LP/2019/329 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K dôvodovej správe – osobitná časť K bodu 6 a 46 – § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod v poslednej vete opraviť „ods. 3“ na „ods. 2“ – technická pripomienka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K § 33 ods. 1 písm. a) Daňový bonus na dieťa: Podľa § 33 ods.1 písm. a) si môže daňovník uplatniť daňový bonus v sume 22,17 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň. V zmysle v súčasnosti platného zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 232/2018 Z. z. o úprave súm prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa je výška prídavku na dieťa 24,34 € mesačne. Požadujeme zosúladenie výšky daňového bonusu a prídavku na dieťa. Priznaním rovnakej výšky by sa daňový bonus zvýšil o 2,17 €/mesačne, 26,04 €/ročne. Podľa § 52 ods. 48 zákona č. 595/2003 Z. z. by sa daňový bonus následne valorizoval rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima, tak ako prídavok na dieťa. KOZ SR je presvedčená, že negatívny fiškálny vplyv je zanedbateľný a zvýšenie daňového bonusu na dieťa bude mať pozitívny vplyv na príjmy pracujúcich rodičov. Aj keď v roku 2018 došlo k úprave výšky daňového bonusu v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a jeho zdvojnásobeniu pre rodičov detí do 6 rokov, KOZ SR odporúčala viaceré úpravy, a to: - priznať zvýšenie daňového bonusu pre všetky deti, teda pre nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z., ako aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z. z., keďže náklady na vzdelanie s vekom dieťaťa priebežne rastú; - v súvislosti s určením hranice 6 rokov z dôvodu zvýšených nákladov rodičov spojených s nástupom do materskej školy a neskôr do prvého ročníka základných škôl upozorňujeme, že nie každé dieťa nastupuje do prvého ročníka vo veku 6 rokov, ale v súčasnosti stále viac detí začína školskú dochádzku až vo veku 7 rokov. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K § 5 ods. 5 písm. a) Vreckové poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste: Zamestnávateľ môže zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov poskytnúť aj vreckové. Vreckové je od 01. januára 2011 príjmom zo závislej činnosti a musia sa z neho platiť odvody a daň, keďže bola obava z neželanej daňovej optimalizácie. Zamestnanci na to doplatili tak, že ho zamestnávatelia vôbec neposkytujú. Navrhujeme, aby vreckové nebolo predmetom dane (úprava § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a neželanej daňovej optimalizácii je možné predísť stanovením limitu. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K § 11 Zmena výšky nezdaniteľnej časti základu dane: Cieľom navrhovaného opatrenia je zmeniť výšku nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) a naviazať ju na ukazovatele súvisiace s pracovnou činnosťou (minimálnu alebo priemernú mzdu). V súčasnosti je NČZD naviazaná na životné minimum (ako 19,2-násobok), ktoré však dlhodobo stagnovalo, od roku 2013 do 2017. V dôsledku nemenného životného minima, a zároveň rastúcich miezd, čisté mzdy rástli pomalšie ako hrubé, čo malo aj negatívny dopad na príjmy najmä nízkopríjmových domácností a ich životnú úroveň. Zatiaľ čo v roku 2013 ešte poberatelia minimálnej mzdy boli vďaka dostatočne vysokej nezdaniteľnej časti základu dane „oslobodení“ od platenia dane z príjmu, so stagnujúcim životným minimom musia platiť aj oni daň z príjmov. Systémovým riešením by bolo naviazanie nezdaniteľnej časti na výšku napr. minimálnej mzdy, alebo jej určenie ako určité percento priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Týmto úkonom by došlo ku zvýšeniu sumy nezdaniteľnej časti základu dane a zamestnancovi by stúpla čistá mzda. Opatrenie považujeme za nevyhnuté a pomohlo by najmä nízkopríjmovým domácnostiam. Zároveň by sa takto určená nezdaniteľná časť základu dane menila spolu so zmenou miezd v národnom hospodárstve. Výpadok z daňových príjmov môže byť kompenzovaný podstatne výraznejšou progresiou zdaňovania najvyšších príjmov. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K § 5 ods. 7 písm. b) V § 5 ods. 7 písm. b) na konci vety žiadame vypustiť „a suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu,17b)“ Už pri zavádzaní rekreačných poukazov KOZ SR zásadne nesúhlasila, aby boli poskytnuté plnenia oslobodené od daňových a odvodových povinností. Pre zamestnávateľa to znamená zníženie nákladov, ktoré môže viesť, najmä tam kde je povinnosť vyplácať rekreačné poukazy, k presúvaniu časti prostriedkov určených napríklad na odmeny, práve na poukazy, ktoré sú oslobodením nižšie finančne nákladné. Zároveň to vedie k výpadkom na dani z príjmov fyzických osôb, ale najmä na zdravotných a sociálnych odvodoch. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K § 11 ods. 11 Zvýšiť strop pre príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie: KOZ SR požaduje zvýšiť strop pre príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Súčasné maximum 180,00 € predstavuje mesačné zníženie základu dane nie samotnej dane len o 15,00 €. Vzhľadom na to, že príspevky sú dobrovoľné a v ľubovoľnej výške, je ťažké určiť ich maximálny strop. Navrhujeme, aby bolo možné príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené a stanoviť maximálnu výšku odpočítaného príspevku na DDS stropom, ktorý by sa mohol odvíjať od napr.: - 1/2 minimálnej mzdy v hospodárstve – pri minimálnej mzde 520 € by to bolo 260 €, resp. ako - 1/4 priemernej mzdy v hospodárstve – pri priemernej mzde 1 013 € by to bolo 253 €. Navrhované opatrenie by pomohlo zatraktívniť DDS pre sporiteľov a posilniť tento inštitút. Od roku 2005 s obmenami existovala právna úprava, ktorá umožňovala uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane do výšky 12 000 Sk (neskôr 398,33 €) na príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie a finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie a bola zrušená novelou zákona č. 548/2010 Z. z. Aj z tohto dôvodu KOZ SR žiada zvýšenie maximálneho stropu. KOZ SR je presvedčená, že takáto motivácia zamestnanca k sporeniu je efektívnejšia, keďže odmeňuje jeho snahu k zodpovednému zabezpečeniu si budúcnosti. III. pilier predstavuje efektívne doplnenie dôchodkových schém a mal by byť výraznejšie podporený. Aj keď môže byť počet daňovníkov, ktorí si uplatňujú NČZD nízky, podľa údajov MPSVaR SR je počet účastníkov v sporiacej a výplatnej fáze doplnkového dôchodkového sporenia stúpajúci (830 tisíc k 31.12.2018), čo predstavuje dostatočne veľký potenciál na to, aby sa III. pilier ešte zatraktívnil. Nižší počet daňovníkov súvisí najmä s podmienkou definovanou zákonom v § 11 ods. 12, ktorá limituje, kto si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Narastajúci počet účastníkov však naznačuje, že aj počet daňovníkov znižujúcich si základ dane sa každoročne zvyšuje. Takisto nevylučujeme fakt, že nízke výnosy III. piliera neprispievajú k jeho atraktivite, ale sú spôsobené investíciami prevažne v konzervatívnych fondoch, s vysokou mierou okamžitej likvidity a vysokou nákladovosťou, čo je potrebné zmeniť, nevylučuje to však možnosť zvýšiť strop odpočítaného príspevku na DDS. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K § 9 Príjmy autorov z autorských honorárov: Navrhujeme zaradiť medzi príjmy oslobodené od dane z príjmu príjmy autorov z autorských honorárov dosiahnuté v jednom kalendárnom roku do celkovej výšky 500,00 €, uvedením tejto výnimky v § 9 zákona o dani z príjmov. Cieľom navrhovanej úpravy je motivovať k publikačnej činnosti. V súčasnosti sú honoráre z príležitostnej publikačnej činnosti veľmi nízke a navyše ide o príjmy podliehajúce dani z príjmov, čo odradzuje od nekomerčnej, prevažne odbornej publikačnej činnosti najmä vysokoškolských učiteľov. Navyše daňový zákon umožňuje takéto oslobodenia napríklad aj pri príjmoch z príležitostného predaja z dvora, či prenájme nehnuteľností. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K § 11 Zahrnúť príspevok člena odborovej organizácie do § 11: KOZ SR navrhuje znížiť základ dane daňovníka o členské príspevky zaplatené odborovej organizácii. Návrh odôvodňujeme tým, že odborové organizácie vyjednávajú podmienky zamestnávania, podmienky BOZP, úpravu miezd a mzdových zvýhodnení nad rámec zákonných nárokov v častiach, v ktorých to platná právna úprava umožňuje resp. nezakazuje, že sa od nich možno odchýliť, pre všetkých zamestnancov, ale členské príspevky, potrebné na fungovanie sociálneho dialógu platia len členovia odborov. Navrhovaná právna úprava by eliminovala tento diskriminačný prvok. Tento návrh reflektuje aj trendy vývoja v oblasti postoja štátu k odborom ako jednému zo sociálnych partnerov (Česká republika, Rakúsko, SRN). Vplyvy navrhovanej úpravy: Daňový výpadok pri členskej základni a priemernej mzde roku 2018 odhadujeme maximálne na 4 mil. €/ročne. Zamestnanec – člen odborovej organizácie, ktorý si platí členský príspevok, by pri uplatnení takejto odpočítateľnej položky ročne na dani „ušetril“ (získal späť) viac ako dvojmesačné členské. Výpadok z daňových príjmov je zanedbateľný a opatrenie by predstavovalo prvý aktívny a pozitívny krok k podpore sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Hlavným dôvodom uplatnenia tohto opatrenia je, že členské príspevky (náklady) potrebné na fungovanie sociálneho dialógu platia len členovia odborov, ale vyjednané pozitívne opatrenia v rámci zamestnaneckého prostredia využívajú všetci zamestnanci. Primárnym argumentom nie je zvýšiť záujem o členstvo v odborovom združení, keďže „zisk“ z uplatnenia takejto NČZD je zanedbateľný aj pre samotného člena, ale umožniť mu čiastočne znížiť členský príspevok, a zároveň vniesť nepriamu participácia štátu do podpory sociálneho dialógu. Sme presvedčení, že nejde o špecifickú úľavu zameranú na úzku skupinu, ktorá by preferovala vybranú skupinu obyvateľstva, keďže v prípade právnických osôb takáto úľava funguje. V zmysle § 19 ods. 3 písm. n) daňovými výdavkami sú aj členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne. Právnické osoby združené v zamestnávateľských zväzoch si teda môžu uplatniť členské príspevky ako daňový výdavok, a teda znížiť si o zákonom určenú výšku základ dane. Pri fyzických osobách, ktoré majú záujem na korektnom sociálnom dialógu a kvalitnom zamestnaneckom prostredí, takáto optimalizácia nie je možná, navyše ide o nepomerne nižšie sumy. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K článku II. KOZ SR zásadne nesúhlasí s článkom II. ako celkom a žiada jeho vypustenie. I. KOZ SR je presvedčená, že novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde (ďalej len „zákona č. 152/1994 Z. z.“) prostredníctvom novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je v rozpore s platnými Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky, ktoré stanovujú, že jedným zákonom je možné priamo novelizovať viac zákonov len vtedy, ak je novelizácia týchto zákonov vzájomne obsahovo súvisiaca. Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Financovanie zavedenia rekreačných poukazov prostredníctvom sociálneho fondu nevedie k zníženiu administratívnej záťaže a podpore malého a stredného podnikania prostredníctvom dane z príjmov a takisto nepodporí trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete ani elektromobilitu. II. Odôvodnenie, že vyplácanie príspevku na rekreácie je u niektorých zamestnávateľov, ktorí sú povinní tieto príspevky vyplácať, finančne náročné a častokrát nezvládnuteľné, považujeme za neadekvátne, keďže už pri tvorbe rekreačných poukazov sme upozorňovali na nevyhnutnosť vyriešiť otázku financovania príspevkov poskytovaných štátnym a verejným zamestnancom vo vzťahu na možnosti rozpočtu verejnej správy, najmä v sektoroch zdravotníctvo a školstvo. Sociálny fond slúži na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľa pre zamestnancov a príspevky poskytované zo sociálneho fondu idú nad rozsah nárokov z právnych predpisov. Teda cieľom je poskytovať zamestnancom ďalšie benefity, na ktoré nie je zákonný nárok. Pokiaľ sa väčšina sociálneho fondu vyčerpá na záväzky vyplývajúce z právnych predpisov, nezostane žiadny priestor na realizáciu sociálnej politiky dohodou medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Nedostatok finančných prostriedkov, prípadne snaha ušetriť, nemôže byť dôvodom zaradenia rekreačných poukazov v plnej výške medzi plnenia zo sociálneho fondu. III. Objem prostriedkov sociálneho fondu je limitovaný zákonom. Už v súčasnosti sa väčšina sociálneho fondu (okolo 40 %) využíva na stravné pre zamestnancov (avšak stravné len nad rozsah právnych predpisov), keďže je daňovo a odvodovo oslobodené. Zaradenie rekreačných poukazov v plnej výške (teda bez obmedzenia nad rozsah právnych predpisov) medzi plnenia sociálneho fondu obmedzí využívanie sociálneho fondu len na tieto dve položky. Rekreačné poukazy odčerpajú značnú časť sociálneho fondu, keďže ich preplácanie je povinné u zamestnávateľov nad 49 zamestnancov, ak o preplatenie zamestnanec požiada. Prídely do sociálneho fondu sú podľa § 5 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. súčasťou výdavkov (nákladov - § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.). Zároveň si zamestnávateľ môže ako daňový výdavok uplatniť aj výdavky (náklady) na rekreáciu vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu. Navrhovanú novelu zákona č. 152/1994 Z. z. považujeme za neprimeranú úsporu nákladov zamestnávateľov. Štát prikazuje vyplácanie rekreačných poukazov vybranej skupine podnikov, čo zjavne neprimerane zvýšilo náklady u zamestnávateľov aj výdavky rozpočtu verejnej správy, a potom sa hľadajú cesty ako ušetriť, aby to nič navyše nestálo. Bolo toto cieľom návrhu zavedenia rekreačných poukazov? Okrem zákonných nárokov by mala byť sociálna politika postavená na dohode medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K § 5 ods. 7 Zaradiť plnenia zo Sociálneho fondu medzi príjmy oslobodené od dane: Už v roku 2015 mala KOZ SR k predloženému návrhu zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov jednu obyčajnú pripomienku, kde odporúčala, aby sa v budúcnosti zvážilo rozšírenie oslobodenia príjmov, a teda aby sa zaradili medzi príjmy oslobodené od dane všetky príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytnuté podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Táto pripomienka bola akceptovaná s tým, že MF SR v budúcnosti zváži túto možnosť v nadväznosti na vývoj príjmov štátneho rozpočtu. Rovnakú pripomienku KOZ SR opätovne predložila v roku 2017, kedy bola ekonomická situácia na Slovensku vo veľmi dobrej kondícií a zlepšovali sa aj daňové výnosy a bolo možné pristúpiť k zmenám v daňovom systéme, ktoré budú mať sociálny charakter. Zamestnancom sa zdaniteľné peňažné i nepeňažné príjmy z prostriedkov Sociálneho fondu zdaňujú preddavkovo, štandardnou sadzbou dane. Do roku 2004 sa na časť prostriedkov zo sociálneho fondu daňová povinnosť nevzťahovala vôbec a časť bola zdaňovaná osobitnou sadzbou dane vo výške 10 %. Od roku 2011 sa všetky zdaniteľné plnenia, teda aj plnenia poskytované zo Sociálneho fondu, započítavajú aj do vymeriavacieho základu na platenie odvodov. Výnimku tvorí poskytnutá strava, a novelou z roku 2015 v obmedzenej výške sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia. Teraz sa pridáva aj príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na preventívnu zdravotnú starostlivosť nad rozsah ustanovený osobitným predpisom. KOZ SR navrhuje oslobodiť od dane všetky ostatné plnenia poskytované z prostriedkov Sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, aby neboli predmetom dane (úprava § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov). Príspevky zo Sociálneho fondu sú sociálneho charakteru, a preto nemôžu byť posudzované štandardne ako príjem zo závislej činnosti. V oblasti zdaňovania príjmov fyzických osôb plynúcich zo zdrojov Sociálneho fondu, ako aj v oblasti plnenia odvodových povinností (zdravotné a sociálne poistenie) nie je v súčasnosti naplnený účel zákona o Sociálnom fonde. Napriek tomu, že zákon umožňuje rôzne spôsoby použitia prostriedkov Sociálneho fondu, v praxi zamestnávatelia často obmedzujú tieto spôsoby použitia najmä na poskytovanie príspevkov na stravovanie (okolo 40 % prostriedkov je využitá práve na tento účel). Hlavným dôvodom je, že tieto príjmy sú oslobodené od daní a odvodov. Podľa štatistického zisťovania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o pracovných podmienkach a nákladoch na podnikovú sociálnu politiku bolo plánované použitie Sociálneho fondu prepočítané na zamestnanca za rok 2018 len 171,31 €. Základom na určenie ročného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov a zároveň je zákonom stanovené, akým percentom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov môže byť prídel tvorený. Z tohto dôvodu je možné vyčísliť prípadný finančný výpadok. Oslobodenie ostatných prostriedkov SF (okrem stravného, ktoré už oslobodené je, a časti sociálnych výpomoci) od daní a odvodov by predstavovalo podľa údajov o tvorbe Sociálneho fondu podľa zisťovania výpadok verejných financií 52 mil. €, z čoho 13 mil. € je daň. Pokiaľ by bol Sociálny fond v priemere tvorený 2 % objemu hrubých miezd a platov v národnom hospodárstve, za rok 2018 by dosiahol objem 600,8 mil. €. Už v súčasnosti je viac ako 40 % Sociálneho fondu oslobodených od daňovo-odvodových povinností, preto by dodatočné oslobodenie predstavovalo pri maximálnej tvorbe sociálneho fondu necelých 235,4 mil. €, z čoho daň by tvorila 59,3 mil. €. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K bodu 19 KOZ SR žiada vysvetlenie k prečíslovaniu. V pôvodnom znení § 11 ods. 7 „základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 10...“ po následnom vypustení odsekov 8 a 9 v bode 20 sa pôvodný odsek 10 prečísluje na odsek 8. V bode 19 sa navrhuje nahradenie odsekov 3 a 10 za „3, 10 a 12“, teda neprečísluje sa odsek 10 za odsek 8, ale pridávajú sa odseky 10 a 12. V dôvodovej správe sa uvádza len, že „Tiež sa vypúšťajú odseky týkajúce sa dobrovoľných príspevkov do tzv. II. piliera dôchodkového sporenia, pričom však v prípade, ak došlo k porušeniu podmienok podľa § 11 ods. 9 predpisu platného do 31.12.2019, musí byť dodržaný postup určený v tomto ustanovení (§ 52zz ods. 3).“. Z uvedenej zmeny a odôvodnenia nie je jasné či ide o precizáciu pôvodného znenia, alebo dochádza k zmene vo vzťahu k nezdaniteľnej časti základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) Všeobecne k celému materiálu KOZ SR upozorňuje, že ďalšia novela zákona o dani z príjmov je opätovne primárne zameraná na podporu podnikateľského prostredia. Už pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na roky 2019 – 2021 KOZ SR upozorňovala na viaceré riziká, ktoré môžu viesť k nedodržaniu stanovených cieľov deficitu a hrubého dlhu. Zároveň konštatovala, že investície a rast miezd a platov sú rozhodujúce pre zvyšovanie potenciálu rastu ekonomiky. Daňové príjmy sú z veľkej časti tvorené z dane z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti sa vo výraznej miere podpíše pod rast daňových príjmov. Mzdová úroveň zamestnancov významnou mierou ovplyvňuje napĺňanie rozpočtu verejnej správy cez odvodové a daňové povinnosti, ale aj prostredníctvom spotreby domácností, ktoré v tovaroch a službách platia daň z pridanej hodnoty. Súčasným návrhom sa opätovne zavádzajú zvýhodnenia pre právnické osoby a legislatívne opatrenia necielia k zníženiu daňových príjmov od fyzických osôb, resp. opatrenia cielené na fyzické osoby sú zanedbateľné, najmä pre zamestnancov, ktorí sa na ich napĺňaní rozpočtu podieľajú v najväčšej miere. Takisto OECD vo svojej správe z 10.04.2019 (Under Pressure: The Squeezed Middle Class) odporúča krajinám zmeniť daňový mix a presunúť zaťaženie z práce na kapitál, čo KOZ SR dlhodobo požaduje. Je nevyhnutné zaviesť progresivitu do daňového systému a zvýhodniť nízkopríjmové skupiny na úkor vysokopríjmových a zaviesť dane z luxusu a ďalšie zdaňovanie bánk a regulovaných odvetví, resp. zaviesť dane z prirodzených monopolov, ako aj tzv. ekodane. Za týmto účelom KOZ SR navrhovala niekoľko opatrení cielených na zamestnancov, ktoré boli odmietnuté a odsunuté na „komplexnú reformu“ daňových zákonov, ktoré však neprišli a opätovne sa čiastočne riešia vybrané skupiny, najmä právnické osoby. Ministerstvo financií SR nevyužilo svoje možnosti a nesplnilo prísľub, že daňový zákon sa bude otvárať len pri komplexnej reforme. Pri ďalších daňových úpravách a úľavách pre právnické osoby, ktoré sú navyše podporované daňovou optimalizáciou a popri neustálej podpore podnikateľského prostredia a jeho zlepšovaní, upozorňujeme, že sa nesmie zabúdať na zlepšovanie sociálnej situácie a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) § 11 ods. 2 a ods. 3 Navrhujeme nové znenie § 11 ods. 2 a ods. 3, ktorými by došlo k úprave nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v prípade, že súčet príjmov daňovníka zo závislej činnosti a z podnikania je rovnajúci sa alebo vyšší ako 100-násobok platného životného minima, prípadne vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima. Navrhujeme, aby v prípade súbehu zamestnania (príjem zo závislej činnosti) a podnikania formou živnosti, bola vypustená podmienka výšky základu dane daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka by sa v tomto prípade odvíjala iba od výšky životného minima. Zavedením tejto úpravy by došlo k odstráneniu demotivácie mnohých zamestnancov, ktorí vo voľnom čase podnikajú (sú teda súčasne aj mikro podnikmi) a snažia sa po večeroch a cez víkendy privyrobiť si prostredníctvom svojho hobby. Tieto subjekty už totiž platia dane z príjmu zo svojho trvalého pracovného pomeru a ich druhý príjem by nemal byť znižovaný vyššími daňami, nakoľko už tým, že sú zamestnaní a zároveň podnikajú, prispievajú štátu akoby za dva daňové subjekty. Ako príklad môžeme uviesť napríklad zamestnanca v centre zdieľaných služieb, ktorý si cez víkendy privyrába fotením svadieb, portrétov a rodinných fotiek, ktorú realizuje prostredníctvom živnosti. Práve vedľajší príjem spôsobí, že jeho základ dane prekročí 100-násobok platného životného minima, čo spôsobí zníženie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a tým pádom vyššie daňové zaťaženie. Vo výsledku tak zaplatí na dani z príjmu o desiatky eur viac a to len z dôvodu, že obetoval svoj voľný čas na to, aby si privyrobil niečím, čomu sa vo voľnom čase venuje, vzdeláva sa v tom a minie na to často aj veľa peňazí. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) § 6 ods. 10 Navrhujeme nové znenie § 6 ods. 10, ktorým by došlo k zvýšeniu paušálnych výdavkov zo 60 % na 70 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 30 000 eur. Nakoľko z dôvodovej správy k predloženému návrhu novely zákona vyplýva, že navrhované úpravy zákona sú okrem iného zamerané najmä na podporu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) a znižovanie ich administratívneho zaťaženia, považujeme za potrebné zdôrazniť, že práve jednoduchým zvýšením paušálnych výdavkov a zvýšením max. sumy, z ktorej je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov, podporí predkladateľ MSP, ktorí častokrát uskutočňujú podnikateľskú činnosť popri zamestnaní vo svojom voľnom čase. Napríklad Česká republika má max. limit paušálnych výdavkov až vo výške 80 %, pričom výšku paušálnych výdavkov rozlišuje podľa druhov činnosti. Limit max. sumy, pri ktorej je možné uplatniť paušálne výdavky, je v prípade 80 % z úhrnu príjmov do výšky 1,6 mil. Kč (t. j. cca 62 000 eur). Ak sa pozrieme na rovnakú výšku paušálnych výdavkov, ktorá je 60 % z príjmov z voľnej, viazanej a koncesovanej živnosti, limit max. sumy, z ktorej je možné paušálne výdavky uplatniť, je 1 200 000 Kč (t. j. cca 46 000 eur). Na základe tohto porovnania chceme poukázať na to, že aj napriek zvýšeniu paušálnych výdavkov v uplynulých rokoch zo 40 % na 60 %, stále existuje priestor na ďalšie zvýšenie, ktoré pomôže MSP bez toho, aby došlo k významnému narušeniu príjmov do štátneho rozpočtu. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) Porušeniu procesu podľa bodu 7.1. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov Vzhľadom na skutočnosť, že predkladateľ predložil novelu zákona súčasne na PPK i MPK, čím porušil proces podľa bodu 7.1. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (JM), považuje Slovak Business Agency za nevyhnutné požiadať predkladateľa o splnenie všetkých potrebných náležitostí, vrátane kvanfitikácie nákladov/prínosov spojených s novelou zákona podľa bodu 4. JM a predloženie všetkých sprievodných dokumentov do záverečného posúdenia v súlade s bodom 9. JM, v ktorom budú mať členovia Stálej pracovnej komisie pri Legislatívnej rade vlády možnosť, vyjadriť sa ku kvalite vypracovania jednotlivých materiálov, z pohľadu SBA najmä Doložky vybraných vplyvov a Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, s dôrazom na vplyvy na mikro, malé a stredné podniky (MSP). Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 17 ods. 19 Z dôvodu zvýšenej administratívy navrhujeme nechať ustanovenie v pôvodnom znení. Odôvodnenie: Pridaním ďalších činností, ktoré sa musia sledovať na zaplatenie, sa opätovne zvyšuje náročnosť vyhodnocovania transakcií. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 5 ods. 3 písm. d) Navrhujeme vypustiť výnimku podľa odseku 3 písm. a) týkajúcu sa osobných automobilov. Odôvodnenie: Ak sa zamestnávateľ rozhodne navýšiť nepeňažný príjem v podobe 1% z obstarávacej ceny vozidla, zaplatí do štátneho rozpočtu viac ako v porovnaní s bežným spôsobom kalkulácie dane z príjmu. Pri osobných autách využívaných by mal mať tiež možnosť rozhodnúť sa, či bude navyšovať nepeňažný príjem o preddavky a poistné. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 19 ods. 2 písm. s) Navrhujeme navrhovaný text, ktorý sa má doplniť vypustiť. Odôvodnenie: Pri podnikovej doprave je nezmysel vyhodnocovať obsadenosť vozidiel. Autobusy musia ísť v každom prípade, aby dopravili zamestnancov do zamestnania. Spoločnosti si nedovolia plytvanie vlastnými prostriedkami a pre organizovanie dopravy zabezpečujú dopravné prostriedky, ktorých kapacita zodpovedá počtu nahlásených zamestnancov, ktorí autobusy využívajú. Limitovanie výdavkov na dopravu tak opätovne negatívne postihne firmy, ktoré si riešia dopravu nie preto, že ide o benefit pre zamestnancov, ale preto, že ide o nevyhnutnú potrebu zabezpečiť výrobu. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.5.2019 Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) čl. I bodu 100 Odporúčame zjednodušiť slovné vyjadrenie postupu zaokrúhľovania týmto znením úvodnej vety paragrafu: "Všetky prepočty podľa tohto zákona sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že:". Obyčajná pripomienka Odoslaná 15.5.2019 Detail
SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) nový bod Navrhujeme nové znenie § 3 v opatrení MFSR č. MF/011053/2006-72: § 3 Úprava pri prenájme Výsledok hospodárenia podľa § 1 ods. 1 sa upraví o rozdiely, ktoré vzniknú medzi vykazovaním aktivácie, zaradenia, odpisovania, vyradenia, technického zhodnotenia a oceňovania hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu a hmotného majetku prenajatého formou operatívneho prenájmu v súlade so štandardami a vykazovaním aktivácie, zaradenia, odpisovania, vyradenia, technického zhodnotenia a oceňovania hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu a dlhodobého hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu a dlhodobého hmotného majetku prenajatého formou operatívneho prenájmu podľa príslušných postupov účtovania s výnimkou účtovania o majetku v zmysle IFRS 16. Odôvodnenie: Zrušenie opatrenia je dlhodobo navrhované keďže najmä pre banky a poisťovne je neaktuálne. Jeho pretrvaním sa zaťažuje administratívna náročnosť výpočtu základu dane. Napríklad pri účtovaní v zmysle IFRS 16 bude úprava základu dane z IFRS na SK účtovanie zložitá. Zároveň platí, že celkový náklad je rovnaký tak podľa IFRS ako podľa SK postupov účtovania. Rozdiel je len v tom, že podľa IFRS je vyšší náklad v prvých rokoch (odpisy + úrokový náklad) a nižší v ďalších rokoch kým podľa SK postupov je náklad rovnomerný. Rozdiel je minimálny vzhľadom na minimálne úrokové sadzby. Kým nebude celé opatrenie zrušené, navrhujeme aspoň jeho zmenu a vylúčenie IFRS 16 z mostíka, aby subjekty účtujúce podľa IFRS mohli ponechať nájmy tak, ako sú účtované v zmysle IFRS 16. Zásadná pripomienka Odoslaná 15.5.2019 Detail