LP/2020/537 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Pridať
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
LESY SR (LESY Slovenskej republiky, štátny podnik) § 7 § 7 Zoznam zakázaných metód a prostriedkov odchytu a usmrcovania chránených živočíchov Žiadame vypustiť ods. 15 § 7 písm. a) : 15. poloautomatické alebo automatické zbrane strieľajúce jednotlivo alebo dávkou so zásobníkom, ktorý môže obsahovať viac ako dva náboje, Zdôvodnenie: Uvedenými zbraňami disponuje policajný zbor, ktorého úlohou je aj ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov. V prípade veľkých šeliem pri odvracaní priameho nebezpečia/útoku je nebezpečné disponovať zbraňou ktorá obsahuje len max 2 náboje. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.11.2020 Detail
LESY SR (LESY Slovenskej republiky, štátny podnik) § 33 Žiadame upraviť text ods.2 nasledovne 2. Pozemky podľa odseku 1 sa prednostne zamieňajú za pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sa nachádzajú na území s nižším stupňom ochrany ako štvrtým a piaty mimo chráneného územia. Pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sa nachádzajú v chránenom území, nemožno zameniť, ak ich ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody určí ako nevhodné na zámenu vzhľadom na ich význam z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Zdôvodnenie: LESY SR spravujú lesné pozemky z ktorých 60% sa nachádza v niektorej z kategórií chránených území. Navrhnutým postupom by sa nie len ohrozilo fungovanie štátneho podniku, ale nezabezpečilo by ani dostatočnú ponuku pozemkov na zámenu. Zároveň prvá veta pôvodného znenia odporuje obsahu druhej vety. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.11.2020 Detail
LESY SR (LESY Slovenskej republiky, štátny podnik) § 38 Žiadame upraviť text ods. 6 6) Spoločenská hodnota chránených rastlín sa zvýši až do o 300 % spoločenskej hodnoty, ak ide o chránené rastliny vyskytujúce sa v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany alebo chránené rastliny vyskytujúce sa len v jednej lokalite alebo vo viacerých izolovaných lokalitách v Slovenskej republike. Zdôvodnenie: Je rozdiel či sa chránená rastlina nachádza v 2 SOP, alebo sa jedná o poslednú lokalitu (tzn. nie je dôvod vo všetkých prípadoch navyšovať hodnotu o konštantných 300%). Uvedené znenie nezabezpečuje proporciálnu vyváženosť disponibilnej rastliny (vo vzťahu k jej početnosti a pokryvnosti na území SR). Zásadná pripomienka Odoslaná 23.11.2020 Detail
LESY SR (LESY Slovenskej republiky, štátny podnik) § 40 Žiadame upraviť text ods. 2 2) Spoločenská hodnota jedincov vybraných druhov živočíchov sa zvýši až do o 300 % spoločenskej hodnoty, ak ide o živočíchy vyskytujúce sa v chránenom území alebo živočíchy vyskytujúce sa len v jednej lokalite alebo vo viacerých izolovaných lokalitách v Slovenskej republike. Zdôvodnenie: Detto ako zdôvodnenie v prípade § 38 ods. 6 Zásadná pripomienka Odoslaná 23.11.2020 Detail
LESY SR (LESY Slovenskej republiky, štátny podnik) § 39 Žiadame upraviť text ods. 2 2) Spoločenská hodnota chránených živočíchov sa zvýši až do o 300 % spoločenskej hodnoty, ak ide o živočíchy vyskytujúce sa v chránenom území alebo živočíchy vyskytujúce sa len v jednej lokalite alebo vo viacerých izolovaných lokalitách v Slovenskej republike. Zdôvodnenie: Detto ako zdôvodnenie v prípade § 38 ods. 6 Zásadná pripomienka Odoslaná 23.11.2020 Detail
Verejnosť (Verejnosť) K § 1 ods. 6 návrhu vyhlášky Pripomienka za Inštitút pre ochranu prírody Banská Bystrica V § 1 ods. 6 navrhujeme bodkočiarku nahradiť bodkou a vložiť druhú vetu a tretiu vetu, ktoré znejú: „V prípade, ak postup podľa predchádzajúcej vety nie je možný, alebo účelný, môže sa primerané opatrenie vykonať aj v biotope národného významu, alebo biotope európskeho významu, ktorý sa nachádza v inej lokalite alebo lokalitách. Ustanovenie § 20 tým nie je dotknuté.“. Odôvodnenie: Aplikačná prax v minulosti ukázala, že nie je vhodné viazať vykonávanie takýchto opatrení iba na lokalitu, kde došlo k ich zničeniu alebo poškodeniu biotopu národného alebo európskeho významu alebo na jej okolie lebo sa tým výrazne obmedzí zákonná možnosť uložiť investorom primerané kompenzačné opatrenia. Hlavne pri väčších investičných zámeroch alebo líniových stavbách sa spoločenská hodnota zničených alebo poškodených biotopov pohybuje v stovkách tisíc alebo až miliónoch eur. V rozhodovanej praxi úradov (8 analyzovaných rozhodnutí) sa za primerané opatrenia považovali opatrenia zhruba od 7 do 15% z výšky spoločenskej hodnoty zničených alebo poškodených biotopov. Pri väčších investičných zámeroch alebo líniových stavbách po predstavuje opatrenia na úrovni desiatok až stoviek tisíc eur. Prihliadnuc na typický charakter ukladaných opatrení (kosenie, odstraňovanie náletových drevín, podpora pastvy...) a ich nákladovosť je lokalizácia priemerných kompenzačných opatrení iba na lokalitu, kde dôjde k poškodeniu alebo ničeniu biotopov alebo jej okolie nepostačujúca a je potrebné vytipovať ďalšie hodné lokality, kde by mohli byť kompenzačné opatrenia uložené tak, aby sa naplnila aj primeranosť týchto opatrení. Prax ukázala, že situáciu komplikujú aj niektoré ďalšie skutočnosti ako napr. - prirodzená snaha investorov zahrnúť tieto patrenia do rozpočtu realizovaných stavieb zvyčajne časovo obmedzuje možnosť uložiť kompenzačné opatrenia na dlhšie obdobie ako je obdobie realizácie investície, - pri realizácií zámeru dôjde k zničeniu celej lokality, - pri realizácií zámeru dôjde k poškodeniu alebo zničeniu biotopov na lokalite/lokalitách, ktoré sú pravidelne a vhodne obhospodarované, kde nie je účelné ukladať kompenzačné opatrenia, - pri realizácií zámeru dôjde k poškodeniu alebo zničeniu biotopov na lokalite/lokalitách, kde sa nevyskytujú biotopy vhodné na realizáciu kompenzačných opatrení a to ani v okolí lokality (napr. zničenie či poškodenie lesných typov biotopov v lesných oblastiach). Vzhľadom na uvedené by bolo vhodné viazať vykonávanie takýchto opatrení iba na lokalitu, kde došlo k ich zničeniu alebo poškodeniu biotopu národného alebo európskeho významu alebo na jej okolie. Naviac pri tejto formulácií môže dôjsť k sporom čo sa považuje za „okolie“ lokality a čo už nie. Obyčajná pripomienka Odoslaná 20.11.2020 Detail
Verejnosť (Verejnosť) K § 1 ods. 6 návrhu vyhlášky V § 1 ods. 6 navrhujeme bodkočiarku nahradiť bodkou a vložiť druhú vetu a tretiu vetu, ktoré znejú: „V prípade, ak postup podľa predchádzajúcej vety nie je možný, alebo účelný, môže sa primerané opatrenie vykonať aj v biotope národného významu, alebo biotope európskeho významu, ktorý sa nachádza v inej lokalite alebo lokalitách. Ustanovenie § 20 tým nie je dotknuté.“. Odôvodnenie: Aplikačná prax v minulosti ukázala, že nie je vhodné viazať vykonávanie takýchto opatrení iba na lokalitu, kde došlo k ich zničeniu alebo poškodeniu biotopu národného alebo európskeho významu alebo na jej okolie lebo sa tým výrazne obmedzí zákonná možnosť uložiť investorom primerané kompenzačné opatrenia. Hlavne pri väčších investičných zámeroch alebo líniových stavbách sa spoločenská hodnota zničených alebo poškodených biotopov pohybuje v stovkách tisíc alebo až miliónoch eur. V rozhodovanej praxi úradov (8 analyzovaných rozhodnutí) sa za primerané opatrenia považovali opatrenia zhruba od 7 do 15% z výšky spoločenskej hodnoty zničených alebo poškodených biotopov. Pri väčších investičných zámeroch alebo líniových stavbách po predstavuje opatrenia na úrovni desiatok až stoviek tisíc eur. Prihliadnuc na typický charakter ukladaných opatrení (kosenie, odstraňovanie náletových drevín, podpora pastvy...) a ich nákladovosť je lokalizácia priemerných kompenzačných opatrení iba na lokalitu, kde dôjde k poškodeniu alebo ničeniu biotopov alebo jej okolie nepostačujúca a je potrebné vytipovať ďalšie hodné lokality, kde by mohli byť kompenzačné opatrenia uložené tak, aby sa naplnila aj primeranosť týchto opatrení. Prax ukázala, že situáciu komplikujú aj niektoré ďalšie skutočnosti ako napr. - prirodzená snaha investorov zahrnúť tieto patrenia do rozpočtu realizovaných stavieb zvyčajne časovo obmedzuje možnosť uložiť kompenzačné opatrenia na dlhšie obdobie ako je obdobie realizácie investície, - pri realizácií zámeru dôjde k zničeniu celej lokality, - pri realizácií zámeru dôjde k poškodeniu alebo zničeniu biotopov na lokalite/lokalitách, ktoré sú pravidelne a vhodne obhospodarované, kde nie je účelné ukladať kompenzačné opatrenia, - pri realizácií zámeru dôjde k poškodeniu alebo zničeniu biotopov na lokalite/lokalitách, kde sa nevyskytujú biotopy vhodné na realizáciu kompenzačných opatrení a to ani v okolí lokality (napr. zničenie či poškodenie lesných typov biotopov v lesných oblastiach). Vzhľadom na uvedené by bolo vhodné viazať vykonávanie takýchto opatrení iba na lokalitu, kde došlo k ich zničeniu alebo poškodeniu biotopu národného alebo európskeho významu alebo na jej okolie. Naviac pri tejto formulácií môže dôjsť k sporom čo sa považuje za „okolie“ lokality a čo už nie. Obyčajná pripomienka Odoslaná 20.11.2020 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) všeobecne Odporúčame návrh vyhlášky upraviť legislatívno-technicky, napríklad - v § 10 preznačiť odseky 9 až 11 na odseky 8 až 10 z dôvodu, že chýba odsek 8, - v § 21 ods. 4 za slovo "prostredia" vložiť slová "Slovenskej republiky" z dôvodu, že nie je zavedená legislatívna skratka, - v § 38 ods. 6 za slovom "druhým" vložiť slová "stupňom ochrany". Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) § 10 ods. 7 a 9 Odporúčame slová "s prírodovedným zameraním" nahradiť formuláciou, ktorá zahŕňa odkaz na príslušný študijný odbor alebo študijné odbory, napríklad "vysoké školy poskytujúce vysokoškolské vzdelávanie v študijnom odbore Vedy o Zemi" vzhľadom na to, že z právnych predpisov nevyplýva, o aké vysoké školy by malo ísť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) § 31 ods. 3 písm. c) Žiadame zosúladiť so zákonom č. 131/2002 Z. z., kde sa pojem "postgraduálny kurz" nepoužíva. Pojem "postgraduálne vzdelávanie" používa zákona č. 39/2007 Z. z., avšak z textu návrhu nevyplýva, že má ísť o postgraduálne vzdelávanie veterinárnych lekárov. Túto pripomienku považuje MŠVVaŠ SR za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) § 21 ods. 4 Odporúčame - slovo "pedagógov" nahradiť slovom "učiteľov" z dôvodu zosúladenia terminológie so zákonom č. 131/2002 Z. z., - zvážiť, či členmi komisie nemôžu byť aj výskumní pracovníci vysokej školy, - vypustiť slová "príslušného zamerania" z dôvodu, že vysokoškolskí učitelia nemajú zameranie. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) § 21 ods. 2 Odporúčame slová "oblasti prírodných vied so zameraním" nahradiť slovami "študijnom programe zameranom" z dôvodu spresnenia a zároveň aspoň príkladmo uviesť relevantné študijné programy alebo študijné odbory v dôvodovej správe. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) § 10 ods. 7 a 9 Odporúčame slovo "vedeckovýskumnú" nahradiť slovom "výskumno-vývojovú" z dôvodu zosúladenia terminológie so zákonom č. 172/2005 Z. z. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) § 10 ods. 7 a 9 Odporúčame spresniť slová "vedecké pracovisko" v nadväznosti na terminológiu zákona č. 172/2005 Z. z., resp. zákona č. 131/2002 Z. z. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) § 31 ods. 3 písm. a) Odporúčame za slovo "o" vložiť slovo "najvyššom" tak, ako je to napríklad v § 21 ods. 1 písm. c). Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
ÚRZVNL (ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska) vlastný materiál K§3 / Zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy (mimochodom toto je katalyzátor prijímania vyhlášky) je neopodstatnené, tak ako to konštatovalo MPRV SR. Som za sprísnenie jeho ochrany v „jadrových zónach“, t.j. na území niektorých NP, kde existujú jeho prirodzené biotopy. Naopak jeho rozširovanie do urbanizovanej krajiny je nežiadúce. Záujem okolitých štátov o jeho rozširovanie na svojom území nie je doložený prísl. dohodami. Z tohto pohľadu bola aj doterajšia úprava jeho lovu (zákaz lovu v okrajových oblastiach jeho výskytu) nepochopiteľná. Rovnako ponechanie niektorých druhov v zozname chránených živočíchov je neopodstatnené a kontraproduktívne tak z hľadiska druhovej ochrany iných živočíchov, ochrany životného prostredia a podnikateľského prostredia (napr. krkavec čierny, bobor vodný, kormorán veľký, volavka popolavá). V zmysle Charty základných práv Európskej únie (2016/C 202/02) žiadame o ochranu súkromného majetku pred škodami chránenými živočíchmi, V prípade škody spôsobenej živočíchmi chránenými vo verejnom záujme na hmotnom súkromnom majetku požadujeme včasné vyplatenie spravodlivej náhrady stanovenej na základe znaleckého posudku bez povinnosti preukazovania akýchkoľvek obranných /ochranných opatrení. . V prípade škody spôsobenej živočíchmi chránenými vo verejnom záujme na hospodárskych zvieratách v súkromnom vlastníctve, neodkladné vyplatenie spravodlivej náhrady vo výške 5 násobku trhovej hodnoty zabitého hospodárskeho zvieraťa a 3 ročnú stratu ušlého príjmu v dôsledku ochrany bez povinnosti preukazovania akýchkoľvek obranných /ochranných opatrení. Zásadná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
ÚRZVNL (ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska) vlastný materiál K §1, ods. 7 / Prijímateľom kompenzačných opatrení, alebo finančných prostriedkov vo výške spoločenskej hodnoty poškodeného, alebo zničeného biotopu by mal byť vlastník tohto biotopu, ktorý by mal aj realizovať kompenzačné opatrenia (štát, obec, súkromný vlastník). Ak napr. pri výstavbe diaľnice alebo inej stavby dôjde na súkromných pozemkoch k zničeniu takéhoto biotopu, prečo by mal byť prijímateľom štát? Zásadná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
ÚRZVNL (ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska) Doložky Vplyvov Vplyvy na rozpočet verejnej správy Nie je pravda, že nebude mať žiadne vplyvy. Autori asi nikdy nepočuli o priamej úmere – ak sa zvýši početnosť vlka dravého s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou stúpne aj počet udalostí, kedy štát bude zodpovedať za škodu §44a. Nikde tam nie je napísané, že to budú hradiť OZ, bojujúce za jeho absolútnu ochranu. Ani zaradenie krkavca čierneho do tejto skupiny asi nebude s nulovým dopadom na verejné financie. Vplyvy na podnikateľské prostredie Nie je pravda, že navrhovaná úprava nebude mať žiadny vplyv. Nepriaznivo bude vplývať na rozvoj malých farmárov, chovateľov oviec a kôz, chovateľov včiel a chovateľov rýb. Podrobnosti primeraných preventívnych opatrení (§45) majú jasný demotivujúci účinok, ktorý navyše tento vplyv podnikania predraží tak, že nebudú schopní konkurovať so svojimi produktami na trhu. §46 je doslova „repelent“ na podnikanie v tejto oblasti, 13 príloh k žiadosti o náhradu, to je námet pre Sulíkovo ďalšie podnikateľské kilečko. Veľkoryso bola vynechaná 14-ta príloha – potvrdenie veterinára o príčinách úmrtia! Náhrady sú smiešne, nezohľadňujú vôbec chovateľskú hodnotu zvierať (často sú to plemenné zvieratá s hodnotou genofondu). Sociálne vplyvy Nie je pravda, že vyhláška nebude mať žiadne sociálne vplyvy. Ovčiarstvo, chov kôz, včelárstvo je rozvinuté najmä v horských oblastiach vidieka a menej rozvinutých oblastiach Slovenska, kde je každé pracovné miesto a možnosť zárobku vzácnejšia než v priemyselných centrách. Vplyv na životné prostredie Nie je pravda, že vyhláška bude mať pozitívne vplyvy na životné prostredie, napr. rozšírenie vlka do nových lokalít môže mať negatívny vplyv na stav iných chránených druhov (hlucháň hôrny, rys ostrovid). Absolútne nedostatočne je vypracovaná analýza vplyvov na životné prostredie (príloha č. 5) najmä nepravdivo hodnotí jej vplyv na biodiverzitu a chránené územia. Vlastne to ani nie je analýza, len jednovetové konštatovania. V tomto istom čase Slovenská ornitologická spoločnosť organizuje petíciu pod názvom „Za živú krajinu“. Jedna z požiadaviek je na rozšírenie pasenia dobytka v chránených oblastiach a podporu farmárov, ktorí pasú dobytok v chránených územiach. Ako to korešponduje s deklarovaným cieľom rozšírenia vlka dravého aj do oblastí, kde doteraz nežil a s jeho ochranou aj v biotopoch, kde nemá vhodné podmienky? Je v záujme ochrany vlka dravého, aby sa tak nestalo, aby nedochádzalo k jeho kríženiu so psom (čo sa už aj na Slovensku deje) a tým k degradácii tohto živočíšneho druhu. Z tohto pohľadu aj konštatovanie v závere prílohy bod 5.4., že netreba prijímať žiadne opatrenie na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie je nie pravdivé, zavádzajúce a škodlivé. Nepravdivá je aj správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu a to vo fáze 1, 2 aj 3, ak si odmyslíme protichodné vystupovania ministrov Budaja a Mičovského vo verejnoprávnej televízii, čo sa asi vzťahuje na fázu 2. Žiadame vplyvy kvalifikovane dopracovať Zásadná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
ÚRZVNL (ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska) vlastný materiál V zmysle Charty základných práv Európskej únie (2016/C 202/02) žiadame o ochranu súkromného majetku, ktorý môže byť poškodený činnosťou štátu v oblasti ochrany prírody z titulu verejného záujmu. V zmysle čl. 17 Charty, ods. 1 1. Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom. Zdôrazňujeme – ak súkromných vlastníkov lesných pozemkov chce niekto zbaviť majetku vo verejnom záujme – MUSÍ TO BYŤ V PRÍPADOCH a ZA PODMIENOK, KTORÉ USTANOVUJE ZÁKON ( nie vyhlášky). A MUSÍ BYŤ VČAS VYPLATENÁ – zdôrazňujeme „SPRAVODLIVÁ NÁHRADA. Súčasne dávame do pozornosti Stanovisko EURÓPSKEJ KOMISIE, GENERÁLNE RIADITEĽSTVO PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, Riaditeľstvo E – Vykonávanie a podpora v prospech členských štátov ENV.E.3 – Vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia Vedúci oddelenia Odpoveď na list z 1. júna 2018, v ktorom sme yjadrili vážne obavy týkajúce sa uplatňovania smernice 2009/147/ES o vtákoch a smernice 92/43/ES o biotopoch na Slovensku. Citujeme „Útvary Komisie vždy tvrdili, že postup podľa § 4 zákona o ochrane prírody nie je systémovým riešením a že zmena právnych predpisov je jednoznačne potrebná. Verím, že nové pripravované právne predpisy zabezpečia aj právnu istotu pre všetky zúčastnené subjekty vrátane vlastníkov lesov. Hoci je Slovensko povinné vykonávať uvedené smernice, je uznávanou zásadou, že vlastníci by mali dostať kompenzáciu za dodatočné náklady a ušlý príjem v dôsledku uplatňovania ochranného režimu na ich lesy. Preto požadujeme, aby kompenzácie zahŕňali vždy aj dodatočné náklady a ušlý zisk v dôsledku uplatňovania ochranného režimu na súkromných pozemkoch. Zásadná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail
ÚRZVNL (ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska) Predkladacia správa Posledný odstavec obsahuje nepravdivé konštatovania: 1. Návrh vyhlášky nie je v súlade s Ústavou SR, najmä s ústavným článkom 20. Vyhláška zavádza ďalšie obmedzenia vo vzťahu k slobodnému užívaniu majetku a ochrane vlastníctva bez toho, aby súčasne riešila výšku a spôsob realizácie náhrady. V tomto smere nesplnila očakávania vlastníkov lesov, že bude jasne stanovovať náhrady za nové obmedzenia, ktoré zaviedla novela zákona 543/2002 Z. z. (§13, §14, §68) a tým „napraví“ nesúlad týchto paragrafov zákona s Ústavou SR. Na Slovensku sa za viac ako rok platnosti novely zákona 543/2002 nahromadilo množstvo nedoriešených rozhodnutí okresných úradov, ktorými bolo zakázané spracovať kalamitu v lesných porastoch zaradených do hospodárskych lesov, kde jej spracovanie nariaďuje PSOL. Kto a ako bude platiť náhrady a prípadné následné škody zatiaľ nikto nerozhodol. Bude to OÚ, ŠOP, PPA? 2. Návrh vyhlášky nie je v súlade a nerieši rozpornosť so zákonmi SR, najmä so zákonom č. 326/2005 Z. z. (Zákon o lesoch), ako príklad uvádzam §13 a 14 ods. 7 zákona č. 543, keď orgán OP môže zakázať spracovanie náhodnej kalamitnej ťažby, hoci platný PSOL vykonanie takejto ťažby predpisuje. Pritom orgán OP tento PSOL posudzoval a schválil. Takáto „autoremedúra“ vlastných rozhodnutí nie je v súlade s viacerými zákonmi SR. Hlavným motívom urýchleného predkladania vyhlášky je ochrana jedného druhu a to vlka dravého (canis lupus). Zásadná pripomienka Odoslaná 19.11.2020 Detail