LP/2016/745 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Pridať
Príloha k zákonu č. /2016 Z. z.


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) bodu 70 ods. 5 K Čl. I bodu 70 ods. 5 Navrhujeme preformulovať ustanovenie tak, aby zohľadňovalo existenciu údajov v štátnych registroch, v ktorých údaje o diagnostikovaných chorobách FO sú, resp. budú. Táto pripomienka je obyčajná. Návrh formulácie: „.... Túto povinnosť je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný plniť až do času, kým správca registra nezabezpečí automatizované získavanie údajov z registra podľa osobitného predpisu xx). O tejto skutočnosti správca bezodkladne informuje každého prevádzkovateľa hazardných hier. xx) Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“. Odôvodnenie: Údaje o diagnostikovaných chorobách sú obsahom registra, ktorý vedie ministerstvo zdravotníctva a preto navrhujeme počítať aj s možnosťou automatického zákazu pre tento typ osôb, akonáhle sa ocitnú v tejto evidencii, resp. im bude diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. Ide o podobnú konštrukciu ako pri fyzických osobách, ktoré sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi, ktoré budú podľa navrhovaného znenia automaticky vylúčený z hazardu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) čl I. body 18 až 26 Odporúčam prepracovať a prispôsobiť na oblasť hazardných hier. Odôvodnenie: Navrhované ustanovenia § 11 a 13 až 15b sú prevzaté zo zákona 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a nezohľadňujú špecifiká a potreby v oblasti hazardných hier. Zároveň sú napísané nezrozumiteľne a nie je dodržaná gramatika a pravidlá spisovného jazyka. Znášanie nákladov na výkon dozoru zo strany dozorovaných subjektov považujem za nebezpečný a ľahko zneužiteľný inštitút. Náklady je povinný znášať kontrolný orgán a nie zaťažovať tým subjekty, ktoré budú v prípade zistenia porušenia pravidiel znášať sankcie. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) celý materiál Ako občan Slovenskej republiky vyjadrujem vážne výhrady voči celému predkladanému materiálu a navrhovanej koncepcii. Predkladateľ deklaruje, že sa návrhom snaží vytvoriť efektívnejšie a jasné pravidlá a prísnejšiu reguláciu a dohľad. Návrh pritom vôbec nerieši skostnatený byrokratický proces povoľovacej činnosti, najmä čo sa týka kopy zbytočných a nezmyselných dokumentov predkladaných pri každej žiadosti o udelenie licencie v prípade subjektov, ktoré kontinuálne prevádzkujú hazardné hry už dlhé roky. Dokumenty často majú len deklaratórny charakter a spĺňanie príslušných podmienok je možné (aj to nie vždy efektívne) overiť len dozorom počas platnosti licencie. Z návrhu vyplýva, že najzávažnejšími problémami sú zahraničné hazardné hry dostupné cez internet a ich propagácia. Samotná propagácia však nie je problém a jej definícia je príliš vágna. Problémom je už vo viacerých pripomienkach zmieňovaná nízka atraktivita domácej ponuky, ktorá je zapríčinená aj neustálym a pravidelným zvyšovaním odvodovej a poplatkovej záťaže domácich prevádzkovateľov, čo obmedzuje ich schopnosť konkurencie so zahraničím. Spotrebitelia - hráči potom samozrejme vyhľadávajú atraktívnejšie zahraničné ponuky, pričom často ide o veľké spoločnosti riadiace sa pravidlami zodpovedného hrania, medzinárodnými pravidlami ochrany pred praním špinavých peňazí a poskytujúcim hráčom obdobné podmienky ako domáce spoločnosti. Rozdiel je iba v tom, že na tieto spoločnosti nemajú slovenské štátne orgány dosah a neplatia odvody do štátneho rozpočtu. Často používané odôvodnenie – ochrana spotrebiteľa je však nie celkom pravdivé, pretože ak sú raz nastavené a štátom schválené pravidlá u konkrétneho prevádzkovateľa a spotrebiteľ s nimi vstupom do hry súhlasí, tak sa pomoci u štátnych orgánov nedomôže ani v prípade domácich prevádzkovateľov. Blokovanie a obmedzovanie dostupnosti zahraničnej ponuky či platieb je nákladný a neúčinný systém potierajúci základné práva a slobody občanov. Štát sa síce snaží skrývať za tzv. legitímne ciele, či dôvody ako ochrana verejného záujmu, spotrebiteľa atď., no z návrhu jednoznačne vyplýva, že ide o ochranu domáceho trhu a jeho subjektov - prevádzkovateľov a zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Uvedené si však odporuje, pretože znižovaním schopnosti konkurencie domácich prevádzkovateľov zvyšovaním odvodového zaťaženia sa oslabia ich príjmy a v konečnom dôsledku sa znížia aj príjmy do rozpočtu. K tomu prispejú aj zvýšené náklady na budovanie nových systémov kapacít v súvislosti s blokovaním. Uvedené nie je dostatočne zohľadnené ani v doložke vplyvov. Problém „bezhraničnosti“ internetu sa nedá vyriešiť mechanickými aplikáciami právnych inštitútov. V budúcnosti sa tak môžu ozvať napr. prevádzkovatelia internetových obchodov a dožadovať sa blokovania prístupu do zahraničných online obchodov. Podľa práva Európskej únie (EÚ) a rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (ESD) patria hazardné hry medzi služby, ktorým sa v rámci EÚ zaručuje voľný pohyb, tzn. cezhraničné poskytovanie služby v inom členskom štáte EÚ. Na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva je možné právo voľného poskytovania hazardných hier obmedziť z dôvodu ochrany verejného poriadku, resp. záujmu a verejného zdravia. Podľa judikatúry ESD sa má článok 49 (voľný pohyb služieb) vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je v členskom štáte zavedený režim predchádzajúceho správneho povolenia v súvislosti s ponukou určitých hazardných hier, takýto režim, ktorý je odchýlkou od práva zaručeného čl. 49, môže spĺňať požiadavky z neho vyplývajúce len pod podmienkou, že sa zakladá na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách. Okrem toho každá osoba, na ktorú sa vzťahuje obmedzujúce opatrenie založené na takejto výnimke, musí mať možnosť podať účinný opravný prostriedok na súdny orgán. Každému členskému štátu prináleží, aby posúdil, či je v kontexte legitímnych cieľov, ktoré sleduje, nevyhnutné úplne alebo čiastočne zakázať činnosti v oblasti hazardných hier, alebo ich stačí len obmedziť a stanoviť na tento účel prísnejšie či menej prísne spôsoby kontroly. Z toho vyplýva, že pokiaľ členský štát sleduje cieľ zníženia príležitostí na hru, má možnosť zaviesť povoľovací režim a stanoviť v tomto ohľade obmedzenia na počet povolených organizátorov hier tak, aby spĺňali podmienky vyplývajúce z judikatúry ESD, najmä pokiaľ ide o ich proporcionalitu. Pri posudzovaní proporcionality v súvislosti s právom na voľný pohyb služieb vo vzťahu k zákazu propagácie a prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom internetu zahraničnými subjektmi, ktoré nemajú k SR žiadnu väzbu môžeme vychádzať zo základnej interpretačnej metódy využívanej Ústavným súdom SR pri výklade ústavnosti zásahu do ľudských práv a slobôd. Pri takomto posudzovaná sú relevantné tri kritériá, a to kritérium vhodnosti, kritérium potrebnosti a kritérium primeranosti. Kritérium vhodnosti si pýta odpoveď na otázku, či uvedeným opatrením (právnou normou) vôbec možno dosiahnuť sledovaný cieľ. Ak nie je daný zásah spôsobilý dosiahnuť sledovaný cieľ, ide o prejav svojvôle, ktorý je v rozpore s princípom právneho štátu. Kritérium potrebnosti si pýta odpoveď na otázku, či rovnaký cieľ nemožno dosiahnuť aj inými prostriedkami. Ak možno sledovaný cieľ dosiahnuť alternatívnymi prostriedkami, je potom ústavne konformný ten, ktorý danú ústavou chránenú hodnotu obmedzuje v čo najmenšej miere. Kritérium primeranosti porovnáva medzi mierou zásahu do ľudského práva a použitými prostriedkami, alebo inými slovami, či je miera zásahu primeraná sledovanému cieľu. Podľa môjho názoru predkladaný návrh právnej úpravy tieto kritéria nespĺňa. Vo vzťahu k zahraničným prevádzkovateľom hazardných hier je potrebné poukázať aj na nejednotnú právnu úpravu v SR Štát sa na jednej strane snaží o obmedzenie dostupnosti zahraničných hazardných hier (jedno či nelegálnych alebo licencovaných v inej krajine) a na druhej strane akceptuje aj licencie na prevádzkovanie hazardných hier udelených zahraničným subjektom v iných krajinách podľa tamojších zákonov tým, že podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane z príjmov oslobodené nielen výhry v hazardných hrách prevádzkovaných na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa zákona o hazardných hrách, ale aj „obdobné výhry zo zahraničia“. Aj keď judikatúra ESD nevylučuje možnosť aby jednotlivé členské štáty reštriktívne upravovali oblasť hazardných hier a umožňuje aj zákaz propagácie zahraničných hazardných hier a obmedzenie cezhraničného hrania, nie je reálne vyžadovať, aby tisíce subjektov, ktoré nie sú so SR nijako späté, vedeli o tom, že na území SR platí „nejaký“ zákon o hazardných hrách a aby ho rešpektovali a regulovali podľa neho svoje aktivity. Najmä, keď ani na úrovni Európskej únie neexistuje harmonizácia tejto oblasti poskytovania služieb týkajúcich sa hazardných hier ani jednotný prístup k regulácii. Zároveň platí judikované pravidlo, že subjektu, ktorý prevádzkuje hazardné hry na základe povolenia v krajine (štáte) s rovnako prísnou alebo prísnejšou reguláciou a kontrolou v oblasti ochrany verejného záujmu nie je možné brániť v poskytovaní služieb na území iného členského štátu EU. Nie je však jasné, kto je v SR kompetentný tieto skutočnosti posúdiť. O problémoch a zaostávaní legislatívy za technologickým vývojom v oblasti hazardných hier sa hovorí a vie už niekoľko rokov, počas ktorých sa mohlo postupne pracovať na novej koncepcii. Zodpovední však problémy odsúvali a nerobili žiadne kroky smerujúce k výchove spotrebiteľov – hráčov a k posilňovaniu a zatraktívneniu domácej ponuky v súlade s odporúčaniami EK. Naopak, viacerými novelami sa väčšinou len zvyšovali odvody a rôzne poplatky a zavádzali sa ďalšie zvýhodnenia pre monopolizovaný TIPOS. Celý návrh vyhodnocujem ako nekoncepčný, narýchlo pripravený a sledujúci nie verejný záujem ale záujem úzkej skupiny. Z množstva doteraz vznesených pripomienok jednoznačne vyplýva, že návrh nebol dostatočne odkonzultovaný so všetkými zainteresovanými stranami tak, ako to deklaruje predkladateľ. Na záver si dovoľujem upozorniť aj na skutočnosť, že niektoré odôvodnenia v osobitnej časti dôvodovej správy, podľa môjho názoru, nie sú v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a predkladaný návrh si v mnohom odporuje s odôvodneniami uvedenými vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) čl. I bod 98 Odporúčam jednoznačnejšie a presnejšie definovať konkrétne konania, ktoré sú priestupkom alebo správnym deliktom, a za ktoré sa ukladá pokuta a vypustiť duplicitný úvodný text, totožný s navrhovaným ustanovením § 54 ods. 1. Odôvodnenie: V navrhovanom znení § 54 ods. 1 je uvedené, že „ak orgán dozoru pri výkone zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplní povinnosti jemu uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uloží mu tieto sankcie“. Podľa navrhovaného znenia § 55 a 56 sa vyššie uvedeným konaním subjekt vždy dopustí priestupku alebo správneho deliktu, so stanovenými sadzbami pokút za konkrétne konanie. Nie je jasné v akých prípadoch bude orgán dozoru ukladať nepeňažné sankcie. Zároveň navrhujem znížiť hornú hranicu pokuty za správny delikt v prípade propagácie na 30 000 eur. Odôvodnenie: navrhovaná horná hranica 500 000 eur je za uvedené konanie vzhľadom k jeho spoločenskej škodlivosti neúmerná a neadekvátna. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) čl. I body 26 až 30 dporúčam doplniť do § 19 všetky postupy a požiadavky súvisiace s prevádzkovaním hazardných hier na základe všeobecných licencií. Navrhované zmeny neriešia komplexne problematiku postupov orgánov štátnej správy ani subjektov pri oznamovaní prevádzkovania hazardných hier na základe všeobecných licencií a zmien v týchto oznámení. Ponecháva tak priestor pre rôzne výklady a zvýšenú administratívnu záťaž pre subjekty. Ani z odôvodnenia nie je jasné aké majú byť nové pravidlá a požiadavky pre subjekty „prihlasujúce sa“ ku všeobecnej licencii, alebo prevádzkujúce na jej základe, v porovnaní so súčasnými. V súčasnosti sú niektoré úkony orgánu verejnej moci definované vo všeobecnej licencii, ktorá nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ale individuálnym právnym aktom, ktorý nemá normatívny charakter a nie je prameňom práva. Zároveň je potrebné čiastočne zrovnoprávniť postupy a spôsob platenia poplatkov s individuálnymi licenciami, pri ktorých sa platí správny poplatok pri každej zmene a je jasne určené ako sa pri zmene postupuje. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) čl. I bod 10 až 13 Odporúčam zmeniť štruktúru orgánov v navrhovanom § 10 a vrátiť tam aj Finančné riaditeľstvo s určením kompetencií, ktoré sú navrhované v § 11. Odôvodnenie: Finančné riaditeľstvo SR je orgánom štátnej správy a vykonávanie dozoru je jeho kompetenciou. Nezávislosť, na ktorú sa predkladateľ odvoláva v dôvodovej správe je v Ústave SR jednoznačne zadefinovaná a priradená konkrétnym inštitúciám a Finančné riaditeľstvo medzi nimi nie je a nie je ani ústredným orgánom štátnej správy. V rámci zefektívnenia výkonu štátnej správy zároveň odporúčam presunúť z Ministerstva financií na Finančné riaditeľstvo nielen dozor ale aj udeľovanie a vydávanie licencii. Ministerstvo by tak ostalo iba koordinačným a legislatívnym orgánom v oblasti hazardných hier, kontrolným orgánom nad dodržiavaním postupov podľa tohto zákona Finančným riaditeľstvom a odvolacím orgánom pre Finančné riaditeľstvo v správnom konaní. Uvedené by čiastočne vykompenzovalo potrebu zvýšenia personálnych kapacít na Finančnom riaditeľstve, ktorá takisto nie je dostatočne vyčíslená v doložke vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) čl. I bod 8 Navrhujem ustanoviť do možnosti zákazu na základe prijatia všeobecne záväzného nariadenia všetky druhy hazardných hier alebo vyňať aj kasína. Odôvodnenie: Už v súčasnosti je tento inštitút diskriminačný, pretože nepriamo rozlišuje medzi tzv. “mäkkým“ a „tvrdým“ hazardom, pričom takéto členenie nie je v zákone ani v návrhu novely nikde priamo definované. Na základe VZN ani v súčasnosti nemožno obmedziť TIPOS, kurzové stávky, poker a iné lotérie. Kasína možno považovať za najvyššiu formu hazardu s najprísnejšími podmienkami a relatívne najvyššou úrovňou kontroly a dohľadu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) čl. I bod 2: Navrhované ustanovenie § 1 ods. 3 odporúčam vypustiť. Odôvodnenie: Ustanovenie je zbytočné a nezmyselné, pretože územná platnosť zákonov vyplýva zo zásady teritoriality v medzinárodnom práve a nemožno ju svojvoľne rozširovať či spresňovať ako sa uvádza v dôvodovej správe. Zároveň nositeľmi práv a povinností, ktoré určuje zákon, nie sú hazardné hry ako také ale fyzické a právnické osoby. Podľa zásady teritoriality štát je oprávnený vykonávať právomoc na svojom území, tak i mimo svojho územia, pokiaľ ide o loď alebo iné plavidlo, lietadlo alebo iný vzdušný prostriedok registrovaný v danom štáte. Túto právomoc môže uplatňovať ako na svojich občanov, tak na cudzích štátnych príslušníkov, alebo osôb bez štátnej príslušnosti, pokiaľ sa nachádzajú na jeho území, registrovanom plavidle alebo vzdušnom dopravnom prostriedku. Jurisdikcia podľa medzinárodného práva je v úzkom vzťahu s pojmom štátnej suverenity a otázkou medzinárodného práva sa stáva vtedy, keď štát, horlivý presadzovať svoje suverénne záujmy za hranicami, prijíma zákony, ktoré upravujú nie celkom domáce otázky. Výkon jurisdikcie obmedzený na teritórium štátu, ktorý sa tohto výkonu domáha, pokiaľ mu to výslovne nepovoľuje znenie nejakej medzinárodnej zmluvy alebo pravidlo obyčajového medzinárodného práva. Štát môže vykonávať jurisdikciu v akejkoľvek záležitosti, aj bez toho, aby to priamo povoľovala norma medzinárodného práva, iba pokiaľ bude tuto jurisdikciu vykonávať v rámci svojho vlastného územia. Podľa vyššie uvedeného teda nie je možné vymáhať dodržiavanie zákona o hazardných hrách na území iného štátu, subjektmi, ktoré nemajú s územím SR žiadnu spojitosť. Otáznou je preto aj vymožiteľnosť rozhodnutí v konaniach voči zahraničným subjektom a efektivita takýchto konaní. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) čl I. bod 62 Navrhujem vypustiť. Odôvodnenie: Ustanovenie ďalšej výnimky pre TIPOS, ktorý má už bez tak zvýhodnené monopolné postavenie na trhu je v priamom rozpore s princípmi, na ktoré sa predkladateľ odvoláva vo všeobecnej časti predkladacej správy. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) Bod 17. návrhu zákona o hazardných hrách znie: V § 10 ods. 5 sa slová ,,odseku 5 písm. d)“ nahrádzajú slovami ,,odseku 4 písm. c)“. Predmetné ustanovenie navrhujeme upraviť nasledovne: V § 10 odsek 5 znie: ,,(5) Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 4 písm. c) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú 1), že sa v obci preukázateľne a opakovane narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30% obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Doba trvania petície nesmie presiahnuť 180 dní od jej vypísania po odovzdanie obci 2). Prijatie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obec oznámi bezodkladne ministerstvu s uvedením dátumu jeho účinnosti“ 1) § 5 ods.5 zákona č.85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov 2) ....... zmena a doplnenie Zákona č.85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov Odôvodnenie: Petícia sa má týkať narúšania verejného poriadku, pričom tento problém má mať svoj aktuálny časový rámec. Niekoľko rokov trvajúce petície nemôžu relevantne riešiť problémy v území. Pri vybavení petície je rovnako dôležité prihliadať na skutočnosť, že dochádza preukázateľne a sústavne k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. Samotné tvrdenie o narúšaní verejného poriadku spôsobuje právnu neistotu a problémy, pričom aj obec by mala mať možnosť na základe relevantných údajov prešetriť, či skutočne dochádza na jej území v súvislosti s hraním hazardných hier k narúšaniu verejného poriadku a o tomto informovať ministerstvo. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K bodu 76. návrhu zákona o hazardných hrách V § 37 ods. 1 písm. i) sa číslo „29“ nahrádza číslom „30“, číslo „26“ sa nahrádza textom 26,5“ a číslo „3“ sa nahrádza textom „3,5“. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K bodu 75. návrhu zákona o hazardných hrách V § 37 ods. 1 písm. e) sa číslo „6“ nahrádza číslom „6,5“, číslo „5,5“ sa nahrádza číslom „5,8“ a číslo „0,5“ sa nahrádza číslom „0,7“. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K bodu 77. návrhu zákona o hazardných hrách V § 37 ods. 1 písm. j) sa suma „2 100 eur“ nahrádza sumou „2 350 eur“. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) Bod 10. návrhu zákona o hazardných hrách znie: V § 10 ods. 2 sa vypúšťajú písmená b) a c). Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená b) až d). Predmetné ustanovenie navrhujeme upraviť nasledovne: V § 10 ods. 2 sa vypúšťajú písmená b) a c). Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená b) až d). Zároveň sa pridáva nové písmeno e) v nasledovnom znení: ,,e) zruší licenciu na jednotlivú prevádzku v prípade ak obec preukáže, že v prevádzke, v ktorej sa prevádzkujú hazardné hry podľa tohto zákona opakovane prichádza k porušovaniu platných právnych predpisov alebo v prípade opakovaného a preukázateľného narušovania verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier v predmetnej prevádzke.“ Odôvodnenie: Rozširuje sa okruh vlastných kompetencií miest a obcí pri regulovaní hazardných hier. Navrhovanou zmenou sa rozširuje právomoc obce jednotlivo zastaviť problémovú prevádzku s hazardnými hrami tak, aby to nemalo vplyv na prevádzku ostatných. Rozširuje sa okruh vlastných kompetencií miest a obcí pri regulovaní hazardných hier. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) Odôvodnenie k bodom 75., 76., 77., 78. Prevádzkovanie hazardných hier je pôsobnosťou nielen štátu, ale aj miest a obcí, kde sa významne prejavujú negatívne vplyvy hazardných hier na život v komunite. ZMOS predkladá návrh na úpravu odvodov z hazardných hier, nakoľko už niekoľko rokov upozorňuje na neproporcionálne rozdelenie odvodu z hazardných hier medzi štátny rozpočet a rozpočty miest a obcí. Túto úpravu považuje ZMOS za odôvodniteľnú a spravodlivú, nakoľko sú to práve mestá a obce, ktoré musia riešiť negatívne vplyvy a a odstraňovať negatívne dopady spôsobené prevádzkovaním hazardných hier. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K bodu 77. návrhu zákona o hazardných hrách V § 37 ods. 1 písm. j) sa za slová „...do štátneho rozpočtu...“ vkladá text, ktorý znie: „a 250 eur za kalendárny rok a za každý výherný prístroj do rozpočtu obce“... Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K doložke vplyvov ZMOS žiada na základe predložených úprav prepočítať a upraviť v Doložke vplyvov dopady na rozpočet verejnej správy a zohľadniť pozitívny dopad na rozpočty miest a obcí. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K bodu 77. návrhu zákona o hazardných hrách V § 37 ods. 1 písm. j) sa suma „4 200 eur“ nahrádza sumou „4 500 eur“ a suma „800 eur“ sa nahrádza sumou „1 000 eur“. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K bodu 78. návrhu zákona o hazardných hrách V § 37 ods. 1 písm. l) sa suma „4 200 eur“ nahrádza sumou „4 500 eur“ a suma „800 eur“ sa nahrádza sumou „1 000 eur“. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) k § 15b zákona č. 171.2005 Z. z. o hazardných hrách (článok I); k § 41 ods. 6 zákona č. 351.2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (článok VII); k § 58m ods. 18 a 19 zákona č. 171.2005 Z. z. o hazardných hrách (článok I) § 15b navrhujeme vypustiť; § 41 ods. 6 navrhujeme vypustiť; § 58m ods. 18 a 19 navrhujeme vypustiť; Odôvodnenie: Povinnosť technickej blokácie niektorých webových sídiel považujeme za rozpornú s princípom technologickej a internetovej neutrality, ktorý je vlastný európskemu regulačnému rámcu elektronických komunikácií v zmysle Článku 3 ods. 3 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (ďalej len ako „Nariadenie Net neutrality“). Predmetné ustanovenie Nariadenia Net neutrality umožňuje poskytovateľom služieb prístupu k internetu blokovať obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické kategórie iba ak je to potrebné, a iba tak dlho, ako je potrebné, aby sa dodržali legislatívne akty EÚ alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s právom EÚ, ktorým poskytovateľ služieb prístupu k internetu podlieha, alebo opatrenia, ktoré sú v súlade s právom EÚ, ktorými sa vykonávajú takéto legislatívne akty EÚ alebo vnútroštátne právne predpisy, vrátane rozhodnutí súdov alebo orgánov verejnej moci s príslušnými právomocami; v opačnom prípade sa akékoľvek blokovanie obsahu, aplikácie alebo služby zakazuje. Zároveň predložený návrh novely je v rozpore so základnými slobodami, na ktorých je postavená a založená EÚ, čo v konečnom dôsledku znamená porušenie princípu voľného pohybu (tovarov a služieb) podľa čl. 56 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 59 tejto zmluvy o ďalšej liberalizácii služieb. Európska komisia v súvislosti s reguláciou internetových hazardných hier v júli 2014 vydala "Odporúčanie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb (2014/478 / EU), v rámci ktorého uvádza celú radu opatrení, ktoré by mali členské štáty prijať. Žiadne z opatrení odporúčaných Európskou komisiou však nehovorí o blokovaní prístupu účastníkov k internetu. Rovnako predmetný návrh novely zákona o hazardných hrách nemusí byť v súlade s čl. 26 Ústavy SR, a to konkrétne s ústavne garantovaným právom na slobodné vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií bez ohľadu na hranice štátu. Obsah webových stránok s online hazardnými hrami nepredstavuje informácie, ktoré by boli spôsobilé obmedzenia z dôvodu nevyhnutnej ochrany práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. V prvom rade chceme upozorniť že zablokovanie IP adresy je veľmi obšírne a nemusí vždy blokovať len konkrétnu webovú stránku s hazardnými hrami. V prípade spoločného hostingu môže takéto blokovanie znefunkčniť prístup aj na webové stránky, ktoré s hazardom nemajú nič spoločné, čím by dochádzalo k popretiu ústavného práva na informácie. V praxi sa preto používa blokovanie konkrétnych webových stránok. Ani tento prístup však nie je dokonalý, nakoľko pri využití kryptovaného spojenia cez https poskytovateľ internetového spojenia nevidí, kam je užívateľ smerovaný a nevie ho zablokovať. V prípade prevádzkovateľov online hazardných hier bude ale zrejme štandardnom (minimálne na stránkach pre vkladanie peňazí, kreditných kariet a pod). Predložený návrh popiera princípy správneho správa a správneho trestania, kedy neprimerane rozširuje medze správnej úvahy Finančného riaditeľstva SR („FR SR“) a núti poskytovateľov služieb elektronických komunikácií a platobných služieb implementovať značne reštriktívne a veľmi invazívne opatrenie iba na základe stručného rozhodnutia správneho orgánu vo forme „zoznamu zakázaných ponúk“, bez riadneho a odôvodneného súdneho rozhodnutia. Umožniť blokovanie prístupu len na základe rozhodnutia FR SR vytvára pre Slovenskú republiku nebezpečný precedens. V Dánsku napr. rozhoduje o nelegálnosti stránky súd na základe podnetu od štátneho regulátora, s čím návrh nášho zákona nepočíta a dáva túto právomoc FR SR, ktoré si tým uzurpuje právo cenzurovať internetový obsah, pričom ani prípadné súdne preskúmanie a súdne rozhodnutie už nič nemusí zmeniť na skutočnosti, že pre prevádzkovateľa dlhodobo zablokovaného webu bude táto situácia likvidačná. Naviac v návrhu nie je transparentne zadefinované, kto je účastníkom správneho konania, pričom táto skutočnosť generuje značné riziko trvalého napádania rozhodnutí FR SR ako orgánu dozoru zo strany tak dotknutých subjektov, ako aj užívateľov – hráčov hazardných hier. V samotnom návrhu novely je neprimerane upravená aj aktualizácia zoznamu zakázaných ponúk na týždennej báze. Taká častá aktualizácia zoznamu vyvolá pre povinné subjekty neadekvátne personálne a technologicky zaťažujúce, až nerealizovateľné postupy a procesy. Ak by šlo o veľmi dynamický zoznam zakázaných ponúk, povinné subjekty by boli povinné vyvinúť nejaký nástroj, ktorým by sa tieto URL/IP adresy dali upravovať. Taktiež by bolo potrebné vytvoriť mechanizmy, ako bude Finančné riaditeľstvo zákazníkom podnikov komunikovať prípadné blokovania. Ako operátori nesledujeme, na aké web stránky naši zákazníci chodia, neumožňuje nám to legislatíva. Určite sa dá predpokladať zvýšený počet nespokojných zákazníkov, keď navyše si uvedomíme, že pri štátnych hraniciach bude možné pripojiť sa cez siete iných (zahraničných) poskytovateľov internetového spojenia, ktorí nebudú mať povinnosť blokovať zakázané ponuky. Opäť operátori, ktorí zákon dodržia, budú nespravodlivo znevýhodnení oproti operátorom, ktorí zákon plniť nebudú a taktiež voči OTT hráčom, ktorí nemajú vlastné siete, iba poskytujú obsah na infraštruktúre regulovaných operátorov. Predložený návrh stavia všetkých poskytovateľov elektronických komunikačných služieb v Slovenskej republike do značnej právnej neistoty. Budú nútení do úpravy technológií investovať značné finančné prostriedky, pričom výsledkom takejto investície je stav v rozpore s komunitárnym právom. Tento stav vytvorí potenciálne riziko súdnych žalôb na jednotlivých poskytovateľov služieb elektronických komunikácií zo strany subjektov, ktoré operátori technologickými opatreniami obmedzia (z pohľadu európskeho práva neoprávnene), ako aj zo strany užívateľov elektronických komunikačných služieb. Tiež je potrebné uviesť, že z technického hľadiska bude v praxi požadované obmedzenie prístupu neefektívne. Po implementácii akýchkoľvek technických opatrení jednotlivými operátormi sa veľmi skoro objavia technické nástroje (analogických príkladov je nemálo), ako tieto obmedzenia obísť, takže deklarovaný účel navrhovanej právnej úpravy bude zmarený, spolu s vysokými investíciami všetkých operátorov. Operátori na Slovensku aktuálne masívne investujú do rýchlych mobilných sietí 4G/LTE a pevných optických sietí, z ktorých investícií budú v prípade prijatia návrhu nútení v nemalej miere ukrojiť v prospech (v zmysle vyššie uvedeného) zbytočnej investície do tzv. „blacklistu“ – zoznamu zakázaných ponúk. Ak však bude štát trvať na navrhovanej regulácii, mal by štát aj znášať všetky ňou vyvolané investície na strane podnikov elektronických komunikácií a poskytovateľov platobných služieb nakoľko ich účelom je výlučne naplnenie verejného záujmu štátu. Návrh je neprimerane všeobecný v otázke definície povinných subjektov – podnikov elektronických komunikácií. Nie je zrejmé, kto by mal byť primárne zodpovedný za dodržanie ustanovenia § 41 ods. 6 ZEK (t.j. poskytovateľ elektronickej komunikačnej siete, ISP alebo poskytovateľ obsahu). V praxi sa môže jednať a často aj jedná o rôzne subjekty, z ktorých spravidla iba jeden má zmluvný vzťah s koncovým užívateľom. Nehovoriac o tom, že takto koncipované všeobecné a plošné riešenie môže postihnúť množstvo zahraničných užívateľov služieb telekomunikačných podnikov, zdržujúcich sa dočasne na území SR (z iných členských štátov EÚ aj iných krajín), pričom „blacklistom“ postihnuté webové sídlo môže byť v ich domovskej krajine riadne povolené a malo by im byť prístupné bez akýchkoľvek obmedzení. Navrhovaná regulácia teda zjavne postihne aj subjekty, vo vzťahu ku ktorým zjavne nie je potrebná a teda je nadbytočná. Návrh je teda aj v rozpore s európskymi ambíciami jednotného digitálneho trhu. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.8.2016 Detail