0,0-dimetyl-S-(2-(1-metylkarbamoyletyltio)tiofosfát
Plynné jedy*)
antimonovodík
diazometán
diborán
chlórkyán
kysličník uhoľnatý
selenovodík
sírovodík
telurovodík
Príloha č. 3 vyhlášky č. 57/1967 Zb.
Zoznam omamných látok
Omamné látky sú v tomto zozname zaradené do skupín I až III podľa miery nebezpečenstva chorobného návyku, psychických zmien a rizika zneužitia; tento zoznam je tiež v súlade so zoznamom omamných látok podrobených medzinárodnej kontrole.
Na omamné látky I. skupiny sa vzťahujú vetky ustanovenia vyhlášky č. 57/1967 Zb., ak sa týkajú omamných látok.
Na omamné látky II. skupiny sa nevzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky o výdaji, príjme, skladovaní, príprave a evidencii omamných látok v zariadeniach, ktoré smú hospodáriť s omamnými látkami bez povolenia podľa § 4 ods. 9 vládneho nariadenia č. 56/1967 Zb. o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu; pe túto činnosť platia osobitné predpisy.
Na omamné látky III. skupiny nesmie byť okrem množstiev určených na vedeckovýskumné účely vydané povolenie na výrobu, dovoz, vývoz, odber, uschovávanie a používanie.
Spoločné medzinárodné označenia sú v Zozname uvedené v zátvorkach za hlavným názvom.
I. skupina
acertofín (Acertophine) 3-0-acetyl-7α(R)-hydrohy-1-metylbutyl)-6,14-endoetenotetrahydrooripavín
acetylmetadol (Acetylmethadol) 6-dimetylamino-3-acetoxy-4,4-difenylheptán
alylprodín (Allylprodine) 4-propienyloxy-1-metyl-3-alyl-4-fenylpiperidín
alfacetylmetadol (Alphacetylmethadol) α-6-dimetylamino-3-acetoxy-4,4-difenylheptán
alfameprodín (Alphameprodine) α-4-propionyloxy-1-metyl-3-etyl-4-fenylpiperidín
alfacetylmetadol (Alphacetylmethadol) α-6-dimetylamino-3-acetoxy-4,4-difenylheptán
alfaprodín (Alphaprodine) α-4-propionyloxy-1,3-dimetyl-4-fenylpiperidín
amfetamín 1-fenyl-2-aminiopropán
anileridín (Anileridine) etylester kyseliny 1-(4-aminofenetyl)-4-fonyl-4-piperidínkarboxylovej
benzetidín (Benzethidine) etylester kyseliny 1-(2-benzyloxetyl)-4-fonyl-4-piperidínkarboxylovej
benzylmorín 3-benzylmorín
betacetylmetadol (Betacetylmethadol) ß-6-dimetylamino-3-acetoxy-4,4-difenylheptán
betameprodín (Betameprodine) ß-4-propionyloxy-1-metyl-3-etyl-4-fenylpiperidín
betametadol (Betamethadol) ß-6-dimetylamino-4,4-difenyl-3-heptanol
betaprodín (Betaprodine) -4-propionyloxy-1,3-dimetyl-4-fenylpiperidín
dextromoramid (Dextromoradine) (+)-1-(3-metyl-2,2-difenyl-4-morfolinobutyryl)-pyrolidín
diampromid (Diamprodine) N-[2-(metylfenetylamino)-propyl]propioanilid
dietyltiambutén (Diethylthiambutene) 3-dietylamino-1,1-di(2-tienyl)-1-butén
difenoxylát (Diphenoxylate) etylester kyseliny 1-(3-kyan-3,3-difenylpropyl)-4-fenyl-4-piperidínkarboxylovej
dihydromorfín (Dihydromorphine)
dimenoxadol (Dimenoxadol) dimetylaminoetylester kyseliny 2-etoxy-2,2-difenyloctovej
dimefeptanol (Dimepheptanol) 6-dimetylamino-4,4-difenyl-3-heptanol
dimetyltiambutén (Dimethylthiambutene) 3-dimetylamino-1,1-di-(2-tienyl)-1-butén
dioxafetylbutyrát (Dioxaphetyl, butyrate de,) etylester kyseliny 2,2-difenyl-4-morfolino-maslovej
dipipanón (Dipipanone) 6-piperidino-4,4-difenyl-3-heptanón
ekgonín - jeho estery a deriváty, z ktorých možno transformáciou získať ekgonín a kokaín
etylmetylambutén (Ethylmetylambutene) 3-metyletylamino-1,1-di-(2-tietyl)-1-butén
etonitazén (Etonitazene) 5-nitro-1-(2-dimetylaminoetyl)-2-(4-etoxybenzyl)-benzimidazol
etorfín (Etorphine) 7α-[1-(R)-hydroxy-1-metylbutyl]-6,14-endoetenotetra-hydrooripavín
etoxerdín (Etoxerdine) etylester kyseliny 1-[2-(-hydroxyetoxy)etyl]-4-fenyl-4-piperidínkarboxylovej
fenadoxón (Phenadoxone) 6-morfolino-4,4-difenyl-3-heptanón
fenampromid (Phenamopromide) N-[(1-metyl-2-piperidino)etyl]-propiónanilid
fenazocín (Phenazocine) 2-hydroxy-5,9-dimetyl-2-fenetyl-6,7-benzomorfán
fenomorfán (Phenomorphane) 3-hydroxy-N-fenetylmorfinán
fenoperidín (Phenoperidine) etylester kyseliny 1-(3-hydroxy-3-fenylpropyl)-4-fenyl-4-piperidínfarboxylovej
fentanyl (Phentanyl) N-[4-(1-fenetyl)piperidy]propiónanilid
furetidín (Furethidine) etylester kyseliny 1-[2-tetrahydrofurfuryloxy)etyl]-4-pipiridínkarboxylovej
hydrokodón (Hydrocodone) dihydrokodeinón
hydromorfinol (Hydromorphinol) 14-hydroxydihydromorfín
hydromorfón (Hydromorphone) dihydromorfinón
hydroxypetidín (Hydroxypethidane) etyester kyseliny 1-metyl-4-(3-hydroxyfenyl)-4-piperidínkarboxylovej
izometadón (Isomethadone) 6-dimetylamino-5-metyl-4,4-difenyl-3-hexanón
klonitazén (Clonitazene) 5-nitro-1-(2-dietylaminoetyl)-2-(4-chlórbenzyl)-benzinidazol
kodoxim (Codoxime) dihydrokodeinón-6-(karboxylmetyl)-oxim
koka - list
kokaín-metylester benzoylekgonínu
koncentrát z toboliek a slamy maku (surovina získaná spracovaním makovej slamy, za účelom koncentrácie alkaloidov, ak je táto surovina určená pre obeh)
levofenacylmorfán (Levophenacylmorphane) (-)-3-hydroxy-N-fenacylmorfinán
levometorfán (Levomethorphane) (-)-3-metoxy-N-metylmorfinán
levomoramid (Levomoramide) (-)-1-(3-metyl-2,2-difenyl-4-morfolinobutyryl)pyrolidín
levorfanol (Levorphanol) (-)-3-hydroxy-N-metylmorfinán
metazocín (Metazocine) 2΄-hydroxy-2,5,9-trimetyl-6,7-benzomorfán
metadón (Methadone) 6-dimetylamino-4,4-difenyl-3-heptanón
metadón, medziprodukt (4-dimetylamino-2,2-difenylpentánnitril)
metyldezorfín (Methyldesorphine) 6-metyl-6-dezoxymorfín
metyldihydromorfín (Methyldihydromorphine) 6-metyldihydromorfín
metopón (Metopon) 5-metyldihydromorfinón
moramid - medziprodukt (kyselina 3-metyl-2,2-difenyl-4-morfolinomaslová)
morferidin (Morpheridine) etylester kyseliny 1-(2-morfolinoetyl)-4-fenyl-4-piperidínkarboxylovej
morfín
morfín metobromid a iné deriváty morfínu so štvorväzbovým dusíkom, vrátane derivátov morfín-N-oxidu (i kodeín-N-oxidu)
morfín-N-oxid
myrofín (Myrophine) 6-myristoyl-3-benzylmorfín
nikodokodín (NIcodicone) 6-nikotinoylhydrokodeín
nikorfín (Nicomorphine) 3,6-dinikotinoylmorfín
noracymetadol (Noracymethadol) α-(±)-6-metylamino-3-acetoxy-4,4-difenylheptán
norlevofanol (Norlevofanol) (-)-3-hydromorfinán
normetadón (Normethadone) 6-dimetylamino-4,4-difenyl-3-hexanón
normorfín (Normorphine) demetylmorfín
norpipanón (Norphipanone) 6-piperidino-4,4-difenyl-3-hexanón
ópium
oxykodón (Oxycodone) 14-hydroxydihydrokodeinón
oxymorfón (Oxymorphone) 14-hydroxydihydromorfinón
petidín (Pethidine) etyester kyseliny 1-metyl-4-fenyl-4-piperidínkarboxylovej
petidín, medziprodukt A (1-metyl-4-fenyl-4-kyánpiperidín)
petidín, medziprodukt B (etylester kyseliny 4-fenyl-4-piperidínkarboxylovej)
petidín, medziprodukt C (kyselina 1-metyl-4-fenyl-4-piperidínkarboxylovej)
piminodín (Piminidine) etylester kyseliny 1-(3-fenylaminopropyl)-4-fenyl-4-piperidínkarboxylovej
piritramid (Piritramide) 4-peperidino-1-(3,3-difenyl-3-kyánopropyl)-4-piperidínkarboxamid
proheptazín (Proheptazine) 4-propionyloxy-1,3-dimetyl-4-fenyl-hexahydroazepín
properidín (Properidine) izoproylester kyseliny 1-metyl-4-fenyl-4-piperidínkarboxylovej
racemetorfán (Racemethorphane) (±)-3-metoxy-N-metylmorfinán
racemoramid (Racemoramide) (±)-1-(3-metyl-2,2-difenyl-4-morfolinobutyryl)pyrolidín
racemorfán (Racemorphane) (±)3-hydroxy-N-metylmofinán
tebaín
tebakón (Thebacone) acetyldihydrokodeinón
trimereridín (Trimeperidine) 4-propionyloxy-1,2,5-trimetyl-4-fenylpiperidín
a izomeráty omamných látok uvedených v tejto skupine, až na výslovné výnimky, vo všetkých prípadoch, keď tieto izoméry môžu existovať podľa zvláštneho chemického označenia
estery a étery omamných látok uvedených v tejto skupine, ak nie sú uvedené v inej skupine zoznamu, vo všetkých prípadoch, keď tieto estery a étery môžu existovať
soli omamných látok uvedených v tejto skupine vrátane solí esterov, éterov a izomérov uvdených vyššie vo všetkých prípadoch, keď tieto soli môžu existovať.
kyselina lysergová
N-N-dietyl-D-lysergamid
sufentanil N-[4-(metoxymetyl)-1-/2-(2-tienyl) etyl/-4-piperidyl] propionanilid
tilidin (+)-etyl trans-2-(dimetylamino)-1-fenyl-3- cyklohexén-1-karboxylát
II. skupina
acetyldihydrokodeín
dihydrokodeín (Dihydrocodeine)
etylmorfín 3-etylmofín
folkodín (Pholcodine) 3-(2-morfolinoetyl)morfín
kodeín 3-metylmorfín
nikokodín (Nicocodine) 6-nikonoylkodeín
norkodeín (Norcodeine) N-demetylkodeín
2-fenyl-3-metyltetrahydro-1,4-oxazín
a izoméry omamných látok uvedených v tejto skupine, až na výslovné výnimky vo všetkých prípadoch, keď tieto izoméry môžu existovať podľa zvláštneho chemického označenia
soli omamných látok uvedených v tejto skupine vrátane solí ich izomérov uvedených vyššie vo všetkých prípadoch, keď tieto soli môžu existovať.
Prípravky obsahujúce omamné látky uvedené v tejto skupine nebudú sa posudzovať ako omamné látky, ak budú obsahovať jednu alebo viac iných látok tak, že nebudú spojené so žiadnym ririkom zneužitia a že omamná látka z nich sa nebude môcť získať ľahko späť alebo v množstve, ktoré by mohlo ohroziť zdravie.
Prípravok Pulvis ipecacunhae opiatus v zložení uvedenom v Československom liekopise, II. vydanie, 1954 sa neposudzuje ako omamná látka.
dextropropoxyfén alfa-(+)-4-dimetylamino-1,2-difenyl-3-metyl-2-butanol propionát
III. skupina
konope (Cannabis) a živica z konopia*)
dezormorfín (Desormorphine) dihydrodezoxymorfín
heroín - diacetylmorfín
ketobemidón (Cetobemidone) 1-[-metyl-4-(3-hydroxyfenyl)-4-piperidyl]-1-propanón
a soli omamných látok uvedených v tejto skupine vo všetkých prípadoch, keď tieto soli môže existovať.
Príloha č. 4 vyhlášky 57/1967 Zb.
Označenie obalov jedov a žieravín
Skupina látok: Označenie:
I. Zvlášť nebezpečné jedy 1. obrazový symbol lebky so skríženými hnátmi
2. nápis „Zvlášť nebezpečný jed! Podlieha evidencii!"
3. názov a koncentrácia jedu (jedov) v látke alebo prípravku obsiahnutých
4. poučenie, akým spôsobom je ohrozené zdravie človeka, napr:
    „Nebezpečné výpary!"
    „Vstrebáva sa kožou!"
5. váha a objem obsahu
II. Ostatné jedy to isté ako pri zvlášť nebezpečných jedoch, len s tým rozdielom, že nápis znie:„Jed!"
III. Žieraviny 1. obrazový symbol ruky s poleptanými prstami
2. nápis: „Pozor! Žieravina!"
3. názov žieraviny
Príloha č. 5 vyhlášky č. 57/1967 Zb.
Vzor úpravy knihy pre vedenie evidenčných záznamov o pohybe zvlášť nevezpečných jedov
Stav zásob k dňu..........druh zvl. nebez. jedu...........str........
por. č. záznamu dátum zápisu druh a
číslo dokladu
príjem výdaj zásoba dodávateľ
(názov a sídlo)*)
príjemca
(názov a sídlo organizácie
a meno preberajúcej osoby
či meno a osobné údaje
preberajúceho občana)**)
číslo povolenia
na zaobchádzanie
s jedmi či na aký účel
bol zvlášť nebezpečný
jed vydaný***)
podpis preberajúcej
osoby a číslo jej
občianskeho preukazu+)
poznámka
Podľa uvedeného vzoru sa upravujú knihy pre evidenciu zvlášť nebezpečných jedov vo výrobných, dovozných, dodávateľských a predajných organizáciách rovnako ako knihy pre evidenciu spotreby zvlášť nebezpečných jedov.
Príloha č. 6  vyhlášky č. 57/1967 Zb.
Záznam o skúške pred skúšobnou komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti osôb pracujúcich s jedmi
Príloha č. 7 vyhlášky č. 57/1967 Zb.
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti  na zaobchádzanie s jedmi
*)
Jednotný dohovor o omamných látkach uverejnený vyhláškou č. 47/1965 Zb.
**)
Smernice č. 35/1961 Vestníka Ministerstva zdravotníctva o hospodárení s omamnými látkami a č. 55/1961 Vestníka Ministerstva zdravotníctva o hospodárení s liekmi a zdravotníckymi potrebami.
***)
Smernice č. 35/1961 Vestníka Ministerstva zdravotníctva o hospodárení s omamnými látkami a č. 55/1961 Vestníka Ministerstva zdravotníctva o hospodárení s liekmi a zdravotníckymi potrebami.
*)
ČSN 01 8010.
**)
Československý liekopis a technické normy.
***)
Napr. predpisy o horľavinách, výbušninách a rádioaktívnych látkach (najmä vyhlášky č. 62/1965 Zb. a č. 34/1963 Zb.).
+)
Prepravné poriadky železničnej, cestnej, leteckej, vodnej a združenej dopravy a poštový poriadok.
*)
Československý liekopis a technické normy.
**)
Stredisko je zriadené pri klinike pre choroby z povolania v Prahe 2 - Nové Mesto, Vyšehradská 49.
*)
Súhlas hygienika na zneškodnenie jedov a žieravín v odpadových vodách nenahrádza povolenie na osobitné užívanie vody podľa predpisov o vodnom hospodárstve.
*)
Tieto plyny sa považujú za zvlášť nebezpečné jedy vtedy, ak sa vyrábajú, dodávajú a používajú na určitý účel. V ostatných prípadoch, najmä ak vznikajú pri výrobe ako nežiadúce znečistenia alebo exhalácia, sa tieto látky nepovažujú za zvlášť nebezpečné jedy v zmysle vládneho nariadenia a vyhlášky o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu.
*)
Konope, ak sa pestujú a používajú výlučne na priemyselné a záhradnícke účely, neposudzujú sa ako omamná látka.
*)
Odpadá v závodoch, kde sa zvlášť nebezpečné jedy vyrábajú.
**)
Pri evidencii vo výrobných, dovozných a dodávateľských organizáciách sa vždy uvádza názov a sídlo organizácie, v predajných organizáciách sa uvádza buď názov a sídlo organizácie, ak organizácia zvlášť nebezpečný jed vydáva, alebo meno a osobné údaje (vrátane údajov narodenia a bydliska) občana, ak sa zvlášť nebezpečný jed vydáva jemu.
***)
Číslo povolenia na zaobchádzanie s jedmi sa uvádza pri evidencii vo výrobných, dovozných, dodávateľských a predajných organizáciách, pri evidencii spotreby vnútri organizácie sa uvádza účel, na ktorý sa zvlášť nebezpečný jed vydal.
+)
Zápis čísla občianskeho preukazu príjemcu odpadá pri evidencii spotreby vnútri organizácie.