LP/2018/201 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 92 ods. 6 zákona č. 440.2015 Z.z. o športe § 92 odsek 6 sa pred jeho pôvodné znenie "Na prejednávaní veci komisiou podľa odsekov 1 a 2 má právo byť prítomný zástupca agentúry." dopĺňa o nasledovné znenie: "Komisie podľa odsekov 1 a 2 v konaní vo veci porušenia pravidiel podľa § 88 ods. 3 postupujú podľa platného a účinného Svetového antidopingového kódexu." tak, že celý nový § 92 ods. 6 znie nasledovne: „(6) Komisie podľa odsekov 1 a 2 v konaní vo veci porušenia pravidiel podľa § 88 ods. 3 postupujú podľa platného a účinného Svetového antidopingového kódexu. Na prejednávaní veci komisiou podľa odsekov 1 a 2 má právo byť prítomný zástupca agentúry.“ Odôvodnenie: Na základe praktických skúseností a poznatkov agentúry v konaniach vo veci porušenia pravidiel podľa § 88 ods. 3 zákona, je nevyhnutné jednoznačne ustanoviť prioritu Svetového antidopingového kódexu pred internými predpismi národných športových zväzov. Či už z finančných dôvodov, odborných dôvodov alebo iných nešpecifikovaných dôvodov nedošlo k zosúladeniu interných predpisov národných športových zväzov so Svetovým antidopingovým kódexom. Negatívnym následkom nekompatibility sú potom rozhodnutia komisií v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky (UNESCO, Rada Európy). Zároveň je potrebné brať do úvahy fakt, že Svetová antidopingová organizácia v pravidelných šesťročných cykloch vydáva nový a aktualizovaný Svetový antidopingový kódex (predchádzajúca verzia 2009, aktuálna verzia 2015, pripravovaná verzia 2021). Zosúladenie interných predpisov národných športových zväzov s novým Svetovým antidopingovým kódexom môže meškať a teda môže vzniknúť opäť stav inkompatibility. Navrhovaná úprava zjednodušuje a zároveň unifikuje postup a pravidlá konania a rozhodovania vo veciach porušenia antidopingových pravidiel. Uvedenú pripomienku považujeme za zásadnú a schvaľovanie novelizácie zákona, na základe ktorej sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vnímame ako príležitosť na také zmeny a doplnenia zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, ktoré sú z nášho pohľadu nevyhnutné a žiaduce. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 8 zákona č. 440.2015 Z.z. o športe V § 8 odsek 6 sa za písm. b) vkladá nové písm. c), ktoré znie: „c) zabezpečiť vo svojej pôsobnosti vzdelávanie v oblasti boja proti dopingu.“ Odôvodnenie: Významnou súčasťou boja proti dopingu v športe je prevencia a edukácia. Význam prevencie a edukácie je zvýraznený aj odporúčaním Rady Európy č. 2/2016. Je nesporné, že prevencia a edukácia v oblasti boja proti dopingu v športe má pozitívny dopad na odmietavý postoj športovcov k dopingu. Vzdelávanie je potrebné nielen na úrovni reprezentantov a vrcholových športovcov, ale už od základnej úrovne športových organizácii. Okrem uvedeného je potrebné klásť dôraz na antidopingové vzdelávanie na úrovni mládežníckeho športu a tým budovať odmietavý postoj športovcov k dopingu od počiatku športovej kariéry. Na dosiahnutie uvedených zámerov je potrebné zdôrazniť záväzok športových organizácii pri zabezpečovaní vzdelávania v oblasti boja proti dopingu. V súlade s § 86 ods. 4 písm. n) zákona môžu športové organizácie využiť podporu agentúry. Uvedenú pripomienku považujeme za zásadnú a schvaľovanie novelizácie zákona, na základe ktorej sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vnímame ako príležitosť na také zmeny a doplnenia zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, ktoré sú z nášho pohľadu nevyhnutné a žiaduce. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 59a ods. 1 písm c. v spojení s § 19 až 23 Navrhujem upraviť podmienky uznania za národnú športovú organizáciu v § 59, ods. 1 tak, aby sa plnenie podmienky podľa písm. c/ nevyžadovalo vo vzťahu k ustanoveniam § 19 až 23, ktoré sú vzhľadom na zameranie, ciele a osobitosti národných športových organizácií, nevykonateľné. Napr. v § 19, ods. 3. V prípade Asociácie športu pre všetkých SR nie je možné aplikovať ani jednu z dvoch možností, lebo ide o združenie národných zväzov športu pre všetkých a nie fyzických osôb. Problematické sú aj ustanovenia v § 19, písm. e/ a g/ Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) zákonu č. 595.2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Navrhujeme doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nasledovne: Za § 30c zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov navrhujeme doplniť nový § 30d, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 30d Odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť (1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu športovej činnosti možno odpočítať súčet a) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, b) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu. (2) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na sponzorské od základu dane podľa odseku 1 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11. (3) Od základu dane možno podľa odseku 1 písm. a) až c) odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) súvisia s realizáciou projektu športovej činnosti len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a) až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu športovej činnosti. (4) Odpočet podľa odseku 1 nemožno uplatniť na výdavky (náklady), na ktoré bola poskytnutá úplná podpora z verejných financií. (5) Odpočet podľa odseku 1 môže využiť daňovník, ktorý v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b. (6) Projektom športovej činnosti, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odseku 1, sa rozumie písomný dokument (zmluva o sponzorstve v športe), v ktorom daňovník vymedzí predmet športovej činnosti. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu športovej činnosti, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt športovej činnosti musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu športovej činnosti. Lehota na predloženie projektu športovej činnosti daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi. (7) Finančné riaditeľstvo do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu športovej činnosti uplatnil odpočet podľa odseku 1, tieto údaje: a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka, b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, c) dátum začiatku realizácie projektu športovej činnosti, d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení. (8) Ak odpočet podľa odseku 1 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.“. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 3) Navrhujeme doplniť nové písmená y) a z) ktoré znejú: “y) kolektívnym športom šport, v ktorom je povolené vystriedať súťažiacich športovcov v priebehu súťaže, z) individuálnym športom, šport, ktorý nie je kolektívnym športom,”. V zákone o športe, jeho prílohe č. 3, ale aj v ďalšej športovej legislatíve sa používajú pojmy “kolektívny šport” a “individuálny šport”, ktoré je dôležité rozlišovať aj na účely financovania najmä pri výpočte príspevku uznanému športu. Preto je potrebné tieto pojmy zadefinovať v súlade s ich medzinárodne uznávanými definíciami. V tomto smere je pre športovú obec relevantnou definičnou pomôckou Svetový antidopingový kódex vydaný medzinárodnou športovou organizáciou WADA, v ktorom je v prílohe č. 1 (Definície) definovaný kolektívny šport (Team Sport) úplne jasne a jednoznačne tak, že je ním šport, v ktorom je povolené vystriedať športovcov v priebehu súťaže. Z uvedeného bude potom jasné, že posádky, ani iné viacčlenné družstvá športovcov napríklad pri tenise, boboch, sánkach, kanoistike a pod. nie sú kolektívnym športom a na účely hodnotenia ich výsledkov, či už do vzorca alebo zaraďovania do zoznamu najvýkonnejších športovcov alebo top tímu, by sa malo postupovať ako v prípade individuálnych športov. Všetky športy, ktoré nie sú kolektívnym športom sú individuálnymi športmi. Je potrebné uviesť, že podľa § 17 ods. 2 a § 24 ods. 2 Zákona o športe sú národné športové zväzy a národné športové organizácie povinné zapracovať do ich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu, ktorých súčasťou je aj Svetový antidopingový kódex, t.j. sú povinné akceptovať aj definíciu kolektívneho športu a individuálneho športu. Slovenské znenie Svetového antidopingového kódexu dostupné na stránke Antidopingovej agentúry SR. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) Nad rámec návrhu zákona Navrhujeme do návrhu zákona doplniť novelizačné články, ktorými sa zmenia tieto zákony: 1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 2. zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 3. zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, 4. zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, 5. zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 6. zákon č. 73/1998 Z. z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, 7. zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom navrhovanej zmeny je systematickou zmenou odstrániť nežiadaný právny stav, ktorý vznikol v dôsledku novely zákona o športe č. 354/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2017. Na základe uvedenej novely sa zmenil status športových odborníkov zo samostatne zárobkovo činných osôb na podnikateľov, pričom je potrebné uviesť, že predmet/obsah športovej činnosti, ktorú športoví odborníci vykonávali, respektíve vykonávajú, sa nijako nezmenil. V dôsledku tejto zmeny sa však prestala na športových odborníkov vzťahovať výnimka zo zákazu „inej zárobkovej činnosti“ pôvodne ustanovená v jednotlivých statusových zákonoch, a to v závislosti od legislatívnej konštrukcie tohto zákazu. Viaceré statusové zákony pripúšťajú výnimky zo zákazu inej zárobkovej činnosti, nie však výnimky zo zákazu podnikania. Navrhujeme preto novelizáciou vyššie uvedených predpisov dosiahnuť pôvodne sledovaný cieľ pri prijatí zákona o športe, aby športová činnosť športových odborníkov vykonávaná zárobkovo popri výkone povolania/služby/zamestnania bola povolená. Poukazujeme na to, že tento cieľ bol v čase prípravy návrhu zákona o športe všetkými dotknutými rezortmi akceptovaný. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I .§ 42 ods. 2 písm. a). Na konci písmena a) navrhujeme pripojiť slová “ak predpis národného športového zväzu a predpis medzinárodnej športovej organizácie alebo kolektívna zmluva upravuje podmienky okamžitého skončenia zmluvného vzťahu pre športovca výhodnejšie, postupuje sa podľa týchto predpisov”. Eventuálne navrhujeme doplniť do spoločného ustanovenia § 46 nový odsek 9, ktorý znie: “(9) Ak predpis medzinárodnej športovej organizácie a predpis národného športového zväzu alebo kolektívna zmluva obsahuje úpravu pravidiel zmluvného vzťahu športovca so športovou organizáciou vykonávajúcich športovú činnosť v ich pôsobnosti výhodnejšie pre športovca, ako je upravená v tejto hlave, použije sa výhodnejšia úprava.”. Odôvodnenie: V záujme rešpektovania autonómie športu, športového hnutia a jeho predpisov, ktoré v niektorých otázkach poskytujú vyššiu úroveň ochrany oprávnených záujmov športovcov ako zákonná úprava sa navrhuje vytvoriť legislatívny základ pre uplatňovanie podmienok okamžitého skončenia zmluvného vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu zo strany športovca, ktoré sú výhodnejšie ako úprava zákona o športe. Predpokladom pre uplatnenie úpravy výhodnejšej pre športovcov je existencia úpravy výhodnejšej pre športovcov v predpise príslušnej medzinárodnej športovej organizácie, ktorá zjednocuje štandard pre športovcov v príslušnom športe na celom svete, ktorá je premietnutá do predpisu národného športového zväzu, ktorý je dostupný pre všetkých účastníkov právnych vzťahov v slovenskom jazyku. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I bodu 8 .§ 75 ods. 3 písm. a). Navrhujeme do § 75 ods. 1 doplniť nové písmeno d), ktoré znie: “d) podpora rozvoja a činnosti rezortných športových stredísk.” Navrhovanou zmenou sa umožní vláde Slovenskej republiky, aby mala vytvorené zákonné predpoklady na rozhodnutie o strategickej podpore rozvoja rezortných športových stredísk. Zároveň je potrebné v zákone výslovne uviesť, že rezortné športové stredisko je športovou organizáciou, čo plne korešponduje s predmetom a obsahom jeho činnosti. Zrejme nie je na Slovensku veľa športových organizácií, v ktorých sa vykonáva športová činnosť v takom rozsahu a kvalite ako v rezortných športových strediskách, preto je dôvodné a primerané, aby im bol v zákone o športe priznaný status športovej organizácie. Zároveň je potrebné uviesť, že rezortné strediská patria do pôsobnosti rôznych rezortov, preto je na mieste, aby o príspevku mohla rozhodovať aj vláda. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I .§ 7. Navrhujeme do § 7 vložiť nový odsek 3, ktorý znie: “Ak ide o kontrolóra alebo člena štatutárneho orgánu športovej organizácie, za bezúhonného sa považuje ten, kto okrem trestných činov uvedených v odseku 2 nebol právoplatne odsúdený ani za trestný čin proti majetku alebo za hospodársky trestný čin.” Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8. V § 7 ods. 4 sa slová “odseku 2” nahrádzajú slovami “odseku 2 alebo 3”. Legislatívnotechnická úprava nadväzujúca na vloženie nového odseku 3 do § 7. V nadväznosti na uvedenú zmenu sa javí byť vhodné a potrebné v § 67 ods. 2 upraviť ako právny následok porušenia podmienky bezúhonnosti športového odborníka stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov športovej organizácie, ktorá využíva na športovú činnosť športového odborníka, ktorý nespĺňa podmienku bezúhonnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I bodu 7 .§ 75 ods. 2 písm. c). Navrhovaná zmena vytvára priestor pre netransparentné poskytnutie štátnych prostriedkov akémukoľvek subjektu na akýkoľvek športový projekt, ktorý rámcovo spadá pod definíciu verejného záujmu v športe a zároveň sa takýto projekt stane národným športovým projektom bez ohľadu na jeho skutočný dosah, keďže zákonná definícia jeho znakov nie je ustanovená. Navrhujeme cieľ sledovaný dôvodovou správou dosiahnuť vylúčením národných športových organizácií, ktoré sú zahrnuté v samostatných národných športových projektoch. Navrhujeme na konci pripojiť slová “v oblasti vysokoškolského športu, školského športu a športu pre všetkých”. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 97 ods. 5) Do § 97 ods. 5 navrhujeme doplniť "právnické osoby" vo výpočte subjektov, ktorých správne delikty je oprávnený prejednať a rozhodnúť okresný úrad v sídle kraja, nakoľko správneho deliktu sa môže dopustiť aj iný typ subjektu (právnickej osoby) ako je uvedený v platnom znení § 97 ods. 5 zákona o športe (oprava zrejmej nesprávnosti). Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K zákonu č. 580.2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95.2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Navrhujeme doplniť nový novelizačný článok, ktorý znie: “Čl. … Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z. a zákona č. 156/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: V § 10b ods. 1 písmeno a) znie: „a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka fyzickej osoby, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku, z dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,19a) zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,19a)”.” Odôvodnenie: Zákonom č. 335/2017 Z. z. bol do § 49a zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavedený nový inštitút „zmluvy o výkone činnosti športového odborníka”. Tento nový zmluvný typ je obdobou dohody o pracovnej činnosti prispôsobenej podmienkam športovej praxe. V športovej praxi je zmluva o výkone činnosti športového odborníka od jej zavedenia do právneho poriadku využívaná, napríklad pri činnosti rozhodcov, delegátov, časomeračov ale i trénerov mládeže či ďalších športových odborníkoch vykonávajúcich činnosť športového odborníka spravidla popri svojom hlavnom zamestnaní/povolaní alebo popri podnikaní. Pri zavedení zmluvy o výkone činnosti športového odborníka do života však bolo zistené, že na účely zákona o zdravotnom poistení je pri poberateľoch dôchodkov výhodnejší zmluvný režim dohody o pracovnej činnosti a pri študentoch zmluvný režim dohody o brigádnickej práci študentov. Dôsledkom toho je stav, že na rovnaký obsah/predmet činnosti športového odborníka sa uzatvárajú dva rôzne typy dohôd/zmluv a to podľa vlastností/statusu fyzickej osoby, s ktorou sa dohoda/zmluva uzatvára. Pri žiakoch a študentoch sa naďalej uzatvára dohoda o brigádnickej práci študentov (20 hodín týždenne) a pri poberateľoch dôchodkov sa využíva naďalej dohoda o pracovnej činnosti (10 hodín týždenne), a iba pri ostatných športových odborníkoch sa uzatvára nová zmluva o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona o športe (30 hodín týždenne). Na základe uvedeného sa javí byť rozumné a primerané tieto veľmi podobné zmluvné typy postaviť aj z hľadiska zákona o zdravotnom poistení na rovnakú úroveň, aby sa v športovej oblasti zmluvná agenda čo najviac zjednodušila a unifikovala a to tým spôsobom, že pre všetkých športových odborníkov na tú istú závislú činnosť športového odborníka bude v čo najširšej miere používaný nový zmluvný typ podľa § 49a zákona o športe, aj s prihliadnutím na týždenný rozsah odpracovaných hodín, ktorý je pri zmluvy podľa § 49a zákona o športe pre športového odborníka aj športovú organizáciu najvýhodnejší (30 hodín týždenne). Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 69 ods. 1) Navrhujeme na konci odseku 1 pripojiť vetu, ktorá znie: “Stav k tomuto dňu je rozhodujúci pre výpočet príspevku uznanému športu na nasledujúci rok a jeho rozdelenie podľa odseku 5 písm. a) a b). Národný športový zväz predpisom upraví pravidlá použitia tej časti príspevku uznanému športu, na ktorej rozdelenie prijímateľ stratil nárok.”. Odôvodnenie: Na základe poznatkov o problémoch z praxe sa javí ako potrebné v zákone o športe jednoznačne ustanoviť rozhodný deň pre poskytovanie údajov (vstupov do vzorca pre výpočet výšky finančných prostriedkov poskytovaných formou príspevku uznanému športu s tým, že tento deň bude rovnako rozhodný pre ďalšie nadväzujúce delenie finančných prostriedkov z hľadiska nápočtu členskej základne národného športového zväzu (pre rozdeľovanie objemu 15% z príspevku uznanému športu medzi jednotlivcov a družstvá). Stanoví sa jednoznačne deň, ktorý bude rozhodujúci z pohľadu stavu evidencie, či už zdrojovej evidencie národného športového zväzu a v prípade riadneho spustenia informačného systému športu, aj stavu evidencie údajov v ňom. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 65 ods. 6) Navrhujeme na konci § 65 ods. 6 bodku nahradiť čiarkou a pripojiť slová “alebo ak použitie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu nezverejňuje národný športový zväz podľa § 69 ods. 4.”. Odôvodnenie: Zverejňovanie použitia príspevku uznanému športu je podľa súčasného znenia zákona duplicitné. Zverejňuje ho národný športový zväz podľa § 69 ods. 4, pričom použitie má podľa § 65 ods. 6 zverejňovať aj každá športová organizácia, teda napr. aj športový klub, ktorý dostane verejné prostriedky od národného športového zväzu a je prijímateľom prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Keďže národný športový zväz zverejňuje použitie príspevku uznanému športu v tej istej podrobnej štruktúre, v akej ich použije klub (a ten zasiela svoje vyúčtovanie zväzu), v praxi dochádza k požiadavke duplicitného zverejňovania, čo nie je potrebné a je administratívne náročné pre športové kluby. Navrhovaným doplnením znenia v § 65 ods. 6 by sa táto duplicita odstránila. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 67 ods. 11) Navrhujeme na konci odseku 11 pripojiť vetu, ktorá znie: “Po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov počas toho istého rozpočtového roku ministerstvo školstva dodatočne poskytne športovej organizácii prostriedky, ktoré jej neboli poskytnuté v čase dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.”. Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť jednoznačným pravidlom situáciu, keď športovej organizácii počas dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov neboli poskytnuté platby zo štátnych prostriedkov, ak sa jej dočasné pozastavenie obnovilo počas toho istého rozpočtového roka. Aplikačná prax priniesla nejednotné názory na to, či (ne)majú alebo (ne)môžu byť zadržané prostriedky dodatočne po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov poskytnuté príslušnej športovej organizácii. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I .§ 3. Navrhujeme doplniť nové písmeno v) ktoré znie: “v) športovým odvetvím časť športu existujúca ako organizačná súčasť športového zväzu alebo ako samostatný športový zväz, ktorá samostatne alebo v spojení s inou časťou športu alebo inou organizačnou súčasťou športového zväzu spĺňa tieto podmienky je vymedzená ako samostatné športové odvetvie v rámci medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport, má najmenej tri súťažiace športové kluby registrované v registri právnických osôb v športe a najmenej 40 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe, ak ide o kolektívny šport a najmenej 20 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe, ak ide o individuálny šport, organizuje celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej dva po sebe nasledujúce roky, zabezpečuje výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach, zabezpečuje starostlivosť o talentovaných športovcov;”. Navrhuje sa do zákona o športe zaviesť definíciu “športového odvetvia”, aby bolo zrejmé, kedy sa športové odvetvie existujúce na medzinárodnej úrovni bude považovať za športové odvetvie relevantné z pohľadu slovenskej právnej úpravy na účely riadenia a správy vrátane financovania. V tejto súvislosti opakovane poukazujeme na potrebu zadefinovania pojmu kolektívny šport, keďže sa s týmto pojmom v zákone, ale aj vo vykonávacích predpisoch pracuje. Pri výpočte príspevku uznanému športu sú jedným z dôležitých vstupných parametrov aj váhy športových odvetví zastrešených jednotlivými národnými športovými zväzmi, pričom je potrebné jednoznačne vymedziť, kedy sa športové odvetvie bude na Slovensku považovať za fungujúce/existujúce a je potrebné ho zohľadniť pri stanovovaní váh jednotlivých športových odvetví a kedy sa jedná na Slovensku zatiaľ o neexistujúce športové odvetvie, ktoré sa môže v budúcnosti vytvoriť a z pohľadu práva bude relevantné po splnení zákonných podmienok ustanovených pre športové odvetvie. Definícia pripúšťa, aby dve alebo viaceré menšie príbuzné športové odvetvia, ktoré samostatne nedokážu splniť zákonné podmienky ustanovené pre získanie statusu športového odvetvia, mohli vytvoriť spojené športové odvetvie spojením/zlúčením do jedného organizačného úseku/celku. Z pohľadu financovania štátu by mali byť podporované v rámci národných športových zväzov iba také športové odvetvia, ktoré sú existujúce/fungujúce (body 2 až 5) a aj objektívne spôsobilé plniť spoločenskú objednávku premietnutú do vzorca na výpočet príspevku uznanému športu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 52 až 54) Riešenie sporov v športe, ktoré zaviedol zákon o športe v zmysle predmetných ustanovení po viac ako dvojročnej účinnosti zákona doviedol širokú odbornú a športovú verejnosť k viacerým zisteniam. Riešenie sporov v športe ako špecifickej oblasti vzťahov však nie je dotknuté a upravované len samotným zákonom o športe, ale aj ďalšími zákonnými predpismi ako je napríklad zákon č. 83/1992 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj “CSP”), zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj “SSP”), či zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj “EP”), ako aj zákona č. 244/2002 Z. z. Zákon o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj “ZRK”). Komplex týchto zákonov vytvára stav svedčiaci o tom, že spory vyplývajúce zo “športovej činnosti” /tak ako ju definuje zákon o športe v ustanovení § 3 písm. a)/ môžu riešiť jednak (i) orgány na riešenie sporov v zmysle zákona o športe, ktoré sú povinne zriaďované iba národnými športovými zväzmi /viď § 19 ods. 1 písm. f) zákona o športe/ a (ii) rozhodcovské súdy v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z., ak je subjekt v športe zriaďovateľom takéhoto súdu a osoby s príslušnosťou k zriaďovateľovi sa zaviažu členstvom alebo schválením rozhodcovskej doložky podriadiť rozhodcovskému súdu. V tomto rozsahu upozorňujeme na novelu zákona č. 244/2002 Z. z., ktorá obmedzila možnosť zriaďovania stálych rozhodcovských súdov subjektmi v športe iba na (i) národné športové zväzy a (ii) národné športové organizácie (ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). V tomto rozsahu je z pohľadu udržateľnosti tohto stavu diskutovanou otázka, či môže takýto rozhodcovský súd národného športového zväzu rozhodovať aj klasické obchodnoprávne spory vyplývajúce zo vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Z dlhodobého pohľadu - a predovšetkým aj v zmysle poslednej novely zákona č. 244/2002 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca mal zámer “špecializovať” rozhodcovské konanie pre šport tak, aby rozhodcovské súdy zriaďované národnými športovými zväzmi rozhodovali spory “prameniace” výlučne zo “športových vzťahov”. Tento zámer sa však v dotknutých zákonných predpisoch neprejavil, čoho následkom je, že rozhodcovské súdy národných športových zväzov dnes môžu rozhodovať všetky spory, ktoré sú v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. arbitrabilné. To znamená, že môžu rozhodovať aj akékoľvek iné, obchodnoprávne spory, ak sa subjekty práva (sporové strany) v rozhodcovskej zmluve alebo inom právnom úkone podrobia právomoci týchto orgánov. O tejto otázke sa už viedla diskusia aj na rešpektovaných právnických fórach (http://www.lexforum.cz/658). Riešením z dlhodobého hľadiska by mala byť novela zákona č. 244/2002 Z. z., ktorá by upravila právomoc rozhodcovských súdov (ustanovenie § 1) v tom smere, že do § 1 zákona č. 244/2002 Z. z. by bol doplnený nový odsek 6 s precizáciou zákonného znenia hovoriaceho o tom, že ak je zriaďovateľom rozhodcovského súdu národný športový zväz, právomocou rozhodcovského súdu je rozhodovanie sporov, ktoré vznikajú pri športovej činnosti podľa osobitného predpisu (s legislatívnym odkazom na “športovú činnosť” v zákone o športe). Ďalšou nevýhodou rozhodcovského súdnictva v športe je skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o športe sa na právne vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu primerane vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, nie však § 14, ktorým sa vylučuje arbitrabilita pracovnoprávnych sporov, z čoho vyplýva, že spory zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu by mali byť arbitrovateľné. Vzhľadom na to, že okrem tohto typu zmlúv môže amatérsky športovec vykonávať šport v zmysle § 4 ods. 4 písm. c) aj na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a na základe ustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) zákona o športe sú orgány na riešenie sporov oprávnené rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou, je potrebné zákonom upraviť aj možnosť rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou amatérskeho športovca na základe dohody mimo pracovného pomeru rozhodcovským súdom. Pritom podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. môže byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Z pohľadu udržateľnosti vývoja “mimoštátneho” riešenia sporov v športe sa nevyhnutným javí rovnako stanovenie minimálnych štandardov pre obsadzovanie týchto orgánov konkrétnymi športovými odborníkmi. Zákon o športe priamo neupravuje, kým by mali byť tieto orgány riešenia sporov obsadzované, aké minimálne vzdelanie by mali mať osoby riešiace športové spory v týchto orgánoch. To vytvára možnosť, že národný športový zväz do týchto orgánov obsadí aj osoby bez potrebnej minimálnej odbornej kvalifikácie, čo je z pohľadu udržateľnosti vývoja tejto oblasti determinujúce. Ako návrh de lege ferenda sa javí správnou novelizácia zákona o športe v rozsahu ustanovení § 52 až 54, pričom pri orgánoch na riešenie sporov a pri disciplinárnych orgánoch by zákon o športe stanoviť minimálne štandardy odbornej spôsobilosti pre osoby pôsobiace v týchto orgánoch. Ako správne sa javí uvažovať o minimálnom právnickom vzdelaní, aspoň na úrovni vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa. Tiež je potrebné upraviť aj spôsob obsadzovania týchto orgánov na riešenie sporov tak, aby bola dosiahnutá aj vyváženosť medzi členmi takéhoto orgánu navrhovanými športovými organizáciami (klubmi) na jednej strane a členmi navrhovanými športovcami. Ďalším problémom oblasti riešenia sporov v športe je možnosť napadnúť rozhodnutia orgánov na riešenie sporov, ktoré sú výsledkom riešenia sporov v športe na všeobecných súdoch členmi týchto národných športových zväzov (členov týchto občianskych združení). Tento problém vznikol na základe prijatia zákona č. 125/2016 Z.z. ktorý vzhľadom na prebehnutú rekodifikáciu civilného procesného práva v rozsahu prijatia CSP, SSP, a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré priamo novelizovali niekoľko desiatok zákonných predpisov, medzi nimi aj zákon č. 83/1990 Zb., z ktorého vypustil ustanovenie § 15 - a teda právnu ochranu člena občianskeho združenia. Na základe uvedeného člen občianskeho združenia sa dnes zo žiadneho zákonného predpisu nedozvie, na ktorý súd a predovšetkým - do akého typu súdnictva (či civilného sporového alebo správneho) sa má s podaním obrátiť pri snahe o zvrátenie následkov “športového rozhodnutia”. Túto problematiku rieši už aj komentárová spisba (Čollák, J.: komentár vo veciach politických práv, C.H. Beck, Správny súdny poriadok, Veľké komentáre, Bratislava, 2018) s tým, že relevantné právne závery by bolo potrebné zohľadniť aj v samotnom zákone o športe. Zdá sa správne, aby sa v konkrétnych ustanoveniach § 52 až 54 explicitne uviedlo zákonné znenie právnej ochrany voči týmto rozhodnutiam na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Zistenia odbornej verejnosti hovoria o tom, že rozhodnutia orgánov na riešenie sporov v zmysle ustanovenia § 52 sú napadnuteľné cestou súdu - v civilnom sporovom konaní podľa CSP, pričom rozhodnutia disciplinárnych orgánov podľa ustanovenia § 53 v správnom súdnictve riadenom SSP. Táto problematika je natoľko aktuálna, že tieto otázky rieši dokonca kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dlhodobým cieľom a zámerom športovej obce ako celku je zriadenie samostatného Stáleho súdu/tribunálu pre šport a jeho inštitucionalizácia či už v rámci sústavy všeobecného súdnictva, alebo mimo nej ako špecializovaného orgánu na alternatívne riešenie sporov. Z inštitucionálneho pohľadu je dnes možné konštatovať, že ak je inštitucionálne zriadenie Stáleho súdu/tribunálu pre šport z pohľadu ekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky neefektívne, je možné uvažovať aj nad inou variantou. Tou by mohlo byť “kauzálne vyčlenenie” a riešenie športových sporov súdmi Slovenskej republiky iba na vybraných súdoch všeobecnej sústavy súdnictva. Predpoklady pre vyčlenenie konkrétnych typov sporov (spotrebiteľské, rozhodcovské, burzové obchody, hospodárska súťaž, pracovnoprávne spory) pre konkrétne súdy všeobecnej sústavy súdnictva už existujú aj dnes, nakoľko CSP (ustanovenie § 22 až 33) pracuje so špecializáciou súdnictva a kauzálnou príslušnosťou súdov. Mnohé športové spory sa už dnes týkajú pracovnoprávnych sporov - napr. platnosti výpovede, nevyplatení mzdy a pod., čo bude od 1.1.2019 ešte aktuálnejšie vzhľadom na to, že všetky zmluvy o profesionálnom výkone športovej činnosti sa budú považovať za zmluvy podľa § 35 a nasl. zákona o športe. S kauzálnou príslušnosťou pracuje aj SSP (ustanovenia § 15 až 17). Z pohľadu ucelenosti zákonnej úpravy riešenia sporov v športe by sa priamou novelou CSP mohla zaviesť kauzálna príslušnosť súdov všeobecnej sústavy súdnictva konať a rozhodovať vo veciach žalôb podľa ustanovenia § 137 CSP proti orgánom na riešenie sporov zriaďovaných v zmysle ustanovenia § 52 a 53 zákona o športe, pričom súvisiacou novelou SSP by sa pre správne súdy výslovne uzákonila pôsobnosť na preskúmavanie rozhodnutí disciplinárnych orgánov športovej organizácie zriadených podľa zákona o športe ako aj rozhodnutí o nezapísaní športovca, športového odborníka či športovej organizácie do IS športu. Bolo by nepochybne posunom vpred, ak by “následný súdny prieskum” rozhodnutí orgánov na riešenie sporov vykonávalo len niekoľko súdov všeobecnej sústavy súdnictva, a len niekoľko senátov alebo samosudcov zaškolených na športovú problematiku, ktorá vykazuje výrazné osobitosti reflektujúc osobitnú povahu športu akceptovanú aj Zmluvou o fungovaní európskej únie (čl. 165 ods. 2). Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 36 V § 36 navrhujeme doplniť nový odsek 3, ktorý znie: “(3) Akékoľvek zmluvné dojednania poskytujúce športovej organizácii dodatočnú lehotu po lehote splatnosti na úhradu splatnej mzdy a ostatných peňažných plnení súvisiacich s vykonávaním športu športovcom za športovú organizáciu sú neplatné a neprihliada sa na ne, ak neboli dojednané v rámci kolektívneho vyjednávania.”. Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť neplatnosť tzv. novácie záväzkov, ktorá sa v športe pomerne často využíva pri preukazovaní plnenia licenčných podmienok v súvislosti s prihlasovaním do nového ročníka súťaže, no zároveň bol jej výsledkom často stav, že mzda/odmena športovcov bola opakovane predmetom novácie záväzku a uhradená bola niekedy po niekoľkých rokoch alebo len čiastočne alebo v niektorých prípadoch nebola uhradená vôbec. Existenčné problémy športovcov ako slabšiu zmluvnú stranu nútia športovcov pristúpiť na nie vždy výhodné podmienky od športovej organizácie len preto, aby mohli súťažiť v nasledujúcej sezóne, čím vlastne nedochádza k prirodzenému tlaku na športových funkcionárov, aby efektívne a transparentne hospodárili s finančnými prostriedkami športovej organizácie a za ich neefektívne nakladanie s financiami športovej organizácie neraz formou novácie záväzkov zodpovedajú v konečnom dôsledku športovci. Zároveň existenčné problémy športovcov vytvárajú zhubné prostredie, v ktorom sú športovci náchylnejší podľahnúť ponukám na manipuláciu súťaží, či už z dôvodu stávkových hier alebo z dôvodu snahy nepoctivo dosiahnuť lepší športový výsledok. Uvedené pravidlo bolo s celosvetovou platnosťou od 1. júna 2018 schválené v rámci predpisov FIFA upravujúcich status a transfery hráčov (čl. 18 ods. 6 FIFA RSTP). Toto nové pravidlo by sa malo vzťahovať na všetky zmluvy uzavreté po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 69 ods. 6) Obmedzenie výdavkov na správu a prevádzku národného športového zväzu Výdavky na správu a prevádzku národného športového zväzu, ktoré po novele zákona od 1.1.2017 nesmú prekročiť 15 % z ročných príjmov národného športového zväzu z príspevku uznanému športu, sú nastavené v nízkej výške. Znenie zákona nezohľadňuje, že v týchto 15% môžu byť zahrnuté aj náklady na správu športovísk, resp. na údržbu už vybudovanej infraštruktúry osobitného významu, ktoré môžu u niektorých NŠZ spolu s režijnými výdavkami výrazne prekročiť navrhovaných 15%. Zároveň u malých národných športových zväzov s nízkou absolútnou výškou príspevku uznanému športu môžu náklady na správu a prevádzku objektívne prekročiť súčasný limit 15%, pritom národný športový zväz je povinný zabezpečiť všetky úlohy, vyplývajúce z ustanovení zákona o športe a všetky zväzy musia plniť aj úlohy vo vzťahu ku svojej medzinárodnej športovej organizácii. Rozsah týchto úloh spadajúcich pod správu a prevádzku národného športového zväzu (náklady max. 15%) pri malom, strednom i veľkom zväze je porovnateľný, avšak na druhej strane je rozdiel, keď sa 15% vypočítava zo sumy 20.000 eur alebo 30.000 eur ako majú malé zväzy, z 200.000 eur ako majú stredné zväzy alebo z 1 mil. eur a viac ako majú veľké zväzy. Preto navrhujeme tento podiel vypustiť, zvýšiť na 25% alebo odstupňovať maximálnu hranicu podľa veľkosti príspevku uznanému športu pre príslušný národný športový zväz. Ďalším riešením by mohlo byť zavedenie tzv. administratívneho paušálu garantovaného pre všetky národné športové zväzy v rovnakej výške, ktorý by mal zabezpečiť základné fungovanie sekretariátu národného športového zväzu pri plnení úloh ustanovených zákonom o športe. Prípadne by mohla byť riešením primeraným k oprávneným potrebám národných športových zväzov kombinácia týchto dvoch pravidiel, t. j. ustanovenie administratívneho paušálu, čo by bolo veľkou pomocou najmä pre menšie zväzy (napríklad s výškou príspevku uznanému športu do 100 000 eur) a percentuálne obmedzenie pre stredné a väčšie zväzy vo výške 20%. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 69 ods. 5 písm. a) Rozdelenie 15% príspevku na športové kluby Podľa ustanovenia § 69 ods. 5 písm. a) zákona o športe je jediným kritériom rozdelenia príspevku pre kluby kvantitatívne kritérium - počet aktívnych športovcov a družstiev do 23 rokov s minimálne tromi účasťami v súťaži. Ustanovenie nerozlišuje medzi kvalitou aktívnych športovcov v jednotlivých kluboch individuálnych športov a ani medzi kvalitou jednotlivých družstiev v kolektívnych športoch. Nie je správne ani spravodlivé rozdeliť financie pre kluby len podľa počtu aktívnych športovcov a družstiev, keďže je rovnakou mierou paušálne ohodnotený klub, ktorý má aktívnych športovcov do 23 rokov s nízkou výkonnosťou, a aj klub, ktorého športovci dosahujú najvyššie výsledky. Prioritou národného športového zväzu je zvyšovanie výkonnosti svojich športovcov, preto zväzy kladú dôraz na zapracovanie aj kvalitatívnych kritérií do systému rozdelenia financií pre kluby. Pri zachovaní výšky 15% podielu z PUŠ pre športové kluby navrhujeme zvážiť nasledovné doplnenie ustanovenia § 69 ods. 5 písm. a): (5) Národný športový zväz je povinný rozdeliť najmenej a) 15 % finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu na účel športu mládeže s jeho príslušnosťou medzi športové kluby; najvyšší orgán národného športového zväzu môže kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, že najmenej 7,5% finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu sa rozdelí pomerne medzi športové kluby podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev do 23 rokov v kolektívnych športoch a vo zvyšnej výške sa rozdelí medzi športové kluby na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií určených predpisom národného športového zväzu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail