70/1950 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.06.1953 do 30.06.1956

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

70.
Vládne nariadenie
zo dňa 30. mája 1950,
ktorým sa vydáva platový poriadok pre zamestnancov zdravotnej starostlivosti.
Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 32 zákona č. 66/1950 Sb., o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov (ďalej len „zákon“):
§ 1.
Osobný rozsah.
(1)
Tento platový poriadok upravuje platové pomery všetkých štátnych zamestnancov v rozsahu určenom v § 2 zákona, ktorí sú odborne činní pri výkone zdravotnej starostlivosti v liečebných a ošetrovacích ústavoch a iných zdravotníckych zariadeniach, v ktorých sa táto starostlivosť priamo vykonáva; v tomto rozsahu sa vzťahuje aj na zamestnancov podniku „Československé štátne kúpele a žriedla“.
(2)
Ministerstvo zdravotníctva môže po dohode s Ministerstvom financií bližšie určiť ústavy a zariadenia, ako aj zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje odsek 1.
(3)
Na zamestnancov prijatých na výkon prác vyskytujúcich sa len v určitých časových obdobiach alebo na zdolanie mimoriadnych prác prechodnej povahy (§ 33 zákona) sa tento platový poriadok vzťahuje, ak sú prijatí na výkon prác, ktoré konajú zamestnanci zdravotnej starostlivosti.
(4)
Ak koná zamestnanec práce zodpovedajúce rôznym zamestnaneckým skupinám, zaradí sa podľa prác, v ktorých je ťažisko jeho činnosti. U učiteľov na lekárskych fakultách vysokých škôl sa považuje za ťažisko ich činnosti činnosť učiteľská.
Diel I.
Pracovné triedy.
§ 2.
Počet pracovných tried a zaradenie jednotlivých druhov prác.
Zamestnanci zdravotnej starostlivosti sa roztrieďujú podľa druhu konanej práce a jej hodnoty do sedem pracovných tried. Podľa soznamu prác, ktorý schváli vláda, sa určí, ktoré práce náležia do jednotlivých pracovných tried. Pri prácach neuvedených v sozname sa pracovná trieda určí podľa obdoby iných tam uvedených a rovnako hodnotných prác. V pochybných prípadoch určí zodpovedajúcu pracovnú triedu orgán splnomocnený na to vládou.
§ 3.
Zaradenie zamestnanca pri prijatí (pri prevode z inej zamestnaneckej skupiny).
(1)
Zamestnanec sa pri prijatí zaradí do pracovnej triedy, do ktorej sú zaradené práce, pre výkon ktorých bol prijatý.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane pri prevode zamestnanca z inej zamestnaneckej skupiny.
§ 4.
Preradenie do vyššej alebo nižšej pracovnej triedy.
(1)
Zamestnanec, ktorý koná s úspechom práce zaradené do vyššej pracovnej triedy, preradí sa v rámci plánu pracovných síl do tejto vyššej pracovnej triedy najneskoršie do troch mesiacov odo dňa, keď sa mu uložilo konať tieto práce.
(2)
Zamestnanec sa preradí do nižšej pracovnej triedy
a)
ak nie je dostatočne spôsobilý na výkon prác zodpovedajúcich jeho doterajšiemu zaradeniu,
b)
ak to vyžaduje zmena organizácie práce, poprípade plánu pracovných síl.
§ 5.
Spoločné ustanovenia o zaraďovaní (preraďovaní).
(1)
Ak koná zamestnanec práce zaradené do viac pracovných tried, zaradí sa podľa prác, v ktorých je ťažisko jeho celkovej činnosti.
(2)
Zamestnanec poverený funkciou sa zaradí do pracovnej triedy podľa najhodnotnejšej práce v jeho pracovnom úseku.
(3)
Zastupovanie neprítomného zamestnanca na služobný príkaz neodôvodňuje preradenie zastupujúceho zamestnanca do inej pracovnej triedy. Ak koná však pritom zamestnanec s úspechom práce zaradené do vyššej pracovnej triedy dlhšie než mesiac, prislúcha mu za dobu ďalšieho zastupovania náhrada vo výške určenej v § 6 ods. 3.
Diel II.
Príjmy z pracovného pomeru.
§ 6.
Výška základného platu.
(1)
Výška základného platu v pracovných triedach I až VI je:
V stupni Pri dobe započitateľnej pre časový postup V pracovnej triede
od začiatku do konca I II III IV V VI
Kčs mesačne
1. - 1. roka 2 270 2 570 2 910 3 320 3 800 4 370
2. 2. roka 3. roka 2 500 2 830 3 210 3 660 4 180 4 810
3. 4. roka 6. roka 2 710 3 060 3 470 3 960 4 530 5 200
4. 7. roka 12. roka 2 890 3 270 3 700 4 220 4 830 5 550
5. 13. roka 19. roka 3 070 3 470 3 930 4 490 5 130 5 900
6. 20. roka - 3 180 3 600 4 080 4 650 5 320 6 120
Časový postup do vyššieho stupňa tej istej pracovnej triedy je podmienený úspešným výsledkom preverenia pracovného výkonu zamestnanca.
(2)
Základný plat v pracovnej triede VII sa určuje sumou od 5000 Kčs mesačne. Výmeru základného platu v tejto pracovnej triede určí jednotlivým zamestnancom na návrh príslušného ústredného úradu vláda, poprípade orgán ňou na to splnomocnený, a to s prihliadnutím na hodnotu zamestnancovej práce, na jeho pracovné výsledky, osobné vlastnosti a funkciu, ktorú poprípade zastáva.
(3)
Náhrada za zastupovanie neprítomného zamestnanca (§ 5 ods. 3) sa vymeria vo výške rozdielu medzi základným platom zastupujúceho zamestnanca a základným platom, ktorý by mu prislúchal v pracovnej triede, do ktorej je zaradený zastupovaný zamestnanec. Ak je však touto pracovnou triedou trieda VII, robí náhrada za každú pracovnú triedu prevyšujúcu triedu, do ktorej je zastupujúci zamestnanec zaradený, 15 % jeho základného platu; úhrn základného platu a tejto náhrady nesmie však presahovať výšku základného platu zastupovaného zamestnanca.
(4)
Náhrada podľa odseku 3 sa posudzuje ako súčasť základného platu.
(5)
Ak koná zamestnanec činný v štátnom liečebnom a ošetrovacom ústave, zaradený do pracovných tried VI a VII, aj činnosť na vlastný účet, snižuje sa jeho základný plat o 25 %.
Doba započitateľná pre časový postup.
§ 7.
(1)
Pre časový postup sa s obmedzením určeným v §§ 8 a 9 započíta doba
a)
strávená v akomkoľvek pracovnom pomere,
b)
vojenskej služby v československej armáde, pokiaľ nebola predĺžená (nasluhovaná) v dôsledku výkonu trestu,
c)
služby v československých légiách alebo strávená vo vlastnosti účastníka národného boja za oslobodenie, a to v rozsahu, v ktorom bola dosiaľ započitateľná pre zvýšenie služného (platu mu zodpovedajúceho) podľa zákona č. 462/1919 Sb., o udelení miest legionárom, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich alebo podľa zákona č. 255/1946 Sb., o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie.
(2)
Príslušný ústredný úrad môže pre časový postup započítať aj dobu strávenú v samostatnom zamestnaní (povolaní), dobu nezavinenej nezamestnanosti alebo dobu, po ktorú sa zamestnancovi práca znemožnila pre politickú, národnú alebo rasovú perzekúciu.
§ 8.
(1)
Zo započítania pre časový postup je vylúčená doba
a)
strávená pred dovŕšením 18. roku veku, pokiaľ nejde o obdobia uvedené v § 7 ods. 1 písm. c),
b)
neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
c)
neplateného pracovného voľna,
d)
po ktorú bol zamestnanec podľa príslušných predpisov pozbavený výkonu práce, okrem ak by mu za túto dobu prislúchal úplný základný plat,
e)
ktorá bola v predchádzajúcom pracovnom pomere vylúčená zo započítania pre zvýšenie pracovných príjmov.
(2)
Príslušný ústredný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť započítanie doby uvedenej v odseku 1 písm. c) a e).
§ 9.
Pri súbehu niekoľkých dôvodov pre započítanie tej istej doby pre časový postup sa vykoná započítanie iba z jedného, pre zamestnanca najpriaznivejšieho dôvodu.
§ 10.
Ministerstvo zdravotníctva môže po dohode s ministerstvami vnútra, financií a práce a sociálnej starostlivosti vydať smernice na vykonávanie ustanovení §§ 7 až 9.
Doba, po ktorú prislúcha základný plat.
§ 11.
(1)
Základný plat prislúcha, pokiaľ osobitné predpisy neurčia inak, po dobu trvania pracovného pomeru s výnimkou doby
a)
neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
b)
neplateného pracovného voľna,
c)
neschopnosti na prácu pre nemoc alebo úraz, pokiaľ táto neschopnosť presahuje čas 6 týždňov, alebo pokiaľ si zamestnanec nemoc (úraz) spôsobil úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou; lehota 6 týždňov sa predlžuje o 2 týždne u zamestnancov, zamestnanie ktorých vo verejnej službe ku dňu onemocnenia (úrazu) trvá už 10 rokov, a o ďalší týždeň za každých ďalších 5 rokov zamestnania vo verejnej službe,
d)
neprítomnosti v práci pre tehotenstvo alebo materstvo, pokiaľ táto neprítomnosť presahuje čas 6 týždňov; ak však nie je zamestnankyňa vo verejnej službe zamestnaná aspoň 2 roky, neprislúcha základný plat od začiatku neprítomnosti v práci.
(2)
V odôvodnených prípadoch môže príslušný ústredný úrad povoliť výnimky z ustanovení odseku 1 písm. c) a d) podľa smerníc, ktoré určí vláda.
§ 12.
Nárok na základný plat po čas neschopnosti na prácu pre nemoc (úraz) alebo po čas neprítomnosti v práci pre tehotenstvo alebo materstvo, vyplývajúci z ustanovení § 11 ods. 1 písm. c) a d), trvá, i keď pracovný pomer skončil skôr výpoveďou danou zamestnancovi v uvedenom čase.
Funkčné prídavky.
§ 13.
(1)
Funkčné prídavky prislúchajú zamestnancom, ktorí sú zaradení do pracovných tried III až VI a sú poverení funkciou zaradenou do plánu pracovných síl. V pracovnej triede VII je v základnom plate obsiahnutá aj odmena za zastávanie funkcie; na jej hodnotu sa prihliadne pri určení výmery základného platu podľa § 6 ods. 2.
(2)
Výška funkčného prídavku je:
v pracovnej triede Kčs mesačne
III 500 až 700
IV 600 až 800
V 700 až 900
VI 900 až 1500
(3)
V medziach súm určených v odseku 2 určí podľa hodnoty funkcie výšku funkčného prídavku jednotlivým zamestnancom orgán príslušný na poverenie zamestnanca funkciou.
(4)
Hodnota funkcie sa posudzuje najmä podľa
a)
miery potrebných znalostí a skúseností,
b)
miery zodpovednosti a závažnosti dôsledkov vyplývajúcich z funkčnej činnosti so stránky politického, hospodárskeho, zdravotníckeho, územného a osobného dosahu,
c)
závislosti funkčnej činnosti na príkazoch a pokynoch nadriadených miest (miery samostatnej dispozičnej právomoci),
d)
závislosti práce podriadených zamestnancov na činnosti zamestnanca povereného funkciou (miery intenzity funkčnej činnosti),
e)
miery potrebných organizačných schopností a potrebnej iniciatívnosti a
f)
počtu bezprostredne podriadených zamestnancov pri inak rovnakých okolnostiach.
§ 14.
(1)
Funkčné prídavky sú odmenou za činnosť spočívajúcu vo vedení a kontrole práce podriadených zamestnancov.
(2)
Funkčný prídavok prislúcha, pokiaľ osobitné predpisy neurčia inak, po dobu skutočného výkonu funkcie a po dobu ospravedlnenej neprítomnosti v práci, po ktorú zamestnancovi prislúcha základný plat.
(3)
Ak by boly u toho istého zamestnanca splnené podmienky pre priznanie viac než jedného funkčného prídavku, prislúcha mu len jeden prídavok, a to najvyšší.
(4)
Zamestnancovi, ktorý na služobný príkaz zastupuje v pracovných triedach III až VI neprítomného zamestnanca povereného funkciou alebo dočasne zastáva uprázdnené funkčné miesto dlhšie než mesiac, prislúcha za dobu ďalšieho zastávania funkcie popri prípadnej náhrady podľa § 6 ods. 3 prvej vety náhrada vo výške patričného funkčného prídavku. Táto náhrada sa snižuje o funkčný prídavok poprípade prislúchajúci zastupujúcemu zamestnancovi. Ak ide o zastupovanie alebo dočasné zastávanie funkčného miesta v pracovnej triede VII, prislúcha náhrada podľa § 6 ods. 3 druhej vety v dvojnásobnej výške, snížená obdobne podľa ustanovenia predchádzajúcej vety; prislúcha len potiaľ, pokiaľ úhrn základného platu, prípadného funkčného prídavku a tejto náhrady nepresiahne výšku základného platu zastupovaného zamestnanca.
§ 15.
Nebezpečnostný a jazykový príplatok.
(1)
Zamestnancom zaradeným do pracovných tried I až VI, ktorí pracujú trvalo pod vplyvom röntgenového alebo rádiového žiarenia alebo sú vystavení pri práci trvalo nákaze tuberkulózou, prislúcha nebezpečnostný príplatok. Nebezpečnostný príplatok sa vymeria podľa miery ohrozenia zdravia (života) podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií. Zamestnancom, ktorým bol primerane skrátený pracovný čas podľa § 12 ods. 1 zákona, nebezpečnostný príplatok nepríslúcha.
(2)
Zamestnancom zaradeným do pracovných tried I až VI, ktorí konajú práce vyžadujúce znalosti a používanie cudzích rečí, prislúcha jazykový príplatok, ktorý je 200 Kčs mesačne za každú používanú cudziu reč.
(3)
Pokiaľ osobitné predpisy neurčia inak, prislúchajú príplatky uvedené v odsekoch 1 a 2 len po dobu konania prác odôvodňujúcich ich priznanie a po dobu ospravedlnenej neprítomnosti v práci, po ktorú prislúcha zamestnancovi základný plat.
§ 16.
Prémie a odmeny.
(1)
Za vyšší pracovný výkon sa poskytujú prémie, a to vo výške a za podmienok určených prémiovými poriadkami, ktoré vydá vláda.
(2)
Za zlepšovacie návrhy, vykonaním ktorých sa práca zhospodárnila alebo inak zdokonalila, a za mimoriadne výkony a významné pracovné zásluhy môžu sa poskytnúť odmeny. Bližšie predpisy o poskytovaní odmien vydá vláda.
§ 17.
Odmena za prácu nad čas.
(1)
Prácou nad čas sa rozumie práca konaná nad pracovný čas určený pre týždenné obdobie, a ak ide o zamestnancov pracujúcich v pravidelných pracovných smenách v nepretržitej prevádzke, pre štvortýždenné obdobie.
(2)
Za prácu nad čas prislúcha s výnimkou uvedenou v odseku 3 osobitná odmena za predpokladu, že ide o nariadenú, nevyhnutne potrebnú a dlhšie trvajúcu prácu nad čas, ktorá nie je inak odmeňovaná a za ktorú nie je poskytnuté náhradné voľno. O tom, či sú tieto podmienky splnené, rozhoduje príslušný osobný úrad podľa smerníc vydaných Ministerstvom zdravotníctva po dohode s ministerstvami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
(3)
Osobitná odmena za prácu nad čas neprislúcha zamestnancom, u ktorých úhrn pravidelne sa opakujúcich pracovných príjmov a tejto odmeny presiahne sumu, ktorú určí vláda.
(4)
Vláda určí výšku odmeny, poprípade rozsah náhradného voľna, a vydá podrobnejšie predpisy o spôsobe priznávania a poskytovania tejto odmeny (náhradného voľna).
(5)
O odmene za prácu konanú v štátne uznaných sviatkoch a pamätných dňoch platia príslušné zákonné ustanovenia.
§ 18.
Náhrada za pracovnú pohotovosť.
Odmena za prácu nad čas neprislúcha za prostú pracovnú pohotovosť nariadenú nad pracovný čas určený pre obdobia uvedené v § 17 ods. 1. Za takú pohotovosť môže sa však poskytnúť náhrada podľa smerníc, ktoré vydá vláda.
§ 19.
Vecné plnenia.
(1)
Vecné plnenia možno priznať len potiaľ, pokiaľ sú odôvodnené osobitnými pracovnými výkonmi a ak je to účelnejšie než poskytovanie peňažných pracovných príjmov, alebo pokiaľ sú odôvodnené osobitnými povinnosťami. Inak možno zamestnancovi poskytovať vecné plnenia len za náhradu zodpovedajúcu ich všeobecnej cene.
(2)
Podrobnosti určí vláda.
§ 20.
Pracovné príjmy neúplne zamestnaných.
(1)
Zamestnanci, ktorí nie sú zamestnaní po celý pravidelný pracovný čas, dostanú časť pravidelne sa opakujúcich pracovných príjmov (základného platu, poprípade funkčného prídavku, nebezpečnostného a jazykového príplatku o vecných plnení) podľa pomeru ich pracovného času ku pravidelnému pracovnému času. Ustanovenie § 6 ods. 5 platí aj o pracovných príjmoch neúplne zamestnaných.
(2)
Podrobnosti určí Ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
§ 20a.
Práca v úkolovej mzde.
(1)
Pri prácach, pri ktorých sú pre to technické predpoklady a kde by nebola ohrozená akosť práce, zavedie sa práca v úkolovej mzde.
(2)
Druhy prác, pri ktorých sa tak môže stať, a úkolové tarify určí minister financií so súhlasom Štátnej mzdovej komisie.
§ 21.
Prídavok na deti.
(1)
Pre prídavok na deti platia obdobne ustanovenia §§ 3, 4, 7 a 8, § 17 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 90/1949 Sb., o rodinných prídavkoch, v znení predpisov ho meniacich alebo doplňujúcich; v prípadoch uvedených v § 19 ods. 3 uvedeného zákona robí príslušné opatrenia Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti.
(2)
Prídavok na deti prislúcha
a)
po dobu, po ktorú prislúcha základný plat,
(3)
Na deti, na ktoré sa poskytuje podľa iných predpisov, najmä podľa predpisov o národnom poistení, výchovné, prídavok na deti neprislúcha.
(4)
Nárok na prídavok na deti a každú okolnosť, ktorá má vplyv na trvanie nároku alebo na výšku tohto prídavku, musí oprávnený včas ohlásiť a preukázať prípadné podmienky nároku.
Diel III.
Spoločné ustanovenia o príjmoch z pracovného pomeru.
§ 22.
Príjmami z pracovného pomeru sa rozumejú pracovné príjmy a sociálne dávky.
§ 23.
Vznik a zánik nároku na príjmy z pracovného pomeru a zmena ich výmery.
(1)
Nárok na základný plat a funkčné prídavky vzniká dňom, keď sa splnily podmienky určené pre priznanie týchto príjmov, a zaniká s výnimkou určenou v odseku 3 posledným dňom mesiaca, v ktorom odpadly podmienky nároku na tieto príjmy. Zamestnancovi, u ktorého vznikol nárok na tieto príjmy iného dňa, než prvého dňa v mesiaci, prislúcha za zvyšujúcu časť mesiaca pomerná časť týchto príjmov.
(2)
Nárok na ostatné príjmy vzniká (zaniká) dňom, keď opatrenie, ktorým sa tieto príjmy priznaly (odňaly), nadobudlo účinnosť, pokiaľ v ňom nebude určený iný deň.
(3)
Ak nastala niektorá zo skutočností, ktoré podľa § 11 ods. 1 vylučujú nárok na základný plat, prislúcha v mesiaci, v ktorom taká skutočnosť vznikla alebo zanikla, pomerná časť základného platu, funkčného prídavku, nebezpečnostného a jazykového príplatku za dni predchádzajúce a nasledujúce, ak neurčia osobitné predpisy inak.
(4)
Ak nastala skutočnosť, ktorá podľa platných predpisov má za následok zmenu výmery príjmov uvedených v odseku 1, prislúchajú tieto príjmy v novej výmere od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom táto skutočnosť nastala, a ak je týmto dňom prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.
§ 24. - Zrušený od 1. 6. 1953.
§ 25.
Administratívne srážky.
Pohľadávky štátu vzniknuté z pracovného pomeru alebo so zreteľom naň možno uhradzovať administratívnymi srážkami z pracovných príjmov bez ohľadu na predpisy o exekúcii. Tieto pohľadávky sa uhradia pred všetkými ostatnými i skôr zaznamenanými pohľadávkami okrem nároku na výživné zo zákona. Podrobnejšie predpisy o vykonávaní administratívnych srážok vydá Ministerstvo financií.
§ 26.
Doplatky a preplatky na príjmoch z pracovného pomeru.
(1)
Nárok na príjmy z pracovného pomeru okrem prídavku na deti sa premlčuje, pokiaľ v predpisoch o jednotlivých druhoch týchto príjmov nie je určené inak, v troch rokoch odo dňa ich sročnosti.
(2)
Vrátenie neprávom vyplatených súm pracovných príjmov (preplatkov) možno požadovať len, ak vedel zamestnanec alebo ak musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne vymerané alebo omylom vyplatené, a najdlhšie za uplynulú dobu troch rokov.
(3)
O preplatkoch na prídavku na deti platí obdobne ustanovenie § 11 ods. 1 prvej vety zákona o rodinných prídavkoch. Preplatky sa môžu sraziť pri budúcich výplatách prídavku na deti tomu istému príjemcovi, a ak je príjemcom zamestnanec, aj z jeho pracovných príjmov. Inak sa preplatky vymáhajú súdnou exekúciou.
Diel IV.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 27.
Prevod do pracovných tried.
(1)
Do zamestnaneckej skupiny zamestnancov zdravotnej starostlivosti sa bez ohľadu na doterajšie zaradenie prevedú zamestnanci, ktorí v deň začiatku účinnosti tohto platového poriadku, nie však len prechodne, skutočne konajú, a ak ide o zamestnancov v tento deň neprítomných v práci, naposledy pred začiatkom tejto neprítomnosti konali práce zodpovedajúce tejto zamestnaneckej skupine.
(2)
Zamestnanec sa zaradí v rámci dočasného plánu pracovných síl do pracovnej triedy zodpovedajúcej prácam, ktoré naposledy konal predo dňom začiatku účinnosti tohto platového poriadku.
§ 28.
Určenie výšky základného platu ku dňu prevodu.
(1)
V pracovných triedach I až VI sa výška základného platu ku dňu prevodu do nových príjmov určí podľa celkovej doby započitateľnej k tomuto dňu pre časový postup podľa obdoby ustanovení §§ 7 až 9.
(2)
V pracovnej triede VII sa výška základného platu ku dňu prevodu do nových príjmov určí podľa § 6 ods. 2.
§ 29.
Poskytovanie naturálnych príjmov.
Až do vydania predpisov podľa § 19 ods. 2 sa naturálne príjmy poskytujú podľa doterajších predpisov.
Príjmy niektorých zamestnancov neprítomných v práci.
§ 30.
Lehoty, po ktoré prislúcha základný plat podľa § 11 ods. 1 písm. c) a d), sa počítajú najskôr od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vyhlásení tohto nariadenia. Až do tohto dňa sú pre dobu trvania nároku na pracovné príjmy pri neprítomnosti v práci pre nemoc (úraz) alebo pre tehotenstvo (materstvo) smerodajné predpisy platné (používateľné) predo dňom začiatku účinnosti tohto nariadenia. Celková doba nesmie však presiahnuť dobu, po ktorú prislúchaly služobné príjmy podľa predpisov uvedených v predchádzajúcej vete.
§ 31.
Nároky štátnych zamestnancov povolaných na službu v brannej moci sa do dňa začiatku účinnosti zákona č. 64/1950 Sb., o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov, posudzujú podľa predpisov platných (používateľných) predo dňom začiatku účinnosti tohto nariadenia.
§ 32.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950; vykoná ho minister zdravotníctva po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Zápotocký v. r.

Plojhar v. r.