LP/2017/751 Zákon o rybárstve

Pridať
ZÁKON
o rybárstve


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) § 47 V § 47 presunúť odsek 3 do odseku 1. Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhovaný obsah vykonávacieho predpisu podľa odseku 3 možno splnomocňovacie ustanovenie zaradiť do odseku 1 ako samostatné písmeno. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 1 ods. 3 V § 1 navrhujeme nasledovné znenie odseku 3: „(3) Tento zákon sa nevzťahuje na a) chov a lov rýb vo vodných plochách s výmerou do 25 m2 alebo s objemom menším ako 25 m3, b) chov a lov rýb vo vodách, ktoré nie sú predmetom evidencie o vodách4), c) chov akváriových druhov rýb, d) vody, z ktorých Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) nevytvorilo rybárske revíry.“ Odôvodnenie: Kapacita prietočných rybochovných zariadení sa stanovuje v jednotkách objemu, nie plochy. Chov akváriových druhov rýb je osobitným typom chovu rýb, keďže nejde ani o pôvodné ani o tradičné druhy rýb a ich chov prebieha mimo rybárskych revírov aj chovných zariadení v zmysle ako o nich pojednáva tento zákon. Aj pre výnimky uvedené v tomto ustanovení musia platiť niektoré pravidlá ochrany rýb, rybárskych revírov a ostatných chovov rýb. V záujme ochrany ako rybárskych revírov tak aj akvakultúrnych chovov rýb pred zavlečením nákaz je nevyhnutné, aby všetky chovy spojené prítokom (s výnimkou vlastnej studne) alebo odtokom s útvarom povrchovej alebo podzemnej vody boli monitorované ŠVPS, ako je to uvedené v navrhovanom znení § 40 ods. 4. Podľa vyjadrenia ŠVPS na základe v súčasnosti existujúcich zoznamov nie je možné pod veterinárnu kontrolu podchytiť všetky existujúce chovy rýb. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 2 ods. 1 V § 2 navrhujeme znenie odseku 1: „Rybárstvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu genofondu najmä pôvodných druhov rýb a optimálne využívanie produkcie ichtyofauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky.“ nahradiť znením: „(1) Rybárstvo je súhrn činností, zameraných na a) zachovanie, zveľaďovanie a ochranu genofondu najmä pôvodných druhov rýb, b) akvakultúrny chov najmä pôvodných a tradičných druhov rýb, c) rekreačný a športový rybolov, d) dosiahnutie optimálneho využívania ichtyofauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky.“ Odôvodnenie: Ak má tento zákon zahŕňať akvakultúrny chov rýb, je to potrebné uviezť aj v definícii pojmu „rybárstvo“. Rekreačný a športový rybolov sú osobitným typom aktivít, spadajúcich pod pojem „rybárstvo“. Pojem „tradičné druhy rýb“ je v akvakultúrnom chove rýb potrebné zaviezť z dôvodu terminológie, používanej zo strany EÚ/EK v oblasti čerpania podpory, ktorá je tam formulovaná ako podpora „tradičnej akvakultúry“. Zoznam tradičných druhov rýb vydá min. pôdohospodárstva a v nadväznosti naň bude na chov pôvodných a tradičných druhov rýb vydávať osvedčenie na akvakultúny chov rýb. Osobitný režim sa bude vzťahovať na chov a introdukciu nepôvodných a netradičných druhov rýb, ktorých akvakultúrny chov môže ministerstvo pôdohospodárstva povoliť. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 1 ods. 4 V § 1 navrhujeme doplniť nový odsek 4 v znení: „(4) Ustanovenie podľa odseku 3 sa nevzťahuje na chov rýb podľa § 40 ods. 4. Ryby z týchto chovov sa nesmú premiestňovať, uvádzať na trh ani dávať do obehu ani vypúšťať do povrchových alebo podzemných vôd.“ Ustanovenie § 40 ods. 4 znie: „(4) Z dôvodu prevencie zavlečenia nákazy rýb je povinný každý, kto chová ryby, vrátane chovu rýb pre vlastnú spotrebu, v zariadení spojenom prítokom, s výnimkou chovných zariadení napájaných z vlastnej studne, alebo odtokom s útvarom povrchovej alebo podzemnej vody, oznámiť to príslušnej regionálnej veterinárnej správe.“ Odôvodnenie: Aj pre výnimky uvedené v tomto ustanovení musia platiť niektoré pravidlá ochrany rýb, rybárskych revírov a ostatných chovov rýb. V záujme ochrany ako rybárskych revírov tak aj akvakultúrnych chovov rýb pred zavlečením nákaz je nevyhnutné, aby všetky chovy spojené prítokom (s výnimkou vlastnej studne) alebo odtokom s útvarom povrchovej alebo podzemnej vody boli monitorované ŠVPS, ako je to uvedené v nami navrhovanom znení § 40 ods. 4. Podľa vyjadrenia ŠVPS na základe v súčasnosti existujúcich zoznamov nie je možné pod veterinárnu kontrolu podchytiť všetky existujúce chovy rýb. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 1 Okrem negatívneho vymedzenia vecnej pôsobnosti zákona v odseku 3 navrhujeme v § 1 ustanoviť aj pozitívnu osobnú pôsobnosť zákona. Odôvodnenie: Cieľom pripomienky je precizovať zákon tak, aby bolo zrejmé, aký okruh osôb je povinný zákon dodržiavať, s dôrazom na to, že zákon je povinný dodržiavať každý subjekt, ktorý chová ryby, okrem výnimiek podľa odseku 3. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 4 ods. 4 V § 4 žiadame vypustiť odsek 4 a prečíslovať ostatné odseky. Odôvodnenie: Prijatie navrhovaného rozšírenia okruhu subjektov, ktorým môže štát prideliť výkon rybárskeho práva, by viedlo k destabilizácii súčasného jednotného systému spravovania rybárskych revírov, nakoľko by to viedlo k vyčleneniu významného počtu revírov z neho. Narušila by sa súčasná dlhodobo budovaná a stabilizovaným, udržateľným spôsobom financovaná koncepcia správy rybárskych revírov, čo by okrem iného znamenalo ukončenie celoplošného rovnomerného zarybňovania, keďže súčasný systém by sa stal ekonomicky neudržateľný (narušenie rovnováhy atraktívnych a menej atraktívnych revírov v správe jedného subjektu a pod.), s nepriaznivým dopadom na kvantitu a kvalitu ichtyofauny ako aj jej biodiverzitu, s následným ohrozením ochrany, zachovania a možného rozvoja genofondu pôvodných druhov rýb. Veľmi vážnym nepriaznivým dopadom by bolo aj narušenie súčasnej jednotnej ochrany chovov rýb a rybárskych revírov pred zavlečením nákazy a strata garancie tejto ochrany do budúcna. Novo navrhované subjekty vzhľadom na svoje doterajšie poslanie a vykonávané činnosti nedisponujú dostatočným odborným personálnym ale ani finančným a materiálnym zázemím, potrebným pre splnenie špecifických predpokladov, podmienok a povinností súvisiacich s výkonom rybárskeho práva. Navyše, súčasní správcovia rybárskych revírov vykonávajú značnú časť svojich povinností na báze dobrovoľnosti. Možnosť pridelenia výkonu rybárskeho práva Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š.p. ako správcovi vodných nádrží a vodných tokov bude mať negatívny dopad na rybárstvo a možnosť vykonávať rekreačný alebo športový rybolov občanmi SR alebo iných krajín. Zachovanie rekreačného alebo športového rybolovu na základe predloženého návrhu bude tak neisté. Potláča históriu rybárstva, napáda jednotu a súdržnosť SRZ. Športový (rekreačný) rybolov je dôležitou a nevyhnutnou súčasťou celého odvetia rybárstva. Lov rýb na udicu predstavuje predovšetkým optimálnu formu voľnočasovej aktivity, má významný ekologický aspekt a prínos z hľadiska podporu cestovného ruchu. Záujmom občanov SR je zachovanie rybárstva, rekreačného a športového rybolovu. Predložený návrh je pre občanov SR - členov SRZ neprijateľný. Zároveň je potrebné uviesť, že úlohou Slovenského rybárskeho zväzu je v prvom rade zabezpečenie výkonu rybárskeho práva, patriaceho štátu, vo verejnom záujme. Jedná sa o prenesení výkon verejnej správy. Pre efektívne zabezpečovanie tejto úlohy má na to kvalitatívne aj kvantitatívne určený pracovný a odborný aparát, pričom financie čerpá najmä od samotných členov Slovenského rybárskeho zväzu, ktorých je viac ako 119 500 z toho je vyše 97 600 dospelých, takmer 5 700 členov tvorí mládež od 15-18 rokov a deti je vyše 16 200 (stav k 31.12.2016), čím tvorí najväčšie združenie občanov v rámci Slovenska. Slovenský rybársky zväz hospodári v pridelených rybárskych revíroch, zabezpečuje zarybňovanie, ochranu rýb a iných vodných organizmov, zabezpečuje ochranu rybárskeho práva prostredníctvom ustanovených členov rybárskej stráže, ktorých počet je 2300 a sú verejnými činiteľmi, ale finančne sú zabezpečovaní z prostriedkov zväzu, sleduje čistotu vôd, zabezpečuje vydávanie povolení na rybolov a pod., pričom funguje už od roku 1926. Združuje 122 základných organizácií z celého Slovenska, SRZ je významným producentom vlastných násad kaprovitých a lososovitých druhov rýb. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. má inú pôsobnosť a kompetencie, ktoré sú vymedzené napr. vo vodnom zákone, zákone o ochrane prírody a krajiny a pod., pričom jeho existencia je len od roku 1997. Pridelenie výkonu rybárskeho práva pod jeho záštitu môže mať negatívny dopad na jeho fungovanie, čím sa môže znížiť aj kvalita a kvantita jeho činnosti. Pridelením výkonu rybárskeho práva tomuto subjektu, ktorého nosnou činnosťou a prioritnou úlohou nie sú vyššie uvedené činnosti, dôjde k roztriešteniu a postupnému zániku uvedených činností, čím sa úplne zanedbá výchova a vzdelávanie detí a mládeže, nielen v oblasti rybárstva, ale aj v spoločenskej a ľudskej oblasti. Zároveň dňa 19. októbra 2017 sa uskutočnilo stretnutie na pôde SVP, š.p., na ktorom bolo vydané stanovisko, že požiadavka na výkon rybárskeho práva bude stiahnutá. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 4 ods. 6 a poznámke pod čiarou k odkazu 9 V § 4 žiadame navrhovaný odsek 6 v znení: „(6) Ministerstvo môže v záujme zabezpečenia starostlivosti o chránené územie9) prideliť výkon rybárskeho práva organizáciám ochrany prírody.10)“ nahradiť nasledovným znením: „(6) Ministerstvo môže v záujme zabezpečenia starostlivosti o chránené územie s piatym stupňom ochrany9) prideliť výkon rybárskeho práva Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky.10)“ Zároveň navrhujeme zmeniť poznámku pod čiarou k odkazu 9 nasledovne: „9) § 16 zákona o ochrane prírody a krajiny“ Odôvodnenie: Žiadame ponechať možnosť pridelenia rybárskeho práva len Štátnej ochrane prírody SR („ŠOP SR“), keďže poznámkou pod čiarou k použitému odkaz 10), použitému v predmetnom ustanovení, je § 65a zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý upravuje iba jej pôsobnosť. Zároveň v poznámke pod čiarou k odkazu 9 navrhujeme uviesť § 16 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý upravuje 5. stupeň ochrany a nie § 17, ktorý upravuje nielen stupne ochrany, ale aj chránený areál, chránenú krajinnú oblasť, chránené vtáčie územie a pod....., nakoľko ponechanie pôvodného znenia by znamenalo veľmi širokú škálu územia, na ktorých by bolo možné prideliť výkon rybárskeho práva ŠOP SR. Možnosť pridelenia výkonu rybárskeho práva ŠOP SR bude mať negatívny dopad na rybárstvo a možnosť vykonávať rekreačný alebo športový rybolov občanmi SR alebo iných krajín. Zachovanie rekreačného alebo športového rybolovu na základe predloženého návrhu bude tak neisté. Potláča históriu rybárstva, napáda jednotu a súdržnosť SRZ. Športový (rekreačný) rybolov je dôležitou a nevyhnutnou súčasťou celého odvetia rybárstva. Lov rýb na udicu predstavuje predovšetkým optimálnu formu voľnočasovej aktivity, má významný ekologický aspekt a prínos z hľadiska podporu cestovného ruchu. Záujmom občanov SR je zachovanie rybárstva, rekreačného a športového rybolovu. Predložený návrh je pre občanov SR - členov SRZ neprijateľný. Zároveň je potrebné uviesť, že úlohou Slovenského rybárskeho zväzu je v prvom rade zabezpečenie výkonu rybárskeho práva, patriaceho štátu, vo verejnom záujme. Jedná sa o prenesení výkon verejnej správy. Pre efektívne zabezpečovanie tejto úlohy má na to kvalitatívne aj kvantitatívne určený pracovný a odborný aparát, pričom financie čerpá najmä od samotných členov Slovenského rybárskeho zväzu, ktorých je viac ako 119 500 z toho je vyše 97 600 dospelých, takmer 5 700 členov tvorí mládež od 15-18 rokov a deti je vyše 16 200 (stav k 31.12.2016), čím tvorí najväčšie združenie občanov v rámci Slovenska. Slovenský rybársky zväz hospodári v pridelených rybárskych revíroch, zabezpečuje zarybňovanie, ochranu rýb a iných vodných organizmov, zabezpečuje ochranu rybárskeho práva prostredníctvom ustanovených členov rybárskej stráže, ktorých počet je 2300 a sú verejnými činiteľmi, ale finančne sú zabezpečovaní z prostriedkov zväzu, sleduje čistotu vôd, zabezpečuje vydávanie povolení na rybolov a pod., pričom funguje už od roku 1926. Združuje 122 základných organizácií z celého Slovenska, SRZ je významným producentom vlastných násad kaprovitých a lososovitých druhov rýb. ŠOP SR má inú pôsobnosť a kompetencie, ktoré sú vymedzené napr. vo vodnom zákone, zákone o ochrane prírody a krajiny a pod., pričom jej existencia je len od roku 2000. Pridelenie výkonu rybárskeho práva pod jej záštitu môže mať negatívny dopad na jeho fungovanie, čím sa môže znížiť aj kvalita a kvantita jeho činnosti. Pridelením výkonu rybárskeho práva tomuto subjektu, ktorého nosnou činnosťou a prioritnou úlohou nie sú vyššie uvedené činnosti, dôjde k roztriešteniu a postupnému zániku uvedených činností, čím sa úplne zanedbá výchova a vzdelávanie detí a mládeže, nielen v oblasti rybárstva, ale aj v spoločenskej a ľudskej oblasti. Zároveň dňa 18. októbra 2017 sa uskutočnilo stretnutie na pôde ŠOP SR, na ktorom bolo vydané stanovisko, že požiadavka na výkon rybárskeho práva bude stiahnutá, a zostane v platnosti len 5. stupeň ochrany. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 35 Navrhujeme nahradiť znenie § 35 nasledovným znením: „Akvakultúrny chov rýb § 35 (1) V akvakultúrnom chove rýb prebieha chov rýb s použitím techník a metód chovu, vytvorených pre zvýšenie produkcie nad úroveň prírodnej kapacity životného prostredia. (2) Akvakultúrny chov rýb zahŕňa chov rýb vo všetkých štádiách rastu (vrátane ikier a spermií - gamét), vykonávaný v chovnom zariadení fyzickou alebo právnickou osobou (ďalej len „chovateľ") na účely ich ekonomického zhodnotenia. (3) V akvakultúrnom chove rýb sa smú chovať iba pôvodné a tradičné druhy rýb a nepôvodné druhy rýb, ktorých introdukciu schváli ministerstvo pôdohospodárstva." Odôvodnenie: Vymedzenie chovu rýb, vykonávaného za účelom ekonomického zhodnotenia produkcie je potrebné zosúladiť s terminológiou používanou v legislatíve a dokumentoch EÚ/EK. Vyčlenenie chovu generačných rýb a násad rýb z akvarijneho chovu rýb nemá žiadne opodstatnenie. V záujme ochrany rýb, rybárskych revírov a chovov rýb navzájom (zavlečenie násad, neodborný výkon chovu rýb a pod.) je nevyhnutné stanoviť podmienky pre výkon akvakultúrneho chovu rýb. Z rovnakého dôvodu sa zavádza aj povinnosť pre obce nahlasovať na ŠVPS tam neregistrované a nelegálne chovy rýb. Rozšírená činnosť nie je nič iné ako predaj rýb v trhovej veľkosti, ibaže sa miesto formy „cez pult“ realizuje formou „na udicu“. Ako taký ho upravuje obchodný zákonník a legislatíva súvisiaca s podnikaním. Je to komerčná činnosť, vykonávaná mimo rybárskych revírov, takto predané ryby sa nevykazujú v úlovkoch a nie je preto žiadny dôvod na vytvorenie osobitnej evidencie na ministerstve alebo ministerstve pôdohospodárstva, ako evidencie mimo daňovej a účtovnej evidencie tržieb bežnej u iných foriem predaja. Rovnako tak nie je dôvod na povoľovanie takéhoto predaja, navyše k určitému presne stanovenému dátumu, ani pre nahlasovanie ukončenia jeho vykonávania. Je nevyhnutné stanoviť práva a povinnosti pre oblasť kontroly a ochrany akvakultúrneho chovu rýb, a tiež zakotviť v zákone (aspoň) možnosť jeho podpory. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 2 ods. 2 V § 2 navrhujeme doplniť odsek 2 o nové písmená aa) až ag) v znení: „aa) akvakultúra je chov alebo kultivácia vodných živočíchov s použitím techník vytvorených na zvýšenie produkcie týchto organizmov nad úroveň prírodnej kapacity životného prostredia, pričom počas celého obdobia chovu alebo kultivácie až po výlov vrátane zostávajú organizmy majetkom jednej alebo viacerých fyzických alebo právnických osôb, ab) akvakultúrny chov rýb je chov najmä pôvodných a tradičných druhov rýb, vykonávaný technikami a metódami používanými v akvakultúre, ac) chov rýb pre vlastnú spotrebu je chov rýb, ktorého produkty nie sú uvádzané na trh ani dávané do obehu, ani vysádzané do povrchových alebo podzemných vôd. ad) chovné zariadenie je rybník alebo rybochovné zariadenie alebo malá vodná nádrž osobitne vhodná na chov rýb, v ktorej je vykonávaný akvakultúrny chov rýb. ae) prevádzka akvakultúry je súbor stavieb a chovných zariadení, v ktorých prebieha akvakultúrny chov rýb.“ Odôvodnenie: V legislatíve SR nie je dodnes zakotvený pojem „akvakultúra“, ktorý sa všeobecne používa v legislatíve a následne aj v dokumentoch EÚ/EK. Je nevyhnutné tento pojem v legislatíve SR zakotviť. Keďže akvakultúra v sebe zahŕňa chov vodných organizmov v širšom ponímaní, chov rýb, ktorým sa tento zákon zaoberá, je iba časťou akvakultúry, čo navrhujeme vyjadriť zavedením nového základného pojmu „akvakultúrny chov rýb“ a jeho presného zadefinovania – ide v princípe o ekvivalent doteraz používaného, avšak nikde presne nezadefinovaného pojmu „hospodársky chov rýb“. Ostatné základné pojmy sú navrhované v súvislosti s nižšie uvedenými návrhmi na zmenu a doplnenie tohto zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 2 ods. 2 písm. a) V § 2 ods. 2 navrhujeme písmeno a) v znení: „a) ryby sú vodné stavovce dýchajúce žiabrami, kruhoústnice a iné planktonické alebo bentické bezstavovce žijúce vo vodách,“ nahradiť znením: „a) ryby sú vodné stavovce dýchajúce žiabrami a kruhoústnice, vo všetkých štádiách rastu, vrátane ikier a spermií - gamét),“. Odôvodnenie: Návrh zákona definuje základné pojmy všeobecne, bez poznámky „pre účely tohto zákona“, aj preto musia byť vecne a obsahovo správne a presne špecifikované, keďže sa na ne zrejme budú odvolávať aj iné legislatívne normy. Planktonické alebo bentické bezstavovce nie sú ryby. Tieto vodné organizmy sa (cielene) nechovajú, na rozdiel od rýb, o chove ktorých tento zákon pojednáva. Ak je potrebné tieto organizmy zahrnúť pod niektoré ustanovenia tohto zákona, je nevyhnutné ich zadefinovať mimo základného pojmu „ryby“. Je nutné, aby sa ustanovenia tohto zákona (najmä však ustanovenia o dovoze, chove, introdukcii a ochrane) vzťahovali na všetky štádiá rastu rýb. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 4 ods. 8 Po vypustení ods. 4 navrhujeme nahradiť znenie odseku 8 nasledovne: (8) Právnickým osobám podľa odsekov 5 a 6 môže ministerstvo prideliť výkon rybárskeho práva na základe písomnej žiadosti, ktorá .....“. Odôvodnenie: Pripomienkou sa zohľadňuje rozdiel medzi obligatórnym pridelením výkonu rybárskeho práva Slovenskému rybárskemu zväzu a správcovi danej vodárenskej nádrže (bez podmienky podať žiadosť) a jeho fakultatívnym pridelením Štátnej ochrane prírody SR, školám a vzdelávacím inštitúciám. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 2 ods. 2 písm. f) V § 2 ods. 2 navrhujeme znenie písmena f): „f) rybník je vodná nádrž vybudovaná na chov rýb s možnosťou manipulácie s vodnou hladinou a vykonávania pravidelných intenzifikačných opatrení a melioračných opatrení,“ nahradiť znením: „f) rybník je vodná nádrž, vybudovaná na chov rýb, s možnosťou manipulácie s vodnou hladinou a vykonávania pravidelných intenzifikačných opatrení a melioračných opatrení, tvorená hrádzou, vodnou hladinou, nápustnými a výpustnými objektmi a ďalšími zariadeniami,“. Odôvodnenie: Spresnenie vymedzenia základného pojmu „rybník“ o jeho charakteristiky ako vodnej stavby. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) k materiálu žiadame zosúladiť jednotlivé časti materiálu s doložkou vybraných vplyvov s časťou 9. Vplyvy navrhovaného materiálu tak, aby vzájomne korešpondovali. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 10 ods. 3 V § 10 ods. 3 navrhujeme pojem „rybie násady“ nahradiť pojmom „násadu rýb“. Odôvodnenie: Zosúladenie so znením textu § 2 ods. 2 písm. w). Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 10 ods. 1 V § 10 ods. 1 navrhujeme na konci vložiť novú vetu „Chov rýb v chovných rybárskych revíroch nie je akvakultúrnym chovom rýb.“ Ustanovenie teda znie: „(1) Užívateľ môže rybársky revír určiť na chov rýb. Taký revír slúži na odchov generačných rýb a násadových rýb využívaných na zarybňovanie rybárskych revírov. Chov rýb v chovných rybárskych revíroch nie je akvakultúrnym chovom rýb.“ Odôvodnenie: V nadväznosti na pripomienku k § 2 ods. 2 písm. y). Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Čl. I § 3 ods. 2 Slová "a charakter" odporúčame vypustiť nakoľko charakter vody v revíry je vlastnosťou, ktorá predurčuje vodnú plochu na život druhov rýb a je podľa nášho názoru nezlučiteľná s určovaním ministerstvom. Charakter v odseku 3 a ďalších sa používa iba ako vlastnosť, teda nie je to hodnota, ktorú môže určovať ministerstvo, pričom charakter a kvalita vody sú údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie účelu ministerstvom. Technická pripomienka Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) Všeobecná pripomienka k návrhu zákona V súvislosti s navrhovanými obligatórnymi obsahovými náležitosťami žiadosti napr. podľa § 4 ods. 10, § 34 ods. 4, § 37 ods. 2 návrhu, si dovoľujeme upriamiť pozornosť na legislatívne zmeny, ktoré sú predmetom návrhu zákona nachádzajúcom sa v legislatívnom procese pod číslom LP/2017/783. Ide o návrh novely Správneho poriadku ako aj ďalších zákonov, ktorého cieľom je zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpisy z registra trestov na základe tzv. princípu „jedenkrát a dosť“. Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbyrokratizovanie spoločnosti a odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedené v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti. Žiadame preto, aby predkladateľ zohľadnil pri tvorbe zákona o rybárstve aj uvedenú legislatívnu iniciatívu. Odôvodnenie: V texte pripomienky Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
ZPSR (Združenie podnikateľov Slovenska) §4 ods. 10 písm. e) Navrhujeme nasledovné znenie: e) finančné vyrovnanie s doterajším užívateľom, ak sa žiadosť vzťahuje na ostatnú vodnú plochu, v ktorej už bol výkon rybárskeho práva ministerstvom pridelený. Zdôvodnenie: Finančné vyrovnanie sa uskutoční na základe jednoduchého a spravodlivého výpočtu. Od finančnej hodnoty nasadených rýb podľa zarybňovacieho plánu sa odráta finančná hodnota ulovených rýb. Z praxe sú známe prípady, kedy rybárske organizácie nadhodnocovali ryby v štrkoviskách, aby znemožnili pridelenie výkonu rybárskeho práva novému subjektu. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tým, aby vlastník platil za niečo, na čo nedal súhlas. Účelne vynaložené náklady predstavujú nezrozumiteľnú a nejasnú položku, ktorá bude zneužívaná na obohatenie. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
ZPSR (Združenie podnikateľov Slovenska) §34 V § 34 navrhujeme zrušiť ods. 3 Odobratie rybárskeho práva doterajším užívateľom ostatných vodných plôch a ich pridelenie do užívania podnikateľom na účely podnikania v osobitnom režime nie je možné, ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybiu oblasť. Zdôvodnenie: Nakoľko ide o umelé vodné útvary, v ktorých sa nachádza zmiešaná obsádka v mnohých prípadoch s výskytom nepôvodných a inváznych druhov, ktoré nasadili rybári, nie je účelné z nich vytvárať chránené rybie oblasti. Takáto formulácia je nebezpečná, pretože hrozí, že doterajší užívateľ bude žiadať ministerstvo o vyhlásenie chránenej rybej oblasti, aby sa vlastník alebo nájomca nemohol dostať k výkonu rybárskeho práva. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail
ZPSR (Združenie podnikateľov Slovenska) §34 ods.4 písm. i) Navrhované znenie: Finančné vyrovnanie s doterajším užívateľom alebo doterajším podnikateľom v prípade, že sa žiadosť vzťahuje na ostatnú vodnú plochu v ktorej už je výkon rybárskeho práva ministerstvom pridelený. Zdôvodnenie: Finančné vyrovnanie sa uskutoční na základe jednoduchého a spravodlivého výpočtu. Od finančnej hodnoty nasadených rýb podľa zarybňovacieho plánu sa odráta finančná hodnota ulovených rýb. V prípade výskytu nepôvodných a inváznych rýb je povinnosťou doterajšieho užívateľa, aby ich na vlastné náklady odstránil. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.11.2017 Detail