LP/2020/537 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Pridať
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) § 1 ods. 2 Žiadame pred slovo „na“ doplniť slovo „najmä“. Odôvodnenie: V prípade uplatnenia slova „na“ ide o taxatívne vymedzenie presného rozsahu súvislostí a len na tieto sa bude pri rozhodovaní prihliadať. Z uvedeného dôvodu doplnením slova „najmä“ sa vytvára možnosť zohľadnenia všetkých súvislostí ovplyvňujúcich rozhodovanie o vydanie súhlasu, ktoré môžu byť prípad od prípadu odlišné. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) § 2 ods. 2 a prílohe č. 3 V prílohe č. 3 doplniť pri danielovi škvrnitom a muflónovi lesnom text: „a vo zverniciach“ a doplniť druh „Alectoris graeca kuropta horská“. Odôvodnenie: Zvernice na chov danielej zveri alebo muflonej zveri sú uznané alebo schválené podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj mimo danielích a mufloních lokalít. Nakoľko v zákone o ochrane prírody ani vo vyhláške nie je definované, čo sa rozumie pod slovami „do životného prostredia“, z dôvodu odstránenia prípadných pochybností a zabezpečenia jednoznačnosti právnej úpravy žiadame doplniť slová „a vo zverniciach“. Druh kuropta horská (Alectoris graeca) je nepôvodným druhom živočícha a je poľovnou zverou podľa prílohy 1 zákona o poľovníctve, obdobne ako bažant poľovný (obyčajný), bažant jarabý (kráľovský) alebo morka divá. Žiadame ho preto doplniť do prílohy č. 3. Využitie druhu nemá negatívny vplyv na pôvodné druhy a biotopy. Upozorňujeme tiež na nejednotnosť v používaní slovenských názvov druhov v návrhu vyhlášky oproti zákonu o poľovníctve. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) K § 4 ods. 1 Žiadame vypustiť slová „a bezprostredného okolia. Za bezprostredné okolie rastliny sa považuje taký priestor, ktorý utvára základné podmienky na jej existenciu a do ktorého sa nemôže zasahovať bez toho, aby rastlina na takýto zásah nereagovala.“. Odôvodnenie: v zmysle § 34 ods. 4 zákona o ochrane prírody všeobecne záväzný právny predpis , ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o druhovej ochrane chránených rastlín. Predkladateľ v odseku 1 definuje základ ochrany tým, že špecifikuje miesta ich ochrany. V rámci toho ustanovuje ochranu na území „bezprostredného okolia“, ktoré definuje ako “taký priestor, ktorý utvára základné podmienky na jej existenciu a do ktorého sa nemôže zasahovať bez toho, aby rastlina na takýto zásah nereagovala.“. Je zrejmé, že takto definované „bezprostredné okolie“ uvádza do právnej neistoty neidentifikovaný počet dotknutých osôb, nakoľko umožňuje neobmedzené vylíšenie takéhoto územia. Nie je však zrejmé, kto a na základe čoho „určí“ toto územie. Domnievame sa, že takáto „povinnosť“ by to mala byť kompetenciou orgánu ochrany prírody, avšak dávať povinnosti a kompetencie vykonávacím predpisom je neprípustné. Toto ustanovenie je nad rámec zmocnenia podľa § 34 ods. 4 a nesúhlasíme s ním. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) § 3 ods. 1 a prílohe č. 4 V prílohe č. 4 „zoznam chránených rastlín“, časť „A. Chránené rastliny, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území Slovenskej republiky a ich spoločenská hodnota“, „Cievnaté rastliny“ žiadame vypustiť drevinu Populus nigra – topoľ čierny. Odôvodnenie: pri poznaní súčasného stavu, vývoja a uplatňovaní topoľa čierneho na území Slovenskej republiky, nie je predkladateľom návrhu vyhlášky dostatočne odôvodnené zaradenie do prílohy č. 4. Akékoľvek obmedzenia vo veci uplatňovania topoľa čierneho v podmienkach jeho rozšírenia na Slovensku znamenajú vážne socio-ekonomické dopady. S cieľom zachovania a zlepšovania stavu lužných ekosystémov je topoľ čierny jednou zo základných drevín. Akékoľvek neodôvodnené obmedzovanie uplatňovania topoľa čierneho považujeme, aj z hľadiska poznania stavu tejto dreviny a jej rozšírenia, za neopodstatnené. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) K § 1 ods. 5 Žiadame vypustiť slová za bodkočiarkou „alebo by trvala neprimerane dlhú dobu“. Odôvodnenie: ak by došlo k takému stavu biotopu, že jeho obnova by bola možná, bez ohľadu na dobu, ktorá by bola potrebná na obnovu jeho priaznivého stavu, nemožno hovoriť o jeho zničení. Zároveň ustanovenie v predkladateľom navrhovanom znení uvádza dotknuté subjekty do právnej neistoty, nakoľko nikde nie je definovaná „neprimerane dlhá doba“, ide teda o subjektívne hodnotenie tejto doby, čo je neprípustné. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) K § 4 § 4 žiadame prepracovať v celom rozsahu. Odôvodnenie: Podľa § 34 ods. 4 zákona o ochrane prírody „podrobnosti o druhovej ochrane rastlín ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“. V súvislosti s tým podotýkame, že § 4 návrhu vyhlášky neustanovuje žiadne podrobnosti o druhovej ochrane rastlín. Z uvedeného dôvodu žiadame o jeho komplexné prepracovanie v súlade s § 34 ods. 4 zákona o ochrane prírody. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) § 1 ods. 5 V § 1 ods. 5 žiadame slovo „funkcie" nahradiť slovom „funkcií“. Odôvodnenie: pri použití singuláru sa vytvára dojem, že biotop plní jednu funkciu, čo nie je pravda. Plní celú škálu funkcií, preto je potrebné aj v tomto ustanovení použiť plurál slova „funkcia“. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) § 8 ods. 1 a prílohe č. 7 V prílohe č. 7 „Zoznam vybraných druhov živočíchov a podmienky ich ochrany“ žiadame v časti „Mammalia“ doplniť nasledovný text: „ Canis lupus vlk dravý Je celoročne zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať alebo ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami na území a) Národného parku Slovenský kras vrátane jeho ochranného pásma a katastrálnych území obcí Háj, Turňa nad Bodvou, Dvorníky, Hrhov, Jablonov nad Turňou, Zádiel a Včeláre, b) Chránenej krajinnej oblasti Kysuce a katastrálnych území Čadca, Horelica, Olešná, Staškov, Turzovka, Oščadnica, Raková, Klokočov, Svrčinovec, Čierne, Skalité v okrese Čadca, c) Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, Pieninského národného parku a jeho ochranného pásma, Tatranského národného parku, katastrálnych území Bobrov, Breza, Zubrohlava, Klin, Krušetnica, Mútne, Námestovo, Oravská Jasenica, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Slanica, Sihelné a Zákamenné v okrese Námestovo a katastrálnych území Trstená, Oravice, Tichá dolina, Čimhová, Hladovka, Liesek, Suchá Hora a Vitanová v okrese Tvrdošín, d) Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, Národného parku Poloniny a jeho ochranného pásma, katastrálnych území Becherov, Cigeľka, Frička, Gaboltov, Gerlachov, Hrabské, Hutka, Chmeľová, Kurov, Lenartov, Malcov, Nižná Polianka, Ondavka, Petrová, Regetovka, Snakov, Stebnícka Huta, Stebník, Varadka, Vyšná Polianka, Nižný Tvarožec a Vyšný Tvarožec v okrese Bardejov a katastrálnych území Kečkovce, Roztoky, Vyšný Mirošov v okrese Svidník, e) pre ktoré ministerstvo pôdohospodárstva neurčí ročnú kvótu lovu vlka dravého.27) Na ostatnom území Slovenskej republiky je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať alebo ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami, v období od 16. januára do 31. októbra bežného kalendárneho roka.“. Odôvodnenie: Slovenská populácia vlka dravého si nevyžaduje prísnu ochranu, čo deklaruje to, že nie je zaradená v SMERNICI RADY 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín v prílohe IV - DRUHY ŽIVOČÍCHOV A RASTLÍN EURÓPSKEHO VÝZNAMU, KTORÉ SI VYŽADUJÚ PRÍSNU OCHRANU. Slovenská populácia vlka dravého je zaradená do prílohy V - DRUHY ŽIVOČÍCHOV A RASTLÍN EURÓPSKEHO VÝZNAMU, KTORÝCH ODCHYT A ZBER A VYUŽÍVANIE MÔŽE PODLIEHAŤ URČITÝM REGULAČNÝM OPATRENIAM. Populácia vlka dravého na Slovensku je v priaznivom stave, jeho početnosť narastá a zväčšuje sa aj areál jeho rozšírenia, čo vyplýva z monitoringu, ktorý zabezpečuje MPRV SR, ako aj zo zisťovania stavov zveri realizovaného podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa informácie MŽP SR aj rezort životného prostredia v súčasnosti realizuje monitoring vlka, pričom výsledky monitoringu ešte nie sú k dispozícii. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by bola populácia vlka dravého ohrozená a jeho početnosť klesala, nie je relevantný dôvod na vyhlásenie vlka dravého za chráneného živočícha. Rezort životného prostredia by mal najskôr získať údaje z realizovaného monitoringu vlka dravého, tieto následne vyhodnotiť a spracovať a až na základe relevantných dát a ich odborného vyhodnotenia by mal prehodnotiť stupeň ochrany vlka dravého. Žiadame, aby rezort životného prostredia rozhodoval na základe odbornosti, relevantných dát a nie pod vplyvom emócií a pod nátlakom laickej verejnosti. V dôvodovej správe je zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy odôvodnené potrebou zabezpečiť priaznivý stav jeho populácie v okolitých štátoch. Takéto odôvodnenie je absolútne nedostatočné, nakoľko je v prvom rade na samotných okolitých štátoch, aby si vytvorili vhodné podmienky na to, aby bol vlk dravý na ich území v priaznivom stave. Slovenská republika dbá na to, aby lov vlka na Slovensku neohrozil populácie vlka v susedných štátoch, a to najmä tým, že v široko vymedzenom pohraničnom území sa vlk dravý už roky vôbec neloví. Okrem toho mnohé ďalšie krajiny EÚ v súčasnosti hlásia návrat vlka dravého na ich územia a zvyšujúcu sa jeho početnosť, pričom volajú práve po uvoľnení jeho ochrany a umožnení aktívne ho manažovať. Z uvedeným dôvodov žiadame doplniť (teda ponechať znenie súčasnej právnej úpravy) druh vlk dravý – Canis lupus v prílohe č. 7. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) § 3 ods. 2 a prílohe č. 5 V prílohe č. 5 žiadame vypustiť druh Canis lupus – vlk dravý. Odôvodnenie: Slovenská populácia vlka dravého si nevyžaduje prísnu ochranu, čo deklaruje aj to, že nie je zaradená v SMERNICI RADY 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín v prílohe IV - DRUHY ŽIVOČÍCHOV A RASTLÍN EURÓPSKEHO VÝZNAMU, KTORÉ SI VYŽADUJÚ PRÍSNU OCHRANU. Slovenská populácia vlka dravého je zaradená do prílohy V - DRUHY ŽIVOČÍCHOV A RASTLÍN EURÓPSKEHO VÝZNAMU, KTORÝCH ODCHYT A ZBER A VYUŽÍVANIE MÔŽE PODLIEHAŤ URČITÝM REGULAČNÝM OPATRENIAM. Populácia vlka dravého na Slovensku je v priaznivom stave, jeho početnosť narastá a zväčšuje sa aj areál jeho rozšírenia, čo vyplýva z monitoringu, ktorý zabezpečuje MPRV SR, ako aj zo zisťovania stavov zveri realizovaného podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa informácie MŽP SR aj rezort životného prostredia v súčasnosti realizuje monitoring vlka, pričom výsledky monitoringu ešte nie sú k dispozícii. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by bola populácia vlka dravého ohrozená a jeho početnosť klesala, nie je relevantný dôvod na vyhlásenie vlka dravého za chráneného živočícha. Rezort životného prostredia by mal najskôr získať údaje z realizovaného monitoringu vlka dravého, tieto následne vyhodnotiť a spracovať a až na základe relevantných dát a ich odborného vyhodnotenia by mal prehodnotiť stupeň ochrany vlka dravého. Žiadame, aby rezort životného prostredia rozhodoval na základe odbornosti, relevantných dát a nie pod vplyvom emócií a pod nátlakom laickej verejnosti. V dôvodovej správe je zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy odôvodnené potrebou zabezpečiť priaznivý stav jeho populácie v okolitých štátoch. Takéto odôvodnenie je absolútne nedostatočné, nakoľko je v prvom rade na samotných okolitých štátoch, aby si vytvorili vhodné podmienky na to, aby bol vlk dravý na ich území v priaznivom stave. Slovenská republika dbá na to, aby lov vlka na Slovensku neohrozil populácie vlka v susedných štátoch, a to najmä tým, že v široko vymedzenom pohraničnom území sa vlk dravý už roky vôbec neloví. Okrem toho mnohé ďalšie krajiny EÚ v súčasnosti hlásia návrat vlka dravého na ich územia a zvyšujúcu sa jeho početnosť, pričom volajú práve po uvoľnení jeho ochrany a umožnení aktívne ho manažovať. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) K § 6 a prílohe č. 6 V prílohe č. 6 žiadame doplniť druhy: „ bažant jarabý (kráľovský) Symaticus reevesi, kuropta horská Alectoris graeca, morka divá Meleagris gallopavo.“. Odôvodnenie: Tieto druhy sú uvedené v prílohe č. 3 v zozname druhov, ktoré možno vypúšťať do prírodného prostredia, z čoho vyplýva, ža by ich malo byť možné aj chovať a držať v ľudskej opatere, predávať ich a obchodovať s nimi. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) § 45 Žiadame vypustiť § 45. Odôvodnenie: Podľa splnomocňovacieho ustanovenia - § 98 ods. 1 zákona sa vo vyhláške majú upraviť podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach. Z obsahu navrhovanej úpravy vyplýva, že sa vyhláškou upravujú preventívne opatrenia, čo je nad rámec splnomocňovacieho ustanovenia zákona. Pokiaľ ide o naplnenie splnomocňovacieho ustanovenia zákona, navrhovaná úprava sa javí ako neúplná v tom zmysle, že sa vzťahuje len k vybraným trom určených živočíchom. Po vecnej stránke sú navrhované opatrenia nerealizovateľné a v praxi neaplikovateľné. Vzhľadom na spôsob chovu oviec a kôz, technológiu a techniku chovu oviec a kôz, a na prírodné podmienky nie je možné navrhované preventívne opatrenia uskutočniť. Návrh vyhlášky v § 45 ods. 1 písm. c), d) a e) nerešpektuje tradičné technologické systémy chovu hospodárskych zvierat na Slovensku, ktoré tu pretrvávajú celé stáročia a ktoré majú význam z hľadiska krajinotvorby, environmentálnej rovnováhy a podpore biodiverzity lúčnych a pasienkových porastov. Tento návrh ohrozuje sektor chovu oviec a kôz, ktorý je v európskej únii zadefinovaný ako citlivý sektor. Realizácia týchto navrhovaných opatrení by mala negatívny vplyv na chov všetkých hospodárskych zvierat. Tiež by mala negatívny vplyv na spásanie trvalých trávnych porastov. Tieto opatrenia by mali negatívny dosah aj na dosiahnutie sebestačnosti a produkciu slovenských poľnohospodárskych komodít. Navrhované preventívne opatrenia by mali výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Spôsobili by zníženie konkurencieschopnosti slovenských chovateľov v spoločnom európskom priestore. Taktiež by mali negatívne dopad na sociálne prostredie. Došlo by ku radikálnemu znižovaniu počtu chovaných oviec, čo by znamenalo ako dôsledok znižovanie zamestnanosti na vidieku. Dotýkalo by sa to najmä zamestnanosti ohrozených skupín obyvateľov vidieka. Vplyvy na životné prostredie - navrhované preventívne opatrenia budú pôsobiť výrazne negatívne na životné prostredie, preventívne opatrenia tak, ako sú navrhnuté výrazne zmenia ráz krajiny, ohrozia prirodzenú migráciu zveri, ohrozia divú zver na živote, keďže hrozí poškodenie zdravia zveri pri prekonávaní prekážok. Je nevyhnutné si uvedomiť, že hlavne chov oviec a kôz v podhorských a horských oblastiach vo veľkej miere prispieva k ekologickej stabilite krajiny a ich zníženie by zapríčinilo pokles diverzity lúčnych biotopov, negatívne ovplyvnil protieróznu a retenčnú funkciu trvalo trávnych porastov a postupne by sa ráz vidieka pre oko turistu stal nezaujímavým. Výrazne negatívne sa navrhované opatrenia dotknú aj možností voľného pohybu turistov v prírode. Tí budú obmedzovaný aj z hľadiska voľného pohybu strážnych psov. Návrh vyhlášky v § 45 podmieňuje chovateľov hospodárskych zvierat vykonávať preventívne opatrenia, ktoré predstavujú finančné náklady súvisiace s realizáciou, dodržiavaním týchto preventívnych opatrení a stavia ich do pozície obmedzovača rozvoja cestovného ruchu, čo môže mať dopad na znižovanie stavov hospodárskych zvierat. Nereálne je aj zabezpečenie pastierskych strážnych psov. Nie len z hľadiska termínu, ale aj z hľadiska požadovaného počtu psov. Pri súčasnom počte oviec chovaných v areáli výskytu určených predátorov, museli by si zaobstarať niekoľko tisíc pastierskych strážnych psov. Návrh nie je správne formulovaný ani vo vzťahu k účinnosti vyhlášky, ktorá počíta s účinnosťou od 1. januára 2021 a vzápätí vyžaduje držbu minimálne 18-mesačných psov, ktoré boli vychované spolu so stádom. Náklady na kúpu, chov a držbu psa zvýšia náklady na chov hospodárskych zvierat. Je potrebné si uvedomiť, že chovatelia oviec a iných druhov hospodárskych zvierat nie sú profesionálni kynológovia a chýba im osveta o výchove a výcviku takýchto psov. Pri využívaní týchto opatrení podľa písm. b) môže dôjsť pri nesprávne vedenom psovi k zraneniu tretích osôb, ako napr. turistov, cyklistov, hubárov a podobne. Ak dôjde k takémuto poškodeniu, kto bude znášať spôsobené škody. Rovnako súčasná legislatíva neurčuje čo v prípade, ak pastiersky strážny pes usmrtí chráneného živočícha. V prípade, že sa tento skutok bude posudzovať podľa § 305 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. hrozí chovateľovi hospodárskych zvierat resp. poverenému pracovníkovi trest odňatia slobody až do výšky 2 rokov. Počet pastierskych strážnych psov nie je správne stanovený, ak určuje minimálny počet dvoch psov na stádo do 300 hospodárskych zvierat. V prípade drobnochovateľov, ktorých stáda sú napr. do 10 kusov je obstaranie dvoch kusov psov nezmyselné. Ďalej, pokiaľ ide o včelárstvo, z ustanovenia nie je jasné, či sa jedná o zamrežovanú kovovú konštrukciu, ktorá má byť okolo celého pozemku, na ktorom sa včelstvá nachádzajú, alebo má byť každý úľ samostatne v takejto kovovej konštrukcii. Zásadne nesúhlasíme s vyvýšenou plošinou, na ktorej sa majú úle nachádzať, nakoľko môže prichádzať k ohrozeniu na zdraví samotného včelára, ak má v takých výškach narábať pri ošetrovaní, pri medobraní. Problém vidíme aj v poskytnutí náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi podľa § 44 ods. 1 písm. g), h) a i) na vybraných domestikovaných živočíchoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach, absentuje škoda spôsobená medveďom. S návrhom nie je možné súhlasiť, nakoľko väčšina umiestnených včelínov včelármi v lese je na súkromnom pozemku, pričom stavba je betónový alebo drevený domček, úle sú vo vnútri stavby a majú letáče na vonkajšej strane stavby. Problém však vidíme aj v tom, ak má včelár povolenie na kočovanie, nie je možné, aby takto zabezpečil na dočasnom stanovisku takúto kovovú konštrukciu, nakoľko nie je vlastníkom pozemku. V navrhovanom ustanovení vyhlášky taktiež chýba technický popis riešenia kovovej konštrukcie. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) doložke vplyvov V celom rozsahu prepracovať a doplniť, vrátane doplnenia príslušných analýz vplyvov. Odôvodnenie: Doložka vplyvov nie je vypracovaná v súlade so znením návrhu vyhlášky a je klamlivá a zavádzajúca, keďže neidentifikuje vplyvy vyplývajúce z predkladaného materiálu. Doložku je potrebné doplniť ako vo väzbe na pripomienky a požiadavky uplatnené k samotnému návrhu textu, tak aj na nižšie uvedené skutočnosti. V definícii problému sa uvádza, že sa vyhotovuje len k novele zákona o ochrane prírody a krajiny účinnej od 1. januára 2020, nová vyhláška však reaguje aj na predpisy účinné v iných časových obdobiach, ku ktorým vykonávací predpis nebol vyhotovený, napr. úpravy účinné od 1. augusta 2019. V doložke sa uvádza MPRV SR ako dotknutý subjekt, rovnako ako vlastníci, správcovia a nájomcovia pozemkov. Z pripomienky týkajúcej sa § 45 vlastného materiálu však jednoznačne vyplýva výrazný dopad na poľnohospodárov, a teda na podnikateľské prostredie, avšak dôvodová správa a doložka definujú vplyvy navrhovaného materiálu na podnikateľské prostredie nasledovne: „žiadny vplyv“. V dotknutých subjektoch absentujú napr. bežní občania, na ktorých má navrhovaná úprava osobitný vplyv a to napríklad zaradením nových druhov do zoznamu chránených druhov, alebo zmena ich spoločenskej hodnoty. Ako priam absurdný príklad možno uviesť zaradenie maku poľného medzi chránené druhy rastlín so spoločenskou hodnotou 400 €. To znamená, že akékoľvek doterajšie „detské hry“ sa stávajú spoločensky nežiadúcim činom, ktorý bude postihovaný a sankcionovaný na základe spoločenskej hodnoty druhu, čo znamená významný negatívny dopad na obyvateľov s predpokladanými sociálnymi dopadmi (výška a množstvo sankcií, prešetrovanie z dôvodu podozrení z nelegálneho konania – administratívne vplyvy a nárast požiadaviek na orgány ochrany prírody, zvyšujúci sa rozsah obmedzení nakladania s majetkom z dôvodu výskytu druhu). Predkladateľ v doložke identifikuje potrebu prijatia alebo zmeny vykonávacích predpisov. Nie je nám známe, že by k navrhovanej vyhláške (prijímanému vykonávaciemu predpisu k zákonu o ochrane prírody a krajiny) bol prijímaný ďalší vykonávací predpis na jej vykonanie. Takýto návrh je nad rámec právneho systému SR. V časti transpozícia práva nie sú uvedené žiadne skutočnosti napriek tomu, že súčasťou návrhu sú tabuľky zhody s právom EÚ. Odporúčame, aby súčasťou tejto časti bolo aj posúdenie tzv. goldplatingu, teda ukladania povinností nad rámec nevyhnutne vyplývajúci z predpisov EÚ. V časti 9 žiadame doplniť identifikáciu negatívnych vplyvov na rozpočet verejnej správy (napr. predpokladaný nárast a množstvo konaní z dôvodu neúmerného rozšírenia chránených druhov a tým aj požiadavky na pracovné sily v orgánoch ochrany prírody a v organizácii poskytujúcej podklady pre konania), podnikateľské subjekty a sociálne vplyvy a nadväzne dopracovať aj analýzy príslušných vplyvov. Konštatovanie v bode 10 doložky vplyvom je klamlivé a zavádzajúce. Vplyvy (posudzuje sa navrhovaný stav oproti súčasnému právnemu stavu) nemohli a nevychádzajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože ten napr. stanovil len možnosť vyhlásenia druhov za chránené a stanovil určenie spoločenskej hodnoty. Pri návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, sa v doložkách vplyvov ani v ustanoveniach zákona nepredpokladalo s tak významným navyšovaním množstva chránených druhov, ani so zmenou spoločenskej hodnoty biotopov a druhov, pričom mnohých prípadoch je tento nárast významný. Ani pri tzv. zákone o inváznych druhoch sa nepredpokladalo napr. obmedzenie využívania druhov lesných drevín a k zmene zákona došlo až po PPK, teda doložka neobsahovala zhodnotenie vplyvu tejto zmeny, preto je potrebné ju zhodnotiť a objektivizovať pri tomto návrhu a to najmä s ohľadom na neakceptáciu záverov dohodnutých na Úrade vlády SR po znovuotvorení rozporu (pozri pripomienky k § 2 predloženého návrhu). Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) prílohe č. 27 časti A bodu 3 V prílohe č. 27, časti A., žiadame v bode 3 „3. Podrobnosti o ochrane a využívaní chráneného územia“ doplniť tieto podbody: „3.3. Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí a identifikácia stretu záujmov s cieľmi ochrany, 3.4 Zhodnotenie potreby a časovej doby uplatňovania asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v jednotlivých ekologicko-funkčných priestoroch a zónach, 3.5 Zhodnotenie potrebných obmedzení bežného obhospodarovania a 3.6 Zhodnotenie potreby zmeny kategórie lesov v súlade s ekologicko-funkčnými priestormi a zónami, vyhotovuje sa len v prípade lesných pozemkov s porastovou plochou.“. Odôvodnenie: projekt ochrany sa vypracúva ako podklad na vyhlásenie chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem alebo ich zmeny. Projekt ochrany obsahuje najmä základné údaje, podrobnosti o podmienkach ochrany, návrh technického vybavenia, tabuľkové prehľady a mapové prílohy s vyznačením hraníc navrhovaného chráneného územia alebo chráneného stromu a ich ochranných pásiem. Projekt ochrany je podkladom pri vypracovaní následnej dokumentácie a je nutné čo najpresnejšie zhodnotiť navrhované opatrenia a obmedzenia vo vzťahu k vlastníkovi, správcovi a užívateľovi dotknutých pozemkov.". Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) K § 1 ods. 2 písm. e) a prílohe č. 1 3. V § 1 odseku 2 vypustiť písm. e) a zároveň v prílohe č. 1 vypustiť stĺpec „záber biotopu“. Odôvodnenie: predkladateľ nezadefinoval, čo znamená „záber biotopu“ ani jeho podmienky. V žiadnom ostatnom texte vyhlášky ani v dôvodovej správe neuviedol, na základe čoho (akých preukázateľných mapovaní, meraní, analýz a kritérií) vznikla požiadavka na ultimatívne „znemožnenie žiadneho záberu“ vybraných biotopov. Nakoľko sa jedná aj o neprioritné (aj sčasti prioritné) biotopy, nie je zrejmá ani filozofia označenia jednotlivých biotopov (X). Ak sa pod „žiadnym záberom biotopu“ rozumie jeho absolútna ochrana (bez možnosti výnimky), je uvedený postup nad rámec § 28 zákona o ochrane prírody a čl. 6 ods.3 a 4 smernice rady č. 92/43/EHS z 21.5.1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“). Podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu a opatreniach podľa ods. 3, teda nie riešenie „možnosti záberu biotopu“ návrh ide teda zásadným spôsobom nad rozsah splnomocňovacieho ustanovenie zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Všeobecná k materiálu Po dopracovaní materiálu v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, legislatívnymi pravidlami vlády SR a jednotnou metodikou na posudzovanie vplyvov, ako aj vzhľadom na rozsah uplatnených pripomienok, návrh opätovne predložiť na medzirezortné pripomienkové konanie. Odôvodnenie: predkladaný návrh vyhlášky bol vypracovaný a predložený na medzirezortné pripomienkové konanie v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny (pozri pripomienku k § 33), ktorý predpokladá vypracovanie niektorých ustanovení po dohode viacerých subjektov, avšak žiadna takáto dohoda ani snaha o jej dosiahnutie nebola zo strany MŽP SR vyvinutá (nebolo ani len zvolané žiadne spoločné rokovanie dotknutých subjektov). Zároveň nie sú nové požiadavky a dopady vyplývajúce z predmetného návrhu zohľadnené v doložke vplyvov (pozri pripomienku k doložke vplyvov) a nie je v nej ani uvedené stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK, preto je zrejmé, že návrh pred jeho predložením nebol predmetom PPK, čo je v rozpore s čl. 12 v spojitosti s čl. 37 bodom 2 legislatívnych pravidiel vlády SR a jednotnou metodikou na posudzovanie vplyvov (oba materiáli schválené uznesením vlády SR), pričom materiál vypracovaný v rozpore s týmito pravidlami nesmie byť predkladaný do ďalšieho legislatívneho procesu, t. j. na medzirezortné pripomienkové konanie. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) prílohe č. 27 časti A bodu 4 V prílohe č. 27, časti A., žiadame bod 4 „4. Návrh riešenia spôsobu a určenia výšky poskytnutia náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania“ doplniť o podbody takto: „4.3. Určenie predpokladaného vplyvu na zamestnanosť“ a „4.4. Zoznam pozemkov oslobodených od dane z pozemkov“. Odôvodnenie: Pre občanov, žijúcich a pracujúcich na dotknutých územiach je nutné vedieť a porozumieť, aké prínosy im prípadná ochrana prírody prináša, resp. aký vplyv má na ich živobytie. Je povinnosťou vyhotoviteľov projektu ochrany zhodnotiť vplyvy na zamestnanosť v regióne, pre ktorý sa projekt ochrany vypracúva.V súvislosti sa zainteresovaním samospráv, vlastníkov a správcov pozemkov vo vlastníctve štátu do aktivít ochrany prírody zo strany orgánov ochrany životného prostredia je potrebné tieto subjekty čo najpresnejšie informovať o vplyve potenciálnych obmedzení. Pre mnohé obce v SR je daň z pozemkov hlavným príjmom, vyhotoviteľ projektu ochrany je povinný podať základnú informáciu o výške finančných prostriedkov, s ktorými rozpočty samospráv nemôžu počítať. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) § 7 písm. a) bodu 17 Žiadame vypustiť bod 17. Odôvodnenie: v dôvodovej správe chýba akékoľvek zdôvodnenie doplnenia tohto ustanovenia medzi zakázané metódy a prostriedky odchytu a usmrcovania chránených živočíchov. Chráneného živočícha možno odchytiť alebo usmrtiť len na základe výnimky vydanej podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v ktorej by mali byť uvedené podmienky, za akých môže byť odchyt alebo usmrtenie realizované. Toto ustanovenie je neodôvodnené a nadbytočné a je jednoznačným príkladom uplatňovania goldplatingu, teda obmedzení nad nevyhnutný rámec vyplývajúci z práva EÚ. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) K § 2 ods. 1 a prílohe č. 2 V prílohe č. 2 žiadame doplniť bod 4, ktorý znie „Dreviny uvedené v osobitnom predpise23) na lesných pozemkoch s výnimkou taxónov, ktoré zahŕňa názov topoľ šľachtený (Populus × hybr.), ak nie sú uvedené v národnom zozname zdrojov lesného reprodukčného materiálu SR,24) a taxónov, ktoré zahŕňa názov javor introdukovaný (Acer introd. Sp.) a názov vŕba krovitá (Salix sp.).“. Poznámky pod čiarou k odkazom 23 a 24 znejú: „23) Príloha č. 1 k zákonu č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov. 24) § 9 ods. 2 zákona č. 138/2010 Z. z.“. Odôvodnenie: Ide o znenie dohodnuté v rámci MPK (LP/2016/707 – pozri aj odôvodnenie požiadavky) k návrhu zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku ktorému bol znovuotvorený rozpor na základe pripomienky úradu vlády SR. Na základe otvorenia tohto rozporu bolo na úrade vlády SR 05.03.2019 konanie za účasti zástupcov MŽP SR (Mgr. Butkovská, Ing. Maňka, JUDr. Kozák) a MPRV SR (Mgr. Illáš, Ing. László), na ktorom bolo zo strany MŽP SR prisľúbené akceptovať požiadavky rezortu pri tvorbe vykonávacieho predpisu. MŽP SR však pri tvorbe predpisu s MPRV SR nespolupracovalo a ignorovalo aj už dohodnuté závery. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) § 1 ods. 6 V § 1 ods. 6 žiadame slová „zlepšenie stavu alebo obnova daného typu“ nahradiť slovami „zachovanie, a ak je to potrebné obnova nepriaznivo ovplyvneného“; zároveň žiadame vypustiť slová „alebo v jej okolí, alebo ak to nie je možné alebo účelné zabezpečiť, zlepšenie stavu alebo obnova iných biotopov alebo vytvorenie nových biotopov prioritne v lokalite, kde sa poškodený alebo zničený biotop nachádza alebo v jej okolí; ustanovenie § 20 týmto nie je dotknuté“. Odôvodnenie: v súlade so zákonom o ochrane prírody ide o zachovanie a ak je to potrebné obnovu priaznivého stavu biotopu, ktorý môže byť dotknutou činnosťou poškodený alebo zničený tam, kde sa nachádza. Určenie vykonania kompenzačného opatrenia v „jeho okolí“ je zrejmé, že toto územie nie je jednoznačne stanovené a zároveň nie je zrejmé, kto toto „jeho okolie“ stanoví. Predkladateľom navrhované „zlepšenie stavu alebo obnovu iných biotopov, alebo vytvorenie nových biotopov“ považujeme za opatrenie nad rámec zákona o ochrane prírody, nakoľko sa vôbec nemusí dotknúť nepriaznivo ovplyvneného biotopu; naviac presne nešpecifikuje, ktorého iného, čo vyvoláva u dotknutých subjektov právnu neistotu. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) § 1 ods. 7 Odsek 7 žiadame vypustiť. Odôvodnenie: nie je prípustné, aby sa „vyplatenie prostriedkov vo výške spoločenskej hodnoty poškodeného biotopu“ odvádzalo do rozpočtu organizácie ochrany prírody a tak vytváralo zdroj financovania príspevkovej organizácie. Predkladateľ, viazaním týchto zdrojov v objeme „spoločenskej hodnoty biotopu“ na vykonanie kompenzačných opatrení organizáciou ochrany prírody, vyvoláva dojem, že náklady organizácie ochrany prírody budú v týchto prípadoch vždy na úrovni spoločenskej hodnoty poškodeného biotopu, s čím nesúhlasíme. Zároveň ani nie je zrejmé, aké „odôvodnené prípady“ predkladateľ považuje za uplatniteľné opatrenie. Kompenzačné opatrenie spôsobom vyplatenia finančných prostriedkov je navyše nad rámec splnomocňovacieho ustanovenia vo väzbe na znenie § 6 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.11.2020 Detail