LP/2017/551 Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) k čl. I bod (§ 8 ods. 3) Navrhujeme na v §8 ods. 3 na koniec vety doplniť ,,a to po predchádzajúcom stanovisku psychológa.“ Odôvodnenie: Máme za to, že súčasné znenie návrhu zákona je v uvedenom smere stručné, pričom za súčasného znenia nie je celkom zrejmé, ktorý orgán posúdi ,,nevyhnutnosť na účely trestného konania.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) k čl. I bod (§12 ods. 1) Navrhujeme vypustiť z citovaného ustanovenia časť vety za bodkočiarkou. Odôvodnenie: Nenachádzame dôvod na vylúčenie možnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského ustanovenia a dôvodová správa toto ustanovenie neobjasňuje. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne V doložke vybraných vplyvov v bode 9. Vplyvy navrhovaného materiálu je označený rozpočtovo zabezpečený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (ďalej len „analýza vplyvov“) tabuľke č. 1 je vyčíslený rozpočtovo nekrytý vplyv v sume 500 000 eur ročne; v analýze vplyvov časti 2.1.1. sa uvádza, že finančné krytie návrhu je čiastočne zabezpečené v rozpočte kapitoly MS SR a časť je uplatňovaná v rámci prioritných výdavkových titulov v rámci návrhu rozpočtu na roky 2018 až 2020. Keďže príprava návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 v súčasnosti stále prebieha, nie je možné akceptovať navrhovaný spôsob financovania. Žiadam preto predmetné výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zabezpečiť v rámci limitov výdavkov kapitoly MS SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet. Upozorňujem, že uvedené pripomienky boli uplatnené v rámci predbežného pripomienkového konania, avšak návrh na medzirezortné pripomienkové konanie bol predložený pred oficiálnym ukončením predbežného pripomienkového konania. Na základe vyššie uvedeného žiadam návrh predložiť na záverečné posúdenie vybraných vplyvov v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) čl. I § 4 ods. 7 Odporúčam v § 4 ods. 7 (napriek úprave § 35) alebo v samostatnom odseku zapracovať zásadu v súlade s § 38 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. za účelom zabezpečenia štandardného poučenia s akceptáciou regionálneho prvku, o zverejnení týchto informácií na príslušnom webovom sídle ústredného orgánu verejnej správy, s cieľom zabezpečenia jednotného poučenia, spĺňajúceho parametre zákona vrátane prvku aktualizácie. Uvedeným spôsobom bude zabezpečená jednotná prax pre všetky orgány verejnej správy tak, ako ich vymedzuje § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) k čl. III bod 8 (§125 ods. 4) Navrhujeme zachovať pôvodné znenie. Odôvodnenie: Navrhujeme zachovať možnosť vedenia konfrontácie v prípade obetí s vekovou hranicou nad 15 rokov a neupravovať absolútny zákaz z dôvodu zachovania práva na obhajobu. Úplné vylúčenie konfrontácie osôb mladších ako 18 rokov nepovažujeme za nevyhnutné, ani vhodné riešenie. Ide o nesystémovú novelu Trestného poriadku v uvedenom smere, pričom táto opomína situácie, kedy je konfrontácia svedkov mladších ako 18 rokov pre dosiahnutie účelu trestného konania nevyhnutná. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) čl. I § 12 ods. 3 V § 12 ods. 3 odporúčam preskúmať ( aj po vyhodnotení rozpočtových hľadísk) s poukazom na § 140 písm. e)Trestného zákona, možnosť zapracovania kategórie/kvalifikačného hľadiska „ osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona. Odôvodnenie: Preskúmanie parciálnej implementácie čl. 6 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (vyhláška č. 95/1974 Zb.) v prípade násilných trestných činov spáchaných z osobitného motívu uvedeného v § 140 písm. e) Trestného zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 1. Všeobecne Navrhovaný zákon, hoci predstavuje výrazný posun v riešení problematiky ochrany obetí trestných činov, vykazuje viaceré vecné nedostatky, ktoré môžu spôsobiť vážne aplikačné problémy najmä v činnosti orgánov činných v trestnom konaní. V prvom rade návrh zákona zmiešava rôzne práva obetí trestných činov, ktoré nie sú priamo viazané na trestné konanie, s právami obetí trestných činov vyplývajúcich z trestného konania, pričom procesné postavenie obetí v kontexte trestného konania zohľadňuje len v minimálnej miere. Rovnako nedostatočne rozlišuje medzi úkonmi trestného konania a súvisiacimi službami poskytovanými obeti mimo trestného konania. Jednotlivé časti návrhu zákona sú nekonzistentné a podmienky na ich aplikáciu nejednoznačné. Prvé dve časti návrhu zákona by sa mali vzťahovať na obete trestných činov, o ktorých konajú slovenské príslušné orgány, čo však z právnej úpravy jednoznačne nevyplýva. Časť o odškodňovaní by mala upravovať podmienky pre odškodnenie obetí, ktorým bola spôsobená ujma na území Slovenskej republiky, čo však neznamená, že aj trestné konanie bolo vedené na území Slovenskej republiky. Podmienky uplatnenia odškodnenia sú ale plne naviazané na slovenskú právnu úpravu, aj to nedokonale. Ak sa mala v rámci návrhu zákona na tomto zákone pozitívne korigovať právna úprava zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odškodňovaní“), tento cieľ sa nedosiahol. Prepojenie s Trestným poriadkom je nejasné a mätúce. V § 3 ods. 2 zákona o odškodňovaní sú tieto podmienky viazané výslovne na poškodeného, avšak navrhovaná úprava jednoduchým nahradením pojmu „poškodený“ pojmom „obeť“ podľa nášho názoru vnáša do právneho rámca tejto časti úpravy zmätok. Tento zmätok bol vytvorený i čiastočnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica“) do Trestného poriadku zákonom č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinným od 1. januára 2016. Extenzívna implementácia poškodenému priznáva práva, ktoré prislúchajú v rámci legislatívy Európskej únie výlučne obeti, Trestný poriadok pojmy „obeť“ a „poškodený“ nerozlišuje. Definícia obete ako pojmu v rámci trestného práva Európskej únie je ustálená aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Práva transponované zo smernice sa vzťahujú len na obete ako ohrozené fyzické osoby, ktorým treba inštitucionálne pomôcť (právo na tlmočenie a preklad, právo na sprievod dôverníka). Ak zákonodarca ponecháva tieto práva všetkým poškodeným osobám, mal by dôvody uviesť v dôvodovej správe k návrhu zákonu. Návrh zákona tiež obsahuje množstvo cudzích výrazov – viktimizácia, restoratívna justícia a pod., ktoré považujeme za vhodné nahradiť slovenskými pojmami. Navyše text obsahuje neprípustnú mieru gramatických chýb, v dôsledku čoho dochádza k znehodnoteniu návrhu zákona. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 9. K čl. I § 2 písm. e) Navrhujeme vymedziť pojem „subjekty, ktoré v rozsahu svojich právomocí a činností ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť postavenie alebo situáciu obete“. Vzhľadom na znenie tohto ustanovenia (v rozpore s dôvodovou správou k § 3) pôjde o iné orgány ako orgány verejnej moci, subjekty poskytujúce pomoc obetiam, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, znalcov, tlmočníkov, obhajcov a oznamovacie prostriedky. Vymedzenie tohto pojmu je o to dôležitejšie, že tieto subjekty majú zákonom uložené povinnosti v § 3 ods. 3, 4 a 7. Nevylučujeme ani vypustenie tohto pojmu a jeho adekvátne nahradenie v § 3 ods. 3, 4 a 7 vymenovaním konkrétnych subjektov, ktorým sa ukladajú povinnosti. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 2. K názvu zákona Názov právneho predpisu nezodpovedá plne predmetu jeho úpravy. Navrhujeme zmeniť jeho názov na „Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 13. K čl. I § 3 ods. 3 Ak nebude pojem „subjekty, ktoré v rozsahu svojich právomocí alebo činností ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť postavenie alebo situáciu obete“ vymedzený v § 2, navrhujeme tento pojem nahradiť vymenovaním konkrétnych subjektov. Zároveň navrhujeme slová „k prehlbovaniu ujmy spôsobenej obeti trestným činom alebo“ nahradiť slovami „opakovanej viktimizácii“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 14. K čl. I § 4 – všeobecne Vzhľadom na praktické skúsenosti orgánov činných v trestnom konaní pri prijímaní trestných oznámení od poškodených osôb navrhujeme upraviť poskytovanie informácií komplexným spôsobom. Zároveň navrhujeme, aby rozsah práva na informácie sa odvíjal od osobitných potrieb a osobných pomerov obete a od druhu alebo povahy trestného činu (čl. 5 ods. 1 smernice a aktuálne znenie ustanovenia § 49 ods. 3 Trestného poriadku). Je neefektívne, aby bola obeť napríklad majetkového trestného činu povinne informovaná o jej práve o prístupe k zdravotnej starostlivosti, či o podmienkach prijatia osobitných ochranných opatreniach v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia napríklad o možnosti krízového ubytovania alebo psychologickej pomoci. Nie je vôbec žiaduce poskytovať každej obeti celý diapazón informácií, ktoré vzhľadom k povahe trestného činu vôbec nepotrebuje. V opačnom prípade existuje nebezpečenstvo, že všetkým obetiam (poškodeným fyzickým osobám) budú poskytované informácie v rovnakej šírke a rovnako podrobne. Osobitne sa to týka domnelých obetí trestných činov. Takýmto scholastickým uplatňovaním práva na informácie môže dôjsť i k narušeniu samotného účelu trestného konania. Taktiež nepovažujeme za efektívne, aby prokurátor a policajt poskytol obeti informácie v navrhovanom rozsahu. Postačí, aby boli obeti poskytnuté z ich strany iba základné informácie o druhoch pomoci, ktoré sa netýkajú priamo trestného konania. Podrobná informácia obeti by mala byť poskytnutá subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam, čo predpokladá aj ustanovenie § 5 ods. 2 písm. b) návrhu zákona. Opakované informovanie obete o tých istých právach rôznymi subjektmi je zbytočné. Rovnako nie je v možnostiach prokurátora alebo policajta poskytnúť obeti informáciu o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, môže byť poskytnutá len informácia o kontakte na tieto subjekty. V opačnom prípade prijatie trestného oznámenia prokurátorom sa odkloní od účelu, ktorý majú orgány činné v trestnom konaní sledovať a dosiahnuť. Zároveň vo všetkých odsekoch navrhujeme slová „pri prvom kontakte“ nahradiť slovami „od prvého kontaktu“ (čl. 4 ods. 1 smernice). Často obeť nie je spôsobilá vnímať napríklad pre rozrušenie spôsobeným trestným činom pri prvom kontakte všetky informácie poskytované orgánom činným v trestnom konaní. Navrhujeme zadefinovať pojem policajt pre účely tohto zákona v ustanovení § 2. V opačnom prípade navrhujeme vypustiť slová „príslušník Policajného zboru“ pre totožnosť ich obsahu. Naopak je nevyhnutné rozlišovať medzi policajtom ako orgánom činným v trestnom konaní a policajtom všeobecne. Cieľom návrhu zákona v tejto časti by malo byť poskytnúť obeti základné informácie už pri prvom kontakte s ňou. Prvým policajtom, ktorý s obeťou prichádza do kontaktu, nemusí byť nevyhnutne policajt, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní. Práve naopak, väčšinou ide o policajtov vykonávajúcich služobnú činnosť na stálej službe alebo o členov hliadky. V prípade, že policajt príde do kontaktu s obeťou vtedy, keď už obeť podáva trestné oznámenie, je povinný poskytnúť jej informácie o jej právach a povinnostiach podľa Trestného poriadku. V tejto súvislosti predkladáme návrh na úpravu ustanovenia § 4, pokiaľ ide o rozsah informácií, ktoré by mali poskytovať policajti a prokurátori (ostatné ustanovenia týkajúce sa práva na informácie zo strany iných subjektov sme neupravovali). V nami predloženom návrhu sú vypustené tie ustanovenia z pôvodného návrhu § 4 ods. 2, ktoré sú duplicitné s ustanoveniami Trestného poriadku a ako také sú pre obeť relevantné iba v prípade, ak podáva trestné oznámenie (v takom prípade jej ich orgán činný v trestnom konaní poskytne v rámci poučenia podľa Trestného poriadku) – napríklad právo na tlmočenie a preklad, náhradu škody, respektíve trov poškodeného v trestnom konaní, kontaktné údaje na orgán konajúci o trestnom oznámení, podmienky a možnosti uzavretia zmieru a pod. Tieto ustanovenia už sú inkorporované v Trestnom poriadku, a preto nie je potrebné, aby boli duplicitne upravované v osobitnom zákone o obetiach. „§ 4 Poskytovanie informácií obeti (1) Obeť má v zákonom ustanovenom rozsahu právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je obeťou trestného činu. (2) Informácie sa obeti poskytujú pre ňu zrozumiteľným spôsobom v ústnej forme a písomnej forme, a to pri zohľadnení odôvodnených potrieb obete v závislosti od jej veku, rozumovej a vôľovej vyspelosti, zdravotného stavu vrátane psychického stavu a charakteru trestného činu, ktorého je obeťou. (3) Policajt alebo orgán Policajného zboru je povinný v rozsahu a spôsobom podľa odseku 2 poskytnúť obeti pri prvom kontakte s ňou informácie o a) orgáne, ktorému môže podať oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenie“), b) postupoch týkajúcich sa podania trestného oznámenia a konaní po podaní trestného oznámenia, c) jej úlohách, právach a povinnostiach v konaní po podaní trestného oznámenia, d) subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, vrátane kontaktných údajov na tieto subjekty, e) druhoch odbornej pomoci, ktorá jej môže byť poskytnutá podľa tohto zákona, f) podmienkach prijatia osobitných ochranných opatrení v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia alebo značnej škody na majetku, g) prístupe k zdravotnej starostlivosti, h) podmienkach získania prístupu k právnej pomoci, i) opatreniach na ochranu jej záujmov, o ktoré môže požiadať, ak má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie. (4) Ak prijíma trestné oznámenie prokurátor, je povinný obeti v rozsahu a spôsobom podľa odseku 2 poskytnúť informácie podľa odseku 3 písm. d) až g). (5) Policajt alebo prokurátor pri poskytnutí informácií obeti podľa odsekov 2 alebo 3 je povinný poučiť obeť o jej práve na sprostredkovanie kontaktu so subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a ak o to obeť požiada, takéto sprostredkovanie kontaktu zabezpečiť.“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 17. K čl. I § 8 ods. 2 Navrhujeme presne vymedziť, ktoré orgány verejnej moci sú povinné prijímať účinné opatrenia s cieľom zabrániť opakovanej a druhotnej viktimizácii. Navrhované znenie široko prekračuje účel a cieľ sledovaný smernicou. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 15. K čl. I § 4 ods. 7 Navrhujeme bližšie špecifikovať orgány verejnej moci, ktoré budú mať povinnosť poskytnúť informácie obeti pri prvom kontaktne (napríklad zdravotnícke zariadenia). Navrhované znenie ďaleko prevyšuje účel a cieľ sledovaný smernicou, ktorá túto povinnosť v čl. 4 viaže len na príslušné orgány. Nemožno od všetkých orgánov verejnej moci požadovať, aby obete, ktoré sa na nich obracajú písomnými alebo ústnymi žiadosťami, oboznamovali s kontaktnými údajmi o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, respektíve zisťovali, či im tieto neboli poskytnuté skôr. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 16. K čl. I § 7 ods. 1 Navrhujeme vypustiť slová „a právne zastupovanie obete“. Trestný poriadok dostatočným spôsobom upravuje právne zastupovanie obete v trestnom konaní, a to prostredníctvom splnomocnenca poškodeného alebo opatrovníka. Je nad rámec aktuálnej právnej úpravy, aby subjekty poskytujúce pomoc obetiam zastupovali obeť v trestnom konaní. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 22. K čl. I § 15 ods. 3 Navrhujeme pred slová „ujmy na zdraví“ vložiť slová „nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku“. Poškodený si v trestnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorý mu vznikol v dôsledku trestného činu, nie nárok na ujmu na zdraví. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 21. K čl. I § 11 ods. 4 Navrhujeme pred slová „ujmy na zdraví“ vložiť slová „nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku“. Poškodený si v trestnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorý mu vznikol v dôsledku trestného činu, nie nárok na ujmu na zdraví. Zároveň navrhujeme vypustiť druhú vetu, pretože aj trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania môže byť spôsobená ujma na zdraví. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 32. K čl. III bod 4 Navrhujeme vymedziť subjekty, ktoré budú posudzovať, respektíve vyhodnocovať, či poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Podľa aktuálnej právnej úpravy vyhodnocovanie podmienok je v právomoci orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. Ak je cieľom právnej úpravy rešpektovať výlučne vôľu poškodeného, je potrebné túto skutočnosť v tomto ustanovení zreteľne uviesť. Zároveň navrhujeme ustanovenie gramaticky upraviť. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 25. K čl. I § 22 ods. 1 Navrhujeme slová „orgány činné v trestnom konaní“ nahradiť slovami „subjekty poskytujúce pomoc obetiam“. Orgány činné v trestnom konaní môžu poučiť obeť o jej práve na finančné odškodnenie, nie však aj o podmienkach jeho poskytnutia. Uloženie takejto povinnosti orgánom činným v trestnom konaní presahuje ich úlohy, ktoré plnia v trestnom konaní. Práca s obeťou je prioritne úlohou subjektov poskytujúcich pomoc obetiam vrátane právnej pomoci. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 33. K čl. III bod 5 Navrhujeme v celom znení ponechať aktuálnu právnu úpravu. Duplicita opatrovníka so zachovaním jeho procesných práv a subjektu poskytujúceho pomoc obetiam bez vymedzenia jeho postavenia v trestnom konaní je nadbytočná a neefektívna. Práva a povinnosti subjektu poskytujúceho pomoc obetiam v trestnom konaní nie sú zadefinované, a teda nie je jasné, či právny zástupca z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam má právo byť prítomný pri výsluchu poškodeného maloletého, respektíve či disponuje ďalšími právami poškodeného maloletého. Navyše každý poškodený má právo zvoliť si splnomocnenca na svoje zastupovanie a má právo na sprievod dôverníka. Aktuálna právna úprava dostatočným spôsobom reflektuje práva poškodenej maloletej osoby, ktorej opatrovníkom môže byť aj subjekt poskytujúci pomoc obetiam. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 37. K čl. III bod 11 Navrhujeme vymedziť subjekty, ktoré budú posudzovať, respektíve vyhodnocovať, či svedkovi hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Podľa aktuálnej právnej úpravy vyhodnocovanie podmienok je v právomoci orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. Ak je cieľom právnej úpravy rešpektovať výlučne vôľu poškodeného, je potrebné túto skutočnosť v tomto ustanovení zreteľne uviesť. Zároveň navrhujeme ustanovenie gramaticky upraviť. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.8.2017 Detail