66/1952 Zb.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

66.
Zákon
zo dňa 30. októbra 1952
o organizácii súdov.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Prvá hlava.
Výkon súdnictva.
§ 1.
Všeobecné súdy.
Všeobecnými súdmi sú Najvyšší súd, krajské súdy a ľudové súdy.
§ 2.
Osobitné súdy.
(1)
Osobitnými súdmi sú vojenské súdy a rozhodcovské súdy; iné osobitné súdy sa môžu zriadiť len zákonom.
(2)
Vojenské súdy sú vyššie vojenské súdy a nižšie vojenské súdy; v poľnom konaní vykonávajú právomoc vyšších a nižších vojenských súdov vyššie a nižšie poľné súdy.
(3)
Organizáciu rozhodcovských súdov a iných osobitných súdov upravujú zákony, ktorými sa tieto súdy zriaďujú.
Úlohy súdov.
§ 3.
(1)
Súdy chránia
a)
spoločenský poriadok a štátne zriadenie republiky, jej socialistickú výstavbu a socialistické vlastníctvo,
b)
osobné, pracovné a majetkové práva a zákonom chránené záujmy občanov,
c)
práva a zákonom chránené záujmy socialistických právnických osôb a iných spoločenských organizácií.
(2)
Súdy zabezpečujú, aby zákony a iné právne predpisy boly presne a dôsledne zachovávané a aby boly používané v súlade so záujmami pracujúceho ľudu.
§ 4.
(1)
Celou svojou činnosťou vychovávajú súdy občanov na oddanosť a vernosť Československej republike, na presné a dôsledné zachovávanie zákonov a iných právnych predpisov, na chránenie socialistického vlastníctva, na pracovnú disciplínu, na plnenie povinností, ktoré im ukladá obrana štátu, a na riadne zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia.
(2)
Pri ukladaní trestov majú súdy na zreteli nielen potrestanie páchateľa trestného činu, ale i jeho polepšenie a prevýchovu.
§ 5.
Súdy plnia svoje úlohy tým, že
1.
vykonávajú trestné konanie a podľa zákona ukladajú tresty zradcom vlasti, škodcom socialistického vlastníctva a iným nepriateľom ľudu, tým, ktorí porušujú vojenské povinnosti, ako aj tým, ktorí porušujú osobné a majetkové práva občanov,
2.
vykonávajú občianskoprávne konanie a rozhodujú o právach a zákonom chránených záujmoch občanov, socialistických právnických osôb a iných spoločenských organizácií.
§ 6.
Rovnosť občanov pred súdom.
(1)
Všetci občania sú si pred súdom rovní.
(2)
Každému občanovi sa zaručuje možnosť, aby pred súdom konal vo svojej materčine.
§ 7.
Inštančný postup.
(1)
Súdnictvo sa vykonáva vo dvoch stoliciach.
(2)
Opravnou stolicou nad ľudovým súdom je krajský súd, nad nižším vojenským súdom vyšší vojenský súd, nad nižším poľným súdom vyšší poľný súd. Ak rozhodoval krajský, vyšší vojenský alebo vyšší poľný súd ako súd prvej stolice, je opravnou stolicou Najvyšší súd.
(3)
Výnimky určuje zákon.
§ 8.
Sťažnosť pre porušenie zákona.
(1)
Proti právoplatnému rozhodnutiu ktoréhokoľvek súdu, ktorým bol porušený zákon, môže generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu podať sťažnosť pre porušenie zákona.
(2)
Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona je ďalšia sťažnosť vylúčená.
Druhá hlava.
Ľudové a krajské súdy.
Vojenské súdy.
§ 9.
Složenie súdov.
(1)
Ľudové súdy a krajské súdy sa skladajú z predsedu, poprípade z jeho námestníkov, z ďalších sudcov a zo sudcov z ľudu.
(2)
Vojenské súdy sa skladajú z náčelníka súdu, poprípade z jeho zástupcov, z ďalších vojenských sudcov a zo sudcov z ľudu.
Složenie senátov.
§ 10.
(1)
Ľudové súdy rozhodujú v senátoch složených zo sudcu ako predsedu a dvoch sudcov z ľudu.
(2)
Nižšie vojenské súdy a nižšie poľné súdy rozhodujú v senátoch složených z vojenského sudcu ako predsedu a dvoch sudcov z ľudu.
(3)
Výnimky určuje zákon.
§ 11.
(1)
Krajské súdy rozhodujú v prvej stolici v senátoch složených zo sudcu ako predsedu a dvoch sudcov z ľudu, v druhej stolici v senátoch složených z troch sudcov.
(2)
Vyššie vojenské súdy a vyššie poľné súdy rozhodujú v prvej stolici v senátoch složených z vojenského sudcu ako predsedu a dvoch sudcov z ľudu, v druhej stolici v senátoch složených z troch vojenských sudcov.
(3)
Výnimky určuje zákon.
§ 12.
Dozor nad rozhodovacou činnosťou.
(1)
Súdy druhej stolice vykonávajú dozor nad rozhodovacou činnosťou súdov prvej stolice najmä tým, že
a)
rozhodujú o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam súdov prvej stolice, ktoré nenadobudly ešte právoplatnosť; pritom sú oprávnené vytknúť vady, ktoré sa vyskytly pri nesprávnom použití zákonov a iných právnych predpisov a uložiť ich odstránenie;
b)
sledujú rozhodovanie súdov prvej stolice a starajú sa o jeho jednotnosť.
(2)
Bezprostredný dozor nad rozhodovacou činnosťou sudcov (vojenských sudcov), činných na jednotlivých súdoch (vojenských súdoch), vykonáva predseda (náčelník) súdu.
Územné usporiadanie ľudových a krajských súdov.
§ 13.
(1)
Sídla a obvody ľudových súdov sa shodujú so sídlami a obvodmi okresných národných výborov.
(2)
Sídla a obvody krajských súdov sa shodujú so sídlami a obvodmi krajských národných výborov.
§ 14.
Odchýlkou od ustanovenia uvedeného v § 13 môže minister spravodlivosti nariadením
1.
určiť sídla ľudových alebo krajských súdov v miestach mimo sídla okresného alebo krajského národného výboru,
2.
zriaďovať ľudové alebo krajské súdy s pôsobnosťou pre obvody dvoch alebo viac okresných alebo krajských národných výborov alebo pre ich časti,
3.
zriaďovať ľudové súdy s výlučnou právomocou vo veciach trestných alebo vo veciach občianskoprávnych pre celý obvod ľudového alebo krajského súdu alebo pre ich časti alebo zriadiť také súdy s výlučnou právomocou pre dva alebo viac obvodov ľudových súdov.
§ 15.
(1)
Ľudové súdy môžu obstarávať trestnú alebo občianskoprávnu agendu alebo niektoré druhy občianskoprávnej agendy, vzťahujúcej sa na určitú územnú časť ich obvodu, v jednom alebo vo viac oddeleniach umiestených mimo svojho stáleho sídla (pobočky ľudového súdu), poprípade môžu zaviesť mimo svojho sídla pravidelné úradné dni; podrobnosti určuje spravovací poriadok (§ 49).
(2)
Sídlo pobočky ľudového súdu alebo miesto, kde sú pravidelné úradné dni, platí pre úkony tam vykonané za sídlo ľudového súdu.
Usporiadanie vojenských súdov.
§ 16.
(1)
Prezident republiky ako hlavný veliteľ zriaďuje a zrušuje nižšie a vyššie vojenské súdy.
(2)
Nižšie a vyššie vojenské súdy sa zriaďujú
a)
pre časti ozbrojených sborov,
b)
pre funkcionárov ozbrojených sborov,
c)
pre územné obvody.
(3)
Kompetencia podľa jednotlivých bodov odseku 2 môže byť spojovaná.
(4)
Ustanovenie § 15 sa môže použiť obdobne i pre vyššie a nižšie vojenské súdy.
§ 17.
(1)
Poľné súdy zriaďuje a zrušuje prezident republiky ako hlavný veliteľ; prezident republiky môže toto právo preniesť na podriadené vojenské orgány.
(2)
Veliteľ, u ktorého je poľný súd zriadený, určuje jeho stanovište.
Tretia hlava.
Najvyšší súd.
Pôsobnosť Najvyššieho súdu.
§ 18.
(1)
Najvyšší súd ako najvyšší súdny orgán dozerá na rozhodovaciu činnosť všetkých ostatných súdov.
(2)
Sídlo Najvyššieho súdu je v Prahe.
§ 19.
Dozor nad rozhodovacou činnosťou súdov vykonáva Najvyšší súd najmä tým, že
1.
rozhoduje o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam krajských, vyšších vojenských alebo vyšších poľných súdov ako súdov prvej stolice, ktoré nenadobudly ešte právoplatnosť; pritom je oprávnený vytknúť vady, ktoré sa vyskytly pri nesprávnom použití zákonov a iných právnych predpisov, a uložiť ich odstránenie;
2.
rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona, ktoré podal generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu proti právoplatným rozhodnutiam súdov;
3.
sleduje rozhodovanie súdov a zabezpečuje jeho jednotnosť.
§ 20.
(1)
Na návrh generálneho prokurátora alebo predsedu Najvyššieho súdu môže si Najvyšší súd zo závažných dôvodov od každého súdu prvej alebo druhej stolice vyžiadať ktorúkoľvek trestnú alebo občianskoprávnu vec a sám o nej rozhodnúť alebo - pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak - prikázať ju na rozhodnutie inému súdu tej istej alebo vyššej stolice.
(2)
Veci náležiace do pôsobnosti všeobecných súdov nemožno prikázať na rozhodnutie súdom osobitným.
(3)
Veci náležiace do pôsobnosti vojenských súdov nemožno prikázať na rozhodnutie všeobecným súdom.
§ 21.
Složenie Najvyššieho súdu.
Najvyšší súd sa skladá z predsedu, jeho námestníkov, z ďalších sudcov a vojenských sudcov a zo sudcov z ľudu.
§ 22.
Súdne kolégiá.
Najvyšší súd vykonáva súdnictvo v týchto súdnych kolégiách:
1.
v trestnom kolégiu,
2.
v občianskoprávnom kolégiu,
3.
vo vojenskom kolégiu.
Složenie senátov.
§ 23.
(1)
Trestné a občianskoprávne kolégium rozhoduje v senátoch složených z troch sudcov príslušného kolégia, vojenské kolégium v senátoch složených z troch vojenských sudcov vojenského kolégia.
(2)
Výnimky určuje zákon.
§ 24.
(1)
Vo veci, ktorú si Najvyšší súd podľa § 20 vyžiadal od všeobecného alebo vojenského súdu prvej stolice, aby sám o nej rozhodol, alebo v ktorej na ňom podal generálny prokurátor obžalobu, rozhoduje príslušné kolégium v senátoch složených z predsedu, ktorým je predseda alebo iný sudca kolégia, a z dvoch sudcov z ľudu, vojenské kolégium v senátoch složených z predsedu, ktorým je predseda alebo iný vojenský sudca vojenského kolégia, a z dvoch sudcov z ľudu.
(2)
Predseda Najvyššieho súdu môže na návrh generálneho prokurátora určiť, v ktorých jednotlivých prípadoch rozhoduje vojenské kolégium v senáte složenom z troch vojenských sudcov vojenského kolégia.
(3)
Výnimky určuje zákon.
§ 25.
Predseda Najvyššieho súdu môže predsedať senátu ktoréhokoľvek súdneho kolégia Najvyššieho súdu.
Plénum Najvyššieho súdu.
§ 26.
(1)
Plénum Najvyššieho súdu rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných proti rozhodnutiam senátu niektorého súdneho kolégia Najvyššieho súdu; okrem toho v záujme zabezpečenia jednotnosti súdneho rozhodovania vydáva súdom smernice pre správny výklad zákonov a iných právnych predpisov.
(2)
Zasadania pléna Najvyššieho súdu sú neverejné.
§ 27.
(1)
Plénum Najvyššieho súdu sa skladá z predsedu, jeho námestníkov a ostatných sudcov a vojenských sudcov Najvyššieho súdu; na platnosť rozhodnutia pléna Najvyššieho súdu je potrebné, aby boly prítomné aspoň dve tretiny všetkých sudcov a vojenských sudcov.
(2)
Plénum Najvyššieho súdu svoláva predseda Najvyššieho súdu, ktorý mu aj predsedá.
(3)
Účasť generálneho prokurátora v zasadaní pléna je povinná; zasadania pléna Najvyššieho súdu sa môže zúčastniť aj minister spravodlivosti.
§ 28.
Spravovací poriadok Najvyššieho súdu.
Podrobnejšie predpisy, najmä o organizácii práce na Najvyššom súde, o jeho vedení, o sostavovaní senátov v jednotlivých kolégiách, o organizácii a bližšej pôsobnosti súdnych kolégií, o postupe pri konaní a hlasovaní pléna Najvyššieho súdu, o spôsobe výkonu práva dozoru nad rozhodovacou činnosťou súdov a o spôsobe zabezpečovania jednotnosti ich rozhodovania, určí spravovací poriadok Najvyššieho súdu; usnesie sa na ňom plénum Najvyššieho súdu.
Štvrtá hlava.
Sudcovia z ľudu.
§ 29.
(1)
Počet sudcov z ľudu, potrebný pre ľudové a krajské súdy, určí predseda krajského súdu, pre nižšie a vyššie vojenské súdy náčelník vyššieho vojenského súdu, pre Najvyšší súd predseda Najvyššieho súdu.
(2)
Sudcovia z ľudu sa povolávajú na výkon sudcovskej funkcie pokiaľ možno vo vopred určenom poradí na čas nepresahujúci celkom pätnásť dní v roku; pritom sú prípustné výnimky, najmä v záujme dokončenia veci.
§ 30.
(1)
Sudcom z ľudu, ktorí sú v pracovnom pomere, prislúcha náhrada za mzdu, ktorá im ušla výkonom sudcovskej funkcie alebo výkonom inej činnosti s touto funkciou súvisiacej.
(2)
Náhradu za mzdu ušlú výkonom sudcovskej funkcie poskytuje sudcom z ľudu ich zamestnávateľ; náhradu za mzdu ušlú výkonom inej činnosti s touto funkciou súvisiacej poskytuje sudcom z ľudu štát.
(3)
Výšku náhrady určí vláda nariadením po dohode s jednotnou odborovou organizáciou.
§ 31.
(1)
Sudcom z ľudu, ktorí nie sú v pracovnom pomere, prislúcha náhrada za zárobok (zvýšené výdavky), ktorý im ušiel (ktoré im vznikly) výkonom činností uvedených v § 30 ods. 1.
(2)
Náhradu za ušlý zárobok (zvýšené výdavky) poskytuje štát.
(3)
Výšku náhrady určí vláda nariadením.
§ 32.
V závažných prípadoch môže vláda povoliť sudcom z ľudu aj iné náhrady.
§ 33.
(1)
Náhrady cestovných výdavkov poskytuje sudcom z ľudu štát, a to primerane podľa predpisov o náhradách cestovných výdavkov platných pre sudcov.
(2)
Náhrady cestovných výdavkov sudcom z ľudu z radov príslušníkov ozbrojených sborov sa poskytujú podľa príslušných služobných predpisov.
Piata hlava.
Prísaha.
§ 34.
Sudcovia, vojenskí sudcovia a sudcovia z ľudu složia pri prvom nastúpení túto prísahu:
„Prisahám, že budem verný Československej republike, jej spoločenskému poriadku a štátnemu zriadeniu, jej prezidentovi a jej vláde, že budem zachovávať zákony a nariadenia a vykladať ich v duchu ústavy i zásad ľudovodemokratického zriadenia, že budem rozhodovať svedomite a nestranne podľa svojho najlepšieho presvedčenia vždy podľa zásad socialistickej zákonnosti v záujme pracujúceho ľudu a že budem prísne zachovávať mlčanlivosť o úradných veciach.“
§ 35.
Prisahajúci složí prísahu do rúk predsedu súdu. Predsedovia (náčelníci) súdov složia prísahu do rúk predsedu (náčelníka) súdu, ktorý nad nimi vykonáva bezprostredný dozor. Predseda Najvyššieho súdu složí prísahu do rúk ministra spravodlivosti.
§ 36.
Sudca, vojenský sudca alebo sudca z ľudu, ktorý odoprel složiť prísahu, stráca trvalo spôsobilosť na výkon sudcovskej funkcie.
§ 37.
Úradný odev.
V ktorých prípadoch nosia sudcovia a sudcovia z ľudu úradný odev a aká je jeho úprava, určí minister spravodlivosti.
Šiesta hlava.
Správa a dohľad.
§ 38.
(1)
Úlohou súdnej správy je starať sa o všetko, čo súdy potrebujú pre riadny výkon súdnictva, najmä so stránky osobnej, organizačnej, finančnej, hospodárskej, plánovacej a so stránky školenia.
(2)
Úlohou služobného dohľadu je kontrolovať, či súdy riadne plnia úlohy im sverené, pokiaľ nejde o veci sudcovského rozhodovania.
§ 39.
(1)
Správu a služobný dohľad na krajských súdoch a na ľudových súdoch v obvode krajského súdu vykonáva krajská súdna správa; vedúci krajskej súdnej správy podlieha Ministerstvu spravodlivosti.
(2)
Správu a služobný dohľad na Najvyššom súde s výnimkou jeho vojenského kolégia vykonáva Ministerstvo spravodlivosti; správu a služobný dohľad na vojenských súdoch a vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu vykonáva na Ministerstve spravodlivosti Hlavná správa vojenských súdov, poprípade podriadené správy vojenských súdov.
§ 40.
Dohľad nad ústavmi, v ktorých sa vykonáva ochranné opatrenie, vykonáva minister, orgány ktorého ústav spravujú; tento minister vydáva aj predpisy o tom, ako sa v týchto ústavoch vykonávajú ochranné opatrenia.
Siedma hlava.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 41.
(1)
Než budú vykonané voľby sudcov a vojenských sudcov, platia o prijímaní sudcovských čakateľov, o ustanovení sudcov a vojenských sudcov, ako i o úprave pracovných a platových pomerov sudcovských čakateľov, sudcov a vojenských sudcov doterajšie predpisy.
(2)
Odchýlkou od ustanovení odseku 1
a)
prislúcha sudcom z povolania služobné označenie „sudca“;
b)
vojenských sudcov na vojenských súdoch a vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu ustanovuje a do funkcií určuje minister spravodlivosti po dohode s ministrom národnej obrany.
§ 42.
Než budú vykonané voľby sudcov z ľudu, platia o ich právnom postavení, najmä o ich povolávaní (určovaní), pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, doterajšie predpisy.
§ 43.
Než budú vykonané voľby sudcov a sudcov z ľudu, rozširujú sa senáty na všeobecných a vojenských súdoch, pokiaľ rozhodujú v druhej stolici, o dvoch sudcov z ľudu.
§ 44.
Doba uvedená v §§ 41 až 43 je dobou novej súdnej organizácie.
§ 45.
Funkciu kárneho obžalobcu v kárnom senáte Najvyššieho súdu vykonáva sudca Najvyššieho súdu, určený na to predsedom Najvyššieho súdu z radov sudcov trestného alebo občianskoprávneho kolégia na celý rok vopred.
§ 46.
(1)
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, platia pre vojakov činných na vojenských súdoch, vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu a na Hlavnej správe vojenských súdov, pokiaľ ide o ich vojenský služobný pomer, všetky právne predpisy vzťahujúce sa na vojakov, ako i všetky vojenské služobné poriadky a predpisy.
(2)
Disciplinárnu právomoc nad vojenskými sudcami vykonávajú ich sudcovskí predstavení; disciplinárnu právomoc nad predsedom vojenského kolégia Najvyššieho súdu vykonáva predseda Najvyššieho súdu.
(3)
O disciplinárnej právomoci nad ostatnými vojakmi činnými na vojenských súdoch a vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu a nad vojakmi činnými na Hlavnej správe vojenských súdov platia ustanovenia disciplinárneho poriadku. Disciplinárnu právomoc nad náčelníkom Hlavnej správy vojenských súdov vykonáva minister spravodlivosti.
(4)
Opatrenia podľa zákona č. 85/1950 Sb., týkajúce sa vojakov činných na vojenských súdoch, vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu a na Hlavnej správe vojenských súdov, robí minister národnej obrany po dohode s ministrom spravodlivosti.
§ 47.
(1)
Doterajšie sídla a obvody okresných a krajských súdov stávajú sa sídlami a obvodmi ľudových a krajských súdov.
(2)
Kde sa platné predpisy zmieňujú o okresných súdoch, rozumejú sa nimi ľudové súdy.
§ 48.
Kde predpisy platné do 31. decembra 1952 sverujú určité oprávnenia vo veciach súdnej správy predsedovi okresného alebo krajského súdu, vykonáva tieto oprávnenia v budúcnosti krajská súdna správa; výnimky určuje minister spravodlivosti.
§ 49.
Podrobnejšie predpisy o organizácii práce na ľudových, krajských a vojenských súdoch, najmä o zriaďovaní pobočiek ľudových súdov, o zavádzaní pravidelných úradných dní a o rozvrhu práce, upraví spravovací poriadok, ktorý vydá minister spravodlivosti nariadením.
§ 50.
Opatrenia týkajúce sa vojenského súdnictva robí minister spravodlivosti po dohode s ministrom národnej obrany.
§ 51.
(1)
Zákon č. 321/1948 Sb., o Sbore uniformovanej väzenskej stráže, sa ruší.
(2)
Príslušníci Sboru uniformovanej väzenskej stráže stávajú sa príslušníkmi Sboru národnej bezpečnosti.
§ 52.
Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, a to najmä:
1.
ministerské nariadenie č. 10/1853 r. z., príl. D, o zariadení súdnych úradov,
2.
patent č. 81/1853 r. z., ktorým sa vyhlasuje nový zákon o vnútornom zariadení a spravovacom poriadku všetkých súdnych úradov,
3.
zákon č. 217/1896 r. z., ktorým sa vydávajú predpisy o obsadzovaní, vnútornom zariadení a spravovacom poriadku súdov (zákon o súdnej organizácii), v znení podľa neskorších predpisov,
4.
zákon č. 5/1918 Sb., o Najvyššom súde, v znení podľa neskorších predpisov,
5.
zákon č. 451/1919 Sb., ktorým sa zriaďujú trestné sborové súdy I. stolice,
6.
zákon č. 92/1924 Sb., o labských plavebných súdoch,
7.
vládne nariadenie č. 93/1924 Sb., o labských plavebných súdoch, v znení podľa neskorších predpisov,
8.
vládne nariadenie č. 25/1927 Sb., ktorým sa určuje, pri ktorých príležitostiach sú sudcovia povinní nosiť úradný odev a ktorým sa vydávajú bližšie predpisy o jeho úprave, v znení vl. nar. č. 162/1932 Sb. a vl. nar. č. 5/1949 Sb.,
9.
zákon č. 112/1942 Sl. z., o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy,
10.
zákon č. 113/1942 Sl. z., ktorým sa uvádza do účinnosti zákon č. 112/1942 Sl.z., o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy,
11.
dekrét prezidenta republiky č. 90/1945 Sb., o úprave niektorých organizačných a služobných otázok v odbore súdnictva,
12.
zákon č. 232/1948 Sb., o Štátnom súde, v znení podľa neskorších predpisov,
13.
vládne nariadenie č. 238/1948 Sb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o Štátnom súde,
14.
zákon č. 270/1948 Sb., o prísahe sudcov,
15.
ustanovenia §§ 1 až 9, 16, 19, 20, 22, 117 až 129 a 133 zákona č. 319/1948 Sb., o zľudovení súdnictva,
16.
zákon č. 320/1948 Sb., o územnej organizácii krajských a okresných súdov,
17.
vládne nariadenie č. 25/1949 Sb., o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu,
18.
zákon č. 267/1949 Sb., o úprave niektorých otázok v odbore súdnictva.
§ 53.
(1)
Tento zákon nadobúda, pokiaľ nie je v odseku 2 ustanovené inak, účinnosť dňom 1. januára 1953.
(2)
Ustanovenie § 39 ods. 2 vety druhej nadobúda účinnosť dňom, ktorý určí vláda nariadením.
(3)
Tento zákon vykonajú všetci členovia vlády.
Gottwald v. r.

Dr. John v. r.

Zápotocký v. r.

Široký v. r.

Dr. Dolanský v. r.

Fierlinger v. r.

Dr. Kyselý v. r.

arm. gen. Bacílek v. r.

Bílek v. r.

arm. gen. Dr. Čepička v. r.

Dr. Gregor v. r.

Harus v. r.

Dr. Havelka v. r.

Ing. Jankovcová v. r.

Jonáš v. r.

Kabeš v. r.

Kopecký v. r.

Krajčír v. r.

Krosnář v. r.

Málek v. r.

Maurer v. r.

Dr. Nejedlý v. r.

Nepomucký v. r.

Dr. Neuman v. r.

Nosek v. r.

Plojhar v. r.

Pokorný v. r.

Pospíšil A. v. r.

Pospíšil J. v. r.

Ing. Púčik v. r.

Dr. Rais v. r.

Smida v. r.

Ing. Šimůnek v. r.

Dr. Šlechta v. r.