LP/2019/520 Zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 13. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 33 RÚZ navrhuje vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie Rovnako ako v nadlimite s "vyhodnocovaním podmienok účasti kedykoľvek zásadne nesúhlasíme. Tiež nesúhlasíme so zaradením dôvodov na vylúčenie osoby / zo súťaže z dôvodu „dôvodného podozrenia na dohody uchádzačov“ do Vyhodnotenia podmienok účasti / z dôvodov vyššie uvedených, nakoľko skôr patrí do Vyhodnotenia ponúk a do dôvodov na vylúčenie ponúk Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., bod 28 žiadame vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie V tejto etape súťaže ešte nie je známe či tu je „dôvodné podozrenie na dohody uchádzačov“, a táto skutočnosť bude známa až po posúdení a vyhodnotení ponúk. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
eBIZ Corp (eBIZ Corp s.r.o.) bodu č. 11 ( §20 sa dopĺňa odsekom 19) Zásadná pripomienka k bodu č. 11 ( §20 sa dopĺňa odsekom 19, ktorý znie: „(19) Prevádzkovateľ elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, je povinný sprístupniť na žiadosť orgánu podľa § 24 ods. 5, spôsobom, v lehote a v rozsahu uvedeným v žiadosti, informácie alebo dokumenty týkajúce sa verejného obstarávania, ktoré sa v ním prevádzkovanom elektronickom prostriedku nachádzajú.“) Navrhujeme vypustiť v plnom rozsahu. Zdôvodnenie: Prevádzkovateľ elektronického prostriedku nemôže byť v žiadnom prípade oprávnený zasahovať do procesov verejného obstarávania v to akejkoľvek forme. Realizácia procesu verejného obstarávania je na zodpovednosti verejného obstarávateľa a len on môže rozhodovať a vykonávať jednotlivé procesné úkony. Procesným úkonom je aj sprístupnenie akejkoľvek informácie v procese verejného obstarávania. Nie je uvedený ani spôsob, rozsah a lehota poskytnutia informácii, čo predstavuje značnú právnu neistotu. Navyše nesplnenie tejto povinnosti podľa takéhoto vágneho ustanovenia je pod sankciou od 500 eur do 30 000 eur. Na druhej strane aj keby návrh zákona obsahoval povinnosť nie pre prevádzkovateľ elektronického prostriedku ale pre verejného obstarávateľa sprístupniť informácia a dokumenty v zmysle tohto bodu, nie sú v tomto návrhu vyriešené otázky identifikácie a autentifikácie orgánov podľa § 24 ods. 5, problematika zabezpečenia mlčanlivosti a skúmanie a vyhodnotenie konfliktu záujmov osôb, ktoré by mali prístup k informáciám alebo dokumentom týkajúce sa verejného obstarávania. Tak isto nie sú vyriešené v zákone o verejnom obstarávaní otázky identifikácie a autentifikácie osôb aj v prípade prístupu k jednotlivým zákazkám počas námietok, kontroly zo strany UVO a iných orgánov podľa § 24 ods. 5 (Verejný obstarávateľ a obstarávateľ na požiadanie predložia správu podľa odseku 3 alebo kompletnú dokumentáciu Európskej komisii, úradu, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, súdom a orgánom činným v trestnom konaní, ako aj ďalším kontrolným orgánom, ak tak ustanovuje zákon.). Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., bod 49 žiadame vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s návrhom (prvá veta) na rozšírenie taxatívneho výpočtu prípadov, kedy námietky prepadnú v prospech štátu, nakoľko podľa novely nie je jednoznačne zrejmé čo sú to „zjavne nedôvodné námietky“. Tiež nesúhlasíme s návrhom na prepadnutie kaucie v takomto prípade vo výške 100 % kaucie, nakoľko v tomto prípade nebolo úradom vydané meritórne rozhodnutie vo veci, najmä nebolo riadne preskúmané namietané porušenie zákona kontrolovaným, resp. námietky neboli zamietnuté. V prípade námietok ide o výkon práva uchádzača garantovaný zákonom a smernicami EÚ. Právne nie je možné „zastrašovať“ uchádzačov takýmto spôsobom, aby nepodávali námietky. Napokon v každom prípade zastavenia konania z tohto dôvodu by v konečnom dôsledku išlo iba o subjektívne posúdenie veci úradom, a to bez nutnosti aplikovania objektívnych procesných pravidiel alebo doloženia dôkazov, čo je v rozpore s princípmi právneho štátu. Tiež nesúhlasíme (druhá veta) s návrhom na zvýšenie percentuálneho podielu výšky kaucie, ktorá prepadne v prospech štátu v prípade zobratia námietok späť na 50 %, nakoľko pôvodne uvedený podiel vo výške 35 % kaucie považujeme za plne postačujúci. Na doplnenie k tomuto bodu považujeme za dôležité uviesť, že situácia si vyžaduje iné zákonné riešenia. V prvom rade je nutné uvedomiť si, čo je účelom Zákona o verejnom obstarávaní, zjednodušene povedané (i) zaťažiť povinnosťami VO/O, ktorí nakladajú s verejnými financiami, ich dôsledná kontrola, vrátane sankcionovania za porušenie povinností zo zákona, a na druhej strane (ii) ochrana hospodárskej súťaže a ochrana uchádzačov. Preto predložené návrhy na zmenu zákona, ktoré predstavujú opačný prístup, t.j. rôzne druhy postihov a sankcií na strane uchádzačov za výkon ich základného práva, nie je možné považovať za správnu cestu, ani očakávať efektívne výsledky. Pokus o riešenie veci od konca (najskôr odstrániť následky a potom príčiny) nemôže viesť k dosiahnutiu zamýšľaného cieľa. Sme toho názoru, že najskôr je nevyhnutné vyriešiť príčiny existujúceho stavu spočívajúce jednoznačne na strane VO/O (nedostatočná príprava súťaže, neznalosť zákona alebo úmyselné nerešpektovanie zákona zo strany VO/O, nesprávny postup komisií pri vyhodnocovaní podmienok účasti alebo vyhodnocovaní ponúk, bezdôvodné vylučovanie ... atď). Odstránenie zaužívaných nezdravých a nezákonných praktík a postupov na strane VO/O iste povedie aj k väčšej dôvere v proces VO a v konanie VO/O, a napokon prirodzene aj k zníženiu neodôvodnene podávaných námietok zo strany záujemcov/uchádzačov. ÚVO by sa mal viac zaujímať o návrhy na zmeny legislatívy vo VO zo strany záujemcov/uchádzačov, nakoľko zo strany VO/O nie je možné očakávať konštruktívne návrhy na odstránenie ich nekalých praktík bežne používaných vo verejnom obstarávaní. Veci by tiež pomohlo prehodnotenie a znovu zavedenie povinnosti vykonávania verejného obstarávania prostredníctvom „odborne spôsobilých osôb“, ako aj vyvodzovanie osobnej zodpovednosti voči zamestnanom a konateľom VO/O za porušenie zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 25. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 55, 56, 57, 58 RÚZ navrhuje uvedené ustanovenia vypustiť. Odôvodnenie: Podľa novej úpravy § 174 ods.2 ZVO zákonodarca definuje nový typ námietok – "Zjavne nedôvodné námietky", pričom neuvádza ich taxatívny výpočet ale iba približný. Navrhovateľ tak nemá právnu istotu, či práve ním podané námietky nebudú tiež napĺňať podstatu Zjavne nedôvodných námietok z pohľadu Úradu. S podaním takýchto námietok zákonodarca spája zastavenie konania o takýchto námietkach, prepadnutie kaucie v plnom rozsahu a uloženie pokuty navrhovateľovi až do výšky 100 000 eur, pričom ako zákonodarca uvádza v Dôvodovej správe (osobitnej časti) návrhu tohto zákona pokuta môže byť uložená v rámci objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty, teda do 3 rokov od podania zjavne nedôvodných námietok, a to bez ohľadu na to, či úrad v konaní o námietkach tieto námietky vyhodnotil ako zjavne nedôvodné alebo nie, a teda bez ohľadu na to, či úrad vydal rozhodnutie o zastavení konania podľa § 174 ods. 1 písm. r). V prípade, ak VO alebo O vznikla škoda v dôsledku podania zjavne nedôvodných námietok, môže si jej náhradu uplatňovať na miestne a vecne príslušnom súde. Zákonodarca nešpecifikoval dostatočne nový typ námietok s ktorými spája viacero závažných procesných dôsledkov vyplývajúcich pre navrhovateľa. Maximálnu výšku navrhovanej pokuty považujeme za neprimeranú vzhľadom na nejednoznačnú špecifikáciu tohto typu námietok. Takéto závažné procesné dôsledky vyplývajúce pre navrhovateľa môžu mať za následok, že hospodárske subjekty ktorých námietky by boli odôvodnené, ich nepodajú a nevyužijú revízne postupy v procese verejného obstarávania z obavy o naplnenie definičných znakov zjavne nedôvodných námietok a s nimi spojenými závažnými procesnými dôsledkami. Dôvodnosť podaných námietok, rovnako tak aj späťvzatie týchto námietok nemôže byť prioritne vyhodnocované tak, že ide o špekulatívnu formu konania pri uplatňovaní revíznych postupov vo verejnom obstarávaní. Zjavnosť tohto konania nemôže byť posudzovaná len členmi skupiny poverenej konaním o námietkach v zmysle Smernice ÚVO č. 8/2013 „o rozhodovaní a postupoch v konaní o námietkach“. Napr. pri odborne, technicky náročnej argumentácii navrhovateľa, ktorú ÚVO nevie bez pomoci externých odborníkov alebo znalcov v danej oblasti objektívne vyhodnotiť, súbežný prípadný tlak zo strany VO/O, externého prostredia (médií, politického spektra), že v danom prípade sa jedná o „zjavne nedôvodné námietky“ nesmie ovplyvniť konanie ÚVO. Uvedené sa týka aj prípadného späťvzatia námietok, kedy konanie navrhovateľa je možné odôvodniť napr. získaním konkrétnych informácií, ktoré mu v čase podania námietok neboli známe. Takéto konanie navrhovateľa v žiadnom prípade nie je možné vyhodnotiť ako nedôvodné. Na doplnenie uvádzame, že v praxi práve naopak konaním VO/O, najmä svojvoľným zrušením súťaže z dôvodu, že sa VO/O „nepáči“ víťaz súťaže, čo sa zakrýva rôznymi vykonštruovanými alebo vymyslenými dôvodmi zrušenia súťaže, opakovane vznikajú uchádzačom a subdodávateľom nemalé náklady na prípravu ponuky a bolo by vhodné na ich ochranu doplniť do zákona povinnosť VO/O v prípade zrušenia súťaže z dôvodov spočívajúcich na strane VO/O, vrátane porušenia zákona, povinnosť nahradiť všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuku, vrátane subdodávateľov, všetky náklady na prípravu ponuky. Považujeme za dôležité tiež uviesť, že všetky doteraz vykonané opatrenia úradu na zlepšenie situácie vo VO v novom zákone alebo v tzv. „veľkej novele“ zákona formou sprísnenia pravidiel a podmienok na strane záujemcov/uchádzačov (napr. zrušenie dvojobálkového postupu, reverzný/superreverzný postup VO, preukázanie/splnenie Osobitných zmluvných podmienok pred podpisom zmluvy, fikcia rozhodnutia o námietkach, fikcia podania odvolania, autoremedúra úkonov VO/O aj po podaní námietok/odvolania ... atď.) nepriniesli očakávaný efekt, a to ani na jednej zo zúčastnených strán alebo orgánov, čo napokon potvrdzuje aj potreba predloženia tohto ďalšieho návrhu na novelu ZoVO. Osobitne upozorňujeme, že touto navrhovanou novelou zákona sa rovnováha v zákone medzi právami VO/O a právami záujemcov/uchádzačov výrazne narušuje v neprospech záujemcov/ uchádzačov, čo môže mať vážne negatívne dopady na účasť vo VO. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) § 172 ods. 5, § 174 ods. 1 písm. q), § 174 ods. 2, § 177 ods. 7, ods. 10 písm. e) a § 177 ods. 17 a 18, § 182 ods. 3 písm. l) a n) Navrhujeme vypustiť či podstatne prepracovať. Odôvodnenie. Podľa nášho názoru citované ustanovenia upravujúce zjavne neodôvodnené námietky, či zjavne neodôvodnené odvolanie nielenže sú v zákone vymenované demonštratívne (čo samo o sebe predstavuje možnosť ich neprípustne extenzívneho výkladu s rizikom porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR – denegatio iustitiae, ako aj možnosť uloženia vysokej pokuty (§ 182 ods. 3 písm. l) a n) aj za protiprávne konanie, ktorého znaky nie sú v zákone výslovne popísané, čo je neprípustné), ale aj pomerne vágne s čím bude pre oprávnené subjekty spojené vysoké riziko podávania námietok resp. odvolaní, ako aj hrozba zneužitia zákona zo strany UVO. Zo znenia zákona nie je ani zrejmé či zjavne neodôvodnené odvolanie môže byť podané iba voči rozhodnutiu o zastavení konania, alebo aj voči rozhodnutiu UVO vo veci samej (teda voči takému rozhodnutiu, v ktorom ÚVO ako prvostupňový orgán neidentifikoval podané námietky ako zjavne neodôvodnené, resp. neprípustné). Až absurdne /navyše s následkom prepadnutia zaplatenej kaucie, hrozby vysokej pokuty a možnej žaloby o náhrad škody/ pôsobí možnosť posúdenia námietky ako zjavne neodôvodnenej podľa § 174 ods. 2 písm. e) a f) /podobne tak aj úprava odvolania § 177 ods. 17 písm. e) a f)/, nakoľko uvedené by sa malo týkať inak formálne aktívne legitimovaných subjektov na podanie námietok podľa § 170 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. Je nepredstaviteľné, aby formálne aktívne legitimovaný subjekt pred podaním námietky ešte musel vyhodnocovať či prípadné porušenie zákona spojené s namietanou skutočnosťou má naňho vplyv, resp. či uskutočňuje „relevantnú“ činnosť k predmetu zákazky. Navyše zákon paradoxne nazýva predmetný inštitút ako zjavne nedôvodné námietky, resp. zjavné nedôvodné odvolanie, pričom ani jedna zo skutkových podstát takto označených procesných úkonov nie je spojená s ich vecnou nedôvodnosťou. Citované ustanovenia novely ZVO naopak predpokladajú, že zjavne nedôvodnou námietkou, či odvolaním bude každá námietka, či odvolanie, ktoré bude zodpovedať zákonným znakom podľa § 174 ods. 2, resp. § 177 ods. 17 a to aj v prípade ak inak budú vecne dôvodné. S ohľadom na vyššie uvedené odporúčame posúdiť takéto ako aj podobné ustanovenia s čl. 46 ods. 1 Ústavy /právo na súdnu a inú právnu ochranu/ a čl. 12 ods. 4 Ústavy, podľa ktorého: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“ V súvislosti s citovaným čl. 12 ods. 4 Ústavy SR podotýkame, že podanie námietok podľa zákona č. 343/2015 Z. z. je /ako už aj naznačujeme/ súčasťou základného práva na inú právnu ochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) K Čl. I bod 55 až 57 Doplnené ustanovenie § 174, ktoré do procesu revíznych postupov podľa štvrtej hlavy ZVO zavádza nový inštitút „zjavne nedôvodných námietok“, reaguje na skúsenosti ÚVO z konaní o námietkach a v Dôvodovej správe uvedený názor, že konanie o námietkach je niektorými hospodárskymi subjektmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy, resp. zmlúv vo verejnom obstarávaní. Aby sa zabránilo zneužívaniu námietok na umelé predlžovanie procesu verejného obstarávania, resp. iným formám obštrukcie, šikany VO/O, či „námietkového filibusteringu“, ÚVO sa formou takýchto represívnych nových ustanovení ZVO snaží tieto aktivity eliminovať, resp. preventívne od takýchto aktivít hospodárske subjekty (uchádzačov ú záujemcov) odrádzať. Represívnymi prostriedkami sú: • náhrada škody vzniknutej VO/O v dôsledku podania zjavne nedôvodných námietok, ktorú si môže VO/O (kontrolovaný) uplatňovať na miestne a vecne príslušnom súde (bod 57), • náhrada trov konania, ktoré vznikli ÚVO v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku v rámci konania, ktoré bolo ukončené späťvzatím podaných námietok (bod 58), • zvýšenie podielu prepadnutej kaucie v prípade späťvzatia námietok zo súčasných 35% na 50% (bod 49), • uloženie sankcie v prípade podania zjavne nedôvodných námietok vo výške 100 tis. € (bod 68). Tak, ako príliš vysoké výšky kaucií za podanie námietok boli v minulosti vnímané ako odradzujúci prostriedok pri uplatňovaní revíznych postupov zo strany uchádzačov, záujemcov, účastníkov alebo osôb, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom VO/O (čo viedlo k výraznému zníženiu počtu podaní na ÚVO), rovnako aj v prípade tohto inštitútu vniká reálna obava, že hospodárske subjekty napriek svojmu presvedčeniu o porušení ZVO v konkrétnom verejnom obstarávaní do sporov s VO/O formou revíznych postupov nepôjdu. Sme názoru, že dôvodnosť podaných námietok, rovnako tak aj späťvzatie týchto námietok nemôže byť prioritne vyhodnocované tak, že ide o špekulatívnu formu konania pri uplatňovaní revíznych postupov vo verejnom obstarávaní. Zjavnosť tohto konania nemôže byť posudzovaná len členmi skupiny poverenej konaním o námietkach v zmysle Smernice ÚVO č. 8/2013 „o rozhodovaní a postupoch v konaní o námietkach“. Napr. pri odborne, technicky náročnej argumentácii navrhovateľa, ktorú ÚVO nevie bez pomoci externých odborníkov alebo znalcov v danej oblasti objektívne vyhodnotiť, súbežný prípadný tlak zo strany VO/O, externého prostredia (médií, politického spektra), že v danom prípade sa jedná o „zjavne nedôvodné námietky“ nesmie ovplyvniť konanie ÚVO. Uvedené sa týka aj prípadného späťvzatia námietok, kedy konanie navrhovateľa je možné odôvodniť napr. získaním konkrétnych informácií, ktoré mu v čase podania námietok neboli známe. Takéto konanie navrhovateľa v žiadnom prípade nie je možné vyhodnotiť ako nedôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov žiadame všetky body upravujúce inštitút nedôvodných námietok z návrhu novely ZVO vypustiť. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., bod 53 navrhujeme: a) do odseku 16 doplniť nasledujúci text: „Uchádzač/navrhovateľ nemá právo nahliadať do ponúk ostatných uchádzačov, najmä častí ponúk, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva uchádzača podľa § 22 zákona.“; b) do odseku 17 (na koniec) doplniť nasledujúci text: „podľa § 22 zákona“; c) odsek 18 – doručovanie ponechať bez zmeny. Odôvodnenie Z uvedeného návrhu (prvá veta) nie je jednoznačne zrejmé (i) o ktoré osoby a (ii) ktoré dokumenty sa jedná, najmä či uchádzač má právo nahliadať aj do ponúk ostatných uchádzačov, resp. i takých častí ponúk ako je cenová ponuka, rozpočet stavby alebo ocenený výkaz výmer, kalkulácie jednotkových cien, resp. i iných častí ponúk, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva uchádzača. Ďalej však (druhá veta) tento výpočet oprávnených osôb a dokumentov je značne obmedzený, a to v prípade „dokumentácie VO“ podľa § 24 zák. iba na osobu kontrolovaného. V konečnom dôsledku nie je jednoznačne zrejmé, ktoré dokumenty môžu byť predmetom nazerania do spisu. Taktiež nie je zrejmý okamih vzniku tohto práva, nakoľko v prípade jeho vzniku až po podaní námietok alebo po doručení kompletnej dokumentácie VO od kontrolovaného na úrad pre uchádzača/navrhovateľa toto oprávnenie už prakticky nemá žiadny právny význam. V prípade odseku 17 nie je zrejmé, čo sa myslí povinnosťou „mlčanlivosti“, najmä či sa myslia ustanovenia § 22 zákona v celom rozsahu. Nesúhlasíme s návrhom na doručovanie rozhodnutia o námietkach iba splnomocnenému zástupcovi (odsek 18), nakoľko v prípade skupiny dodávateľov sa týmto značne oddiali okamih reálneho doručenia rozhodnutia ostatným členom skupiny dodávateľov a na druhej strane prakticky sa skracuje čas na podanie opravných prostriedkov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) nad rámec predkladanej novely V § 49 doplniť nový ods. 7, ktorý bude znieť: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže v súťažných podkladoch určiť, že ponuka sa predkladá tak, aby obsahovala osobitne oddelenú a uzavretú časť týkajúcu sa návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, označenú slovom „Kritériá“ a osobitne oddelenú a uzavretú časť ponuky označenú slovom „Ostatné“. Ak ide o elektronickú ponuku, oddelenosť a uzavretosť sa zabezpečí elektronickými prostriedkami tak, aby bola zabezpečená neporušiteľnosť a integrita jednotlivých častí, ich oddeliteľnosť a samostatné sprístupnenie.“ Podľa úpravy § 49 ods. 7 (v znení vyššie upraviť ostatné nasledujúce §§, najmä § 52, 171, 172. Odôvodnenie: V dôvodovej správe k predchádzajúcej „veľkej“ novele ZVO sa uvádza, že sa vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk z dôvodu zvýšenej administratívnej náročnosti spojený s predlžovaním procesu verejného obstarávania. Je potrebné uviesť, že dvojobálkový systém bol prakticky jediným a obligátnym systémom. Úplné vypustenie takéhoto systému nemožno považovať za správne, preto navrhujeme jeho (fakultatívne) ponechanie na dobrovoľnej báze ponechanie predovšetkým z týchto dôvodov: • dvojobálkový systém by mal spočívať v možnosti (nie povinnosti) VO a O najskôr posúdiť jednotlivé ponuky a až potom zverejniť ponukové ceny. Znamená to, že uchádzač podáva ponuku v dvoch samostatných obálkach (prvá je plnenie kvalifikačných požiadaviek, technické a technologické riešenie a pod. a druhá obálka je ponuková cena, resp. aj ostatné návrhy na plnenie kritérií). Tento spôsob je vhodný predovšetkým tam kde je hlavný dôraz kladený na kvalitu a cena nie je rozhodujúcim aspektom. • hlavná výhoda spočíva v tom, že pri posudzovaní ponúk ešte nie je známa ponuková cena a preto cena nemôže ovplyvniť hodnotenie ponúk jednotlivých uchádzačov. • jedná sa o praxou osvedčený spôsob, ktorý je využívaný aj Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v zadávacích podmienkach. Dvojobálka je bežne realizovaná pri veľkých infraštruktúrnych projektch a v našich podmienkach sa osvedčila napr. pri stavbe Mosta Košická (Apollo), ktorý bol financovaný Európskou investičnou bankou. • v prípade vypustenia dvojobálky (bez možnosti jej použitia) by často boli ovplyvnení členovia komisie ponukovou cenou, napr. keď by mali vylúčiť pre nesplnenie podmienok účasti uchádzača s najnižšou cenou. Pokiaľ by ponuka uchádzača nespĺňala podmienky účasti, resp. požiadavky na predmet zákazky, v prípade dvojobálky by musela byť vylúčená bez ohľadu na výšku ponukovej ceny, ktorá by nebola ani známa (ostala by v neporušenej druhej obálke). • fakultatívne použitie dvojobálkoveho systému by bolo vo výlučnej kompetencii VO a O. • ako už bolo zdôraznené, VO a O a prípadne aj orgány vykonávajúce následnú kontrolu nie sú ovplyvnené zistením, že bola vylúčená ponuka s najnižšou cenou, pretože sú otvárané obálky len tých uchádzačov, ktorí splnili súťažné podmienky. • správne aplikovaný dvojobálkový systém vo väčšej miere obmedzuje používanie ceny ako jediného hodnotiaceho kritéria.S • správne aplikovaný dvojobálkový systém eliminuje jeho vyššiu administratívnu náročnosť a prípadné predĺženie verejného obstarávania. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) nad rámec predkladanej novely V § 42 ods. 1 doplniť tretiu vetu „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie prenášať zodpovednosť za správnosť a úplnosť súťažných podkladov na uchádzača“ Odôvodnenie Zákon by mal jednoznačne a jasne riešiť verejného obstarávateľa ako jedinú osobu, ktorá je v procese verejného obstarávania zodpovedná za správnosť a úplnosť súťažných podkladov. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, že súťažné podklady spracováva pre neho tretia osoba (napr. projektant, špecializované organizácie a pod.). Na túto osobu nie je možné preniesť zodpovednosť za súťažné podklady. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa obecne tejto zodpovednosti nemôže zbaviť a akékoľvek formulácie v súťažných podkladoch alebo v zmluve na prenesenie zodpovednosti na zhotoviteľa sú právne irelevantné. Uvedené doplnenie je v súlade s rozhodovacou praxou Úradu pre verejné obstarávanie (napr. Rozhodnutie ÚVO č. 1896 – 7000/2012 – OK/4). Prakticky rovnaké ustanovenie obsahuje § 36 ods. 3 druhá veta aj český Zákon o zadávaní verejných zákaziek. Doplnenie takéhoto ustanovenia obmedzí riziko prípadných sporov a zníži administratívnu zaťaženosť. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) nad rámec predkladanej novely V § 22 ods. 2 doplniť za slová „obchodné tajomstvo“ text „vrátane jednotkových cien pokiaľ tvoria jeho súčasť“. Odôvodnenie: Obchodným tajomstvom je nielen spôsob výpočtu jednotkových cien, ale predovšetkým ich ponúkaná výška. Práve zverejnenie jednotkových cien (JC) u stavebných prác by zásadným spôsobom porušilo dôverný charakter, pretože by sa ostatným uchádzačom a nielen im (aj zahraničným subjektom) umožnilo porovnať svoje JC s cenami víťazného uchádzača. Tým by došlo k jeho diskriminácii v budúcich súťažiach. Upozorňujeme, že naša požiadavka nie je v rozpore so Smernicami EP a R. Pre ilustráciu uvádzame, že napr. u jednej diaľničnej stavby je počet JC viac ako 1 tisíc. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., bod 62 žiadame vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s návrhom (odsek 17) na doplnenie nového pojmu do zákona, a to z obdobných dôvodov ako uvedené vyššie (k bodom 56 až 58). Nesúhlasíme s návrhom (odsek 18) na priznanie práva kontrolovanému na podanie návrhu na náhradu škody na súd z titulu podania „zjavne neodôvodneného odvolania“, a to z obdobných dôvodov ako je uvedené vyššie (k bodom 56 až 58). Právo na náhradu škody by bolo možné kontrolovanému priznať až na základe meritórneho rozhodnutia úradu vo veci, ktorým by boli námietky zamietnuté, resp. boli konštatované i obštrukcie zo strany navrhovateľa, ktoré však v tomto prípade úradom nebude vydané. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., bod 59 žiadame vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s návrhom na zavedenie nového pravidla o určení podielu kaucie vo výške 50 %, ktorý prepadne v prospech štátu v prípade zobratia odvolania späť, nakoľko je neodôvodnený. Tiež nesúhlasíme s návrhom na prepadnutie kaucie vo výške 100 % v prípade zastavenia konania z dôvodu „zjavne neodôvodneného odvolania“ z obdobných dôvodov ako je uvedené v ďalšom bode (bod 62) alebo aj vyššie (kaucia „zjavne neodôvodnené námietky“). Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., bod 60 žiadame vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s návrhom na zastavenie konania o odvolaní z dôvodu „zjavne neodôvodneného odvolania“ z obdobných dôvodov ako je uvedené v ďalšom bode (bod 62) alebo aj vyššie (Zastavenie konania „zjavne neodôvodnené námietky“). Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) § 58 ods. 3 V § 58 ods. 3 sa mení druhá veta nasledovne: „Využitím dynamického nákupného systému je možné uzavrieť rámcovú dohodu najviac na 6 mesiacov, len s jedným hospodárskym subjektom a bez možnosti opätovného otvorenia súťaže.“ Odôvodnenie: Ide o návrat k pôvodnej úprave dynamického nákupného systému, ktorá bola omnoho vhodnejšia. Súčasný text druhej vety predmetného ustanovenia, v spojení s neexistenciou presnej definície rámcovej dohody, vnáša do právneho stavu neistotu. Nie je jasné, či verejný obstarávateľ môže v dynamickom nákupnom systéme obstarať napríklad kancelárske potreby s tým, že uzavrie zmluvu v trvaní troch (šiestich) mesiacov, na niekoľko stoviek položiek, pričom konkrétne položky, ich počet, miesto aj čas dodania bude upresňovať objednávkami. Podľa viacerých výkladov je takáto zmluva rámcovou dohodou (aj keby mal dodávateľ garantované, že verejný obstarávateľ minie celý objem peňazí), pričom však neexistuje rozumný dôvod, prečo by takáto zákazka mala byť z dynamického nákupného systému vylúčená. Uvedené platí pre všetky tzv. „céčkové položky“, ako hygienické potreby, kancelárske potreby a pod., ktoré sú tými najbežnejšími tovarmi, ktoré si možno predstaviť, ale pri ktorých zákon nezmyselne vylučuje spôsob ich objednávania prostredníctvom dynamického nákupného systému. Týmto dávame do pozornosti, že napr. e-katalóg je v donáškovom nákupnom systéme prípustný a jeho princíp sa veľmi približuje rámcovému objednávaniu. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) § 1 ods. 12 V § 1 ods. 12 sa vkladá písm. ab), ktoré znie: „ab) Tento zákon sa nevzťahuje na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je výstavba bytov určených na nájomné bývanie, ktorých výstavbu verejný obstarávateľ umožní zmenou územného plánu na pozemku, ktorý nemá vo svojom vlastníctve, a za ktoré neposkytne žiadnu peňažnú protihodnotu.“ Odôvodnenie: Navrhovaný text výnimky nespochybniteľným spôsobom umožní mestám s alarmujúcim stavom počtu nájomných bytov využiť možnosti, ktoré im ponúka územný plán a získať tak niekoľko bytov do svojho bytového fondu. Táto výnimka by sa uplatnila za splnenia nasledovných podmienok: a) ide o byty určené výhradne na nájomné bývanie v majetku VO – t. j. žiadne iné stavby, b) podmienkou je zmena územného plánu, ktorá musí prejsť zastupiteľstvom obce, c) len na pozemku, ktorý obec nevlastní (na vlastných musí súťažiť staviteľa), a teda na ktorom nemá možnosť uskutočniť verejné obstarávanie, d) nemôže byť za to poskytnutá peňažná odmena. Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) nad rámec predkladanej novely V nadväznosti na novelizačný bod 16 žiadame doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. b) a písm. c) nahradiť novým znením. Doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. b): „písm. b) doloženým potvrdením zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne nie starším ako tri mesiace,“ nahradiť znením: „písm. b) doloženým potvrdením zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne nie starším ako tri mesiace; verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ potvrdenie nevyžaduje, ak uchádzač alebo záujemca so sídlom na území Slovenskej republiky nie je vedený v zozname dlžníkov zverejnenom na internetovej stránke zdravotnej poisťovne alebo Sociálnej poisťovne“. Doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. c): „písm. c) doloženým potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri mesiace“, nahradiť znením: „písm. c) doloženým potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri mesiace; verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ potvrdenie nevyžaduje, ak uchádzač alebo záujemca so sídlom na území Slovenskej republiky nie je vedený v zozname daňových dlžníkov zverejnenom na internetovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky“. Odôvodnenie: Predkladateľ novely má zrejmý zámer explicitne upraviť v zákone o verejnom obstarávaní možnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa kedykoľvek v priebehu verejného obstarávania skúmať neexistenciu dôvodov na vylúčenie v zmysle § 40 ods. 6. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ tak môže kedykoľvek skúmať aj splnenie podmienok účasti osobného postavenia podľa § 32 ods. 1. Na preukázanie splnenia podmienok účasti osobného postavenia je možné využiť zápis do zoznamu hospodárskych subjektov. Napriek zápisu hospodárskeho subjektu do zoznamu hospodárskych subjektov si môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ na základe § 152 ods. 5 od uchádzača alebo záujemcu vyžiadať doklad podľa § 32 ods. 2 písm. b) a c). Uchádzač alebo záujemca je v prípade, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov ( teda v drvivej väčšine prípadov ), povinný doručiť požadované potvrdenie verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi do dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti. Získať aktualizovaný doklad od zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne alebo daňového úradu pritom za dva pracovné dni nie je možné, napr. Sociálna poisťovňa má na vybavenie akejkoľvek žiadosti vrátane žiadosti o vydanie potvrdenia, že žiadateľ nie je jej dlžníkom, 30 dní. Zákon o verejnom obstarávaní tak hospodárskym subjektom ukladá objektívne nesplniteľnú požiadavku. Zároveň zdôrazňujeme, že zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa a ani daňový úrad nemajú žiadnu zákonnú povinnosť žiadateľovi na účely verejného obstarávania vydávať akékoľvek potvrdenia. Požiadavka, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zbytočne administratívne nezaťažoval hospodárske subjekty požiadavkami na predkladanie dokladov o skutočnostiach, ktoré si vie získať sám z verejne dostupných elektronických databáz, je plne v súlade s elektronizáciou procesu verejného obstarávania a zákon o verejnom obstarávaní obdobnú právnu úpravu už aplikuje v § 39 ods. 4 v nadväznosti na ods. 7 v prípade, ak hospodársky subjekt nahradí preukázanie splnenia podmienok účasti predložením príslušných dokladov jednotným európskym dokumentom. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.) § 40 ods. 13 Navrhujeme vypustiť slová „a informácie o povinnosti s podaním námietok zložiť kauciu podľa § 172“. Zdôvodnenie: Uvedené žiadame vypustiť z dôvodu, že zákon, ako aj jeho prechodné ustanovenia sú účinné tak voči verejným obstarávateľom, obstarávateľom, ako aj voči záujemcom a uchádzačom, neznalosť zákona neospravedlňuje, preto v prípade, že záujemcovi alebo uchádzačovi vyplývajú zo zákona určité práva, musí byť dostatočne zdatný tieto svoje práva aj chrániť uplatnením revíznych prostriedkov v súlade so zákonom, resp. jeho prechodnými ustanoveniami. Uvedené je v súlade metodickom usmernení Úradu pre verejné č. 6293-6000/2019 , zo dňa 24.05.2019, v ktorom sa ÚVO odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. sp. zn. 5 Sžf 65/2011, cit.: „Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.“ Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.) § 52 ods. 2 Navrhujeme vypustiť predkladateľom navrhované doplnenie a ponechať pôvodné znenie tohto odseku. Zdôvodnenie: Sprístupnenie ponúk uchádzačom prostredníctvom funkcionality elektronického prostriedku, bez ich osobnej účasti na otváraní ponúk, vedie ku situácii, že opäť bude potrebné z ponuky uchádzačov vyňať návrh na plnenie kritérií obdobne ako to bolo pri dvojobálkovom postupe. Zároveň uchádzači budú musieť z návrhu na plnenie kritérií vyňať iba kritériá, ktoré sa dajú vyjadriť číslom, keďže kritériá, ktoré sa nedajú vyjadriť číslom sa v zmysle zákona nezverejňujú. Uchádzač teda bude musieť mať v ponuke dva návrhy na plnenie kritérií – jeden za kritériá, ktoré sa dajú vyjadriť číslom (ktoré sa následne automaticky zverejnia všetkým uchádzačom) a druhý návrh na plnenie kritérií, ktoré sa nedajú vyjadriť číslom. V čase, keď verejné obstarávanie prebiehalo listinne, alebo od 18.10.2018, keď prebieha elektronicky, na otváraní ponúk uchádzač nemohol nahliadať do ostatných ponúk, mohol nahliadať iba do svojej ponuky. Navrhovaným znením zákona však bude určitým spôsobom nahliadať aj do ostatných ponúk. V prípade, že návrh zákona v § 52 ods. 2 ostane v znení, ako ho predložil predkladateľ, je potrebné zrušiť § 52 ods. 3 týkajúci sa zasielania zápisnice z otvárania ponúk. V opačnom prípade vznikne duplicita. Keďže návrh zákona uvažuje, že v čase otvárania ponúk elektronický prostriedok sprístupní všetky návrhy na plnenie kritérií všetkým uchádzačom, nie je následne potrebné zasielať zápisnicu z otvárania ponúk, keďže všetky informácie, ktoré obsahuje zápisnica z otvárania ponúk a ktoré sú pre uchádzačov z otvárania ponúk podstatné, už budú mať k dispozícii. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.) § 49 ods. 6 Znenie § 49 ods. 6 navrhujeme zmeniť nasledovne: „Uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku. V prípade doplnenia alebo zmeny predloženej ponuky je uchádzač povinný pôvodne predloženú ponuku vziať späť v zmysle funkcionality elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje a predložiť novú doplnenú alebo zmenenú ponuku v lehote na predkladanie ponúk, pričom elektronický prostriedok po uplynutí lehoty na otváranie ponúk sprístupní iba naposledy predloženú ponuku. V prípade späťvzatia predloženej ponuky je uchádzač povinný pôvodne predloženú ponuku vziať späť v zmysle funkcionality elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje.“ Zdôvodnenie: Predkladateľom navrhované znenie druhej a tretej vety je v rozpore s prvou vetou § 49 ods. 6, keďže prvá veta umožňuje uchádzačom predložiť iba jednu ponuku, predloženie druhej a ďalších ponúk bez ich predchádzajúceho späťvzatia je v rozpore s prvou vetou uvedeného odseku. Elektronický prostriedok by nemal umožniť zaslanie ponuky po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk. Zároveň predkladateľom navrhované znenie znemožňuje uchádzačom vziať predloženú ponuku späť -úplne bez jej ďalšieho predloženia, keďže v prípade predloženie dvoch a viacerých ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ prihliada na ponuku predloženú najneskôr. Úplné späťvzatie ponuky bez jej opätovného predloženia teda návrh zákona vôbec nepripúšťa. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail