63/1966 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 05.08.1966

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

63
RÁMCOVÉ PODMIENKY HOSPODÁRENIA PODNIKOV,
platné od 1. januára 1967
schválené uznesením vlády z 15. júla 1966 č. 242
Vykonanie generálnej prestavby cien k 1. januáru 1967 vytvára predpoklady pre urýchlenie procesu zdokonalenia plánovitého riadenia národného hospodárstva podľa zásad schválených uznesením ÚV KSČ v januári 1965. V súvislosti s tým prerokovalo zasadanie ÚV KSČ v apríli 1966 program urýchlenej realizácie novej sústavy riadenia, ktorý ako súčasť hlavných smerov hospodárskej politiky na najbližšie obdobie bol schválený na XIII. sjazde KSČ.
Podstatu tohto programu tvoria okrem generálnej prestavby cien:
a) prechod na pružnejší vývoj cien, ktorý by napomáhal vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom a spolu s rozvíjaním súťaživosti vytváral a posilňoval trh odberateľa;
b) jednotné odvody podnikov do štátneho rozpočtu, ktoré budú objektivizovať kritériá ekonomickej efektívnosti, vytvárať tlak na zaostávajúce články výroby a súčasne priestor pre rozvoj progresívnych článkov;
c) financovanie investícií z vlastných prostriedkov podnikov na zabezpečenie plnej zodpovednosti podnikov za efektívnosť investícií a na prelomenie inflačných požiadaviek na investície;
d) prechod na pružný systém regulácie miezd, ktorý by vytvoril predpoklady pre to, aby sa rast miezd stal účinnejším nástrojom rastu efektívnosti a umožnil postupnú denivelizáciu;
e) dôslednejšie uplatňovanie tlaku svetového a domáceho trhu na výrobu.
Základným nástrojom riadenia socialistického hospodárstva je národohospodársky plán vyjadrujúci ciele, ktoré si spoločnosť pre dané obdobie vytýčila, a ukazujúci cesty a prostriedky, ktorými možno tieto ciele dosiahnuť. Národohospodársky plán je konkretizáciou hospodárskej politiky spoločnosti, je nevyhnutným základom pre riadenie národného hospodárstva štátom a má rozhodujúci význam pre efektívnosť a proporcionálnosť hospodárskeho rozvoja.
Postup prác na pláne na rok 1967 a na päťročnom pláne do roku 1970 treba upraviť tak, aby plánovacie práce boli priaznivo ovplyvnené novými podmienkami hospodárenia podnikov. Vláda predpokladá, že podniky vedené týmito novými podmienkami premietnu zvýšenie efektívnosti svojej činnosti už do návrhu plánu. Z toho dôvodu ustanovuje vláda ešte pred schválením predpisov uvádzajúcich do života program urýchlenej realizácie novej sústavy riadenia s platnosťou od 1. januára 1967 najmenej do konca roku 1970 tieto rámcové podmienky hospodárenia podnikov [štátnych hospodárskych organizácií*)] priemyslu, stavebníctva, vnútorného obchodu, samostatných projektových organizácií**) a ďalších organizácií určených ústrednými orgánmi alebo krajskými národnými výbormi (ďalej len „rámcové podmienky“):
Čl. 1
(1) Doterajšie diferencované odvody z hrubého dôchodku (zisku) zložené zo základného odvodu a odvodu z prírastku hrubého dôchodku (zisku) budú nahradené jednotným odvodom z hrubého dôchodku (vrátane doterajšieho poistného nemocenského poistenia), a to
a)
v priemysle a v stavebníctve vo výške 18 %; ústredný orgán môže rozhodnúť, že namiesto tohto odvodu bude hospodárska organizácia odvádzať do štátneho rozpočtu 15 % z fondu pracujúcich (vrátane fondu odmien) a 32 % zo zisku (po odpočítaní fondu odmien);
b)
v ústredne riadených štátnych hospodárskych organizáciách vnútorného obchodu 30 %;
c)
v Čedoku 8 %;
d)
v hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi 16 %;
e)
v samostatných projektových organizáciách 16 %.
(2)
Pokiaľ si to nevynútia potreby národného hospodárstva, nebude vláda sadzby odvodov podľa odseku 1 zvyšovať; aj v prípade nevyhnutnosti nebude vláda zvyšovať sadzby o viac ako 1 % ročne.
Čl. 2
(1)
Odvody a ostatné povinnosti sa uplatnia jednotne voči podnikom tak, aby objektívne pôsobili na progresívne i zaostávajúce podniky a viedli k optimálnej zámene výrobných činiteľov, ktorá je zakotvená vo vzájomných proporciách sadzieb odvodov, úrokov a pod. Odborové riaditeľstvá a riadiace národné výbory majú právo bez nároku na štátny rozpočet (resp. rozpočet vyššieho stupňa národných výborov) podľa dlhodobe ustanovených princípov vykonávať nevyhnutnú redistribúciu prostriedkov pomocou vopred určených dodatkových odvodov a dotácií v jednotlivých podnikoch (národné výbory a odborové riaditeľstvá vnútorného obchodu podľa potreby aj formou prirážok a zliav). Z hľadiska odvodov sa aparát odborového riaditeľstva s pridruženými činnosťami považuje za podnik.
(2)
Podniky požadujúce dotácie (zľavy) sú povinné navrhnúť opatrenia na postupnú likvidáciu ich finančnej závislosti na dotáciách alebo zľavách a súčasne navrhnúť lehoty postupnej likvidácie dotácií (zliav). Celkový program likvidácie dodatkových odvodov (prirážok) a dotácií (zliav) vo všetkých prípadoch, v ktorých nejde o objektívne dané a dlhodobe pôsobiace podmienky, určí odborové riaditeľstvo po prerokovaní s podnikmi zúčastnenými na redistribúcii finančných prostriedkov.
(3)
Redistribúcia prostriedkov medzi jednotlivými VHJ (napr. formou dodatkových odvodov a dotácií) sa nebude zásadne vnútri rezortov vykonávať. Výnimky z tejto zásady ustanoví vláda na základe zdôvodneného návrhu ministerstva predloženého po dohode so Štátnou plánovacou komisiou a Ministerstvom financií, a to najmä pre ministerstvá baníctva a potravinárskeho priemyslu, ďalej v prípadoch, v ktorých je to odôvodnené povolenými odchýlkami v úrovni rentability pri generálnej úprave veľkoobchodných cien alebo ak sú ústrednému orgánu podriadené výrobné hospodárske jednotky majúce rovnaký výrobný program a rôznu rentabilitu. Taktiež i v týchto prípadoch sa použijú vopred určené dodatkové odvody a dotácie podľa režimu uvedeného v odseku 1 a 2.
(4)
Podniky odvádzajú odborovému riaditeľstvu podľa vopred určených jednotných kritérií platných pre všetky podniky odboru časť svojich prostriedkov na úhradu vecných a osobných nákladov odborového riaditeľstva a na vytvorenie (doplnenie) finančných rezerv pre potreby odboru.
Čl. 3
(1)
Na odvodoch odborove riadených podnikov podľa článkov 1 a 2 sa podieľajú mestské a miestne národné výbory; podiel týchto národných výborov sa ustanovuje vo výške:
a)
1 % z hrubého dôchodku (príp. 2 % zo zisku) podnikov priemyslu a stavebníctva,
b)
5 % z hrubého dôchodku ústredne riadených štátnych hospodárskych organizácií vnútorného obchodu.
(2)
O tieto podiely mestských a miestnych národných výborov sa znížia odvody do ústredného rozpočtu. Rozdelenie medzi jednotlivé MNV a MsNV vykonajú podniky v zásade podľa sídiel závodov a prevádzkární na základe podielu fondu pracujúcich týchto závodov a prevádzkární (v podnikoch vnútorného obchodu na základe podielu maloobchodného obratu).
(3)
Konečné rozhodnutie o sadzbách a forme podielu národných výborov na odvodoch z hrubého dôchodku (zisku) odborove riadených podnikov urobí vláda na základe skúseností roku 1967.
Čl. 4
(1)
Sadzby odvodov zo základných prostriedkov podľa vládnej vyhlášky č. 90/1965 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva (vrátane ustanovení o znížených sadzbách) zostávajú v platnosti s tým, že odvody zo zostatkovej ceny základných prostriedkov budú sa vykonávať i zo základných prostriedkov financovaných po 1. januári 1967 z vlastných zdrojov organizácií a z úverov; pri samostatných výskumných a vývojových ústavoch (hospodárskych organizáciách) a pri samostatných projektových organizáciách nebude sa vykonávať odvod zo základných prostriedkov.
(2)
Zavedú sa odvody zo zásob (vrátane nedokončenej výroby a nákladov budúcich období) vo výške 2 %. Z investičných úverov budú podniky platiť úroky vo výške 6 % a z prevádzkových úverov základnú sadzbu úrokov vo výške 4 %.
(3)
Zmeny základných úrokových sadzieb (ktoré sú operatívnym ekonomickým nástrojom) sa vykonávajú na návrh Štátnej banky československej rozhodnutím vlády.
(4)
Zo zásob v odvetví vnútorného obchodu a výnimočne v niektorých podnikoch poskytujúcich služby (určených vo vykonávacích predpisoch) sa neplatia odvody; základná sadzba úrokov z prevádzkových úverov pre odvetvie vnútorného obchodu je 2 %.
(5)
Odvody zo základných prostriedkov a zo zásob, úroky z bankových úverov (s výnimkou zvýšenia pri porušení úverovej zmluvy), ako i prídely fondu geologických prác (pokiaľ je tento fond zriadený) sa odpočítajú od základne pre výpočet odvodov z hrubého dôchodku a zo zisku.
Čl. 5
(1)
Doterajšie opatrenie pri nežiadúcom vývoji miezd (dodatkový odvod) podľa § 9 až 11 vyhlášky Štátnej mzdovej komisie č. 91/1965 Zb. o odmeňovaní práce v novej sústave plánovitého riadenia bude zrušené a na jeho miesto sa zavedie stabilizačný odvod podľa týchto zásad:
a)
základom pre výpočet stabilizačného odvodu je objem vyplatených miezd prevyšujúcich minimum prosté odvodu;
b)
odvodu prosté minimum sa ustanovuje jednotne ako súčin 90 % ročnej priemernej mzdy plánovanej podnikmi v roku 1966 a počtu pracovníkov v roku, za ktorý sa vykonáva výpočet odvodu (pri samostatných projektových ústavoch sa vychádza z plánovaného celoštátneho priemeru v roku 1966);
c)
sadzba stabilizačného odvodu sa ustanovuje vo výške 30 % základne podľa písm. a);
d)
takto ustanovený odvod sa zvyšuje v závislosti od medziročného prírastku počtu pracovníkov; za každé 1 % medziročného rastu počtu pracovníkov sa v príslušnom roku odvod zvyšuje o 1 % objemu vyplatených miezd; vo vykonávacích predpisoch sa ustanoví spôsob platenia tohto odvodu a to tak, aby sa zmiernil dopad v roku 1967 (napr. ustanovením, že toto zvýšenie odvodu sa platí až po uplynutí roku alebo rozložením platieb na preddavok a vyúčtovanie a pod.).*)
(2)
Vo vykonávacích predpisoch treba riešiť prípady, v ktorých je preukázateľne potrebné zmierniť tvrdosť dopadu stabilizačného odvodu, najmä v záujme rozvoja služieb, vnútorného obchodu, novovybudovaných kapacít (vrátane stavebnej výroby), pri sezónnych pohyboch pracovníkov, pri samostatných projektových organizáciách, v záujme rozvoja výskumnej a vývojovej základne (v prípadoch novovznikajúcich kapacít a pri odboroch, rozvoj ktorých bude sa preferovať), pri zamestnávaní ťažkých invalidov.**) Rozsah i okruh týchto úprav sa však prísne vymedzí, aby nedošlo k oslabeniu účinnosti stabilizačného odvodu.
(3)
Stabilizačný odvod sa uplatní v podnikoch jednotne bez ohľadu na to, či budú hospodáriť podľa princípov zainteresovanosti na hrubom dôchodku či zisku.
(4)
K tomuto odvodu (stabilizačnému) môžu národné výbory zaviesť prirážku (pozri čl. 17, ods. 6).
Čl. 6
(1)
Nástrojmi priamej regulácie miezd sú tarifné sústavy (vrátane ostatných základných mzdovopolitických predpisov) a kolektívne zmluvy. Vedenie podniku v rámci ustanovených predpisov zodpovedá za hospodárnosť pri vynakladaní mzdových prostriedkov a za ekonomicky účinné využívanie nástrojov osobnej hmotnej zainteresovanosti, najmä mzdových foriem. Priestor pre operatívne využívanie hmotných podnetov pre prácu a odmeňovanie v závislosti od individuálnych a kolektívnych výsledkov práce je určený prostriedkami vyčlenenými pre odmeňovanie do fondu pracujúcich sústavou odvodov (v súlade s princípmi o rozdeľovaní vytvoreného hrubého dôchodku) a s prijatou dlhodobou koncepciou vývoja miezd v podniku, odbore i v celom národnom hospodárstve.
(2)
Pre vymedzenie oblasti tejto priamej regulácie miezd platí zásada, že právomoc výrobných hospodárskych jednotiek a podnikov môže sa obmedzovať centrálnym riadením len v nevyhnutnom rozsahu zodpovedajúcom celospoločenským záujmom regulácie miezd. To sa týka najmä tarifných miezd, ktoré v novej sústave naďalej plnia funkciu základného spoločenského regulátora úrovne miezd jednotlivcov, skupín pracovníkov, podnikov, odborov, resp. celých odvetví podľa kvalifikácie, zodpovednosti, namáhavosti a zložitosti vykonávanej práce.
(3)
Regulujúca úloha kolektívnych zmlúv spočíva v podstate v tom, že sa v nich určujú zásady vývoja miezd, podiel fondu pracujúcich (fondu odmien) na vlastných prostriedkoch podnikov pri predpokladanej i vyššej tvorbe hrubého dôchodku (zisku), opatrenia pri nedostatočnej tvorbe hrubého dôchodku a z toho vyplývajúceho nedostatku prostriedkov na výplatu miezd a veľkosť jednotlivých zložiek priemernej mzdy, najmä podielu na hospodárskych výsledkoch podnikov a vnútropodnikových útvarov. Podniky sa po splnení odvodov rozhodujú samostatne o použití vytvorených vlastných prostriedkov na odmeňovanie a ostatné potreby.
(4)
Pri uplatnení zásady, že podniky majú plne financovať svoje investície z úveru a z vlastných prostriedkov, t. j. z vytvoreného hrubého dôchodku a z odpisov, treba vychádzať z toho, že v rámci celkových prostriedkov, ktoré podnikom zostanú po splnení ustanovených odvodov, musí objem miezd (fond pracujúcich) rásť relatívne pomalšie než prostriedky na ostatné potreby. Na úrovni VHJ bude sa rozdeľovanie prostriedkov na jednotlivé fondy v duchu tejto tendencie usmerňovať pomocou konkrétnych ustanovení odborovej kolektívnej zmluvy.
(5)
Systém ekonomického riadenia, ktorého hlavným cieľom je v najkratšom čase podstatne zvýšiť účinnosť vynakladanej spoločenskej práce, vyžaduje sústrediť vo výrobných odvetviach pozornosť podnikov predovšetkým na to, aby sa vytvorila výrazná závislosť miezd od celkových hospodárskych výsledkov podnikov a vnútropodnikových útvarov (podiely na hospodárskych výsledkoch). S tým súvisí najmä starostlivosť podnikov o správnu a ekonomicky účinnú štruktúru mzdy jednotlivých pracovníkov a skupín pracovníkov.
Čl. 7
(1)
Výdavky na investičnú výstavbu vrátane nákladov na jej prípravu budú podniky zásadne uhradzovať z vlastných prostriedkov s použitím investičného úveru; len výnimočne budú sa poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu. Náhrady škôd (majetkové ujmy) spôsobené banskou činnosťou sú upravené príslušnými predpismi.
(2)
Investičná výstavba bude sa financovať z investičných úverov, odpisov základných prostriedkov, použiteľného hrubého dôchodku (príp. zisku), ostatných zdrojov (príjmy z likvidácie a predaja základných prostriedkov, prídely z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb a pod.) a z dotácií zo štátneho rozpočtu poskytovaných podľa vládou ustanovených pravidiel.
(3)
Na úhradu investičnej výstavby nebude sa v zásade vopred vytvárať vlastná finančná základňa podnikov nižšími odvodmi z hrubého dôchodku (zisku), lebo rozhodujúcu úlohu musí zohrať investičný úver. Bankový úver na investície bude sa poskytovať podľa jednotných podmienok, ktoré sú uvedené v čl. 8. Výška a doba splatnosti úveru určia sa s prihliadnutím na osobitnosti investičného cyklu v jednotlivých odvetviach a odboroch národného hospodárstva a na tvorbu vlastných finančných zdrojov.
(4)
Odborové riaditeľstvo, ktoré je nositeľom odborovej koncepcie investičnej politiky, uskutočňuje svoju riadiacu úlohu v tejto oblasti, a to tak ovplyvňovaním zamerania investícií pri výberovom konaní, ako aj organizovaním ekonomického združovania podnikov na investičnú výstavbu formou podielovej účasti alebo vzájomnými pôžičkami medzi podnikmi.
(5)
Odborové riaditeľstvo môže podnikom uložiť povinnosť odvádzať do finančnej rezervy odborového riaditeľstva časť odpisov zo závodov určených na likvidáciu.
(6)
Režim ekonomického združovania, vzájomného úverovania a výnimočnej redistribúcie odpisov medzi podnikmi a odborovým riaditeľstvom ustanovia vykonávacie predpisy.
Čl. 8
(1)
Hlavným zdrojom financovania investičnej výstavby sú bankové úvery poskytované podľa vládou ustanovených pravidiel. Splatenie investičného úveru je konkrétnym výrazom zodpovednosti investora za návratnosť investície. Štátna banka československá vychádza pri vymedzení objemu investičných úverov a ich rozdelení z celkového objemu a orientačného rozdelenia investícií v štátnom pláne a z výsledkov výberového konania vykonaného podľa maximálnej efektívnosti. Štátna banka nie je povinná naplniť orientačne uvažované objemy investícií a objemy investičných úverov pre odvetvia, odbory a oblasti, pokiaľ sa nesplnia kritériá efektívnosti.
(2)
Hlavnými kritériami pre poskytovanie úveru je vzťah doby splatenia investičného úveru k dobe ekonomickej životnosti úverovaného základného prostriedku a efektívnosť investície. Doba splatnosti úveru nesmie byť dlhšia ako doba ekonomickej životnosti základného prostriedku. Pri poskytovaní úveru sa dáva spravidla prednosť investorom, ktorí používajú vo väčšej miere zisk na rýchlejšie umorenie úveru.
(3)
Preto sa posudzujú jednotlivé úvery predovšetkým podľa vzťahu
(100 / doba splatnosti úveru ) - (100 / doba ekonomickej životnosti úverovaného základného prostriedku)
Pritom doba ekonomickej životnosti úverovaného základného prostriedku sa určuje v súlade s platnou odpisovou sadzbou.
(4)
Súčasne banka pri výberovom konaní o poskytnutie úveru prihliada aj na dobu splatnosti úveru. Z tohto hľadiska dáva prednosť pri rovnakom (alebo i mierne menšom) podiele zisku v umorovacej sume úverom s kratšou dobou splatnosti. Vykonávacie predpisy určia, kedy a za akých podmienok môže banka povoliť odklad platenia úrokov z investičných úverov.
(5)
Zdrojom financovania predbežného a podrobného geologického prieskumu v ťažobných organizáciách Ministerstva baníctva a Ministerstva stavebníctva je fond geologických prác. Fond geologických prác sa zriaďuje v organizáciách Ministerstva baníctva ako odborový a v organizáciách Ministerstva stavebníctva ako podnikový.
Čl. 9
(1)
Odpisy základných prostriedkov používajú podniky na splatenie zostatkovej ceny základných prostriedkov a nedokončenej výstavby k 31. decembru 1966 formou odvodov odpisov a v druhom rade na priamu úhradu výstavby a splátok investičných úverov. Použitie odpisov mimo oblasti investícií je neprípustné.
(2)
Pre jednotlivé podniky sa určuje ročný odvod odpisov do centrálnych fondov percentnou sadzbou zo súčtu zostatkovej ceny základných prostriedkov, ktoré sú v prevádzke k 31. decembru 1966, a objemu nedokončenej výstavby k tomuto dňu zníženého o sumu preinvestovanú v roku 1966 z použiteľného hrubého dôchodku a úveru.*) Základňa pre výpočet odvodu odpisov k 31. decembru 1966 sa určí podľa údajov účtovnej evidencie, a to v ocenení a metodike platnej v roku 1966 s tým, že sa vylúčia základné prostriedky s obstarávacou cenou do 3000 Kčs a základné prostriedky obstarané ako investície CO a samostatné investície rozpočtového plánu.
(3)
Sadzba ročného odvodu odpisov (v %) sa určuje vzťahom:
(6 x podniková sadzba odpisov na obnovu v roku 1966) / 4
kde 6 je národohospodársky priemerná percentná sadzba ročného odvodu odpisov, kde podniková sadzba odpisov na obnovu v roku 1966 je priemerná podniková odpisová sadzba platná v roku 1966 znížená o priemernú sadzbu odpisov pripadajúcu v roku 1966 na generálne opravy a 4 je priemerná sadzba odpisov na obnovu v roku 1966. Odvod sa vykonáva v každom roku rovnakou sumou, dokiaľ sa zostatková cena základných prostriedkov a nedokončená výstavba v stave k 31. decembru 1966 plne nesplatí. V individuálnych prípadoch môže Štátna banka československá povoliť presun platenia odvodu odpisov do ďalších rokov, ak by odvod prevyšoval tvorbu odpisov.
(4)
Základné prostriedky sa budú odpisovať len do výšky obstarávacej ceny a z odpisových sadzieb sa vylúčia podiely pripadajúce na doterajšie generálne opravy. Generálne opravy budú sa financovať obdobne ako bežné opravy z nákladov, s prípadným časovým rozlíšením, pričom hranice medzi generálnymi opravami a investíciami sa spresnia najmä vylúčením komplexných rekonštrukcií, ktoré sa budú v zmysle vykonávacích smerníc považovať za investície.
(5)
Hranica rozhodujúca pre definíciu drobných a krátkodobých predmetov sa zvýši na 3000 Kčs (s výnimkou niektorých prostriedkov, ktoré budú mať vždy charakter investície). Súčasne sa upraví spôsob ich odpisovania.
(6)
Zásadné zmeny v plánovaní a financovaní reprodukcie základných prostriedkov vedú k potrebe preskúmať doterajšiu odpisovú politiku; o vydaní nových pravidiel odpisovania sa rozhodne v štvrtom štvrťroku tohto roku. Pokiaľ by sa neustanovili nové sadzby odpisov, používali by podniky platné sadzby znížené o 2/3 podielu odpisov pripadajúceho na generálne opravy. Nová odpisová politika (vrátane otázky záväznosti sadzieb odpisov) sa ustanoví tak, aby podmienky hospodárenia podnikov sa nezhoršili*) a aby sa nenarušila zásada jednotnosti odvodov a objektivita ekonomických kritérií efektívnosti práce podnikov.
(7)
Ocenenie základných prostriedkov a nedokončenej výstavby sa upraví o vplyv generálnej úpravy cien, a to globálnou indexovou metódou (stroje a zariadenia indexom 123, budovy a stavby 119).
Čl. 10
(1)
Dotácie zo štátneho rozpočtu sa poskytujú hospodárskym organizáciám s uplatnením všeobecného spôsobu financovania investičnej výstavby výhradne účelove na konkrétne investičné akcie.
(2)
Dotácie sa poskytujú v rámci prostriedkov vopred plánovite ustanovených v štátnom rozpočte:
a)
na financovanie investícií CO a samostatných investícií rozpočtového plánu v plnej výške v rozsahu osobitnej časti štátneho plánu investičnej výstavby;
b)
na financovanie samostatných akcií čistiarní vôd a ovzdušia zriaďovaných dodatočne pri existujúcich prevádzkach vo výške 50 % rozpočtových cien; dotácia sa čerpá zo štátneho rozpočtu vo výške 50 % ročných investícií do týchto akcií;
c)
na novozačínané stavby riešiace oblastné problémy vo výške vládou ustanovených podielov na rozpočtových nákladoch akcie; dotácia zo štátneho rozpočtu sa čerpá podľa skutočnej realizácie stavieb do určených akcií (čl. 17 ods. 2);
d)
úplne výnimočne bude vláda poskytovať dotácie na niektoré rozostavané a novozačínané investície, ktoré sú národohospodársky nevyhnutné, avšak nie sú v súlade s priamym záujmom alebo (i pri riadnom hospodárení) s možnosťami organizácie.
Čl. 11
(1)
V hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi (okrem mestskej dopravy a bytového hospodárstva) a v podnikoch odvetvia vnútorného obchodu sa uplatní všeobecný spôsob financovania investičnej výstavby a rovnaký spôsob odvodu odpisov a ich použitia ako v odborove riadenom priemysle a v stavebníctve; v týchto organizáciách sú však sadzby odvodov z hrubého dôchodku ustanovené tak, že sa vytvárajú podmienky pre relatívne vyššiu účasť vytvoreného hrubého dôchodku na úhradu investícií a tým pre relatívne nižší podiel úveru. Aj v týchto odvetviach sa zachová predstih potreby investovať pred tvorbou vlastných zdrojov.
(2)
V hospodárstve riadenom národnými výbormi a v podnikoch vnútorného obchodu sa predpokladá vyšší podiel dotácií zo štátnych prostriedkov na úhrade investičnej výstavby. Tieto dotácie budú zamerané prednostne na rozvoj služieb pre obyvateľstvo a pre rozvoj maloobchodnej siete. Budú sa poskytovať podľa vopred ustanovených pravidiel tak, aby nenarúšali úlohu úveru a kritéria efektívnosti a neboli nástrojom subjektívne narušujúcim vzťahy medzi príjmami a výdavkami podnikov a vzťahy k štátnemu rozpočtu.
(3)
Výstavba obchodných zariadení v nových sídliskách bude sa naďalej financovať zo štátneho rozpočtu ako súčasť komplexnej bytovej výstavby s tým, že vybudované objekty budú sa obchodným organizáciám v zásade prenajímať za ekonomické nájomné. Investor komplexnej bytovej výstavby prerokuje s obchodnými organizáciami, že tieto súčasne zabezpečia prevádzku v obchodných zariadeniach budovaných v rámci komplexnej bytovej výstavby, a to ešte pred schválením projektovej dokumentácie. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na zariadenia poskytujúce služby obyvateľstvu.
(4)
Národné výbory môžu zo svojich prostriedkov poskytovať dotácie na investičné akcie, na vykonaní ktorých majú záujem.
Čl. 12
(1)
Jednotné odvody z hrubého dôchodku i zásady financovania investícií a hospodárenie s odpismi ponechávajú podnikom dostatočnú voľnosť na ekonomické rozhodovanie o použití vytváraných finančných zdrojov. Podniky sú povinné spravovať sa pri tomto rozhodovaní aj svojimi dlhodobými záujmami a zabezpečovať plynulý rozvoj, starať sa o potrebnú likviditu svojho finančného hospodárenia zodpovedajúcou tvorbou a doplňovaním podnikových fondov, najmä rezervného fondu, a voľné vlastné prostriedky zapájať do financovania obežných prostriedkov.
(2)
Minimálny stav rezervných fondov sa pre rok 1967 ustanovuje vo výške 2 % ročného objemu fondu pracujúcich. Minimálny prídel do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb ustanovuje vláda vo výške 0,8 % ročného objemu fondu pracujúcich.
Čl. 13
(1)
Dodávateľské a odberateľské vzťahy medzi organizáciami zahraničného obchodu a tuzemskými organizáciami budú sa uskutočňovať zásadne na základe zahraničných cien. Sústavou vhodných ekonomických nástrojov bude potrebné jednak preklenúť rozdiely medzi vnútornými a zahraničnými cenami, a to tak pri vývoze, ako aj pri dovoze, jednak porovnávať relácie zahraničných cien s reláciami nových veľkoobchodných cien a pôsobiť na zefektívnenie štruktúry výroby i obratu zahraničného obchodu.
(2)
Postupne sa budú uplatňovať nástroje ekonomického riadenia dovozu bankou, a to tak vnútorným devízovým úverom, ako aj predajom devíz za voľné ceny. Ceny dovážaného tovaru budú v prípadoch predaja devíz za voľné ceny ovplyvnené konkurznou prirážkou ustanovenou s prihliadnutím na dopyt a ponuku.
(3)
Podniky zahraničného obchodu budú zainteresované na svojom hrubom dôchodku.
Čl. 14
(1)
Pre samostatné hospodárske organizácie výskumnej a vývojovej základne sa ustanovujú tieto odlišné podmienky hospodárenia od rámcových podmienok hospodárenia podnikov:
1.
budú zainteresované na technickoekonomických výsledkoch riešenia úloh prostredníctvom hmotnej zainteresovanosti na hrubom dôchodku (zisku); pritom nebudú platiť jednotný odvod z hrubého dôchodku (zisku) do štátneho rozpočtu a národným výborom, odvod zo základných prostriedkov a odvod zo zásob;
2.
výdavky na investičnú výstavbu budú v rámci výrobnej hospodárskej jednotky uhrádzať z vlastných zdrojov, z centralizovaných zdrojov odboru a s použitím investičného úveru; na vybraté rozostavané a novozačínané investičné akcie budú sa týmto organizáciám poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu a na zabezpečenie vybratých úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky budú sa im prideľovať prostriedky na strojové a prístrojové investície;
3.
investičná výstavba centrálne riadených hospodárskych organizácií výskumnej a vývojovej základne bude záväzne ustanovená fondom vedy a techniky;
4.
hospodárskym organizáciám výskumnej a vývojovej základne v rámci výrobných hospodárskych jednotiek budú sa poskytovať devízové prostriedky (príp. dotácie na úhradu investičného príspevku) na stroje, prístroje a zariadenia z dovozu potrebné na zabezpečenie vybratých úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky;
5.
centrálne riadeným hospodárskym organizáciám výskumnej a vývojovej základne bude objem devízových prostriedkov záväzne ustanovený fondom vedy a techniky bez toho, že by tým bola dotknutá možnosť nakupovať devízy z vlastných zdrojov.
(2)
Nesamostatné pracoviská výskumnej a vývojovej základne sa spravujú rovnakými podmienkami hospodárenia ako organizácie, ktorých sú súčasťou, s výnimkou prípadov určených so súhlasom Štátnej komisie pre techniku (keď pre ne výnimočne platí režim odseku 1).
(3)
Dodávateľské a odberateľské vzťahy budú na úseku rozvoja vedy a techniky prebiehať na základe voľných cien; za využívanie výsledkov technického rozvoja uhrádzaného inými organizáciami, príp. i zo štátneho rozpočtu budú organizácie platiť úhradu vo výške dohodnutej ceny.
(4)
Úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky riešené v hospodárskych organizáciách budú sa uhrádzať zo štátneho rozpočtu. Popri tom budú sa hospodárskym organizáciám poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu najmä v prípadoch, v ktorých sa týmito dotáciami podstatne zvýši tempo technického rozvoja vo viacerých odboroch a v ktorých príslušná výrobná hospodárska jednotka nemôže sama znášať náklady a riziko výskumnovývojových prác, a ďalej na úlohy zakladajúce štrukturálne zmeny odborov. Dotácie budú sa poskytovať riešiteľskej organizácii alebo realizátorovi, príp. obidvom, a to návratne alebo nenávratne.
(5)
Pri úlohách štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, pri ktorých bude mimoriadny spoločenský záujem na urýchlenom riešení, budú sa vypisovať mimoriadne cieľové prémie alebo poskytovať mimoriadne dodatočné odmeny za úspešné vyriešenie. Cieľové prémie a dodatkové odmeny budú sa poskytovať z centrálnych rezerv fondu vedy a techniky formou účelového prídelu do fondu pracujúcich riešiteľskej organizácie.
(6)
Výška nákladov na technický rozvoj pre potreby podnikov ponechá sa na rozhodnutie podnikov, ktoré budú tieto náklady financovať z celkových nákladov na výrobu (výkony) s možnosťou ich časového rozlíšenia formou výdavkov budúcich období. V prípade nedostatku vlastných zdrojov môže Štátna banka československá poskytnúť úver.
(7)
Na odborových riaditeľstvách sa bude zriaďovať fond technického rozvoja.
Čl. 15
(1)
V nadväznosti na dlhodobe ustanovené jednotné odvody z hrubého dôchodku bude centrálne riadený vývoj cien a cenotvorných nástrojov prihliadať pri znovurozdeľovaní mimoriadnych dôchodkov na pomer ponuky a dopytu tak, aby sa vytvárali predpoklady na odstránenie nesúladu ponuky a dopytu znovurozdelením práce v národnom hospodárstve, vytváraním dodatočných zdrojov akumulácie a pod.
(2)
Základom centrálnej cenovej politiky bude dlhodobý a vykonávací plán cien a regulácia cenových hladín vykonávaná prostredníctvom kategorizácie cien, dohôd o úrovni regulovaných cien a pod.
(3)
Ekonomicky neodôvodnené rozdiely v sadzbách dane z obratu, ako i rozdiely medzi zahraničnými a vnútornými cenami budú sa postupne znižovať a odstraňovať. Pritom daň z obratu sa bude používať ako nástroj cenovej politiky nielen na zabezpečenie väzby medzi maloobchodnými a veľkoobchodnými cenami, ale i na zabezpečovanie väzieb medzi veľkoobchodnými cenami v prípadoch, v ktorých treba diferencovať účinnosť zmeny veľkoobchodných cien na dodávateľov a odberateľov. Od 1. januára 1967 budú sa pre všetky výrobky zásadne používať rovnaké sadzby dane z obratu tak v štátnom, ako aj v družstevnom sektore; v ekonomicky odôvodnených prípadoch sa vopred určia časove obmedzené zľavy, prípadne výnimky z jednotných sadzieb.
(4)
Predpokladom ekonomicky odôvodneného vývoja cien je vytváranie takých ekonomických podmienok, v ktorých výrobcovia budú nútení dodržiavať plánom predpokladaný vývoj cien. Také podmienky bude potrebné postupne zabezpečovať:
a)
najmä konkurenciou dovážaného tovaru a vytváraním podmienok súťaže medzi výrobcami,
b)
politikou regulovania ekonomických nástrojov na zvýšenie efektívnosti zahraničného obchodu, účelnou daňovou, úverovou a finančnou politikou.
(5)
Nemožno počítať s tým, že v prvých rokoch zavádzania novej sústavy riadenia sa vytvoria dostatočné ekonomické predpoklady, ktoré zabezpečia ekonomicky odôvodnený vývoj cien. Z týchto dôvodov centrálne orgány budú používať i priame opatrenia na zabezpečenie vývoja cien vrátane direktívneho určenia pohybu hladiny cien plánom vývoja cien, lebo pri systéme jednotných odvodov je nevyhnutné, aby najmä nerovnomerný vývoj rentability podľa odvetví a odborov sa primerane premietal do cien a aby dlhodobe nedochádzalo k odtrhnutiu vývoja cenových hladín od spoločensky nevyhnutných nákladov. Direktívne riadenie vývoja cien bude však rešpektovať nevyhnutnosť súladu medzi ponukou a dopytom vo všetkých oblastiach národného hospodárstva.
(6)
Diferencovanou cenovou politikou treba regulovať nielen pomer dopytu a ponuky, ale i nerovnomerný vývoj dôchodkov medzi odvetviami a odbormi národného hospodárstva. Súčasne bude potrebné v rámci cenovej politiky prehlbovať diferenciáciu v úrovni dôchodkov VHJ podľa rentabilnosti výroby v pomere k zahraničným cenám, a tak urýchľovať tempo rozvoja rentabilnej výroby. Nejde teda o plné odčerpanie rastu rentability úpravami cien, ale len o vyrovnanie nerovnomerného vývoja daného objektívne nerovnomerným vývojom spoločenskej produktivity práce a preferovaním efektívnej výroby.
(7)
V priebehu roka 1967 sa vykonajú úpravy cien, ktoré vyplynú ako korekcie zmien úrovne cien skupín výrobkov a ďalej z pomerov vo výrobe a na trhu. Dôsledky týchto úprav cien sa v zásade nebudú bilancovať.
(8)
Väčšie odchýlky od predpokladov generálnej úpravy veľkoobchodných cien budú sa počas roka 1967 riešiť buď úpravou (korektúrou) cien, najmä pri finálnych výrobkoch, alebo daňou z obratu, príp. dodatkovými odvodmi.
Čl. 16
Zabezpečovanie rozvoja Slovenska a oblastí bude sa vykonávať takto:
a)
priamym rozhodovaním o rozmiestení základných rozvojových kapacít vládou, vyjadrovaním sa k rozmiesteniu centrálne posudzovaných stavieb Štátnou plánovacou komisiou a Štátnou komisiou pre techniku (v spolupráci s orgánmi SNR) a určením konkrétnych zásad investičnej politiky spolu s určením orientačných ukazovateľov pre jednotlivé roky;
b)
ustanovením objemov investičných úverov nadväzujúcich na plánom predpokladané zámery rozvoja. Tento objem úverov ustanoví vláda orientačne v rámci päťročného plánu, a to za ČSSR celkom a okrem toho osobitne za Slovensko; upresňuje ho v priebehu realizácie päťročného plánu. Takto úver bude zabezpečovať reguláciu vzťahov medzi hmotnými a finančnými zdrojmi a napomáhať rozmiesťovanie investícií so zreteľom na dodržanie rovnakej ekonomickej efektívnosti na celom území štátu. Pri určení týchto úverov vychádza sa z objemu investícií predpokladaných v plánoch;
c)
vo výberovom konaní sa uplatnia pre výber investícií jednotné kritériá výberu; v závere 1. etapy sa zistia požiadavky investorov na úver (za ČSSR a z toho Slovensko) a posúdi sa dodržanie plánom predpokladaných proporcií. Na základe toho sa potom určí objem úveru pre ČSSR a z toho pre Slovensko, a to tak, aby sa dosiahli politicko-ekonomické ciele v ďalšom urýchlení rozvoja hospodárstva na Slovensku. Úvery za Slovensko obhospodaruje Štátna banka československá - oblastný ústav pre Slovensko, ktorý sa zúčastní na vypracovaní úverového plánu a na výberovom konaní pri dodržaní celoštátnych zásad splatnosti úverov a kritérií efektívnosti.
Čl. 17
(1)
Na zabezpečenie rozvoja menej rozvinutých oblastí a na reguláciu rozvoja aglomerovaných oblastí sa používajú ekonomické nástroje uvedené v nasledujúcich odsekoch.
(2)
Na stavby hospodárskych organizácií s plným uplatnením novej sústavy riadenia a na stavby výrobných družstiev začínané od 1. januára 1967 v ďalej uvedených oblastiach (okres, časť okresu, mesto) sa poskytujú v rámci prostriedkov vopred ustanovených v štátnom rozpočte (v členení na ČSSR a z toho Slovensko) dotácie zo štátneho rozpočtu, a to vo výške 15 % z rozpočtových nákladov investičnej akcie. Dotácia zo štátneho rozpočtu sa čerpá podľa skutočnej realizácie investícií do určených akcií.
(3)
Na vyrovnanie zvýšených prevádzkových nákladov závodov alebo prevádzok, na výstavbu ktorých sa poskytne dotácia zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, sa po dobu 5 rokov poskytujú zľavy z odvodov zo zostatkovej ceny základných prostriedkov. Zľava sa určí znížením všeobecne ustanovenej percentnej sadzby odvodu o 1/3, t. j. napr. zo 6 % na 4 %.
(4)
Dotácie a zľavy podľa odsekov 2 a 3 sa poskytujú v týchto oblastiach (okresoch, častiach okresov, mestách):
v Západoslovenskom kraji
južná časť okresu Levice
z okresu Dunajská Streda: Dunajská Streda a Čalovo
z okresu Komárno: Kolárovo
z okresu Nové Zámky: Nové Zámky
v Stredoslovenskom kraji
z okresu Banská Bystrica: oblasť Horehronia
z okresu Rimavská Sobota: Rimavská Sobota
z okresu Zvolen: Krupina
z okresu Čadca: Čadca
vo Východoslovenskom kraji
severovýchodná časť okresu Humenné
okres Bardejov (okrem mesta Bardejov)
južná časť okresu Trebišov
z okresu Michalovce: Sobrance
severozápadná časť okresu Prešov
severovýchodná časť okresu Poprad
z okresu Spišská Nová Ves: Hnilecká Dolina
z okresu Rožňava: severná časť
v českých krajoch
vybraté mestá v pohraničných okresoch kategórie A:
Kaplice, Vimperk, Lenora, Horšovský Týn, Aš, Stříbro, Bruntál.
(5)
Výber oblastí (okres, časť okresu, mesto) sa spresní v konečnom návrhu 4. päťročného plánu v priebehu roka 1967. Úprava zoznamu zvýhodnených oblastí bude však platiť len pre novozačínané akcie; akcie rozostavané alebo už uskutočnené sa posudzujú podľa stavu v čase ich začatia.
(6)
S prihliadnutím na odborové a oblastné hľadiská a na situáciu v pracovných silách môžu krajské národné výbory v spolupráci s ONV, príp. MsNV a so súhlasom Štátnej plánovacej komisie určiť prirážku k stabilizačnému odvodu podľa článku 5 až do výšky 2 % z celkového objemu vyplatených miezd pracovníkov v okrese alebo mieste, pre ktoré bola prirážka určená. Prirážka k tomuto odvodu môže sa určiť len pre oblasti alebo miesta, kde dochádza k väčším rozdielom medzi zdrojmi a potrebami pracovných síl alebo kde bude potrebné počítať s celkovým poklesom počtu pracujúcich.
(7)
Prirážky k stabilizačnému odvodu sa nebudú uplatňovať v obchodných organizáciách a organizáciách poskytujúcich platené služby obyvateľstvu a ďalej v stavebných organizáciách. Prirážku môžu KNV diferencovať na zabezpečenie účelného vývoja štruktúry pracovníkov vo vzťahu k zdrojom (muži - ženy).
(8)
Vláda ustanoví záväzné pravidlá upravujúce právomoc národných výborov pri určovaní prirážok k stabilizačnému odvodu.
(9)
Pri výstavbe nových a rozšírení jestvujúcich výrobných závodov sú investori povinní v investičnom zámere (investičnej úlohe) uviesť - po dohode s príslušným národným výborom - i náklady potrebné na vyvolané (doplnkové) investície, najmä v úsekoch riadených národnými výbormi. Pri posudzovaní variantov výstavby vezme centrálny orgán, ak ide o centrálne posudzovanú stavbu, alebo iný posudzujúci orgán do úvahy i výšku nákladov na vyvolané (doplnkové) investície v jednotlivých variantoch. Vláda môže vyhlásiť oblasti, v ktorých bude platiť zásada, že príslušný národný výbor určí výšku príspevku, ktorý je investor povinný previesť do rozpočtu národného výboru na krytie potrebných doplnkových investícií.
(10)
Podniky sú povinné uhradiť z vlastných zdrojov poplatky a pokuty za činnosť zhoršujúcu životné prostredie. Konkrétne opatrenia v tomto smere ustanoví vyhláškou vláda na návrh Štátnej komisie pre techniku.
(11)
Okrem toho odborove riadené podniky prispievajú dobrovoľnými príspevkami na výstavbu zariadení, ktoré slúžia pracovníkom ich závodov a prevádzkární (napr. jasle, materské školy, zdravotnícke zariadenia). Príslušný národný výbor spravidla združí tieto príspevky so svojimi investičnými prostriedkami na zabezpečenie komplexnej výstavby týchto zariadení. Podniky môžu tiež prispievať na prevádzku týchto zariadení.
Čl. 18
Zo štátneho rozpočtu nebudú sa naďalej kryť niektoré účelové výdavky podnikov, ako bezúročné pôžičky na bytovú výstavbu, dotácie k cenám technicky progresívnych výrobkov, prémie k červeným zástavám (netýka sa červených zástav udelených rozhodnutím vlády a ÚRO), škody z exhalácií a ďalšie neinvestičné výdavky doteraz účelove financované zo štátneho rozpočtu. Výdavky kryté uvedenými dotáciami (účelovým financovaním) budú v budúcnosti uhrádzať podniky z vlastných zdrojov.
Čl. 19
(1)
Špecifické zvláštnosti nepriemyslových odvetví v oblasti tvorby a skladby cien, v rôznorodej náplni činností, v odlišných organizačných formách a v plnení ďalších nehospodárskych funkcií vyžadujú, aby v nepriemyslových odvetviach prechod na všeobecný režim hospodárenia (uplatňovaný pre priemysel, stavebníctvo a obchod) postupoval v súlade s vytváranými podmienkami. Preto od 1. januára 1967 bude sa v týchto organizáciách uplatňovať buď všeobecná sústava riadenia s radom odchýlok, alebo rôzne formy experimentov.
(2)
Pre režim hospodárenia nepriemyslových odvetví od 1. januára 1967 sa ustanovujú tieto zásady:
a)
vo všetkých prípadoch, v ktorých sa vytvoria postačujúce predpoklady, sa zavedie všeobecný režim hospodárenia, odvodov, hmotnej zainteresovanosti a financovania investícií. V odôvodnených prípadoch môžu sa navrhnúť vláde zatiaľ odchylné sadzby odvodov;
b)
v odvetviach a organizáciách, kde zatiaľ nemožno uplatniť financovanie investícií z úverov a vlastných zdrojov, musí sa vytvoriť účinný režim, ktorý by zabezpečoval reguláciu miezd;
c)
priemyslové, stavebné a obchodné podniky a samostatné projektové organizácie majú zásadne režim hospodárenia a hmotnej zainteresovanosti platný pre tieto odvetvia bez ohľadu na to, v ktorom ústrednom orgáne alebo výrobnej hospodárskej jednotke sú organizačne začlenené; pre odbytové a zásobovacie organizácie platí režim priemyslových (príp. stavebných) podnikov; výnimky sa určia v tých prípadoch, v ktorých odbytové alebo zásobovacie prirážky a zrážky budú upravené podľa princípov platných pre obchodné rozpätie;
d)
pre podniky zahraničného obchodu navrhne režim hospodárenia a hmotnej zainteresovanosti Ministerstvo zahraničného obchodu;
e)
dopravné a poľnohospodárske podniky začlenené organizačne do priemyslových alebo stavebných výrobných hospodárskych jednotiek (príp. rezortov) majú režim hospodárenia, ktorý zodpovedá príslušnej nepriemyslovej (nestavebnej) činnosti;
f)
na maloobchodné predajne výrobných podnikov sa vzťahujú podmienky pre vnútorný obchod. Zo zásob týchto maloobchodných predajní sa neplatí dvojpercentný odvod do štátneho rozpočtu, na základné prostriedky týchto maloobchodných predajní sa vzťahuje znížená sadzba odvodu a pod. Rozdiel medzi sadzbami odvodu z hrubého dôchodku (zisku) v priemysle a vo vnútornom obchode sa vyrovnáva dodatkovým odvodom. Podrobnosti ustanovia vykonávacie predpisy;*)
g)
vo všetkých nepriemyslových odvetviach i v tých, kde bol už skôr schválený určitý režim hospodárenia alebo experimentovania, musia ústredné orgány znovu sústavu riadenia preveriť tak, aby v maximálnej miere došlo od 1. januára 1967 k zblíženiu so všeobecným systémom riadenia;
h)
v odôvodnených prípadoch môžu ústredné orgány navrhnúť vláde ako výnimku odchylné riešenie od zásad podľa písm. c) a e). Odchylné riešenie pre nesamostatné projektové útvary a nesamostatné pracoviská výskumnej a vývojovej základne môže určiť Štátna komisia pre techniku.
Čl. 20
Ustanovenia uvedené v článku 1 až 19 sa vzťahujú na podmienky hospodárenia po 1. januári 1967 a nedotýkajú sa podmienok platných pre rok 1966. Výsledky hospodárenia z tohto roku sa teda výrobným hospodárskym jednotkám a podnikom ponechajú na použitie podľa platných predpisov a neodčerpajú sa do štátneho rozpočtu.
*)
Rámcové podmienky hospodárenia družstiev určujú ich ústredné sväzy; vzťah výrobných a spotrebných družstiev k štátnemu rozpočtu sa určuje najmä zákonom o dôchodkovej dani družstiev a zákonom ustanovujúcim povinnosť vykonávať stabilizačný odvod.
**)
Ostatné projektové útvary sa spravujú rovnakými podmienkami hospodárenia ako organizácie, ktorých sú súčasťou, s výnimkou útvarov, ktoré so súhlasom Štátnej komisie pre techniku sa budú výnimočne spravovať podmienkami platnými pre samostatné projektové organizácie.
*)
Výpočet stabilizačného odvodu sa vykonáva podľa tohto vzorca: odvod celkom = 0,3 x (objem vyplatených miezd - počet pracovníkov x plánovaná ročná priemerná mzda roku 1966 x 0,9) + objem vyplatených miezd x medziročný prírastok počtu pracovníkov v % : 100. Objem vyplatených miezd a počet pracovníkov sa rozumie za ten rok, pre ktorý sa vypočítava odvod; v roku 1967 sa však medziročný prírastok pracovníkov bude zisťovať oproti stavu plánovanému v roku 1966 (v štátnom pláne a jeho rozpise, príp. dodatočnom rozpise na podniky, vykonanom na tento účel) - za východiskový stav nemožno zásadne považovať počty uvedené v podnikových plánoch, ak sa odlišujú od rozpisu štátneho plánu. Podrobnosti ustanovujú vykonávacie predpisy.
**)
Vrátane družstiev invalidov.
*)
Vzťahuje sa i na podniky, ktoré v rámci schválených ekonomických experimentov financovali v roku 1965 investičnú výstavbu obdobným spôsobom.
*)
To sa týka aj odvodov zo základných prostriedkov.
*)
Obdobné ustanovenia týkajúce sa predajní výrobných družstiev a predajní spotrebných družstiev v mestách bude potrebné pojať do úpravy dôchodkovej dane družstiev (vzhľadom na to, že táto daň u spotrebných družstiev vychádza z úrovne nákladov obchodnej činnosti na vidieku).