LP/2016/745 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Pridať
Príloha k zákonu č. /2016 Z. z.


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K čl. I, bod 61 návrhu zákona Žiadame upraviť § 35 ods. 6 návrhu zákona tak, aby bolo z uvedeného zrejmé, že stály dohľad v herni nevykonáva „jedna fyzická osoba“ počas celého prevádzkového času herne, ale, že dané ustanovenie, je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, týkajúcich sa pracovného času. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K čl. I, bod 20 návrhu zákona Žiadame v dôvodovej správe, osobitnej časti uviesť k § 13 ods. 3 návrhu zákona, za aké konkrétne dôsledky spôsobené výkonom dozoru (aspoň príkladmo) osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba nezodpovedajú a z akého dôvodu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 2. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod číslo 68 RÚZ navrhuje formulovať uvedené ustanovenie nasledovne: „(22) Ak budú prevádzkovatelia hazardnej hry prevádzkovať výherné prístroje alebo terminály videohier v prevádzke, ktorá nie je herňou, môžu v takejto prevádzke umiestniť najviac dve takéto zariadenia a celkový počet hracích miest v takejto prevádzke je najviac dve hracie miesta. Ak budú prevádzkovatelia hazardnej hry prevádzkovať výherné prístroje, terminály videohier alebo technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi v herni, musia v nej umiestniť najmenej 10 výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo terminálov videohier alebo spoločne najmenej 10 takýchto zariadení slúžiacich na prevádzkovanie týchto hazardných hier, pričom každé toto zariadenie sa považuje za jeden kus zariadenia bez ohľadu na počet hracích miest.“ Odôvodnenie: Najmä v menších prevádzkach herní je problematické umiestniť 15 takýchto zariadení, preto navrhujeme znížiť ich počet na 10 kusov. Množstvo gastronomických prevádzok má značnú časť svojich tržieb postavenú na príjmoch z nájmov časti priestorov vyčlenených na prevádzku takýchto zariadení a pokiaľ by z kapacitných dôvodov nebolo možné takéto priestory využívať naďalej, viedlo by to aj k likvidácii gastronomických prevádzok samotných, ktoré by sa stali výpadkom takýchto príjmov ďalej nerentabilné. Okrem toho navrhujeme ďalej zrušiť ustanovenie týkajúce sa prevádzkovania stávkových terminálov nevyžadujúcich obsluhu v herni, nakoľko by v takomto prípade gastronomické zariadenia prišli takisto o časť príjmu z prenájmu plochy ako aj o časť klientov, ktorí vyhľadávajú stávkový terminál práve v ich prevádzke. Zároveň presun stávkových terminálov nevyžadujúcich obsluhu výlučne do herne by znamenal, že by sa tipujúci stretli aj s iným typom hazardu, čo nie je pri zachovaní právnej úpravy v nezmenenom stave bezprostredne nevyhnutné. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 3. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 102, v časti §58m odsek 14 V novom znení § 58m navrhujeme v odseku 14 upraviť dobu odkladu prechodného ustanovenia od 01.01.2020. Zároveň v dôsledku odôvodnenia k úprave bodu 68. vlastného materiálu navrhujeme vypustiť odsek 15 a nasledujúce odseky prečíslovať Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 4. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 25 v časti §15b, novelizačný bod 102 v časti §58m odseky 18 a 19 a k čl. VII RÚZ navrhuje uvedené ustanovenia vypustiť Odôvodnenie: Povinnosť technickej blokácie niektorých webových sídiel považujeme za rozpornú s princípom technologickej a internetovej neutrality, ktorý je vlastný európskemu regulačnému rámcu elektronických komunikácií v zmysle Článku 3 ods. 3 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (ďalej len ako „Nariadenie Net neutrality“). Predmetné ustanovenie Nariadenia Net neutrality umožňuje poskytovateľom služieb prístupu k internetu blokovať obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie iba ak je to potrebné, a iba tak dlho, ako je potrebné, aby sa dodržali legislatívne akty EÚ alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s právom EÚ, ktorým poskytovateľ služieb prístupu k internetu podlieha, alebo opatrenia, ktoré sú v súlade s právom EÚ, ktorými sa vykonávajú takéto legislatívne akty EÚ alebo vnútroštátne právne predpisy, vrátane rozhodnutí súdov alebo orgánov verejnej moci s príslušnými právomocami; v opačnom prípade sa akékoľvek blokovanie obsahu, aplikácie alebo služby zakazuje. Zároveň predložený návrh novely je v rozpore so základnými slobodami, na ktorých je postavená a založená EÚ, čo v konečnom dôsledku znamená porušenie princípu voľného pohybu (tovarov a služieb) podľa čl. 56 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 59 tejto zmluvy o ďalšej liberalizácii služieb. Európska komisia v súvislosti s reguláciou internetových hazardných hier v júli 2014 vydala "Odporúčanie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb (2014/478 / EU), v rámci ktorého uvádza celú radu opatrení, ktoré by mali členské štáty prijať. Žiadne z opatrení odporúčaných Európskou komisiou však nehovorí o blokovaní prístupu účastníkov k internetu. Rovnako predmetný návrh novely zákona o hazardných hrách nemusí byť v súlade s čl. 26 Ústavy SR, a to konkrétne s ústavne garantovaným právom na slobodné vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií bez ohľadu na hranice štátu. Obsah webových stránok s online hazardnými hrami nepredstavuje informácie, ktoré by boli spôsobilé obmedzenia z dôvodu nevyhnutnej ochrany práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. V prvom rade chceme upozorniť že zablokovanie IP adresy je veľmi obšírne a nemusí vždy blokovať len konkrétnu webovú stránku s hazardnými hrami. V prípade spoločného hostingu môže takéto blokovanie znefunkčniť prístup aj na webové stránky, ktoré s hazardom nemajú nič spoločné, čím by dochádzalo k popretiu ústavného práva na informácie. V praxi sa preto používa blokovanie konkrétnych webových stránok. Ani tento prístup však nie je dokonalý, nakoľko pri využití kryptovaného spojenia cez https poskytovateľ internetového spojenia nevidí, kam je užívateľ smerovaný a nevie ho zablokovať. V prípade prevádzkovateľov online hazardných hier bude ale zrejme štandardnom (minimálne na stránkach pre vkladanie peňazí, kreditných kariet a pod). Predložený návrh popiera princípy správneho správa a správneho trestania, kedy neprimerane rozširuje medze správnej úvahy Finančného riaditeľstva SR („FR SR“) a núti poskytovateľov služieb elektronických komunikácií a platobných služieb implementovať značne reštriktívne a veľmi invazívne opatrenie iba na základe stručného rozhodnutia správneho orgánu vo forme „zoznamu zakázaných ponúk“, bez riadneho a odôvodneného súdneho rozhodnutia. Umožniť blokovanie prístupu len na základe rozhodnutia FR SR vytvára pre Slovenskú republiku nebezpečný precedens. V Dánsku napr. rozhoduje o nelegálnosti stránky súd na základe podnetu od štátneho regulátora, s čím návrh nášho zákona nepočíta a dáva túto právomoc FR SR, ktoré si tým uzurpuje právo cenzurovať internetový obsah, pričom ani prípadné súdne preskúmanie a súdne rozhodnutie už nič nemusí zmeniť na skutočnosti, že pre prevádzkovateľa dlhodobo zablokovaného webu bude táto situácia likvidačná. Naviac v návrhu nie je transparentne zadefinované, kto je účastníkom správneho konania, pričom táto skutočnosť generuje značné riziko trvalého napádania rozhodnutí FR SR ako orgánu dozoru zo strany tak dotknutých subjektov, ako aj užívateľov – hráčov hazardných hier. V samotnom návrhu novely je neprimerane upravená aj aktualizácia zoznamu zakázaných ponúk na týždennej báze. Taká častá aktualizácia zoznamu vyvolá pre povinné subjekty neadekvátne personálne a technologicky zaťažujúce, až nerealizovateľné postupy a procesy. Ak by šlo o veľmi dynamický zoznam zakázaných ponúk, povinné subjekty by boli povinné vyvinúť nejaký nástroj, ktorým by sa tieto URL/IP adresy dali upravovať. Taktiež by bolo potrebné vytvoriť mechanizmy, ako bude Finančné riaditeľstvo zákazníkom podnikov komunikovať prípadné blokovania. Operátori totiž nesledujú, na aké web stránky ich zákazníci chodia, neumožňuje nám to legislatíva. Určite sa dá predpokladať zvýšený počet nespokojných zákazníkov, keď navyše pri štátnych hraniciach bude možné pripojiť sa cez siete iných (zahraničných) poskytovateľov internetového spojenia, ktorí nebudú mať povinnosť blokovať zakázané ponuky. Opäť operátori, ktorí zákon dodržia, budú nespravodlivo znevýhodnení oproti operátorom, ktorí zákon plniť nebudú a taktiež voči OTT hráčom, ktorí nemajú vlastné siete, iba poskytujú obsah na infraštruktúre regulovaných operátorov. Predložený návrh stavia všetkých poskytovateľov elektronických komunikačných služieb v Slovenskej republike do značnej právnej neistoty. Budú nútení do úpravy technológií investovať značné finančné prostriedky, pričom výsledkom takejto investície je stav v rozpore s komunitárnym právom. Tento stav vytvorí potenciálne riziko súdnych žalôb na jednotlivých poskytovateľov služieb elektronických komunikácií zo strany subjektov, ktoré operátori technologickými opatreniami obmedzia (z pohľadu európskeho práva neoprávnene), ako aj zo strany užívateľov elektronických komunikačných služieb. Tiež je potrebné uviesť, že z technického hľadiska bude v praxi požadované obmedzenie prístupu neefektívne. Po implementácii akýchkoľvek technických opatrení jednotlivými operátormi sa veľmi skoro objavia technické nástroje (analogických príkladov je nemálo), ako tieto obmedzenia obísť, takže deklarovaný účel navrhovanej právnej úpravy bude zmarený, spolu s vysokými investíciami všetkých operátorov. Operátori na Slovensku aktuálne masívne investujú do rýchlych mobilných sietí 4G/LTE a pevných optických sietí, z ktorých investícií budú v prípade prijatia návrhu nútení v nemalej miere ukrojiť v prospech (v zmysle vyššie uvedeného) zbytočnej investície do tzv. „blacklistu“ – zoznamu zakázaných ponúk. Ak však bude štát trvať na navrhovanej regulácii, mal by štát aj znášať všetky ňou vyvolané investície na strane podnikov elektronických komunikácií a poskytovateľov platobných služieb nakoľko ich účelom je výlučne naplnenie verejného záujmu štátu. Návrh je neprimerane všeobecný v otázke definície povinných subjektov – podnikov elektronických komunikácií. Nie je zrejmé, kto by mal byť primárne zodpovedný za dodržanie ustanovenia § 41 ods. 6 ZEK (t.j. poskytovateľ elektronickej komunikačnej siete, ISP alebo poskytovateľ obsahu). V praxi sa môže jednať a často aj jedná o rôzne subjekty, z ktorých spravidla iba jeden má zmluvný vzťah s koncovým užívateľom. Nehovoriac o tom, že takto koncipované všeobecné a plošné riešenie môže postihnúť množstvo zahraničných užívateľov služieb telekomunikačných podnikov, zdržujúcich sa dočasne na území SR (z iných členských štátov EÚ aj iných krajín), pričom „blacklistom“ postihnuté webové sídlo môže byť v ich domovskej krajine riadne povolené a malo by im byť prístupné bez akýchkoľvek obmedzení. Navrhovaná regulácia teda zjavne postihne aj subjekty, vo vzťahu ku ktorým zjavne nie je potrebná a teda je nadbytočná. Návrh je teda aj v rozpore s európskymi ambíciami jednotného digitálneho trhu. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) K čl. I, bod 25, § 15b ods. 2 a zároveň k čl. I, bod 18, § 11 ods. 2 písm. d) Považujeme za potrebné doplniť povinnosť orgánu dohľadu viesť okrem centrálneho registra prevádzkovateľov hazardných hier aj povinnosť viesť centrálny register prevádzkovateľov zakázaných ponúk. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) K čl. I, bod 25, § 15b ods. 3 písm. a) až d) ako aj § 15b ods. 7 Zo znenia nie je zrejmé, či budú informácie zverejnené podľa bodov a) až d) neobsahujúce informácie v bodoch e) a f) záväzné aj pre poskytovateľov platobných služieb. Keďže iba na základe písm. a) až d) nie je možné jednoznačne identifikovať príjemcu, resp. platiteľa, ktorý je subjektom prevádzkujúcim alebo propagujúcim zakázanú ponuku, navrhujeme znenia upresniť. V tejto súvislosti je potrebné taktiež upresniť, čo sa chápe pod pojmom identifikácia zakázanej ponuky v písm. d) v prípade, že nebudú zverejnené údaje podľa písm. e) a f). Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Čl. I, bod 25, § 15b ods. 2 Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť pre orgán dozoru, avšak nie je z neho zrejmé, kedy presne bude zoznam zverejňovaný, a v akom časovom horizonte je povinný subjekt sa zverejneným zoznamom riadiť. Technicky nie je možné zabezpečiť okamžitú implementáciu. Považujeme za nutné špecifikovať časový horizont na aktualizáciu údajov, v ktorom najneskôr sa musí povinná osoba začať riadiť zverejneným zoznamom do ďalšieho pondelka od zverejnenia zoznamu. Ďalej nie je jasné, či bude orgán dozoru zverejňovať zoznam každý pondelok v kalendárnom mesiaci, alebo len v pracovné dni, ktoré pripadnú na pondelok. Bude sa v prípade nepracovného dňa postupovať spôsobom, že orgán dozoru zverejní zoznam najbližší nasledujúci pracovný deň? Považujeme za potrebné upresniť, v akom formáte by mal byť zverejnený zoznam zakázaných ponúk, resp. v akom formáte a v akom tvare by mali byť uvedené jednotlivé údaje v zozname zakázaných ponúk. Navrhujeme zadefinovať taký formát a tvar, ktorý by poskytovateľom platobných služieb umožnil spracovať tento zoznam v informačných systémoch a databázach poskytovateľa automaticky (napr. csv, txt, html a pod). V nadväznosti na uvedené sme toho názoru, že pre účely implementácie navrhovaných predpisov do praxe by bolo potrebné vytvoriť presnú metodiku procesu. Potrebu metodického usmernenia vidíme aj v tom, že deň zverejnenia zoznamu zakázaných ponúk orgánom dozoru - 01.01.2018, je totožný s dňom, od ktorého je banka povinná plniť si povinnosti v zmysle navrhovaných ustanovení. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) k č. I, bod 25, § 15b ods. 3, písm. e) a f) Považujeme za potrebné upresniť, či pokiaľ sa v zozname zakázaných ponúk objaví meno fyzickej osoby alebo názov/obchodné meno právnickej osoby, ktorá klientom banky, avšak nebude v tomto zozname uvedené číslo platobného účtu, má banka povinnosť neposkytnúť platobnú službu alebo nevykonať platobnú operáciu ku všetkým platobným účtom, ktorých majiteľom je tento klient. Meno fyzickej osoby, názov/obchodné meno právnickej osoby nie sú dostatočným údajmi pre identifikáciu konkrétneho subjektu, pretože napr. dve rôzne fyzické osoby, prípadne aj právnické osoby môžu mať rovnaké mená, názvy, preto by bolo vhodné uviesť aj ďalší identifikačný údaj, napr. IČO, prípadne dátum narodenia fyzickej osoby, v prípade, ak nemá IČO. Číslo platobného účtu by malo byť uvedené vo formáte IBAN, resp. ak ide o účet vedený v banke mimo EÚ, tak by malo byť uvedené číslo účtu, ako aj BIC SWIFT kód banky, ktorá vedie tento platobný účet, aby bola banka schopná blokovať platobnú službu alebo platobnú operáciu vo vzťahu k tomuto účtu. Číslo platobného účtu je kľúčovým a jednoznačným údajom, na základe ktorého sú banky schopné neposkytnúť platobnú službu alebo nevykonať platobnú operáciu vo vzťahu k tomuto účtu, názov tohto účtu nie je dostatočným údajom na jednoznačnú identifikáciu čísla platobného účtu. Pri pojme „platobný účet“ navrhujeme doplniť odkaz na definíciu platobného účtu uvedenú v § 2 ods. 9 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, aby bolo zrejmé, na aké typy účtov sa vzťahujú tieto povinnosti poskytovateľa platobných služieb. Pokiaľ banka zistí, že platobný účet, uvedený v zozname zakázaných ponúk, nie je skutočným platobných účtom, ale je napríklad účtom vkladovým (termínovaným), nie je zrejmé, či bude povinná zablokovať všetky platobné služby poskytované k tomuto účtu, napr. neumožniť pripísanie platby v prospech tohto účtu alebo odpísanie platby z tohto účtu, alebo napr. zablokovať služby elektronického bankovníctva poskytované k tomuto vkladovému účtu. Je potrebné upresniť, či bude právne záväzná informácia o čísle platobného účtu, uvedená v zozname, napriek tomu, že v skutočnosti účet uvedený na zozname nie je platobným účtom. Ak je úmyslom zákonodarcu znemožniť subjektu, prevádzkujúcemu alebo propagujúcemu zakázanú ponuku používanie akéhokoľvek účtu, v prospech ktorého môžu byť pripisované hotovostné alebo bezhotovostné platby hazardných hráčov, čo môže byť skutočne aj vkladový účet, prípadne iný účet, ktorý nie je považovaný za platobný účet, potom by sme navrhovali neuvádzať v tomto písm. f) pojem „platobný účet“ ale definovať tento účet všeobecnejšie. Za správnosť, presnosť, úplnosť a pravdivosť údajov uvedených v zozname zakázaných ponúk by mal zodpovedať orgán dozoru. Pokiaľ údaje nie sú úplné, správne, pravdivé a presné, resp. pokiaľ na základe nich nie je možné identifikovať používateľa platobných služieb, ktorý je dozorovaným subjektom alebo nie je možné identifikovať účet, ku ktorému nemá byť poskytnutá platobná služba alebo nemá byť vykonaná platobná operácia, poskytovateľ platobných služieb by nemal byť povinný túto platobnú službu neposkytnúť alebo nevykonať platobnú operáciu. Pokiaľ by poskytovateľ platobných služieb na základe informácií zverejnených v zozname neposkytol platobnú službu alebo nevykonal platobnú operáciu vo vzťahu k platobnému účtu subjektu, ktorý by nebol subjektom, ktorý propaguje alebo prevádzkuje zakázanú ponuku, poskytovateľ platobných služieb by nemal zodpovedať za škodu spôsobenú tomuto subjektu neposkytnutím platobnej služby alebo nevykonaním platobnej operácie. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) K čl. V Z navrhovaného ustanovenia nie je zrejmé, na koho sa povinnosť neposkytnúť platobnú službu alebo nevykonať platobnú operáciu vzťahuje - či na poskytovateľa platobných služieb platiteľa, alebo poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Rovnako nie je jasné, v ktorom okamihu má k neposkytnutiu platobnej služby alebo nevykonania platobnej operácie dôjsť. Je preto nevyhnutné jasne definovať, či sa neposkytnutím platobnej služby alebo nevykonaním platobnej operácie vo vzťahu k platobnému účtu, ktorý sa nachádza na zozname zakázaných ponúk, myslí až samotné pripísanie platieb na takýto platobný účet, alebo nevykonanie inkasného príkazu z tohto zakázaného platobného účtu, alebo je to situácia, keď banka platiteľovi ani neumožní zadať platobný príkaz alebo súhlas s inkasom v prospech čísla platobného účtu, ktorý sa nachádza na zozname zakázaných ponúk a pod. Ďalej je potrebné presne uviesť, či sa má tento zákaz vykonania platobnej operácie vzťahovať na akékoľvek úhrady alebo inkasá vykonávané prostredníctvom akýchkoľvek platobných prostriedkov (elektronické prevodné príkazy, platobné karty, papierové prevodné príkazy) v prospech platobného účtu uvedeného v zozname zakázaných ponúk. Nejasná je ďalej aplikácia návrhu v oblasti platobných kariet. Blokácia platieb prostredníctvom platobných kariet by si na strane bánk vyžadovalo značné investície a náročný zásah do technických systémov, pričom takéto opatrenie považujeme za neúčinné, keďže aj v takomto prípade si môže klient otvoriť účet v zahraničí, a s tam vydanou platobnou kartou stávkovať ďalej. Rovnako majú klienti možnosť využiť služieb tzv. elektronických peňaženiek a obdobných alternatívnych platobných nástrojov, ktoré sa už dnes na stávkovanie využívajú. Nie je ďalej riešené, ako postupovať v prípade, ak banka je pre klienta poskytovateľom platobných služieb prijímania kariet a zároveň aj vedie účet klienta, ktorý sa ocitne v zozname zakázaných ponúk. V takomto prípade môže dôjsť k situácii, že banke sú poukázané peňažné prostriedky z kartovej spoločnosti, ktoré je následne povinná vyplatiť v prospech platobného účtu klienta, ktorý je však blokovaný. Nie je jasné, ako by mala banka v takomto prípade postupovať, či by mala tieto peňažné prostriedky prostredníctvom kartovej spoločnosti vrátiť jednotlivým platiteľom. Realizácia návrhu by si v každom prípade vyžadovala významný, finančne aj časovo náročný zásah do systémov bánk, bez záruky jej efektívnosti. Chceme upozorniť zákonodarcu, že ak by sa uvedená povinnosť vzťahovala napr. na poskytovateľa platobných služieb platiteľa, znamenalo by to povinnosť banky kontrolovať prakticky každú platbu ako odchádzajúcu platbu (úhradu) voči zoznamu. Kým by banky mali povinnosť implementovať tak náročné opatrenie, klient s ľahkosťou môže pri platbe použiť iný platobný nástroj, alebo si môže otvoriť účet v zahraničí. Vďaka SEPA pravidlám tak môže urobiť pohodlne, bez akýchkoľvek ťažkostí. Preto, ak zákonodarca trvá na takto pre banky nevýhodnom ustanovení, ktoré zasiahne do jej procesov zúčtovania transakcií, je potrebné práva a povinnosti bánk presne ošetriť a podrobne vyšpecifikovať všetky kroky postupu. Ďalej považujeme za potrebné doplniť , že poskytovateľ platobných služieb za škodu spôsobenú neposkytnutím platobných služieb alebo nevykonaním platobnej operácie vo vzťahu k platobnému účtu uvedenému v zozname zakázaných ponúk nezodpovedá. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) K čl. III bod 2, § 230 ods. 2 Navrhovaný odsek navrhujeme vypustiť, resp. vyňať z pôsobnosti tohto odseku činnosti vykonávané bankami v rámci ich bežnej činnosti z dôvodu, že napriek tomu, že si poskytovateľ platobnej služby splní svoju zákonnú povinnosť a neposkytne platobné služby alebo nevykoná platobnú operáciu vo vzťahu k platobnému účtu uvedenému v zozname zakázaných ponúk, môže aj naďalej poskytovať iné služby na základe iných zmlúv uzatvorených s týmto subjektom, ktorých poskytovanie nie je zákonom zakázané, čo by mohlo byť chápané ako vykonávanie činností pre takúto osobu na zmluvnom základe, ktoré má byť v zmysle tohto ustanovenia sankcionované trestom odňatia slobody až na dva roky. V prípade, že by sa uvedené ustanovenie vzťahovalo aj na banky, bolo by potrebné, aby bola v zákone bankám uložená povinnosť ukončiť akýkoľvek zmluvný vzťah s takýmto subjektom, na základe ktorého banka vykonáva činnosti pre takýto subjekt. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) K čl. I, bod 25, §15b ods. 6 Je potrebné presne určiť, aké konkrétne údaje o identifikácii používateľa platobných služieb, ktorý je dozorovaným subjektom a aké informácie o tomto používateľovi je orgán dozoru oprávnený pri výkone dozoru vyžadovať od poskytovateľa platobných služieb a na aký účel môžu byť tieto údaje orgánom dozoru použité. Ide o informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva a poskytovanie týchto údajov bez súhlasu klienta konkrétnym subjektom je podrobne upravené v § 91 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý presne vymedzuje subjekty, ktorým je banka povinná tieto údaje poskytnúť a aj na aké účely môžu byť poskytnuté. Orgán dozoru (FR SR) a ani účel, na ktorý môžu byť tieto údaje poskytnuté (výkon dozoru nad zakázanými ponukami) v § 91 ods. 4 zákona o bankách uvedený nie je, preto by bolo potrebné novelizovať i toto ustanovenie zákona o bankách. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nového novelizačného bodu RÚZ navrhuje vložiť do čl. I., nový novelizačný bod v nasledovnom znení: „,V §10 odsek 5 znie: „Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 4 písm. c) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci preukázateľne a sústavne narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30% obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku.“ Odôvodnenie: RÚZ navrhuje do §10 odseku 5 (pôvodný odsek 6) vložiť slová preukázateľne a sústavne. Požiadavku preukázateľného a sústavného narušenia verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier bude možno preukázať napr. opakovaným zasahovaním mestskej, alebo štátnej polície v herniach. Petícia obyvateľov obce musí byť založená na preukázaných skutočnostiach a musí ju podporiť najmenej 30% obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Táto zmena ochráni aj iné typy podnikania v oblasti gastronomických služieb tak, aby nedošlo k zneužitiu všeobecne záväzných nariadení prijatých na území jednotlivých miest a obcí napríklad na uzavretie kaviarní, klubov, reštaurácií a pod. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K čl. I, bod 98 návrhu zákona V § 56 ods. 2 písm. a) návrhu zákona žiadame doplniť za aké konanie orgán dozoru uloží právnickej osobe pokutu za správny delikt „od 700 eur“ a zároveň žiadame doplniť ohraničenie tejto pokuty aj jej maximálnou výškou. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K čl. III, bod 2 návrhu zákona Žiadame zvážiť opodstatnenosť § 230 ods. 2 návrhu zákona, keďže ide o ustanovenie, ktoré neopodstatnene kriminalizuje skupinu osôb, a to také, ktoré na základe zmluvného alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti pre prevádzkovateľa hazardnej hry bez licencie. Upozorňujeme, že žiadne právne predpisy neustanovujú napr. povinnosť zamestnávateľa – prevádzkovateľa hazardnej hry informovať uchádzača o zamestnanie pri podpise pracovnej zmluvy o tom, či danú licenciu má, či o ňu neprišiel a pod. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) K čl. I, bod 102, § 58m ods. 18 Pokiaľ mal zákonodarca pod pojmom platobné služby a platobné operácie na mysli celý rozsah platobných služieb a platobných operácií tak, ako je definovaný v § 2 ods. 1 zákona o platobných službách (platobná služba) a v § 2 ods. 2 zákona o platobných službách (platobná operácia), bolo by potrebné na odstránenie akýchkoľvek pochybností uviesť aj v samotnom zákone o hazardných hrách pri týchto pojmoch odkaz na tento osobitný predpis, aby bolo zrejmé, aké všetky typy platobných služieb a aké typy platobných operácií je povinná banka neposkytnúť k platobnému účtu. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, je však nevyhnutné jasne definovať, čo sa myslí neposkytnutím platobnej služby alebo nevykonaním platobnej operácie vo vzťahu k platobnému účtu, ktorý sa nachádza na zozname zakázaných ponúk (viď. pripomienka k čl. V) Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) K čl. V Podľa dôvodovej správy navrhovaným ustanovením poskytovateľ platobnej služby bude oprávnený nevykonať platobnú operáciu, ak sa určité údaje o fyzickej osobe alebo právnickej osobe bez licencie nachádzajú na zozname zakázaných ponúk. V navrhovanom znení však uvádza, že poskytovateľ „neposkytne“ platobné služby alebo „nevykoná“ platobnú operáciu – z čoho vyplýva, že ide o povinnosť a nie o oprávnenie poskytovateľa platobných služieb. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) celému návrhu bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) čl. I bod 61 (§ 35 ods. 6) Odporúčam štvrtú vetu „Prevádzkovateľ hazardnej hry v herni je povinný v herni zabezpečiť stály dohľad, ktorý vykonáva fyzická osoba na základe pracovného pomeru s jedným z prevádzkovateľov hazardnej hry prevádzkovanej v tejto herni na základe individuálnej licencie a táto fyzická osoba musí byť v herni prítomná počas celého prevádzkového času herne“ nahradiť vetou „Prevádzkovateľ hazardnej hry v herni a prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej v inom zariadení je povinný v priestore prevádzkovania hazardnej hry zabezpečiť stály dohľad, ktorý vykonáva fyzická osoba na základe pracovného pomeru s jedným z prevádzkovateľov hazardnej hry prevádzkovanej v tejto herni alebo v inom zariadení na základe licencie a táto fyzická osoba musí byť v herni , alebo v inom zariadení prítomná počas celého prevádzkového času.“. Súčasne odporúčam vetu na konci „Prevádzkovateľ hazardnej hry a orgán dozoru má právo na uvedené účely požadovať predloženie preukazu totožnosti.“ nahradiť vetou : „Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný na uvedené účely požadovať predloženie preukazu totožnosti, tým nie je dotknuté právo orgánu dozoru pri plnení úloh dozoru požadovať predloženie preukazu totožnosti od všetkých osôb prítomných v herni alebo v inej prevádzke.“. Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sledujem zvýšenie ochrany kategórie osôb zapisovaných do registra vylúčených osôb v novo navrhovanom ustanovení § 35a návrhu zákona, a súčasne aj rodinných príslušníkov týchto osôb, osobitne aj s prihliadnutím k realizovaným úlohám vládnej politiky v rámci vlastnej pôsobnosti v komparácií na rozsah úpravy základných pojmov v § 2. Súčasne navrhovanou zmenou aj v prepojení na sankčné ustanovenia navrhovanej právnej úpravy považujem za potrebné precizovať proces preukazovania totožnosti tak ako zo strany prevádzkovateľa, ako aj zo strany orgánu dozoru tak, aby boli zabezpečené všetky ciele sledované navrhovanou právnou úpravou a zodpovedali potrebám reálnej právnej praxe. Uvedený režim zrovnoprávňuje súčasne identifikačnú povinnosť hráča pri oboch typoch hier, teda zakladá rovnaké povinnosti ako pri hrách prevádzkovaných na diaľku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) čl. I bod 98 Odporúčam v samotnom návrhu zákona, aj vzhľadom na regulačný rámec § 55 v prípade fyzických osôb riešiť problematiku právnej zodpovednosti osôb pri obchádzaní regulačného ustanovenia novo navrhovaného § 35 ods. 6, s cieľom nedovoleného sa zapojenia do hry ; a)fyzických osôb zaevidovaným v registri fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier analogicky s ustanovením § 88a zákona č. 372/1990 Zb. teda sankciou vo forme verejnoprospešných prác ako aj alternatívnou inou nemajetkovou sankciou v prípade nespôsobilosti osoby k výkonu takýchto prác , b) v osôb vo veku od 15 do 18 rokov vo forme opatrenia zaradenia do vzdelávacieho programu alebo iného opatrenia na báze zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Navrhovaným odporúčaním sledujem vytvorenie špecifických opatrení ktoré u prvej kategórie osôb, ktoré nebudú poškodzovať osoby a ich rodinných príslušníkov dostávajúcich sa do bludného kruhu chudoby, v prípade druhej kategórie sledujem vyslovene primárne preventívny výchovný účinok. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail