LP/2019/329 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 56 - § 21 ods. 2 písm. m) V § 21 ods. 2 písm. m) treťom bode navrhujeme za slovo „trvanlivosti“ doplniť „alebo pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti“ a za slovo „predaja,“ doplniť „okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5. Viď upravený text nižšie: „bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti alebo pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5“. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby darovanie potravín nebolo obmedzované iba na potraviny, ktorým uplynula doba minimálnej trvanlivosti. V prípade, že predajca potravín disponuje nadbytočným množstvo nepredajných zásob potravín, bolo by možné uznať za daňový výdavok potraviny darované uvedeným charitatívnym organizáciám. V praxi sa likvidácia prebytkových zásob potravín môže kvalifikovať za daňový výdavok iným spôsobom (napr. norma prirodzeného úbytku, či držanie potravín v predajni a postupným znižovaním ich ceny, napriek tomu, že predajca dopredu vie, že tieto potraviny sa pravdepodobne nikdy nepredajú). Navrhujeme, aby potravinová pomoc bola v zákone o dani z príjmov na rovnakej úrovni ako iné daňovo uznané spôsoby likvidácie zásob potravín. Súčasné znenie nepodporuje potravinovú pomoc na Slovensku, naopak, motivuje daňové subjekty k spôsobom likvidácie potravín, ktoré iba vytvárajú ďalší potravinový odpad. Potraviny ako napríklad zelenina, ovocie a nebalené pečivo nemajú určenú dobu minimálnej trvanlivosti , pričom práve tieto potraviny tvoria najväčšiu časť potravinového odpadu. Podľa súčasného znenia darovanie takýchto potravín nie je možné považovať za daňový výdavok, čo prakticky znemožňuje darovanie týchto potravín. Zmena vyššie uvedeného ustanovenia by mala prispieť k zníženiu potravinového odpadu na Slovensku, ktorý má sociálny, ekologický a morálny aspekt. Presné údaje o tom, koľko potravín skončí v odpade Slovensko dnes nemá. Ministerstvo pôdohospodárstva v roku 2016 pripravilo Plán predchádzania potravinárskeho odpadu, v ktorom priznáva, že Slovensko nemá vypracované štúdie ohľadom množstva vyhodených potravín v jednotlivých častiach potravinového reťazca. Odhadovane 5 obchodných reťazcov na Slovensku vyprodukuje ročne 15 tisíc ton potravinového odpadu. Vyššie uvedená zmena zákona o dani z príjmov by bola v súlade s Envirostratégiou 2030, ktorou sa Slovensko okrem iného zaviazalo aj prehodnotiť legislatívne obmedzenia a zbytočne prísne normy, ktoré môžu viesť k tvorbe odpadu z ešte použiteľných potravín. Táto navrhovaná zmena nadväzuje na podnet SKDP zaslaný na Ministerstvo financií 31.8.2018. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 63 - § 26 ods. 10, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5 Navrhujeme ustanovenie § 26 ods. 10, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5 ponechať v pôvodnom znení. Zdôvodnenie: Zaokrúhlenie odpisov na dve desatinné miesta namiesto zaokrúhlenia na celé eurá nahor je úpravou, ktorá bude pre daňovníkov znamenať vysokú administratívnu a finančnú záťaž predovšetkým z dôvodu nevyhnutnej úpravy softvérov. Zaokrúhľovanie na celé eurá nahor je v tomto prípade dlhodobo existujúce a v praxi akceptované, preto nevidíme relevantný dôvod na takúto zmenu. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 4 - § 2 písm. aj) Ust. § 2 sa navrhuje doplniť písmenom aj), v ktorom sa uvádza, že za mikrodaňovníka sa nepovažuje daňovník, ktorý je závislou osobou podľa písmena n). Odporúčame upraviť navrhované znenie v § 2 písm. aj) tak, aby sa z pojmu mikrodaňovníka vylúčila taká závislá osoba, ktorá má rovnaký predmet podnikania. Zdôvodnenie: Navrhujeme vypustiť limitujúcu podmienku, na základe ktorej mikrodaňovníkom nemôže byť závislá osoba, nakoľko táto podmienka môže mať za následok neuplatniteľnosť inštitútu vzhľadom na definíciu závislej osoby a prakticky diskvalifikuje veľkú časť daňovníkov. Závislou osobou je aj blízka osoba, resp. ekonomicky prepojený podnik blízkej osoby, čo vylúči z benefitov tohto inštitútu napríklad osoby, ktorých rodinný príslušník podniká. Máme za to, že účelom podmienky je zamedziť účelovému drobeniu daňovníkov za účelom dosiahnutia výhod spojených so statusom mikrodaňovníka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 101 - § 49a V zmysle § 67 ods. 9 zákona č. 563/ 2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali. V nadväznosti na navrhované nové znenie ustanovenia §49a, kedy dochádza k uskutočneniu registrácie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov správcom dane, navrhujeme upraviť priamo v predmetnom ustanovení, prípadne novelizáciou ustanovení Daňového poriadku postup daňovníka v súvislosti s povinnosťou oznamovať prípadné zmeny správcovi dane, a to aj s ohľadom na to, že daňovník nemusí mať vedomosť, akými údajmi a informáciami z registra správca vlastne dane disponuje. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov - Prehľad a hlásenie, ktoré je povinný podávať zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane Navrhujeme zavedenie možnosti samostatného podávania prehľadu a hlásenia, ktoré je povinný podávať ekonomický zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane zo závislej činnosti ekonomických zamestnancov oddelene od prehľadu a hlásenia za riadnych zamestnancov, resp. zavedenia rozšíreného tlačiva prehľadu a hlásenia pre účely reportovania o príjmoch a vyúčtovaní dane zo závislej činnosti ekonomických zamestnancov. V praxi totiž nastávajú problémy ohľadom spoločného reportingu vlastných (právnych) a zo zahraničia pridelených (ekonomických) zamestnancov, a to najmä z dôvodu elektronických podaní, ktoré sú generované automaticky účtovným a mzdovým softwarom, pričom tento software je málokedy uspôsobený na špecifiká tzv. tieňovej mzdovej agendy za ekonomických zamestnancov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 106 - § 52zz Navrhované znenie § 52zz ods. 2 ustanovuje, že: (2) Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. p) a § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019. Rozumieme však, že v zmysle Návrhu nedochádza k novelizácii ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, a preto je potrebné odkaz na toto ustanovenie z § 52zz vypustiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 1, 36 a 54 - § 2 písm. c), poznámka pod čiarou 80 a § 21 ods. 1 písm. l) Odporúčame navrhované znenie § 2 písm. c) bod 2 doplniť nasledovne: „2. plnenie plynúce požičiavateľovi v súvislosti s výpožičkou,1aa), pri ktorom sa na účely uplatnenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov postupuje ako pri majetku poskytnutom na prenájom,“. Zdôvodnenie: Navrhuje sa úprava, podľa ktorej sa pri majetku poskytnutom na základe zmluvy o výpožičke bude postupovať na účely zákona o dani z príjmov ako pri majetku poskytnutom na prenájom. V dôvodovej správe sa osobitne uvádza ustanovenie § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov. V § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov však nie je jednoznačne uvedené, že sa pri majetku poskytnutom na základe zmluvy o výpožičke postupuje ako pri majetku poskytnutom na prenájom výlučne na účely uplatnenia ustanovenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov. Okrem uvedených ustanovení majetok poskytnutý na prenájom upravuje aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sú daňovým výdavkom prenajímateľa odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. V kontexte s navrhovaným ustanovením § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého by sa pri majetku poskytnutom na základe zmluvy o výpožičke malo postupovať ako pri majetku poskytnutom na prenájom by sa javilo, že má daňovník uplatňovať aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov (a teda limitovať odpisy), pričom dôvodová správa odkazuje výlučne na ustanovenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov. Navrhujeme preto, aby bolo do ustanovenia § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov doplnené, že pri plnení poskytnutom v súvislosti s výpožičkou sa na účely uplatnenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov postupuje ako pri majetku poskytnutom na prenájom. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 11 - § 5 ods. 7 písm. r) Z navrhovaného znenia § 5 ods. 7 nové písm. r) odporúčame vypustiť: “od všetkých zamestnávateľov“, t. j. odporúčame, aby sa limitácia pre účely oslobodenia v navrhovanej výške 500 eur vzťahovala na každého zamestnávateľa samostatne, a to z dôvodu, že preukázanie splnenia tejto podmienky spoločne u všetkých zamestnávateľov by bolo prakticky (technicky) nerealizovateľné. Zároveň odporúčame upresniť navrhované znenie tohto ustanovenia v písm. r) tak, aby sa oslobodenie vzťahovalo na nepeňažné plnenia, ktoré si zamestnávateľ neuplatní ako daňový výdavok. Podmienka oslobodenia od dane, že nepeňažný príjem nie je výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov môže byť totiž v praxi problematická, keďže tieto nepeňažné plnenia sa poskytujú aj za účelom motivácie a odmeňovania zamestnancov, resp. vytvárania pre nich atraktívnych pracovných podmienok, pričom práca samotných zamestnancov smeruje k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu zdaniteľných príjmov. Prípadne navrhujeme zvážiť obmedzenie oslobodenia pri režime daňovej neuznateľnosti nákladov na nepeňažné plnenia spĺňajúce iné kritéria. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) K predĺženiu lehoty podľa § 49 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je v súčasnosti naviazané na príjmy zo zdrojov v zahraničí. Navrhujeme: 1/ v § 49 ods. 3 do písmena b) doplniť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania aj v prípade zastúpenia subjektu daňovým poradcom, alebo 2/v § 49 ods. 3 doplniť nové písmeno d) zastupovanie daňovým poradcom najviac až do septembra nasledujúceho roka, prípadne pri zastúpení fyzických osôb najviac do septembra nasledujúceho roka a v prípade zastúpenia právnických osôb do decembra nasledujúceho roka s postupným zvyšovaním (po mesiacoch), aby nedošlo k výraznému negatívnemu cash flow efektu. Zdôvodnenie: Daňové predpisy sa za posledné roky skomplikovali a pri príprave daňových priznaní je nutné skúmať mnohé podmienky vrátane súvisiacich zahraničných daňových režimov rôznych situácií a transakcií. Je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ sa nechal daňovník zastúpiť daňovým poradcom, je práve jeho situácia komplexná, vyžadujúca si osobitný, odborný prístup a detailné skúmanie v porovnaní s daňovníkmi, ktorý nie sú zastúpený daňovým poradcom. Z dôvodu tejto komplexnosti a správnosti vypracovaných daňových priznaní je vhodné a potrebné nechať dlhšiu lehotu na ich podanie. Predĺženie lehoty v prípade zastúpenia daňovým poradcom zároveň sprístupní služby daňových poradcov širšiemu okruhu daňovníkov, v čoho dôsledku bude viac daňových priznaní vypracovaných odborne spôsobilými špecialistami. Dlhšie lehoty sú pritom aj v rámci EÚ bežné na čo komora aj v minulosti upozorňovala tlačovou správou. Z pohľadu daňových poradcov by sa v zásade odstránila sezónnosť práce, a išlo by o podporu najmä malých daňových poradcov. V prípade fyzických osôb by lehota nebola neskoršia ako koniec septembra nasledujúceho roka, keďže na podané daňové priznanie môže nadväzovať zúčtovanie odvodov a predpis nových poistných odvodov. V prípade právnických osôb je vhodné predĺženie až do decembra nasledujúceho roku (s prípadným postupným predlžovaním lehoty do decembra nasledujúceho roku) . Údaje potrebné pre prípadne účely rozpočtovania daňových príjmov sa dajú odhadnúť aj na základe výsledku hospodárenia daňovníkov, keďže úpravy základu dane by nemali bvť pre tieto účely materiálne. Z pohľadu štátneho rozpočtu by táto zmena zároveň mala pravdepodobne neutrálny vplyv, pretože by išlo o príjmy rovnakého roka. Cash-flow efekt z dôvodu navrhovanej zmeny je znížený v dôsledku platenia preddavkov na daň, a zároveň prípadné negatívne dopady na cash-flow sú prevážené pozitívami ako na strane daňovníkov, daňových poradcov ale aj finančnej správy. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov Navrhujeme zmeniť znenie § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktoré bolo zmenené zákonom č. 344/2017 Z. z. V § 8 ods. 1 písm. a) sa s účinnosťou od 1.1.2018 na konci čiarka nahradila bodkočiarkou a pripojili sa tieto slová: "za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu." Pri súčasnom znení existuje len minimálna skupina osôb, ktorá by si mohla uplatniť oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) z príjmov z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a), keďže klasifikácia príležitostných príjmov je naviazaná na neexistenciu zmluvného vzťahu medzi platiteľom a prijímateľom príjmu a ďalšie ťažko splniteľné podmienky. V praxi je skoro každý vzťah zmluvný. Ak by nemal existovať zmluvný vzťah, tak prichádza do úvahy len deliktný alebo kvázi-deliktný právny vzťah medzi platiteľom a prijímateľom, napr. príjem z titulu náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia. Avšak má ísť o príjem z činností a nie z porušenia povinností. Preto je otázne o aký vzťah má ísť medzi platiteľom a prijímateľom príjmu z príležitostných činností. Termín "platiteľ si môže uplatniť základ dane" neumožňuje voľbu platiteľa zahrnúť, či nezahrnúť vyplácaný príjem do základu dane. Pri súčasnom výklade by sa oslobodenie nemohlo uplatniť v prípade platiteľa-podnikateľa, alebo neziskového subjektu, ktorý je účtovnou jednotkou, alebo daňovníkom uplatňujúcim si daňové výdavky paušálnou čiastkou. Platiteľom by teda mohla byť len neúčtovná jednotka, aby sa splnila podmienka neexistencie účtovného dokladu. Platiteľom by teda mohla byť len neúčtovná jednotka bez možnosti uplatniť si daňové výdavky, aby sa splnila podmienka neexistencie účtovného dokladu. Daňovník taktiež nemusí mať vedomosť o postavení platiteľa príjmu a len zo samotnej existencie zmluvy alebo kvitancie v súvislosti s vyplateným príjmom nemožno usudzovať, že platiteľ chce príslušné výdavky zahrnúť do daňových výdavkov. Súčasné znenie § 8 ods. 1 písm. a) prakticky zlikvidovalo inštitút oslobodenia dane z príležitostných činností do 500 eur. Domnievame sa, že historicky bol tento inštitút zavedený aj kvôli zefektívneniu správy daní a zníženiu administratívnej náročnosti pre daňovníka (napr. povinnosti voči správe daní, správe sociálneho zabezpečenia, ERP) pri príjmoch z príležitostných činností pod hranicu 500 eur ročne. Tento nástroj zefektívnenia výberu daní pri nízkych sumách príjmov bol odstránený. Domnievame sa, že súčasné znenie je neproporcionálne - výnos z titulu dodatočného výberu daní v súvislosti s odstránením inštitútu oslobodenia daní z príležitostných činností je v disproporcii s dodatočnými nákladmi a administratívnymi povinnosťami fyzických osôb a platiteľov príjmu. Navyše, súčasné znenie právne zneisťuje daňovníkov z hľadiska povinnosti registrácie a podania daňového priznania, čím sa zvyšuje miera sankcionovania, pričom ide o čiastky, ktoré nemajú významný finančný dopad pre štátny rozpočet. Pri aplikácii predmetného ustanovenia pri správe daní, by mala byť kontrolovaná široká skupina daňovníkov s nízkymi príjmami v kategórii ostatných príjmov. Domnievame sa, že príjem z výberu daňových nedoplatkov by bol nižší ako náklady spojené s výberom. Proces výberu dane by teda bol pre správu daní neefektívny. Na základe hore uvedeného navrhujeme z ust. § 8 ods. 1 písm. a) vypustiť slová "za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu". Zároveň nie je zrejmé aký bol účel vyššie uvedenej zmeny s účinnosťou od roku 2018. Pokiaľ bolo účelom zamedziť neželanému obchádzaniu platenia daní, navrhujeme ustanovenie zmeniť tak aby sledovalo výlučne tento účel a bolo teda proporcionálne k jeho negatívnym dopadom resp. externalitám. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 75 - § 35 ods. 6 Odporúčame upraviť navrhované znenie § 35 ods. 6 nasledovne: “Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4.“ Zdôvodnenie: Splnenie lehoty do piatich dní odo dňa prijatia dokladu preukazujúceho príjem zamestnanca (v prípade platenia preddavkov na daň v súvislosti s § 5 odsek 4 – t. j. preddavky platí ekonomicky zamestnávateľ) sa nám javí nerealizovateľné. V zmysle pokynu zverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 12/1999 sa lehota na odvedenie preddavku na daň tzv. ekonomického zamestnanca odvíja odo dňa úhrady faktúry ekonomickým zamestnávateľom v prospech právneho zamestnávateľa zamestnanca. Vítame zmenu v tom, že platenie preddavkov bude viazané na doklady o príjme zamestnanca. Domnievame sa však, že lehota 5 (kalendárnych) dní je veľmi krátka na to, aby slovenský zamestnávateľ mal možnosť správne spracovať a vypočítať daň za svojich ekonomických zamestnancov. Naviac, ak by zamestnávateľ dostal doklad od zahraničnej spoločnosti napríklad v 15. deň v mesiaci a slovenský zamestnávateľ by už mal spracované mzdy za predchádzajúci mesiac napríklad k 10. dňu v mesiaci, znamenalo by to, že zamestnávateľ by musel opätovne vstupovať do miezd a upravovať ich, aby doplnil dáta za svojich ekonomických zamestnancov. Takýto postup môže byť v prípade nastavení niektorých softvérov a procesov riadenia a rizika pri spracovaní dát problematický, resp. až nemožný. Preto navrhujeme, aby lehota na odvedenie preddavku na daň za ekonomických zamestnancov bola do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol prijatý doklad preukazujúci príjem zamestnanca. Pre prípad, ak by takýto doklad nebol prijatý ekonomickým zamestnávateľom, možno zvážiť pridanie podmienky kedy by sa preddavok odvádzal na základe fakturácie mzdových nákladov zamestnanca. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 5 - § 5 ods. 3 písm. d) Navrhujeme upraviť v § 5 ods. 3 písm. d) a vypustiť nemožnosť tzv. nahrubenia príjmov v prípade poskytnutia motorového vozidla na služobné aj súkromné použitie. V prípade nahrubenia príjmov ide v zásade o poskytnutie dodatočného príjmu vo výške, ktorá zodpovedá dani a odvodom z nepeňažného príjmu a tohto dodatočného príjmu. V právnom štáte nie je možné zamestnávateľovi zakázať poskytnutie dodatočného príjmu v tejto výške pri poskytnutí akéhokoľvek benefitu resp. nepeňažného príjmu. Alternatívne navrhujeme zo zákona o dani z príjmov úplne vypustiť úpravu tzv. nahrubovania nepeňažných príjmov. Ide o nesystémovú úpravu, ktorá nevyžaduje špecifickú úpravu v zákone o dani z príjmov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 37 - § 17 ods. 28 písm. a) Navrhujeme v ustanovení § 17 ods. 28 písm. a) doplniť za slová ......“a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h)“ nasledujúce doplnenie (pred bodkočiarku): „ , ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden deň nepremlčaná;“. Zdôvodnenie: Z dôvodovej správy k § 17 ods. 28 písm. a) a b) navrhovanej novely zákona o dani z príjmov vyplýva, že sa má v prípade odpisu i postúpenia pohľadávok uplatňovať rovnaké pravidlo, čo sa tvorby daňovej opravnej položky týka. Znenie ustanovenia § 17 ods. 28 písm. a) však nie je také jednoznačné, ako znenie § 17 ods. 28 písm. b), a z tohto dôvodu navrhujeme upraviť znenie § 17 ods. 28 písm. a) rovnakým znením, ako je uvedené v § 17 ods. 28 písm. b). Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 86 - Vypustenie § 40 odseky 3 až 5 V súvislosti s navrhovaným vypustením časovej limitácie pre zamestnávateľa v prípade zrazenia preddavkov v nesprávnej výške, by sme chceli upozorniť na potrebu doplnenia zákonnej úpravy pre prípady, kedy z dôvodu pochybenia zo strany zamestnávateľa dôjde k zisteniu, že v minulých zdaňovacích obdobiach boli preddavky zrážané v nesprávnej výške. Ustanovenia § 40 ods. 3 ZDP chráni zamestnancov a v prípade, že zamestnávateľ zistí, že zrážal nižšiu daň než mal, nemôže túto vybrať od zamestnancov po uplynutí 12 mesiacov, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku. Po odstránení tohto obmedzenia môžu byť zamestnanci vystavení neprimeraným dodatočným zrážkam dane za dlhšie časové obdobie, a to v dôsledku pochybenia zamestnávateľa. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 66 - § 30 ods. 1 V navrhovanom § 30 ods. 1 odporúčame vypustiť „najviac do výšky 50% základe dane“, keďže u daňovníkov, kde je 1/4 straty bola vyššia ako spomínaných 50% základu dane, by navrhovaná úprava zhoršila možnosť odpočtu daňovej straty, nie zlepšila. Alternatívne navrhujeme predĺžiť dobu odpisovania aspoň na v minulosti uplatňovaných 7 rokov (ideálne však viac), aby sa zvýšila šanca daňovníka doodpisovať celú stratu v prípade, že bude počas tohto obdobia dostatočne ziskový. Umorenie celej daňovej straty, v prípade kedy sa zároveň predchádza zneužívaniu, je požiadavkou elementárnej zásady neutrality zdaňovania, kedy by daňovník mal mať možnosť svoje riadne daňové výdavky umoriť, a to aj keď v neskorších zdaňovacích obdobiach. V tejto súvislosti uvádzame, že porušenie tejto zásady je v niektorých členských štátoch EÚ (Nemecko) vyhodnotené ako protiústavné. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 35 - § 17 ods. 19 Navrhovanou úpravou dôjde k vypusteniu limitácie daňovej uznateľnosti odplát (provízií) za sprostredkovanie u prijímateľa služby najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu (súčasný § 17 ods. 19, písm. d)), ako aj k zrušeniu zahrnovania nákladov na certifikáty do základu dane počas 36 mesiacov po zaplatení (súčasný § 17 ods. 19, písm. g)). Z navrhovaného znenia Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2020 vyplýva, že ustanovenie § 17 ods. 19 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na výdavky (náklady), ktoré vznikli alebo boli zaúčtované1) najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019. Prechodné ustanovenia však neriešia otázku tej časti nákladov na sprostredkovanie alebo na normy/certifikáty, ktorá sa do daňových výdavkov k 31.12. 2019 ešte nezahrnula z dôvodu presahu 20% alebo 36-mesačného časového rozlíšenia. Navrhujeme doplniť ustanovenie, podľa ktorého sa vyššie uvedené typy výdavkov (nákladov), ktoré daňovník účtoval pred 1.1.2020, zahrnú do základu dane v súlade § 17 ods. 19 v znení účinnom do 31. decembra 2019. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 38 - § 17 ods. 32 Máme za to, že v súčasnom aj navrhovanom znení predmetného ustanovenia absentuje jednoznačné ustanovenie o tom, ako má postupovať daňovník v prípade, keď dôjde k úhrade záväzku alebo jeho nesplatenej časti po období, v ktorom bol základ dane zvýšený nie o 100%, ale iba o 20% resp. 50% hodnoty záväzku. Navrhujeme preto navrhované znenie upraviť nasledovne: V § 17 odsek 32 znie: „(32) Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27 a) dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o sumu alebo jej časť, ktorá bola zahrnutá do základu dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,“ Taktiež navrhujeme zakomponovať explicitne do ustanovení ZDP princíp, že zdaňovanie neuhradených záväzkov sa nevzťahuje na tie záväzky, ktoré sa vzťahujú k nákladom, ktoré neboli zahrnuté do základu dane z dôvodu nezaplatenia v zmysle § 17 ods. 19. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 47 - § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod Navrhujeme vypustiť nové doplnenie ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s): „ak obsadenosť týchto motorových vozidiel v úhrne za príslušný kalendárny mesiac presiahne 70 % vrátane; ak obsadenosť motorových vozidiel v úhrne za príslušný kalendárny mesiac je nižšia ako 70 %, do daňových výdavkov sa nezahrnie suma prevyšujúca 70 % výdavkov (nákladov) na dopravu". Zdôvodnenie: Hoci cieľom navrhovanej úpravy je zníženie administratívnej záťaže na posudzovanie nepeňažného príjmu zamestnanca a výdavkov zamestnávateľa na dopravu zamestnancov na miesto výkonu práce a späť, na strane zamestnávateľa sa navrhuje zaviesť limit pre uznateľnosť výdavkov (nákladov), kedy tieto sa budú posudzovať s ohľadom na obsadenosť motorového vozidla v úhrne za mesiac. Toto navrhované ustanovenie neprináša podľa nášho názoru zjednodušenie, práve naopak, prináša veľkú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov a rovnako riziká v prípade preukazovania obsadenosti v rámci daňovej kontroly. V prípade, že tejto požiadavke nebude vyhovené, navrhujeme zvážiť úpravu tohto ustanovenia s ohľadom na nasledovné: Máme za to, že v aplikačnej praxi môžu nastať situácie, kedy napr. výdavky (náklady) na dopravu nebudú zamestnávateľovi fakturované na mesačnej, ale napr. na štvrťročnej báze. Z navrhovaného znenia nie je jasné, ako má zamestnávateľ postupovať pri zahrňovaní výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov, t. j. či na základe prepočítanej priemernej obsadenosti motorových vozidiel za kalendárny štvrťrok, resp. prepočítaním štvrťročného nákladu na mesačnú hodnotu. Za účelom zjednodušenia administratívnej záťaže navrhujeme prípadne zvážiť možnosť použitia ročného koeficientu obsadenosti motorového vozidla zamestnávateľom, ak sa tak rozhodne. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 45 - § 17i Ustanovenie § 17i obsahuje implementáciu opatrení zo smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej ako Smernica Rady”). V nadväznosti na uvedenú Smernicu Rady sme v navrhovanom znení príslušných ustanovení ZDP identifikovali nasledujúce nezrovnalosti: Ods. 1 písm. b) “v rámci štruktúrovanej schémy, ktorou sa rozumie opatrenie alebo viaceré opatrenia vedúce k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a), ktorého výsledok je zohľadnený v cenách alebo podmienkach opatrení alebo opatrenie alebo viaceré opatrenia, ktoré boli nastavené na vytvorenie hybridného nesúladu okrem situácie, kedy daňovník alebo závislá osoba nemohli vedieť, že dôjde k hybridnému nesúladu a neplynula im žiadna výhoda. – slovné spojenie „neplynula im žiadna výhoda“ navrhujeme nahradiť ¬ “nevyužili výhody vyplývajúce z daného hybridného nesúladu” v zmysle Smernice Rady. Ods. 3 písm. b) „sa hybridným subjektom rozumie právnická osoba alebo stála prevádzkareň právnickej osoby alebo subjekt, ktoré sú považované za daňovníka podľa daňových predpisov jedného štátu ako aj podľa daňových predpisov iného štátu a ktorých príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) sú považované za príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) aj iného daňovníka alebo daňovníkov podľa daňových predpisov iného štátu,“ – domnievame sa, že slovné spojenie „ako aj podľa daňových predpisov iného štátu” za spojením daňových predpisov jedného štátu je v uvedenom prípade, aj v zmysle Smernice Rady, nadbytočné. Ods. 3 písm. c) „sa finančným nástrojom podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu rozumie akýkoľvek nástroj, z ktorého plynie finančný alebo kapitálový výnos, ktorý je pre účely zdaňovania posúdený ako dlhový nástroj, majetkový nástroj alebo derivát podľa daňových predpisov jedného štátu a iného štátu a zahŕňa tiež hybridný prevod; – spojku „a“ za spojením „podľa daňových predpisov jedného štátu“ navrhujeme nahradiť spojkou “alebo“ v zmysle Smernice Rady. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) § 3 a § 16 zákona o dani z príjmov Zákon o dani z príjmov, resp. jeho interpretácia finančnou správou rozlišuje medzi štatutárnym orgánom a členom štatutárneho orgánu. Kým konateľ je interpretovaný výlučne len ako samotný štatutárny orgán, členovia predstavenstva či dozornej rady sú považovaný za členov štatutárneho orgánu. Uvedené rozdielne postavenie má dopady v zdaňovaní podielov na zisku bez podielu daňovníka na základom imaní, a taktiež na zdaňovanie príjmov konateľov v medzinárodnom kontexte (teda zahraničných daňových rezidentov). Oboje považujeme za nesystémové. Napríklad predseda jednočlenného predstavenstva jednoduchej spoločnosti na akcie má iný režim zdaňovania podielov na zisku než konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. V medzinárodnom kontexte, nemôže SR zdaniť zahraničných konateľov, ktorý sa nezdržujú resp.. nevykonávajú funkciu konateľa fyzicky na území SR. Navyše interpretácia finančnej správy je zavádzajúca, keďže samotný obchodný zákonník referuje na členov štatutárneho orgánu v prípade, ak rieši povinnosti alebo zodpovednosti samotných osôb, ktoré tvoria štatutárny orgán (a môže ním byť aj len jediný konateľ) a pojem štatutárny orgán sa používa v situáciách kedy je povinnosť či zodpovednosť na štatutárnom orgáne, a to aj v prípade ak ide o kolektívny orgán a nerieši sa priama zodpovednosť či povinnosť jednotlivých členov štatutárneho orgánu. Zmena v zákone by teda riešila aj túto situáciu ohľadom sporného výkladu pojmov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail