LP/2019/520 Zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 30. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nových novelizačných bodov (nad rámec novely) 30.1. V § 22 ods. 2 doplniť za slová „obchodné tajomstvo“ text „vrátane jednotkových cien pokiaľ tvoria jeho súčasť“. Odôvodnenie: Obchodným tajomstvom je nielen spôsob výpočtu jednotkových cien, ale predovšetkým ich ponúkaná výška. Práve zverejnenie jednotkových cien (JC) u stavebných prác by zásadným spôsobom porušilo dôverný charakter, pretože by sa ostatným uchádzačom a nielen im (aj zahraničným subjektom) umožnilo porovnať svoje JC s cenami víťazného uchádzača. Tým by došlo k jeho diskriminácii v budúcich súťažiach. Upozorňujeme, že naša požiadavka nie je v rozpore so Smernicami EP a R. Pre ilustráciu uvádzame, že napr. u jednej diaľničnej stavby je počet JC viac ako 1 tisíc. 30.2. V § 42 ods. 1 doplniť tretiu vetu „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie prenášať zodpovednosť za správnosť a úplnosť súťažných podkladov na uchádzača“ Odôvodnenie Zákon by mal jednoznačne a jasne riešiť verejného obstarávateľa ako jedinú osobu, ktorá je v procese verejného obstarávania zodpovedná za správnosť a úplnosť súťažných podkladov. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, že súťažné podklady spracováva pre neho tretia osoba (napr. projektant, špecializované organizácie a pod.). Na túto osobu nie je možné preniesť zodpovednosť za súťažné podklady. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa obecne tejto zodpovednosti nemôže zbaviť a akékoľvek formulácie v súťažných podkladoch alebo v zmluve na prenesenie zodpovednosti na zhotoviteľa sú právne irelevantné. Uvedené doplnenie je v súlade s rozhodovacou praxou Úradu pre verejné obstarávanie (napr. Rozhodnutie ÚVO č. 1896 – 7000/2012 – OK/4). Prakticky rovnaké ustanovenie obsahuje § 36 ods. 3 druhá veta aj český Zákon o zadávaní verejných zákaziek. Doplnenie takéhoto ustanovenia obmedzí riziko prípadných sporov a zníži administratívnu zaťaženosť. 30.3. V § 49 doplniť nový ods. 7, ktorý bude znieť: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže v súťažných podkladoch určiť, že ponuka sa predkladá tak, aby obsahovala osobitne oddelenú a uzavretú časť týkajúcu sa návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, označenú slovom „Kritériá“ a osobitne oddelenú a uzavretú časť ponuky označenú slovom „Ostatné“. Ak ide o elektronickú ponuku, oddelenosť a uzavretosť sa zabezpečí elektronickými prostriedkami tak, aby bola zabezpečená neporušiteľnosť a integrita jednotlivých častí, ich oddeliteľnosť a samostatné sprístupnenie.“ Podľa úpravy § 49 ods. 7 (v znení vyššie upraviť ostatné nasledujúce §§, najmä § 52, 171, 172. Odôvodnenie: V dôvodovej správe k predchádzajúcej „veľkej“ novele ZVO sa uvádza, že sa vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk z dôvodu zvýšenej administratívnej náročnosti spojený s predlžovaním procesu verejného obstarávania. Je potrebné uviesť, že dvojobálkový systém bol prakticky jediným a obligátnym systémom. Úplné vypustenie takéhoto systému nemožno považovať za správne, preto navrhujeme jeho (fakultatívne) ponechanie na dobrovoľnej báze ponechanie predovšetkým z týchto dôvodov: • dvojobálkový systém by mal spočívať v možnosti (nie povinnosti) VO a O najskôr posúdiť jednotlivé ponuky a až potom zverejniť ponukové ceny. Znamená to, že uchádzač podáva ponuku v dvoch samostatných obálkach (prvá je plnenie kvalifikačných požiadaviek, technické a technologické riešenie a pod. a druhá obálka je ponuková cena, resp. aj ostatné návrhy na plnenie kritérií). Tento spôsob je vhodný predovšetkým tam kde je hlavný dôraz kladený na kvalitu a cena nie je rozhodujúcim aspektom. • hlavná výhoda spočíva v tom, že pri posudzovaní ponúk ešte nie je známa ponuková cena a preto cena nemôže ovplyvniť hodnotenie ponúk jednotlivých uchádzačov. • jedná sa o praxou osvedčený spôsob, ktorý je využívaný aj Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v zadávacích podmienkach. Dvojobálka je bežne realizovaná pri veľkých infraštruktúrnych projektch a v našich podmienkach sa osvedčila napr. pri stavbe Mosta Košická (Apollo), ktorý bol financovaný Európskou investičnou bankou. • v prípade vypustenia dvojobálky (bez možnosti jej použitia) by často boli ovplyvnení členovia komisie ponukovou cenou, napr. keď by mali vylúčiť pre nesplnenie podmienok účasti uchádzača s najnižšou cenou. Pokiaľ by ponuka uchádzača nespĺňala podmienky účasti, resp. požiadavky na predmet zákazky, v prípade dvojobálky by musela byť vylúčená bez ohľadu na výšku ponukovej ceny, ktorá by nebola ani známa (ostala by v neporušenej druhej obálke). • fakultatívne použitie dvojobálkoveho systému by bolo vo výlučnej kompetencii VO a O. • ako už bolo zdôraznené, VO a O a prípadne aj orgány vykonávajúce následnú kontrolu nie sú ovplyvnené zistením, že bola vylúčená ponuka s najnižšou cenou, pretože sú otvárané obálky len tých uchádzačov, ktorí splnili súťažné podmienky. • správne aplikovaný dvojobálkový systém vo väčšej miere obmedzuje používanie ceny ako jediného hodnotiaceho kritéria.S • správne aplikovaný dvojobálkový systém eliminuje jeho vyššiu administratívnu náročnosť a prípadné predĺženie verejného obstarávania. 30.4. V nadväznosti na novelizačný bod 16 navrhujeme v znení § 40 ods. 4 písm. a) ako aj v znení § 53 ods. 5 písm. c) bod 1. nahradiť slovo „dvoch“ slovom „piatich“. Odôvodnenie: Lehota dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov je v mnohý prípadoch objektívne nepostačujúca. Verejný obstarávatelia pritom v drvivej väčšine prípadov odmietajú vyhovieť žiadostiam uchádzačov o primerané predĺženie lehoty na doručenie vysvetlenia. Zároveň neexistuje právna úprava, ktorá by definovala, čo sa má považovať za primerané predĺženie lehoty na doručenie vysvetlenia. Ide pritom o jeden z tzv. „zákonných“ spôsobov manipulácie s verejným obstarávaním, keď verejný obstarávatelia zneužívajú na účely marenia hospodárskej súťaže zákonné inštitúty. Princíp spočíva v zavalení uchádzača množstvom požiadaviek na vysvetlenie napr. desiatok až stoviek položiek z výkazu výmer alebo požiadavkami na vysvetlenie navrhovaných technických riešení, ktoré sú najmä pri veľkých súťažiach na stavebné práce veľmi komplikované a zároveň alebo požiadavkami na doplnenie najrôznejších dokladov. Vyhovenie takýmto požiadavkám verejných obstarávateľov v lehote dvoch pracovných dní pritom nie je možné. Následne verejný obstarávateľ uchádzača z verejného obstarávania vylúči. Uchádzač sa tak musí brániť podaním námietok, ktorých úspech nie je zaručený, nakoľko verejný obstarávateľ argumentuje tvrdením, že ide o zákonnú lehotu a on nič neporušil, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní mu neukladá povinnosť lehotu na doručenie vysvetlenia predĺžiť. 30.5. V nadväznosti na novelizačný bod 16 navrhujeme doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. b) a písm. c) nahradiť novým znením. Doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. b): „písm. b) doloženým potvrdením zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne nie starším ako tri mesiace,“ nahradiť znením: „písm. b) doloženým potvrdením zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne nie starším ako tri mesiace; verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ potvrdenie nevyžaduje, ak uchádzač alebo záujemca so sídlom na území Slovenskej republiky nie je vedený v zozname dlžníkov zverejnenom na internetovej stránke zdravotnej poisťovne alebo Sociálnej poisťovne“. Doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. c): „písm. c) doloženým potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri mesiace“, nahradiť znením: „písm. c) doloženým potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri mesiace; verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ potvrdenie nevyžaduje, ak uchádzač alebo záujemca so sídlom na území Slovenskej republiky nie je vedený v zozname daňových dlžníkov zverejnenom na internetovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky“. Odôvodnenie: Predkladateľ novely má zrejmý zámer explicitne upraviť v zákone o verejnom obstarávaní možnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa kedykoľvek v priebehu verejného obstarávania skúmať neexistenciu dôvodov na vylúčenie v zmysle § 40 ods. 6. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ tak môže kedykoľvek skúmať aj splnenie podmienok účasti osobného postavenia podľa § 32 ods. 1. Na preukázanie splnenia podmienok účasti osobného postavenia je možné využiť zápis do zoznamu hospodárskych subjektov. Napriek zápisu hospodárskeho subjektu do zoznamu hospodárskych subjektov si môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ na základe § 152 ods. 5 od uchádzača alebo záujemcu vyžiadať doklad podľa § 32 ods. 2 písm. b) a c). Uchádzač alebo záujemca je v prípade, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov ( teda v drvivej väčšine prípadov ), povinný doručiť požadované potvrdenie verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi do dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti. Získať aktualizovaný doklad od zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne alebo daňového úradu pritom za dva pracovné dni nie je možné, napr. Sociálna poisťovňa má na vybavenie akejkoľvek žiadosti vrátane žiadosti o vydanie potvrdenia, že žiadateľ nie je jej dlžníkom, 30 dní. Zákon o verejnom obstarávaní tak hospodárskym subjektom ukladá objektívne nesplniteľnú požiadavku. Zároveň zdôrazňujeme, že zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa a ani daňový úrad nemajú žiadnu zákonnú povinnosť žiadateľovi na účely verejného obstarávania vydávať akékoľvek potvrdenia. Požiadavka, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zbytočne administratívne nezaťažoval hospodárske subjekty požiadavkami na predkladanie dokladov o skutočnostiach, ktoré si vie získať sám z verejne dostupných elektronických databáz, je plne v súlade s elektronizáciou procesu verejného obstarávania a zákon o verejnom obstarávaní obdobnú právnu úpravu už aplikuje v § 39 ods. 4 v nadväznosti na ods. 7 v prípade, ak hospodársky subjekt nahradí preukázanie splnenia podmienok účasti predložením príslušných dokladov jednotným európskym dokumentom. 30.6. Navrhujeme : a) zapracovať do predkladanej novely nový § 13 ods. 13, ktorého znenie bude nasledovné: „Na referencie vystavené v elektronickom trhovisku sa použijú ustanovenia § 12 ods. 3, 6, 8, 9 a 10 primerane.“ b) zapracovať do predkladanej novely nový § 182 ods. 1 písm. e), ktorého znenie bude nasledovné: „100 000 eur, ak vyhotovil referenciu, ktorá sa zakladá na nepravdivej skutočnosti“. Odôvodnenie: Podľa čl. XVIII ods. 3 Obchodných podmienok elektronického trhoviska má objednávateľ vyhotoviť referenciu v elektronickom kontraktačnom systéme po splnení zmluvy. Pre verejných obstarávateľov tak neexistuje žiaden časový rámec, do ktorého majú referenciu vyhotoviť. Obchodné podmienky elektronického trhoviska pritom nevyhotovenie referencie nijako nesankcionujú. Je preto len vecou svojvoľného rozhodnutia verejného obstarávateľa, kedy a či vôbec referenciu dodávateľovi vyhotoví. Zároveň Obchodné podmienky elektronického trhoviska (ďalej len „OPET“) v čl. XVIII ods. 4 upravujú nemožnosť zmeny tzv. negatívnej referencie a to ani v prípade, ak je táto nepravdivá. Dodávatelia tak nemajú žiadnu zákonnú možnosť brániť sa proti svojvoľnému a účelovému vyhotovovaniu neuspokojivých referencií zo strany verejných obstarávateľov. Zákon a ani OPET podvodné správanie verejných obstarávateľov pritom nijako nepostihujú. Nepoctivý verejný obstarávateľ sa tak nemá čoho obávať a nemá žiaden dôvod konať poctivo. Aktuálne platná právna úprava chráni nepoctivých verejných obstarávateľov, ktorý zneužívajú inštitút referencií proti „nepohodlným“ hospodárskym subjektom. Namiesto toho, aby zákon chránil dodávateľov pred nepoctivými verejnými obstarávateľmi, núti dodávateľov, aby vynakladali značné prostriedky a čas na súdne spory s podvodníkmi. Poškodenie dobrého mena a dobrej povesti dodávateľov je pritom nezvratné. Akékoľvek svojvoľné správanie je pritom v rozpore s princípom spravodlivosti, princípom transparentnosti a princípom nediskriminácie. Nepoctivý verejný obstarávateľ môže bez obáv zo sankcie odstúpiť od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia dodávateľom a to bez skutočnej existencie takéhoto dôvodu, následne vystaví cez elektronický kontraktačný systém dodávateľovi neuspokojivú referenciu, ktorá je následne zaslaná do evidencie referencií vedenej Úradom, ktorý následne začne proti dodávateľovi konanie o uloženie sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na tri roky. Uložením takejto sankcie pritom ÚVO ekonomicky zlikviduje dodávateľa a tým aj všetky pracovné miesta naviazané na tohto dodávateľa. Možnosť účelového vyhotovovania neuspokojivých referencií je možné zneužiť viacerými spôsobmi, napr. na odradenie nežiaducich dodávateľov od predloženia ponuky, čím sa obmedzuje hospodárska súťaž, alebo ako trest za to, že súťaž vyhral ten „nesprávny“ dodávateľ, prípadne na vydieranie dodávateľa, aby uskutočnil za vysúťaženú cenu aj rôzne práce naviac bez navýšenia rozpočtu. Zneužívanie systému referencií proti poctivým dodávateľom je tak jedným z ďalších spôsobov využívania zákonných inštitútov na manipuláciu s verejným obstarávaním. Akékoľvek zneužívanie zákona by pritom malo byť sankcionované odstrašujúcimi sankciami. Navrhujeme preto, aby za vystavenie referencie zakladajúcej sa na nepravdivej skutočnosti úrad uložil verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu 100 000 eur. 30.7. Navrhujeme a) zapracovať do predkladanej novely nový § 182 ods. 3 písm. b), ktorého znenie bude nasledovné: „uchádzačovi, záujemcovi alebo hospodárskemu subjektu pokutu od 1000 eur do 100 000 eur, ak došlo k odstúpeniu od zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa,“. b) súčasne vypustiť zo zákona § 182 ods. 3 písm. b) bod 2., a doterajšie písmená c), d), e) f) a g) v § 182 ods. 3 nahradiť písmenami d), e), f), g) a h). Odôvodnenie: Navrhovanú právnu úpravu predložilo ÚVO ako súčasť novely zákona v rámci legislatívneho procesu LP/2017/620. V dôvodovej správe k navrhovanému právnemu textu ÚVO konštatoval, že zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov je neprimerane tvrdá sankcia. Zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov je sankcia, ktorá ekonomicky zlikviduje každý hospodársky subjekt. Ekonomická likvidácia hospodárskeho subjektu nemôže byť za žiadnych okolností adekvátnym postihom, nech už je jeho previnenie akékoľvek. Osobitne v prípade, keď zákon ponecháva na absolútne svojvoľné rozhodnutie verejného obstarávateľa a obstarávateľa určenie dôvodov porušenia zmluvy podstatným spôsobom. Dôvodom porušenia zmluvy podstatným spôsobom sa tak môžu stať aj absurdné dôvody, ktoré si verejný obstarávateľ podľa ľubovôle naformuluje do zmluvy a to s jediným cieľom - odradiť nepohodlné hospodárske subjekty od podania ponuky. Mnohé dôvody porušenia zmluvy podstatným spôsobom, pritom takúto kvalifikáciu vôbec nespĺňajú. Proti absurdným dôvodom označeným ako porušenie zmluvy podstatným spôsobom sa pritom hospodárske subjekty nemôžu žiadnym spôsobom brániť, nakoľko sú zapracované do zmluvy, ktorú uchádzač nemôže pripomienkovať a s ktorou úspešný uchádzač musí súhlasiť. Jediným riešením je tak pre hospodársky subjekt nepodanie ponuky. Hrozba odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia je najefektívnejším „legálnym“ spôsobom manipulácie s verejným obstarávaním a práve Úrad sankciou zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov takúto manipuláciu zákonnou úpravou umožňuje. Určenie dôvodov, ktoré bude verejný obstarávateľ považovať za dôvody na odstúpenie od zmluvy pre jej podstatné porušenie, pritom nemôže spochybniť Úrad a ani súd, nakoľko ide o oblasť zmluvnej voľnosti. Uplatnenie odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia je pritom len na verejnom obstarávateľovi. V prípade ak súťaž vyhrá ten „nesprávny“ hospodársky subjekt, verejný obstarávateľ urobí všetko preto, aby niektorí z týchto dôvodov uplatnil a naopak v prípade „správneho“ hospodárskeho subjektu tieto dôvody neuplatní a to ani v prípade, ak budú reálne dané. Inštitút odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej porušenia podstatným spôsobom sa tak vzhľadom na likvidačnú sankciu stáva veľmi silným a efektívnym nástrojom manipulácie s verejným obstarávaním. Žiaden hospodársky subjekt nebude riskovať ekonomickú likvidáciu účasťou v problémovom verejnom obstarávaní. Dokazovanie neexistencie dôvodu na odstúpenie od zmluvy pre jej porušenie podstatným spôsobom je pre hospodárske subjekty pritom extrémne náročné a to osobitne z dôvodu, že Úrad začne konanie o uloženie sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov ex offo a sankciu uloží bez toho, aby skúmal či dôvody pre odstúpenie od zmluvy pre jej porušenie podstatným spôsobom sú naozaj dané. Konanie o uloženie sankcie zákazu účasti na dobu troch rokov ex offo, robí z Úradu asistenta možnej manipulácie s verejným obstarávaním. Nepoctivý verejný obstarávateľ tak môže jednoduchým spôsobom ekonomicky zničiť akýkoľvek hospodársky subjekt. Nepoctivému verejnému obstarávateľovi stačí odstúpiť od zmluvy pre jej údajné porušenie podstatným spôsobom alebo z absurdného dôvodu, ktorý si sám verejný obstarávateľ určil ako podstatný a Úrad už všetko ostatné zariadi. Sankcia zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov má priamy vplyv na hospodársku súťaž a jej obmedzením aj priamy dopad na naplnenie hlavného cieľa verejného obstarávania, ktorým je získanie ekonomickej najvýhodnejšej ponuky. Už len z dôvodu možného zneužitia hrozby uloženia sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch, ktorej uplatnenie ekonomicky zlikviduje každý hospodársky subjekt, by mal Úrad pristúpiť k jej nahradeniu inou menej fatálnou sankciou. Možnosť uloženia pokuty až do výšky 100 000 eur je pritom pre každý hospodársky subjekt dostatočne odstrašujúca. Popri uloženej pokute hospodársky subjekt zároveň s odstúpením od zmluvy stratí zákazku a uplatnia sa voči nemu aj zmluvné pokuty. Posudzovanie výšky uloženej pokuty zároveň dáva úradu možnosť uplatniť hodnotiaci úsudok zohľadňujúci spoločenskú závažnosť pochybenia hospodárskeho subjektu realizujúceho zákazku. Máme za to, že je zásadný rozdiel, či sa hospodársky subjekt dopustí pochybenia v strategickej zákazke za 100 000 000 eur alebo v zákazke za 50 000 eur zadanej cez elektronické trhovisko. Zároveň je zásadný rozdiel aj v uplatnenom dôvode odstúpenia od zmluvy pre jej porušenie podstatným spôsobom. Nemôže byť rovnako sankcionované odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že úspešný uchádzač nezložil na účet verejného obstarávateľa výkonovú zábezpeku do troch dní od uzavretia zmluvy na zákazku s nízkou hodnotou (čo je na hrane možností bankového prevodu) a nedokončenie tunela za desiatky miliónov eur riadne a včas. Sankcionovanie všetkých prípadov odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej porušenia podstatným spôsobom, bez zohľadnenia okolností, za ktorých k odstúpeniu došlo, ekonomickou likvidáciou hospodárskeho subjektu je neprimerané, nevyvážené a v rozpore s elementárnymi pravidlami spravodlivosti. Zásadný rozpor s princípom spravodlivosti predstavuje aj ukladanie sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov ako dôsledok účelového konania nepoctivého verejného obstarávateľa. Spravodlivé ukladanie primeraných sankcií patrí k elementárnym princípom právneho štátu a je vyjadrením ústavného práva na spravodlivé prejednanie veci každého subjektu. Požiadavku na spravodlivé a primerané sankcie zvýrazňuje aj skutočnosť, že aj napr. hospodársky subjekt s vynikajúcim renomé dlhodobo pôsobiaci na Slovenskom trhu, ktorý má stovky referencií s najvyšším hodnotením od desiatok rôznych verejných obstarávateľov, môže byť ekonomicky zlikvidovaný len kvôli jedinému pochybeniu napr. pri realizácii zákazky s nízkou hodnotou, alebo ako dôsledok účelového konania nepoctivého verejného obstarávateľa. Dôraz na spravodlivé ukladanie primeraných sankcií zvýrazňuje aj fakt, že v prípade uloženia zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov dôjde k ekonomickej likvidácii hospodárskeho subjektu a teda aj k likvidácii všetkých pracovných miest viazaných na tento hospodársky subjekt. Zároveň a to najmä v prípade ekonomickej likvidácie veľkých hospodárskych subjektov dôjde k zániku mnohých subdodávateľov ekonomicky závislých na tomto hospodárskom subjekte. ÚVO pri úprave sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov zjavne nezohľadnil katastrofálne sociálne dopady uloženia takejto sankcie. Skutočne potrestanými budú zamestnanci ekonomicky zlikvidovaného hospodárskeho subjektu, rodiny týchto zamestnancov, ktoré tak prídu spravidla o hlavný zdroj príjmov ako aj drobní podnikatelia, ktorí prídu o svojho kľúčového ekonomického partnera. V záujme naplnenia princípu spravodlivosti, ako aj v záujme zmiernenia neakceptovateľných sociálnych dopadov je nevyhnutné sankciu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov zo zákona vypustiť a nahradiť ju právne a sociálne spravodlivejšou peňažnou pokutou s možnosťou jej odstupňovania. 30.8. Navrhujeme zmeniť znenie prvej vety § 182 ods. 3 nasledovne: "Úrad môže uložiť". Odôvodnenie: Úrad by mal mať možnosť zvážiť či vôbec uloží sankciu, najmä v prípade, ak ide o sankciu s potenciálom ekonomicky zlikvidovať podnikateľa a tým (pri veľkom zamestnávateľovi) ekonomicky destabilizovať celý dotknutý región. Tak ako bolo uvedené vyššie v bode 18.8, kombinácia odstúpenia spolu s automatickým uložením zákazu účasti je vo svojej podstate nebezpečným nástrojom a Úrad by nemal byť len v pozícii orgánu, ktorý automaticky musí (bez ohľadu na okolnosti) uložiť sankciu. Dôvody uvedené vyššie v bode 18.7 sa použijú primerane aj pri tomto bode. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 22. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 48 RÚZ navrhuje vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie Predkladateľ novely zákona navrhuje upraviť okamih, do ktorého je navrhovateľ povinný zložiť na účet ÚVO v súvislosti s podaním námietok kauciu a to tak, aby táto bola pripísaná na účet Úradu najneskôr pracovný deň nasledujúci po doručení námietok. Predkladateľ pritom nešpecifikuje, či ide o okamih doručenia námietok ÚVO alebo kontrolovanému. Pri doručovaní námietok ÚVO v listinnej podobe sa navrhovateľ dozvie okamih skutočného doručenia námietok ÚVO až niekoľko dní po ich doručení. Pokiaľ chce navrhovateľ dodržať zákonnú lehotu na zloženie kaucie na účet ÚVO, musí zadať prevodný príkaz na kauciu niekoľko dní pred podaním samotnej námietky. Rovnako aj v prípade doručovania námietok v elektronickej podobe, keď sa za čas ich doručenia považuje okamih ich odoslania, musí navrhovateľ zadať prevodný príkaz aj niekoľko dní pred odoslaním námietok, nakoľko po ich odoslaní sa za jeden pracovný deň bankový prevod zrealizovať objektívne nedá. V oboch prípadoch tak navrhovateľ musí zložiť kauciu na účet ÚVO ešte pred podaním samotných námietok, teda v čase, keď ešte nemusí byť rozhodnutý či námietky podá. V prípade ich nepodania bude musieť hospodársky subjekt žiadať ÚVO o vrátenie zloženej kaucie. Ide pritom o úplne zbytočnú byrokratizáciu procesu podávania námietok a o sťažovanie procesu podávania námietok, ktoré v nadväznosti na absolútne neprimeranú sankciu za oneskorené zloženie kaucie, účinne odradí predovšetkým malých podnikateľov od podávania námietok.Predkladateľ obhajuje zmeny pravidiel pri úhrade kaucie snahou o zrýchlenie a zefektívnenie rozhodovania ÚVO o procesných podmienkach námietkového konania. ÚVO však neuvádza a to ani len približne o koľko dní sa vďaka zmene pravidiel s úhradou kaucie reálne skráti námietkové konanie. Dôrazne upozorňujeme, že zmena pravidiel úhrady kaucie pritom okamih skutočného podania námietok nijako neovplyvní a preto ani neskráti námietkové konanie. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 24. Pripomienka k čl. I., bod 53 RÚZ navrhuje a) do odseku 16 doplniť nasledujúci text: „Uchádzač/navrhovateľ nemá právo nahliadať do ponúk ostatných uchádzačov, najmä častí ponúk, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva uchádzača podľa § 22 zákona.“; b) do odseku 17 (na koniec) doplniť nasledujúci text: „podľa § 22 zákona“; c) odsek 18 – doručovanie ponechať bez zmeny. Odôvodnenie Z uvedeného návrhu (prvá veta) nie je jednoznačne zrejmé (i) o ktoré osoby a (ii) ktoré dokumenty sa jedná, najmä či uchádzač má právo nahliadať aj do ponúk ostatných uchádzačov, resp. i takých častí ponúk ako je cenová ponuka, rozpočet stavby alebo ocenený výkaz výmer, kalkulácie jednotkových cien, resp. i iných častí ponúk, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva uchádzača. Ďalej však (druhá veta) tento výpočet oprávnených osôb a dokumentov je značne obmedzený, a to v prípade „dokumentácie VO“ podľa § 24 zák. iba na osobu kontrolovaného. V konečnom dôsledku nie je jednoznačne zrejmé, ktoré dokumenty môžu byť predmetom nazerania do spisu. Taktiež nie je zrejmý okamih vzniku tohto práva, nakoľko v prípade jeho vzniku až po podaní námietok alebo po doručení kompletnej dokumentácie VO od kontrolovaného na úrad pre uchádzača/navrhovateľa toto oprávnenie už prakticky nemá žiadny právny význam. V prípade odseku 17 nie je zrejmé, čo sa myslí povinnosťou „mlčanlivosti“, najmä či sa myslia ustanovenia § 22 zákona v celom rozsahu. Nesúhlasíme s návrhom na doručovanie rozhodnutia o námietkach iba splnomocnenému zástupcovi (odsek 18), nakoľko v prípade skupiny dodávateľov sa týmto značne oddiali okamih reálneho doručenia rozhodnutia ostatným členom skupiny dodávateľov a na druhej strane prakticky sa skracuje čas na podanie opravných prostriedkov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 29. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nového novelizačného bodu RÚZ navrhuje vložiť do návrhu nový bod v znení: „§ 185 ods. 1 znie: „(1) Všeobecný predpis o správnom konaní75) sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, 158b, § 182 a o proteste prokurátora.“ Odôvodnenie: Obdobne ako v prípade konaní vo veci certifikácie systému na uskutočnenie elektronickej aukcie, či v prípade konania vo veci zápisu do zoznamu hospodárskych subjektov, by sa mal zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) vzťahovať aj na konanie vo veci zápisu do zoznamu elektronických prostriedkov. Zamietnutie zápisu, či vyčiarknutie elektronického prostriedku zo zoznamu elektronických prostriedkov, predstavuje významný zásah do práv prevádzkovateľa elektronického prostriedku ako aj do práv verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý elektronický prostriedok používa, preto musí byť riadne odôvodnené a musia byť voči nemu prípustné opravné prostriedky podľa správneho poriadku. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 18. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 41, v časti §166 odsek 2 Navrhujeme, aby znenie § 166 ods. 2 bolo nasledovné: „(2) Orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby sú povinné na žiadosť oznámiť úradu skutočnosti alebo informácie, predložiť veci, dokumenty alebo doklady, ktoré majú význam pre výkon prešetrovania podľa odseku 1, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním alebo pre iné konanie podľa tohto zákona, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 5 pracovných dní, od doručenia žiadosti.“ Odôvodnenie: Nakoľko z uvedeného ustanovenia nie je jasný a zrozumiteľný začiatok lehoty od kedy sú orgány verejnej moci, fyzické alebo právnické osoby povinné splniť svoju informačnú povinnosť resp. poskytnúť súčinnosť úradu, navrhujeme aby vyššie uvedené ustanovenie bolo doplnené, že orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby sú povinné splniť si svoju oznamovaciu povinnosť v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 5 pracovných dní, od doručenia žiadosti. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 28. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 62 RÚZ navrhuje vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s návrhom (odsek 17) na doplnenie nového pojmu do zákona, a to z obdobných dôvodov ako uvedené vyššie (k bodom 56 až 58). Nesúhlasíme s návrhom (odsek 18) na priznanie práva kontrolovanému na podanie návrhu na náhradu škody na súd z titulu podania „zjavne neodôvodneného odvolania“, a to z obdobných dôvodov ako je uvedené vyššie (k bodom 56 až 58). Právo na náhradu škody by bolo možné kontrolovanému priznať až na základe meritórneho rozhodnutia úradu vo veci, ktorým by boli námietky zamietnuté, resp. boli konštatované i obštrukcie zo strany navrhovateľa, ktoré však v tomto prípade úradom nebude vydané. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 26. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 59 RÚZ navrhuje vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s návrhom na zavedenie nového pravidla o určení podielu kaucie vo výške 50 %, ktorý prepadne v prospech štátu v prípade zobratia odvolania späť, nakoľko je neodôvodnený. Tiež nesúhlasíme s návrhom na prepadnutie kaucie vo výške 100 % v prípade zastavenia konania z dôvodu „zjavne neodôvodneného odvolania“ z obdobných dôvodov ako je uvedené v ďalšom bode (bod 62) alebo aj vyššie (kaucia „zjavne neodôvodnené námietky“). Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 19. Pripomienka k čl. I., novelizačný bod 41, v časti §166 odsek 3 Z uvedeného ustanovenia nie je zrejmé, aká bude maximálna lehota na vypracovanie znaleckého posudku. Zároveň odporúčame, pre lepšiu zrozumiteľnosť uviesť, kto bude znášať trovy vypracovania znaleckého posudku. Pre potreby vypracovania znaleckého posudku alebo odborného stanoviska budú musieť byť znalci zapísaní v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky? Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 27. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 60 RÚZ navrhuje vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s návrhom na zastavenie konania o odvolaní z dôvodu „zjavne neodôvodneného odvolania“ z obdobných dôvodov ako je uvedené v ďalšom bode (bod 62) alebo aj vyššie (Zastavenie konania „zjavne neodôvodnené námietky“). Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., bod 16 žiadame vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: V dôvodovej správe k bodu 16 predkladateľ novely uvádza: „Verejný obstarávateľ musí mať v každej fáze verejného obstarávania jednoznačnú legislatívnu oporu v tom, aby si vyžiadal vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, tak aby mohol vyhodnotiť, či nenastal niektorý z dôvodov na vylúčenie daného záujemcu alebo uchádzača podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní.“ Vo vyššie uvedenom texte predkladateľ novely hovorí o vyžiadaní si vysvetlenia alebo doplnenia. V ďalšom texte už ale uvádza len možnosť žiadať vysvetlenie: „Z uvedeného dôvodu sa do predmetného ustanovenia dopĺňa aj možnosť žiadať vysvetlenie vo vzťahu k dôvodom na vylúčenie reglementovaných v § 40 ods. 6.“ V skutočnosti však novelizované znenie § 40 ods. 4 však nedáva verejným obstarávateľom možnosť žiadať vysvetlenie, ale určuje obligatórnu povinnosť verejného obstarávateľa požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť, splnenie podmienky účasti alebo či sa na neho vzťahuje dôvod na vylúčenie podľa odseku 6. Vyššie uvedené vyplýva z právneho textu ustanovenia § 40 ods. 4: „Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ písomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť, splnenie podmienky účasti alebo či sa na neho vzťahuje dôvod na vylúčenie podľa odseku 6". Pri väčšine dôvodov vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania podľa § 40 ods. 6 je pre uchádzačov objektívne nemožné v ponuke predkladať doklady preukazujúce, že sa na neho nevzťahuje dôvod na vylúčenie podľa odseku 6, resp. zákon neupravuje aký doklad má uchádzač verejnému obstarávateľovi predložiť, aby preukázal, že sa na neho daný dôvod na vylúčenie nevzťahuje. Ide predovšetkým a tieto dôvody na vylúčenie: - poskytol informácie alebo doklady, ktoré sú nepravdivé alebo pozmenené tak, že nezodpovedajú skutočnosti a majú vplyv na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti alebo výber záujemcov. Zo zákona o verejnom obstarávaní nie je zrejmé, aký doklad má k tomuto dôvodu na vylúčenie uchádzač predložiť. - pokúsil sa neoprávnene ovplyvniť postup verejného obstarávania. Zo zákona o verejnom obstarávaní nie je zrejmé, aký doklad má k tomuto dôvodu na vylúčenie uchádzač predložiť. - pokúsil sa získať dôverné informácie, ktoré by mu poskytli neoprávnenú výhodu. Zo zákona o verejnom obstarávaní nie je zrejmé, aký doklad má k tomuto dôvodu na vylúčenie uchádzač predložiť. - konflikt záujmov podľa § 23 nemožno odstrániť inými účinnými opatreniami. Zo zákona o verejnom obstarávaní nie je zrejmé, aký doklad má k tomuto dôvodu na vylúčenie uchádzač predložiť. - na základe dôveryhodných informácií, bez potreby vydania predchádzajúceho rozhodnutia akýmkoľvek orgánom verejnej moci, má dôvodné podozrenie, že uchádzač alebo záujemca uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž, a to bez ohľadu na akýkoľvek majetkový, zmluvný alebo personálny vzťah medzi týmto uchádzačom alebo záujemcom a daným hospodárskym subjektom. K tomuto dôvodu na vylúčenie uchádzač v ponuke objektívne nemôže predložiť žiaden doklad preukazujúci, že tento dôvod nie je daný. Verejný obstarávateľ tak pri vyššie uvedených dôvodoch na vylúčenie nebude mať od uchádzačov predložené žiadne doklady a preto ich v súlade s novým znením § 40 ods. 4 bude musieť požiadať o ich doplnenie. Uchádzači však nebudú môcť verejnému obstarávateľovi doplniť doklady, ktoré objektívne nemôžu existovať. Za nepredloženie neexistujúcich dokladov ich však verejný obstarávateľ bude musieť zo súťaže vylúčiť. Podľa aktuálneho znenia § 40 ods. 6 musí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ preukázať, že nastali dôvody uvedené v ods. 6 pre vylúčenie uchádzača z verejného obstarávania. Predkladaná novela § 40 ods. 4 však prenáša dôkazné bremeno neexistencie dôvodov na vylúčenie podľa ods. 6 na uchádzačov. Tí však nemajú žiadnu možnosť, ako neexistenciu predmetných dôvodov na vylúčenie objektívne preukázať. Ako uchádzač napr. vysvetlí verejnému obstarávateľovi, že sa nepokúsil neoprávnene ovplyvniť postup verejného obstarávania, resp. aký doklad má uchádzač verejnému obstarávateľovi predložiť, aby preukázal, že sa na neho tento dôvod na vylúčenie nevzťahuje? Na základe predkladanej novely § 40 ods. 4 tak budú uchádzači musieť vysvetľovať, resp. „predkladať“ verejným obstarávateľom doklady o neexistencii „neexistujúcich dôvodov na vylúčenie“. Zároveň ÚVO neprináša žiadne konkrétne hodnotiace pravidlá, ktorými by boli verejní obstarávatelia viazaní pri hodnotení „dostatočnosti“ dokladov predložených uchádzačmi k neexistencii dôvodov na vylúčenie podľa § 40 ods. 6. Hodnotiaci proces tak bude len vecou absolútnej svojvôle verejných obstarávateľov. Predkladaná novela § 40 ods. 4 by zákonite viedla k masívnemu vylučovaniu uchádzačov zo súťaží a teda k mareniu hospodárskej súťaže a k zásadnému narušeniu princípu právnej istoty vo verejnom obstarávaní a to len na základe svojvôle verejných obstarávateľov. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., k bodu 7 žiadame upraviť znenie § 19 ods. 1 písm. d) nasledovným spôsobom: „zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, ak Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, príslušný orgán na ochranu hospodárskej súťaže iného členského štátu alebo Európska komisia uloží rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť po uzavretí danej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy pokutu dodávateľovi, členovi skupiny dodávateľov alebo koncesionárovi, a to za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž 39a), ktorá spočívala v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní alebo v súvislosti s verejným obstarávaním, ktoré predchádzalo uzavretiu danej zmluvy, a to v prípade, že táto pokuta nebola znížená na základe príslušného programu zhovievavosti 39b) alebo na základe príslušného konania o urovnaní 39 c)“ Odôvodnenie: Právna úprava navrhovaná predkladateľom novely v bode 7 je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko sankcionuje hospodárske subjekty aj za konanie, ktoré bolo plne zákonné a v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zároveň navrhovaná právna úprava ide ďaleko nad rámec práva Európskej únie, ktoré nepripúšťa možnosť sankcionovať kohokoľvek za zákonné konanie. Možnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov odstúpiť od zmlúv uzavretých na základe verejných obstarávaní, ktoré boli plne v súlade so zákonmi Slovenskej republiky predstavuje spochybnenie základných princípov právneho štátu a zásadné narušenie právnej istoty účastníkov procesu verejného obstarávania. Možnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov odstúpiť aj od zmlúv uzavretých na základe poctivých verejných obstarávaní bude pre hospodárske subjekty znamenať ich ekonomickú likvidáciu a teda aj stratu všetkých pracovných miest vytvorených zlikvidovanými hospodárskymi subjektmi. Úrad pre verejné obstarávanie pri navrhovanej právnej úprave zjavne nezohľadnil jej významne negatívne sociálne dopady, napr. dopad na bežných zamestnancov, ich rodiny ako aj na sieť subdodávateľov (spravidla drobných firiem a živnostníkov) ekonomicky závislých od väčších hospodárskych subjektov. Svedčí o tom aj skutočnosť, že Úrad v doložke vybraných vplyvov predkladanej novely zákona pri položke „Sociálne vplyvy“ zaškrtol položku „žiadne“. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., bod 48 žiadame vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie Predkladateľ novely zákona navrhuje upraviť okamih, do ktorého je navrhovateľ povinný zložiť na účet ÚVO v súvislosti s podaním námietok kauciu a to tak, aby táto bola pripísaná na účet Úradu najneskôr pracovný deň nasledujúci po doručení námietok. Predkladateľ pritom nešpecifikuje, či ide o okamih doručenia námietok ÚVO alebo kontrolovanému. Pri doručovaní námietok ÚVO v listinnej podobe sa navrhovateľ dozvie okamih skutočného doručenia námietok ÚVO až niekoľko dní po ich doručení. Pokiaľ chce navrhovateľ dodržať zákonnú lehotu na zloženie kaucie na účet ÚVO, musí zadať prevodný príkaz na kauciu niekoľko dní pred podaním samotnej námietky. Rovnako aj v prípade doručovania námietok v elektronickej podobe, keď sa za čas ich doručenia považuje okamih ich odoslania, musí navrhovateľ zadať prevodný príkaz aj niekoľko dní pred odoslaním námietok, nakoľko po ich odoslaní sa za jeden pracovný deň bankový prevod zrealizovať objektívne nedá. V oboch prípadoch tak navrhovateľ musí zložiť kauciu na účet ÚVO ešte pred podaním samotných námietok, teda v čase, keď ešte nemusí byť rozhodnutý či námietky podá. V prípade ich nepodania bude musieť hospodársky subjekt žiadať ÚVO o vrátenie zloženej kaucie. Ide pritom o úplne zbytočnú byrokratizáciu procesu podávania námietok a o sťažovanie procesu podávania námietok, ktoré v nadväznosti na absolútne neprimeranú sankciu za oneskorené zloženie kaucie, účinne odradí predovšetkým malých podnikateľov od podávania námietok. Predkladateľ obhajuje zmeny pravidiel pri úhrade kaucie snahou o zrýchlenie a zefektívnenie rozhodovania ÚVO o procesných podmienkach námietkového konania. ÚVO však neuvádza a to ani len približne o koľko dní sa vďaka zmene pravidiel s úhradou kaucie reálne skráti námietkové konanie. Dôrazne upozorňujeme, že zmena pravidiel úhrady kaucie pritom okamih skutočného podania námietok nijako neovplyvní a preto ani neskráti námietkové konanie. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., bod 43 žiadame nahradiť text „vyjadrenie ústredného orgánu štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže v Slovenskej republike 73).“ textom: „právoplatné rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže v Slovenskej republike 73) v prejednávanej veci.“ . Odôvodnenie V novelizovanom § 167 ods. 7 predkladateľ upravuje možnosť ÚVO pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním požiadať Protimonopolný úrad SR o jeho vyjadrenie, ktoré sa tak má stať zásadným prvkom v rozhodovaní ÚVO. Vyjadrenie Protimonopolného úradu SR sa však nebude opierať o právoplatné rozhodnutie vo veci a preto zjavne pôjde len o predbežné alebo parciálne vyjadrenie, ktoré nebude vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu. ÚVO tak bude v zásadnej veci, akou je narušenie alebo obmedzenie hospodárskej súťaže, rozhodovať len na základe predbežného vyjadrenia Protimonopolného úradu SR, ktorý následne môže v danej veci po vykonaní riadneho dokazovania vydať rozhodnutie odlišné od predbežného vyjadrenia poskytnutého Úradu. ÚVO v predkladanej novele nerieši situáciu, keď v tej istej veci budú vydané dve rôzne úradné rozhodnutia, jedno rozhodnutie ÚVO a druhé odlišné rozhodnutie Protimonopolného úradu SR. ÚVO pritom v predkladanej novele nerieši ani odškodnenie hospodárskych subjektov, za škody, ktoré im spôsobí takýmto nesprávnym rozhodnutím. Skutočnosť, že ÚVO nebude pri svojom rozhodovaní povinný počkať na konečné rozhodnutie Protimonopolného úradu SR vo veci, je v rozpore s ústavným právom každého na spravodlivé prejednanie veci. Rozhodnutia ÚVO nebudú vychádzať z dôkladne zisteného a prevereného skutkového stavu a preto budú v rozpore s princípom spravodlivosti a potenciálne nezákonné. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., bod 44 navrhujeme do predkladanej novely doplniť, že skutočnosť podľa § 170 ods. 1 písm. d) sa preukazuje predložením plnomocenstva na podávanie námietok v mene skupiny dodávateľov. Odôvodnenie: Predkladateľ novely zákona v dôvodovej správe uvádza, že ak je účastníkom procesu verejného obstarávania skupina dodávateľov je aktívne legitimovaným subjektom na podanie námietok člen skupiny dodávateľov len za predpokladu, že podáva námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, pričom táto skutočnosť musí byť zrejmá z podaných námietok. Formuláciu „musí byť zrejmá z podaných námietok“ považujeme za príliš nejednoznačnú a nekonkrétnu, čo by mohlo viesť k zamietaniu námietok len z dôvodu, že Úrad na základe nejasných pravidiel a teda čisto subjektívne vyhodnotí, že podľa jeho názoru z podaných námietok nie je zrejmé, či boli podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o uplatnenie najdôležitejšieho opravného prostriedku v procese verejného obstarávania, musí byť absolútne jasné a jednoznačné, ako sa bude skutočnosť, že člen skupiny podáva námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov preukazovať. Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) k čl. I., body 55, 56, 57 a 58 žiadame vypustiť tieto novelizačné body bez náhrady. Odôvodnenie: Podľa novej úpravy § 174 ods.2 ZVO zákonodarca definuje nový typ námietok – "Zjavne nedôvodné námietky", pričom neuvádza ich taxatívny výpočet ale iba približný. Navrhovateľ tak nemá právnu istotu, či práve ním podané námietky nebudú tiež napĺňať podstatu Zjavne nedôvodných námietok z pohľadu Úradu. S podaním takýchto námietok zákonodarca spája zastavenie konania o takýchto námietk