LP/2017/551 Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Verejnosť (Verejnosť) 432. Pripomienka k čl. III – § 199 ods. 1 Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Avšak 30 dňová lehota nepostačuje, ak je ho potrebné doplniť o listinné dôkazy alebo vykonanie výsluchu cestou dožiadania. Navrhovaná úprava má zvýšiť pravdepodobnosť objasnenia spáchania trestného činu, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 199 ods. 1 v prvej vete sa na konci vkladá čiarka a slová „výnimočne do 60 dní, ak ho treba doplniť o listinný dôkaz alebo výsluch svedka dožiadaním“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 433. Pripomienka k čl. III – § 247 ods. 1 Termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň päť pracovných dní. Avšak ak obhajca zastupuje viacerých páchateľov trestných činov vo viacerých konaniach, môže sa stať, že hladné pojednávanie je nutné odročiť, nakoľko na ten istý termín bolo určených viacero pojednávaní. Preto je potrebné, aby sa pred určením hlavného pojednávania preverovala táto skutočnosť. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 247 ods. 1 sa na konci vkladá nová veta, ktorá znie : „Termín hlavného pojednávania určí predseda senátu podľa súdneho manažmentu tak, aby sa ho predvolaní mohli zúčastniť.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 431. Pripomienka k čl. III – § 196 ods. 2 Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Avšak pre urýchlenie konania je potrebné, aby bolo možné vypočuť aj inú osobu, ktorá by mohla bližšie doplniť trestné oznámenie. Navrhovaná úprava má zvýšiť pravdepodobnosť objasnenia spáchania trestného činu, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 196 ods. 2 v druhej vete sa na konci vkladá bodkočiarka a slová „na doplnenie trestného oznámenia možno výnimočne vypočuť aj inú osobu.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 434. Pripomienka k čl. III – § 307 ods. 1 písm. c) V rámci ochrany obetí trestných činov sa navrhuje, aby im bola priznaná možnosť opravných prostriedkov aj proti rozhodnutiam o vine a treste. Nie je totiž žiadneho racionálneho odôvodnenia prečo by takého oprávnenie poškodený nemohol mať. Predsa vždy rozhoduje nestranný a nezávislý súd. Navrhovaná úprava má rozšíriť práva poškodeného, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 307 ods. 1 písm. c) sa za slovo „výroku“ vkladajú slová „o vine, uložení trestu a“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 435. Pripomienka k čl. III – § 355 ods. 1 V rámci ochrany obetí trestných činov sa navrhuje, aby im bola priznaná možnosť opravných prostriedkov aj proti rozhodnutiam o vine a treste. Nie je totiž žiadneho racionálneho odôvodnenia prečo by takého oprávnenie poškodený nemohol mať. Predsa vždy rozhoduje nestranný a nezávislý súd. Navrhovaná úprava má rozšíriť práva poškodeného, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 355 ods. 1 sa za slovo „prokurátor“ vkladajú slová „a poškodený“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 440. Pripomienka k čl. II – § 59 ods. 4 V prípade uloženia trestu prepadnutia majetku po právoplatnom rozhodnutí už zväčša páchateľ nemá majetok, ktorý by mohol prepadnúť štátu. Jeho majetok tak bol kreatívne prevedený. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby právne úkony mimo bežných právnych úkonov boli voči štátu neúčinné. V takom prípade by štát mohol podať návrh na vykonanie exekúcie proti odsúdenému, v ktorom by špecifikoval a doložil ktoré právne úkony sú neúčinné. Exekútor by potom mohol takýto majetok predať a vyplatiť výťažok štátu. Tretie osoby by sa v exekučnom konaní mohli brániť vylúčením veci z exekúcie. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 59 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie : „(4) Nakladanie s majetkom mimo bežných právnych úkonov x) tri roky pred začatím trestného stíhania nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči štátu neúčinný a nárok štátu môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o trestnom stíhaní vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť.“. Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie : „x) § 61c zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 436. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V - § 106 ods. 3 OZ Zmena Občianskeho zákonníka. V prípade náhrady škody je subjektívna premlčacia doba dvojročná. Teda právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je tri roky. Ak však ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to však neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je škoda spôsobená trestným činom, tak trestný súd v adhéznom konaní rozhodne aj o výške škody, inak odkáže poškodeného na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Vo väčšine prípadov sa stáva, že trestný súd o škode nerozhodne. Potom sa poškodení začne domáhať náhrady škody v občianskom súdnom konaní, avšak súd žalobu zamietne pre námietku premlčania. Preto sa navrhuje, aby sa premlčacia doba pri práve na náhradu škody spôsobenú trestným činom vzťahovala na všetky trestné činy a nielen na niektorý trestný čin korupcie. Týmto sa posilní postavenie poškodeného z trestného činu. Navrhovaná úprava má rozšíriť práva poškodeného, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 106 ods. 3 sa vypúšťa slovo „korupcie“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 437. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V - § 110 ods. 3 OZ Zmena Občianskeho zákonníka. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Teda bežné pohľadávky priznané súdom sa premlčujú za desať rokov avšak zaostalé výživné (ako opakujúce sa plnenia) sa premlčuje už za tri roky. V prípade, ak rodič dieťa je odsúdení pre zanedbanie povinnej výživy, je poškodený toto dieťa. Preto sa navrhuje odstránenie tejto nespravodlivosti, aby aj osoby, ktorým bolo určené výživné, boli chránené desaťročnou premlčacou dobou. Navrhovaná úprava má rozšíriť práva poškodeného, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 106 ods. 3 sa vypúšťa slovo „korupcie“. V § 110 ods. 3 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie: „Zaostalé výživné sa premlčuje za desať rokov.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 438. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V - § 442 ods. 5 OZ Doplnenie Občianskeho zákonníka. V rámci trestného konania pri posudzovaní viny a trestu sa vychádza zo zásady in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech, v tomto prípade v prospech obžalovaného. Avšak v prípade, ak na trestnom súde bolo právoplatne preukázané, že obžalovaný trestný čin spáchal a poškodený bol odkázaný na civilný proces, tak potom by poškodený z trestného činu mal byť civilnom procese viac chránený ako ten, čo mu trestným činom spôsobil škodu. Preto sa navrhuje, aby v pochybnostiach o spôsobe a rozsahu náhrady škody platil výklad, ktorý je pre poškodeného priaznivejší. Obdobnú úpravu Občiansky zákonník ustanovuje pri spotrebiteľských sporoch v § 54. Navrhovaná úprava má rozšíriť práva poškodeného, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 442 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie : „(5) Ak bola škoda spôsobená niektorým trestným činom, tak v pochybnostiach o spôsobe a rozsahu náhrady škody platí výklad, ktorý je pre poškodeného priaznivejší.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 439. Za čl. V sa vkladá nový čl. VI – nový § 265a OBZ Doplnenie Obchodného zákonníka. Je veľa prípadov, kedy „šikovný“ podnikateľ s nechá vyplatiť zálohu na vykonanie diela, avšak dielo nevykoná ani nevráti peniaze. Pred orgánmi činným v trestnom konaní sa bráni tým, že peniaze použil na úhradu iných dlhov. Úmysel niekoho podviesť sa nedá preukázať. Preto je trestné konanie zastavené. Je nemysliteľné, aby právny poriadok umožňoval takéto konanie. Navrhovaná úprava má zabezpečiť hrozbu pre nepoctivých podnikateľov, aby upustili od podvodného konania, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : Za § 265 sa vkladá § 265a, ktorý znie: „§ 265a Poskytnutá platba pred dodaním predmetu zmluvy sa môže použiť výlučne len v súvislosti s týmto predmetom zmluvy.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 441. Pripomienka k čl. II – § 59 ods. 5 V prípade uloženia trestu prepadnutia majetku odsúdený už nevlastní majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená škoda spôsobená trestným činom. Preto sa navrhuje, aby sa do hodnoty prepadnutého majetku vyplácala takáto škoda. Teda aj škoda spôsobená iným trestným činom, pre ktorý bol uložený takýto trest. Rovnako to platí aj v prípade, ak sa získal výťažok z exekúcie pri predaji majetku, ktorého sa páchateľ pred odsúdením zbavil Navrhovaná úprava má uspokojiť nárok na náhradu škody, čo je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 59 sa vkladá nový odsek 5, ktorý znie : „(5) Do hodnoty prepadnutého majetku a výťažku z exekúcie štát vypláca priznané nároky na náhradu škody spôsobenú trestným činom.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 443. Pripomienka k čl. II – § 60 ods. 7 V prípade uloženia trestu prepadnutia veci sa situácia navrhuje riešiť obdobne ako pri prepadnutí majetku Navrhovaná úprava má uspokojiť nárok na náhradu škody, čo je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 60 sa vkladá nový odsek 7, ktorý znie : „(7) Ustanovenie § 59 ods. 5 sa použije obdobne.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) 442. Pripomienka k čl. II – § 60 ods. 6 písm. a) Reakcia na § 60 ods. 7 Preto sa navrhuje nasledovné : V § 60 sa ods. 6 písm. a) vypúšťa. Doterajšie písmeno b) a c) sa označuje ako písmeno a) a b). Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
LO (LIGA OTCOV, za spravodlivosť a práva detí a rodičov) čl. II Čl. II sa dopĺňa takto: V § 349 sa vypúšťa časť vety "po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí," a slovo "takého" sa nahrádza slovom "súdneho". Odôvodnenie: Vzhľadom k tomu, že v praxi pokiaľ jeden z rodičov odopiera styk s dieťaťom druhému rodičovi resp. neplní vykonateľné rozhodnutie súdu nie je priamo z trestného zákona možné voči nemu vyvodiť sankcie, žiadať nápravu, ani toto protiprávne konanie nie je doposiaľ trestné bez predchádzajúceho návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia v občianskom súdnom konaní. Ako podklad k návrhu na výkon rozhodnutia dobre slúži zápisnica o trestnom oznámení na príslušnom Okresnom riaditeľstve PZ na ktoré po preskúmaní vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ vydá uznesenie, ktoré znie, že nakoľko nebola naplnená objektívna stránka trestného činu a to tá, že oznamovateľ nepožiadal o opatrenie v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu chýba formálny znak trestného činu. Z toho vyplýva že v danej veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania nakoľko sa nejedná o trestný čin. Toto uznesenie bohužiaľ z väčšej časti pre otca znamená, že stráca čas opätovným podávaním trestných oznámení, len na to aby mohol dokázať, že mu je bránené v styku s dieťaťom. Zo strany vyšetrovateľov je trend odrádzať otcov od podávania bezvýznamných oznámení a pokiaľ rodič nie je neoblomný a neprotestuje, že neopustí Okresné riaditeľstvo bez zápisnice, mnoho krát odchádza s presvedčením, že nemá cenu sa domáhať práva. Vyšetrovateľ si buď rodiča ktorý marí rozhodnutie súdu nepredvolá vôbec, alebo keď si ho predvolá vo väčšine prípadov matku tá odrecituje otrepanú pesničku, že ona nebráni styku a otec si môže prísť pre dieťa v určenom čase. Na to vyšetrovateľ vydá vyššie uvedené uznesenie, ktoré príde aj matke a tým, ešte viac podporí jej konanie, nakoľko sa utvrdzuje v tom, že voči jej rozhodnutiu nikto nič nezmôže. Po niekoľkých takýchto bezvýznamných trestných oznámeniach konečne príde tá chvíľa, kedy už mnoho krát aj po roku čo matka bráni styku s dieťaťom druhému rodičovi, môže otec podať návrh na výkon rozhodnutia. Podľa CSP a CMP pred nariadením výkonu rozhodnutia súd zdvorilo vyzve matku aby dobrovoľne plnila vykonateľné rozhodnutie súdu, alebo prostredníctvom úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Medzi týmto formálnym úkonom ktorý nikam nevedie ubehne ďalších niekoľko mesiacov čakania zo strany otca, lebo matka podľa preukázaných skúseností vie a je poučená, aký bude ďalší postup súdu, a teda výzvu v kľudne ignoruje. Na to v mnohých prípadoch nariadi súd pojednávanie vo veci výkonu rozhodnutia aby ešte stále dal matke šancu sa vyjadriť a znova ju formálne vyzvať, pojednávanie je vytýčené mnoho krát o ďalších niekoľko mesiacov. Potom príde bežná prax a to, odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti matky alebo jej advokáta, ospravedlnenie sa, opätovná PN, čo pribúdajú ďalšie mesiace bránenia styku rodičovi s dieťaťom. Keď konečne príde deň pojednávania a matka sa rozplače prejaví všetok svoj dobrý úmysel už plniť rozhodnutie súdu, na to sa sudca vo väčšine prípadov žena zľutuje a matka odchádza s úsmevom s napomenutím a mnoho krát bez pokuty. A najbližší styk otca s dieťaťom sa znovu nekoná. Táto procedúra môže začať odznovu a možno sudca konečne uloží po x rokoch konečne prvú pokutu. Toto uloženie pokuty sa musí opätovne opakovať aby vyšetrovateľ mohol konečne uznať naplnenie skutkovej podstaty § 349. Z praxe pokiaľ to otec dovtedy nevzdá, alebo dieťa ešte vôbec bude vedieť kto je jeho druhý rodič, alebo neskončí otec na mizine toto domáhanie sa základného práva rodiča trvá niekoľko rokov vytrvalej práce otca, úradníkov, kolíznych pracovníkov a advokátov. Pritom na porovnanie - vymoženie výživného je úplná balada. Vzhľadom k tomu, že škodiaci rodičia sú dobre informovaní o medzerách v zákonoch a veľmi ťažkej vymožiteľnosti tohto práva zo súčasnou právnou úpravou nemožno očakávať akékoľvek zlepšenie v tomto smere. Je nutné urobiť novelu zákona už len kvôli tomu, že štátne orgány t.j. súdy vedome chránia takýchto rodičov pretože je to na ich subjektívnom zvážení či budú výkon rozhodnutia viesť urgentne k tomu aby došlo k trestnému stíhaniu, alebo nie. Súdy týmto dávajú priestor na opakované porušovanie základného práva rodiča. Samozrejme sú aj výnimočné prípady kedy súd koná zrýchlene a matka v trestnom konaní konečne po rokoch páchania zla dostane aspoň 12 mesačný podmienečný trest. Ale čo z toho keď Vaše dieťa Vás už nepozná a začínate na horšom začiatku ako pri cudzom dieťati. Takto vzniká zavrhnutie rodiča pod ochranou štátu... Zásadná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) čl. I § 25 ods. 1 – znenie písmena a) odporúčame upraviť takto: „a) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu, ak o akreditáciu žiada právnická osoba,“. V písmene g) odporúčame slovo „miesto“ nahradiť slovami „adresu miesta“. Súčasne odporúčame za písmeno a) vložiť nové písmená b) a c), ktoré znejú: „b) obchodné meno fyzickej osoby – podnikateľa, adresu miesta podnikania alebo výkonu činnosti, identifikačné číslo, meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak o akreditáciu žiada fyzická osoba – podnikateľ alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba zapísaná v živnostenskom registri alebo v obdobnom registri osvedčujúcom oprávnenie na vykonávanie činnosti, c) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak o akreditáciu žiada fyzická osoba,“. Doterajšie písmená b) až k) odporúčame označiť ako písmená d) až m). Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) čl. I K § 27 ods. 1 písm. a) - znenie písmena a) odporúčame upraviť takto: „a) označenie akreditovanej osoby v rozsahu podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c),“ vzhľadom na náš návrh vložiť nové písmená b) a c) v §25 ods.1. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) § 11 ods. 3 Odporúčame vypustiť slovo „ale“. Súčasne odporúčame zvážiť, aby aj obeť trestného činu sexuálneho zneužívania mala nárok na odškodnenie aj v prípade, ak dôjde k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že obžalovaný alebo obvinený pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedný. Absencia trestnej zodpovednosti z dôvodu veku neznamená, že v objektívnej realite sa skutok nestal, pričom v rámci tohto skutku sa fyzická osoba stlala obeťou násilného trestného činu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) § 21 ods. 1 Odporúčame ustanovenie preformulovať tak, aby vznik povinnosti obete násilného trestného činu vrátiť ministerstvu finančné prostriedky bola viazaná na uplatnenie práva štátom. V navrhovanom znení sa ustanovenie povinnosti míňa účelu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2017 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Všeobecné V celom texte návrhu zákona odporúčame slová „v prípade“ nahradiť slovom „pri“ v príslušnom tvare, pred slovom „vrátane“ vypustiť čiarku, slovo „maximálne“ nahradiť slovom „najvyššia“, slovo „prináleží“ slovom „patrí“, slovo „zaistenia“ slovom „zabezpečenia“, za odkazy v texte návrhu zákona doplniť veľké zátvorky, v poznámke pod čiarou k odkazu 3 slová „zákon č. 576/2044 Z. z.“ odporúčame nahradiť slovami „zákon č. 576/2004 Z. z.“, v poznámke pod čiarou k odkazu 12 doplniť slová „v znení zákona č. 84/2014 Z. z.“, slovo „s výnimkou“ odporúčame nahradiť slovom „okrem“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 28.7.2017 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Čl. I § 11 ods. 3 odporúčame vypustiť slovo „ale“ pred slovom „obeť“. Zároveň odporúčame v dôvodovej správe doplniť a bližšie špecifikovať dôvod pre ustanovenie výnimky pri trestnom čine sexuálneho zneužívania, kedy obeti násilného trestného činu nevzniká nárok na odškodnenie v prípade, ak obvinený alebo obžalovaný nie je pre nedostatok veku trestne zodpovedný, príp. z čoho má predmetná výnimka vychádzať (v súčasnom znení zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorého úprava odškodňovania sa preberá v tretej časti Čl. I predmetného návrhu zákona, takúto výnimku totiž neobsahuje). Obyčajná pripomienka Odoslaná 28.7.2017 Detail