LP/2019/329 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) bodu 77 Ustanovenie §35 ods. 8 navrhujeme upraviť „Preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov nevyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) ak v čase výplaty alebo pripísania príjmu v prospech daňovníka má preukázateľne potvrdené, že ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú alebo budú zdaňované v zahraničí.“ Pojem sú zdaňované je právne neurčitý. V čase výplaty príjmu totiž tento príjem ešte v zahraničí nie je zdanený. V niektorých krajinách môže byť zdanený vo forme preddavkov na daň, v iných krajinách na základe daňového priznania. V čase výplaty príjmu môže slovenský zamestnávateľ vychádzať iba z určitých predpokladov, pričom v prípade pochybností by oslobodenie nemal uplatniť. Týmto ustanovením by sa predišlo sporom zamestnávateľov s Finančnou správou, ktorá nechce vracať preplatky na daň v prípade ak zamestnávateľ zrazil preddavok z príjmu zamestnanca a neskôr bol tento príjem zdanený v zahraničí na základe zahraničného daňového priznania. Uvedený návrh je v prospech štátneho rozpočtu, prípadne je daňovo neutrálny. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) 75 Je určite správne, že zákon o dani z príjmov po rokoch rieši mechanizmus platenia preddavkov tzv. ekonomických zamestnancov, nakoľko súčasný stav, kedy sa tento proces riadi Pokynom z roku 1998, je určite nedostatočný. Navrhovaný text „odvedie preddavky na daň najneskôr do piatich dní odo dňa prijatia dokladu preukazujúceho príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4.“, je však veľmi vágny a prakticky nekontrolovateľný. Čo je „deň prijatia dokladu“? Čo je “doklad preukazujúci príjem zamestnanca“? Zdaniteľný príjem podľa zahraničných predpisov alebo podľa slovenskej definície zdaniteľného príjmu? Čo ak je nejaký príjem v zmysle zahraničnej legislatívy od dane oslobodený alebo nie je predmetom dane, ale v zmysle slovenskej legislatívy predstavuje zdaniteľný príjem? Okrem toho, povinnosť zahraničného zamestnávateľa vysielajúceho zamestnanca na Slovensko mať na území SR doklady preukazujúce príjem vyslaného zamestnanca je už definovaná v §4 ods. 2 písm. c) zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Pre účely právnej istoty teda navrhujeme zosúladiť ustanovenie §35 ods. 6 s ustanoveniami §35 ods. 8, teda §35 ods. 6 by znel: „odvedie preddavky na daň najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zamestnancovi podľa § 5 ods. 4 príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet.“ Zároveň by bolo, podľa nášho názoru vhodné doplniť, že za príjem zamestnanca podľa §5 ods. 4 je považovaný príjem v zmysle ustanovení slovenského zákona o dani z príjmov. Malo by to byť zrejmé, ale vzhľadom k tomu, že zamestnanec je odmeňovaný podľa zahraničných právnych predpisov by takéto ustanovenie zvýšilo právnu istotu platiteľov dane zo závislej činnosti. Uvedený návrh je v prospech štátneho rozpočtu (skorší výber preddavkov tzv. ekonomických zamestnancov), prípadne je daňovo neutrálny. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) bodu 11 Navrhované ustanovenie považujeme za prínosné z pohľadu zamestnávateľov aj zamestnancov. Ale v navrhovanom znení je veľmi problematický výklad pojmu „ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]“. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu je rovnako nejasná, kedy príkladmo uvádza niekoľko príkladov takýchto benefitov, ale dosť nešťastne kedy za zdaniteľný príjem označuje napríklad aj firemné teambuildingy alebo firemné večierky. Odhliadnuc od chýbajúceho „osobného benefitu“ zamestnanca z takýchto benefitov je takmer nemožné alokovať presnú hodnotu takéhoto príjmu na konkrétneho zamestnanca. Z tohto dôvodu navrhujeme oslobodenie nepeňažného zdaniteľného príjmu zamestnanca definovať ako „ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú UPLATNENÉ ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]“. Zároveň navrhujeme oslobodenie, v stanovenom rozsahu, uplatniť aj na náklady na nepeňažné benefity hradené zo sociálneho fondu. Sociálny fond je tvorený práve na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľov a teda by si zaslúžil aj určité daňové a odvodové zvýhodnenia aby sa zvýšili jeho atraktivita a záujem zamestnancov o spôsob jeho použitia. Výpadok verejných financií (okrem dane z príjmov aj sociálne a zdravotné odvody) z tohto ustanovenia bude, podľa nášho názoru, pomerne malý, nakoľko v súčasnosti zamestnávatelia poskytujúci nepeňažné benefity mnohé z takýchto plnení nedeklarujú ako zdaniteľný príjem zamestnancov. Zároveň je oslobodenie na strane zamestnanca kompenzované nedaňovým nákladom na strane zamestnávateľa. Zároveň vidíme výrazný prínos pre zamestnávateľov aj zamestnancov v oblasti možností odmeňovania a motivácie zamestnancov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) bodu 1 V §2 písm. c) sa upravuje definícia príjmu. Stále však táto definícia nie je dostatočná napríklad v kontexte nepeňažného príjmu zamestnancov, ale aj iných fyzických osôb. Preto navrhujeme do definície zdaniteľného príjmu, v §2 alebo v §5 zakomponovať aj podmienku „osobného prospechu“ daňovníka. Ako to judikoval napríklad Nejvyšší správní soud ČR: “Příjmem podléhajícím dani z příjmů fyzických osob je zvýšení majetku daňového poplatníka. Musí se přitom jednat o příjem skutečný, a nikoliv toliko zdánlivý. To znamená, že se toto zvýšení majetku musí v právní sféře daňového poplatníka reálně projevit, a to tak, aby bylo pro poplatníka skutečně využitelné.” V súčasnosti dochádza k možným veľmi širokým interpretáciám pojmu zdaniteľný príjem zo závislej činnosti ako je to vidno aj v dôvodovej správe tejto novely k bodu 11, ktoré za zdaniteľný príjem považujú napríklad aj „firemné teambuildingy“, ktoré sú reálnej praxi považované za povinné akcie zamestnancov väčšinou mimo pracovného času a bez osobného prospechu pre zamestnancov. Z dôvodu právnej istoty daňovníkov pri bol k téme Nepeňažné benefity zamestnancov vhodný aj Metodický Pokyn, ktorý by definoval kritériá a príklady nepeňažného zdaniteľného príjmu zamestnancov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) k bodu 79 Žiadame ponechať súčasné znenie v § 36 ods.6 a vypustiť navrhovaný text Odôvodnenie: Napriek snahe o zníženie administratívnej záťaže máme za to , že navrhovaným riešením by sa dôkazné bremeno pri preukazovaní nároku na daňový bonus presunulo na správcu dane a znížilo možnosť kontroly nárokov. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) k bodu 70 V § 34 ods. 1 a 2 žiadame ponechať súčasné znenie a vypustiť navrhované znenie Odôvodnenie: Podľa názoru ZMOS nie je v prípade daňovníkov, ktorí sú fyzickými osobami žiadny dôvod na úpravu preddavkov. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) k bodu 10 a 106 V § 5 ods. 73 žiadame vypustiť navrhovaný text a ponechať súčasne platné znenie Odôvodnenie: rozšírenie rozsahu oslobodení bude realizované na úkor zdrojov miest a obcí. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) k bodu 6 a 46 V § 5 ods.7 písm. a) žiadame vypustiť navrhovaný text a ponechať pôvodné znenie. Odôvodnenie: rozšírenie vzdelávacích aktivít aj na formy napr. celoživotného vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie je osobným „statkom“ a benefitom zamestnanca, ktorý nemôže byť podporovaný oslobodením od dane z príjmov s dopadom na rozpočet samospráv. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K bodom 17-22 a 106 Žiadame preformulovať tak, aby sa úprava výpočtu vlastného príjmu manželky na účely nezdaniteľnej časti týkala len materskej dávky. Odôvodnenie: Týmto ZMOS navrhuje zjednodušiť dikciu predmetného ustanovenia. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K prílohe č. 2 Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu V bode 2.1.1. - žiadame preformulovať, vyčísliť a pomenovať iný (reálny) zdroj krytia úbytku vlastných príjmov miest a obcí. Odôvodnenie: ZMOS zásadne odmieta, aby sa prijímanie opatrení štátu realizovalo úbytkom vlastných príjmov miest a obcí, čo v konečnom dôsledku znamená vytváranie nestabilného prostredia pri financovaní zákonných originálnych povinností miest a obcí. Len týmto jedným návrhom zákona sa znižuje očakávaný príjem miest a obcí z výnosu dane o cca 23,9 mil. v roku v roku 2021. Okrem toho doteraz prijaté alebo očakávané legislatívne zmeny , ktorými predkladatelia znížili príjmy alebo zvýšili zákonné výdavky sú v doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy taktiež „kryté“ zvýšením výnosu dane z príjmov. Tento postup je z pohľadu ZMOS neakceptovateľný. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K prílohe č. 2 Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu V tabuľkách č. 3.4. – 3.9. žiadame vyčísliť dopady aj na daňovníkov, ktorí sú fyzickými osobami. Odôvodnenie: Návrhom zákona sa niektoré opatrenia pri zmene odpočtu daňovej straty, zavedení nových pravidiel odpisovania, podpory elektromobility, zmien pri uplatňovaní super odpočtu, zavedenia možnosti tvorby opravných položiek dotknú aj podnikateľov - fyzických osôb. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K prílohe č. 4 Analýza sociálnych vplyvov V popise pozitívnych vplyvov na hospodárenie domácností by mali byť uvedené hodnoty zvýšenia celkových (nie čistých) príjmov. Filozofia zmien v návrhu zákona je pre fyzické osoby postavená na oslobodeniach príjmov, nie na zvýšení celkových príjmov fyzických osôb pri súčasnom potenciálnom znižovaní budúcich „výnosov“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K bodu 11 Žiadame vypustiť novonavrhované písm. r) v § 5 ods. 7 Odôvodnenie: Z dikcie návrhu vyplýva, že dobrovoľné nefinančné plnenia rôzneho druhu by mali byť v rozsahu 500 euro oslobodené od dane daňovníka, ktorá je fyzickou osobou, ak predtým nie je toto nepeňažné plnenie výdavkom zamestnávateľa. Nesúhlasíme s tým, aby náklady na dobrovoľné firemné akcie, teambuilding a pod. boli premietnuté do oslobodenia pre zamestnancov a znižovali výnos dane pre mestá a obce. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SŽZ (Slovenský živnostenský zväz) Zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595.2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152.1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286.1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov Za Slovenský živnostenský zväz navrhujeme nové znenie § 6 ods. 10, ktorým by došlo k zvýšeniu paušálnych výdavkov zo 60 % na 70 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 30 000 eur. Nakoľko z dôvodovej správy k predloženému návrhu novely zákona vyplýva, že navrhované úpravy zákona sú okrem iného zamerané najmä na podporu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) a znižovanie ich administratívneho zaťaženia, považujeme za potrebné zdôrazniť, že práve jednoduchým zvýšením paušálnych výdavkov a zvýšením max. sumy, z ktorej je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov, podporí predkladateľ MSP, ktorí častokrát uskutočňujú podnikateľskú činnosť popri zamestnaní vo svojom voľnom čase. Napríklad Česká republika má max. limit paušálnych výdavkov až vo výške 80 %, pričom výšku paušálnych výdavkov rozlišuje podľa druhov činnosti. Limit max. sumy, pri ktorej je možné uplatniť paušálne výdavky, je v prípade 80 % z úhrnu príjmov do výšky 1,6 mil. Kč (t. j. cca 62 000 eur). Ak sa pozrieme na rovnakú výšku paušálnych výdavkov, ktorá je 60 % z príjmov z voľnej, viazanej a koncesovanej živnosti, limit max. sumy, z ktorej je možné paušálne výdavky uplatniť, je 1 200 000 Kč (t. j. cca 46 000 eur). Na základe tohto porovnania chceme poukázať na to, že aj napriek zvýšeniu paušálnych výdavkov v uplynulých rokoch zo 40 % na 60 %, stále existuje priestor na ďalšie zvýšenie, ktoré pomôže MSP bez toho, aby došlo k významnému narušeniu príjmov do štátneho rozpočtu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) predloženému návrhu nemá pripomienky Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Dôvodová správa V osobitnej časti dôvodovej správy v bode 34 navrhujeme upraviť znenie poslednej vety „Ide o príjmy z presunu majetku do zahraničia ako pri o príjmy z presunu podnikateľskej činnosti do zahraničia.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Predkladacia správa V predkladacej správe v predposlednom odseku odporúčame časť vety „ . . . navrhuje od 1. januára 2020 okrem bodu čl. I bodu 101 a bodu 106 § 52zza, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021.“ upraviť nasledovne „ . . . navrhuje od 1. januára 2020 okrem čl. I bodu 101 a bodu 106 § 52zza, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021“, (odstrániť nadbytočné slovo „bodu“). Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Čl. I bod 4 V čl. I štvrtom bode navrhujeme uvedenú definíciu pojmu mikrodaňovník „aj) mikrodaňovníkom daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie a daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom;2e) za mikrodaňovníka sa nepovažuje daňovník, ktorý je závislou osobou podľa písmena n).“ doplniť nasledovne „aj) mikrodaňovníkom daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom;2e) a daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom;2e) za mikrodaňovníka sa nepovažuje daňovník, ktorý je závislou osobou podľa písmena n).“ Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) bod 31, § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod znie Navrhujeme nové znenie: „10. odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, z riadiacej činnosti, sprostredkovateľskej činnosti a za marketingové služby okrem marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti, ktoré sú preukázateľne spojené s dodaním tovaru príjemcom marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti do štátu, v ktorom sú tieto služby poskytnuté, vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok podľa § 19,“ Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) Návrh na zmenu zákona č. 222.2004 - zníženie sadzby DPH na vstupné na športové podujatia a na používanie športových zariadení, v súlade so smernicou Rady 2006.112.ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty Čl. ... Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2010 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z. a zákona č. 218/2014 Z. z. zákona č. 268/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 323/2018 Z. z. , zákona č. 368/2018 Z. z. a zákona č. 369/2018 Z.z. sa dopĺňa takto: Príloha č. 7a k zákonu č. 222/2004 Z. z. sa na konci vkladajú nové zarážky, ktoré znejú: „vstupné na športové podujatia“ a „používanie športových zariadení,“. Odôvodnenie: Pripájame znenie čl. 98, a 99 a výňatku z prílohy č. III smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1 – 118) upravujúcich možnosť zníženej sadzby DPH v rámci spoločného systému DPH členských štátov Európskej únie pri vstupnom a prenájme športových zariadení až na úroveň 5 %. Rovnako zníženie dane z pridanej hodnoty zo vstupného má podporiť návštevnosť športových podujatí. Vo viacerých členských štátoch Európskej únie pri položke vstupného DPH vyberaná nie je vôbec, čo pripúšťa článok X časť B. bod 1 uvedenej smernice. Oddiel 2 Znížené sadzby Článok 98 1. Členské štáty môžu uplatňovať buď jednu alebo dve znížené sadzby. 2. Znížené sadzby sa uplatňujú len na dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III. Znížené sadzby sa neuplatňujú na služby uvedené v článku 56 ods. 1 písm. k). (elektronicky poskytované služby) 3. Pri uplatňovaní znížených sadzieb uvedených v odseku 1 na kategórie tovarov môžu členské štáty použiť kombinovanú nomenklatúru s cieľom presne vymedziť dotknutú kategóriu. Článok 99 1. Znížené sadzby sa stanovia ako percento základu dane, ktoré nesmie byť nižšie ako 5 %. 2. Každá znížená sadzba sa stanoví tak, aby výška DPH vyplývajúca z uplatnenia takejto sadzby umožnila za bežných okolností úplné odpočítanie DPH odpočítateľnej v súlade s ustanoveniami článkov 167 až 171 a článkov 173 až 177. PRÍLOHA III ZOZNAM DODANÍ TOVAROV A POSKYTNUTÍ SLUŽIEB, NA KTORÉ SA MÔŽU UPLATNIŤ ZNÍŽENÉ SADZBY UVEDENÉ V ČLÁNKU 98 13. vstupné na športové podujatia, 14. používanie športových zariadení, Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) Navrhovaná zmena zákona č. 582.2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na účely dosiahnutia oslobodenia od dane športoviská: “Čl. ... Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 517/2005 Z. z., zákona č. 120/2006 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 538/2007 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 467/2009 Z. z., zákona č. 527/2010 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 460/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 68/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 343/2012 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 484/2013 Z. z., zákona č. 268/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z.z. a 312/2018 Z.z. sa dopĺňa takto: V § 17 ods. 1 sa dopĺňa nové písmeno i), ktoré znie: “i) pozemky a stavby športovísk a športovej infraštruktúry10e)”. Poznámka pod čiarou k odkazu 10e) znie: “10e) § 3 písm. o) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.”. V § 17 ods. 2 písm. e) znie: “e) pozemky verejne prístupných parkov a priestorov,”. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že viaceré obce a mestá nevyužívajú možnosť zníženia dane z pozemkov alebo oslobodenia od dane z pozemkov, pokiaľ ide o športoviská, ktoré v podstatnej miere využívajú deti, mládež i ostatná športujúca verejnosť, navrhujeme zo zákona oslobodiť športoviská a športovú infraštruktúru tak, aby nezvyšovali náklady športovej činnosti, ktoré uhrádzajú v značnej miere neziskové organizácie (športové kluby) a v konečnom dôsledku občania (najmä rodičia detí): Ďalším dôvodom navrhovanej zmeny právnej úpravy je, aby športoviská a športová infraštruktúra vo vlastníctve a správe súkromných subjektov neboli diskriminované vo vzťahu k športoviskám a športovej infraštruktúre vo vlastníctve obcí a miest. Zároveň by sa tým nepriamo podporila výstavba športovísk a športovej infraštruktúry zo súkromných zdrojov, prípadne, ak ide o športovú infraštruktúru v majetku štátu, na ktorej výstavbu a prevádzku štát vynakladá prostriedky, aby sa prevádzka športovej infraštruktúry, ktorej cieľom je aj zlepšenie kvality života obyvateľov obce, najmä detí a mládeže, ako aj vrcholových športovcov, nepredražovala o povinnosť platiť dane zo stavieb a pozemkov.”. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) V Prílohe č. 1 k zákonu č. 595.2003 Z.z. Odpisovej skupine 6, položke 6-6 sa za slovo stavby dopĺňajú tieto slová: “okrem - 241 - športové a rekreačné stavby - 1265 - Budovy pre šport”. Odôvodnenie: Navrhuje sa presunúť z odpisovej skupiny 6 (doba odpisovania 40 rokov) do odpisovej skupiny 5 (doba odpisovania 20 rokov) položku kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti č. 241 - športové a rekreačné stavby a 1265 – Budovy pre šport.” Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 30d zákona č. 595.2003 o dani z príjmov - Z Za § 30d navrhujeme doplniť nový § 30e, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 30e Odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť (1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu športovej činnosti možno odpočítať súčet a) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, b) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu. (2) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na sponzorské od základu dane podľa odseku 1 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11. (3) Od základu dane možno podľa odseku 1 písm. a) až c) odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) súvisia s realizáciou projektu športovej činnosti len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a) až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu športovej činnosti. (4) Odpočet podľa odseku 1 nemožno uplatniť na výdavky (náklady), na ktoré bola poskytnutá úplná podpora z verejných financií. (5) Odpočet podľa odseku 1 môže využiť daňovník, ktorý v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b. (6) Projektom športovej činnosti, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odseku 1, sa rozumie písomný dokument (zmluva o sponzorstve v športe), v ktorom daňovník vymedzí predmet športovej činnosti. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu športovej činnosti, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt športovej činnosti musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu športovej činnosti. Lehota na predloženie projektu športovej činnosti daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi. (7) Finančné riaditeľstvo do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu športovej činnosti uplatnil odpočet podľa odseku 1, tieto údaje: a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka, b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, c) dátum začiatku realizácie projektu športovej činnosti, d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení. (8) Ak odpočet podľa odseku 1 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.“. Odôvodnenie: Navrhuje sa nový § 30e, ktorý upravuje odpočet výdavkov na športovú činnosť obdobným spôsobom ako pri výdavkoch na vedu a výskum, takzvaným superodpočtom, aby boli podnikatelia motivovaní podporovať športovú činnosť, pričom by si okrem 100% výdavkov, ktoré skutočne vynaložili na športovú činnosť formou sponzorského mohli odpočítať ďalších 25% zo základu dane. Ide o motivačný nástroj, aby sa aj súkromný sektor zapojil do podpory športu a zdravého životného štýlu. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 17 ods. 19 písm. h) zákona č. 595.2003 o dani z príjmov - Z V § 17 ods. 19 písm. h) navrhujeme slovo "použitia" nahradiť slovom "poskytnutia", v nasledujúcej časti vety ďalej navrhujeme nahradiť slovo "v príslušnom" slovom "v predchádzajúcom" a slovo "vykáže" slovom "vykázal". Odôvodnenie: U sponzora by išlo o výdavok (náklad) už po jeho poskytnutí (bez ohľadu na to, či ho sponzorovaný v príslušnom zdaňovacom období použil). Zároveň namiesto podmienky mať kladný základ dane v príslušnom zdaňovacom období je vhodné upraviť túto povinnosť tak, aby bol kladný základ dane v predchádzajúcom zdaňovacom období. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 8 ods. 1 písm. p) - Z V § 8 ods. 1 písm. p) sa na konci pripájajú slová “alebo športovým odborníkom podľa osobitného predpisu.37afaa)”. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 37afaa znie: „37afaa) § 6 ods. 3 písm b) a c) zákona č. 440/2015 Z. z. Odôvodnenie: Navrhovaná zmena zosúlaďuje zdaňovanie príjmov zo sponzorskej zmluvy, ktorých prijímateľom je športový odborník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, rovnako ako u športovca, ktorý vykonáva činnosť formou závislej činnosti na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 9 ods. 2 písm. ac) zákona č. 595.2003 o dani z príjmov - Z V § 9 ods. 2 písm. ac) sa slovo „vyznamenaní.59je)“ nahrádza slovami „vyznamenaní 59je), čestných štátnych titulov 59jf) a odmien športových reprezentantov 59jg) za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži.59jh)“. Poznámky pod čiarou k odkazom 59jf až 59jh znejú: „59jf) § 56 ods. 1 písm. b) a § 57 zákona č. 440/2015 Z. z. 59jg) § 29 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. 59jh) § 3 písm. h) prvý bod zákona č. 440/2015 Z. z.”. Odôvodnenie: S účinnosťou od 1. januára 2019 sa navrhuje oslobodenie peňažného plnenia a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. V prechodnom ustanovení sa navrhuje oslobodiť uvedené peňažné plnenie a nepeňažné plnenie už za zdaňovacie obdobie 2018. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 6 zákona č. 595.2003 o dani z príjmov - Z K § 6 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov - Z V § 6 navrhujeme doplniť odsek 16 v nasledovnom znení: „(16) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom činnosti športovca alebo športového odborníka29aa) do výšky, na ktorú vznikne športovcovi alebo športovému odborníkovi nárok podľa osobitných predpisov15) ani odmena za športovú činnosť alebo za dosiahnuté životné jubileum poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi formou dotácie podľa osobitného predpisu34a) aj vtedy, ak sú poskytnutá prostredníctvom tretej osoby.“. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 34a znie: „34a) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. Odôvodnenie: Navrhuje sa vykonanie zmeny, ktorou sa dosiahne, aby predmetom dane z príjmov fyzických osôb neboli cestovné náhrady poskytnuté športovcovi a športovému odborníkovi a dotácie z verejných prostriedkov (od štátu, VÚC alebo mesta/obce) poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi SZČO priamo alebo prostredníctvom jeho klubu/zväzu. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 6 ods. 2 písm. e) a § 43 ods. 2 písm. h) zákona č. 595.2003 o dani z príjmov- Z V § 6 ods. 2 písm. e) sa za slová “športového odborníka podľa osobitného predpisu29aa)“ vkladajú slová “pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14”. V § 43 ods. 3 písm. h) sa za slová “podľa § 6 ods. 2 písm. a)” dopĺňa čiarka a vkladajú sa slová “príjmy športovca a športového odborníka podľa § 6 ods. 2 písm. e) okrem príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab)”. Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sa dosiahne jednak zníženie administratívnej a účtovnej náročnosti vykonávania športovej činnosti športovcov a športových odborníkov, ktorí športovú činnosť vykonávajú ako SZČO často popri ich hlavnom zamestnaní v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj okamžité zrazenie a odvedenie zrážkovej dane správcovi dane (do štátneho rozpočtu) zo strany športovej organizácie, ktorá im poskytuje zmluvnú odmenu za ich športovú činnosť, t.j. daň by sa neodvádzala až po skončení daňového roku pri podaní daňového priznania. Toto opatrenie mám potenciál zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu i administratívne zjednodušiť život športovej obce, čo ju bude motivovať k využívaniu možnosti uplatniť inštitút zrážkovej dane z príjmov. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť športový klub alebo iný subjekt, pre ktorý budú športovec alebo športový odborník vykonávať športovú činnosť, uhradiť zmluvnú odmenu netto po zrazení a odvedení dane z príjmov, čím by bol tento ich príjem daňovo vysporiadaný a športovci í športoví odborníci (SZČO) nebudú iba kvôli tomuto príjmu musieť viesť účtovníctvo. Ak sú okrem toho aj zamestnaní, nebudú si podávať ani daňové priznanie, ktoré za nich podá ich zamestnávateľ. Zrážkovú daň zrazenú z príjmu športovca alebo športového odborníka odvedie správcovi dane osoba, ktorá im podľa zmluvy uhrádza odmenu. Športovec a športový odborník (SZČO) sa však bude môcť podľa § 43 ods. 14 písomne v zmluve dohodnúť so športovou organizáciou, pre ktorú vykonáva činnosť (poskytuje službu) na tom, že príjem mu bude uhradený brutto a daň z príjmu si vysporiada po skončení daňového obdobia sám. V takom prípade si bude musieť športovec a športový odborník sám podať aj daňové priznanie. Športovec a športový odborník sa bude môcť rozhodnúť rovnako ako umelec, že mu klub zrazí a odvedie za neho daň z príjmov správcovi dane, alebo podpíše dohodu o nezdanení a prizná a zdaní si príjem sám v rámci svojho daňového priznania. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) § 17 ods. 31; § 21 ods. 2 písm. l); § 43 ods. 3 písm. o); § 43 ods. 17 – 21; § 46 Navrhujeme, aby sa daň z peňažných a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa § 2 písm. z) od držiteľa podľa § 2 písm. y) nevyberala zrážkou, ale aby tieto plnenia poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uvádzal a zdaňoval prostredníctvom daňového priznania. Zdôvodnenie: Nesystémové riešenie Vyberanie zrážkovej dane z nepeňažných príjmov fyzických a právnických osôb, daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (slovenských daňových rezidentov), predstavuje nesystémové riešenie, ktoré nemá v našej legislatívne obdobu – spôsobuje roztrieštenie ustálenej štruktúry slovenského daňového systému. Ekonomická diskriminácia Peňažné plnenia vyplácané poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa vzťahujú k ich aktívnej činnosti (napr. prednášková činnosť). Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v súvislosti s touto činnosťou často vykazujú nezanedbateľné súvisiace výdavky (napr. pri biomedicínskom výskume). Uplatnenie zrážkovej dane na celé peňažné plnenie a zamedzenie možnosti považovať výdavky vzťahujúce sa k príjmu prijatému od držiteľa za daňové výdavky spôsobuje zdanenie obratu, resp. hrubého výnosu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti namiesto zisku, čo považujeme za ekonomicky diskriminačné. Administratívna záťaž Uplatňovanie zrážkovej dane predstavuje dodatočnú administratívnu záťaž tak na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj na strane držiteľov, spojenú s evidenciou, podávaním hlásení a uskutočňovaním platieb zrážkovej dane. Možnosť odkontrolovať zdanenie prostredníctvom daňového priznania Jedným z dôvodov zavedenia zrážkovej dane od 1.1.2015 bola obava z nemožnosti odkontrolovať, či poskytovatelia zdravotnej starostlivosti predmetné príjmy uviedli vo svojich daňových priznaniach a zdanili. Od 1.1.2016 sú však držitelia povinní predkladať Národnému centru zdravotníckych informácií (NCZI) správy o výdavkoch na propagáciu, marketing a peňažné a nepeňažné plnenia poskytnutých zdravotníckemu pracovníkovi alebo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti priamo alebo nepriamo prostredníctvom tretej osoby. Prostredníctvom evidencie NCZI môže daňová správa jednoducho odkontrolovať, či došlo k zdaneniu predmetných príjmov prostredníctvom daňových priznaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 7. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 106 V § 52zz sa dopĺňa odsekom, ktorý znie nasledovne: “() Ustanovenie § 30c ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019.“. V § 52zz sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie nasledovne: “() Ustanovenie § 30c ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri projekte výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2020.“. Odôvodnenie: V zmysle vyššie uvedenej pripomienky k §30c Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 8. Zásadná pripomienka k čl. I. opatrenie na odstránenie škody spôsobenej daňovým subjektom v roku 2011 v SR zavedením dane z emisných kvót bezodplatne pripísaných na účet daňovníka vedený v registri emisných kvót Schválením zákona č. 548/2010 Z. z., ktorý zmenil a doplnil zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) a zaviedol novú daň z emisných kvót bezodplatne pripísaných na účet daňovníka vedený v registri emisných kvót V súčasnosti prebiehajú v Slovenskej republike (ďalej iba SR) spory o vrátenie nezákonne vyberanej dane z emisných kvót za rok 2011. Predpokladá sa, že tieto súdne spory budú rozhodnuté v prospech daňových subjektov, ktoré zaplatili daň z emisných kvót za rok 2011, nakoľko Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) svojím rozsudkov zo dňa 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 (PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty), rozhodol takto: „Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty.“ V dôsledku vzniknutej situácie žiadame Ministerstvo financií SR, aby v zmysle § 13 zákona č. 567/1992 Z. z. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky za účelom naplnenia zodpovednosti vlády SR za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, zamedzila nehospodárnemu čerpaniu prostriedkov na súdne spory (trovy, poplatky ...) a na primerané úroky za nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov a zabezpečilo zákonnou úpravou (napríklad novelou zákona o dani z príjmov, ktorej súčasťou, aj keď nezmyselne, bola daň z emisných kvót) vrátenie nezákonne vybranej dane z emisných kvót za rok 2011 všetkým daňovým subjektom, ktorí túto daň zaplatili na základe žiadosti daňového subjektu, ktorú daňový subjekt predloží správcovi dane a ktorej povinnou prílohou budú kópia podaného daňového priznania/daňových priznaní, kópie výpisov z bankových účtov o úhrade dane (preddavkov aj doplatkov) a tiež rôzna ďalšia dokumentácia v danej veci, ktorú daňový subjekt v minulosti predložil správcovi dane. Uvedené žiadame zrealizovať v čo najskoršom časovom horizonte, aby sa výška súdnych trov a primeraných úrokov za neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov nezvyšovala – napr. novelu zákona pripraviť a pripomienkovať v skrátenom pripomienkovacom konaní a následne prejednať v parlamente v rámci skráteného legislatívneho konania, nakoľko hrozia štátu značné hospodárske škody. Zabezpečiť schválenie novely zákona napr. s účinnosťou od 01.09.2019 tak, aby daňové subjekty mohli podať žiadosť o vrátenie dane do 3 mesiacov odo dňa účinnosti zákona a aby správca dane bol povinný vrátiť túto nezákonnú daň do 2 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti daňového subjektu. Odôvodnenie: Spoločenstvo a jeho členské štáty súhlasili s plnením svojich záväzkov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov pod Kjótskym protokolom. Za účelom plnenia týchto záväzkov prijali Smernicu 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 96/61/ES (ďalej „Smernica“), ktorá má, okrem iného, za cieľ prispievať k účinnejšiemu plneniu záväzkov EÚ a členských štátov prostredníctvom efektívneho európskeho trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov a čonajmenšieho zníženia hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, ako to vyplýva z jej Článku 1 s názvom „Predmet“, kde sa hovorí: „Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve (ďalej len ,systém spoločenstva‘) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.“ V Článku 10 tej istej Smernice s názvom „Spôsob prideľovania“ sa tiež, okrem iného, uvádza: „Pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 pridelia členské štáty najmenej 90 % kvót zadarmo.“ V zmysle Smernice 2003/87/ES boli členské štáty povinné vypracovať pre každé obchodovateľné obdobie národný alokačný plán (ďalej ako „NAP“), v ktorom okrem iného mali upraviť, aké množstvo emisných kvót bude rozdelené medzi účastníkov obchodovania s emisnými kvótami a akým spôsobom a metódami budú tieto prideľované za účelom venovania zvýšenej pozornosti environmentálnym aktivitám, zameraným na znižovanie vypúšťania emisií, na zmenu technológie výroby a investovanie do nových technológií, pri ktorých by dochádzalo k podstatnému znižovaniu emisií CO2, resp. niekde aj k ich úplnému eliminovaniu. Prideľované kvóty mali byť motivujúcim prvkom pre jednotlivé krajiny a spoločnosti, aby svoje technologické zariadenia posunuli na podstatne vyššiu úroveň a zabránili znečisťovaniu životného prostredia vypúšťaním nežiadúcich emisií. Na obsah NAP jednotlivých členských štátov dohliada Európska komisia (ďalej len EK). Pokiaľ EK vyhodnotí, že NAP alebo ktorýkoľvek z jeho aspektov je nekompatibilný s kritériami uvedenými v smernici, môže EK zamietnuť NAP. Ak je NAP v súlade s pravidlami zavedenými Smernicou, EK schváli NAP. V slovenskom NAP na roky 2008 – 2012, schválenom EK, bolo uvedené, že 90 % emisných kvót by malo byť pridelené bezodplatne. Možnosť zdaňovania bezodplatne pridelených emisných kvót v slovenskom NAP na roky 2008 – 2012 uvedená nebola. V čase prípravy tohto návrhu novely zákona aj v čase jeho schvaľovania mala Národná rada SR, ako aj štátne orgány v oblastí daní, a to či už daňové úrady, Finančná správa a Ministerstvo financií, vedomosť o tom, že zavedenie tejto dane je v rozpore s právom EÚ, aj s Ústavou SR. Prvý krát na to boli upozornení rozhodnutím prezidenta SR zo dňa 16.12.2010, keď vrátil do parlamentu zákon z 1.12.2010, v ktorom poukázal na tento rozpor, disponovali informáciami o tom, že zdanenie emisných kvót 80% daňou je v rozpore so Smernicou 2003/87/ES, ktorá hovorí o prideľovaní emisných kvót ako o bezodplatnom a kde Slovenská republika predložila v minulosti aj 5 ročný plán, v ktorom úvaha o zdanení nielenže nebola uvedená, ale nebola ani naznačená. Z čoho jasne vyplýva, že dodatočne schválenie dane z emisných kvót vo výške 80% bolo takto v rozpore s Ústavou SR, článku 1, 2, ktorým sa Slovenská republika zaviazala k dodržiavaniu smerníc EÚ. Krátko po zavedení tejto úpravy si slovenský zákonodarca uvedomil, že takáto daň nie je v súlade ani s ústavným právom, ani s právom európskej únie, a tak sa začalo pracovať na jeho zrušení tak, že 37 poslancov Národnej rady SR podalo návrh na pozastavenie účinnosti § 51b zákona o dani z príjmov na Ústavný súd SR. Dňa 13.06.2012 Ústavný súd SR pozastavil účinnosť ustanovenia § 51b zákona o dani z príjmov, predovšetkým z dôvodu, že bol potvrdený rozpor dane z emisných kvót s právom EÚ. Daň z emisných kvót sa stala predmetom skúmania Európskej komisie, a to konkrétne prostredníctvom jej Generálneho direktoriátu pre klimatické záležitosti. V Uznesení Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 114/2011-179 zo dňa 13. júna 2012, ktorým Ústavný súd SR pozastavil účinnosť § 51b zákona o dani z príjmov, sa okrem iného uvádzajú základné výhrady Európskej komisie k dani z emisných kvót, ktoré vyplývajú z komunikácie medzi Európskou komisiou a zástupcami Slovenskej republiky v liste zo dňa 18.05.2011 (detaily je možné pozrieť na str. 11 – 16 v uznesení): - rozpor dane z emisných kvót so Smernicou 2003/87/ES, - sadzba dane z emisných kvót je konfiškačná, - vplyv na hodnotu emisných kvót, - rozpor so zásadou istoty, - daň znižuje ekonomickú motiváciu znižovať emisie, - udeľovanie povinnosti prevádzkovateľom v rozpore so Smernicou, - prípadná nadalokácia nesmie byť dôvodom na zmenu pravidiel, - zákaz spätnej zmeny podmienok na udelenie emisných kvót, - rozpor dane s cieľmi Smernice. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) svojím rozsudkom z 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 (PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty) (Príloha č. 9), rozhodol takto: „Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili,vo výške 80 % ich hodnoty.“ Predmetom rozhodovania bol návrh na začatie prejudiciálneho konania, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (Slovensko) z 15. februára 2017 a doručený Súdnemu dvoru 24. mája 2017, ktorý súvisí s konaním spoločnosti PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty. Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má Smernica 2003/87/ES vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty. Odobratím takmer celej hospodárskej hodnoty emisných kvót táto daň vedie k úplnému potlačeniu stimulačných mechanizmov, na ktorých je postavený systém obchodovania s emisnými kvótami, a v dôsledku toho k potlačeniu stimulov určených na podporu zníženia emisií skleníkových plynov. Podniky, ktorým sa odoberie 80 % hospodárskej hodnoty emisných kvót, stratia takmer všetky stimuly investovať do opatrení na zníženie svojich emisií, ktoré by im umožnili dosiahnuť zisk z predaja svojich nevyužitých kvót. Súdny dvor uvádza, že preto je potrebné konštatovať, že dôsledkom tohto zdanenia je potlačenie zásady bezodplatnosti prideľovania emisných kvót skleníkových plynov upravenej v Článku 10 Smernice a ohrozenie cieľov sledovaných touto Smernicou. A v dôsledku toho je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, ako je vyššie uvedené znenie rozhodnutia tohto rozsudku. Následne boli zverejnené aj v SR rozsudky - Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2018 – spisová značka 2S/41/2012 a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2018 – spisová značka 2S/4/2018. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 6. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 106 V § 52zz sa dopĺňa odsekom, ktorý znie nasledovne: ()Ustanovenia § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. Pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2018, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú Odôvodnenie: V súvislosti s vyššie navrhovanou úpravou odpisov Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 5. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 106 Navrhujeme doplniť do § 52zz Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020, nový odsek v nasledovnom znení: „(15) Ustanovenia § 11 ods. 4 písm. b), § 11 ods. 12, § 38 ods. 1 a § 39 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvý krát použijú za zdaňovacie obdobie roka 2019.“ Odôvodnenie: Ide o úpravu, ktorou navrhujeme upresniť aplikáciu novely účinnej od 1.1.2020 týkajúcej sa ročného zúčtovania preddavkov na daň (a súvisiacimi povinnosťami zamestnávateľa) za zdaňovacie obdobie 2019. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 4. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nového novelizačného bodu Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30c ods. 7: V § 30c ods. 9 sa slovo „štyroch“ nahrádza slovom „desiatich“. Odôvodnenie: Začínajúce podniky prinášajúce technologicky náročné a disruptívne inovácie môžu vzhľadom na nábehovú krivku ich komerčného využitia dosiahnuť kladný základ dane (po umorení strát) v horizonte viac ako 4 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunúť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, by teda nemuseli mať možnosť uplatniť super odpočet. Výrazne dlhšia, prípadne neobmedzená lehota na prenos nároku na odpočet, je navyše bežná v iných vyspelých ekonomikách, ktoré dlhodobo podporujú firemný výskum a vývoj prostredníctvom odpočtu, napríklad: Austrália, Singapur, Írsko a Belgicko – neobmedzene; Kanada a USA – 20 rokov; Španielsko – 18 rokov; Luxembursko – 10 rokov; Južná Kórea – pri startupoch 10 rokov; Holandsko – 9 rokov. Za účelom zvýšenia atraktívnosti a konkurencieschopnosti super odpočtu v medzinárodnom kontexte sa navrhuje predĺženie lehoty na uplatnenie nároku na odpočet na obdobie 10 rokov. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 3. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nového novelizačného bodu Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30c ods. 7: V § 30c ods. 7 sa v tretej vete za slovom „podpísaný” nahrádzajú slová „pred začatím jeho realizácie“ slovami „do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si pri jeho realizácií daňovník uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2“ Odôvodnenie: Cieľom zavedenia tzv. super odpočtu do legislatívy bolo zvýšiť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, naštartovať dlhodobý znalostný a inkluzívny hospodársky rast a v neposlednom rade prilákať zahraničné investície na Slovensko. Jedným zo značných aplikačných problémov uplatnenia tohto mechanizmu v praxi je povinnosť podpísania projektu výskumu a vývoja pred začiatkom jeho realizácie. Toto predstavuje významnú administratívnu prekážku brániacu vyššiemu využitiu tohto nástroja, keďže daňovníci mnohokrát nedokážu vopred konkrétne zadefinovať merateľné a dosiahnuteľné parametre projektu, použité metódy, či preukázať samotnú technickú neistotu výskumu a vývoja, ktorá je predpokladom pre úspešné uplatnenie super odpočtu. Rovnako nezriedka nie je z ekonomického hľadiska možné určiť, či náklady na daný projekt budú dostatočné významné, aby bolo rentabilné pre účely super odpočtu takýto projekt dokumentovať. Vo vysoko konkurenčnom prostredí, v akom sa pohybujú tzv. technologické startupy a iné inovatívne subjekty podnikajúce v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, môže navyše takáto formalistická povinnosť narušiť konkurencieschopnosť takýchto daňovníkov, keďže cenou za uplatnenie super odpočtu môže byť zbrzdenie riešenia projektu výskumu a vývoja a teda potenciálne strata konkurenčnej výhody. Z toho dôvodu, ako reakcia na problémy identifikované v podnikateľskej praxi a s cieľom uľahčenia prístupu k tomuto nástroju, sa podobne ako v Českej republike umožňuje daňovníkom podpísať finálnu verziu projektu výskumu a vývoja najneskôr v momente, kedy skutočne dochádza k uplatneniu odpočtu prislúchajúcich výdavkov (nákladov) v daňovom priznaní. Navrhovaná zmena umožní daňovníkom zozbierať kvalitnejšiu projektovú dokumentáciu preukazujúcu nárok na uplatnenie super odpočtu, a tiež povedie ku zatraktívneniu samotného nástroja super odpočtu pre začínajúce podniky, keďže sa zamedzí situáciám, kedy kvôli počiatočnému vynaloženiu nevýznamných nákladov na riešenie projektu naň už následne nebude možnosť uplatniť super odpočet. Navrhujeme nasledovné úpravy v §30c ods. 9: Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačným bodom 62, 65, 107 a 108 (§ 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1) V § 26 ods. 1 sa pred odpisovú skupinu 1 vkladá nová odpisová skupina 0, ktorá znie: Odpisová skupina 0 Doba odpisovania 2 roky V § 27 ods. 1 sa pred odpisovú skupinu 1 vkladá nová odpisová skupina 0, ktorá znie: Odpisová skupina 0 Ročný odpis 1/2 V prílohe č. 1 sa pred odpisovú skupinu 1 vkladá nová odpisová skupina 0, ktorá znie: „Odpisová skupina 0 Položka KP 0 - 1 29.10.2 Názov: Len: osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené „BEV“ alebo PHEV“ v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie. Položka KP 0 - 2 26.2 Názov: Počítače a periférne zariadenia okrem terminálov POS, bankomatov a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1 položka 1-13 znie: 1 - 13 26.20.12 Terminály POS, ATM a podobné zariadenia, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1 položka 1-24 znie: „1 - 24 29.10.2 Osobné automobily okrem osobných automobilov, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené „BEV“ alebo „PHEV“ v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie“. Odôvodnenie: V nadväznosti na schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike vládou SR sa zákonom o dani z príjmov zvýhodňuje odpisovanie elektromobilov. Zavádza sa nová odpisová skupina 0 s dobou odpisovania 2 roky, do ktorej sú zaradené osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedenú skratku BEV alebo PHEV. Uvedené opatrenie má za cieľ zvýšiť motiváciu podnikateľského sektoru na obstaranie elektromobilu s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy. Navrhovanou úpravou dochádza k podpore bateriových elektrických vozidiel (BEV) alebo plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV), pričom plug-in hybridné elektrické vozidlá môžu byť v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie. Navrhujeme doplniť dôvodovú správu nasledovne: „Do novej odpisovej skupiny 0 sa rovnako zaradia počítače a periférne zariadenia (napr. 3D tlačiarne, servery a podobne) s výnimkou terminálov POS, ATM a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť. Vykonávanie výskumno-vývojových aktivít v technicky náročných odvetviach je v mnohých prípadoch závislé od vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorá veľmi rýchlo podlieha morálnemu zastarávaniu. Osobitnou kategóriou je 3D tlač, keďže táto disruptívna technológia ponúkajúca veľmi široké možnosti využitia sa, u nás aj v zahraničí, dostáva do popredia nielen v automobilovom priemysle, ale aj v iných priemyselných a inovatívnych odvetviach. Keďže sa životný cyklus hardvéru v dôsledku rýchleho technologického pokroku skracuje, pôvodná štvorročná doba odpisovania už v súčasnosti nekorešponduje s inovačnými cyklami týchto progresívnych technológií. Aby sa v Slovenskej republike podporilo využívanie špičkových technológií a inovačný potenciál ekonomiky ako takej, bude doba odpisovania takéhoto majetku 2 roky. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 2. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 66 Navrhujeme zo znenia § 30 odsek 1 vypustiť druhú vetu „Ak sa daňovník v zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, nepovažuje za mikrodaňovníka, môže si uplatniť tento odpočet najviac do výšky 50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou.“. Odôvodnenie: Vnímame veľmi pozitívne opätovné zavedenie možnosti odpočtu daňovej straty po dobu 5 rokov. Avšak nevidíme dôvod zavedenia limitu pre jej maximálnu výšku odpočtu, ak bola daňová strata daňovníkom vykázaná oprávnene. Pri navrhovanom spôsobe odpočtu daňovej straty max. do 50% základu dane, by mohlo dôjsť po ťažkom roku krízy k tomu, že daňovník by si stratu po dobu 5 rokov nemusel stihnúť odpočítať a to napriek tomu, že po celú dobu by vykázal základ dane. Z toho dôvodu navrhujeme vylúčiť druhú vetu z navrhovaného znenia §30, ods. 1. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020 (§ 52zz) Navrhujeme nasledovné prechodné ustanovenia k zmenám odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v bodoch 6 a 7 vyššie: 8. § 52zz sa dopĺňa odsekom 15, ktorý znie nasledovne: “(15) Ustanovenie § 30c ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019.“. 9. § 52zz sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie nasledovne: “(16) Ustanovenie § 30c ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri projekte výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2020.“. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj (§ 30c) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30c ods. 7: 6. V § 30c ods. 7 sa v tretej vete za slovom „podpísaný” nahrádzajú slová „pred začatím jeho realizácie“ slovami „do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si pri jeho realizácií daňovník uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2“ Odôvodnenie: Cieľom zavedenia tzv. super odpočtu do legislatívy bolo zvýšiť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, naštartovať dlhodobý znalostný a inkluzívny hospodársky rast a v neposlednom rade prilákať zahraničné investície na Slovensko. Jedným zo značných aplikačných problémov uplatnenia tohto mechanizmu v praxi je povinnosť podpísania projektu výskumu a vývoja pred začiatkom jeho realizácie. Toto predstavuje významnú administratívnu prekážku brániacu vyššiemu využitiu tohto nástroja, keďže daňovníci mnohokrát nedokážu vopred konkrétne zadefinovať merateľné a dosiahnuteľné parametre projektu, použité metódy, či preukázať samotnú technickú neistotu výskumu a vývoja, ktorá je predpokladom pre úspešné uplatnenie super odpočtu. Rovnako nezriedka nie je z ekonomického hľadiska možné určiť, či náklady na daný projekt budú dostatočné významné, aby bolo rentabilné pre účely super odpočtu takýto projekt dokumentovať. Vo vysoko konkurenčnom prostredí, v akom sa pohybujú tzv. technologické startupy a iné inovatívne subjekty podnikajúce v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, môže navyše takáto formalistická povinnosť narušiť konkurencieschopnosť takýchto daňovníkov, keďže cenou za uplatnenie super odpočtu môže byť zbrzdenie riešenia projektu výskumu a vývoja a teda potenciálne strata konkurenčnej výhody. Z toho dôvodu, ako reakcia na problémy identifikované v podnikateľskej praxi a s cieľom uľahčenia prístupu k tomuto nástroju, sa podobne ako v Českej republike umožňuje daňovníkom podpísať finálnu verziu projektu výskumu a vývoja najneskôr v momente, kedy skutočne dochádza k uplatneniu odpočtu prislúchajúcich výdavkov (nákladov) v daňovom priznaní. Navrhovaná zmena umožní daňovníkom zozbierať kvalitnejšiu projektovú dokumentáciu preukazujúcu nárok na uplatnenie super odpočtu, a tiež povedie ku zatraktívneniu samotného nástroja super odpočtu pre začínajúce podniky, keďže sa zamedzí situáciám, kedy kvôli počiatočnému vynaloženiu nevýznamných nákladov na riešenie projektu naň už následne nebude možnosť uplatniť super odpočet. Navrhujeme nasledovné úpravy v §30c ods. 9: 7. V § 30c ods. 9 sa slovo „štyroch“ nahrádza slovom „desiatich“. Odôvodnenie: Začínajúce podniky prinášajúce technologicky náročné a disruptívne inovácie môžu vzhľadom na nábehovú krivku ich komerčného využitia dosiahnuť kladný základ dane (po umorení strát) v horizonte viac ako 4 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunúť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, by teda nemuseli mať možnosť uplatniť super odpočet. Výrazne dlhšia, prípadne neobmedzená lehota na prenos nároku na odpočet, je navyše bežná v iných vyspelých ekonomikách, ktoré dlhodobo podporujú firemný výskum a vývoj prostredníctvom odpočtu, napríklad: Austrália, Singapur, Írsko a Belgicko – neobmedzene; Kanada a USA – 20 rokov; Španielsko – 18 rokov; Luxembursko – 10 rokov; Južná Kórea – pri startupoch 10 rokov; Holandsko – 9 rokov. Za účelom zvýšenia atraktívnosti a konkurencieschopnosti super odpočtu v medzinárodnom kontexte sa navrhuje predĺženie lehoty na uplatnenie nároku na odpočet na obdobie 10 rokov. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) § 26 a § 27 Navrhujeme doplniť dôvodovú správu nasledovne: Do novej odpisovej skupiny 0 sa rovnako zaradia počítače a periférne zariadenia (napr. 3D tlačiarne, servery a podobne) s výnimkou terminálov POS, ATM a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť. Vykonávanie výskumno-vývojových aktivít v technicky náročných odvetviach je v mnohých prípadoch závislé od vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorá veľmi rýchlo podlieha morálnemu zastarávaniu. Osobitnou kategóriou je 3D tlač, keďže táto disruptívna technológia ponúkajúca veľmi široké možnosti využitia sa, u nás aj v zahraničí, dostáva do popredia nielen v automobilovom priemysle, ale aj v iných priemyselných a inovatívnych odvetviach. Keďže sa životný cyklus hardvéru v dôsledku rýchleho technologického pokroku skracuje, pôvodná štvorročná doba odpisovania už v súčasnosti nekorešponduje s inovačnými cyklami týchto progresívnych technológií. Aby sa v Slovenskej republike podporilo využívanie špičkových technológií a inovačný potenciál ekonomiky ako takej, bude doba odpisovania takéhoto majetku 2 roky. Navrhujeme nasledovné úpravy prílohy č. 1: 0 – 2 26.2 Počítače a periférne zariadenia okrem - terminálov POS, bankomatov a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. 4. V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1 položka 1-13 znie: „1 - 13 26.20.12 Terminály POS, ATM a podobné zariadenia, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) K Čl. I bod 106 § 52zz navrhujeme doplniť odsekom 16, ktorý znie nasledovne: “(16) Ustanovenie § 30c ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri projekte výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2020.“. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) Dopliť novelizačný bod - § 30c ods. 9 7. V § 30c ods. 9 sa slovo „štyroch“ nahrádza slovom „desiatich“. Odôvodnenie: Začínajúce podniky prinášajúce technologicky náročné a disruptívne inovácie môžu vzhľadom na nábehovú krivku ich komerčného využitia dosiahnuť kladný základ dane (po umorení strát) v horizonte viac ako 4 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunúť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, by teda nemuseli mať možnosť uplatniť super odpočet. Výrazne dlhšia, prípadne neobmedzená lehota na prenos nároku na odpočet, je navyše bežná v iných vyspelých ekonomikách, ktoré dlhodobo podporujú firemný výskum a vývoj prostredníctvom odpočtu, napríklad: Austrália, Singapur, Írsko a Belgicko – neobmedzene; Kanada a USA – 20 rokov; Španielsko – 18 rokov; Luxembursko – 10 rokov; Južná Kórea – pri startupoch 10 rokov; Holandsko – 9 rokov. Za účelom zvýšenia atraktívnosti a konkurencieschopnosti super odpočtu v medzinárodnom kontexte sa navrhuje predĺženie lehoty na uplatnenie nároku na odpočet na obdobie 10 rokov. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) K bodom 62, 65, 107 a 108 - § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 Navrhujeme nasledovné úpravy prílohy č. 1: - bod 107 (Odpisová skupina 0) doplniť o text: "Položka KP: 0 - 2, 26.2., Názov: Počítače a periférne zariadenia okrem - terminálov POS, bankomatov a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. - bod 108 (Odpisová skupina 1) doplniť: V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1 položka 1-13 znie: „1 - 13 26.20.12 Terminály POS, ATM a podobné zariadenia, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. Zároveň navrhujeme doplniť dôvodovú správu nasledovne: Do novej odpisovej skupiny 0 sa rovnako zaradia počítače a periférne zariadenia (napr. 3D tlačiarne, servery a podobne) s výnimkou terminálov POS, ATM a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť. Vykonávanie výskumno-vývojových aktivít v technicky náročných odvetviach je v mnohých prípadoch závislé od vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorá veľmi rýchlo podlieha morálnemu zastarávaniu. Osobitnou kategóriou je 3D tlač, keďže táto disruptívna technológia ponúkajúca veľmi široké možnosti využitia sa, u nás aj v zahraničí, dostáva do popredia nielen v automobilovom priemysle, ale aj v iných priemyselných a inovatívnych odvetviach. Keďže sa životný cyklus hardvéru v dôsledku rýchleho technologického pokroku skracuje, pôvodná štvorročná doba odpisovania už v súčasnosti nekorešponduje s inovačnými cyklami týchto progresívnych technológií. Aby sa v Slovenskej republike podporilo využívanie špičkových technológií a inovačný potenciál ekonomiky ako takej, bude doba odpisovania takéhoto majetku 2 roky. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) K Čl. I bod 106 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020 (§ 52zz) Navrhujeme § 52zz doplniť odsekom 15, ktorý znie nasledovne: “(15) Ustanovenie § 30c ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019.“. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) Doplniť nový novelizačný bod - Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj (§ 30c) Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30c ods. 7: V § 30c ods. 7 sa v tretej vete za slovom „podpísaný” nahrádzajú slová „pred začatím jeho realizácie“ slovami „do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si pri jeho realizácií daňovník uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2“. Odôvodnenie: Cieľom zavedenia tzv. super odpočtu do legislatívy bolo zvýšiť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, naštartovať dlhodobý znalostný a inkluzívny hospodársky rast a v neposlednom rade prilákať zahraničné investície na Slovensko. Jedným zo značných aplikačných problémov uplatnenia tohto mechanizmu v praxi je povinnosť podpísania projektu výskumu a vývoja pred začiatkom jeho realizácie. Toto predstavuje významnú administratívnu prekážku brániacu vyššiemu využitiu tohto nástroja, keďže daňovníci mnohokrát nedokážu vopred konkrétne zadefinovať merateľné a dosiahnuteľné parametre projektu, použité metódy, či preukázať samotnú technickú neistotu výskumu a vývoja, ktorá je predpokladom pre úspešné uplatnenie super odpočtu. Rovnako nezriedka nie je z ekonomického hľadiska možné určiť, či náklady na daný projekt budú dostatočné významné, aby bolo rentabilné pre účely super odpočtu takýto projekt dokumentovať. Vo vysoko konkurenčnom prostredí, v akom sa pohybujú tzv. technologické startupy a iné inovatívne subjekty podnikajúce v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, môže navyše takáto formalistická povinnosť narušiť konkurencieschopnosť takýchto daňovníkov, keďže cenou za uplatnenie super odpočtu môže byť zbrzdenie riešenia projektu výskumu a vývoja a teda potenciálne strata konkurenčnej výhody. Z toho dôvodu, ako reakcia na problémy identifikované v podnikateľskej praxi a s cieľom uľahčenia prístupu k tomuto nástroju, sa podobne ako v Českej republike umožňuje daňovníkom podpísať finálnu verziu projektu výskumu a vývoja najneskôr v momente, kedy skutočne dochádza k uplatneniu odpočtu prislúchajúcich výdavkov (nákladov) v daňovom priznaní. Navrhovaná zmena umožní daňovníkom zozbierať kvalitnejšiu projektovú dokumentáciu preukazujúcu nárok na uplatnenie super odpočtu, a tiež povedie ku zatraktívneniu samotného nástroja super odpočtu pre začínajúce podniky, keďže sa zamedzí situáciám, kedy kvôli počiatočnému vynaloženiu nevýznamných nákladov na riešenie projektu naň už následne nebude možnosť uplatniť super odpočet. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) K čl. I bodu 106 nahradiť slovami „aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia“. § 52zz ods. 11 návrhu zákona by znel: „Ustanovenie § 30 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na daňové straty vykázané aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.“ Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa uvedené prechodné ustanovenie k § 30 ods. 1 upravilo tak, aby sa legislatívna úprava v znení účinnom od 1. januára 2020, použila na umorovanie daňových strát vykázaných aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) Všeobecne - návrh na doplnenie Klub 500 navrhuje zásadným spôsobom rozšíriť možnosti odpisovania daňových strát. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) K definícii mikrodaňovníka Všetky návrhy vzťahujúce sa na "zvýhodnenie" mikrodaňovníkov = vhodné by bolo, aby išlo o dobrovoľné uplatňovanie zvýhodnenia; tzn. do jednotlivých ustanovení zadefinovať pojem "môže sa rozhodnúť" (napríklad opravnú položku k pohľadávkam sa môže rozhodnúť zahrnúť do daňových výdavkov v súlade s osobitným predpisom). Dobrovoľnosť uplatnenia ustanovení zvýhodňujúcich mikrodaňovníkov navrhujeme z dôvodu, že ZDP je komplikovaný zákon na pochopenie a výklad. Každá výnimka pre vybranú skupinu daňovníkov je ešte ďalšou komplikáciou nielen na pochopenie ale aj uplatňovanie v praxi). Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) K čl. I bodu 59 V § 25a písm. a) navrhujeme za slová „o všetky zníženia“ vložiť slová „a zvýšenia“. § 25a písm. a) by znelo: „obstarávacia cena,118) ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa písmena d), upravená o všetky zníženia a zvýšenia tejto ceny, ktoré neboli zahrnuté do základu dane,“. Odôvodnenie: Navrhujeme do uvedeného ustanovenia doplniť okrem úpravy obstarávacej ceny o všetky zníženia, ktoré neboli zahrnuté do základu dane, aj všetky zvýšenia tejto ceny, ktoré neboli zahrnuté do základu dane. Takýto prístup zabezpečí právnu istotu daňových subjektov a rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na to či sa obstarávacia cena finančného majetku zvýši alebo zníži. Zároveň navrhujeme alikvotne upraviť aj ustanovenie § 25 ods. 6 písm. a) Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) K čl. I bodu 8 V § 5 ods. 7 písmene h) navrhujeme slová „zo sociálneho fondu zamestnávateľa“ nahradiť slovami „poskytnutý zamestnávateľom“. § 5 ods. 7 písm. h) návrhu zákona by znelo: „h) príspevok poskytnutý zamestnávateľom, ak je poskytnutý zamestnancovi na preventívnu zdravotnú starostlivosť nad rozsah ustanovený osobitným predpisom,17“).“ Odôvodnenie: Navrhujeme z uvedeného bodu vypustiť obmedzenie príspevkov len na príspevky poskytnuté zo sociálneho fondu zamestnávateľa. Zároveň navrhujeme, aby uvedený náklad na preventívne prehliadky bol na strane zamestnávateľa daňovým výdavkom. Zámerom navrhovanej novely zákona v uvedenom bode je zavedenie nového oslobodeného druhu príjmu na preventívnu zdravotnú starostlivosť, poskytovanú nad rámec zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tvorcu legislatívy je, aby zamestnávateľ podporil účasť zamestnancov na preventívnych zdravotných prehliadkach a efektívnym a účinným spôsobom podporil ochranu zdravia zamestnancov a prevenciu pred rôznymi civilizačnými ochoreniami. V praxi sa stáva, že prostriedky zo sociálneho fondu sú v plnom rozsahu použité na stravovanie zamestnancov a z tohto dôvodu by mohol byť výrazne obmedzený hlavný účely predmetného ustanovenia. Vyššie uvedené je možné dosiahnuť doplnením zákona o daňovú uznateľnosť takýchto príspevkov na strane zamestnávateľa a zrušením obmedzenia príspevkov len na príspevky poskytované zo sociálneho fondu. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail