LP/2020/537 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Pridať
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
SPK (Slovenská poľovnícka komora) k vyhláške ako celku Vo vyhláške požadujeme zverejniť chránené územia na Slovensku, územia sústavy Natura 2000, vtáčie územia, ich výmeru v členení podľa katastrálnych území, hranice území a mapku v primeranej mierke. Podmienky ,ktoré majú splniť chovatelia sú neprimerané a ekonomicky náročné, likvidačné. Chovatelia by mali dostať v opatreniach oporu a tým sami budú spolupracovať a budú angažovaný v aktívnej ochrane. Už teraz strácajú nádej. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPK (Slovenská poľovnícka komora) k vyhláške ako celku Vyhláška nemá obmedzovať, odporovať a brzdiť činnosti-veci, ktoré vyplývajú z osobitých zákonov. Vyhláška by mala aspoň pamätať na osobitosti vyplývajúce zo zákona o lesoch, zákona o poľovníctve, zákona o zbraniach a strelive, zákona o veterinárnej starostlivosti... Vyhláška nemôže novelizovať zákon Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPK (Slovenská poľovnícka komora) k vyhláške ako celku Sú nezrovnalosti v terminológii medzi zákonom a vyhláškou. Napr. zákon hovorí „len“ o potrebe vydania súhlasu, vyhláška v tej istej veci hovorí o vydaní rozhodnutia čím sa nastoľuje iný právny režim. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPK (Slovenská poľovnícka komora) k vyhláške ako celku Navrhujeme aby bola vyhláška stiahnutá z rokovania a pred jej opätovným predložením požadujeme vzájomnú poctivú a odbornú diskusiu ministerstiev a ich organizácií. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPK (Slovenská poľovnícka komora) k prílohám vyhlášky Vyhláška hovorí o biotopoch európskeho významu, národného významu, prioritného významu no v prílohe sa žiadny biotop prioritného významu nenachádza. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPK (Slovenská poľovnícka komora) k vyhláške ako celku Považovať napr. škrečka poľného, hraboša za chránené živočíchy považujeme za kontraproduktívne. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K prílohe č. 3 Žiadame o jasné vymedzenie postavenia druhu : pstruh dúhový a sivoň potočný a možnosti jeho využitia na zarybňovanie rybárskych revírov. Navrhujeme preto zaradiť pstruha dúhového a sivoňa potočného späť do prílohy č. 3, tak ako je tomu teraz, to je medzi druhy, ktoré je možné voľne vypúšťať do voľnej prírody. Odôvodnenie: Pstruh dúhový a sivoň potočný nie sú v návrhu tohto legislatívneho predpisu nijako riešené (boli vypustené), pričom súčasné platné znenie vyhlášky v Prílohe č. 3: ZOZNAM NEPÔVODNÝCH DRUHOV ŽIVOČÍCHOV, KTORÉ SA MÔŽU VYPÚŠŤAŤ DO VOĽNEJ PRÍRODY dáva týmto druhom postavenie druhov, ktoré je možné vypúšťať do voľnej prírody. Uvedené druhy sú na našom území odchovávané už viac ako 100 rokov, pričom nebol potvrdený žiadny negatívny vplyv na pôvodné druhy rýb. Uvedené druhy sa na Slovensku prirodzene nerozmnožujú a tak nemajú možnosť invázneho správania sa. Práve naopak pozitívny vplyv má pstruh dúhový napríklad na lokalitách atakovaných rybožravými predátormi (napr. kormorán veľký), kde čelí útokom a priamo tak chráni pôvodné populácie našich druhov rýb. Uvedené druhy predstavujú z hľadiska hospodárskeho chovu rýb na Slovensku významný podiel (cca 30 %), a zároveň pstruh dúhový je významným druhom, ktorý sa využíva na zarybňovanie rybárskych revírov na Slovensku. K uvedenej navrhnutej zmene žiadame konzultáciu, nakoľko sa obávame, že navrhovaná zmena môže priniesť neočakávané, pričom sa domnievame, že súčasná právna zákonná úprava dostatočne rieši problematiku zarybňovania rybárskych revírov. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 45 ods. 1 písm. f) Navrhujeme nové znenie písm. f) v znení: „f) umiestnenie včelstiev na zemi, podstavcoch, kočovných paletách a kočovných vozoch, ktoré sú vzdialené minimálne 3 metre od oplotenia elektrickým ohradníkom so zdrojom elektrického napätia 12 V.“ Odôvodnenie: Predkladateľ navrhuje ako jedno z preventívnych opatrení, ktorými je podmienené poskytnutie náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi, umiestnenie včelstiev na vyzdvihnutej plošine umiestnenej vo výške minimálne 3 metre nad zemou a s vysunutím okraja plošiny od podporných stĺpov (previs) aspoň 60 cm. Zabezpečenie vyzdvihnutej plošiny umiestnenej vo výške minimálne 3 metre nad zemou je pre včelárenie nereálne a znamenalo by to koniec včeláreniu v lokalitách s výskytom medveďa hnedého. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § § 44 ods. 1 Žiadame § 44 ods. 1 doplniť o nové písmeno k) v znení: „k) Volavka biela /beluša veľká/ (Ardea alba)“ Odôvodnenie: Na rybničných sústavách zaradených v CHVÚ zaznamenávame zvýšený počet tohto druhu volavky, ktorá spôsobuje chovateľom rýb významné škody na produkcii rýb. Početnosť volavky bielej tak častokrát prevyšuje aj početnosť volavky popolavej (Ardea cinerea), pričom škoda na rybách nie je chovateľom rýb nijako kompenzovaná. Je tomu tak napríklad na rybníkoch v Jakubove, na vodných plochách v nitrianskom kraji ale aj na východnom Slovensku. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPF (Slovenský pozemkový fond) § 33 Podľa § 61 ods. 8 zákona, podmienky zámeny a výkupu ustanoví ministerstvo v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, ministerstvom obrany a Slovenským pozemkovým fondom všeobecne záväzným právnym predpisom. Podmienky zámeny so SPF ministerstvo nekomunikovalo. Upozorňujeme, že aktuálne sú podmienky zámeny pozemkov vo vlastníctve štátu v správe SPF upravené v nariadení vlády SR č. 238/2010 Z.z., čo je právny predpis vyššej právnej sily a niektoré ustanovenia sú v rozpore s navrhovanou úpravou § 33 vyhlášky, čím vznikne problém s vykonateľnosťou predpisu. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) § 47 K § 47: Upozorňujeme predkladateľa, že vyhláškou nie je možné zavádzať prechodné ustanovenia pre aplikovanie ustanovení vykonávaného zákona. Znenie navrhovaného novelizačného bodu treba dať do súladu so splnomocňujúcimi ustanoveniami a s prechodnými ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov k úpravám účinným od 1. januára 2021 alebo ho vypustiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 45 ods. 1 písm. g) V § 45 ods. 1 písm. g) navrhujeme číslo „140“ nahradiť číslom „180“. Odôvodnenie: Zosúladenie ustanovenia s ustanovením § 45 ods. 1 písm. e). Obyčajná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K Prílohe č. 5 vlastného materiálu Predkladateľ navrhuje zaradiť medzi chránené živočíchy podľa Prílohy č. 5 okrem iného aj vlka dravého (lat. Canis lupus). V sprievodnej dokumentácii predkladateľ tento návrh odôvodňuje len všeobecným tvrdením o potrebe zabezpečenia priaznivého stavu populácie tohto druhu živočícha nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v okolitých štátoch, a tvrdením o neopodstatnenosti regulačného lovu tohto živočícha vzhľadom na jeho význam z hľadiska ochrany prírody a jeho stav. S návrhom predkladateľa v tejto časti zásadne nesúhlasíme. Odôvodnenie: Za vážny nedostatok predloženého návrhu považujeme jeho rozpor s právnym predpisom vyššej právnej sily, ktorým je zákon č. 274/2009 Z. z o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.. Podľa § 72 písm. m) cit zákona totiž Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povoľuje lov zveri v čase jej ochrany podľa § 56 a určuje ročnú kvótu lovu vlka dravého. Súčasne sa cit. zákonom v § 57 ods. 1 stanovujú podmienky, za ktorých Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR povoľuje lov vlka dravého v čase jeho ochrany. Okrem toho, predkladateľ neuviedol žiadne relevantné dáta, ktoré by preukazovali aktuálny stav populácie vlka dravého v Slovenskej republike a opodstatnenosť jeho ochrany. Odôvodnenie opierajúce sa len o potrebu zabezpečenia jeho priaznivého stavu a o jeho význam bez uvedenia reálnych štatistických údajov či odborných analýz vyznieva vágne a vyvoláva pochybnosti o objektívnej potrebe takejto legislatívnej zmeny. Myslíme si, aj podľa vyjadrení viacerých expertov odborne sa venujúcich problematike vlka dravého, že stav populácie vlka na Slovensku je priaznivý. Z poľovníckych štatistických ročeniek, ktoré vypracováva Národné lesnícke centrum, štátna príspevková organizácia, vyplýva, že za posledných 5 rokov (2015-2019) škody spôsobené vlkom na zveri a na hospodárskych zvieratách každoročne narastajú (v r. 2015 = 969 069 €, v r. 2019 = 1 664 069 €). To svedčí o tom, že populácia vlka je na Slovensku stabilizovaná a darí sa jej celkom dobre. Za obzvlášť neprijateľné považujeme odôvodnenie navrhovanej právnej úpravy zámerom dosiahnuť priaznivý stav vlka dravého aj v okolitých štátoch. Predkladateľ zrejme očakáva, že na Slovensku bude populácia vlka premnožená a premnožení jedinci budú migrovať na územie okolitých štátov, kde je stav populácie vlka nepriaznivý, čím sa vykompenzuje nepriaznivá situácia. S týmto zámerom sú však späté aj negatívne dôsledky, ktorými sa predkladateľ opomenul zaoberať. Návrh totiž bude mať negatívny vplyv na slovenskú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vrátane ďalšieho oslabenia konkurencieschopnosti na otvorenom trhu. Ako jeden z problémov vnímame spôsob obhospodarovania územia, kde sa vlk prirodzene vyskytuje. Tam, kde je obhospodarovanie intenzívne, napr. Rakúsko a Švajčiarsko, je výskyt vlka ojedinelý. Naopak, tam, kde prevláda extenzívna forma poľnohospodárstva, má vlk dobré podmienky, t.j. napr. Rumunsko, ale bohužiaľ smeruje tam aj Slovensko. Udržať priaznivý stav vlčej populácie a súčasne zachovať aj tradičné poľnohospodárstvo v podhorských oblastiach Slovenska by znamenalo väčšiu zaangažovanosť zo strany štátu a štátnych inštitúcií. Je však zrejmé, a z predloženého návrhu vyhlášky to jednoznačne vyplýva, že štát, v tomto prípade Ministerstvo životného prostredia SR a Štátna ochrany prírody, problematiku vlka povýšili nad záujmy a potreby poľnohospodárov. Výsledkom je, že aj tradičné výrobky musíme dovážať zo zahraničia, pretože štát namiesto vytvárania podporných mechanizmov a dorovnávania rozdielov vo výške podpôr medzi jednotlivými štátmi, kladie slovenskému poľnohospodárovi prekážky a to najmä v tzv. znevýhodnených ANC oblastiach a núti ho zvažovať, či sa hospodáriť v takýchto podmienkach vôbec oplatí. Preto by v tejto súvislosti bolo žiadúce zaoberať sa okrem iného aj súčasnou úrovňou škôd spôsobených vlkom a spôsobom ich kompenzácie na Slovensku a jej porovnaním so stavom v okolitých krajinách. V opačnom prípade je navrhovaná regulácia, bez predloženia vhodných riešení jej negatívnych dôsledkov, len ďalším nekoncepčným krokom Ministerstva životného prostredia SR, ktorý oslabuje domácu produkciu. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) Všeobecná pripomienka (zhodnotenie predkladanej právnej úpravy) Predkladateľ mediálne avizoval zjednodušený postup pri uplatňovaní nároku na náhradu škôd spôsobených určenými živočíchmi. Napriek tomu v predloženom materiáli pribudli dotknutým chovateľom hospodárskych zvierat prísnejšie povinnosti vo forme primeraných preventívnych opatrení vykonávaných na ochranu hospodárskych zvierat pred určeným živočíchom, ktorými je podmienené poskytnutie náhrady škody (§ 45 návrhu v porovnaní so súčasným § 98 zákona č. 543/2002 Z. z.). Predloženie navrhovaného vykonávacieho predpisu k zákonu o ochrane prírody a krajiny, ktorým sa zamýšľa zaradiť vlka dravého medzi chránené živočíchy, považujeme za unáhlenú reakciu na schválenú výšku kvóty na odstrel vlka dravého pre poľovnícku sezónu 2020/2021, s ktorou Ministerstvo životného prostredia SR nesúhlasilo. Predloženie takejto právnej úpravy v lehotách, kedy medzirezortné pripomienkové konanie začína 9.11.2020, končí 30. 11. 2020 a účinnosť vyhlášky je navrhnutá od 1.1.2021 predikuje tiež situáciu, že Ministerstvo životného prostredia SR chce využiť momentálnu situáciu v spoločnosti ťažko skúšanej nepriaznivou epidemiologickou situáciou a vyhláseným núdzovým stavom na to, aby bez potrebnej odbornej diskusie presadilo svoje úzke záujmy, bez ohľadu na to, že môžu mať širšie dôsledky pre sektor pôdohospodárstva. Neopodstatnenosť návrhu zradiť vlka dravého medzi chránené živočíchy vnímame aj v kontexte toho, že od 16. januára je tento živočích podľa súčasnej právnej úpravy predmetom ochrany. Touto cestou si zároveň dovoľujeme požiadať vedenie Ministerstva životného prostredia SR, aby vyzvalo svoju rozpočtovú organizáciu Štátnu ochranu prírody SR na predloženie odpočtu doterajších aktivít a výstupov projektu “Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku“, najmä vo vzťahu k vlku dravému, odbornej verejnosti. V rámci tohto projektu financovaného z Kohézneho fondu EÚ v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia má Štátna ochrana prírody SR aj s partnerom projektu ZOO Bojnice k dispozícii 8 miliónov Eur na to, aby zlepšila stav ochrany druhov a biotopov a posilnila biodiverzitu na Slovensku. Trvanie projektu je od 1. marca 2017 do 31. 12. 2022. Je nám známe, že už v r. 2016 bol vypracovaný materiál “Program starostlivosti o vlka dravého na Slovensku“. Tento materiál bol vypracovaný v rámci projektu Štátnej ochrany prírody SR “Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku“ a financovaný v rámci Operačného programu Životné prostredie. Vieme však aj to, že sa neplní zo strany Štátnej ochrany prírody harmonogram opatrení, ktoré sú v tomto dokumente schválené. Ako príklad uvedieme prácu Pracovnej skupiny pre program starostlivosti o vlka dravého, ktorá by sa mala schádzať minimálne 2 krát ročne. Akékoľvek aktivity a výstupy z jej činnosti sú nám doteraz nie známe. 1 x ročne sa stretáva Pracovná skupina pre stanovenie podmienok lovu a ročnej kvóty lovu vlka. Je známe, že väčšinové rozhodnutia členov tejto pracovnej skupiny sú pravidelne napádané nielen zo strany vedenia Ministerstva životného prostredia SR, ale aj zo strany členov samotnej pracovnej skupiny, ktorých názor je odlišný od väčšinového názoru. Existencia tejto pracovnej skupiny, ako doteraz jedinej verejnosti známej aktivity 8 miliónového projektu vo vzťahu k vlku dravému, by prijatím navrhovanej právnej úpravy stratila opodstatnenosť. Z horeuvedených dôvodov Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora so schválením predloženého návrhu vyhlášky nesúhlasí. Z Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
ÚRZVNL (ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska) vlastný materiál § 45 žiadame zrušiť v celom rozsahu Zdôvodnenie: - nerešpektuje tradičné technologické systémy chovu hospodárskych zvierat na Slovensku, ktoré tu pretrvávajú celé stáročia a ktoré majú význam z hľadiska krajinotvorby, enviromentálnej rovnováhy a podpore biodiverzity lúčnych a pasienkových porastov. - ohrozuje sektor chovu oviec a kôz, ktorý je v európskej únii zadefinovaný ako citlivý sektor. - výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Spôsobili by zníženie konkurencieschopnosti slovenských chovateľov v spoločnom európskom priestore. - radikálnemu znižovaniu počtu chovaných oviec, čo by znamenalo ako dôsledok znižovanie zamestnanosti na vidieku a to najmä zamestnanosti ohrozených skupín obyvateľov vidieka. - preventívne opatrenia tak ako sú navrhnuté výrazne zmenia ráz krajiny, ohrozia prirodzenú migráciu zveri, ohrozia divú zver na živote, keďže hrozí poškodenie zdravia zveri pri prekonávaní prekážok. - je nevyhnutné si uvedomiť, že hlavne chov oviec a kôz v podhorských a horských oblastiach vo veľkej miere prispieva k ekologickej stabilite krajiny a ich zníženie by zapríčinilo pokles diverzity lúčnych biotopov, negatívne ovplyvnil protieróznu a retenčnú funkciu trvalo trávnych porastov a postupne by sa ráz vidieka pre oko turistu stal nezaujímavým. - výrazne negatívne sa navrhované opatrenia dotknú aj možností voľného pohybu turistov v prírode. Tí budú obmedzovaný aj z hľadiska voľného pohybu strážnych psov a chovateľov stavia ich do pozície obmedzovača rozvoja cestovného ruchu, čo môže mať dopad na znižovanie stavov hospodárskych zvierat. - návrh nie je správne formulovaný ani vo vzťahu k účinnosti vyhlášky, ktorá počíta s účinnosťou od 1. januára 2021 a vzápätí vyžaduje držbu minimálne 18 mesačných psov, ktoré boli vychované spolu so stádom. - náklady na kúpu, chov a držbu psa zvýšia náklady na chov hospodárskych zvierat. Je potrebné si uvedomiť, že chovatelia oviec a iných druhov hospodárskych zvierat nie sú profesionálni kynológovia a chýba im osveta o výchove a výcviku takýchto psov. - pri využívaní týchto opatrení podľa písm. b môže dôjsť pri nesprávne vedenom psovi k zraneniu tretích osôb ako napr. turistov, cyklistov, hubárov a podobne. Ak dôjde k takémuto poškodeniu, kto bude znášať spôsobené škody? - rovnako súčasná legislatíva neurčuje čo v prípade, ak pastiersky strážny pes usmrtí chráneného živočícha. V prípade, že sa tento skutok bude posudzovať podľa § 305 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. hrozí chovateľovi hospodárskych zvierat resp. poverenému pracovníkovi trest odňatia slobody až do výšky 2 rokov. - v prípade drobnochovateľov, ktorých stáda sú napr. do 10 kusov je obstaranie dvoch kusov psov nezmyselné. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K dôvodovej správe všeobecnej časti a doložke vplyvov bod 9 V dôvodovej správe všeobecnej časti a doložke vybraných vplyvov navrhovateľ uvádza, že: navrhovaná právna úprava nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie. Tvrdenie predkladateľa, že navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie je nepochopiteľné aj vzhľadom k tomu, že v § 45-46 taxatívne vymenúva opatrenia, ktoré musí splniť ten, kto si chce uplatniť náhradu škody spôsobenú určenými živočíchmi. Tieto opatrenia si vyžadujú vlastné finančné prostriedky žiadateľa o náhradu škody. O tom, že škody spôsobené chránenými resp. určenými živočíchmi vznikajú a každoročne narastajú a spôsobujú zvýšené finančné náklady chovateľom hospodárskych zvierat, hovoria aj údaje v Poľovníckej štatistickej ročenke Národného lesníckeho centra. V r. 2015 škody spôsobené vlkom dravým na hospodárskych zvieratách predstavovali sumu 40 304 € a vyplatená náhrada zo strany MŽP SR bola iba 17 889 € (t.j. iba 44 %), v r. 2019 škody na hospodárskych zvieratách boli vo výške 67 966 € a vyplatená náhrada zo strany MŽP SR bola iba 39 473 € (t.j. iba 58 %). Z Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K § 46 ods. 2 písm. e) V § 46 ods. 2 žiadame v písmene e) vypustiť slovné spojenie „odborný posudok“. Odôvodnenie: Predkladateľom navrhované ustanovenie je v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily, konkrétne s § 99 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého platí, že rozsah škody na rybách sa preukazuje vždy znaleckým posudkom. Nakoľko cit. zákon ustanovuje, že škoda na rybách sa stanovuje vždy znaleckým posudkom, navrhujeme vypustiť odporný posudok ako prílohu k žiadosti o náhradu škody. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) § 21 ods. 10 K § 21 ods. 10: Upozorňujeme predkladateľa, že dané ustanovenie by malo mať právnu silu zákona. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Obyčajná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 5. Zásadná pripomienka k §1 odsek 2 V § 1 ods. 2 žiadame vypustiť písmeno e), v prílohe č. 1 žiadame vypustiť posledný stĺpec označený ako „Záber biotopu“ a v poznámkach pod čiarou v prílohe č.1 žiadame vypustiť bod 4. Odôvodnenie: Podľa zmocňovacieho ustanovenia uvedeného v § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. má ministerstvo vo vyhláške ustanoviť zoznam biotopov európskeho významu vrátane prioritných biotopov a biotopov národného významu a podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu a opatreniach podľa § 6 odseku 3 zákona č. 543/20002 Z.z.. V § 1 ods. 2 písmena e) návrhu vyhlášky sa uvádza, že pri vydávaní súhlasu na zásah do biotopu má orgán ochrany prírody prihliadať na možnosti záberu biotopu uvedené v prílohe č. 1, kde je v tabuľke posledný stĺpec označený ako „Záber biotopu“ a pri niektorých biotopoch je v kolónke uvedené písmeno „x“, ktoré podľa bodu 4 poznámok pod čiarou k prílohe č. 1 znamená, že pri biotopoch označených „x“ nie je možný žiadny záber. Čo znamená, že „záber biotopov“, návrh vyhlášky ani vyhláška bližšie nešpecifikuje. Domnievame sa že ide o zničenie biotopu, prípade aj jeho poškodenie. V praxi to bude znamenať, že na poškodenie alebo zničenie niektorých biotopov nebude môcť orgán ochrany prírody a krajiny vydať súhlas podľa § 6, čo vlastne znamená, že poškodenie alebo zničenie týchto biotopov sa prostredníctvom vyhlášky zakazuje. Pôjde pritom o absolútny zákaz, z ktorého neexistuje výnimka, Sme toho názoru, že ministerstvo ma zmocnenie na vydanie podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu a nie na zakázanie zásahu do biotopu. Ak by zákonodarca chcel zakázať zásah do biotopu európskeho alebo národného významu, bol by tak urobil v zákone č. 543/2002 Z.z.. kde v prípade chránených druhov (§ 33) jednoznačne uviedol ktoré činnosti sú zakázané (§ 34 § 35). Urobil tak aj v prípade stupňov ochrany kde od druhého stupňa postupne zvyšuje zoznam činnosti, ktorých uskutočnenie je v chránenom území zakázané. Ustanovenie § 1 ods. 2 písm. e) je nad rámec zmocňovacieho ustanovenia, žiadame ho vypustiť. Upozorňujeme že uvedený zákaz sa nedá prelomiť ani udelením výnimky, ako je to v prípade zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z.. Môže nastať situácia, kedy by bolo možné nejakú činnosť povoliť aj v území zaradenom do európskej sústavy chránených území NATURA 2000, uplatnením inštitútu naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu (§28 ods.11 zákona č. 543/2020 Z.z.), ale súhlas na zásah do biotopu nebude pre uplatnenie § 1 ods. 2 písm. e) návrhu vyhlášky možný. Celá investícia sa ustanovením vo vyhláške zastaví. Vypustenie uvedeného ustanovenia považujeme za vhodné už aj preto, že spôsob ochrany biotopov európskeho a národného významu uvedený v § 6 zákona č. 543/2002 Z.z je nad rámec príslušných právnych predpisov EU - smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 6. Zásadná pripomienka k §1 odsek 3 V § 1 ods. 3 žiadame vypustiť písmenom c). Odôvodnenie: Vzhľadom k tomu, že z návrhu vyhlášky nie je jasné o aké opatrenia pôjde, nie je možné si ani len predstaviť čo by mohol obsahovať harmonogram, a spôsob kontroly plnenia uložených opatrení. V rozhodnutí o súhlase môžu byť stanovené v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. podmienky, pre vykonávanie povolenej činnosti. Stanovovanie osobitnej povinnosti pre orgán ochrany prírody, aby súhlas obsahoval aj harmonogram a spôsob plnenia uložených opatrení považujeme z hľadiska kontroly ich uskutočnenia za nadbytočný. Neuskutočnenie primeraných opatrení uložených podľa § 6 zákona č. 543/2002 Z.z. je podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2020 Z.z. porušením podmienok vykonávania činnosti určených príslušným orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny v rozhodnutí o súhlase. Ak do rozhodnutia orgán ochrany prírody stanoví harmonogram a spôsob kontroly plnenia uložených opatrení v dobe, keď bude len o ich uložení rozhodovať pôjde skôr o želané (predpokladané) termíny, ktorých dodržanie vôbec nemusí byť reálne, čo spôsobí nadbytočnú administratívu, kedy žiadateľ bude musieť pri nedodržaní harmonogramu žiadať o zmenu rozhodnutia. Ak by tak neučinil, vystavuje sa nebezpečenstvu nedodržania podmienok súhlasu, za čo mu môže byť udelená sankcia. Zásadná pripomienka Odoslaná 30.11.2020 Detail