Predpis bol zrušený predpisom 511/1992 Zb.

16/1962 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 28.02.1962 do 31.12.1992

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

16
VYHLÁŠKA
Ministerstva financií
z 15. februára 1962
o konaní vo veciach daní a poplatkov
Ministerstvo financií ustanovuje podľa
§ 11 ods. 3 písm. c) a d) zákona č. 75/1952 Zb. o dôchodkovej dani družstiev a iných organizácií v znení zákona č. 59/1956 Zb.,
§ 26 ods. 2 zákona č. 145/1961 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva a
§ 24 ods. 2 zákona č. 143/1961 Zb. o domovej dani a na vykonanie zákona č. 59/1950 Zb. o dani z literárnej a umeleckej činnosti, ako aj zákonov o majetkových a mimoriadnych dávkach a poplatkoch:
§ 1
(1)
Vyrubovanie a vyberanie daní a poplatkov vo vyspelej socialistickej spoločnosti je vecou uvedomelého vzťahu poplatníka ku spoločnosti a deje sa za najširšej účasti občianstva, ktoré sa aj takto v konaní smerujúcom k správnemu určeniu a vyberaniu daní podieľa na správe štátu. Národné výbory musia i v konaní vo veciach daní a poplatkov predovšetkým vychovávať občanov na dobrovoľné plnenie ich daňových povinností.
(2)
Konanie vo veciach daní a poplatkov musí byť jednoduché, neformálne a musí zabezpečovať ich správne určenie a vyberanie.
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia
§ 2
Ak neustanovuje táto vyhláška alebo osobitné predpisy inak, postupujú národné výbory a iné orgány štátnej správy v konaní vo veciach daní a poplatkov (ďalej len „daní“) podľa vládneho nariadenia č. 91/1960 Zb. o správnom konaní.
§ 3
(1)
Príslušnosť sa riadi podľa bydliska (sídla) poplatníka, ak nie je v predpisoch o daniach*) a poplatkoch alebo v iných predpisoch určené inak.
(2)
Ak nemá poplatník bydlisko (sídlo) v tuzemsku, je pre veci, pri ktorých sa príslušnosť riadi podľa bydliska (sídla), príslušný Obvodný národný výbor v Prahe 1, ak je hlavný prameň poplatníkovho príjmu v českých krajoch, a Mestský národný výbor v Bratislave, ak je hlavný prameň poplatníkovho príjmu na Slovensku.
(3)
V pochybnostiach určí príslušnosť národný výbor vyššieho stupňa. Vo výnimočných prípadoch môže určiť príslušnosť Ministerstvo financií.
§ 4
(1)
Štátne orgány, hospodárske a iné organizácie sú povinné poskytovať národným výborom všestrannú pomoc v daňovom konaní. Najmä sú povinné oznamovať do 30 dní po uplynutí každého kalendárneho polroka sumy, ktoré vyplatili v uplynulom polroku fyzickým osobám alebo pre fyzické osoby za vykonané dielo, uskutočnenú prácu alebo výkon, alebo za prenechanie užívania majetkových predmetov a práv; oznámenie zašlú miestnemu národnému výboru príslušnému podľa bydliska prijímateľa. Toto oznámenie nie je však potrebné, ak podliehajú vyplatené sumy dani zo mzdy alebo dani z literárnej a umeleckej činnosti.
(2)
Všetci občania sú povinní na výzvu národného výboru spolupôsobiť v daňovom konaní, podať potrebné vysvetlenia a predložiť doklady, ktoré majú a ktoré národný výbor označí za potrebné.
§ 5
(1)
Poplatníkovi, ktorého pobyt nie je známy, a ďalej poplatníkovi, ktorý sa trvale zdržuje v cudzine (má tam svoje sídlo) a ani na vyzvanie nevymenuje splnomocnenca v tuzemsku, možno doručiť rozhodnutie a iné písomnosti tak, že sa rozhodnutie alebo písomnosť vyhlási počas 15 dní verejnou vyhláškou; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.
(2)
Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity alebo osobám v ich bytoch, ako i odpovede na písomné podania došlé z cudziny, zašlú sa Ministerstvu financií, ktoré zariadi ich doručenie; vyrozumenie treba vždy vyhotoviť dvojmo a pripojiť predmetné spisy.*)
§ 6
Ak nie je lehota určená všeobecne zákonom alebo vykonávacími predpismi, určí primeranú lehotu národný výbor; pritom súčasne upozorní na následky nedodržania lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní môže národný výbor určiť len výnimočne pre úkony jednoduché a obzvlášť naliehavé.
§ 7
(1)
Daňové zoznanie alebo hlásenie je povinný podať ten, komu to zákon ukladá, alebo koho na to vyzve národný výbor.
(2)
Zoznania alebo hlásenia sa podávajú na predpísaných tlačivách a musí ich vlastnoručne podpísať poplatník alebo jeho zákonný zástupca alebo jeho splnomocnenec.
(3)
Zoznania, hlásenia alebo iné písomné podania nespôsobilé na prejednanie pre chyby, ktoré nemožno inak odstrániť, vrátia sa s pokynom na ich odstránenie v primeranej lehote a s poučením o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak dôjde opravené zoznanie alebo hlásenie v určenej lehote, nepredpíše sa zvýšenie pre ich oneskorené podanie.
(4)
Ak sa zoznanie alebo hlásenie nepodalo včas, národný výbor je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, ktoré má po ruke alebo ktoré si zaobstará.
§ 8
Pochybnosti o správnosti alebo úplnosti predložených zoznaní, hlásení a dokladov alebo o pravdivosti v nich uvedených údajov oznámi národný výbor poplatníkovi pokiaľ možno jednou výzvou a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby doplnil neúplné údaje, vysvetlil nejasnosti a preukázal pravdivosť svojich údajov alebo aby sa dostavil na osobné prejednanie.
§ 9
(1)
O ústnom prejednaní sa spíše zápisnica, ktorá má obsahovať:
a)
označenie národného výboru,
b)
miesto a čas prejednania,
c)
predmet prejednania, presné označenie poplatníka,
d)
priezviská a mená osôb, ktoré sa prejednania zúčastnili,
e)
opísanie priebehu prejednania, označenie dokladov a iných listín odovzdaných pri prejednaní alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, udelené poučenia, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy a pod.
(2)
Zápisnicu podpíšu osoby, ktoré sa prejednania zúčastnili. Odpis zápisnice o ústnom prejednaní sa vydá poplatníkovi (jeho zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi), ak požiada o jeho vydanie.
§ 10
(1)
Zistenie alebo preskúmanie daňového základu alebo iných okolností rozhodných pre určenie dane možno vykonať aj daňovou kontrolou. Kontrola sa vykoná najmä preskúmaním povinných záznamov a dokladov, nahliadnutím do účtovných kníh, účtovných dokladov a iných písomností účtovnej evidencie alebo miestnou prehliadkou a ohľadaním. Kontrolu vykonávajú orgány určené národným výborom; kontrolné orgány sú povinné preukázať sa písomným poverením na vykonanie kontroly.
(2)
Poplatníci sú povinní dovoliť a umožniť kontrolným orgánom vstup do prevádzkových miestností, predložiť im potrebné doklady a dať im žiadané vysvetlenia obdobne ako v konaní o poplatníkovom zoznaní alebo hlásení.
(3)
Národný výbor a v naliehavých prípadoch kontrolný orgán môže nariadiť zabezpečenie kníh, dokladov a iných predmetov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na vykonanie kontroly.
§ 11
(1)
Ak sa odchyľuje predpísaná daň od zoznania, hlásenia alebo iného oznámenia, možno žiadať v odvolacej lehote o oznámenie dôvodov rozdielu medzi určeným daňovým základom a daňou, ktorá bola priznaná alebo za konania uznaná.
(2)
Čas, začínajúci dňom, ktorý nasleduje po podaní žiadosti podľa odseku 1, a končiaci dňom, keď bol poplatník upovedomený o dôvodoch určenia daňového základu a dane, sa do odvolacej lehoty nepočíta.
§ 12
Odvolanie
(1)
Proti určeniu daňového základu a dane a proti každému inému rozhodnutiu národného výboru, ktorý v daňovej veci rozhodol v prvej stolici, má poplatník právo podať odvolanie, ak nie je odvolanie vylúčené. Proti výzve na podanie zoznania alebo hlásenia a proti iným opatreniam predchádzajúcim určenie daňového základu a dane nemožno sa samostatne odvolať.
(2)
Odvolanie nemá odkladný účinok, ak nie je inak určené (§ 24 ods. 4).
(3)
Vo veciach vyžadujúcich osobitné odborné posúdenie (napr. daň z obratu, dôchodková daň družstiev a iných organizácií a pod.) vyžiada si odvolací orgán pred rozhodnutím odborný posudok národného výboru vyššieho stupňa.
(4)
Ustanovenia § 11 a 23 vl. nar. č. 91/1960 Zb. o lehotách pre vydanie rozhodnutia a o vybavení odvolania v daňovom konaní neplatia.
§ 13
(1)
Osoby, ktoré sa akokoľvek zúčastnili daňového konania, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o tom, čo sa dozvedeli v tomto konaní. O zbavení tejto povinnosti rozhoduje národný výbor, ktorý konanie vykonával.
(2)
Ak sa zapožičajú daňové spisy inému štátnemu orgánu, môže národný výbor určiť, čo sa zo spisov nemôže oznámiť účastníkom konania alebo iným osobám.
Druhá časť
Splatnosť daní a ich úhrada
§ 14
(1)
Ak je na zaplatenie dane alebo preddavku na daň určená zákonná lehota, je jej posledný deň konečnou lehotou pre splatnosť, i keď s poplatníkom boli dohodnuté na zaplatenie kratšie lehoty.
(2)
Príslušenstvo dane tvoria penále pre nezaplatenie dane (preddavku na daň) včas a náklady výkonu rozhodnutia.
§ 15
(1)
Poplatník je povinný zaplatiť daň národnému výboru, u ktorého je predpísaná. Pri každej platbe musí sa uviesť, na ktorú daň je platba určená.
(2)
Daň možno platiť:
1.
prevodom z účtu v Štátnej banke československej alebo v inom peňažnom ústave na príslušný účet národného výboru v Štátnej banke československej;
2.
v hotovosti:
a)
poštovou poukážkou na príslušný účet národného výboru v Štátnej banke československej;
b)
osobám povereným národným výborom prijímať od poplatníkov platby na dane v hotovosti; na prijatú platbu treba vydať potvrdenku;
c)
poštovému doručovateľovi, ak je poverený na vyberanie daňových nedoplatkov;
3.
preplatkom na inej dani.
(3)
Jedným príkazom (odsek 2 č. 1) alebo jednou poštovou poukážkou [odsek 2 č. 2 písm. a)] možno platiť tomu istému národnému výboru niekoľko daní, ak sa účtujú v Štátnej banke československej na jednom účte národného výboru a ak sa uvedie, aké sumy z celkovej platby sú určené na jednotlivé dane.
§ 16
(1)
Za deň platby sa považuje:
a)
pri prevode z účtov v peňažných ústavoch deň, keď sa skutočne vykonal prevod na ťarchu účtu platiteľa;
b)
pri platbách vykonaných v hotovosti poštovou poukážkou deň, keď prijal hotovosť poštový úrad alebo peňažný ústav;
c)
pri platbách vykonaných v hotovosti poštovému doručovateľovi alebo osobám povereným národným výborom, ako i pri hotovostiach odobratých dlžníkovi pri výkone rozhodnutia a pri výťažkoch výkonu rozhodnutia deň, keď hotovosť prevzal poštový doručovateľ alebo osoba poverená národným výborom;
d)
pri prevodoch daňových preplatkov preúčtovaných na žiadosť poplatníka deň, keď národný výbor prijal žiadosť, ak bolo možné v tento deň preúčtovať preplatok; ak nebolo možné preúčtovať preplatok v deň prijatia žiadosti alebo ak sa prevádza preplatok bez žiadosti, platí za deň platby deň, keď sa skutočne vykonal prevod na ťarchu preplatkového účtu.
(2)
Deň platby podľa odseku 1 písm. a) alebo b) vyznačí peňažný ústav alebo poštový úrad na doklade o platbe, ktorý je určený pre národný výbor. Ak týmto spôsobom vykonanú platbu Štátna banka československá nepripísala k dobru účtu národného výboru, možno ju reklamovať len v peňažnom ústave alebo na poštovom úrade.
§ 17
(1)
Národný výbor príjme platbu na daň, na ktorú bola určená. Zaúčtuje ju najprv na príslušenstvo dane, ak je v deň zaúčtovania platby už predpísané alebo sa zároveň predpíše, potom na zvyšujúci nedoplatok, začínajúc najstaršou sumou splatnej dane a konečne na bežnú povinnosť dane alebo preddavku na daň.
(2)
Platbu vykonanú bez postačujúceho označenia dane príjme národný výbor na účte nejasných platieb a vyzve platiteľa, aby v primeranej lehote oznámil, na ktorú daň bola platba vykonaná. Ak dôjde odpoveď v lehote, zaúčtuje sa platba na daň určenú platiteľom v odpovedi s účinnosťou ku dňu, keď bola vykonaná. Ak platiteľ neodpovie včas, určí národný výbor, na ktorú daň sa platba zaúčtuje; v tomto prípade platí za deň platby deň, keď ju národný výbor zaúčtoval na daň.
§ 18
(1)
Dlžník je v omeškaní, ak nezaplatí splatnú sumu ani v posledný deň jej splatnosti.
(2)
Penále sa vypočíta z nedoplatkov zistených ku dňom splatnosti jednotlivých daní. Pre splatnosť penále nie je rozhodujúce, kedy sa dlžník upovedomí o jeho predpise.
(3)
Predpis penále oznámi sa dlžníkovi v priebehu roka, ak to vyžaduje stav jeho účtu, inak spravidla naraz za celý uplynulý čas pred koncom každého roka, najneskoršie však v lehote, v ktorej sa premlčuje daň.
(4)
Pri pozhovení dane alebo povolení splátok počíta sa penále len za podmienok určených v § 19.
(5)
Ak bola predpísaná daň na odvolanie alebo iným rozhodnutím celkom alebo čiastočne odpísaná, odpíše sa z úradnej povinnosti aj penále pripadajúce na odpísanú daň, ak nie je v rozhodnutí vyslovené inak.
(6)
Za penále podľa tejto vyhlášky považujú sa aj úroky z oneskorenia, poplatok z oneskorenia alebo prirážka pre omeškanie, ak sa vyberajú pri oneskorenom zaplatení jednotlivých daní podľa predpisov platných pre tieto dane.
§ 19
(1)
Na žiadosť možno povoliť pozhovenie dane alebo jej zaplatenie v splátkach, ak by bolo bezodkladné zaplatenie spojené pre dlžníka s vážnou ujmou alebo ak nie je z iných dôvodov možné vybrať celý nedoplatok od dlžníka naraz. Pozhovieť možno aj sumu, o ktorej možno očakávať, že sa odpíše (na odvolanie, alebo z iného dôvodu). Povolenie sa môže viazať na podmienky. Ak nie je vyslovené inak v rozhodnutí o pozhovení alebo povolení splátok, nepočíta sa z pozhoveného nedoplatku penále za čas od podania žiadosti až do jeho zaplatenia, ak dlžník dodrží určené podmienky (splátky).
(2)
O žiadostiach o povolenie splátok alebo o pozhovenie nedoplatku rozhoduje národný výbor, ktorému sa má daň zaplatiť (§ 15 ods. 1).
(3)
Proti rozhodnutiu o žiadosti o splátky alebo pozhovenie nedoplatku nie je prípustné odvolanie.
§ 20
(1)
Právoplatne predpísaná daň sa opraví alebo odpíše na žiadosť alebo z úradnej povinnosti:
a)
ak bola predpísaná niekomu, kto podľa zákona nie je povinný ju platiť;
b)
ak došlo pri výpočte alebo predpise dane k chybe v počítaní, písaní alebo k inému omylu, ktorý je zrejmou nesprávnosťou, najmä ak ide o dvojitý predpis tej istej dane.
(2)
Opravu (odpis) dane podľa odseku 1 vykoná orgán národného výboru, ktorý je príslušný určiť daň. Zhodne s opravou (odpisom) dane opraví sa (odpíše) aj príslušenstvo.
(3)
Žiadosť o opravu (odpis) dane musí sa podať najneskoršie pred uplynutím lehoty, v ktorej sa premlčuje vybratie dane.
(4)
Daň je predpísaná právoplatne, ak sa nepodalo odvolanie, alebo ak sa podané odvolanie už vybavilo.
§ 21
(1)
Právoplatne predpísaná daň s príslušenstvom môže sa odpustiť na žiadosť celkom alebo čiastočne, ak by jej vybratím bola vážne ohrozená výživa dlžníka alebo osôb, ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. Odpustením dane rozumie sa aj upustenie od určenia a predpisu dane.
(2)
Odpustenie nedoplatku môže sa viazať na podmienky; najmä sa môže uložiť zaplatenie časti nedoplatku v lehote, ktorú určí národný výbor a pod.
(3)
O žiadostiach o odpustenie nedoplatku rozhoduje národný výbor, u ktorého je predpísaná daň alebo ktorý ju má určiť. Ak poplatník nebýva už dlhšie ako rok v obvode národného výboru, u ktorého je predpísaná daň (ktorý ju má určiť), rozhoduje o odpustení národný výbor miesta jeho terajšieho bydliska.
(4)
Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie nedoplatku nemožno sa odvolať.
§ 22
(1)
Daňový nedoplatok odpíše národný výbor z vlastného popudu, ak je celkom nevymožiteľný; za nevymožiteľný považuje sa nedoplatok, ktorý bol bezvýsledne vymáhaný, alebo ak je pravdepodobnosť, že by vymáhanie neposkytlo väčší výťažok, než treba na úhradu nákladov výkonu rozhodnutia. Z tých istých dôvodov možno upustiť od predpisu dane.
(2)
Ustanovenie § 21 ods. 3 platí tu obdobne; o odpise pre nevymožiteľnosť dlžník sa neupovedomí.
§ 23
(1)
Suma platieb prevyšujúca splatnú daň a jej príslušenstvo je daňovým preplatkom.
(2)
Preplatok na jednej dani preúčtuje národný výbor z vlastného popudu na nedoplatok inej dane toho istého poplatníka. Ak nemá poplatník nedoplatok na iných daniach, národný výbor preplatok vráti. Národný výbor zisťuje, či poplatník nedlhuje iné dane, len u národných výborov, u ktorých by sa mohol vyskytnúť nedoplatok podľa predpisov o vecnej a miestnej príslušnosti. Preplatky patriace rozpočtovým a hospodárskym organizáciám preúčtujú sa na ich povinnosti u iných národných výborov, len ak o to požiada organizácia; inak vráti sa preplatok na jej účet v príslušnom peňažnom ústave.
(3)
Ak nepodlieha poplatník inej dani, zaúčtuje sa preplatok neprevyšujúci 5 Kčs v prospech štátu v roku, v ktorom preplatok vznikol; inak preúčtuje sa na iné dane poplatníka, i keď nie sú v nedoplatku.
(4)
Nárok na preplatok zaniká uplynutím troch rokov od konca roku, v ktorom vznikol preplatok; preplatok sa zaúčtuje v prospech štátu.
(5)
O vrátení alebo preúčtovaní preplatku rozhoduje národný výbor, u ktorého je preplatok.
Tretia časť
Vymáhanie daňových nedoplatkov
§ 24
(1)
Národný výbor vyzve dlžníka, ktorý nezaplatil splatnú daň s príslušenstvom (ďalej len „daňový nedoplatok“), aby zaplatil daňový nedoplatok v určenej lehote, najmenej osemdňovej, a upozorní ho, že inak bude vymáhať zaplatenie daňového nedoplatku.
(2)
Ak nezaplatí dlžník daňový nedoplatok v lehote určenej výzvou podľa odseku 1, prikročí národný výbor k výkonu rozhodnutia alebo požiada o jeho výkon súd.
(3)
Rozhodnutím podľa tejto vyhlášky sa rozumejú platobné výmery, ktorými sa určí daň, iné rozhodnutia, ktorými sa ukladá peňažné plnenie, pokonávky uzavreté pred národným výborom, z ktorých pre účastníkov vznikajú peňažné záväzky, výkazy nedoplatkov, ako aj už splatné sumy preddavkov na daň. Vykonateľnosť*) rozhodnutí musí potvrdiť orgán, ktorý ich vydal, zostavil alebo schválil.
(4)
Voči ručiteľovi možno vykonať len také rozhodnutie, ktorým sa právoplatne určila jeho povinnosť uhradiť daňový nedoplatok.
§ 25
(1)
Výzvu na zaplatenie vydá a rozhodnutie vykoná národný výbor, u ktorého je daňový nedoplatok; o výkon rozhodnutia môže však požiadať národný výbor, v obvode ktorého dlžník býva alebo má majetok. Ak uskutočňuje výkon rozhodnutia miestny národný výbor, môže požiadať v zložitých prípadoch o jeho výkon nadriadený okresný národný výbor.
(2)
Rozhodnutie nesmie sa vykonať vo väčšom rozsahu, než treba na úhradu daňového nedoplatku.
§ 26
(1)
Výkon rozhodnutia sa môže odložiť:
a)
ak žiada dlžník o splátky, pozhovenie s platením daňového nedoplatku alebo o jeho odpustenie;
b)
i bez žiadosti, ak sa vykonáva vyšetrenie o skutočnostiach rozhodných pre čiastočné alebo úplné zrušenie výkonu rozhodnutia.
(2)
Ak sa povolí odklad, vykonané úkony už zostávajú zachované; v prípadoch hodných zreteľa možno však zrušiť výkon rozhodnutia celkom alebo čiastočne. Odklad môže sa viazať na podmienky (napr. platením splátok).
(3)
Odklad môže povoliť aj národný výbor, ktorý bol požiadaný o výkon rozhodnutia.
§ 27
Ak nezaplatí štátna hospodárska organizácia daňový nedoplatok, zašle národný výbor príslušnej pobočke Štátnej banky československej príkaz na vybratie**) spolu s príkazom na úhradu nedoplatku z účtu organizácie; odpis príkazu na úhradu zašle štátnej hospodárskej organizácii. V príkaze na úhradu uvedie výšku daňového nedoplatku a deň, keď sa nedoplatok stal splatným.
§ 28
(1)
Peňažný ústav uhradí daňový nedoplatok naraz, ak je na účte štátnej hospodárskej organizácie dostatok prostriedkov, inak postupne,***) ako budú dochádzať prostriedky na účet, a to v časovom poradí platieb až do úplného zaplatenia daňového nedoplatku.
(2)
Ak preukáže štátna hospodárska organizácia, že podala návrh na úplné alebo čiastočné zrušenie výkonu rozhodnutia, pozhovie peňažný ústav s úhradou až do času, keď mu zašle národný výbor rozhodnutie o návrhu s uvedením, či a v akom rozsahu sa má daňový nedoplatok uhradiť.
§ 29
Ak nemožno vybrať daňový nedoplatok z účtu v peňažnom ústave, vyzve národný výbor orgán nadriadený štátnej hospodárskej organizácii, aby zabezpečil zaplatenie nedoplatku alebo oznámil do tridsiatich dní, akým spôsobom sa má vymáhať.
§ 30
Ak nezaplatí rozpočtová, družstevná alebo spoločenská organizácia daňový nedoplatok, požiada národný výbor orgán nadriadený organizácii, aby zabezpečil zaplatenie nedoplatku. Ak nezabezpečí tento orgán zaplatenie, požiada národný výbor o pomoc národný výbor vyššieho stupňa.
§ 31
(1)
Ak nebol zaplatený daňový nedoplatok, môže národný výbor vydať príkaz†) podniku, inej organizácii alebo osobe ( ďalej len „platiteľ“ ), ktorý vypláca dlžníkovi mzdu, inú odmenu za prácu, alebo náhradu za pracovný príjem ( dôchodok, nemocenské dávky, štipendiá a pod. - ďalej len „mzda“ ), aby vykonával zrážky zo mzdy dlžníka na uhradenie daňového nedoplatku; odpis príkazu zašle národný výbor dlžníkovi. Dňom doručenia príkazu platiteľovi stráca dlžník nárok na vyplatenie časti mzdy podliehajúcej zrážkam.
(2)
Z pracovnej odmeny členov jednotných roľníckych družstiev, ktorá sa vypláca v pracovných jednotkách, vykonávajú sa zrážky z preddavkov vyplácaných družstevníkom počas roku; konečná výška zrážok určí sa pri vyúčtovaní za uplynulý rok.
(3)
V príkaze treba upozorniť platiteľa, že je povinný zrážať odo dňa doručenia príkazu príslušné sumy z dlžníkovej mzdy a zrazené sumy odvádzať národnému výboru, len čo bude upovedomený, že príkaz nadobudol právoplatnosť.
(4)
Ak bol povolený odklad výkonu rozhodnutia (§ 26), vykonáva platiteľ zrážky zo mzdy, ale neodvedie zrazené sumy, dokiaľ sa odklad nezruší.
§ 32
(1)
Platiteľ, ktorý prijíma občana do práce, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie platiteľa, u ktorého občan dosiaľ pracoval, o tom, či bol vydaný príkaz vykonávať zrážky zo mzdy a ktorým orgánom. Zistené skutočnosti je povinný oznámiť bezodkladne národnému výboru, ktorý vydal príkaz na zrážky zo mzdy. Platiteľ, u ktorého dlžník prestal pracovať, je rovnako povinný oznámiť najneskoršie do jedného týždňa túto skutočnosť národnému výboru, ktorý vydal príkaz na zrážky zo mzdy, a oznámiť mu adresu nového platiteľa, u ktorého dlžník teraz pracuje, ak mu je známa.
(2)
Rovnako dlžník je povinný oznámiť národnému výboru, ktorý vydal príkaz na zrážky zo mzdy, najneskoršie do jedného týždňa, že prestal pracovať u doterajšieho platiteľa; najneskoršie do jedného týždňa po nástupe práce u nového platiteľa je povinný oznámiť jeho adresu národnému výboru.
(3)
Len čo je národnému výboru známy platiteľ, u ktorého dlžník teraz pracuje, zašle mu príkaz na vykonanie zrážok s uvedením výšky daňového nedoplatku.
§ 33
(1)
Ak má dlžník peňažnú pohľadávku voči peňažnému ústavu, inej organizácii, občanovi (ďalej len „poddlžník“), oznámi národný výbor podlžníkovi výšku daňového nedoplatku a prikáže mu,*) aby zaplatil pohľadávku po jej splatnosti a po právoplatnosti príkazu do výšky daňového nedoplatku národnému výboru. Ak ide o pohľadávku na účte v peňažnom ústave, oznámi ústavu i označenie a číslo účtu, z ktorého sa má daňový nedoplatok zaplatiť, a číslo účtu národného výboru, na ktorý sa má previesť. Národný výbor súčasne zakáže dlžníkovi nakladať s pohľadávkou do výšky daňového nedoplatku, najmä ju vybrať. Doručením tohto zákazu stráca dlžník právo nakladať s pohľadávkou do výšky daňového nedoplatku.
(2)
Len čo bude poddlžník upovedomený, že príkaz nadobudol právoplatnosť, je povinný vyplatiť pohľadávku národnému výboru, ak je už splatná; ak nie je dosiaľ splatná, vyplatí ju, len čo pohľadávka sa stane splatnou. Ustanovenie § 28 odsek 1 platí tu obdobne.
(3)
Ak nezaplatí poddlžník pohľadávku, môže sa na ňom národný výbor domáhať jej zaplatenia na súde alebo arbitráži vlastným menom. Obdobne možno sa domáhať odvodu zrážok zo mzdy.
§ 34
(1)
Zrážky zo mzdy a prikázanie pohľadávky možno vykonať podľa tejto vyhlášky len v rozsahu a poradí určenom pre výkon rozhodnutia súdom.
(2)
Ak nariadil ten istý súd výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky, môže platiteľ, prípadne poddlžník zaslať zrazenú sumu súdu, ktorý určí, na ktorý dlh sa má použiť.
§ 35
(1)
Na úhradu daňového nedoplatku môžu sa predať hnuteľné veci dlžníka, ktoré spíše do zápisnice pracovník určený národným výborom (vykonávateľ); hnuteľné veci, ktoré má dlžník u inej osoby, možno spísať, len ak je ochotná ich vydať. V zápisnici sa popíšu veci tak, aby sa vylúčila ich zámena. Uvedú sa v nej i oznámené práva tretích osôb k veciam, či boli už prv veci spísané národným výborom alebo súdom, či má dlžník ešte iné veci, ktoré neboli spísané, prípadne, koľko dlžník na svoj nedoplatok pri spísaní zaplatil. Ak nie je pri spísaní prítomný ani člen dlžníkovej domácnosti, priberie sa k nemu nezúčastnená plnoletá osoba. Zápisnicu podpíšu osoby prítomné pri spísaní.
(2)
Spísať nemožno veci osobnej potreby a veci, ktorých spísanie by bolo v rozpore s ustanoveniami občianskeho súdneho poriadku. Pre daňový nedoplatok jedného z manželov môžu sa postihnúť aj veci, ktoré sú v zákonnom majetkovom spoločenstve manželov.
(3)
Vykonávateľ upozorní dlžníka osobne, a ak nebol prítomný pri spísaní, v zaslanom mu odpise zápisnice, že spísané veci nesmú sa poškodiť, odstrániť ani scudziť. Spísané veci môžu sa však dlžníkovi aj odobrať a uschovať, najmä ak je obava, že by ich dlžník odstránil. V zápisnici alebo v dodatku k nej pripojenom musia sa vyznačiť veci, ktoré boli dlžníkovi odobraté a ako sa s nimi naložilo.
§ 36
(1)
Odobraté peniaze československej meny odošle vykonávateľ národnému výboru na zúčtovanie; cudzozemské peniaze, mince, nespracované zlato, striebro, iné drahé kovy a drahé kamene prevezme a odovzdá ich národnému výboru. Národný výbor ponúkne platné cudzozemské peniaze bezodkladne Štátnej banke československej na odkúpenie. Ak vykonáva výkon rozhodnutia miestny národný výbor, upovedomí o prevzatí cudzozemských peňazí, mincí, drahých kovov a drahých kameňov bezodkladne okresný národný výbor, aby posúdil, či boli dodržané ustanovenia devízových predpisov.
(2)
Spísané veci, pre ktoré nie je určená maloobchodná cena, musia sa odhadnúť.
(3)
Ak bolo podané odvolanie, žiadosť o odklad alebo návrh na zrušenie výkonu rozhodnutia pre neprípustnosť, nemožno predať spísané veci pred rozhodnutím o odvolaní, žiadosti alebo návrhu.
§ 37
(1)
Veci, s ktorými obchodujú socialistické podniky (národné podniky, družstvá a podobne) alebo ktoré tieto podniky používajú vo výrobe alebo na prevádzku, ponúkne národný výbor, po uplynutí troch týždňov od ich spísania príslušnému podniku, aby ich prevzal za určenú maloobchodnú cenu, zmenšenú o obchodnú zrážku, alebo za cenu odhadnú, ak ide o veci, pre ktoré nie je určená maloobchodná cena.
(2)
Veci, ktoré príslušný podnik neprevezme do 30 dní, môžu sa predať za určenú maloobchodnú cenu alebo za odhadnú cenu iným záujemcom. Ak je viac záujemcov o niektorú vec, prihliadne národný výbor k osobným pomerom záujemcov. Pracovníkom a funkcionárom národných výborov, osobám, ktoré sa zúčastnili daňového konania a členom ich rodín, nesmú sa veci predať. Veci, ktoré môže nadobudnúť len ten, kto má na to oprávnenie, môžu sa predať len takej osobe.
(3)
O prevzatí a predaji vecí treba upovedomiť dlžníka.
(4)
O prevzatí a predaji vecí sa spíše zápisnica a uvedú sa v nej osoby a podniky, ktoré veci prevzali alebo kúpili, a zaplatená cena. Tieto osoby zápisnicu tiež podpíšu.
§ 38
(1)
Národné výbory sú povinné presvedčiť sa pri spisovaní hnuteľných vecí a pred ich ponúknutím na prevzatie, príp. pred ich predajom, či veci neboli postihnuté aj pri súdnom výkone rozhodnutia; v kladnom prípade upovedomia o výkone rozhodnutia príslušný súd a nevykonávajú ďalšie úkony.
(2)
Pre poradie, v ktorom bude v súdnom konaní uhradený daňový nedoplatok, je rozhodný deň spísania hnuteľných vecí podľa § 35 odseku 1.
§ 39
(1)
Z výťažkov prevzatia alebo predaja vecí uhradí sa daňový nedoplatok včítane náhrady nákladov spísania, prevzatia alebo predaja (náklady výkonu rozhodnutia) a hotových výdavkov. Prípadný prebytok sa vráti dlžníkovi.
(2)
Náklady spísania sú 2 % z nedoplatku; náklady prevzatia alebo predaja sú 2 % z dosiahnutého výťažku. Náklady sa počítajú zo sumy nedoplatku alebo z dosiahnutého výťažku zaokrúhlené na 10,- Kčs dolu; náklady sa nevyberú, ak nedosahujú 5,- Kčs.
(3)
Veci, ktoré neboli prevzaté a nemohli sa predať, vrátia sa dlžníkovi.
§ 40
Vkladné knižky, životné poistky a iné cenné papiere (ďalej len „cenné papiere“) spísané u dlžníka alebo tretej osoby ochotnej ich vydať, prevezme vykonávateľ a odovzdá ich spolu so zápisnicou národnému výboru, ktorý zariadi všetko, čo je potrebné na zachovanie a na výkon práv zo spísaných cenných papierov. Národný výbor predloží cenné papiere príslušnému peňažnému ústavu, poisťovni, inej organizácii alebo osobe na výplatu, prípadne na odkúpenie. Výplata do výšky daňového nedoplatku musí sa vykonať bez zreteľa na heslo, preukazný lístok alebo inú skutočnosť, na ktorú je viazaná. Národný výbor potvrdí poddlžníkovi, že výplata sa vykonala podľa výkonu rozhodnutia na vymoženie daňového nedoplatku.
§ 41
(1)
Vykonávateľ je povinný vykázať sa pred vykonaním výkonu osobným preukazom a písomným príkazom národného výboru o tom, že je poverený vykonať rozhodnutie.
(2)
Ak nie je v písomnom príkaze na výkon rozhodnutia inak uvedené, je vykonávateľ oprávnený prijať platby, ktoré sa majú vymôcť. Na prijatú platbu je povinný vydať potvrdenie.
(3)
Vykonávateľ upustí od výkonu rozhodnutia, ak dlžník preukáže, že zaplatil nedoplatok alebo že príslušný národný výbor povolil pozhovenie, splátky alebo odklad výkonu, alebo ak mu dlžník zaplatí nedoplatok.
§ 42
(1)
Národný výbor, ktorý nariadil výkon rozhodnutia, môže ho celkom alebo čiastočne zrušiť, ak zistí z vlastného popudu alebo na námietky dlžníka, že výkon rozhodnutia je celkom alebo čiastočne neprípustný, najmä z týchto dôvodov:
a)
bol nariadený proti niekomu, kto nie je dlžníkom ani ručiteľom,
b)
daňový nedoplatok bol zaplatený alebo odpustený,
c)
výkon rozhodnutia sa vzťahuje na veci, ktoré dlžníkovi nepatria, alebo nemôžu byť spísané,
d)
výťažok, ktorý by sa výkonom rozhodnutia dosiahol, nestačil by ani na úhradu jeho nákladov,
e)
je daný iný závažný dôvod, ktorý robí výkon rozhodnutia neprípustným.
(2)
Navrhnúť zrušenie výkonu rozhodnutia môže i platiteľ, ktorý má vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka, alebo poddlžník, ktorý má uhradiť dlžníkov daňový nedoplatok a jeho pohľadávky, alebo ten, ktorého veci boli postihnuté výkonom rozhodnutia neprávom; tieto osoby sa musia vyrozumieť o zrušení výkonu rozhodnutia.
Štvrtá časť
Zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nepredpísanú daň
§ 43
(1)
Ak je obava, že nesplatná alebo nepredpísaná daň bude nevymožiteľná v čase, keď ju bude možné vymáhať, alebo že v tomto čase bude spojené jej vybratie so značnými ťažkosťami, zabezpečí národný výbor na úhradu takejto dane poplatníkove peňažné pohľadávky alebo jeho hnuteľné veci až do sumy, ktorú podľa pomôcok, ktoré má národný výbor po ruke, bude povinný zaplatiť poplatník, až sa daň stane splatnou alebo až bude určená a predpísaná.
(2)
V rozhodnutí o zabezpečení úhrady na nesplatnú alebo nepredpísanú daň národný výbor uvedie sumu dane, ktorá sa má zabezpečiť, akým spôsobom sa má úhrada zabezpečiť, ako i dôvody nariadeného zabezpečenia.
(3)
Ustanovenia tretej časti tejto vyhlášky platia obdobne s tým rozdielom, že hotové peniaze alebo podľa príkazu odvedené pohľadávky sa zložia na osobitný účet v Štátnej sporiteľni v sídle národného výboru; hnuteľné veci sa len spíšu v zápisnici.
(4)
Ak zloží poplatník na národnom výbore dostatočnú istotu, nevykoná sa zabezpečenie; už uskutočnené výkony národný výbor zruší.
§ 44
(1)
Na dane, ktoré sú povinní platiť devízoví cudzozemci, zadržia sa z platieb vykonaných im alebo v ich prospech dlžníkmi, ktorí majú bydlisko alebo sídlo v tuzemsku (ďalej len „tuzemskí platitelia“):
a)
15 % z platieb za licenčné a im podobné poplatky a z platieb za technickú pomoc;
b)
25 % z platieb za autorské alebo prevádzacie právo, ak nie sú podrobené dani z literárnej a umeleckej činnosti;
c)
40 % z ostatných platieb, ak podliehajú niektorej tuzemskej dani a ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2)
Zadržané sumy odvedú tuzemskí platitelia na účet národného výboru príslušného podľa ustanovenia § 45 ods. 2.
(3)
Ak nepodá poplatník - devízový cudzozemec - zoznanie k dani a ak nemožno zistiť základ dane a určiť daň spôsobom uvedeným v § 7 ods. 4 tejto vyhlášky, považuje sa daň za vyrovnanú zrážkou vykonanou podľa odseku 1.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 nevzťahujú sa na
a)
príjmy plynúce devízovým cudzozemcom z tuzemských nehnuteľností a na príjmy devízových cudzozemcov, ktorí vykonávajú v ČSSR zárobkové podniky alebo zárobkové zamestnania a majú bydlisko alebo sídlo v tuzemsku,
b)
platby uvedené v § 45 ods. 3 tejto vyhlášky.
§ 45
(1)
Tuzemskí platitelia sú povinní oznámiť príslušnému národnému výboru (odsek 2) pred vykonaním platby devízovému cudzozemcovi alebo v jeho prospech komukoľvek inému:
a)
priezvisko a meno (firmu) a presnú adresu devízového cudzozemca, ktorému je platba určená, prípadne aj meno a priezvisko (firmu) a presnú adresu toho, komu sa má platiť v prospech devízového cudzozemca;
b)
právny dôvod nároku devízového cudzozemca na platbu a celkovú výšku jeho nároku;
c)
sumu, ktorá sa má platiť devízovému cudzozemcovi alebo v jeho prospech, ako i čas jej splatnosti.
(2)
Ak má tuzemský platiteľ sídlo alebo bydlisko v českých krajoch, je príslušným podľa odseku 1 Obvodný národný výbor v Prahe 1, ak má platiteľ sídlo alebo bydlisko na Slovensku, Mestský národný výbor v Bratislave.
(3)
Tuzemský platiteľ nie je povinný podať oznámenie podľa odseku 1, ak ide o
a)
mzdy zamestnancom za prácu vykonávanú v tuzemsku alebo iné platby podliehajúce dani zo mzdy;
b)
platby za tovar, ak nie je zahrnutá v cene tovaru platba za prenechanie užívania majetkových predmetov a práv;
c)
výťažok z realizácie kapitálových hodnôt;
d)
úroky z vkladov na vkladných knižkách alebo vkladných listoch;
e)
odmeny právnym a patentným zástupcom bývajúcim v cudzine za zastupovanie pred cudzozemskými súdmi alebo úradmi;
f)
platby v prospech devízového cudzozemca komukoľvek v tuzemsku, ak nie je potrebné na ne povolenie podľa devízových predpisov.
(4)
Príslušný národný výbor (odsek 2) určí na podklade oznámení podľa odseku 1, akú sumu má zraziť tuzemský platiteľ z platieb konaných devízovým cudzozemcom alebo v ich prospech a odviesť na účet národného výboru.
(5)
Tuzemský platiteľ môže preplatiť svoj záväzok oznámený podľa odseku 1 bez zrážky na daň, ak mu nedoručí príslušný národný výbor rozhodnutie podľa odseku 4 alebo príkaz podľa § 33 najdlhšie do 30 dní po dni podania oznámenia. Devízové predpisy zostávajú nedotknuté. Ak treba na vykonanie platby devízové povolenie, tuzemský platiteľ je povinný preukázať v žiadosti o udelenie tohto povolenia, že podal oznámenie podľa odseku 1, prípadne akú sumu z platu zrazil a odviedol na účet príslušného národného výboru.
(6)
Ak koná tuzemský platiteľ tomu istému devízovému cudzozemcovi alebo v jeho prospech opakujúce sa platby podliehajúce oznámeniu podľa odseku 1, môže príslušný národný výbor určiť, akú pomernú časť je povinný tuzemský platiteľ zadržať a odviesť z každého platu. V takom prípade národný výbor môže zároveň povoliť, že až do vydania iného rozhodnutia tuzemský platiteľ nie je povinný oznamovať jednotlivé platby, konané tomu istému devízovému cudzozemcovi alebo v jeho prospech.
Piata časť
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 46
Táto vyhláška platí i pre konania začaté pred jej účinnosťou. Právne účinky procesných úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tejto vyhlášky, zostávajú však zachované.
§ 47
(1)
Zrušuje sa vyhláška ministra financií z 2. júna 1953, č. 162 Ú. l. (č. 197 Ú. v.), ktorou sa upravuje konanie vo veciach daňových a vydávajú sa spoločné predpisy na vykonanie daňových zákonov.
(2)
Odsek 4 vyhlášky Ministerstva financií č. 144/1961 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o domovej dani sa upravuje takto:
a)
posledná veta znie: „Tieto budovy nepodliehajú dani bez zreteľa na to, na aké účely slúžia a akým spôsobom sa používajú. To platí aj o budovách cirkví a náboženských spoločností.“
b)
v písm. b) sa škrtajú slová „cirkví a náboženských spoločností“.
§ 48
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Námestník ministra:

Dvořák v. r.
*)
§ 6 ods. 1 a § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 14 zákona č. 59/1950 Zb. o dani z literárnej a umeleckej činnosti,
§ 12 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1952 Zb. o dani z obratu,
§ 15 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy,
§ 11 ods. 2 vyhlášky č. 128/1960 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dôchodkovej dani družstiev a iných organizácií,
§ 13 ods. 2 zákona č. 143/1961 Zb. o domovej dani,
§ 17 ods. 1 zákona č. 145/1961 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
*)
Vládne nariadenie č. 31/1951 Zb. o styku štátnych úradov a iných orgánov s úradmi a orgánmi cudzích štátov.
*)
§ 26 vl. nar. č. 91/1960 Zb.
**)
Vyhláška ministra financií č. 372/1953 Ú.l. (č. 419/1953 Ú.v.) o príkazoch na vybratie.
***)
Smernice Štátnej banky československej č. 170/1956 Ú.l. (Ú.v.) o platobnom a zúčtovacom styku.
†)
Na tlačive vydanom Ministerstvom financií.
*)
Na tlačive vydanom Ministerstvom financií.