LP/2019/329 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
| Subjekt: | OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) |
| Pripomienka k: | bodu 77 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Ustanovenie §35 ods. 8 navrhujeme upraviť „Preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov nevyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) ak v čase výplaty alebo pripísania príjmu v prospech daňovníka má preukázateľne potvrdené, že ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú alebo budú zdaňované v zahraničí.“ Pojem sú zdaňované je právne neurčitý. V čase výplaty príjmu totiž tento príjem ešte v zahraničí nie je zdanený. V niektorých krajinách môže byť zdanený vo forme preddavkov na daň, v iných krajinách na základe daňového priznania. V čase výplaty príjmu môže slovenský zamestnávateľ vychádzať iba z určitých predpokladov, pričom v prípade pochybností by oslobodenie nemal uplatniť. Týmto ustanovením by sa predišlo sporom zamestnávateľov s Finančnou správou, ktorá nechce vracať preplatky na daň v prípade ak zamestnávateľ zrazil preddavok z príjmu zamestnanca a neskôr bol tento príjem zdanený v zahraničí na základe zahraničného daňového priznania. Uvedený návrh je v prospech štátneho rozpočtu, prípadne je daňovo neutrálny. |
| Subjekt: | OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) |
| Pripomienka k: | 75 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Je určite správne, že zákon o dani z príjmov po rokoch rieši mechanizmus platenia preddavkov tzv. ekonomických zamestnancov, nakoľko súčasný stav, kedy sa tento proces riadi Pokynom z roku 1998, je určite nedostatočný. Navrhovaný text „odvedie preddavky na daň najneskôr do piatich dní odo dňa prijatia dokladu preukazujúceho príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4.“, je však veľmi vágny a prakticky nekontrolovateľný. Čo je „deň prijatia dokladu“? Čo je “doklad preukazujúci príjem zamestnanca“? Zdaniteľný príjem podľa zahraničných predpisov alebo podľa slovenskej definície zdaniteľného príjmu? Čo ak je nejaký príjem v zmysle zahraničnej legislatívy od dane oslobodený alebo nie je predmetom dane, ale v zmysle slovenskej legislatívy predstavuje zdaniteľný príjem? Okrem toho, povinnosť zahraničného zamestnávateľa vysielajúceho zamestnanca na Slovensko mať na území SR doklady preukazujúce príjem vyslaného zamestnanca je už definovaná v §4 ods. 2 písm. c) zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Pre účely právnej istoty teda navrhujeme zosúladiť ustanovenie §35 ods. 6 s ustanoveniami §35 ods. 8, teda §35 ods. 6 by znel: „odvedie preddavky na daň najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zamestnancovi podľa § 5 ods. 4 príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet.“ Zároveň by bolo, podľa nášho názoru vhodné doplniť, že za príjem zamestnanca podľa §5 ods. 4 je považovaný príjem v zmysle ustanovení slovenského zákona o dani z príjmov. Malo by to byť zrejmé, ale vzhľadom k tomu, že zamestnanec je odmeňovaný podľa zahraničných právnych predpisov by takéto ustanovenie zvýšilo právnu istotu platiteľov dane zo závislej činnosti. Uvedený návrh je v prospech štátneho rozpočtu (skorší výber preddavkov tzv. ekonomických zamestnancov), prípadne je daňovo neutrálny. |
| Subjekt: | OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) |
| Pripomienka k: | bodu 11 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhované ustanovenie považujeme za prínosné z pohľadu zamestnávateľov aj zamestnancov. Ale v navrhovanom znení je veľmi problematický výklad pojmu „ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]“. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu je rovnako nejasná, kedy príkladmo uvádza niekoľko príkladov takýchto benefitov, ale dosť nešťastne kedy za zdaniteľný príjem označuje napríklad aj firemné teambuildingy alebo firemné večierky. Odhliadnuc od chýbajúceho „osobného benefitu“ zamestnanca z takýchto benefitov je takmer nemožné alokovať presnú hodnotu takéhoto príjmu na konkrétneho zamestnanca. Z tohto dôvodu navrhujeme oslobodenie nepeňažného zdaniteľného príjmu zamestnanca definovať ako „ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú UPLATNENÉ ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]“. Zároveň navrhujeme oslobodenie, v stanovenom rozsahu, uplatniť aj na náklady na nepeňažné benefity hradené zo sociálneho fondu. Sociálny fond je tvorený práve na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľov a teda by si zaslúžil aj určité daňové a odvodové zvýhodnenia aby sa zvýšili jeho atraktivita a záujem zamestnancov o spôsob jeho použitia. Výpadok verejných financií (okrem dane z príjmov aj sociálne a zdravotné odvody) z tohto ustanovenia bude, podľa nášho názoru, pomerne malý, nakoľko v súčasnosti zamestnávatelia poskytujúci nepeňažné benefity mnohé z takýchto plnení nedeklarujú ako zdaniteľný príjem zamestnancov. Zároveň je oslobodenie na strane zamestnanca kompenzované nedaňovým nákladom na strane zamestnávateľa. Zároveň vidíme výrazný prínos pre zamestnávateľov aj zamestnancov v oblasti možností odmeňovania a motivácie zamestnancov. |
| Subjekt: | OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) |
| Pripomienka k: | bodu 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V §2 písm. c) sa upravuje definícia príjmu. Stále však táto definícia nie je dostatočná napríklad v kontexte nepeňažného príjmu zamestnancov, ale aj iných fyzických osôb. Preto navrhujeme do definície zdaniteľného príjmu, v §2 alebo v §5 zakomponovať aj podmienku „osobného prospechu“ daňovníka. Ako to judikoval napríklad Nejvyšší správní soud ČR: “Příjmem podléhajícím dani z příjmů fyzických osob je zvýšení majetku daňového poplatníka. Musí se přitom jednat o příjem skutečný, a nikoliv toliko zdánlivý. To znamená, že se toto zvýšení majetku musí v právní sféře daňového poplatníka reálně projevit, a to tak, aby bylo pro poplatníka skutečně využitelné.” V súčasnosti dochádza k možným veľmi širokým interpretáciám pojmu zdaniteľný príjem zo závislej činnosti ako je to vidno aj v dôvodovej správe tejto novely k bodu 11, ktoré za zdaniteľný príjem považujú napríklad aj „firemné teambuildingy“, ktoré sú reálnej praxi považované za povinné akcie zamestnancov väčšinou mimo pracovného času a bez osobného prospechu pre zamestnancov. Z dôvodu právnej istoty daňovníkov pri bol k téme Nepeňažné benefity zamestnancov vhodný aj Metodický Pokyn, ktorý by definoval kritériá a príklady nepeňažného zdaniteľného príjmu zamestnancov. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | k bodu 79 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Žiadame ponechať súčasné znenie v § 36 ods.6 a vypustiť navrhovaný text Odôvodnenie: Napriek snahe o zníženie administratívnej záťaže máme za to , že navrhovaným riešením by sa dôkazné bremeno pri preukazovaní nároku na daňový bonus presunulo na správcu dane a znížilo možnosť kontroly nárokov. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | k bodu 70 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 34 ods. 1 a 2 žiadame ponechať súčasné znenie a vypustiť navrhované znenie Odôvodnenie: Podľa názoru ZMOS nie je v prípade daňovníkov, ktorí sú fyzickými osobami žiadny dôvod na úpravu preddavkov. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | k bodu 10 a 106 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 5 ods. 73 žiadame vypustiť navrhovaný text a ponechať súčasne platné znenie Odôvodnenie: rozšírenie rozsahu oslobodení bude realizované na úkor zdrojov miest a obcí. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | k bodu 6 a 46 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 5 ods.7 písm. a) žiadame vypustiť navrhovaný text a ponechať pôvodné znenie. Odôvodnenie: rozšírenie vzdelávacích aktivít aj na formy napr. celoživotného vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie je osobným „statkom“ a benefitom zamestnanca, ktorý nemôže byť podporovaný oslobodením od dane z príjmov s dopadom na rozpočet samospráv. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K bodom 17-22 a 106 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Žiadame preformulovať tak, aby sa úprava výpočtu vlastného príjmu manželky na účely nezdaniteľnej časti týkala len materskej dávky. Odôvodnenie: Týmto ZMOS navrhuje zjednodušiť dikciu predmetného ustanovenia. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K prílohe č. 2 Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V bode 2.1.1. - žiadame preformulovať, vyčísliť a pomenovať iný (reálny) zdroj krytia úbytku vlastných príjmov miest a obcí. Odôvodnenie: ZMOS zásadne odmieta, aby sa prijímanie opatrení štátu realizovalo úbytkom vlastných príjmov miest a obcí, čo v konečnom dôsledku znamená vytváranie nestabilného prostredia pri financovaní zákonných originálnych povinností miest a obcí. Len týmto jedným návrhom zákona sa znižuje očakávaný príjem miest a obcí z výnosu dane o cca 23,9 mil. v roku v roku 2021. Okrem toho doteraz prijaté alebo očakávané legislatívne zmeny , ktorými predkladatelia znížili príjmy alebo zvýšili zákonné výdavky sú v doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy taktiež „kryté“ zvýšením výnosu dane z príjmov. Tento postup je z pohľadu ZMOS neakceptovateľný. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K prílohe č. 2 Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V tabuľkách č. 3.4. – 3.9. žiadame vyčísliť dopady aj na daňovníkov, ktorí sú fyzickými osobami. Odôvodnenie: Návrhom zákona sa niektoré opatrenia pri zmene odpočtu daňovej straty, zavedení nových pravidiel odpisovania, podpory elektromobility, zmien pri uplatňovaní super odpočtu, zavedenia možnosti tvorby opravných položiek dotknú aj podnikateľov - fyzických osôb. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K prílohe č. 4 Analýza sociálnych vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V popise pozitívnych vplyvov na hospodárenie domácností by mali byť uvedené hodnoty zvýšenia celkových (nie čistých) príjmov. Filozofia zmien v návrhu zákona je pre fyzické osoby postavená na oslobodeniach príjmov, nie na zvýšení celkových príjmov fyzických osôb pri súčasnom potenciálnom znižovaní budúcich „výnosov“. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K bodu 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Žiadame vypustiť novonavrhované písm. r) v § 5 ods. 7 Odôvodnenie: Z dikcie návrhu vyplýva, že dobrovoľné nefinančné plnenia rôzneho druhu by mali byť v rozsahu 500 euro oslobodené od dane daňovníka, ktorá je fyzickou osobou, ak predtým nie je toto nepeňažné plnenie výdavkom zamestnávateľa. Nesúhlasíme s tým, aby náklady na dobrovoľné firemné akcie, teambuilding a pod. boli premietnuté do oslobodenia pre zamestnancov a znižovali výnos dane pre mestá a obce. |
| Subjekt: | SŽZ (Slovenský živnostenský zväz) |
| Pripomienka k: | Zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595.2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152.1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286.1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Za Slovenský živnostenský zväz navrhujeme nové znenie § 6 ods. 10, ktorým by došlo k zvýšeniu paušálnych výdavkov zo 60 % na 70 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 30 000 eur. Nakoľko z dôvodovej správy k predloženému návrhu novely zákona vyplýva, že navrhované úpravy zákona sú okrem iného zamerané najmä na podporu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) a znižovanie ich administratívneho zaťaženia, považujeme za potrebné zdôrazniť, že práve jednoduchým zvýšením paušálnych výdavkov a zvýšením max. sumy, z ktorej je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov, podporí predkladateľ MSP, ktorí častokrát uskutočňujú podnikateľskú činnosť popri zamestnaní vo svojom voľnom čase. Napríklad Česká republika má max. limit paušálnych výdavkov až vo výške 80 %, pričom výšku paušálnych výdavkov rozlišuje podľa druhov činnosti. Limit max. sumy, pri ktorej je možné uplatniť paušálne výdavky, je v prípade 80 % z úhrnu príjmov do výšky 1,6 mil. Kč (t. j. cca 62 000 eur). Ak sa pozrieme na rovnakú výšku paušálnych výdavkov, ktorá je 60 % z príjmov z voľnej, viazanej a koncesovanej živnosti, limit max. sumy, z ktorej je možné paušálne výdavky uplatniť, je 1 200 000 Kč (t. j. cca 46 000 eur). Na základe tohto porovnania chceme poukázať na to, že aj napriek zvýšeniu paušálnych výdavkov v uplynulých rokoch zo 40 % na 60 %, stále existuje priestor na ďalšie zvýšenie, ktoré pomôže MSP bez toho, aby došlo k významnému narušeniu príjmov do štátneho rozpočtu. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | predloženému návrhu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | nemá pripomienky |
| Subjekt: | MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Dôvodová správa |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V osobitnej časti dôvodovej správy v bode 34 navrhujeme upraviť znenie poslednej vety „Ide o príjmy z presunu majetku do zahraničia ako pri o príjmy z presunu podnikateľskej činnosti do zahraničia.“ |
| Subjekt: | MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Predkladacia správa |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V predkladacej správe v predposlednom odseku odporúčame časť vety „ . . . navrhuje od 1. januára 2020 okrem bodu čl. I bodu 101 a bodu 106 § 52zza, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021.“ upraviť nasledovne „ . . . navrhuje od 1. januára 2020 okrem čl. I bodu 101 a bodu 106 § 52zza, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021“, (odstrániť nadbytočné slovo „bodu“). |
| Subjekt: | MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V čl. I štvrtom bode navrhujeme uvedenú definíciu pojmu mikrodaňovník „aj) mikrodaňovníkom daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie a daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom;2e) za mikrodaňovníka sa nepovažuje daňovník, ktorý je závislou osobou podľa písmena n).“ doplniť nasledovne „aj) mikrodaňovníkom daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom;2e) a daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom;2e) za mikrodaňovníka sa nepovažuje daňovník, ktorý je závislou osobou podľa písmena n).“ |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | bod 31, § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod znie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie: „10. odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, z riadiacej činnosti, sprostredkovateľskej činnosti a za marketingové služby okrem marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti, ktoré sú preukázateľne spojené s dodaním tovaru príjemcom marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti do štátu, v ktorom sú tieto služby poskytnuté, vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok podľa § 19,“ |
| Subjekt: | UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) |
| Pripomienka k: | Návrh na zmenu zákona č. 222.2004 - zníženie sadzby DPH na vstupné na športové podujatia a na používanie športových zariadení, v súlade so smernicou Rady 2006.112.ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Čl. ... Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2010 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z. a zákona č. 218/2014 Z. z. zákona č. 268/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 323/2018 Z. z. , zákona č. 368/2018 Z. z. a zákona č. 369/2018 Z.z. sa dopĺňa takto: Príloha č. 7a k zákonu č. 222/2004 Z. z. sa na konci vkladajú nové zarážky, ktoré znejú: „vstupné na športové podujatia“ a „používanie športových zariadení,“. Odôvodnenie: Pripájame znenie čl. 98, a 99 a výňatku z prílohy č. III smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1 – 118) upravujúcich možnosť zníženej sadzby DPH v rámci spoločného systému DPH členských štátov Európskej únie pri vstupnom a prenájme športových zariadení až na úroveň 5 %. Rovnako zníženie dane z pridanej hodnoty zo vstupného má podporiť návštevnosť športových podujatí. Vo viacerých členských štátoch Európskej únie pri položke vstupného DPH vyberaná nie je vôbec, čo pripúšťa článok X časť B. bod 1 uvedenej smernice. Oddiel 2 Znížené sadzby Článok 98 1. Členské štáty môžu uplatňovať buď jednu alebo dve znížené sadzby. 2. Znížené sadzby sa uplatňujú len na dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III. Znížené sadzby sa neuplatňujú na služby uvedené v článku 56 ods. 1 písm. k). (elektronicky poskytované služby) 3. Pri uplatňovaní znížených sadzieb uvedených v odseku 1 na kategórie tovarov môžu členské štáty použiť kombinovanú nomenklatúru s cieľom presne vymedziť dotknutú kategóriu. Článok 99 1. Znížené sadzby sa stanovia ako percento základu dane, ktoré nesmie byť nižšie ako 5 %. 2. Každá znížená sadzba sa stanoví tak, aby výška DPH vyplývajúca z uplatnenia takejto sadzby umožnila za bežných okolností úplné odpočítanie DPH odpočítateľnej v súlade s ustanoveniami článkov 167 až 171 a článkov 173 až 177. PRÍLOHA III ZOZNAM DODANÍ TOVAROV A POSKYTNUTÍ SLUŽIEB, NA KTORÉ SA MÔŽU UPLATNIŤ ZNÍŽENÉ SADZBY UVEDENÉ V ČLÁNKU 98 13. vstupné na športové podujatia, 14. používanie športových zariadení, |
| Subjekt: | UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) |
| Pripomienka k: | Navrhovaná zmena zákona č. 582.2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na účely dosiahnutia oslobodenia od dane športoviská: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | “Čl. ... Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 517/2005 Z. z., zákona č. 120/2006 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 538/2007 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 467/2009 Z. z., zákona č. 527/2010 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 460/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 68/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 343/2012 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 484/2013 Z. z., zákona č. 268/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z.z. a 312/2018 Z.z. sa dopĺňa takto: V § 17 ods. 1 sa dopĺňa nové písmeno i), ktoré znie: “i) pozemky a stavby športovísk a športovej infraštruktúry10e)”. Poznámka pod čiarou k odkazu 10e) znie: “10e) § 3 písm. o) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.”. V § 17 ods. 2 písm. e) znie: “e) pozemky verejne prístupných parkov a priestorov,”. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že viaceré obce a mestá nevyužívajú možnosť zníženia dane z pozemkov alebo oslobodenia od dane z pozemkov, pokiaľ ide o športoviská, ktoré v podstatnej miere využívajú deti, mládež i ostatná športujúca verejnosť, navrhujeme zo zákona oslobodiť športoviská a športovú infraštruktúru tak, aby nezvyšovali náklady športovej činnosti, ktoré uhrádzajú v značnej miere neziskové organizácie (športové kluby) a v konečnom dôsledku občania (najmä rodičia detí): Ďalším dôvodom navrhovanej zmeny právnej úpravy je, aby športoviská a športová infraštruktúra vo vlastníctve a správe súkromných subjektov neboli diskriminované vo vzťahu k športoviskám a športovej infraštruktúre vo vlastníctve obcí a miest. Zároveň by sa tým nepriamo podporila výstavba športovísk a športovej infraštruktúry zo súkromných zdrojov, prípadne, ak ide o športovú infraštruktúru v majetku štátu, na ktorej výstavbu a prevádzku štát vynakladá prostriedky, aby sa prevádzka športovej infraštruktúry, ktorej cieľom je aj zlepšenie kvality života obyvateľov obce, najmä detí a mládeže, ako aj vrcholových športovcov, nepredražovala o povinnosť platiť dane zo stavieb a pozemkov.”. |
| Subjekt: | UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) |
| Pripomienka k: | V Prílohe č. 1 k zákonu č. 595.2003 Z.z. Odpisovej skupine 6, položke 6-6 sa za slovo stavby dopĺňajú tieto slová: “okrem - 241 - športové a rekreačné stavby - 1265 - Budovy pre šport”. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Odôvodnenie: Navrhuje sa presunúť z odpisovej skupiny 6 (doba odpisovania 40 rokov) do odpisovej skupiny 5 (doba odpisovania 20 rokov) položku kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti č. 241 - športové a rekreačné stavby a 1265 – Budovy pre šport.” |
| Subjekt: | UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) |
| Pripomienka k: | K § 30d zákona č. 595.2003 o dani z príjmov - Z |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Za § 30d navrhujeme doplniť nový § 30e, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 30e Odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť (1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu športovej činnosti možno odpočítať súčet a) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, b) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu. (2) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na sponzorské od základu dane podľa odseku 1 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11. (3) Od základu dane možno podľa odseku 1 písm. a) až c) odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) súvisia s realizáciou projektu športovej činnosti len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a) až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu športovej činnosti. (4) Odpočet podľa odseku 1 nemožno uplatniť na výdavky (náklady), na ktoré bola poskytnutá úplná podpora z verejných financií. (5) Odpočet podľa odseku 1 môže využiť daňovník, ktorý v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b. (6) Projektom športovej činnosti, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odseku 1, sa rozumie písomný dokument (zmluva o sponzorstve v športe), v ktorom daňovník vymedzí predmet športovej činnosti. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu športovej činnosti, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt športovej činnosti musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu športovej činnosti. Lehota na predloženie projektu športovej činnosti daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi. (7) Finančné riaditeľstvo do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu športovej činnosti uplatnil odpočet podľa odseku 1, tieto údaje: a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka, b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, c) dátum začiatku realizácie projektu športovej činnosti, d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení. (8) Ak odpočet podľa odseku 1 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.“. Odôvodnenie: Navrhuje sa nový § 30e, ktorý upravuje odpočet výdavkov na športovú činnosť obdobným spôsobom ako pri výdavkoch na vedu a výskum, takzvaným superodpočtom, aby boli podnikatelia motivovaní podporovať športovú činnosť, pričom by si okrem 100% výdavkov, ktoré skutočne vynaložili na športovú činnosť formou sponzorského mohli odpočítať ďalších 25% zo základu dane. Ide o motivačný nástroj, aby sa aj súkromný sektor zapojil do podpory športu a zdravého životného štýlu. |
| Subjekt: | UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) |
| Pripomienka k: | K § 17 ods. 19 písm. h) zákona č. 595.2003 o dani z príjmov - Z |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 17 ods. 19 písm. h) navrhujeme slovo "použitia" nahradiť slovom "poskytnutia", v nasledujúcej časti vety ďalej navrhujeme nahradiť slovo "v príslušnom" slovom "v predchádzajúcom" a slovo "vykáže" slovom "vykázal". Odôvodnenie: U sponzora by išlo o výdavok (náklad) už po jeho poskytnutí (bez ohľadu na to, či ho sponzorovaný v príslušnom zdaňovacom období použil). Zároveň namiesto podmienky mať kladný základ dane v príslušnom zdaňovacom období je vhodné upraviť túto povinnosť tak, aby bol kladný základ dane v predchádzajúcom zdaňovacom období. |
| Subjekt: | UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) |
| Pripomienka k: | K § 8 ods. 1 písm. p) - Z |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 8 ods. 1 písm. p) sa na konci pripájajú slová “alebo športovým odborníkom podľa osobitného predpisu.37afaa)”. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 37afaa znie: „37afaa) § 6 ods. 3 písm b) a c) zákona č. 440/2015 Z. z. Odôvodnenie: Navrhovaná zmena zosúlaďuje zdaňovanie príjmov zo sponzorskej zmluvy, ktorých prijímateľom je športový odborník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, rovnako ako u športovca, ktorý vykonáva činnosť formou závislej činnosti na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. |
| Subjekt: | UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) |
| Pripomienka k: | K § 9 ods. 2 písm. ac) zákona č. 595.2003 o dani z príjmov - Z |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 9 ods. 2 písm. ac) sa slovo „vyznamenaní.59je)“ nahrádza slovami „vyznamenaní 59je), čestných štátnych titulov 59jf) a odmien športových reprezentantov 59jg) za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži.59jh)“. Poznámky pod čiarou k odkazom 59jf až 59jh znejú: „59jf) § 56 ods. 1 písm. b) a § 57 zákona č. 440/2015 Z. z. 59jg) § 29 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. 59jh) § 3 písm. h) prvý bod zákona č. 440/2015 Z. z.”. Odôvodnenie: S účinnosťou od 1. januára 2019 sa navrhuje oslobodenie peňažného plnenia a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. V prechodnom ustanovení sa navrhuje oslobodiť uvedené peňažné plnenie a nepeňažné plnenie už za zdaňovacie obdobie 2018. |
| Subjekt: | UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) |
| Pripomienka k: | K § 6 zákona č. 595.2003 o dani z príjmov - Z |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | K § 6 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov - Z V § 6 navrhujeme doplniť odsek 16 v nasledovnom znení: „(16) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom činnosti športovca alebo športového odborníka29aa) do výšky, na ktorú vznikne športovcovi alebo športovému odborníkovi nárok podľa osobitných predpisov15) ani odmena za športovú činnosť alebo za dosiahnuté životné jubileum poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi formou dotácie podľa osobitného predpisu34a) aj vtedy, ak sú poskytnutá prostredníctvom tretej osoby.“. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 34a znie: „34a) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. Odôvodnenie: Navrhuje sa vykonanie zmeny, ktorou sa dosiahne, aby predmetom dane z príjmov fyzických osôb neboli cestovné náhrady poskytnuté športovcovi a športovému odborníkovi a dotácie z verejných prostriedkov (od štátu, VÚC alebo mesta/obce) poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi SZČO priamo alebo prostredníctvom jeho klubu/zväzu. |
| Subjekt: | UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) |
| Pripomienka k: | K § 6 ods. 2 písm. e) a § 43 ods. 2 písm. h) zákona č. 595.2003 o dani z príjmov- Z |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 6 ods. 2 písm. e) sa za slová “športového odborníka podľa osobitného predpisu29aa)“ vkladajú slová “pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14”. V § 43 ods. 3 písm. h) sa za slová “podľa § 6 ods. 2 písm. a)” dopĺňa čiarka a vkladajú sa slová “príjmy športovca a športového odborníka podľa § 6 ods. 2 písm. e) okrem príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab)”. Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sa dosiahne jednak zníženie administratívnej a účtovnej náročnosti vykonávania športovej činnosti športovcov a športových odborníkov, ktorí športovú činnosť vykonávajú ako SZČO často popri ich hlavnom zamestnaní v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj okamžité zrazenie a odvedenie zrážkovej dane správcovi dane (do štátneho rozpočtu) zo strany športovej organizácie, ktorá im poskytuje zmluvnú odmenu za ich športovú činnosť, t.j. daň by sa neodvádzala až po skončení daňového roku pri podaní daňového priznania. Toto opatrenie mám potenciál zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu i administratívne zjednodušiť život športovej obce, čo ju bude motivovať k využívaniu možnosti uplatniť inštitút zrážkovej dane z príjmov. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť športový klub alebo iný subjekt, pre ktorý budú športovec alebo športový odborník vykonávať športovú činnosť, uhradiť zmluvnú odmenu netto po zrazení a odvedení dane z príjmov, čím by bol tento ich príjem daňovo vysporiadaný a športovci í športoví odborníci (SZČO) nebudú iba kvôli tomuto príjmu musieť viesť účtovníctvo. Ak sú okrem toho aj zamestnaní, nebudú si podávať ani daňové priznanie, ktoré za nich podá ich zamestnávateľ. Zrážkovú daň zrazenú z príjmu športovca alebo športového odborníka odvedie správcovi dane osoba, ktorá im podľa zmluvy uhrádza odmenu. Športovec a športový odborník (SZČO) sa však bude môcť podľa § 43 ods. 14 písomne v zmluve dohodnúť so športovou organizáciou, pre ktorú vykonáva činnosť (poskytuje službu) na tom, že príjem mu bude uhradený brutto a daň z príjmu si vysporiada po skončení daňového obdobia sám. V takom prípade si bude musieť športovec a športový odborník sám podať aj daňové priznanie. Športovec a športový odborník sa bude môcť rozhodnúť rovnako ako umelec, že mu klub zrazí a odvedie za neho daň z príjmov správcovi dane, alebo podpíše dohodu o nezdanení a prizná a zdaní si príjem sám v rámci svojho daňového priznania. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 17 ods. 31; § 21 ods. 2 písm. l); § 43 ods. 3 písm. o); § 43 ods. 17 – 21; § 46 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme, aby sa daň z peňažných a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa § 2 písm. z) od držiteľa podľa § 2 písm. y) nevyberala zrážkou, ale aby tieto plnenia poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uvádzal a zdaňoval prostredníctvom daňového priznania. Zdôvodnenie: Nesystémové riešenie Vyberanie zrážkovej dane z nepeňažných príjmov fyzických a právnických osôb, daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (slovenských daňových rezidentov), predstavuje nesystémové riešenie, ktoré nemá v našej legislatívne obdobu – spôsobuje roztrieštenie ustálenej štruktúry slovenského daňového systému. Ekonomická diskriminácia Peňažné plnenia vyplácané poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa vzťahujú k ich aktívnej činnosti (napr. prednášková činnosť). Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v súvislosti s touto činnosťou často vykazujú nezanedbateľné súvisiace výdavky (napr. pri biomedicínskom výskume). Uplatnenie zrážkovej dane na celé peňažné plnenie a zamedzenie možnosti považovať výdavky vzťahujúce sa k príjmu prijatému od držiteľa za daňové výdavky spôsobuje zdanenie obratu, resp. hrubého výnosu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti namiesto zisku, čo považujeme za ekonomicky diskriminačné. Administratívna záťaž Uplatňovanie zrážkovej dane predstavuje dodatočnú administratívnu záťaž tak na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj na strane držiteľov, spojenú s evidenciou, podávaním hlásení a uskutočňovaním platieb zrážkovej dane. Možnosť odkontrolovať zdanenie prostredníctvom daňového priznania Jedným z dôvodov zavedenia zrážkovej dane od 1.1.2015 bola obava z nemožnosti odkontrolovať, či poskytovatelia zdravotnej starostlivosti predmetné príjmy uviedli vo svojich daňových priznaniach a zdanili. Od 1.1.2016 sú však držitelia povinní predkladať Národnému centru zdravotníckych informácií (NCZI) správy o výdavkoch na propagáciu, marketing a peňažné a nepeňažné plnenia poskytnutých zdravotníckemu pracovníkovi alebo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti priamo alebo nepriamo prostredníctvom tretej osoby. Prostredníctvom evidencie NCZI môže daňová správa jednoducho odkontrolovať, či došlo k zdaneniu predmetných príjmov prostredníctvom daňových priznaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 7. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 106 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 52zz sa dopĺňa odsekom, ktorý znie nasledovne: “() Ustanovenie § 30c ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019.“. V § 52zz sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie nasledovne: “() Ustanovenie § 30c ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri projekte výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2020.“. Odôvodnenie: V zmysle vyššie uvedenej pripomienky k §30c |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 8. Zásadná pripomienka k čl. I. opatrenie na odstránenie škody spôsobenej daňovým subjektom v roku 2011 v SR zavedením dane z emisných kvót bezodplatne pripísaných na účet daňovníka vedený v registri emisných kvót |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Schválením zákona č. 548/2010 Z. z., ktorý zmenil a doplnil zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) a zaviedol novú daň z emisných kvót bezodplatne pripísaných na účet daňovníka vedený v registri emisných kvót V súčasnosti prebiehajú v Slovenskej republike (ďalej iba SR) spory o vrátenie nezákonne vyberanej dane z emisných kvót za rok 2011. Predpokladá sa, že tieto súdne spory budú rozhodnuté v prospech daňových subjektov, ktoré zaplatili daň z emisných kvót za rok 2011, nakoľko Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) svojím rozsudkov zo dňa 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 (PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty), rozhodol takto: „Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty.“ V dôsledku vzniknutej situácie žiadame Ministerstvo financií SR, aby v zmysle § 13 zákona č. 567/1992 Z. z. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky za účelom naplnenia zodpovednosti vlády SR za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, zamedzila nehospodárnemu čerpaniu prostriedkov na súdne spory (trovy, poplatky ...) a na primerané úroky za nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov a zabezpečilo zákonnou úpravou (napríklad novelou zákona o dani z príjmov, ktorej súčasťou, aj keď nezmyselne, bola daň z emisných kvót) vrátenie nezákonne vybranej dane z emisných kvót za rok 2011 všetkým daňovým subjektom, ktorí túto daň zaplatili na základe žiadosti daňového subjektu, ktorú daňový subjekt predloží správcovi dane a ktorej povinnou prílohou budú kópia podaného daňového priznania/daňových priznaní, kópie výpisov z bankových účtov o úhrade dane (preddavkov aj doplatkov) a tiež rôzna ďalšia dokumentácia v danej veci, ktorú daňový subjekt v minulosti predložil správcovi dane. Uvedené žiadame zrealizovať v čo najskoršom časovom horizonte, aby sa výška súdnych trov a primeraných úrokov za neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov nezvyšovala – napr. novelu zákona pripraviť a pripomienkovať v skrátenom pripomienkovacom konaní a následne prejednať v parlamente v rámci skráteného legislatívneho konania, nakoľko hrozia štátu značné hospodárske škody. Zabezpečiť schválenie novely zákona napr. s účinnosťou od 01.09.2019 tak, aby daňové subjekty mohli podať žiadosť o vrátenie dane do 3 mesiacov odo dňa účinnosti zákona a aby správca dane bol povinný vrátiť túto nezákonnú daň do 2 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti daňového subjektu. Odôvodnenie: Spoločenstvo a jeho členské štáty súhlasili s plnením svojich záväzkov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov pod Kjótskym protokolom. Za účelom plnenia týchto záväzkov prijali Smernicu 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 96/61/ES (ďalej „Smernica“), ktorá má, okrem iného, za cieľ prispievať k účinnejšiemu plneniu záväzkov EÚ a členských štátov prostredníctvom efektívneho európskeho trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov a čonajmenšieho zníženia hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, ako to vyplýva z jej Článku 1 s názvom „Predmet“, kde sa hovorí: „Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve (ďalej len ,systém spoločenstva‘) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.“ V Článku 10 tej istej Smernice s názvom „Spôsob prideľovania“ sa tiež, okrem iného, uvádza: „Pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 pridelia členské štáty najmenej 90 % kvót zadarmo.“ V zmysle Smernice 2003/87/ES boli členské štáty povinné vypracovať pre každé obchodovateľné obdobie národný alokačný plán (ďalej ako „NAP“), v ktorom okrem iného mali upraviť, aké množstvo emisných kvót bude rozdelené medzi účastníkov obchodovania s emisnými kvótami a akým spôsobom a metódami budú tieto prideľované za účelom venovania zvýšenej pozornosti environmentálnym aktivitám, zameraným na znižovanie vypúšťania emisií, na zmenu technológie výroby a investovanie do nových technológií, pri ktorých by dochádzalo k podstatnému znižovaniu emisií CO2, resp. niekde aj k ich úplnému eliminovaniu. Prideľované kvóty mali byť motivujúcim prvkom pre jednotlivé krajiny a spoločnosti, aby svoje technologické zariadenia posunuli na podstatne vyššiu úroveň a zabránili znečisťovaniu životného prostredia vypúšťaním nežiadúcich emisií. Na obsah NAP jednotlivých členských štátov dohliada Európska komisia (ďalej len EK). Pokiaľ EK vyhodnotí, že NAP alebo ktorýkoľvek z jeho aspektov je nekompatibilný s kritériami uvedenými v smernici, môže EK zamietnuť NAP. Ak je NAP v súlade s pravidlami zavedenými Smernicou, EK schváli NAP. V slovenskom NAP na roky 2008 – 2012, schválenom EK, bolo uvedené, že 90 % emisných kvót by malo byť pridelené bezodplatne. Možnosť zdaňovania bezodplatne pridelených emisných kvót v slovenskom NAP na roky 2008 – 2012 uvedená nebola. V čase prípravy tohto návrhu novely zákona aj v čase jeho schvaľovania mala Národná rada SR, ako aj štátne orgány v oblastí daní, a to či už daňové úrady, Finančná správa a Ministerstvo financií, vedomosť o tom, že zavedenie tejto dane je v rozpore s právom EÚ, aj s Ústavou SR. Prvý krát na to boli upozornení rozhodnutím prezidenta SR zo dňa 16.12.2010, keď vrátil do parlamentu zákon z 1.12.2010, v ktorom poukázal na tento rozpor, disponovali informáciami o tom, že zdanenie emisných kvót 80% daňou je v rozpore so Smernicou 2003/87/ES, ktorá hovorí o prideľovaní emisných kvót ako o bezodplatnom a kde Slovenská republika predložila v minulosti aj 5 ročný plán, v ktorom úvaha o zdanení nielenže nebola uvedená, ale nebola ani naznačená. Z čoho jasne vyplýva, že dodatočne schválenie dane z emisných kvót vo výške 80% bolo takto v rozpore s Ústavou SR, článku 1, 2, ktorým sa Slovenská republika zaviazala k dodržiavaniu smerníc EÚ. Krátko po zavedení tejto úpravy si slovenský zákonodarca uvedomil, že takáto daň nie je v súlade ani s ústavným právom, ani s právom európskej únie, a tak sa začalo pracovať na jeho zrušení tak, že 37 poslancov Národnej rady SR podalo návrh na pozastavenie účinnosti § 51b zákona o dani z príjmov na Ústavný súd SR. Dňa 13.06.2012 Ústavný súd SR pozastavil účinnosť ustanovenia § 51b zákona o dani z príjmov, predovšetkým z dôvodu, že bol potvrdený rozpor dane z emisných kvót s právom EÚ. Daň z emisných kvót sa stala predmetom skúmania Európskej komisie, a to konkrétne prostredníctvom jej Generálneho direktoriátu pre klimatické záležitosti. V Uznesení Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 114/2011-179 zo dňa 13. júna 2012, ktorým Ústavný súd SR pozastavil účinnosť § 51b zákona o dani z príjmov, sa okrem iného uvádzajú základné výhrady Európskej komisie k dani z emisných kvót, ktoré vyplývajú z komunikácie medzi Európskou komisiou a zástupcami Slovenskej republiky v liste zo dňa 18.05.2011 (detaily je možné pozrieť na str. 11 – 16 v uznesení): - rozpor dane z emisných kvót so Smernicou 2003/87/ES, - sadzba dane z emisných kvót je konfiškačná, - vplyv na hodnotu emisných kvót, - rozpor so zásadou istoty, - daň znižuje ekonomickú motiváciu znižovať emisie, - udeľovanie povinnosti prevádzkovateľom v rozpore so Smernicou, - prípadná nadalokácia nesmie byť dôvodom na zmenu pravidiel, - zákaz spätnej zmeny podmienok na udelenie emisných kvót, - rozpor dane s cieľmi Smernice. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) svojím rozsudkom z 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 (PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty) (Príloha č. 9), rozhodol takto: „Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili,vo výške 80 % ich hodnoty.“ Predmetom rozhodovania bol návrh na začatie prejudiciálneho konania, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (Slovensko) z 15. februára 2017 a doručený Súdnemu dvoru 24. mája 2017, ktorý súvisí s konaním spoločnosti PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty. Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má Smernica 2003/87/ES vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty. Odobratím takmer celej hospodárskej hodnoty emisných kvót táto daň vedie k úplnému potlačeniu stimulačných mechanizmov, na ktorých je postavený systém obchodovania s emisnými kvótami, a v dôsledku toho k potlačeniu stimulov určených na podporu zníženia emisií skleníkových plynov. Podniky, ktorým sa odoberie 80 % hospodárskej hodnoty emisných kvót, stratia takmer všetky stimuly investovať do opatrení na zníženie svojich emisií, ktoré by im umožnili dosiahnuť zisk z predaja svojich nevyužitých kvót. Súdny dvor uvádza, že preto je potrebné konštatovať, že dôsledkom tohto zdanenia je potlačenie zásady bezodplatnosti prideľovania emisných kvót skleníkových plynov upravenej v Článku 10 Smernice a ohrozenie cieľov sledovaných touto Smernicou. A v dôsledku toho je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, ako je vyššie uvedené znenie rozhodnutia tohto rozsudku. Následne boli zverejnené aj v SR rozsudky - Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2018 – spisová značka 2S/41/2012 a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2018 – spisová značka 2S/4/2018. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 6. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 106 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 52zz sa dopĺňa odsekom, ktorý znie nasledovne: ()Ustanovenia § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. Pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2018, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú Odôvodnenie: V súvislosti s vyššie navrhovanou úpravou odpisov |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 5. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 106 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme doplniť do § 52zz Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020, nový odsek v nasledovnom znení: „(15) Ustanovenia § 11 ods. 4 písm. b), § 11 ods. 12, § 38 ods. 1 a § 39 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvý krát použijú za zdaňovacie obdobie roka 2019.“ Odôvodnenie: Ide o úpravu, ktorou navrhujeme upresniť aplikáciu novely účinnej od 1.1.2020 týkajúcej sa ročného zúčtovania preddavkov na daň (a súvisiacimi povinnosťami zamestnávateľa) za zdaňovacie obdobie 2019. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 4. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nového novelizačného bodu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30c ods. 7: V § 30c ods. 9 sa slovo „štyroch“ nahrádza slovom „desiatich“. Odôvodnenie: Začínajúce podniky prinášajúce technologicky náročné a disruptívne inovácie môžu vzhľadom na nábehovú krivku ich komerčného využitia dosiahnuť kladný základ dane (po umorení strát) v horizonte viac ako 4 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunúť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, by teda nemuseli mať možnosť uplatniť super odpočet. Výrazne dlhšia, prípadne neobmedzená lehota na prenos nároku na odpočet, je navyše bežná v iných vyspelých ekonomikách, ktoré dlhodobo podporujú firemný výskum a vývoj prostredníctvom odpočtu, napríklad: Austrália, Singapur, Írsko a Belgicko – neobmedzene; Kanada a USA – 20 rokov; Španielsko – 18 rokov; Luxembursko – 10 rokov; Južná Kórea – pri startupoch 10 rokov; Holandsko – 9 rokov. Za účelom zvýšenia atraktívnosti a konkurencieschopnosti super odpočtu v medzinárodnom kontexte sa navrhuje predĺženie lehoty na uplatnenie nároku na odpočet na obdobie 10 rokov. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 3. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nového novelizačného bodu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30c ods. 7: V § 30c ods. 7 sa v tretej vete za slovom „podpísaný” nahrádzajú slová „pred začatím jeho realizácie“ slovami „do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si pri jeho realizácií daňovník uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2“ Odôvodnenie: Cieľom zavedenia tzv. super odpočtu do legislatívy bolo zvýšiť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, naštartovať dlhodobý znalostný a inkluzívny hospodársky rast a v neposlednom rade prilákať zahraničné investície na Slovensko. Jedným zo značných aplikačných problémov uplatnenia tohto mechanizmu v praxi je povinnosť podpísania projektu výskumu a vývoja pred začiatkom jeho realizácie. Toto predstavuje významnú administratívnu prekážku brániacu vyššiemu využitiu tohto nástroja, keďže daňovníci mnohokrát nedokážu vopred konkrétne zadefinovať merateľné a dosiahnuteľné parametre projektu, použité metódy, či preukázať samotnú technickú neistotu výskumu a vývoja, ktorá je predpokladom pre úspešné uplatnenie super odpočtu. Rovnako nezriedka nie je z ekonomického hľadiska možné určiť, či náklady na daný projekt budú dostatočné významné, aby bolo rentabilné pre účely super odpočtu takýto projekt dokumentovať. Vo vysoko konkurenčnom prostredí, v akom sa pohybujú tzv. technologické startupy a iné inovatívne subjekty podnikajúce v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, môže navyše takáto formalistická povinnosť narušiť konkurencieschopnosť takýchto daňovníkov, keďže cenou za uplatnenie super odpočtu môže byť zbrzdenie riešenia projektu výskumu a vývoja a teda potenciálne strata konkurenčnej výhody. Z toho dôvodu, ako reakcia na problémy identifikované v podnikateľskej praxi a s cieľom uľahčenia prístupu k tomuto nástroju, sa podobne ako v Českej republike umožňuje daňovníkom podpísať finálnu verziu projektu výskumu a vývoja najneskôr v momente, kedy skutočne dochádza k uplatneniu odpočtu prislúchajúcich výdavkov (nákladov) v daňovom priznaní. Navrhovaná zmena umožní daňovníkom zozbierať kvalitnejšiu projektovú dokumentáciu preukazujúcu nárok na uplatnenie super odpočtu, a tiež povedie ku zatraktívneniu samotného nástroja super odpočtu pre začínajúce podniky, keďže sa zamedzí situáciám, kedy kvôli počiatočnému vynaloženiu nevýznamných nákladov na riešenie projektu naň už následne nebude možnosť uplatniť super odpočet. Navrhujeme nasledovné úpravy v §30c ods. 9: |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 1. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačným bodom 62, 65, 107 a 108 (§ 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 26 ods. 1 sa pred odpisovú skupinu 1 vkladá nová odpisová skupina 0, ktorá znie: Odpisová skupina 0 Doba odpisovania 2 roky V § 27 ods. 1 sa pred odpisovú skupinu 1 vkladá nová odpisová skupina 0, ktorá znie: Odpisová skupina 0 Ročný odpis 1/2 V prílohe č. 1 sa pred odpisovú skupinu 1 vkladá nová odpisová skupina 0, ktorá znie: „Odpisová skupina 0 Položka KP 0 - 1 29.10.2 Názov: Len: osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené „BEV“ alebo PHEV“ v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie. Položka KP 0 - 2 26.2 Názov: Počítače a periférne zariadenia okrem terminálov POS, bankomatov a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1 položka 1-13 znie: 1 - 13 26.20.12 Terminály POS, ATM a podobné zariadenia, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1 položka 1-24 znie: „1 - 24 29.10.2 Osobné automobily okrem osobných automobilov, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18 P.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedené „BEV“ alebo „PHEV“ v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie“. Odôvodnenie: V nadväznosti na schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike vládou SR sa zákonom o dani z príjmov zvýhodňuje odpisovanie elektromobilov. Zavádza sa nová odpisová skupina 0 s dobou odpisovania 2 roky, do ktorej sú zaradené osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedenú skratku BEV alebo PHEV. Uvedené opatrenie má za cieľ zvýšiť motiváciu podnikateľského sektoru na obstaranie elektromobilu s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy. Navrhovanou úpravou dochádza k podpore bateriových elektrických vozidiel (BEV) alebo plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV), pričom plug-in hybridné elektrické vozidlá môžu byť v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie. Navrhujeme doplniť dôvodovú správu nasledovne: „Do novej odpisovej skupiny 0 sa rovnako zaradia počítače a periférne zariadenia (napr. 3D tlačiarne, servery a podobne) s výnimkou terminálov POS, ATM a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť. Vykonávanie výskumno-vývojových aktivít v technicky náročných odvetviach je v mnohých prípadoch závislé od vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorá veľmi rýchlo podlieha morálnemu zastarávaniu. Osobitnou kategóriou je 3D tlač, keďže táto disruptívna technológia ponúkajúca veľmi široké možnosti využitia sa, u nás aj v zahraničí, dostáva do popredia nielen v automobilovom priemysle, ale aj v iných priemyselných a inovatívnych odvetviach. Keďže sa životný cyklus hardvéru v dôsledku rýchleho technologického pokroku skracuje, pôvodná štvorročná doba odpisovania už v súčasnosti nekorešponduje s inovačnými cyklami týchto progresívnych technológií. Aby sa v Slovenskej republike podporilo využívanie špičkových technológií a inovačný potenciál ekonomiky ako takej, bude doba odpisovania takéhoto majetku 2 roky. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 2. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 66 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme zo znenia § 30 odsek 1 vypustiť druhú vetu „Ak sa daňovník v zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, nepovažuje za mikrodaňovníka, môže si uplatniť tento odpočet najviac do výšky 50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou.“. Odôvodnenie: Vnímame veľmi pozitívne opätovné zavedenie možnosti odpočtu daňovej straty po dobu 5 rokov. Avšak nevidíme dôvod zavedenia limitu pre jej maximálnu výšku odpočtu, ak bola daňová strata daňovníkom vykázaná oprávnene. Pri navrhovanom spôsobe odpočtu daňovej straty max. do 50% základu dane, by mohlo dôjsť po ťažkom roku krízy k tomu, že daňovník by si stratu po dobu 5 rokov nemusel stihnúť odpočítať a to napriek tomu, že po celú dobu by vykázal základ dane. Z toho dôvodu navrhujeme vylúčiť druhú vetu z navrhovaného znenia §30, ods. 1. |
| Subjekt: | SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) |
| Pripomienka k: | Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020 (§ 52zz) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nasledovné prechodné ustanovenia k zmenám odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v bodoch 6 a 7 vyššie: 8. § 52zz sa dopĺňa odsekom 15, ktorý znie nasledovne: “(15) Ustanovenie § 30c ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019.“. 9. § 52zz sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie nasledovne: “(16) Ustanovenie § 30c ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri projekte výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2020.“. |
| Subjekt: | SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) |
| Pripomienka k: | Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj (§ 30c) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30c ods. 7: 6. V § 30c ods. 7 sa v tretej vete za slovom „podpísaný” nahrádzajú slová „pred začatím jeho realizácie“ slovami „do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si pri jeho realizácií daňovník uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2“ Odôvodnenie: Cieľom zavedenia tzv. super odpočtu do legislatívy bolo zvýšiť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, naštartovať dlhodobý znalostný a inkluzívny hospodársky rast a v neposlednom rade prilákať zahraničné investície na Slovensko. Jedným zo značných aplikačných problémov uplatnenia tohto mechanizmu v praxi je povinnosť podpísania projektu výskumu a vývoja pred začiatkom jeho realizácie. Toto predstavuje významnú administratívnu prekážku brániacu vyššiemu využitiu tohto nástroja, keďže daňovníci mnohokrát nedokážu vopred konkrétne zadefinovať merateľné a dosiahnuteľné parametre projektu, použité metódy, či preukázať samotnú technickú neistotu výskumu a vývoja, ktorá je predpokladom pre úspešné uplatnenie super odpočtu. Rovnako nezriedka nie je z ekonomického hľadiska možné určiť, či náklady na daný projekt budú dostatočné významné, aby bolo rentabilné pre účely super odpočtu takýto projekt dokumentovať. Vo vysoko konkurenčnom prostredí, v akom sa pohybujú tzv. technologické startupy a iné inovatívne subjekty podnikajúce v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, môže navyše takáto formalistická povinnosť narušiť konkurencieschopnosť takýchto daňovníkov, keďže cenou za uplatnenie super odpočtu môže byť zbrzdenie riešenia projektu výskumu a vývoja a teda potenciálne strata konkurenčnej výhody. Z toho dôvodu, ako reakcia na problémy identifikované v podnikateľskej praxi a s cieľom uľahčenia prístupu k tomuto nástroju, sa podobne ako v Českej republike umožňuje daňovníkom podpísať finálnu verziu projektu výskumu a vývoja najneskôr v momente, kedy skutočne dochádza k uplatneniu odpočtu prislúchajúcich výdavkov (nákladov) v daňovom priznaní. Navrhovaná zmena umožní daňovníkom zozbierať kvalitnejšiu projektovú dokumentáciu preukazujúcu nárok na uplatnenie super odpočtu, a tiež povedie ku zatraktívneniu samotného nástroja super odpočtu pre začínajúce podniky, keďže sa zamedzí situáciám, kedy kvôli počiatočnému vynaloženiu nevýznamných nákladov na riešenie projektu naň už následne nebude možnosť uplatniť super odpočet. Navrhujeme nasledovné úpravy v §30c ods. 9: 7. V § 30c ods. 9 sa slovo „štyroch“ nahrádza slovom „desiatich“. Odôvodnenie: Začínajúce podniky prinášajúce technologicky náročné a disruptívne inovácie môžu vzhľadom na nábehovú krivku ich komerčného využitia dosiahnuť kladný základ dane (po umorení strát) v horizonte viac ako 4 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunúť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, by teda nemuseli mať možnosť uplatniť super odpočet. Výrazne dlhšia, prípadne neobmedzená lehota na prenos nároku na odpočet, je navyše bežná v iných vyspelých ekonomikách, ktoré dlhodobo podporujú firemný výskum a vývoj prostredníctvom odpočtu, napríklad: Austrália, Singapur, Írsko a Belgicko – neobmedzene; Kanada a USA – 20 rokov; Španielsko – 18 rokov; Luxembursko – 10 rokov; Južná Kórea – pri startupoch 10 rokov; Holandsko – 9 rokov. Za účelom zvýšenia atraktívnosti a konkurencieschopnosti super odpočtu v medzinárodnom kontexte sa navrhuje predĺženie lehoty na uplatnenie nároku na odpočet na obdobie 10 rokov. |
| Subjekt: | SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) |
| Pripomienka k: | § 26 a § 27 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme doplniť dôvodovú správu nasledovne: Do novej odpisovej skupiny 0 sa rovnako zaradia počítače a periférne zariadenia (napr. 3D tlačiarne, servery a podobne) s výnimkou terminálov POS, ATM a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť. Vykonávanie výskumno-vývojových aktivít v technicky náročných odvetviach je v mnohých prípadoch závislé od vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorá veľmi rýchlo podlieha morálnemu zastarávaniu. Osobitnou kategóriou je 3D tlač, keďže táto disruptívna technológia ponúkajúca veľmi široké možnosti využitia sa, u nás aj v zahraničí, dostáva do popredia nielen v automobilovom priemysle, ale aj v iných priemyselných a inovatívnych odvetviach. Keďže sa životný cyklus hardvéru v dôsledku rýchleho technologického pokroku skracuje, pôvodná štvorročná doba odpisovania už v súčasnosti nekorešponduje s inovačnými cyklami týchto progresívnych technológií. Aby sa v Slovenskej republike podporilo využívanie špičkových technológií a inovačný potenciál ekonomiky ako takej, bude doba odpisovania takéhoto majetku 2 roky. Navrhujeme nasledovné úpravy prílohy č. 1: 0 – 2 26.2 Počítače a periférne zariadenia okrem - terminálov POS, bankomatov a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. 4. V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1 položka 1-13 znie: „1 - 13 26.20.12 Terminály POS, ATM a podobné zariadenia, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K Čl. I bod 106 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | § 52zz navrhujeme doplniť odsekom 16, ktorý znie nasledovne: “(16) Ustanovenie § 30c ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri projekte výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2020.“. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | Dopliť novelizačný bod - § 30c ods. 9 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | 7. V § 30c ods. 9 sa slovo „štyroch“ nahrádza slovom „desiatich“. Odôvodnenie: Začínajúce podniky prinášajúce technologicky náročné a disruptívne inovácie môžu vzhľadom na nábehovú krivku ich komerčného využitia dosiahnuť kladný základ dane (po umorení strát) v horizonte viac ako 4 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunúť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, by teda nemuseli mať možnosť uplatniť super odpočet. Výrazne dlhšia, prípadne neobmedzená lehota na prenos nároku na odpočet, je navyše bežná v iných vyspelých ekonomikách, ktoré dlhodobo podporujú firemný výskum a vývoj prostredníctvom odpočtu, napríklad: Austrália, Singapur, Írsko a Belgicko – neobmedzene; Kanada a USA – 20 rokov; Španielsko – 18 rokov; Luxembursko – 10 rokov; Južná Kórea – pri startupoch 10 rokov; Holandsko – 9 rokov. Za účelom zvýšenia atraktívnosti a konkurencieschopnosti super odpočtu v medzinárodnom kontexte sa navrhuje predĺženie lehoty na uplatnenie nároku na odpočet na obdobie 10 rokov. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K bodom 62, 65, 107 a 108 - § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nasledovné úpravy prílohy č. 1: - bod 107 (Odpisová skupina 0) doplniť o text: "Položka KP: 0 - 2, 26.2., Názov: Počítače a periférne zariadenia okrem - terminálov POS, bankomatov a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. - bod 108 (Odpisová skupina 1) doplniť: V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1 položka 1-13 znie: „1 - 13 26.20.12 Terminály POS, ATM a podobné zariadenia, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. Zároveň navrhujeme doplniť dôvodovú správu nasledovne: Do novej odpisovej skupiny 0 sa rovnako zaradia počítače a periférne zariadenia (napr. 3D tlačiarne, servery a podobne) s výnimkou terminálov POS, ATM a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť. Vykonávanie výskumno-vývojových aktivít v technicky náročných odvetviach je v mnohých prípadoch závislé od vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorá veľmi rýchlo podlieha morálnemu zastarávaniu. Osobitnou kategóriou je 3D tlač, keďže táto disruptívna technológia ponúkajúca veľmi široké možnosti využitia sa, u nás aj v zahraničí, dostáva do popredia nielen v automobilovom priemysle, ale aj v iných priemyselných a inovatívnych odvetviach. Keďže sa životný cyklus hardvéru v dôsledku rýchleho technologického pokroku skracuje, pôvodná štvorročná doba odpisovania už v súčasnosti nekorešponduje s inovačnými cyklami týchto progresívnych technológií. Aby sa v Slovenskej republike podporilo využívanie špičkových technológií a inovačný potenciál ekonomiky ako takej, bude doba odpisovania takéhoto majetku 2 roky. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K Čl. I bod 106 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020 (§ 52zz) Navrhujeme § 52zz doplniť odsekom 15, ktorý znie nasledovne: “(15) Ustanovenie § 30c ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019.“. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | Doplniť nový novelizačný bod - Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj (§ 30c) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nasledovné úpravy v § 30c ods. 7: V § 30c ods. 7 sa v tretej vete za slovom „podpísaný” nahrádzajú slová „pred začatím jeho realizácie“ slovami „do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si pri jeho realizácií daňovník uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2“. Odôvodnenie: Cieľom zavedenia tzv. super odpočtu do legislatívy bolo zvýšiť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, naštartovať dlhodobý znalostný a inkluzívny hospodársky rast a v neposlednom rade prilákať zahraničné investície na Slovensko. Jedným zo značných aplikačných problémov uplatnenia tohto mechanizmu v praxi je povinnosť podpísania projektu výskumu a vývoja pred začiatkom jeho realizácie. Toto predstavuje významnú administratívnu prekážku brániacu vyššiemu využitiu tohto nástroja, keďže daňovníci mnohokrát nedokážu vopred konkrétne zadefinovať merateľné a dosiahnuteľné parametre projektu, použité metódy, či preukázať samotnú technickú neistotu výskumu a vývoja, ktorá je predpokladom pre úspešné uplatnenie super odpočtu. Rovnako nezriedka nie je z ekonomického hľadiska možné určiť, či náklady na daný projekt budú dostatočné významné, aby bolo rentabilné pre účely super odpočtu takýto projekt dokumentovať. Vo vysoko konkurenčnom prostredí, v akom sa pohybujú tzv. technologické startupy a iné inovatívne subjekty podnikajúce v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, môže navyše takáto formalistická povinnosť narušiť konkurencieschopnosť takýchto daňovníkov, keďže cenou za uplatnenie super odpočtu môže byť zbrzdenie riešenia projektu výskumu a vývoja a teda potenciálne strata konkurenčnej výhody. Z toho dôvodu, ako reakcia na problémy identifikované v podnikateľskej praxi a s cieľom uľahčenia prístupu k tomuto nástroju, sa podobne ako v Českej republike umožňuje daňovníkom podpísať finálnu verziu projektu výskumu a vývoja najneskôr v momente, kedy skutočne dochádza k uplatneniu odpočtu prislúchajúcich výdavkov (nákladov) v daňovom priznaní. Navrhovaná zmena umožní daňovníkom zozbierať kvalitnejšiu projektovú dokumentáciu preukazujúcu nárok na uplatnenie super odpočtu, a tiež povedie ku zatraktívneniu samotného nástroja super odpočtu pre začínajúce podniky, keďže sa zamedzí situáciám, kedy kvôli počiatočnému vynaloženiu nevýznamných nákladov na riešenie projektu naň už následne nebude možnosť uplatniť super odpočet. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 106 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | nahradiť slovami „aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia“. § 52zz ods. 11 návrhu zákona by znel: „Ustanovenie § 30 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na daňové straty vykázané aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.“ Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa uvedené prechodné ustanovenie k § 30 ods. 1 upravilo tak, aby sa legislatívna úprava v znení účinnom od 1. januára 2020, použila na umorovanie daňových strát vykázaných aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | Všeobecne - návrh na doplnenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Klub 500 navrhuje zásadným spôsobom rozšíriť možnosti odpisovania daňových strát. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K definícii mikrodaňovníka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Všetky návrhy vzťahujúce sa na "zvýhodnenie" mikrodaňovníkov = vhodné by bolo, aby išlo o dobrovoľné uplatňovanie zvýhodnenia; tzn. do jednotlivých ustanovení zadefinovať pojem "môže sa rozhodnúť" (napríklad opravnú položku k pohľadávkam sa môže rozhodnúť zahrnúť do daňových výdavkov v súlade s osobitným predpisom). Dobrovoľnosť uplatnenia ustanovení zvýhodňujúcich mikrodaňovníkov navrhujeme z dôvodu, že ZDP je komplikovaný zákon na pochopenie a výklad. Každá výnimka pre vybranú skupinu daňovníkov je ešte ďalšou komplikáciou nielen na pochopenie ale aj uplatňovanie v praxi). |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 59 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 25a písm. a) navrhujeme za slová „o všetky zníženia“ vložiť slová „a zvýšenia“. § 25a písm. a) by znelo: „obstarávacia cena,118) ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa písmena d), upravená o všetky zníženia a zvýšenia tejto ceny, ktoré neboli zahrnuté do základu dane,“. Odôvodnenie: Navrhujeme do uvedeného ustanovenia doplniť okrem úpravy obstarávacej ceny o všetky zníženia, ktoré neboli zahrnuté do základu dane, aj všetky zvýšenia tejto ceny, ktoré neboli zahrnuté do základu dane. Takýto prístup zabezpečí právnu istotu daňových subjektov a rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na to či sa obstarávacia cena finančného majetku zvýši alebo zníži. Zároveň navrhujeme alikvotne upraviť aj ustanovenie § 25 ods. 6 písm. a) Zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 5 ods. 7 písmene h) navrhujeme slová „zo sociálneho fondu zamestnávateľa“ nahradiť slovami „poskytnutý zamestnávateľom“. § 5 ods. 7 písm. h) návrhu zákona by znelo: „h) príspevok poskytnutý zamestnávateľom, ak je poskytnutý zamestnancovi na preventívnu zdravotnú starostlivosť nad rozsah ustanovený osobitným predpisom,17“).“ Odôvodnenie: Navrhujeme z uvedeného bodu vypustiť obmedzenie príspevkov len na príspevky poskytnuté zo sociálneho fondu zamestnávateľa. Zároveň navrhujeme, aby uvedený náklad na preventívne prehliadky bol na strane zamestnávateľa daňovým výdavkom. Zámerom navrhovanej novely zákona v uvedenom bode je zavedenie nového oslobodeného druhu príjmu na preventívnu zdravotnú starostlivosť, poskytovanú nad rámec zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tvorcu legislatívy je, aby zamestnávateľ podporil účasť zamestnancov na preventívnych zdravotných prehliadkach a efektívnym a účinným spôsobom podporil ochranu zdravia zamestnancov a prevenciu pred rôznymi civilizačnými ochoreniami. V praxi sa stáva, že prostriedky zo sociálneho fondu sú v plnom rozsahu použité na stravovanie zamestnancov a z tohto dôvodu by mohol byť výrazne obmedzený hlavný účely predmetného ustanovenia. Vyššie uvedené je možné dosiahnuť doplnením zákona o daňovú uznateľnosť takýchto príspevkov na strane zamestnávateľa a zrušením obmedzenia príspevkov len na príspevky poskytované zo sociálneho fondu. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K Čl. I bod 66 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť kritérium uplatnenia daňovej straty do výšky 50% základu dane. V § 30 odsek 1 znie: Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ak sa daňovník v zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, nepovažuje za mikrodaňovníka, môže si uplatniť tento odpočet najviac do výšky 50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. Navrhujeme vypustiť kritérium uplatnenia daňovej straty do výšky 50% základu dane. Zrušením rovnomernosti a predĺžením lehoty na uplatnenie dochádza k ďalšiemu časovému rezu sledovania daňových strát (prijateľné zvýšenie administratívnej náročnosti), avšak limitáciou 50% výšky dosiahnutého ZD dochádza k neprijateľnému zvýšeniu daňového zaťaženia daňovníka. Napríklad: v roku 2020 dosiahne daňovník stratu 150 000 eur v roku 2021 dosiahne ZD v sume 150 000 eur; pričom má nárok na odpočet daňovej straty len do výšky 50% ZD, tzn. 75 000 eur v rokoch 2022-2025 dosiahne ZD v nízkej (zanedbateľnej) výške, tzn. zvyšok daňovej straty si už nikdy nebude môcť odpočítať. Ak sa zruší 50% limitácia, daňovník si odpočíta daňovú stratu v roku 2021 v plnej výške. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K Čl. I štvrtý bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | K definícii mikrodaňovníka navrhujeme vypustiť kritérium závislej osoby (t. j. vypustiť negatívnu definíciu, že za mikrodaňovníka sa nepovažuje daňovník, ktorý je závislou osobou podľa písmena n). Hrubý obrat do 49 790,- € za 12 kalendárnych mesiacov je dostatočne nízka hranica pre určenie režimu mikrodaňovníka a nie je potrebné toto kritérium pritvrdzovať statusom závislej osoby. V tejto obratovej skupine je množstvo zamestnancov, ktorí aj príležitostne na základe živnostenského oprávnenia vykonávajú práce alebo dodávajú tovar pre svojich zamestnávateľov a tí by z kategórie mikrodaňovníka vypadli. Pokiaľ by sa schválila novela zákona v navrhovanom znení, počet daňovníkov vymedzených ako mikrodaňovník by bol pravdepodobne blízky nule, keďže by sa predmetné ustanovenie týkalo aj rodinných príslušníkov. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | Všeobecne - návrh na doplnenie - |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Klub 500 navrhuje zavedenie širšieho daňového a odvodového oslobodenia pri čerpaní prostriedkov sociálneho fondu. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | Všeobecne - návrh na doplnenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Klub 500 navrhuje zreálniť lehoty odpisovania majetku (napr. 4-ročná lehota odpisov HW nekorešponduje s jeho ekonomickou životnosťou,...) |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | Všeobecne - návrh na doplnenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Klub 500 navrhuje zrušenie dane z dividend ako prvku, ktorý znevýhodňuje domácich podnikateľov s daňovým domicilom v SR. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | Všeobecne - návrh na doplnenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Klub 500 navrhuje upraviť odpisy pri prenájme vlastného majetku podnikateľa. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | Všeobecne - návrh na doplnenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Klub 500 navrhuje zásadným spôsobom valorizovať nezdaniteľnej časti základu dane tak, aby táto bola naviazaná na 100% sumy minimálnej mzdy. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K Čl. I bod 15 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Nesúhlasíme s navrhovaným skomplikovaním oslobodenia príjmov z predaja cenných papierov u fyzických osôb v § 9 ods. 1 písm. k), naopak Klub 500 navrhuje zaviesť podstatné rozšírenie oslobodenia príjmu z predaja cenných papierov. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | Všeobecne - návrh na doplnenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Klub 500 navrhuje zaviesť mechanizmus daňovej podpory investícií do technologických a procesných inovácií a automatizácie formou nepriamej podpory podnikov v oblasti investícií do hmotného a nehmotného majetku v horizonte 5 ročného investičného plánu. Maximálny strop pre podiel nehmotného majetku z hodnoty investície navrhujeme vo výške 20% z celkovej hodnoty investície. Ako formu podpory navrhujeme úľavu na dani z príjmov vo forme odpočítateľnej položky od základu dane - daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny navýšenej nad 100% obstarávacej ceny. Vstupná cena sa stanoví vo výške 200% z obstarávacej ceny majetku podľa §25 Zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dodatočný odpis sa vypočíta na základe stanoveného vzorca s využitím metódy zrýchleného odpisovania pre daňové účely so skrátením doby životnosti odpisovaného majetku na polovicu (minimálne 4 roky). Nárok na odpočítateľnú položku je možné uplatniť najneskôr do 4 rokov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikol na ňu nárok. |
| Subjekt: | PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K celému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Do materiálu je potrebné, pre opatrenia, ktoré by mohli predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len ZFEÚ“), doplniť odvolávku, odkaz na osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci. Ako osobitné predpisy je možné v poznámke pod čiarou k tomuto odkazu uviesť napríklad čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012), nariadenie EÚ č. 651/2014, nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013, zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci). Vo vzťahu k materiálu nie je možné vylúčiť štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napr. pri opatreniach na podporu malých a stredných podnikov (zmeny v zdaňovaní mikrodaňovníka, úprava podmienok odpočtu daňovej straty) a opatreniach na podporu automobilového priemyslu (super odpočet výdavkov, nákladov vynaložených na výskum a vývoj, zavedenie samostatnej odpisovej skupiny pre elektromobily). Zdôvodnenie: Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa štátna pomoc vymedzuje ako pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. V zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa nerozlišuje medzi opatreniami zásahu štátu podľa ich príčin alebo cieľov, ale tieto opatrenia sú definované na základe ich účinkov bez ohľadu na použité metódy. Ak sa nejakým opatrením v rámci referenčného systému zvýhodňujú určité podniky alebo výroba určitého tovaru, v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sú v podobnej právnej a skutkovej situácii vzhľadom na vlastný cieľ referenčného systému, toto opatrenie je prima facie selektívne a môže znamenať existenciu štátnej pomoci. V prípade daní je referenčný systém založený na takých prvkoch ako základ dane, zdaniteľné osoby, zdaniteľné udalosti a sadzby dane. Rovnako stimuly týkajúce sa odpisovania pre niektoré typy aktív alebo podnikov, ktoré nevychádzajú zo základných zásad príslušných pravidiel odpisovania, môžu znamenať existenciu štátnej pomoci. |
| Subjekt: | MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I bod 6 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Znenie bodu 6, § 5 ods. 7 písm. a) je potrebné formulovať tak, aby bola od dane z príjmu oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie všetkých zamestnancov, t. j. aj štátnych zamestnancov. Táto pripomienka sa primerane vzťahuje aj na bod 11, § 5 ods. 7 písm. r). Odôvodnenie: Podľa navrhovaného ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) bude od dane z príjmu oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie tých zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce. V rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania sa oproti platnému zneniu predmetného ustanovenia nebude oslobodenie od dane z príjmu vzťahovať na ostatných zamestnancov, teda ani na štátnych zamestnancov. Z uvedeného dôvodu je potrebné navrhované ustanovenie legislatívne upraviť tak, aby bol naplnený cieľ predkladateľa deklarovaný v osobitnej časti dôvodovej správy, z ktorého vyplýva zámer rozšírenia oslobodenia „benefitov“ poskytnutých zamestnávateľom formou ním zabezpečeného vzdelávania pre dosiahnutie vyššej a lepšej kvalifikácie zamestnancov všeobecne. |
| Subjekt: | MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Doložke zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom EÚ |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Doložku zlučiteľnosti odporúčame vypracovať v súlade s aktuálnym znením Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, schválenými uznesením vlády Slovenskej republiky v máji 2018. Odporúčame doplniť gestora k citovaným smerniciam, ako aj stručný výrok alebo relevantné právne vety v judikatúre Súdneho dvora EÚ. |
| Subjekt: | AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) |
| Pripomienka k: | § 52zz |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | § 52zz sa dopĺňa odsekom 15, ktorý znie nasledovne: “(15) Ustanovenie § 30c ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019.“. Zmena súvisí s vyššie uvedeným návrhom zmeny § 30, ods. 7 a ods. 9. |
| Subjekt: | AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) |
| Pripomienka k: | § 52zz |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | § 52zz sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie nasledovne: “(16) Ustanovenie § 30c ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri projekte výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2020.“. Zmena súvisí s vyššie uvedeným návrhom zmeny § 30, ods. 7 a ods. 9. |
| Subjekt: | AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) |
| Pripomienka k: | Nový bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Opatrenie na odstránenie krivdy spôsobenej daňovým subjektom v roku 2011 v SR Schválením zákona č. 548/2010 Z. z., ktorý zmenil a doplnil zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) a zaviedol novú daň z emisných kvót bezodplatne pripísaných na účet daňovníka vedený v registri emisných kvót V súčasnosti prebiehajú v Slovenskej republike (ďalej iba SR) spory o vrátenie nezákonne vyberanej dane z emisných kvót za rok 2011. Predpokladá sa, že tieto súdne spory budú rozhodnuté v prospech daňových subjektov, ktoré zaplatili daň z emisných kvót za rok 2011, nakoľko Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) svojím rozsudkov zo dňa 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 (PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty), rozhodol takto: „Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty.“ Detailné zdôvodnenie nezákonnosti dane z emisných kvót za rok 2011 uvádzame nižšie. V dôsledku vzniknutej situácie žiadame Ministerstvo financií SR, aby v zmysle § 13 zákona č. 567/1992 Z. z. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky za účelom naplnenia zodpovednosti vlády SR za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, zamedzila nehospodárnemu čerpaniu prostriedkov na súdne spory (trovy, poplatky ...) a na primerané úroky za nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov a zabezpečilo zákonnou úpravou (napríklad novelou zákona o dani z príjmov, ktorej súčasťou, aj keď nezmyselne, bola daň z emisných kvót) vrátenie nezákonne vybranej dane z emisných kvót za rok 2011 všetkým daňovým subjektom, ktorí túto daň zaplatili na základe žiadosti daňového subjektu, ktorú daňový subjekt predloží správcovi dane a ktorej povinnou prílohou budú kópia podaného daňového priznania/daňových priznaní, kópie výpisov z bankových účtov o úhrade dane (preddavkov aj doplatkov) a tiež rôzna ďalšia dokumentácia v danej veci, ktorú daňový subjekt v minulosti predložil správcovi dane. Uvedené žiadame zrealizovať v čo najskoršom časovom horizonte, aby sa výška súdnych trov a primeraných úrokov za neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov nezvyšovala – napr. novelu zákona pripraviť a pripomienkovať v skrátenom pripomienkovacom konaní a následne prejednať v parlamente v rámci skráteného legislatívneho konania, nakoľko hrozia štátu značné hospodárske škody. Zabezpečiť schválenie novely zákona napr. s účinnosťou od 01.09.2019 tak, aby daňové subjekty mohli podať žiadosť o vrátenie dane do 3 mesiacov odo dňa účinnosti zákona a aby správca dane bol povinný vrátiť túto nezákonnú daň do 2 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti daňového subjektu. Zdôvodnenie nezákonnosti dane z emisných kvót za rok 2011 Spoločenstvo a jeho členské štáty súhlasili s plnením svojich záväzkov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov pod Kjótskym protokolom. Za účelom plnenia týchto záväzkov prijali Smernicu 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 96/61/ES (ďalej „Smernica“), ktorá má, okrem iného, za cieľ prispievať k účinnejšiemu plneniu záväzkov EÚ a členských štátov prostredníctvom efektívneho európskeho trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov a čonajmenšieho zníženia hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, ako to vyplýva z jej Článku 1 s názvom „Predmet“, kde sa hovorí: „Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve (ďalej len ,systém spoločenstva‘) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.“ V Článku 10 tej istej Smernice s názvom „Spôsob prideľovania“ sa tiež, okrem iného, uvádza: „Pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 pridelia členské štáty najmenej 90 % kvót zadarmo.“ V zmysle Smernice 2003/87/ES boli členské štáty povinné vypracovať pre každé obchodovateľné obdobie národný alokačný plán (ďalej ako „NAP“), v ktorom okrem iného mali upraviť, aké množstvo emisných kvót bude rozdelené medzi účastníkov obchodovania s emisnými kvótami a akým spôsobom a metódami budú tieto prideľované za účelom venovania zvýšenej pozornosti environmentálnym aktivitám, zameraným na znižovanie vypúšťania emisií, na zmenu technológie výroby a investovanie do nových technológií, pri ktorých by dochádzalo k podstatnému znižovaniu emisií CO2, resp. niekde aj k ich úplnému eliminovaniu. Prideľované kvóty mali byť motivujúcim prvkom pre jednotlivé krajiny a spoločnosti, aby svoje technologické zariadenia posunuli na podstatne vyššiu úroveň a zabránili znečisťovaniu životného prostredia vypúšťaním nežiadúcich emisií. Na obsah NAP jednotlivých členských štátov dohliada Európska komisia (ďalej len EK). Pokiaľ EK vyhodnotí, že NAP alebo ktorýkoľvek z jeho aspektov je nekompatibilný s kritériami uvedenými v smernici, môže EK zamietnuť NAP. Ak je NAP v súlade s pravidlami zavedenými Smernicou, EK schváli NAP. V slovenskom NAP na roky 2008 – 2012, schválenom EK, bolo uvedené, že 90 % emisných kvót by malo byť pridelené bezodplatne. Možnosť zdaňovania bezodplatne pridelených emisných kvót v slovenskom NAP na roky 2008 – 2012 uvedená nebola. V čase prípravy tohto návrhu novely zákona aj v čase jeho schvaľovania mala Národná rada SR, ako aj štátne orgány v oblastí daní, a to či už daňové úrady, Finančná správa a Ministerstvo financií, vedomosť o tom, že zavedenie tejto dane je v rozpore s právom EÚ, aj s Ústavou SR. Prvý krát na to boli upozornení rozhodnutím prezidenta SR zo dňa 16.12.2010, keď vrátil do parlamentu zákon z 1.12.2010, v ktorom poukázal na tento rozpor, disponovali informáciami o tom, že zdanenie emisných kvót 80% daňou je v rozpore so Smernicou 2003/87/ES, ktorá hovorí o prideľovaní emisných kvót ako o bezodplatnom a kde Slovenská republika predložila v minulosti aj 5 ročný plán, v ktorom úvaha o zdanení nielenže nebola uvedená, ale nebola ani naznačená. Z čoho jasne vyplýva, že dodatočne schválenie dane z emisných kvót vo výške 80% bolo takto v rozpore s Ústavou SR, článku 1, 2, ktorým sa Slovenská republika zaviazala k dodržiavaniu smerníc EÚ. Krátko po zavedení tejto úpravy si slovenský zákonodarca uvedomil, že takáto daň nie je v súlade ani s ústavným právom, ani s právom európskej únie, a tak sa začalo pracovať na jeho zrušení tak, že 37 poslancov Národnej rady SR podalo návrh na pozastavenie účinnosti § 51b zákona o dani z príjmov na Ústavný súd SR. Dňa 13.06.2012 Ústavný súd SR pozastavil účinnosť ustanovenia § 51b zákona o dani z príjmov, predovšetkým z dôvodu, že bol potvrdený rozpor dane z emisných kvót s právom EÚ. Daň z emisných kvót sa stala predmetom skúmania Európskej komisie, a to konkrétne prostredníctvom jej Generálneho direktoriátu pre klimatické záležitosti. V Uznesení Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 114/2011-179 zo dňa 13. júna 2012, ktorým Ústavný súd SR pozastavil účinnosť § 51b zákona o dani z príjmov, sa okrem iného uvádzajú základné výhrady Európskej komisie k dani z emisných kvót, ktoré vyplývajú z komunikácie medzi Európskou komisiou a zástupcami Slovenskej republiky v liste zo dňa 18.05.2011 (detaily je možné pozrieť na str. 11 – 16 v uznesení): - rozpor dane z emisných kvót so Smernicou 2003/87/ES, - sadzba dane z emisných kvót je konfiškačná, - vplyv na hodnotu emisných kvót, - rozpor so zásadou istoty, - daň znižuje ekonomickú motiváciu znižovať emisie, - udeľovanie povinnosti prevádzkovateľom v rozpore so Smernicou, - prípadná nadalokácia nesmie byť dôvodom na zmenu pravidiel, - zákaz spätnej zmeny podmienok na udelenie emisných kvót, - rozpor dane s cieľmi Smernice. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) svojím rozsudkom z 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 (PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty) (Príloha č. 9), rozhodol takto: „Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili,vo výške 80 % ich hodnoty.“ Predmetom rozhodovania bol návrh na začatie prejudiciálneho konania, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (Slovensko) z 15. februára 2017 a doručený Súdnemu dvoru 24. mája 2017, ktorý súvisí s konaním spoločnosti PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty. Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má Smernica 2003/87/ES vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty. Odobratím takmer celej hospodárskej hodnoty emisných kvót táto daň vedie k úplnému potlačeniu stimulačných mechanizmov, na ktorých je postavený systém obchodovania s emisnými kvótami, a v dôsledku toho k potlačeniu stimulov určených na podporu zníženia emisií skleníkových plynov. Podniky, ktorým sa odoberie 80 % hospodárskej hodnoty emisných kvót, stratia takmer všetky stimuly investovať do opatrení na zníženie svojich emisií, ktoré by im umožnili dosiahnuť zisk z predaja svojich nevyužitých kvót. Súdny dvor uvádza, že preto je potrebné konštatovať, že dôsledkom tohto zdanenia je potlačenie zásady bezodplatnosti prideľovania emisných kvót skleníkových plynov upravenej v Článku 10 Smernice a ohrozenie cieľov sledovaných touto Smernicou. A v dôsledku toho je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, ako je vyššie uvedené znenie rozhodnutia tohto rozsudku. Následne boli zverejnené aj v SR rozsudky - Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2018 – spisová značka 2S/41/2012 a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2018 – spisová značka 2S/4/2018. |
| Subjekt: | AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) |
| Pripomienka k: | § 30c ods. 9 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 30c ods. 9 slovo „štyroch“ navrhujeme nahradiť slovom „desiatich“. Odôvodnenie: Začínajúce podniky prinášajúce technologicky náročné a disruptívne inovácie môžu vzhľadom na nábehovú krivku ich komerčného využitia dosiahnuť kladný základ dane (po umorení strát) v horizonte viac ako 4 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunúť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, by teda nemuseli mať možnosť uplatniť super odpočet. Výrazne dlhšia, prípadne neobmedzená lehota na prenos nároku na odpočet, je navyše bežná v iných vyspelých ekonomikách, ktoré dlhodobo podporujú firemný výskum a vývoj prostredníctvom odpočtu, napríklad: Austrália, Singapur, Írsko a Belgicko – neobmedzene; Kanada a USA – 20 rokov; Španielsko – 18 rokov; Luxembursko – 10 rokov; Južná Kórea – pri startupoch 10 rokov; Holandsko – 9 rokov. Za účelom zvýšenia atraktívnosti a konkurencieschopnosti super odpočtu v medzinárodnom kontexte sa navrhuje predĺženie lehoty na uplatnenie nároku na odpočet na obdobie 10 rokov. |
| Subjekt: | AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) |
| Pripomienka k: | K bodu 107, príloha č. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nasledovné úpravy (doplnenie) prílohy č. 1: 0 – 2, 26.2, Počítače a periférne zariadenia okrem terminálov POS, bankomatov a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1 položka 1-13 znie: 1 – 13, 26.20.12, Terminály POS, ATM a podobné zariadenia, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 7. K čl. I prílohe č. 1 odpisovej skupine 6 (nad rámec návrhu zákona) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V odpisovej skupine 6, položke 6-6 sa za slovo stavby dopĺňajú tieto slová: „okrem - 241 - Športové a rekreačné stavby - 1265 - Budovy pre šport“. Odôvodnenie: Navrhuje sa presunúť z odpisovej skupiny 6 (doba odpisovania 40 rokov) do odpisovej skupiny 5 (doba odpisovania 20 rokov) položku kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti č. 241 - športové a rekreačné stavby a 1265 – Budovy pre šport. Takéto opatrenie by mohlo motivovať súkromných investorov k výstavbe športovej infraštruktúry, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre zlepšovanie stavu v oblasti športovania a zdravého životného štýlu nielen detí a mládeže, ale aj ekonomicky aktívnych občanov či seniorov. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 6. K čl. I § 30d (nad rámec návrhu zákona) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Za § 30d navrhujeme vložiť nový § 30e, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 30e Odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť (1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu športovej činnosti možno odpočítať súčet a) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, b) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu. (2) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na sponzorské od základu dane podľa odseku 1 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11. (3) Od základu dane možno podľa odseku 1 písm. a) až c) odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) súvisia s realizáciou projektu športovej činnosti len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a) až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu športovej činnosti. (4) Odpočet podľa odseku 1 nemožno uplatniť na výdavky (náklady), na ktoré bola poskytnutá úplná podpora z verejných financií. (5) Odpočet podľa odseku 1 môže využiť daňovník, ktorý v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b. (6) Projektom športovej činnosti, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odseku 1, sa rozumie písomný dokument (zmluva o sponzorstve v športe), v ktorom daňovník vymedzí predmet športovej činnosti. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu športovej činnosti, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt športovej činnosti musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu športovej činnosti. Lehota na predloženie projektu športovej činnosti daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi. (7) Finančné riaditeľstvo do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu športovej činnosti uplatnil odpočet podľa odseku 1, tieto údaje: a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka, b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, c) dátum začiatku realizácie projektu športovej činnosti, d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení. (8) Ak odpočet podľa odseku 1 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.“. Odôvodnenie: Navrhuje sa nový § 30e, ktorý upravuje odpočet výdavkov na športovú činnosť obdobným spôsobom ako pri výdavkoch na vedu a výskum, takzvaným superodpočtom, aby boli podnikatelia motivovaní podporovať športovú činnosť, pričom by si okrem 100 % výdavkov, ktoré skutočne vynaložili na športovú činnosť formou sponzorského mohli odpočítať ďalších 25 % zo základu dane. Ide o motivačný nástroj, aby sa aj súkromný sektor zapojil do podpory športu a zdravého životného štýlu. Uvedený návrh je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2018 až 2020, podľa ktorého sa vláda zaviazala že: „vytvorí spravodlivý a motivačný systém, v ktorom bude na slovenský šport okrem zdrojov zo štátneho rozpočtu prispievať vo zvýšenej miere súkromný sektor; vláda bude preto okrem zdrojov štátneho rozpočtu hľadať (cez motivačné opatrenia) nové zdroje financovania športu prostredníctvom aktivovania súkromných zdrojov; vláda vytvorí podmienky na to, aby finančné prostriedky z verejných zdrojov na šport boli poskytované a vykazované cez jeden informačný a finančný uzol“. V tomto smere poukazujeme aj na športový portál Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky, na ktorom bol v roku 2018 spustený modul pre zmluvy o sponzorstve v športe. Prostredníctvom tohto modulu informačného systému športu bolo poskytnutých transparentne na šport cca 400 000 eur na základe 45 zverejnených zmlúv. Okrem skenu samotnej zmluvy o sponzorstve v športe je v module pre zmluvy o sponzorstve v športe vedené v súlade s požiadavkami zákona o športe aj výkazníctvo (účel a rozsah) k spôsobu použitia sponzorského, prípadne je tam uvedený link na transparentný účet sponzorovaného športového subjektu (napr. klub, zväz, športovec), kde si „každý“ (sponzor, športový odborník, športovec, rodič, člen klubu/zväzu, kontrolný orgán, médiá) môže kedykoľvek pozrieť výdavky uskutočnené z transparentného účtu sponzorovaného. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 5. K čl. I bodu 35 (§ 17 ods. 19 písm. h) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 17 ods. 19 písm. h) navrhujeme slovo „použitia“ nahradiť slovom „poskytnutia“, v nasledujúcej časti vety ďalej navrhujeme nahradiť slovo „v príslušnom“ slovom „v predchádzajúcom“ a slovo „vykáže“ slovom „vykázal“. Odôvodnenie: U sponzora by išlo o výdavok (náklad) už po jeho poskytnutí (bez ohľadu na to, či ho sponzorovaný v príslušnom zdaňovacom období použil). Zároveň namiesto podmienky mať kladný základ dane v príslušnom zdaňovacom období je vhodné upraviť túto povinnosť tak, aby bol kladný základ dane v predchádzajúcom zdaňovacom období. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 3. K čl. I § 8 ods. 1 písm. p) (nad rámec návrhu zákona) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 8 ods. 1 písm. p) sa na konci pripájajú slová „alebo športovým odborníkom podľa osobitného predpisu.37afaa)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 37afaa znie: „37afaa) § 6 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 440/2015 Z. z.“. Odôvodnenie: Navrhovaná zmena zosúlaďuje zdaňovanie príjmov zo sponzorskej zmluvy, ktorých prijímateľom je športový odborník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, rovnako ako u športovca, ktorý vykonáva činnosť formou závislej činnosti na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 2. K čl. I § 6 (nad rámec návrhu zákona) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 6 navrhujeme doplniť odsek 16 v nasledovnom znení: „(16) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom činnosti športovca alebo športového odborníka29aa) do výšky, na ktorú vznikne športovcovi alebo športovému odborníkovi nárok podľa osobitných predpisov15) ani odmena za športovú činnosť alebo za dosiahnuté životné jubileum poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi formou dotácie podľa osobitného predpisu34a) aj vtedy, ak sú poskytnuté prostredníctvom tretej osoby.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie: „34a) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. Odôvodnenie: Navrhuje sa vykonanie zmeny, ktorou sa dosiahne, aby predmetom dane z príjmov fyzických osôb neboli cestovné náhrady poskytnuté športovcovi a športovému odborníkovi a dotácie z verejných prostriedkov (od štátu, VÚC alebo mesta/obce) poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi SZČO priamo alebo prostredníctvom jeho klubu/zväzu. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 4. K čl. I § 9 ods. 2 písm. ac) (nad rámec návrhu zákona) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 9 ods. 2 písm. ac) sa slovo „vyznamenaní.59je)“ nahrádza slovami „vyznamenaní 59je), čestných štátnych titulov 59jf) a odmien športových reprezentantov 59jg) za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži.59jh)“. Poznámky pod čiarou k odkazom 59jf až 59jh znejú: „59jf) § 56 ods. 1 písm. b) a § 57 zákona č. 440/2015 Z. z. 59jg) § 29 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. 59jh) § 3 písm. h) prvý bod zákona č. 440/2015 Z. z.“. Odôvodnenie: S účinnosťou od 1. januára 2019 sa navrhuje oslobodenie peňažného plnenia a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. V prechodnom ustanovení sa navrhuje oslobodiť uvedené peňažné plnenie a nepeňažné plnenie už za zdaňovacie obdobie roku 2018. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 1. K čl. I § 6 ods. 2 písm. e) a § 43 ods. 2 písm. h) (nad rámec návrhu zákona) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 6 ods. 2 písm. e) sa za slová „športového odborníka podľa osobitného predpisu29aa)“ vkladajú slová „pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14“. V § 43 ods. 3 písm. h) sa za slová „podľa § 6 ods. 2 písm. a)“ dopĺňa čiarka a vkladajú sa slová „príjmy športovca a športového odborníka podľa § 6 ods. 2 písm. e) okrem príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab)“. Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sa dosiahne jednak zníženie administratívnej a účtovnej náročnosti vykonávania športovej činnosti športovcov a športových odborníkov, ktorí športovú činnosť vykonávajú ako SZČO často popri ich hlavnom zamestnaní v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj okamžité zrazenie a odvedenie zrážkovej dane správcovi dane (do štátneho rozpočtu) zo strany športovej organizácie, ktorá im poskytuje zmluvnú odmenu za ich športovú činnosť, t. j. daň by sa neodvádzala až po skončení daňového roku pri podaní daňového priznania. Toto opatrenie má potenciál zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu i administratívne zjednodušiť život športovej obce, čo ju bude motivovať k využívaniu možnosti uplatniť inštitút zrážkovej dane z príjmov. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť športový klub alebo iný subjekt, pre ktorý budú športovec alebo športový odborník vykonávať športovú činnosť, uhradiť zmluvnú odmenu netto po zrazení a odvedení dane z príjmov, čím by bol tento ich príjem daňovo vysporiadaný a športovci i športoví odborníci (SZČO) nebudú iba kvôli tomuto príjmu musieť viesť účtovníctvo. Ak sú okrem toho aj zamestnaní, nebudú si podávať ani daňové priznanie, ktoré za nich podá ich zamestnávateľ. Zrážkovú daň zrazenú z príjmu športovca alebo športového odborníka odvedie správcovi dane osoba, ktorá im podľa zmluvy uhrádza odmenu. Športovec a športový odborník (SZČO) sa však bude môcť podľa § 43 ods. 14 písomne v zmluve dohodnúť so športovou organizáciou, pre ktorú vykonáva činnosť (poskytuje službu) na tom, že príjem mu bude uhradený brutto a daň z príjmu si vysporiada po skončení daňového obdobia sám. V takom prípade si bude musieť športovec a športový odborník sám podať aj daňové priznanie. Športovec a športový odborník sa bude môcť rozhodnúť rovnako ako umelec, že mu klub zrazí a odvedie za neho daň z príjmov správcovi dane, alebo podpíše dohodu o nezdanení a prizná a zdaní si príjem sám v rámci svojho daňového priznania. |
| Subjekt: | AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) |
| Pripomienka k: | § 52zz |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme doplniť do § 52zz Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020, nový odsek v nasledovnom znení: „(15) Ustanovenia § 11 ods. 4 písm. b), § 11 ods. 12, § 38 ods. 1 a § 39 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvý krát použijú za zdaňovacie obdobie roka 2019.“ Zdôvodnenie: ide o úpravu, ktorou navrhujeme upresniť aplikáciu novely účinnej od 1.1.2020 týkajúcej sa ročného zúčtovania preddavkov na daň (a súvisiacimi povinnosťami zamestnávateľa) za zdaňovacie obdobie 2019. |
| Subjekt: | AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) |
| Pripomienka k: | K bodom 62, 65, 107 a 108 - § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme doplniť dôvodovú správu nasledovne: Do novej odpisovej skupiny 0 sa rovnako zaradia počítače a periférne zariadenia (napr. 3D tlačiarne, servery a podobne) s výnimkou terminálov POS, ATM a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť. Vykonávanie výskumno-vývojových aktivít v technicky náročných odvetviach je v mnohých prípadoch závislé od vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorá veľmi rýchlo podlieha morálnemu zastarávaniu. Osobitnou kategóriou je 3D tlač, keďže táto disruptívna technológia ponúkajúca veľmi široké možnosti využitia sa, u nás aj v zahraničí, dostáva do popredia nielen v automobilovom priemysle, ale aj v iných priemyselných a inovatívnych odvetviach. Keďže sa životný cyklus hardvéru v dôsledku rýchleho technologického pokroku skracuje, pôvodná štvorročná doba odpisovania už v súčasnosti nekorešponduje s inovačnými cyklami týchto progresívnych technológií. Aby sa v Slovenskej republike podporilo využívanie špičkových technológií a inovačný potenciál ekonomiky ako takej, bude doba odpisovania takéhoto majetku 2 roky. |
| Subjekt: | AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) |
| Pripomienka k: | § 30 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme zo znenia § 30 odsek 1 vylúčiť druhú vetu „Ak sa daňovník v zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, nepovažuje za mikrodaňovníka, môže si uplatniť tento odpočet najviac do výšky 50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou.“. Po tejto úprave navrhujeme znenie odseku 1 § 30 nasledovne: „(1) Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.“ Zdôvodnenie: Vnímame veľmi pozitívne opätovné zavedenie možnosti odpočtu daňovej straty po dobu 5 rokov. Avšak nevidíme dôvod zavedenia limitu pre jej maximálnu výšku odpočtu, ak bola daňová strata daňovníkom vykázaná oprávnene. Pri navrhovanom spôsobe odpočtu daňovej straty max. do 50% základu dane, by mohlo dôjsť po ťažkom roku krízy k tomu, že daňovník by si stratu po dobu 5 rokov nemusel stihnúť odpočítať a to napriek tomu, že po celú dobu by vykázal základ dane. Z toho dôvodu navrhujeme vylúčiť druhú vetu z navrhovaného znenia §30, ods. 1. |
| Subjekt: | AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) |
| Pripomienka k: | § 30c ods. 7 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 30c ods. 7 v tretej vete za slovom „podpísaný” navrhujeme nahradiť slová „pred začatím jeho realizácie“ slovami „do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si pri jeho realizácií daňovník uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2“ Odôvodnenie: Cieľom zavedenia tzv. super odpočtu do legislatívy bolo zvýšiť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, naštartovať dlhodobý znalostný a inkluzívny hospodársky rast a v neposlednom rade prilákať zahraničné investície na Slovensko. Jedným zo značných aplikačných problémov uplatnenia tohto mechanizmu v praxi je povinnosť podpísania projektu výskumu a vývoja pred začiatkom jeho realizácie. Toto predstavuje významnú administratívnu prekážku brániacu vyššiemu využitiu tohto nástroja, keďže daňovníci mnohokrát nedokážu vopred konkrétne zadefinovať merateľné a dosiahnuteľné parametre projektu, použité metódy, či preukázať samotnú technickú neistotu výskumu a vývoja, ktorá je predpokladom pre úspešné uplatnenie super odpočtu. Rovnako nezriedka nie je z ekonomického hľadiska možné určiť, či náklady na daný projekt budú dostatočné významné, aby bolo rentabilné pre účely super odpočtu takýto projekt dokumentovať. Vo vysoko konkurenčnom prostredí, v akom sa pohybujú tzv. technologické startupy a iné inovatívne subjekty podnikajúce v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, môže navyše takáto formalistická povinnosť narušiť konkurencieschopnosť takýchto daňovníkov, keďže cenou za uplatnenie super odpočtu môže byť zbrzdenie riešenia projektu výskumu a vývoja a teda potenciálne strata konkurenčnej výhody. Z toho dôvodu, ako reakcia na problémy identifikované v podnikateľskej praxi a s cieľom uľahčenia prístupu k tomuto nástroju, sa podobne ako v Českej republike umožňuje daňovníkom podpísať finálnu verziu projektu výskumu a vývoja najneskôr v momente, kedy skutočne dochádza k uplatneniu odpočtu prislúchajúcich výdavkov (nákladov) v daňovom priznaní. Navrhovaná zmena umožní daňovníkom zozbierať kvalitnejšiu projektovú dokumentáciu preukazujúcu nárok na uplatnenie super odpočtu, a tiež povedie ku zatraktívneniu samotného nástroja super odpočtu pre začínajúce podniky, keďže sa zamedzí situáciám, kedy kvôli počiatočnému vynaloženiu nevýznamných nákladov na riešenie projektu naň už následne nebude možnosť uplatniť super odpočet. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | § 13c ods. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V súvislosti s navrhovanou novelizáciou ZDP navrhujeme úpravu oslobodenia príjmov z predaja akcií alebo predaja obchodného podielu podľa § 13c, ods. 2 nasledovne : § 13c, ods. 2 (2) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní, ak a) príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní "alebo hlasovacích právach" obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 a b) daňovník na území Slovenskej republiky vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení základu dane postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c). Návrh horeuvedenej úpravy zodpovedá zámerom uznesenia vlády SR 191/2014 bod C.11. ku Koncepcii kapitálového trhu, a zároveň prispieva aj k opatreniam, ktoré sú súčasťou Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike schválenej vládou SR uznesením č. 307/2015 zo dňa 10.6.2015 (časť 5, riešenie III). Nakoľko na základe Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike bol zavedený koncept novej formy obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných společnosti, jednoduchej spoločnosti na akcie, ako formy pre investície do startupov, ako podnikateľských iniciatív s vysokým inovačným a rastovým potenciálom, ktoré si nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk, s flexibilným nastavením vstupu, koexistencie a výstupu investora nad rámec toho, čo umožňovali dovtedy existujúce formy spoločností v právnom poriadku SR., navrhujeme uvedenú úpravu, ktorá zabezpečí zrovnoprávnenie akcionárov j.s.a. pri výstupe aj z daňového hľadiska. Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na životné prostredie. Materiál má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 25 a 26 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Vítame doplnenie kmeňových akcií a akcií s osobitnými právami u akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie a vnímame to ako koncepčný krok odstraňujúci neodôvodnené znevýhodnenie tejto právnej formy spoločnosti. Súčasne však navrhujeme doplniť špeciálny režim pre odplatný prevod vlastných akcií touto jednoduchou spoločnosťou na akcie, v zmysle ktorej by tento bol oslobodený od dane bez nutnosti splnenia podmienky minimálneho podielu, podmienky časovej a podmienky plnenia funkcií. Zdôvodnenie: Osobitný režim navrhujeme, aby sa úprava v zákone o dani z príjmov zosúladila s cieľmi §§ 220r a 220s Obchodného zákonníka. V zmysle nich môže j.s.a. nadobudnúť vlastné akcie a tieto potom sama predať za určitých podmienok. Uvedený režim ekonomicky zodpovedá režimu vkladu do základného imania, ktorý by mal byť zo svojej podstaty daňovo neutrálny (s prihliadnutím na špecifiká pri nepeňažných vkladoch). Ak však takýto prevod nebude od dane oslobodený, j.s.a. bude zdanená už v okamihu získavania kapitálu a nie až v okamihu skutočnej realizácie ziskov. Súčasný daňový režim tak v podstate neguje potenciálne benefity vyplývajúce z korporátnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Pre vylúčenie špekulácií je možné uvažovať o doplnení obmedzenia (resp. zániku nároku na oslobodenie) v prípade rozdelenia "zisku" z predaja vlastných akcií v rámci určitého časového obdobia (napríklad 24 mesiacov). S ohľadom na to, že predaj vlastných akcií považujeme za podstatný konštrukčný prvok j.s.a., túto pripomienku považujeme za zásadnú. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 56 - § 21 ods. 2 písm. m) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V § 21 ods. 2 písm. m) treťom bode navrhujeme za slovo „trvanlivosti“ doplniť „alebo pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti“ a za slovo „predaja,“ doplniť „okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5. Viď upravený text nižšie: „bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti alebo pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5“. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby darovanie potravín nebolo obmedzované iba na potraviny, ktorým uplynula doba minimálnej trvanlivosti. V prípade, že predajca potravín disponuje nadbytočným množstvo nepredajných zásob potravín, bolo by možné uznať za daňový výdavok potraviny darované uvedeným charitatívnym organizáciám. V praxi sa likvidácia prebytkových zásob potravín môže kvalifikovať za daňový výdavok iným spôsobom (napr. norma prirodzeného úbytku, či držanie potravín v predajni a postupným znižovaním ich ceny, napriek tomu, že predajca dopredu vie, že tieto potraviny sa pravdepodobne nikdy nepredajú). Navrhujeme, aby potravinová pomoc bola v zákone o dani z príjmov na rovnakej úrovni ako iné daňovo uznané spôsoby likvidácie zásob potravín. Súčasné znenie nepodporuje potravinovú pomoc na Slovensku, naopak, motivuje daňové subjekty k spôsobom likvidácie potravín, ktoré iba vytvárajú ďalší potravinový odpad. Potraviny ako napríklad zelenina, ovocie a nebalené pečivo nemajú určenú dobu minimálnej trvanlivosti , pričom práve tieto potraviny tvoria najväčšiu časť potravinového odpadu. Podľa súčasného znenia darovanie takýchto potravín nie je možné považovať za daňový výdavok, čo prakticky znemožňuje darovanie týchto potravín. Zmena vyššie uvedeného ustanovenia by mala prispieť k zníženiu potravinového odpadu na Slovensku, ktorý má sociálny, ekologický a morálny aspekt. Presné údaje o tom, koľko potravín skončí v odpade Slovensko dnes nemá. Ministerstvo pôdohospodárstva v roku 2016 pripravilo Plán predchádzania potravinárskeho odpadu, v ktorom priznáva, že Slovensko nemá vypracované štúdie ohľadom množstva vyhodených potravín v jednotlivých častiach potravinového reťazca. Odhadovane 5 obchodných reťazcov na Slovensku vyprodukuje ročne 15 tisíc ton potravinového odpadu. Vyššie uvedená zmena zákona o dani z príjmov by bola v súlade s Envirostratégiou 2030, ktorou sa Slovensko okrem iného zaviazalo aj prehodnotiť legislatívne obmedzenia a zbytočne prísne normy, ktoré môžu viesť k tvorbe odpadu z ešte použiteľných potravín. Táto navrhovaná zmena nadväzuje na podnet SKDP zaslaný na Ministerstvo financií 31.8.2018. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 63 - § 26 ods. 10, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme ustanovenie § 26 ods. 10, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5 ponechať v pôvodnom znení. Zdôvodnenie: Zaokrúhlenie odpisov na dve desatinné miesta namiesto zaokrúhlenia na celé eurá nahor je úpravou, ktorá bude pre daňovníkov znamenať vysokú administratívnu a finančnú záťaž predovšetkým z dôvodu nevyhnutnej úpravy softvérov. Zaokrúhľovanie na celé eurá nahor je v tomto prípade dlhodobo existujúce a v praxi akceptované, preto nevidíme relevantný dôvod na takúto zmenu. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 4 - § 2 písm. aj) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Ust. § 2 sa navrhuje doplniť písmenom aj), v ktorom sa uvádza, že za mikrodaňovníka sa nepovažuje daňovník, ktorý je závislou osobou podľa písmena n). Odporúčame upraviť navrhované znenie v § 2 písm. aj) tak, aby sa z pojmu mikrodaňovníka vylúčila taká závislá osoba, ktorá má rovnaký predmet podnikania. Zdôvodnenie: Navrhujeme vypustiť limitujúcu podmienku, na základe ktorej mikrodaňovníkom nemôže byť závislá osoba, nakoľko táto podmienka môže mať za následok neuplatniteľnosť inštitútu vzhľadom na definíciu závislej osoby a prakticky diskvalifikuje veľkú časť daňovníkov. Závislou osobou je aj blízka osoba, resp. ekonomicky prepojený podnik blízkej osoby, čo vylúči z benefitov tohto inštitútu napríklad osoby, ktorých rodinný príslušník podniká. Máme za to, že účelom podmienky je zamedziť účelovému drobeniu daňovníkov za účelom dosiahnutia výhod spojených so statusom mikrodaňovníka. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 101 - § 49a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V zmysle § 67 ods. 9 zákona č. 563/ 2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali. V nadväznosti na navrhované nové znenie ustanovenia §49a, kedy dochádza k uskutočneniu registrácie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov správcom dane, navrhujeme upraviť priamo v predmetnom ustanovení, prípadne novelizáciou ustanovení Daňového poriadku postup daňovníka v súvislosti s povinnosťou oznamovať prípadné zmeny správcovi dane, a to aj s ohľadom na to, že daňovník nemusí mať vedomosť, akými údajmi a informáciami z registra správca vlastne dane disponuje. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov - Prehľad a hlásenie, ktoré je povinný podávať zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme zavedenie možnosti samostatného podávania prehľadu a hlásenia, ktoré je povinný podávať ekonomický zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane zo závislej činnosti ekonomických zamestnancov oddelene od prehľadu a hlásenia za riadnych zamestnancov, resp. zavedenia rozšíreného tlačiva prehľadu a hlásenia pre účely reportovania o príjmoch a vyúčtovaní dane zo závislej činnosti ekonomických zamestnancov. V praxi totiž nastávajú problémy ohľadom spoločného reportingu vlastných (právnych) a zo zahraničia pridelených (ekonomických) zamestnancov, a to najmä z dôvodu elektronických podaní, ktoré sú generované automaticky účtovným a mzdovým softwarom, pričom tento software je málokedy uspôsobený na špecifiká tzv. tieňovej mzdovej agendy za ekonomických zamestnancov. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 106 - § 52zz |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhované znenie § 52zz ods. 2 ustanovuje, že: (2) Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. p) a § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019. Rozumieme však, že v zmysle Návrhu nedochádza k novelizácii ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, a preto je potrebné odkaz na toto ustanovenie z § 52zz vypustiť. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 1, 36 a 54 - § 2 písm. c), poznámka pod čiarou 80 a § 21 ods. 1 písm. l) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Odporúčame navrhované znenie § 2 písm. c) bod 2 doplniť nasledovne: „2. plnenie plynúce požičiavateľovi v súvislosti s výpožičkou,1aa), pri ktorom sa na účely uplatnenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov postupuje ako pri majetku poskytnutom na prenájom,“. Zdôvodnenie: Navrhuje sa úprava, podľa ktorej sa pri majetku poskytnutom na základe zmluvy o výpožičke bude postupovať na účely zákona o dani z príjmov ako pri majetku poskytnutom na prenájom. V dôvodovej správe sa osobitne uvádza ustanovenie § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov. V § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov však nie je jednoznačne uvedené, že sa pri majetku poskytnutom na základe zmluvy o výpožičke postupuje ako pri majetku poskytnutom na prenájom výlučne na účely uplatnenia ustanovenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov. Okrem uvedených ustanovení majetok poskytnutý na prenájom upravuje aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sú daňovým výdavkom prenajímateľa odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. V kontexte s navrhovaným ustanovením § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého by sa pri majetku poskytnutom na základe zmluvy o výpožičke malo postupovať ako pri majetku poskytnutom na prenájom by sa javilo, že má daňovník uplatňovať aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov (a teda limitovať odpisy), pričom dôvodová správa odkazuje výlučne na ustanovenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov. Navrhujeme preto, aby bolo do ustanovenia § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov doplnené, že pri plnení poskytnutom v súvislosti s výpožičkou sa na účely uplatnenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov postupuje ako pri majetku poskytnutom na prenájom. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 11 - § 5 ods. 7 písm. r) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Z navrhovaného znenia § 5 ods. 7 nové písm. r) odporúčame vypustiť: “od všetkých zamestnávateľov“, t. j. odporúčame, aby sa limitácia pre účely oslobodenia v navrhovanej výške 500 eur vzťahovala na každého zamestnávateľa samostatne, a to z dôvodu, že preukázanie splnenia tejto podmienky spoločne u všetkých zamestnávateľov by bolo prakticky (technicky) nerealizovateľné. Zároveň odporúčame upresniť navrhované znenie tohto ustanovenia v písm. r) tak, aby sa oslobodenie vzťahovalo na nepeňažné plnenia, ktoré si zamestnávateľ neuplatní ako daňový výdavok. Podmienka oslobodenia od dane, že nepeňažný príjem nie je výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov môže byť totiž v praxi problematická, keďže tieto nepeňažné plnenia sa poskytujú aj za účelom motivácie a odmeňovania zamestnancov, resp. vytvárania pre nich atraktívnych pracovných podmienok, pričom práca samotných zamestnancov smeruje k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu zdaniteľných príjmov. Prípadne navrhujeme zvážiť obmedzenie oslobodenia pri režime daňovej neuznateľnosti nákladov na nepeňažné plnenia spĺňajúce iné kritéria. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | K predĺženiu lehoty podľa § 49 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je v súčasnosti naviazané na príjmy zo zdrojov v zahraničí. Navrhujeme: 1/ v § 49 ods. 3 do písmena b) doplniť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania aj v prípade zastúpenia subjektu daňovým poradcom, alebo 2/v § 49 ods. 3 doplniť nové písmeno d) zastupovanie daňovým poradcom najviac až do septembra nasledujúceho roka, prípadne pri zastúpení fyzických osôb najviac do septembra nasledujúceho roka a v prípade zastúpenia právnických osôb do decembra nasledujúceho roka s postupným zvyšovaním (po mesiacoch), aby nedošlo k výraznému negatívnemu cash flow efektu. Zdôvodnenie: Daňové predpisy sa za posledné roky skomplikovali a pri príprave daňových priznaní je nutné skúmať mnohé podmienky vrátane súvisiacich zahraničných daňových režimov rôznych situácií a transakcií. Je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ sa nechal daňovník zastúpiť daňovým poradcom, je práve jeho situácia komplexná, vyžadujúca si osobitný, odborný prístup a detailné skúmanie v porovnaní s daňovníkmi, ktorý nie sú zastúpený daňovým poradcom. Z dôvodu tejto komplexnosti a správnosti vypracovaných daňových priznaní je vhodné a potrebné nechať dlhšiu lehotu na ich podanie. Predĺženie lehoty v prípade zastúpenia daňovým poradcom zároveň sprístupní služby daňových poradcov širšiemu okruhu daňovníkov, v čoho dôsledku bude viac daňových priznaní vypracovaných odborne spôsobilými špecialistami. Dlhšie lehoty sú pritom aj v rámci EÚ bežné na čo komora aj v minulosti upozorňovala tlačovou správou. Z pohľadu daňových poradcov by sa v zásade odstránila sezónnosť práce, a išlo by o podporu najmä malých daňových poradcov. V prípade fyzických osôb by lehota nebola neskoršia ako koniec septembra nasledujúceho roka, keďže na podané daňové priznanie môže nadväzovať zúčtovanie odvodov a predpis nových poistných odvodov. V prípade právnických osôb je vhodné predĺženie až do decembra nasledujúceho roku (s prípadným postupným predlžovaním lehoty do decembra nasledujúceho roku) . Údaje potrebné pre prípadne účely rozpočtovania daňových príjmov sa dajú odhadnúť aj na základe výsledku hospodárenia daňovníkov, keďže úpravy základu dane by nemali bvť pre tieto účely materiálne. Z pohľadu štátneho rozpočtu by táto zmena zároveň mala pravdepodobne neutrálny vplyv, pretože by išlo o príjmy rovnakého roka. Cash-flow efekt z dôvodu navrhovanej zmeny je znížený v dôsledku platenia preddavkov na daň, a zároveň prípadné negatívne dopady na cash-flow sú prevážené pozitívami ako na strane daňovníkov, daňových poradcov ale aj finančnej správy. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme zmeniť znenie § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktoré bolo zmenené zákonom č. 344/2017 Z. z. V § 8 ods. 1 písm. a) sa s účinnosťou od 1.1.2018 na konci čiarka nahradila bodkočiarkou a pripojili sa tieto slová: "za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu." Pri súčasnom znení existuje len minimálna skupina osôb, ktorá by si mohla uplatniť oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) z príjmov z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a), keďže klasifikácia príležitostných príjmov je naviazaná na neexistenciu zmluvného vzťahu medzi platiteľom a prijímateľom príjmu a ďalšie ťažko splniteľné podmienky. V praxi je skoro každý vzťah zmluvný. Ak by nemal existovať zmluvný vzťah, tak prichádza do úvahy len deliktný alebo kvázi-deliktný právny vzťah medzi platiteľom a prijímateľom, napr. príjem z titulu náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia. Avšak má ísť o príjem z činností a nie z porušenia povinností. Preto je otázne o aký vzťah má ísť medzi platiteľom a prijímateľom príjmu z príležitostných činností. Termín "platiteľ si môže uplatniť základ dane" neumožňuje voľbu platiteľa zahrnúť, či nezahrnúť vyplácaný príjem do základu dane. Pri súčasnom výklade by sa oslobodenie nemohlo uplatniť v prípade platiteľa-podnikateľa, alebo neziskového subjektu, ktorý je účtovnou jednotkou, alebo daňovníkom uplatňujúcim si daňové výdavky paušálnou čiastkou. Platiteľom by teda mohla byť len neúčtovná jednotka, aby sa splnila podmienka neexistencie účtovného dokladu. Platiteľom by teda mohla byť len neúčtovná jednotka bez možnosti uplatniť si daňové výdavky, aby sa splnila podmienka neexistencie účtovného dokladu. Daňovník taktiež nemusí mať vedomosť o postavení platiteľa príjmu a len zo samotnej existencie zmluvy alebo kvitancie v súvislosti s vyplateným príjmom nemožno usudzovať, že platiteľ chce príslušné výdavky zahrnúť do daňových výdavkov. Súčasné znenie § 8 ods. 1 písm. a) prakticky zlikvidovalo inštitút oslobodenia dane z príležitostných činností do 500 eur. Domnievame sa, že historicky bol tento inštitút zavedený aj kvôli zefektívneniu správy daní a zníženiu administratívnej náročnosti pre daňovníka (napr. povinnosti voči správe daní, správe sociálneho zabezpečenia, ERP) pri príjmoch z príležitostných činností pod hranicu 500 eur ročne. Tento nástroj zefektívnenia výberu daní pri nízkych sumách príjmov bol odstránený. Domnievame sa, že súčasné znenie je neproporcionálne - výnos z titulu dodatočného výberu daní v súvislosti s odstránením inštitútu oslobodenia daní z príležitostných činností je v disproporcii s dodatočnými nákladmi a administratívnymi povinnosťami fyzických osôb a platiteľov príjmu. Navyše, súčasné znenie právne zneisťuje daňovníkov z hľadiska povinnosti registrácie a podania daňového priznania, čím sa zvyšuje miera sankcionovania, pričom ide o čiastky, ktoré nemajú významný finančný dopad pre štátny rozpočet. Pri aplikácii predmetného ustanovenia pri správe daní, by mala byť kontrolovaná široká skupina daňovníkov s nízkymi príjmami v kategórii ostatných príjmov. Domnievame sa, že príjem z výberu daňových nedoplatkov by bol nižší ako náklady spojené s výberom. Proces výberu dane by teda bol pre správu daní neefektívny. Na základe hore uvedeného navrhujeme z ust. § 8 ods. 1 písm. a) vypustiť slová "za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu". Zároveň nie je zrejmé aký bol účel vyššie uvedenej zmeny s účinnosťou od roku 2018. Pokiaľ bolo účelom zamedziť neželanému obchádzaniu platenia daní, navrhujeme ustanovenie zmeniť tak aby sledovalo výlučne tento účel a bolo teda proporcionálne k jeho negatívnym dopadom resp. externalitám. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 75 - § 35 ods. 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Odporúčame upraviť navrhované znenie § 35 ods. 6 nasledovne: “Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4.“ Zdôvodnenie: Splnenie lehoty do piatich dní odo dňa prijatia dokladu preukazujúceho príjem zamestnanca (v prípade platenia preddavkov na daň v súvislosti s § 5 odsek 4 – t. j. preddavky platí ekonomicky zamestnávateľ) sa nám javí nerealizovateľné. V zmysle pokynu zverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 12/1999 sa lehota na odvedenie preddavku na daň tzv. ekonomického zamestnanca odvíja odo dňa úhrady faktúry ekonomickým zamestnávateľom v prospech právneho zamestnávateľa zamestnanca. Vítame zmenu v tom, že platenie preddavkov bude viazané na doklady o príjme zamestnanca. Domnievame sa však, že lehota 5 (kalendárnych) dní je veľmi krátka na to, aby slovenský zamestnávateľ mal možnosť správne spracovať a vypočítať daň za svojich ekonomických zamestnancov. Naviac, ak by zamestnávateľ dostal doklad od zahraničnej spoločnosti napríklad v 15. deň v mesiaci a slovenský zamestnávateľ by už mal spracované mzdy za predchádzajúci mesiac napríklad k 10. dňu v mesiaci, znamenalo by to, že zamestnávateľ by musel opätovne vstupovať do miezd a upravovať ich, aby doplnil dáta za svojich ekonomických zamestnancov. Takýto postup môže byť v prípade nastavení niektorých softvérov a procesov riadenia a rizika pri spracovaní dát problematický, resp. až nemožný. Preto navrhujeme, aby lehota na odvedenie preddavku na daň za ekonomických zamestnancov bola do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol prijatý doklad preukazujúci príjem zamestnanca. Pre prípad, ak by takýto doklad nebol prijatý ekonomickým zamestnávateľom, možno zvážiť pridanie podmienky kedy by sa preddavok odvádzal na základe fakturácie mzdových nákladov zamestnanca. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 5 - § 5 ods. 3 písm. d) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme upraviť v § 5 ods. 3 písm. d) a vypustiť nemožnosť tzv. nahrubenia príjmov v prípade poskytnutia motorového vozidla na služobné aj súkromné použitie. V prípade nahrubenia príjmov ide v zásade o poskytnutie dodatočného príjmu vo výške, ktorá zodpovedá dani a odvodom z nepeňažného príjmu a tohto dodatočného príjmu. V právnom štáte nie je možné zamestnávateľovi zakázať poskytnutie dodatočného príjmu v tejto výške pri poskytnutí akéhokoľvek benefitu resp. nepeňažného príjmu. Alternatívne navrhujeme zo zákona o dani z príjmov úplne vypustiť úpravu tzv. nahrubovania nepeňažných príjmov. Ide o nesystémovú úpravu, ktorá nevyžaduje špecifickú úpravu v zákone o dani z príjmov. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 37 - § 17 ods. 28 písm. a) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme v ustanovení § 17 ods. 28 písm. a) doplniť za slová ......“a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h)“ nasledujúce doplnenie (pred bodkočiarku): „ , ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden deň nepremlčaná;“. Zdôvodnenie: Z dôvodovej správy k § 17 ods. 28 písm. a) a b) navrhovanej novely zákona o dani z príjmov vyplýva, že sa má v prípade odpisu i postúpenia pohľadávok uplatňovať rovnaké pravidlo, čo sa tvorby daňovej opravnej položky týka. Znenie ustanovenia § 17 ods. 28 písm. a) však nie je také jednoznačné, ako znenie § 17 ods. 28 písm. b), a z tohto dôvodu navrhujeme upraviť znenie § 17 ods. 28 písm. a) rovnakým znením, ako je uvedené v § 17 ods. 28 písm. b). |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 86 - Vypustenie § 40 odseky 3 až 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V súvislosti s navrhovaným vypustením časovej limitácie pre zamestnávateľa v prípade zrazenia preddavkov v nesprávnej výške, by sme chceli upozorniť na potrebu doplnenia zákonnej úpravy pre prípady, kedy z dôvodu pochybenia zo strany zamestnávateľa dôjde k zisteniu, že v minulých zdaňovacích obdobiach boli preddavky zrážané v nesprávnej výške. Ustanovenia § 40 ods. 3 ZDP chráni zamestnancov a v prípade, že zamestnávateľ zistí, že zrážal nižšiu daň než mal, nemôže túto vybrať od zamestnancov po uplynutí 12 mesiacov, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku. Po odstránení tohto obmedzenia môžu byť zamestnanci vystavení neprimeraným dodatočným zrážkam dane za dlhšie časové obdobie, a to v dôsledku pochybenia zamestnávateľa. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 66 - § 30 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | V navrhovanom § 30 ods. 1 odporúčame vypustiť „najviac do výšky 50% základe dane“, keďže u daňovníkov, kde je 1/4 straty bola vyššia ako spomínaných 50% základu dane, by navrhovaná úprava zhoršila možnosť odpočtu daňovej straty, nie zlepšila. Alternatívne navrhujeme predĺžiť dobu odpisovania aspoň na v minulosti uplatňovaných 7 rokov (ideálne však viac), aby sa zvýšila šanca daňovníka doodpisovať celú stratu v prípade, že bude počas tohto obdobia dostatočne ziskový. Umorenie celej daňovej straty, v prípade kedy sa zároveň predchádza zneužívaniu, je požiadavkou elementárnej zásady neutrality zdaňovania, kedy by daňovník mal mať možnosť svoje riadne daňové výdavky umoriť, a to aj keď v neskorších zdaňovacích obdobiach. V tejto súvislosti uvádzame, že porušenie tejto zásady je v niektorých členských štátoch EÚ (Nemecko) vyhodnotené ako protiústavné. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 35 - § 17 ods. 19 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhovanou úpravou dôjde k vypusteniu limitácie daňovej uznateľnosti odplát (provízií) za sprostredkovanie u prijímateľa služby najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu (súčasný § 17 ods. 19, písm. d)), ako aj k zrušeniu zahrnovania nákladov na certifikáty do základu dane počas 36 mesiacov po zaplatení (súčasný § 17 ods. 19, písm. g)). Z navrhovaného znenia Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2020 vyplýva, že ustanovenie § 17 ods. 19 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na výdavky (náklady), ktoré vznikli alebo boli zaúčtované1) najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019. Prechodné ustanovenia však neriešia otázku tej časti nákladov na sprostredkovanie alebo na normy/certifikáty, ktorá sa do daňových výdavkov k 31.12. 2019 ešte nezahrnula z dôvodu presahu 20% alebo 36-mesačného časového rozlíšenia. Navrhujeme doplniť ustanovenie, podľa ktorého sa vyššie uvedené typy výdavkov (nákladov), ktoré daňovník účtoval pred 1.1.2020, zahrnú do základu dane v súlade § 17 ods. 19 v znení účinnom do 31. decembra 2019. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 38 - § 17 ods. 32 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Máme za to, že v súčasnom aj navrhovanom znení predmetného ustanovenia absentuje jednoznačné ustanovenie o tom, ako má postupovať daňovník v prípade, keď dôjde k úhrade záväzku alebo jeho nesplatenej časti po období, v ktorom bol základ dane zvýšený nie o 100%, ale iba o 20% resp. 50% hodnoty záväzku. Navrhujeme preto navrhované znenie upraviť nasledovne: V § 17 odsek 32 znie: „(32) Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27 a) dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o sumu alebo jej časť, ktorá bola zahrnutá do základu dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,“ Taktiež navrhujeme zakomponovať explicitne do ustanovení ZDP princíp, že zdaňovanie neuhradených záväzkov sa nevzťahuje na tie záväzky, ktoré sa vzťahujú k nákladom, ktoré neboli zahrnuté do základu dane z dôvodu nezaplatenia v zmysle § 17 ods. 19. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 47 - § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť nové doplnenie ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s): „ak obsadenosť týchto motorových vozidiel v úhrne za príslušný kalendárny mesiac presiahne 70 % vrátane; ak obsadenosť motorových vozidiel v úhrne za príslušný kalendárny mesiac je nižšia ako 70 %, do daňových výdavkov sa nezahrnie suma prevyšujúca 70 % výdavkov (nákladov) na dopravu". Zdôvodnenie: Hoci cieľom navrhovanej úpravy je zníženie administratívnej záťaže na posudzovanie nepeňažného príjmu zamestnanca a výdavkov zamestnávateľa na dopravu zamestnancov na miesto výkonu práce a späť, na strane zamestnávateľa sa navrhuje zaviesť limit pre uznateľnosť výdavkov (nákladov), kedy tieto sa budú posudzovať s ohľadom na obsadenosť motorového vozidla v úhrne za mesiac. Toto navrhované ustanovenie neprináša podľa nášho názoru zjednodušenie, práve naopak, prináša veľkú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov a rovnako riziká v prípade preukazovania obsadenosti v rámci daňovej kontroly. V prípade, že tejto požiadavke nebude vyhovené, navrhujeme zvážiť úpravu tohto ustanovenia s ohľadom na nasledovné: Máme za to, že v aplikačnej praxi môžu nastať situácie, kedy napr. výdavky (náklady) na dopravu nebudú zamestnávateľovi fakturované na mesačnej, ale napr. na štvrťročnej báze. Z navrhovaného znenia nie je jasné, ako má zamestnávateľ postupovať pri zahrňovaní výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov, t. j. či na základe prepočítanej priemernej obsadenosti motorových vozidiel za kalendárny štvrťrok, resp. prepočítaním štvrťročného nákladu na mesačnú hodnotu. Za účelom zjednodušenia administratívnej záťaže navrhujeme prípadne zvážiť možnosť použitia ročného koeficientu obsadenosti motorového vozidla zamestnávateľom, ak sa tak rozhodne. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 45 - § 17i |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Ustanovenie § 17i obsahuje implementáciu opatrení zo smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej ako Smernica Rady”). V nadväznosti na uvedenú Smernicu Rady sme v navrhovanom znení príslušných ustanovení ZDP identifikovali nasledujúce nezrovnalosti: Ods. 1 písm. b) “v rámci štruktúrovanej schémy, ktorou sa rozumie opatrenie alebo viaceré opatrenia vedúce k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a), ktorého výsledok je zohľadnený v cenách alebo podmienkach opatrení alebo opatrenie alebo viaceré opatrenia, ktoré boli nastavené na vytvorenie hybridného nesúladu okrem situácie, kedy daňovník alebo závislá osoba nemohli vedieť, že dôjde k hybridnému nesúladu a neplynula im žiadna výhoda. – slovné spojenie „neplynula im žiadna výhoda“ navrhujeme nahradiť ¬ “nevyužili výhody vyplývajúce z daného hybridného nesúladu” v zmysle Smernice Rady. Ods. 3 písm. b) „sa hybridným subjektom rozumie právnická osoba alebo stála prevádzkareň právnickej osoby alebo subjekt, ktoré sú považované za daňovníka podľa daňových predpisov jedného štátu ako aj podľa daňových predpisov iného štátu a ktorých príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) sú považované za príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) aj iného daňovníka alebo daňovníkov podľa daňových predpisov iného štátu,“ – domnievame sa, že slovné spojenie „ako aj podľa daňových predpisov iného štátu” za spojením daňových predpisov jedného štátu je v uvedenom prípade, aj v zmysle Smernice Rady, nadbytočné. Ods. 3 písm. c) „sa finančným nástrojom podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu rozumie akýkoľvek nástroj, z ktorého plynie finančný alebo kapitálový výnos, ktorý je pre účely zdaňovania posúdený ako dlhový nástroj, majetkový nástroj alebo derivát podľa daňových predpisov jedného štátu a iného štátu a zahŕňa tiež hybridný prevod; – spojku „a“ za spojením „podľa daňových predpisov jedného štátu“ navrhujeme nahradiť spojkou “alebo“ v zmysle Smernice Rady. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | § 3 a § 16 zákona o dani z príjmov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Zákon o dani z príjmov, resp. jeho interpretácia finančnou správou rozlišuje medzi štatutárnym orgánom a členom štatutárneho orgánu. Kým konateľ je interpretovaný výlučne len ako samotný štatutárny orgán, členovia predstavenstva či dozornej rady sú považovaný za členov štatutárneho orgánu. Uvedené rozdielne postavenie má dopady v zdaňovaní podielov na zisku bez podielu daňovníka na základom imaní, a taktiež na zdaňovanie príjmov konateľov v medzinárodnom kontexte (teda zahraničných daňových rezidentov). Oboje považujeme za nesystémové. Napríklad predseda jednočlenného predstavenstva jednoduchej spoločnosti na akcie má iný režim zdaňovania podielov na zisku než konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. V medzinárodnom kontexte, nemôže SR zdaniť zahraničných konateľov, ktorý sa nezdržujú resp.. nevykonávajú funkciu konateľa fyzicky na území SR. Navyše interpretácia finančnej správy je zavádzajúca, keďže samotný obchodný zákonník referuje na členov štatutárneho orgánu v prípade, ak rieši povinnosti alebo zodpovednosti samotných osôb, ktoré tvoria štatutárny orgán (a môže ním byť aj len jediný konateľ) a pojem štatutárny orgán sa používa v situáciách kedy je povinnosť či zodpovednosť na štatutárnom orgáne, a to aj v prípade ak ide o kolektívny orgán a nerieši sa priama zodpovednosť či povinnosť jednotlivých členov štatutárneho orgánu. Zmena v zákone by teda riešila aj túto situáciu ohľadom sporného výkladu pojmov. |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 49a ods. 7 písm. b) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Za slovné spojenie „príjmy z podielových listov“ sa dopĺňa slovné spojenie “a akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním“ a vypúšťa sa slovo „podielovom“ a predložka „v“ sa upraví podľa príslušného tvaru Odôvodnenie: Cieľom zmeny v § 7 ods. 3, § 43 ods. 10 a v § 43 ods. 16 a § 48 je umožniť zmenu spôsobu zdaňovania príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a), b) a g) formou zrážkovej dane aj ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí v prípade, ak daňovník a platiteľ dane uzatvoria o takomto spôsobe zdaňovania písomnú dohodu. Možnosť vysporiadania dane formou zrážkovej dane z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí podľa § 43 ods. 16 by mali len vybrané subjekty, konkrétne, správcovské spoločnosti, zahraničné správcovské spoločnosti alebo zahraničný subjekt kolektívneho investovania, banky alebo zahraničné banky, obchodníci s cennými papiermi alebo zahraniční obchodníci s cennými papiermi. V prípade, ak sa platiteľ dane a daňovník neuzavrú písomnú dohodu o zdanení týchto príjmov zrážkovou daňou, daňovník bude mať naďalej povinnosť podať DP (rovnako ako v súčasnosti). Je predpoklad, že nie všetci investori (FO), hlavne z nevedomosti, zahŕňajú príjmy z vrátenia (redemácie) zahraničných podielových listov a akcií do daňových priznaní nakoľko považujú vyplatený príjem za už zdanený zrážkovou daňou. Zavedením dobrovoľnej možnosti zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí zrážkovou daňou podľa § 43 sa tak zvýši objem daňových výnosov štátu z redemácií zahraničných podielových listov alebo akcií a odstráni sa administratívne zaťaženie investorov, ktorým tak odpadne povinnosť podávania daňových priznaní. Tiež dôjde k zníženiu administratívnej záťaže správcov dane, nakoľko sa zníži celkový počet podaných daňových priznaní a zároveň namiesto kontroly mnohonásobne väčšieho počtu daňovníkov, ktorí majú príjmy z redemácie zahraničných PL, by správcovia dane kontrolovali len platiteľov dane, ktorí zodpovedajú za správne vybratie a odvedenie dane správcovi dane Dosiahne sa tak vyššia efektivita výberu dane a zníži sa riziko vyhýbania sa plateniu dane. Celkové odhadované zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu by mohlo predstavovať cca 3,362 mil. EUR (výsledok objemu základu pred zdanením cca 17,697 mil EUR, daň 3,362 mil. EUR). Výnos je vypočítaný cez priemerné vážené výnosy v jednotlivých kategóriach fondov. Zároveň je tam zakomponovaná zložka aj mínusových výkonností, ktoré si mohli konkrétni podielnici odpočítať od kladných výnosov v rámci celého portfólia u konkrétneho jednotlivca. Celkový dopad na štátny rozpočet je vypočítaný za predpokladu, že všetky redemácie by boli urobené jednorazovo na konci roka a zároveň by došlo k rovnakým investíciám do zahraničných fondov kolektívneho investovania každoročne v obdobnej výške. Obdobný spôsob zdaňovania príjmov zo zdrojov v zahraničí je už zavedený v § 43 ods. 20 pri zdaňovaní peňažných a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, resp. v § 43 ods. 22 ZDP. |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 7 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Odsek sa dopĺňa štvrtou vetou, ktorá znie: „Ak plynú príjmy podľa odseku 1 písm. a), b) a g) zo zdrojov zahraničí, uplatní sa postup podľa §43 ods. 16, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane.“ |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 43 ods. 10 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Vo štvrtej vete pred bodkočiarku sa dopĺňa nasledovný text: „zníženého o poplatky zaplatené za obstaranie vydania a vyplatenia podielového listu, ak prijímateľ týchto poplatkov platiteľovi dane ich výšku oznámi a medzi platiteľom dane a daňovníkom dôjde k uzatvoreniu písomnej dohody o zahrnutí týchto poplatkov do základu dane“ Odôvodnenie: Dňa 3.1.2018 nadobudla účinnosť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej „Smernica MiFID II“) implementovaná do slovenského právneho poriadku novelou zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZCPaIS“), čím bolo dotknutá aj distribúcia podielových listov, pričom nové pravidlá zásadným spôsobom obmedzujú prijímanie platieb (distribučných provízií) zo strany poskytovateľov investičných služieb od správcovských spoločností ako emitentov podielových listov a podporuje sa pritom priame spoplatňovanie klientov zo strany poskytovateľov investičných služieb za ich investičné služby (podporuje sa zavedenie tzv. transakčných poplatkov). Takéto transakčné poplatky, ako priame poplatky hradené klientom poskytovateľovi investičných služieb/banke za obstaranie nákupu (vydania) a predaja (vyplatenia, resp. vrátenia) podielových listov v rámci investičnej služby prijatie a postúpenie pokynu klienta týkajúceho sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZCPaIS, v súčasnosti nie sú z hľadiska daní riešené ani z hľadiska zahrnutia ich výšky do základu dane vyberanej zrážkou pri redemácii, dokonca však podľa aktuálneho znenia zákona nemá podielnik možnosť zahrnúť ich do základu dane ani podaním daňového priznania. Aktuálne teda podielnik, ktorému sú v súlade s vyššie uvedeným strhnuté transakčné poplatky, platí zrážkové dane zo základu dane, ktorý nekorešponduje jeho reálnemu výnosu. Týmto návrhom by sa vyššie popísané transakčné poplatky hradené poskytovateľovi investičnej služby mohli zohľadniť pri výpočte zrážkovej dane a teda platiteľ dane by bol oprávnený o takéto „transakčné poplatky“ znížiť vklad podielnika a cenu vyplatenú pri vrátení podielového listu. Máme za to, že takýto postup je ekonomicky a teda aj daňovo spravodlivý. |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K §43 ods. 9 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Vypúšťa sa slovo „podielovom“ a predložka „v“ sa upraví podľa príslušného tvaru |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 9 ods. 1, písm. l) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme za slovné spojenie „derivátových operácií“ vsunúť: „a z výnosov z majetku vo fonde a z vyplatenia (vrátenia) podielových listov“ Odôvodnenie: Identické ako v predchádzajúcej pripomienke k §9 ods. 1 písm. k. Okrem toho považujeme podporu dlhodobého sporenia do fondov za dôležitú aj z toho dôvodu, že takéto investovanie je prirodzeným doplnkom k II. a III. pilieru dôchodkového sporenia a dlhodobo dosahuje preukázateľne podobne dobré výsledky. |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K §43 ods. 6 písm. b) a c) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Za slovné spojenie „príjmy z podielových listov“ sa dopĺňa slovné spojenie “a akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním“ |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 43 ods. 3 písm. b) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Vypúšťa sa slovo „podielovom“ a za slovné spojenie „príjmy z podielových listov“ sa dopĺňa slovné spojenie “a akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním“ |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 43 ods. 10 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Za slovné spojenie „podielového listu“ dopĺňa sa slovné spojenie „alebo akcií podľa §7 ods. 1 písm. g) a vypúšťa sa celá časť štvrtej vety za bodkočiarkou. |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Vypúšťa sa slovo „podielovom“ a predložka „v“ sa upraví podľa príslušného tvaru a za slovné spojenie „príjmy z podielových listov“ sa dopĺňa slovné spojenie “a akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním“ |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 7 ods. 1 písm. g) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Za slovné spojenie „príjmy z podielových listov“ sa dopĺňa slovné spojenie “a akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním“ a za slovné spojenie „dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia)“ sa dopĺňa „alebo obdobných cenných papierov vyplatených zo strany zahraničného subjektu kolektívneho investovania alebo zahraničnej správcovskej spoločnosti 74b)“ |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 9 ods. 1 písm. k) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme zmeniť nasledovne: "z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu39b alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu a vyplatenia (vrátenia) podielových listov podľa § 7 ods. 1 písm. g), ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom alebo vyplatením podielových listov presiahne 1 rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov a vyplatenia (vrátenia) podielových listov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka," V tejto súvislosti navrhujeme upraviť aj súvisiace ustanovenia: - § 7 ods. 3 koniec prvej vety " § 43" navrhujeme zmeniť na "§ 43 s výnimkou príjmov podľa písm. g), ak sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. k) od dane oslobodené." - § 7 ods. 5 navrhujeme vložiť vetu "Toto ustanovenie sa nepoužije na vyplatenie (vrátenie) podielových listov oslobodených od dane podľa § 9 ods.1 písm. k) tohto zákona." - § 43 ods. 3 písm. b) v závere za " dôchodkový fond " navrhujeme vložiť " a s výnimkou príjmov oslobodených od dane podľa § 9 ods. 1 písm. k) tohto zákona" Odôvodnenie: Touto úpravou navrhujeme zaviesť, resp. znovu obnoviť časový test, a to takým spôsobom, aby sa časový test vzťahoval nielen na predaj cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) obchodovaných na regulovanom trhu cenných papierov ale aj na vyplatenie (vrátenie) podielových listov. Tento návrh má potenciál podporiť nielen investovanie do podielových fondov, ale aj určitým spôsobom rozvíjať kapitálový trh. Po dodržaní stanového časového horizontu medzi nákupom a spätným predajom podielového listu by bol dosiahnutý výnos oslobodený od platenia dane z príjmov. Takáto daňová motivácia investovania na kapitálovom trhu je štandardným nástrojom daňových systémov nielen v okolitých krajinách ale aj na celom svete. Typickým príkladom je Česká republika. Máme za to, že by sa časový test nemal dotýkať len príjmu z predaja cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu, ale aj príjmu z vyplatenia (vrátenia) podielových listov, nakoľko investície do podielových listov podielových fondov sú obľúbené a využívané najmä bežnými retailovými klientmi, najmä vzhľadom na výhody podielových fondov ako napr. diverzifikácia z pohľadu tried aktív, stratégia, väčší počet cenných papierov a pod. |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | Nová poznámka pod čiarou k odkazu 66 znie: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | „66) Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Odôvodnenie: Spoločné odôvodnenie k navrhovaným zmenám § 7 ods. 1 písm. g), § 16 ods. 1 písm. e) bod 3, § 43 ods. 3 písm. b), ods. 6 písm. b) a c), ods. 9 a ods. 10.: Základným cieľom navrhovanej zmeny právnej úpravy je zjednotenie zdaňovania podielových listov a akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním u investora (FO) rovnakou sadzbou dane vo výške 19% a zároveň odstránenie právnej neistoty pri zdaňovaní zahraničných subjektov kolektívneho investovania. V súlade s § 220c Obchodného zákonníka, je s akciami investičného fondu s premenlivým základným imaním spojené právo na ich odkúpenie na účet spoločnosti za podmienok podľa Zákona o kolektívnom investovaní. Akcia odkúpením alebo iným nadobudnutím na účet akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním zaniká. Podľa zákona o kolektívnom investovaní na vydávanie, odkupovanie a pozastavenie odkupovania akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním sa primerane vzťahujú ustanovenia o podielových listoch. Na jednej strane príjmy z vrátenia (redemácie) podielových listov sú vždy zdaňované sadzbou dane vo výške 19% (osobitný základ dane podľa §7, resp. zrážková daň podľa § 43), na druhej strane zdaňovanie príjmov z vrátenia (redemácie) akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním nie je v súčasnosti jasné a dochádza k interpretačným nesúladom jednak medzi laickými investormi ako aj v odbornej verejnosti. Príjmy z vrátenia (redemácie) akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním môžu byť zdaňované podľa § 8 ods. 1 písm. e) ako príjmy z predaja cenných papierov sadzbou dane vo výške 19% resp. 25% ak základ dane daňovníka v zdaňovacom období presiahne 176,8 násobok sumy platného životného minima pričom by tieto prímy zároveň podliehali zdravotným odvodom vo výške 14% podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. V prípade ak by išlo o akcie investičného fondu s premenlivým základným imaním, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, príjmy z predaja akcií by bolo možné oslobodiť od dane po splnení podmienok podľa § 9 ods. 1 písm. k) ZDP. Nakoľko pri redemácii akciíí dochádza k zániku účasti spoločníka v spoločnosti a vzniká nárok na vyplatenie podielu na čistej hodnote majetku fondu, rep. podfondu, vzťahujúceho sa k tejto akcií, príjmy z vrátenia (redemácie) akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním by mohli byť zdaňované aj ako príjmy z vyplatenia vyrovnacieho podielu sadzbou dane 7% (ak by ide o vyrovnací podiel vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017). Uvedený rozdiel v zdaňovaní podielových listov a akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním vytvára priestor pre získanie konkurenčnej výhody najmä zahraničných subjektov kolektívneho investovania, ktoré sú kótované na regulovanom trhu a sú teda od dane oslobodené, ak daňovník splní podmienky podľa §9 ods. 1 písm. k) ZDP. Dochádza tak k znevýhodneniu podmienok pre investície vo vzťahu k tuzemským subjektom kolektívneho investovania. Vo všeobecnosti, druhovo a charakterom rovnaké, resp. obdobné príjmy daňovníka, musia byť v zásade zdanené rovnako. Túto diskrimináciu a právnu neistou je potrebné odstrániť zjednotením spôsobu zdaňovania podielových listov a akcií investičného fondu s premenlivým základným imaním pri ich vrátení (redemácii) doplnením § 7 ods. 1 písm. g) ako aj ďalších relevantných ustanovení Zákona o dani z príjmov. |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 48 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Dopĺňa sa o nový odstavec 3, ktorý znie: „(3) Platiteľom dane podľa § 43 ods. 16 môže byť tiež zahraničná správcovská spoločnosť alebo zahraničný subjekt kolektívneho investovania74b), zahraničná banka 94) alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi 88) ktorý sa rozhodne uplatňovať postup podľa § 43 ods. 16 druhá veta, aj keď nemá na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň.“ |
| Subjekt: | SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K § 43 odstavec 16 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 17.5.2019 |
| Text: | Odstavec nanovo znie nasledovne: “(16) Platiteľom dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa odseku 3 písm. a) b) a n) je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky. Príjmy uvedené v odseku 3 písm. a), b) a n) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí, ak platiteľ dane a daňovník uzatvoria písomnú dohodu o vysporiadaní daňovej povinností z týchto príjmov prostredníctvom zrážky dane. V prípade ak dôjde k uzatvoreniu písomnej dohody medzi daňovníkom a platiteľom dane podľa tohto ustanovenia, platiteľ dane postupuje spôsobom uvedeným v § 43 ods. 10 až 12 a vzniká mu registračná a oznamovacia povinnosť podľa § 49a. Ak pri tomto postupe plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c).“ |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k doložke vybraných vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | K doložke vybraných vplyvov V bode 9. Vplyvy navrhovaného materiálu je potrebné pod riadkom s označením „Vplyvy na rozpočet verejnej správy“ vložiť riadok s označením „Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu“ z dôvodu, že podľa § 7 ods. 3 a 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 217/2018 Z. z. (s účinnosťou od 1. marca 2019) musí doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov obsahovať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, a to najmä na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | čl. I bod 45, 48, 77 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | K bodu 45 V § 17i ods. 3 písm. e) odporúčame za slová „siedmeho bodu a“ vložiť slová „vložený nesúlad podľa“. K bodu 48 V § 19 ods. 3 písm. a) odporúčame konkretizovať, kde sa má vložiť čiarka a slová „pričom tento limit výšky odpisov sa nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka“, pretože slová (slovné spojenie) „tohto majetku“ sa v texte § 19 ods. 3 písm. a) uvádza dvakrát. K bodu 77 V bode 77 je potrebné uviesť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 122. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k predkladacej správe |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | K predkladacej správe V piatom odseku je potrebné za slová „rozpočet verejnej správy,“ vložiť slová „vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu,“ z dôvodu, že v dôsledku novely zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. marca 2019 je potrebné vyhodnocovať aj vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Podľa § 7 ods. 3 a 4 tohto zákona v znení zákona č. 217/2018 Z. z. (s účinnosťou od 1. marca 2019) musí doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov obsahovať predpokladané vplyvy návrhu právneho predpisu a ich analýzu, a to vrátane vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | K čl. I návrhu zákona [k návrhu zmien a doplnení zákona č. 595.2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov] |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | K bodu 11 V úvodnej vete bodu 11 je potrebné vypustiť slovo „novým“. Doplnenie nových bodov 23 a 24 V čl. I je potrebné za pôvodný bod 22 vložiť ďalšie (nové) body 23 a 24 s takýmto znením: „23. V § 12 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) súvisiacich s dlhopismi alebo pokladničnými poukážkami nadobudnutými v rámci operácií menovej politiky Eurosystému podľa osobitných predpisov,72a)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 72a znie: „72a) Napríklad čl. 3 ods. 3.1, čl. 12 ods. 12.1 a čl. 17 až 21 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016), usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 (ECB/2014/60) z 19. decembra 2014 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (Ú. v. EÚ L 91, 2. 4. 2015) v platnom znení.“. 24. Poznámka pod čiarou k odkazu 73 znie: „73) § 3 až 20a a § 87 až 94 zákona č. 371/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.“. Zároveň v čl. I návrhu zákona je potrebné prečíslovať všetky nasledujúce body. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Terajší daňový režim platný pre Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“) ako investora do slovenských dlhopisov sa dostáva do kolízie so zákazom menového financovania podľa článku 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012) v platnom znení. NBS totiž v istých prípadoch môže byť povinná do štátneho rozpočtu odviesť daň vo výške vyššej ako úroveň realizovaného výnosu, čo možno v zásade charakterizovať a zaradiť medzi formy nepriameho financovania štátu kolidujúce so zákazom menového financovania. Navrhnutými úpravami § 12 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. sa reflektujú špecifické úlohy NBS pri realizácii rámca menovej politiky Eurosystému podľa práva EÚ, napríklad podľa Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) a usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 (ECB/2014/60) z 19. decembra 2014 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (Ú. v. EÚ L 91, 2. 4. 2015) v platnom znení. Zároveň sa navrhuje aktualizovať znenie poznámky pod čiarou k odkazu 73, ktorá patrí k § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z., vzhľadom na medzičasom vykonané novelizačné úpravy zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k dovodovej správe |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | K dôvodovej správe – všeobecná časť V šiestom odseku je potrebné za slová „rozpočet verejnej správy,“ vložiť slová „vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu,“ z dôvodu, že v dôsledku novely zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. marca 2019 je potrebné vyhodnocovať aj vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | V Čl. I, bod 29. odporúčame slová ,,zákona č. 237/2018 Z. z.“ nahradiť slovami ,,zákona č. 237/2017 Z. z.“. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | V Čl. I odporúčame v úvodnej vete za slovami ,,zákona č. 279/2017 Z. z.“ doplniť slová ,,zákona č. 335/2017 Z. z.“. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 100 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Odporúčam v čl. I bode 100 navrhovanom § 47 zvážiť zmenu navrhovaného postupu zaokrúhľovania. Odôvodnenie: Predpokladám, že zámerom predkladateľa je použiť matematické zaokrúhľovanie na dve desatinné čísla. Predkladateľom navrhované znenie je mätúce, nakoľko sa má zaokrúhľovaná číslica zaokrúhliť na základe číslice, ktorá je už vynechaná, čo nezakladá správny postup matematického zaokrúhľovania. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 7 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Odporúčam v čl. I bode 7 navrhovanom § 5 ods. 7 znenie písmena e) nahradiť znením: „e) poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,“. Odôvodnenie: Odporúčam v čl. I bode 7 navrhovaný § 5 ods. 7 písm. e) doplniť o text, ktorý je v aktuálne platnom znení súčasťou tohto ustanovenia, ale v navrhovanom znení absentuje. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Odporúčam v čl. I bode 5 navrhovanom § 5 ods. 3 písm. d) za slová „zabezpečenie a“ vložiť slovo „povinné“. Odôvodnenie: V § 20 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa rozlišujú dva druhy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení, samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, štát alebo Sociálna poisťovňa. Dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí sporiteľ, ktorý si platenie týchto príspevkov dohodol v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení. Z toho vyplýva, že zamestnávateľ odvádza za zamestnanca len povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú podľa v čl. I bode 5 navrhovaného § 5 ods. 3 písm. d) príjmom zamestnanca. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Vzhľadom na prepojenosť vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa na platenie poistného v sociálnom poistení s príjmom zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, keď vymeriavacím základom zamestnanca je príjem plynúci zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, je navrhovaná právna úprava v sociálnom poistení v období pred zavedením ročného zúčtovania, t.j. pred 1. januárom 2022, nevykonateľná. V období pred 1. januárom 2022 (pred zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení) je možné situáciu riešiť 1. odložením účinnosti čl. I bodu 11 na 1. januára 2022 alebo 2. legislatívnou úpravou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov napríklad zahrnutím navrhovaného príjmu oslobodeného od dane do vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie v rokoch 2020 a 2021, alebo, aby v roku 2020 a 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie z navrhovaného príjmu oslobodeného od dane poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur napriek tomu, že oslobodenie od platenia dane z týchto príjmov sa na zamestnanca vzťahuje do 500 eur spolu od všetkých zamestnávateľov. Aj na obdobie od 1. januára 2022 (po zavedení ročného zúčtovania v sociálnom poistení) sa v súvislosti s v čl. I bode 11 navrhovaným § 5 ods. 7 písm. r) vyžaduje legislatívna úprava zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Išlo by o obdobnú právnu úpravu ako je v § 147b ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinnom od 1. januára 2022. Táto právna úprava sa vzťahuje na úpravu vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorému bol zúčtovaný na výplatu príjem oslobodený od dane viacerými zamestnávateľmi v úhrnnej sume vyššej než ustanovuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zmenu je možné vykonať napríklad zmenou poznámky pod čiarou k odkazu 80 v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinnom od 1. januára 2022. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 56 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Zásadne žiadam v čl. I znenie bodu 56 nahradiť týmto znením: „56. V § 21 ods. 2 písm. m) druhom bode sa za slovo „Slovenska“ vkladá čiarka a slová: „daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 alebo registrovanému sociálnemu podniku,105aa) ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 105aa znie: „105aa) § 5 ods. 2 zákona č. zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.“. Odôvodnenie: Na účely uplatnenia daňového výdavku súvisiaceho s obstarávacou cenou potravín zásadne žiadam rozšíriť skupinu subjektov, ktorým je možné bezodplatne darovať potraviny aj na registrované sociálne podniky, ak ich predmet činnosti zodpovedá vymedzenému účelu v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Toto rozšírenie navrhujem z dôvodu, že v súčasnosti Potravinová banka Slovenska nemá dostatočné kapacity na distribúciu darovaných potravín v plnom rozsahu a preto aj naďalej dochádza k plytvaniu potravinami, ktoré by bolo možné účelne využiť. Registrované sociálne podniky, ktorým by bolo umožnené byť prijímateľom bezodplatného darovania potravín, by mohli tieto využiť v rámci aktivít sociálnej ekonomiky, pričom základným atribútom registrovaných sociálnych podnikov je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. Bezodplatné darovanie potravín by navrhovanou právnou úpravou bolo možné nie pre všetky registrované sociálne podniky, ale pre zúžený okruh určený predmetom činnosti na účel ochrany a podpory zdravia, poskytovania sociálnej pomoci, podpory vzdelávania alebo organizovania a sprostredkovania dobrovoľníckej činnosti. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Zásadne žiadam z predkladaného návrhu zákona vypustiť čl. II, ktorým sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Zásadne nesúhlasím s v čl. II navrhovanou úpravou § 7 ods. 1 písm. e). Predkladateľ navrhuje, aby sa zo sociálneho fondu mohol hradiť príspevok na rekreáciu aj v rozsahu ustanovenom v § 152a Zákonníka práce (t. j. 55 % oprávnených výdavkov); pričom súčasná právna úprava umožňuje zo sociálneho fondu hradiť príspevok na rekreáciu iba nad rozsah ustanovený v § 152a Zákonníka práce. Predkladateľ odôvodňuje navrhovanú zmenu § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde tým, že vyplácanie príspevkov na rekreácie zamestnancov je pre mnohých zamestnávateľov finančne náročné a často krát nezvládnuteľné (napríklad v sektore školstva, zdravotníctva). S úpravou navrhovanou predkladateľom zásadne nesúhlasím, pretože vyplácaniu rekreačných poukazov zo sociálneho fondu bránia podmienky, za ktorých vzniká zamestnancovi nárok na rekreačný poukaz: 1. Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca (§ 2 ods. 2 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde). Ak by sa mali zo sociálneho fondu poskytovať príspevky na rekreáciu v zmysle § 152a ods. 1 Zákonníka práce nie všetci zamestnávatelia by mali povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu (menej ako 50 zamestnancov) a nárok na čerpanie by nevznikol všetkým zamestnancom, ale len tým zamestnancom, ktorí by splnili ustanovené podmienky (§ 152a ods.1 Zákonníka práce). Zo sociálneho fondu vždy bolo a aj v súčasnosti je možné prispievať na rekreáciu zamestnancom v rámci podpory sociálnej politiky a taktiež zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ čiastočne prispieť aj na rekreáciu zamestnanca, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v § 152a Zákonníka práce. 2. V § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú ustanovené podmienky poskytovania príspevkov na rekreáciu, ktoré nie sú rovnaké pre všetkých zamestnancov, ale sú diferencované a sú podmienené dĺžkou nepretržitého odpracovaného obdobia u zamestnávateľa (24 mesiacov), čo je prejavom zjavnej diskriminácie zamestnanca, pretože sociálny fond sa tvorí z platu alebo mzdy každého zamestnanca od prvého odpracovaného dňa u zamestnávateľa, ale čerpanie sociálneho fondu na niektoré účely – rekreáciu by bolo podmienené čerpaním až po 24 mesiacoch, čo je v rozpore s § 7 ods. 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu nie je možné hradiť plnenia alebo príspevky na sociálnu politiku zamestnávateľa, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancom na základe osobitných predpisov. Uvedené sa týka aj § 152a Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancom príspevok na rekreáciu, ak sú splnené podmienky pre jeho poskytovanie. Ak by sa mali prostriedky zo sociálneho fondu používať na sociálnu politiku, ktorú presadzuje štát svojou zákonnou úpravou, znižuje sa priestor zástupcom zamestnancom pri realizácii sociálnej politiky. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov, K analýze sociálnych vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | V analýze sociálnych vplyvov bode 4. 2 (vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám) odporúčam doplniť zhodnotenie návrhu, ktorým má dôjsť k rozšíreniu subjektov na účely uplatnenia daňového výdavku súvisiaceho s obstarávacou cenou potravín, ktorým je možné bezodplatne darovať potraviny, keďže bude možné daňovo uznať výdavky na potraviny nielen v prípade Potravinovej banky Slovenska, ale aj akéhokoľvek daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ak jeho predmet činnosti zodpovedá účelu vymedzenému v dotknutej právnej úprave. V prípade akceptovania zásadnej pripomienky k čl. I bodu 56 § 21 ods. 2 písm. m) druhému bodu upozorňujem na potrebu doplnenia zhodnotenia návrhu aj v súvislosti s rozšírením subjektov o registrovaný sociálny podnik. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov, K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Odporúčam upraviť nezrovnalosť v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Odôvodnenie: V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu tabuľke č. 1 sa za rok 2020 sa uvádzajú príjmy na rozpočet verejnej správy celkom v sume - 82,3 tis. eur a zároveň v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie a v tabuľke č. 3 v súčtovom riadku daňových príjmov sa uvádza suma -83,2 tis. eur. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodom 82 a 83 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Odporúčam v čl. I bodoch 82 a 83 navrhovaných § 38 ods. 1 a § 39 ods. 16 slová „písomnej forme“ nahradiť slovami „listinnej podobe“. Odôvodnenie: V praxi neexistuje rozdiel medzi doručovaním v písomnej forme a elektronickým doručovaním. Rozdiel je v doručovaní elektronickými prostriedkami a doručovaní v listinnej podobe, obe sú však písomné. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov, všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Upozorňujem, že predložený návrh zákona nebol napriek identifikácii vplyvov zaslaný na riadne predbežné pripomienkové konanie, čím nebol dodržaný záväzný postup podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Odôvodnenie: Potreba vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov, Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | V predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia, a to tak, aby boli v súlade s obsahovými požiadavkami upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov, všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Vzhľadom k tomu, že predložený návrh zákona nebol predmetom riadneho predbežného pripomienkového konania, ktoré sa môže uskutočniť len pred medzirezortným pripomienkovým konaním, je potrebné vypustiť z doložky vybraných vplyvov termín predbežného pripomienkového konania. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov, K analýze sociálnych vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | V analýze sociálnych vplyvov bode 4.1, v časti týkajúcej sa kvantifikácie, je potrebné doplniť modelové príklady identifikovaných sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona na hospodárenie dotknutých domácností v prípadoch, pri ktorých absentuje kvantitatívne hodnotenie identifikovaných sociálnych vplyvov. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov, k analýze sociálnych vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | V analýze vybraných vplyvov bode 4.1 (vplyvy na hospodárenie domácnosti) je potrebné zhodnotiť aj opatrenie, ktorého cieľom podľa predkladateľa je zjednodušenie výpočtu vlastného príjmu manželky (manžela) na účely nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) na zdaniteľné príjmy manžela (manželky) prostredníctvom vyňatia posudzovaných príjmov, predovšetkým materskej dávky. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Odporúčam v čl. I za novelizačný bod 80 vložiť nový novelizačný bod 81, ktorý znie: „81. V § 37 ods. 1 písm. c) sa slová „podľa § 11 ods. 8 a 10 vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie alebo príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ“ nahrádzajú slovami „podľa § 11 ods. 8 vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ“.“. Nasledujúce novelizačné body je potrebné primerane prečíslovať. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka v súvislosti s čl. I bodom 20, ktorým sa v § 11 vypúšťajú odseky 8 a 9 týkajúce sa dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 78 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Odporúčam v čl. I bod 78 vypustiť alebo upraviť v zmysle odôvodnenia. Odôvodnenie: V osobitnej časti dôvodovej správy k čl. I bodu 78 sa uvádza, že ide o legislatívno-technickú úpravu, s čím sa nestotožňujem. Upozorňujem, že súčasná právna úprava nerieši situácie uvedené v čl. I bod 78 navrhovanom § 35 ods. 10 a 11. Pokiaľ ide o fyzickú osobu – daňovníka s príjmom zo závislej činnosti podľa § 5, s výnimkou niektorých drobných príjmov uvedených v § 5 ods. 1 písm. i) až l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, takejto fyzickej osobe vzniká povinné sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Jeho zamestnávateľ, aj keď nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane a ide o pracovnoprávny vzťah, je povinný platiť poistné na úrazové poistenie a garančné poistenie. Z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, o aký okruh daňovníkov má v týchto ustanoveniach ísť a či navrhované ustanovenia sú opodstatnené, ak dotknutý zamestnávateľ musí za tohto zamestnanca odvádzať poistné v súlade s § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z dôvodu, že je povinný poskytnúť príjem zamestnancovi, prípadne plní funkciu platiteľa príjmu (§ 7 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Na základe uvedeného nie je zrejmý dôvod na to, aby si preddavky na daň odvádzal sám daňovník v prípadoch, v ktorých ide o fyzickú osobu, ktorej na základe právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti vzniklo povinné sociálne poistenie a jeho zamestnávateľovi povinné úrazové poistenie a povinné garančné poistenie – teda tento musí plniť povinnosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, malo by byť logické, že by mal byť zamestnávateľom aj na daňové účely. Ak vznikajú v praxi situácie, že zamestnancovi nevzniká povinné poistenie, ale len daňová povinnosť, v takýchto prípadoch s navrhovaným postupom súhlasím. Navrhujem minimálne bližšie špecifikovať, o ktoré príjmy podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov by mohlo ísť tak, aby malo ustanovenie logickú väzbu na sociálne poistenie a povinnosti zamestnávateľa z neho vyplývajúce. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 19 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Odporúčam v čl. I bode 19 slová „3, 10 a 12“ nahradiť slovami „3, 8 a 12“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka v súvislosti s čl. I bodom 20, ktorým sa v § 11 vypúšťajú odseky 8 a 9. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K podpore elektromobility |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Aj keď legislatívne zmeny v oblasti elektromobility vychádzajú z navrhnutých opatrení v Akčnom pláne rozvoja elektromobility v Slovenskej republike, upozorňujeme, že do budúcna bude potrebné prijať komplexnejšie oparenia zamerané na ochranu životného prostredia. Otázka elektromobilov, ich výroba a dostupnosť pre bežných ľudí a ich následný dopad na kvalitu životného prostredia je otázna. Z tohto titulu by sme do budúcnosti privítali zavedenie najmä enviromentálnych daní, ktoré budú motivovať najväčších producentov k znižovaniu negatívnych ekologických dopadov. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 33a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Odporúčame zvážiť zvýšenie hranice na priznanie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ods. 1 písm. b), ktorá je určená vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Poukazujeme na fakt, že priemerná hrubá mesačná mzda v Bratislavskom kraji túto hranicu prekračuje, pričom životné náklady, najmä náklady na obstaranie nehnuteľnosti sú výrazne vyššie ako v ostatných krajoch. Navyše náklady na bývanie v posledných rokoch neúmerne narástli (rýchlejšie ako rástli príjmy obyvateľstva), čo zhoršuje dostupnosť bývania najmä pre mladých. Odporúčame zvýšiť maximálnu výšku priznaného daňovým bonusom na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období. Úprava v § 33a ods. 3 obmedzuje daňový bonus na 50 % zo zaplatených úrokov a zároveň na výšku maximálne 400 €. Táto suma pokrýva úrokové zvýhodnenie 0,8 % pri sume 50 000 € na nehnuteľnosť. Obe podmienky korešpondujú so súčasnou výškou úrokových sadzieb. Kým pri v súčasnosti uplatňovanom príspevku na bývanie bolo možné dosiahnuť takmer nulový úrok aspoň zo sumy 50 000 €, navrhovaná úprava to neumožňuje. Zároveň pri zvýšení úrokových sadzieb sa prakticky bude uznávať daňový bonus na zaplatené úroky v nižšej hodnote ako 50 % zo zaplatených úrokov. Vzhľadom na dve podmienky stanovenia výšky daňového bonusu na zaplatené úroky, navrhujeme v § 33a ods. 3 nahradiť „400“ sumou „500“, čo bude predstavovať maximálnu úľavu vo výške 1 % z 50 000 € pri obstaraní nehnuteľnosti. Cieľom oboch pripomienok je sprístupniť bývanie mladým ľuďom, keďže prakticky neexistuje nekomerčné nájomné bývanie a ceny nehnuteľností sú na historických maximách. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K dôvodovej správe – osobitná časť |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | K bodu 6 a 46 – § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod v poslednej vete opraviť „ods. 3“ na „ods. 2“ – technická pripomienka. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 33 ods. 1 písm. a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Daňový bonus na dieťa: Podľa § 33 ods.1 písm. a) si môže daňovník uplatniť daňový bonus v sume 22,17 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň. V zmysle v súčasnosti platného zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 232/2018 Z. z. o úprave súm prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa je výška prídavku na dieťa 24,34 € mesačne. Požadujeme zosúladenie výšky daňového bonusu a prídavku na dieťa. Priznaním rovnakej výšky by sa daňový bonus zvýšil o 2,17 €/mesačne, 26,04 €/ročne. Podľa § 52 ods. 48 zákona č. 595/2003 Z. z. by sa daňový bonus následne valorizoval rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima, tak ako prídavok na dieťa. KOZ SR je presvedčená, že negatívny fiškálny vplyv je zanedbateľný a zvýšenie daňového bonusu na dieťa bude mať pozitívny vplyv na príjmy pracujúcich rodičov. Aj keď v roku 2018 došlo k úprave výšky daňového bonusu v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a jeho zdvojnásobeniu pre rodičov detí do 6 rokov, KOZ SR odporúčala viaceré úpravy, a to: - priznať zvýšenie daňového bonusu pre všetky deti, teda pre nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z., ako aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z. z., keďže náklady na vzdelanie s vekom dieťaťa priebežne rastú; - v súvislosti s určením hranice 6 rokov z dôvodu zvýšených nákladov rodičov spojených s nástupom do materskej školy a neskôr do prvého ročníka základných škôl upozorňujeme, že nie každé dieťa nastupuje do prvého ročníka vo veku 6 rokov, ale v súčasnosti stále viac detí začína školskú dochádzku až vo veku 7 rokov. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 5 ods. 5 písm. a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Vreckové poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste: Zamestnávateľ môže zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov poskytnúť aj vreckové. Vreckové je od 01. januára 2011 príjmom zo závislej činnosti a musia sa z neho platiť odvody a daň, keďže bola obava z neželanej daňovej optimalizácie. Zamestnanci na to doplatili tak, že ho zamestnávatelia vôbec neposkytujú. Navrhujeme, aby vreckové nebolo predmetom dane (úprava § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a neželanej daňovej optimalizácii je možné predísť stanovením limitu. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Zmena výšky nezdaniteľnej časti základu dane: Cieľom navrhovaného opatrenia je zmeniť výšku nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) a naviazať ju na ukazovatele súvisiace s pracovnou činnosťou (minimálnu alebo priemernú mzdu). V súčasnosti je NČZD naviazaná na životné minimum (ako 19,2-násobok), ktoré však dlhodobo stagnovalo, od roku 2013 do 2017. V dôsledku nemenného životného minima, a zároveň rastúcich miezd, čisté mzdy rástli pomalšie ako hrubé, čo malo aj negatívny dopad na príjmy najmä nízkopríjmových domácností a ich životnú úroveň. Zatiaľ čo v roku 2013 ešte poberatelia minimálnej mzdy boli vďaka dostatočne vysokej nezdaniteľnej časti základu dane „oslobodení“ od platenia dane z príjmu, so stagnujúcim životným minimom musia platiť aj oni daň z príjmov. Systémovým riešením by bolo naviazanie nezdaniteľnej časti na výšku napr. minimálnej mzdy, alebo jej určenie ako určité percento priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Týmto úkonom by došlo ku zvýšeniu sumy nezdaniteľnej časti základu dane a zamestnancovi by stúpla čistá mzda. Opatrenie považujeme za nevyhnuté a pomohlo by najmä nízkopríjmovým domácnostiam. Zároveň by sa takto určená nezdaniteľná časť základu dane menila spolu so zmenou miezd v národnom hospodárstve. Výpadok z daňových príjmov môže byť kompenzovaný podstatne výraznejšou progresiou zdaňovania najvyšších príjmov. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 5 ods. 7 písm. b) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | V § 5 ods. 7 písm. b) na konci vety žiadame vypustiť „a suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu,17b)“ Už pri zavádzaní rekreačných poukazov KOZ SR zásadne nesúhlasila, aby boli poskytnuté plnenia oslobodené od daňových a odvodových povinností. Pre zamestnávateľa to znamená zníženie nákladov, ktoré môže viesť, najmä tam kde je povinnosť vyplácať rekreačné poukazy, k presúvaniu časti prostriedkov určených napríklad na odmeny, práve na poukazy, ktoré sú oslobodením nižšie finančne nákladné. Zároveň to vedie k výpadkom na dani z príjmov fyzických osôb, ale najmä na zdravotných a sociálnych odvodoch. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 11 ods. 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Zvýšiť strop pre príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie: KOZ SR požaduje zvýšiť strop pre príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Súčasné maximum 180,00 € predstavuje mesačné zníženie základu dane nie samotnej dane len o 15,00 €. Vzhľadom na to, že príspevky sú dobrovoľné a v ľubovoľnej výške, je ťažké určiť ich maximálny strop. Navrhujeme, aby bolo možné príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené a stanoviť maximálnu výšku odpočítaného príspevku na DDS stropom, ktorý by sa mohol odvíjať od napr.: - 1/2 minimálnej mzdy v hospodárstve – pri minimálnej mzde 520 € by to bolo 260 €, resp. ako - 1/4 priemernej mzdy v hospodárstve – pri priemernej mzde 1 013 € by to bolo 253 €. Navrhované opatrenie by pomohlo zatraktívniť DDS pre sporiteľov a posilniť tento inštitút. Od roku 2005 s obmenami existovala právna úprava, ktorá umožňovala uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane do výšky 12 000 Sk (neskôr 398,33 €) na príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie a finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie a bola zrušená novelou zákona č. 548/2010 Z. z. Aj z tohto dôvodu KOZ SR žiada zvýšenie maximálneho stropu. KOZ SR je presvedčená, že takáto motivácia zamestnanca k sporeniu je efektívnejšia, keďže odmeňuje jeho snahu k zodpovednému zabezpečeniu si budúcnosti. III. pilier predstavuje efektívne doplnenie dôchodkových schém a mal by byť výraznejšie podporený. Aj keď môže byť počet daňovníkov, ktorí si uplatňujú NČZD nízky, podľa údajov MPSVaR SR je počet účastníkov v sporiacej a výplatnej fáze doplnkového dôchodkového sporenia stúpajúci (830 tisíc k 31.12.2018), čo predstavuje dostatočne veľký potenciál na to, aby sa III. pilier ešte zatraktívnil. Nižší počet daňovníkov súvisí najmä s podmienkou definovanou zákonom v § 11 ods. 12, ktorá limituje, kto si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Narastajúci počet účastníkov však naznačuje, že aj počet daňovníkov znižujúcich si základ dane sa každoročne zvyšuje. Takisto nevylučujeme fakt, že nízke výnosy III. piliera neprispievajú k jeho atraktivite, ale sú spôsobené investíciami prevažne v konzervatívnych fondoch, s vysokou mierou okamžitej likvidity a vysokou nákladovosťou, čo je potrebné zmeniť, nevylučuje to však možnosť zvýšiť strop odpočítaného príspevku na DDS. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 9 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Príjmy autorov z autorských honorárov: Navrhujeme zaradiť medzi príjmy oslobodené od dane z príjmu príjmy autorov z autorských honorárov dosiahnuté v jednom kalendárnom roku do celkovej výšky 500,00 €, uvedením tejto výnimky v § 9 zákona o dani z príjmov. Cieľom navrhovanej úpravy je motivovať k publikačnej činnosti. V súčasnosti sú honoráre z príležitostnej publikačnej činnosti veľmi nízke a navyše ide o príjmy podliehajúce dani z príjmov, čo odradzuje od nekomerčnej, prevažne odbornej publikačnej činnosti najmä vysokoškolských učiteľov. Navyše daňový zákon umožňuje takéto oslobodenia napríklad aj pri príjmoch z príležitostného predaja z dvora, či prenájme nehnuteľností. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Zahrnúť príspevok člena odborovej organizácie do § 11: KOZ SR navrhuje znížiť základ dane daňovníka o členské príspevky zaplatené odborovej organizácii. Návrh odôvodňujeme tým, že odborové organizácie vyjednávajú podmienky zamestnávania, podmienky BOZP, úpravu miezd a mzdových zvýhodnení nad rámec zákonných nárokov v častiach, v ktorých to platná právna úprava umožňuje resp. nezakazuje, že sa od nich možno odchýliť, pre všetkých zamestnancov, ale členské príspevky, potrebné na fungovanie sociálneho dialógu platia len členovia odborov. Navrhovaná právna úprava by eliminovala tento diskriminačný prvok. Tento návrh reflektuje aj trendy vývoja v oblasti postoja štátu k odborom ako jednému zo sociálnych partnerov (Česká republika, Rakúsko, SRN). Vplyvy navrhovanej úpravy: Daňový výpadok pri členskej základni a priemernej mzde roku 2018 odhadujeme maximálne na 4 mil. €/ročne. Zamestnanec – člen odborovej organizácie, ktorý si platí členský príspevok, by pri uplatnení takejto odpočítateľnej položky ročne na dani „ušetril“ (získal späť) viac ako dvojmesačné členské. Výpadok z daňových príjmov je zanedbateľný a opatrenie by predstavovalo prvý aktívny a pozitívny krok k podpore sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Hlavným dôvodom uplatnenia tohto opatrenia je, že členské príspevky (náklady) potrebné na fungovanie sociálneho dialógu platia len členovia odborov, ale vyjednané pozitívne opatrenia v rámci zamestnaneckého prostredia využívajú všetci zamestnanci. Primárnym argumentom nie je zvýšiť záujem o členstvo v odborovom združení, keďže „zisk“ z uplatnenia takejto NČZD je zanedbateľný aj pre samotného člena, ale umožniť mu čiastočne znížiť členský príspevok, a zároveň vniesť nepriamu participácia štátu do podpory sociálneho dialógu. Sme presvedčení, že nejde o špecifickú úľavu zameranú na úzku skupinu, ktorá by preferovala vybranú skupinu obyvateľstva, keďže v prípade právnických osôb takáto úľava funguje. V zmysle § 19 ods. 3 písm. n) daňovými výdavkami sú aj členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne. Právnické osoby združené v zamestnávateľských zväzoch si teda môžu uplatniť členské príspevky ako daňový výdavok, a teda znížiť si o zákonom určenú výšku základ dane. Pri fyzických osobách, ktoré majú záujem na korektnom sociálnom dialógu a kvalitnom zamestnaneckom prostredí, takáto optimalizácia nie je možná, navyše ide o nepomerne nižšie sumy. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K článku II. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | KOZ SR zásadne nesúhlasí s článkom II. ako celkom a žiada jeho vypustenie. I. KOZ SR je presvedčená, že novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde (ďalej len „zákona č. 152/1994 Z. z.“) prostredníctvom novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je v rozpore s platnými Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky, ktoré stanovujú, že jedným zákonom je možné priamo novelizovať viac zákonov len vtedy, ak je novelizácia týchto zákonov vzájomne obsahovo súvisiaca. Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Financovanie zavedenia rekreačných poukazov prostredníctvom sociálneho fondu nevedie k zníženiu administratívnej záťaže a podpore malého a stredného podnikania prostredníctvom dane z príjmov a takisto nepodporí trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete ani elektromobilitu. II. Odôvodnenie, že vyplácanie príspevku na rekreácie je u niektorých zamestnávateľov, ktorí sú povinní tieto príspevky vyplácať, finančne náročné a častokrát nezvládnuteľné, považujeme za neadekvátne, keďže už pri tvorbe rekreačných poukazov sme upozorňovali na nevyhnutnosť vyriešiť otázku financovania príspevkov poskytovaných štátnym a verejným zamestnancom vo vzťahu na možnosti rozpočtu verejnej správy, najmä v sektoroch zdravotníctvo a školstvo. Sociálny fond slúži na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľa pre zamestnancov a príspevky poskytované zo sociálneho fondu idú nad rozsah nárokov z právnych predpisov. Teda cieľom je poskytovať zamestnancom ďalšie benefity, na ktoré nie je zákonný nárok. Pokiaľ sa väčšina sociálneho fondu vyčerpá na záväzky vyplývajúce z právnych predpisov, nezostane žiadny priestor na realizáciu sociálnej politiky dohodou medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Nedostatok finančných prostriedkov, prípadne snaha ušetriť, nemôže byť dôvodom zaradenia rekreačných poukazov v plnej výške medzi plnenia zo sociálneho fondu. III. Objem prostriedkov sociálneho fondu je limitovaný zákonom. Už v súčasnosti sa väčšina sociálneho fondu (okolo 40 %) využíva na stravné pre zamestnancov (avšak stravné len nad rozsah právnych predpisov), keďže je daňovo a odvodovo oslobodené. Zaradenie rekreačných poukazov v plnej výške (teda bez obmedzenia nad rozsah právnych predpisov) medzi plnenia sociálneho fondu obmedzí využívanie sociálneho fondu len na tieto dve položky. Rekreačné poukazy odčerpajú značnú časť sociálneho fondu, keďže ich preplácanie je povinné u zamestnávateľov nad 49 zamestnancov, ak o preplatenie zamestnanec požiada. Prídely do sociálneho fondu sú podľa § 5 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. súčasťou výdavkov (nákladov - § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.). Zároveň si zamestnávateľ môže ako daňový výdavok uplatniť aj výdavky (náklady) na rekreáciu vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu. Navrhovanú novelu zákona č. 152/1994 Z. z. považujeme za neprimeranú úsporu nákladov zamestnávateľov. Štát prikazuje vyplácanie rekreačných poukazov vybranej skupine podnikov, čo zjavne neprimerane zvýšilo náklady u zamestnávateľov aj výdavky rozpočtu verejnej správy, a potom sa hľadajú cesty ako ušetriť, aby to nič navyše nestálo. Bolo toto cieľom návrhu zavedenia rekreačných poukazov? Okrem zákonných nárokov by mala byť sociálna politika postavená na dohode medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 5 ods. 7 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Zaradiť plnenia zo Sociálneho fondu medzi príjmy oslobodené od dane: Už v roku 2015 mala KOZ SR k predloženému návrhu zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov jednu obyčajnú pripomienku, kde odporúčala, aby sa v budúcnosti zvážilo rozšírenie oslobodenia príjmov, a teda aby sa zaradili medzi príjmy oslobodené od dane všetky príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytnuté podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Táto pripomienka bola akceptovaná s tým, že MF SR v budúcnosti zváži túto možnosť v nadväznosti na vývoj príjmov štátneho rozpočtu. Rovnakú pripomienku KOZ SR opätovne predložila v roku 2017, kedy bola ekonomická situácia na Slovensku vo veľmi dobrej kondícií a zlepšovali sa aj daňové výnosy a bolo možné pristúpiť k zmenám v daňovom systéme, ktoré budú mať sociálny charakter. Zamestnancom sa zdaniteľné peňažné i nepeňažné príjmy z prostriedkov Sociálneho fondu zdaňujú preddavkovo, štandardnou sadzbou dane. Do roku 2004 sa na časť prostriedkov zo sociálneho fondu daňová povinnosť nevzťahovala vôbec a časť bola zdaňovaná osobitnou sadzbou dane vo výške 10 %. Od roku 2011 sa všetky zdaniteľné plnenia, teda aj plnenia poskytované zo Sociálneho fondu, započítavajú aj do vymeriavacieho základu na platenie odvodov. Výnimku tvorí poskytnutá strava, a novelou z roku 2015 v obmedzenej výške sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia. Teraz sa pridáva aj príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na preventívnu zdravotnú starostlivosť nad rozsah ustanovený osobitným predpisom. KOZ SR navrhuje oslobodiť od dane všetky ostatné plnenia poskytované z prostriedkov Sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, aby neboli predmetom dane (úprava § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov). Príspevky zo Sociálneho fondu sú sociálneho charakteru, a preto nemôžu byť posudzované štandardne ako príjem zo závislej činnosti. V oblasti zdaňovania príjmov fyzických osôb plynúcich zo zdrojov Sociálneho fondu, ako aj v oblasti plnenia odvodových povinností (zdravotné a sociálne poistenie) nie je v súčasnosti naplnený účel zákona o Sociálnom fonde. Napriek tomu, že zákon umožňuje rôzne spôsoby použitia prostriedkov Sociálneho fondu, v praxi zamestnávatelia často obmedzujú tieto spôsoby použitia najmä na poskytovanie príspevkov na stravovanie (okolo 40 % prostriedkov je využitá práve na tento účel). Hlavným dôvodom je, že tieto príjmy sú oslobodené od daní a odvodov. Podľa štatistického zisťovania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o pracovných podmienkach a nákladoch na podnikovú sociálnu politiku bolo plánované použitie Sociálneho fondu prepočítané na zamestnanca za rok 2018 len 171,31 €. Základom na určenie ročného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov a zároveň je zákonom stanovené, akým percentom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov môže byť prídel tvorený. Z tohto dôvodu je možné vyčísliť prípadný finančný výpadok. Oslobodenie ostatných prostriedkov SF (okrem stravného, ktoré už oslobodené je, a časti sociálnych výpomoci) od daní a odvodov by predstavovalo podľa údajov o tvorbe Sociálneho fondu podľa zisťovania výpadok verejných financií 52 mil. €, z čoho 13 mil. € je daň. Pokiaľ by bol Sociálny fond v priemere tvorený 2 % objemu hrubých miezd a platov v národnom hospodárstve, za rok 2018 by dosiahol objem 600,8 mil. €. Už v súčasnosti je viac ako 40 % Sociálneho fondu oslobodených od daňovo-odvodových povinností, preto by dodatočné oslobodenie predstavovalo pri maximálnej tvorbe sociálneho fondu necelých 235,4 mil. €, z čoho daň by tvorila 59,3 mil. €. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K bodu 19 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | KOZ SR žiada vysvetlenie k prečíslovaniu. V pôvodnom znení § 11 ods. 7 „základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 10...“ po následnom vypustení odsekov 8 a 9 v bode 20 sa pôvodný odsek 10 prečísluje na odsek 8. V bode 19 sa navrhuje nahradenie odsekov 3 a 10 za „3, 10 a 12“, teda neprečísluje sa odsek 10 za odsek 8, ale pridávajú sa odseky 10 a 12. V dôvodovej správe sa uvádza len, že „Tiež sa vypúšťajú odseky týkajúce sa dobrovoľných príspevkov do tzv. II. piliera dôchodkového sporenia, pričom však v prípade, ak došlo k porušeniu podmienok podľa § 11 ods. 9 predpisu platného do 31.12.2019, musí byť dodržaný postup určený v tomto ustanovení (§ 52zz ods. 3).“. Z uvedenej zmeny a odôvodnenia nie je jasné či ide o precizáciu pôvodného znenia, alebo dochádza k zmene vo vzťahu k nezdaniteľnej časti základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne k celému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | KOZ SR upozorňuje, že ďalšia novela zákona o dani z príjmov je opätovne primárne zameraná na podporu podnikateľského prostredia. Už pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na roky 2019 – 2021 KOZ SR upozorňovala na viaceré riziká, ktoré môžu viesť k nedodržaniu stanovených cieľov deficitu a hrubého dlhu. Zároveň konštatovala, že investície a rast miezd a platov sú rozhodujúce pre zvyšovanie potenciálu rastu ekonomiky. Daňové príjmy sú z veľkej časti tvorené z dane z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti sa vo výraznej miere podpíše pod rast daňových príjmov. Mzdová úroveň zamestnancov významnou mierou ovplyvňuje napĺňanie rozpočtu verejnej správy cez odvodové a daňové povinnosti, ale aj prostredníctvom spotreby domácností, ktoré v tovaroch a službách platia daň z pridanej hodnoty. Súčasným návrhom sa opätovne zavádzajú zvýhodnenia pre právnické osoby a legislatívne opatrenia necielia k zníženiu daňových príjmov od fyzických osôb, resp. opatrenia cielené na fyzické osoby sú zanedbateľné, najmä pre zamestnancov, ktorí sa na ich napĺňaní rozpočtu podieľajú v najväčšej miere. Takisto OECD vo svojej správe z 10.04.2019 (Under Pressure: The Squeezed Middle Class) odporúča krajinám zmeniť daňový mix a presunúť zaťaženie z práce na kapitál, čo KOZ SR dlhodobo požaduje. Je nevyhnutné zaviesť progresivitu do daňového systému a zvýhodniť nízkopríjmové skupiny na úkor vysokopríjmových a zaviesť dane z luxusu a ďalšie zdaňovanie bánk a regulovaných odvetví, resp. zaviesť dane z prirodzených monopolov, ako aj tzv. ekodane. Za týmto účelom KOZ SR navrhovala niekoľko opatrení cielených na zamestnancov, ktoré boli odmietnuté a odsunuté na „komplexnú reformu“ daňových zákonov, ktoré však neprišli a opätovne sa čiastočne riešia vybrané skupiny, najmä právnické osoby. Ministerstvo financií SR nevyužilo svoje možnosti a nesplnilo prísľub, že daňový zákon sa bude otvárať len pri komplexnej reforme. Pri ďalších daňových úpravách a úľavách pre právnické osoby, ktoré sú navyše podporované daňovou optimalizáciou a popri neustálej podpore podnikateľského prostredia a jeho zlepšovaní, upozorňujeme, že sa nesmie zabúdať na zlepšovanie sociálnej situácie a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. |
| Subjekt: | Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) |
| Pripomienka k: | § 11 ods. 2 a ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie § 11 ods. 2 a ods. 3, ktorými by došlo k úprave nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v prípade, že súčet príjmov daňovníka zo závislej činnosti a z podnikania je rovnajúci sa alebo vyšší ako 100-násobok platného životného minima, prípadne vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima. Navrhujeme, aby v prípade súbehu zamestnania (príjem zo závislej činnosti) a podnikania formou živnosti, bola vypustená podmienka výšky základu dane daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka by sa v tomto prípade odvíjala iba od výšky životného minima. Zavedením tejto úpravy by došlo k odstráneniu demotivácie mnohých zamestnancov, ktorí vo voľnom čase podnikajú (sú teda súčasne aj mikro podnikmi) a snažia sa po večeroch a cez víkendy privyrobiť si prostredníctvom svojho hobby. Tieto subjekty už totiž platia dane z príjmu zo svojho trvalého pracovného pomeru a ich druhý príjem by nemal byť znižovaný vyššími daňami, nakoľko už tým, že sú zamestnaní a zároveň podnikajú, prispievajú štátu akoby za dva daňové subjekty. Ako príklad môžeme uviesť napríklad zamestnanca v centre zdieľaných služieb, ktorý si cez víkendy privyrába fotením svadieb, portrétov a rodinných fotiek, ktorú realizuje prostredníctvom živnosti. Práve vedľajší príjem spôsobí, že jeho základ dane prekročí 100-násobok platného životného minima, čo spôsobí zníženie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a tým pádom vyššie daňové zaťaženie. Vo výsledku tak zaplatí na dani z príjmu o desiatky eur viac a to len z dôvodu, že obetoval svoj voľný čas na to, aby si privyrobil niečím, čomu sa vo voľnom čase venuje, vzdeláva sa v tom a minie na to často aj veľa peňazí. |
| Subjekt: | Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) |
| Pripomienka k: | § 6 ods. 10 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie § 6 ods. 10, ktorým by došlo k zvýšeniu paušálnych výdavkov zo 60 % na 70 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 30 000 eur. Nakoľko z dôvodovej správy k predloženému návrhu novely zákona vyplýva, že navrhované úpravy zákona sú okrem iného zamerané najmä na podporu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) a znižovanie ich administratívneho zaťaženia, považujeme za potrebné zdôrazniť, že práve jednoduchým zvýšením paušálnych výdavkov a zvýšením max. sumy, z ktorej je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov, podporí predkladateľ MSP, ktorí častokrát uskutočňujú podnikateľskú činnosť popri zamestnaní vo svojom voľnom čase. Napríklad Česká republika má max. limit paušálnych výdavkov až vo výške 80 %, pričom výšku paušálnych výdavkov rozlišuje podľa druhov činnosti. Limit max. sumy, pri ktorej je možné uplatniť paušálne výdavky, je v prípade 80 % z úhrnu príjmov do výšky 1,6 mil. Kč (t. j. cca 62 000 eur). Ak sa pozrieme na rovnakú výšku paušálnych výdavkov, ktorá je 60 % z príjmov z voľnej, viazanej a koncesovanej živnosti, limit max. sumy, z ktorej je možné paušálne výdavky uplatniť, je 1 200 000 Kč (t. j. cca 46 000 eur). Na základe tohto porovnania chceme poukázať na to, že aj napriek zvýšeniu paušálnych výdavkov v uplynulých rokoch zo 40 % na 60 %, stále existuje priestor na ďalšie zvýšenie, ktoré pomôže MSP bez toho, aby došlo k významnému narušeniu príjmov do štátneho rozpočtu. |
| Subjekt: | Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) |
| Pripomienka k: | Porušeniu procesu podľa bodu 7.1. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Vzhľadom na skutočnosť, že predkladateľ predložil novelu zákona súčasne na PPK i MPK, čím porušil proces podľa bodu 7.1. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (JM), považuje Slovak Business Agency za nevyhnutné požiadať predkladateľa o splnenie všetkých potrebných náležitostí, vrátane kvanfitikácie nákladov/prínosov spojených s novelou zákona podľa bodu 4. JM a predloženie všetkých sprievodných dokumentov do záverečného posúdenia v súlade s bodom 9. JM, v ktorom budú mať členovia Stálej pracovnej komisie pri Legislatívnej rade vlády možnosť, vyjadriť sa ku kvalite vypracovania jednotlivých materiálov, z pohľadu SBA najmä Doložky vybraných vplyvov a Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, s dôrazom na vplyvy na mikro, malé a stredné podniky (MSP). |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | § 17 ods. 19 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Z dôvodu zvýšenej administratívy navrhujeme nechať ustanovenie v pôvodnom znení. Odôvodnenie: Pridaním ďalších činností, ktoré sa musia sledovať na zaplatenie, sa opätovne zvyšuje náročnosť vyhodnocovania transakcií. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | § 5 ods. 3 písm. d) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť výnimku podľa odseku 3 písm. a) týkajúcu sa osobných automobilov. Odôvodnenie: Ak sa zamestnávateľ rozhodne navýšiť nepeňažný príjem v podobe 1% z obstarávacej ceny vozidla, zaplatí do štátneho rozpočtu viac ako v porovnaní s bežným spôsobom kalkulácie dane z príjmu. Pri osobných autách využívaných by mal mať tiež možnosť rozhodnúť sa, či bude navyšovať nepeňažný príjem o preddavky a poistné. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | § 19 ods. 2 písm. s) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme navrhovaný text, ktorý sa má doplniť vypustiť. Odôvodnenie: Pri podnikovej doprave je nezmysel vyhodnocovať obsadenosť vozidiel. Autobusy musia ísť v každom prípade, aby dopravili zamestnancov do zamestnania. Spoločnosti si nedovolia plytvanie vlastnými prostriedkami a pre organizovanie dopravy zabezpečujú dopravné prostriedky, ktorých kapacita zodpovedá počtu nahlásených zamestnancov, ktorí autobusy využívajú. Limitovanie výdavkov na dopravu tak opätovne negatívne postihne firmy, ktoré si riešia dopravu nie preto, že ide o benefit pre zamestnancov, ale preto, že ide o nevyhnutnú potrebu zabezpečiť výrobu. |
| Subjekt: | ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I bodu 100 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | Odporúčame zjednodušiť slovné vyjadrenie postupu zaokrúhľovania týmto znením úvodnej vety paragrafu: "Všetky prepočty podľa tohto zákona sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že:". |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | nový bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie § 3 v opatrení MFSR č. MF/011053/2006-72: § 3 Úprava pri prenájme Výsledok hospodárenia podľa § 1 ods. 1 sa upraví o rozdiely, ktoré vzniknú medzi vykazovaním aktivácie, zaradenia, odpisovania, vyradenia, technického zhodnotenia a oceňovania hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu a hmotného majetku prenajatého formou operatívneho prenájmu v súlade so štandardami a vykazovaním aktivácie, zaradenia, odpisovania, vyradenia, technického zhodnotenia a oceňovania hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu a dlhodobého hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu a dlhodobého hmotného majetku prenajatého formou operatívneho prenájmu podľa príslušných postupov účtovania s výnimkou účtovania o majetku v zmysle IFRS 16. Odôvodnenie: Zrušenie opatrenia je dlhodobo navrhované keďže najmä pre banky a poisťovne je neaktuálne. Jeho pretrvaním sa zaťažuje administratívna náročnosť výpočtu základu dane. Napríklad pri účtovaní v zmysle IFRS 16 bude úprava základu dane z IFRS na SK účtovanie zložitá. Zároveň platí, že celkový náklad je rovnaký tak podľa IFRS ako podľa SK postupov účtovania. Rozdiel je len v tom, že podľa IFRS je vyšší náklad v prvých rokoch (odpisy + úrokový náklad) a nižší v ďalších rokoch kým podľa SK postupov je náklad rovnomerný. Rozdiel je minimálny vzhľadom na minimálne úrokové sadzby. Kým nebude celé opatrenie zrušené, navrhujeme aspoň jeho zmenu a vylúčenie IFRS 16 z mostíka, aby subjekty účtujúce podľa IFRS mohli ponechať nájmy tak, ako sú účtované v zmysle IFRS 16. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | nový bod k § 19 ods. 2 písm. h) 5. bod |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme vložit nový bod týkajúci sa § 19 ods. 2 pís. h), v ktorom navrhujeme nové znenie 5. bodu: 5. exekútor výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu;88aaa) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi alebo súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi, Aktuálne znenie 5. bodu: 5. exekútor výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu;88aaa) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi Predchádzajúce znenie 5. bodu: 5. súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi, Odôvodnenie: V exekúciách začatých pred 1.4.2017 stále platí zastavenie exekúcie súdom takže toto znenie paragrafu 19, odsek 2, písmeno h), bod 5 je potrebné upraviť a povoliť daňový odpis pohľadávky či rozhodne súd (staré konania) alebo exekútor (nové konania). |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | nový bod § 19 ods. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | K § 19 ods. 2 Odpis pohľadávky - Navrhujeme, aby zákon o dani z príjmov reflektoval, že ak sa oprávnený po komerčnej úvahe rozhodne nepodať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, aby odpis takejto pohľadávky bol daňovo uznaným odpisom. Odôvodnenie: Najvýznamnejším cieľom návrhu zákona je preto zmeniť v tejto oblasti „pravidlá hry“ a odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré majú byť z tohto dôvodu ukončené. Ambíciou návrhu zákona je preto zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom technické otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní sa navrhuje zveriť súdnemu exekútorovi (koncepčne ide o obdobu riešenia už aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1. apríla 2017). Obdobný procesný režim zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií sa navrhuje použiť aj na prípady dôvodov pre zastavenie exekúcie, ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, či v prípadoch, ak z dôvodu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného resp. oddlženia povinného nastal dôvod pre ich zastavenie. Návrh zákona súčasne dáva oprávnenému možnosť komerčnej úvahy, či je opodstatnené podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak už podľa súčasne platných a účinných právnych predpisov. 2. pripravovaná novela exekučného poriadku https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/763 V zmysle dôvodovej správy: |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | bodu 11 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | V § 5 ods.7 písm. r) navrhujeme v zákone vymedziť vzťah medzi § 19 sa odsek 1 a novým § 5 odsek 7. Odôvodnenie: V zmysle § 19 odsek 1 v prípade výdavkov / nákladov zamestnávateľa na zdaniteľný príjem zamestnanca sa na tieto nevzťahujú niektoré limity a sú teda daňovo uznateľné. Zároveň ale nový § 5 odsek 7 podmieňuje oslobodenie nedaňovým nákladom pre zamestnávateľa. V praxi môže prichádzať ku otázke, ktorý z paragrafov má prioritu. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | K bodu 101 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | K § 49a Navrhujeme presnejšie definovať ako bude prebiehať automatická registrácia. Odôvodnenie: V zmysle dôvodovej správy (všeobecná časť) je cieľom novelizácie automatická registrácia správcom dane. Avšak odkaz 128) je odkaz na Daňový poriadok pričom Daňový poriadok v §67 dáva povinnosť predložiť žiadosť o registráciu. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | Nový bod § 3, ods. 1, písm. e) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nový bod k § 3, ods. 1, písm. e) Navrhujeme text doplniť tak, aby sa za podiel na zisku považoval aj príjem plynúci zo zníženia rezervného fondu, v časti, v akej bol predtým zvýšený zo zisku po zdanení Odôvodnenie: Daňové posúdenie zníženia rezervného fondu tvoreného zo zisku nie je v súčasnosti v zákone definované. Zároveň je potrebné navrhnuté znenie implementovať aj do paragrafu 16 |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | bodu 50 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | V § 20 ods. 3 navrhujeme nové znenie poslednej vety: „Pre účely tohto zákona sa pohľadávka považuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná.“ Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že definovanie premlčania je dôležité pre celý zákon navrhujeme explicitne stanoviť, že definícia „nepremlčania“ sa vzťahuje na celý zákona a nie len na § 20 a to aj preto, že z pohľadu iných zákonov môže byť pohľadávka už premlčaná (napr. podľa Občianskeho zákonník v čase odpis premlčaná ale v zmysle zákona o dani z príjmov podľa tejto definície posúdená ako nepremlčaná). |
| Subjekt: | OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) |
| Pripomienka k: | K tabuľke zhody so smernicou (EÚ) 2017.952 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | 2.V čl. 2 písm. c) ods. (11) smernice, nie je uvedené ustanovenie ukončené a teda chýba v tabuľke zhody text zo smernice. Žiadame text dopniť o slová: „...nesúlade vedeli, a keď nevyužili hodnotu daňovej výhody vyplývajúcej z daného hybridného nesúladu.“. |
| Subjekt: | OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) |
| Pripomienka k: | K tabuľke zhody so smernicou (EÚ) 2017.952 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | 1.V stĺpci 2 tabuľky zhody žiadame uviesť správny a nezmenený, resp. nedopĺňaný text smernice (EÚ) 2017/952. |
| Subjekt: | OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) |
| Pripomienka k: | K doložke zlučiteľnosti |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | 3.V bode 4 doložky zlučiteľnosti v časti písm. c) upozorňujeme, že doposiaľ nebolo Európskej komisii notifikované žiadne vnútroštátne opatrenie, ktorým by sa predmetná smernica transponovala do vnútroštátnych právnych predpisov, preto žiadame bod č. 3 písm. c) náležite upraviť. |
| Subjekt: | OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) |
| Pripomienka k: | K doložke zlučiteľnosti |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | 2.V bode 3 doložky zlučiteľnosti žiadame v časti sekundárnych prameňov uviesť pri jednotlivých prameňoch ich gestorov v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR. |
| Subjekt: | OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) |
| Pripomienka k: | K doložke zlučiteľnosti |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | 1.V bode 3 doložky zlučiteľnosti žiadame primárne právo označiť písmenom „a)“, sekundárne právo písmenom „b)“ a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie písmenom „c)“. Následne žiadame v ďalšom texte uvedené písmeno „b)“ odstrániť. |
| Subjekt: | SBA (Slovenská banková asociácia) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k dôvodovej správe |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | Navrhujeme dopracovanie dôvodovej správy v : a)Bode 11 - §5 ods. 7 písm. r) navrhujeme podrobnejšie vysvetlenie, ako sa bude toto ustanovenie realizovať v praxi. b) Bode 31 - §16 ods. 1 písm. e) desiaty bod – navrhujeme podrobnejšie vysvetlenie prípadne konkrétny príklad k navrhovanej úprave (marketingové služby spojené s dodaním tovaru) |
| Subjekt: | SBA (Slovenská banková asociácia) |
| Pripomienka k: | Bod 35 - §17 ods. 19 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | V § 17. ods. 19 úvodnú vetu zmeniť a doplniť nasledovne „ Súčasťou základu dane daňovníka, okrem daňovníka ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, sú okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení nasledovné položky“. ODôVODNENIE Ako z dôvodovej správy k predloženému návrhu novely zákona vyplýva, navrhované úpravy zákona sú okrem iného zamerané aj na podporu malých a stredných podnikov a znižovanie administratívnej záťaže daňovníkov. Trend podpory malých a stredných podnikov je témou noviel zákona o dani z príjmov už posledných pár rokov, naproti tomu čo sa týka veľkých podnikateľských subjektov (vykazujúcich výsledok hospodárenia podľa IFRS) snaha smerujúca k znižovaniu administratívnej náročnosti pri vykazovaní základu dane absentuje. Práve tieto veľké podnikateľské subjekty sú najväčšími prispievateľmi do štátneho rozpočtu a to nie len vo forme priameho daňového zaťaženia sadzbou dane vo výške 21% , ale aj ďalšími odvodovými povinnosťami, ktoré sú špecifické pre konkrétnu oblasť podnikateľských aktivít týchto veľkých subjektov napr. bankový odvod, daň z poistenia a pod. Okrem tejto zvýšenej daňovo/odvodovej povinnosti do štátneho rozpočtu sú uvedené veľké daňové subjekty v posledných rokoch zaťažované najmä mnohými regulatórnymi požiadavkami na vykazovanie za oblasť daní, ktoré vyplývajú z transpozície európskych smerníc do lokálnych zákonov, napr. FATCA/CRS a BEPS (DAC6...), novela smernice 2006/112/ES o DPH (o sledovaní platobných transakcii kvôli podvodom s DPH) a pod. Nárast vyššie uvedených regulatórnych požiadaviek na veľké daňové subjekty za posledné roky je enormný a stále sa zvyšuje. Na druhej strane, ako už bolo uvedené vyššie, za posledné roky neevidujeme žiadne znižovanie administratívnej náročnosti u týchto subjektov v rámci oblastí, kde by to aj bolo možné. Práve spomínaná oblasť uznaných nákladov s podmienkou až po zaplatení, by bol priestorom vo vzťahu k uvedeným veľkým daňovým subjektom na aspoň čiastočné zníženie ich administratívnej náročnosti. V rámci uvedeného okruhu nákladov s podmienkou zaplatenia, veľké daňové subjekty nepredstavujú žiadne daňové riziko čo sa týka „úmyselného“ krátenia dane v tejto oblasti. V rámci celkových nákladových položiek sa jedná len o nepatrnú časť celkového spektra nákladov týchto subjektov. Administratívna náročnosť na sledovanie týchto položiek je však neúmerná výslednému efektu – ktorým je časový posun v zahrnutí uvedených nákladov do základu dane až po zaplatení. Z vyššie uvedených dôvodov žiadame, aby veľké daňové subjekty - vykazujúce výsledok hospodárenia podľa IFRS - boli zbavené tejto administratívnej záťaži v plnom rozsahu § 17 ods.19. Čiastočným riešením by bol aj postup, kedy podmienka sledovania zaplatenia týchto nákladov nebola nastavená k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, t.j. k 31.12., ale k termínu predloženia riadneho daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého sa uvedené náklady týkajú. |
| Subjekt: | SBA (Slovenská banková asociácia) |
| Pripomienka k: | Bod 39 - §17 ods. 33 písm. c) a bod 60 - §25a písm. d) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | V §17 ods. 33 písm. c) za navrhnutý text žiadame doplniť : „a u daňovníkov vykazujúcich podľa medzinárodných účtovných štandardov ocenenie cenných papierov vykázané cez výkaz ziskov a strát v súlade s týmito štandardami.“ Nadväzne žiadame v § 25a písm. d) o ďalší šiesty bod v znení . „ocenený v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami.“ ODôVODNENIE: Účtovný štandard IFRS 9 Finančné nástroje stanovuje pravidlá, na základe ktorých sa finančné nástroje zaraďujú do jednotlivých portfólií. Pre každé portfólio platia pravidlá ako príslušné nástroje oceňovať. Portfóliá majú dokumentovanú stratégiu (business model), stratégia je schválená príslušným managementom a všetky nákupy a predaje do a z portfólia sú robené v súlade so zvolenou stratégiou. Podľa ustanovení IFRS 9 sa cenné papiere oceňujú v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát ak: a) sú určené na obchodovanie, tj. boli obstarané s cieľom predaja v krátkom čase alebo b) sú súčasťou portfólia, ktoré je riadené a jeho výkonnosť je oceňovaná na báze reálnej hodnoty (napr. portfólio, ktoré sa využíva na riadenie jedného alebo viacerých rizík skupiny aktív a pasív) alebo c) majetkové cenné papiere, pre ktoré nebola využitá výnimka, dovoľujúca oceniť tieto cenné papiere v reálnej hodnote cez komplexný výsledok hospodárenia alebo d) cenné papiere, ktoré nesplnia podmienku tzv. SPPI testu a teda nemôžu byť ocenené v amortizovanej hodnote. SPPI test (Solely Payment Principal and Interest) znamená, že všetky platby z cenného papiera predstavujú len splátky istiny a úroku z nesplatenej istiny a tieto platby, ich výška alebo dátum úhrady, nie sú menené alebo závislé na rôznych podmienkach. V prípade, ak SPPI test nie je splnený, cenný papier je povinne ocenený v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát alebo e) bola využitá možnosť ocenenia reálnou hodnotou, tzv. Fair Value Option na odstránenie účtovného nesúladu. Táto možnosť eliminuje alebo významne znižuje nekonzistentnosť oceňovania alebo vykazovania, ktorá by nastala pri oceňovaní aktív alebo pasív alebo vykazovaní ziskov alebo strát z nich na rôznych základoch. Takmer rovnaké pravidlá oceňovania cenných papierov v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát platili aj podľa predchádzajúceho štandardu IAS 39, ktorý platil do 31.12.2017. IAS 39 umožňoval oceňovať cenné papiere v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát za rovnakých podmienok ako sú uvedené v bodoch a), b) a e). IAS 39 nestanovoval povinnosť vykonať SPPI test (bod d), ale stanovoval povinnosť, kedy sa musia oddeliť vnorené deriváty z nederivátovej hostiteľskej zmluvy na strane aktív a kedy je oddelenie zakázané. Zároveň však štandard stanovil aj možnosť oceniť celý hybridný nástroj v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát. Nami navrhované úpravy majú za cieľ potvrdiť, že pre daňovníkov vykazujúcich podľa medzinárodných účtovných štandardov sa aj pre daňové účely rešpektuje vykazovanie cenných papierov v reálnej hodnote podľa štandardov a v ich súlade tak, ako doteraz. (Pri takto vykázaných cenných papieroch sa podľa IFRS opravné položky nevykazujú, preto sme časť týkajúcu sa opravných položiek vypustili.) Bez prijatia navrhnutej úpravy by predložené zmeny boli pre týchto daňovníkov nezrozumiteľné a neaplikovateľné, keďže neriešia všetky situácie, pri ktorých sa cenné papiere v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát musia vykazovať , naopak, spôsobili by nevykonateľnosť iných, teraz platných ustanovení ( napr. § 19 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov). |
| Subjekt: | MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | V čl. I žiadame vložiť nový novelizačný bod so znením: "V § 20 ods. 9 písm. b) sa slová "zabezpečenia mladého" nahrádzajú slovami "prvej prebierky do 50 rokov"." Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie:Odôvodnenie: Rezerva na lesnú pestovnú činnosť predstavuje tzv. nákladovú rezervu. Jej tvorba vyplýva z potreby akumulovať v účtovnej jednotke finančné zdroje na budúce výdavky. Tvorba rezervy má svoje opodstatnenie napríklad v roku, v ktorom sa ťaží kalamitné drevo. Predaj dreva, ktorý sa účtuje do výnosov, môže ovplyvňovať základ dane smerom nahor. Ak hrozí, že bude mať obhospodarovateľ lesa z toho dôvodu mimoriadne vysoký základ dane, a zároveň vie, že v budúcich rokoch si bude musieť plniť svoju zákonnú povinnosť v súvislosti s obnovou lesa a ďalšími pestovateľskými prácami, je vhodné, aby si vytvoril rezervu. Výnosy po kalamite začínajú plynúť obhospodarovateľovi lesa na zničených lesných porastoch až po prvej prebierke. Do tejto fázy má obhospodarovateľ lesa náklady na pestovateľskú činnosť vrátane nákladov na zabezpečenie plnenia mimoprodukčných funkcií lesov. Navrhovaná zmena § 20 ods. 9 písm. b) umožní obhospodarovateľ ovi lesa vytvoriť nákladovú rezervu nielen na obdobie do zabezpečenia mladého lesného porastu (približne 10 rokov), ale až do štádia prvej prebierky, ktorú môže obhospodarovateľ vykonať do veku 50 rokov lesného porastu. Tvorba takejto rezervy (v čase veľkej kalamity) má význam najmä pre malých obhospodarovateľov lesa. Vzhľadom na navrhovanú zmenu bude potrebné, aby sa platné znenie poznámky pod čiarou k odkazu 99 nahradilo znením "§ 2 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z.". |
| Subjekt: | MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I bod 75 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | V úvodnej vete odporúčame za slovo "vkladá" vložiť slovo "nová". |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | nad rámec zákona |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | Odporúčame upraviť zdanenie príjmov športovcov a športových odborníkov zrážkovou daňou, ako je to v prípade umelcov podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov: V § 6 ods. 2 písm. e) sa za slová “športového odborníka podľa osobitného predpisu29aa)“ vkladajú slová “pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14”. V § 43 ods. 3 písm. h) sa za slová “podľa § 6 ods. 2 písm. a)” dopĺňa čiarka a vkladajú sa slová “príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. e)”. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | nad rámec zákona |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | V § 6 odporúčame doplniť odsek 16 v nasledovnom znení: „(16) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom činnosti športovca alebo športového odborníka29aa) do výšky, na ktorú vznikne športovcovi alebo športovému odborníkovi nárok podľa osobitných predpisov15) ani odmena za športovú činnosť alebo za dosiahnuté životné jubileum poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi formou dotácie podľa osobitného predpisu34a) aj vtedy, ak sú poskytnutá prostredníctvom tretej osoby.“. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 34a znie: „34a) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. Odôvodnenie: Odporúčanú zmenu možno dosiahnuť, aby predmetom dane z príjmov fyzických osôb neboli cestovné náhrady poskytnuté športovcovi a športovému odborníkovi a dotácie z verejných prostriedkov (od štátu, VÚC, alebo mesta/obce) poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi priamo alebo prostredníctvom jeho klubu/zväzu. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | nad rámec návrhu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.5.2019 |
| Text: | V § 8 ods. 1 písm. p) odporúčame na konci pripojiť slová “a športovým odborníkom, ktorý má príjmy na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu.22a)”. Odôvodnenie: Navrhovaná zmena zosúlaďuje zdaňovanie príjmov zo sponzorskej zmluvy, ktorých prijímateľom je športový odborník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, rovnako ako u športovca, ktorý vykonáva činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke zlučiteľnosti |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 14.5.2019 |
| Text: | Znenie doložky zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej Únie odporúčame zosúladiť s novým znením doložky podľa zmeny Legislatívnych pravidiel vlády SR platnej od 1. júna 2018. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K dôvodovej správe - všeobecnej časti |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 14.5.2019 |
| Text: | V nadväznosti na vznesenú pripomienku k doložke vybraných vplyvov odporúčame v predkladacej správe v odseku, ktorého predmetom je informácia o vplyvoch materiálu doplniť informáciu o predpokladaných vplyvoch na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K predkladacej správe |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 14.5.2019 |
| Text: | I) V nadväznosti na vznesenú pripomienku k doložke vybraných vplyvov odporúčame v predkladacej správe v odseku, ktorého predmetom je informácia o vplyvoch materiálu doplniť informáciu o predpokladaných vplyvoch na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. II) V zmysle čl. 18 ods. 1 písm. f) Legislatívnych pravidiel vlády SR odporúčame doplniť odôvodnenie navrhovanej účinnosti. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov, bodu 9 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 14.5.2019 |
| Text: | Upozorňujeme, že s účinnosťou od 1. marca 2019 má doložka vybraných vplyvov v zmysle § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahovať aj informáciu o predpokladaných vplyvoch na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. V tejto súvislosti odporúčame túto časť doplniť do doložky vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Predkladacej správe |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 14.5.2019 |
| Text: | Odporúčame predkladateľovi zosúladiť predkladaciu správu, konkrétne piaty odsek s časťou 9. doložky vybraných vplyvov. Odôvodnenie: Predkladacia správa v piatom odseku uvádza okrem vyznačených vplyvov v doložke vybraných vplyvov aj pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Materiálu všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 14.5.2019 |
| Text: | Predložený materiál má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Vzhľadom na to, žiadame predkladateľa predložiť materiál na záverečné posúdenie vybraných vplyvov Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády na posudzovanie vybraných vplyvov po medzirezortnom pripomienkovom konaní a pred jeho predložením na rokovanie vlády SR. Odôvodnenie: Podľa bodu 7.1. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sa predbežné pripomienkové konanie (PPK) vykonáva pred medzirezortným pripomienkovým konaním (MPK) v prípade materiálov legislatívneho charakteru aj nelegislatívneho charakteru, v ktorých predkladateľ identifikoval niektorý z vybraných vplyvov. Predkladateľ predložením materiálu na MPK bez procesu PPK, porušil proces podľa Jednotnej metodiky. Materiál je po skončení medzirezortného pripomienkového konania a vyhodnotení pripomienok potrebné zaslať na záverečné posúdenie vybraných vplyvov na adresu dolozka@mhsr.sk. |
| Subjekt: | MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I bod 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | V Čl. I bod 1 v poznámke pod čiarou slová "neskorších predpisov" nahradiť slovami "zákona č. 509/1991Zb.". Odôvodnenie: zosúladenie s bodom 50 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády. |
| Subjekt: | MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl.I bod 30 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | V Čl. I bod 30 odporúčame uviesť celé znenie bodu deväť, pretože v § 16 ods. 1 písm. e) bod deväť zákona sa slová "alebo družstvo" nachádzajú dvakrát. Súčasne odporúčame následne spojiť bod 30 a 31 do jedného novelizačného bodu. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I. bodu 30 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | V čl. I navrhujeme upraviť znenie bodu 30 nasledovne: „V § 16 ods. 1 písm. e) deviatom bode sa za slová „zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva“ vkladajú slová „pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení,“. Odôvodnenie: Spresnenie vloženia nového textu, keďže v § 16 ods. 1 písm. e) deviatom bode sú slová „alebo družstva“ uvedené dvakrát. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 29 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | V čl. I odporúčame upraviť znenie bodu 29 nasledovne: „Poznámka pod čiarou k odkazu 76 znie: „76) § 7 ods. 25 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 237/2018 Z. z.“.“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava podľa bodu 50 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | V čl. I bod 11 žiadame v písmene r) za slová „v pracovnom pomere“ vložiť čiarku a slová „služobnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere“ a v poznámke pod čiarou uviesť odkaz aj na zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Žiadame, aby aj zamestnancom v inom ako pracovnom pomere mohlo byť v prípade poskytnutia nepeňažného plnenia toto plnenie oslobodené od dane za rovnakých podmienok ako u zamestnancov v pracovnom pomere. Na právne vzťahy pri výkone štátnej služby profesionálnych vojakov, štátnych zamestnancov, policajtov, hasičov a pod. sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje osobitný predpis, a preto z dôvodu právnej istoty žiadame toto oslobodenie ustanoviť priamo v navrhovanom právnom predpise. Pripomienku považujeme za zásadnú. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | V čl. I bod 1 odporúčame znenie poznámky pod čiarou k odkazu 1aa upraviť nasledovne: „Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie: „1aa) § 659 až 662 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.“.“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava podľa bodu 50 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | V čl. I bod 6 žiadame upraviť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 18a nasledovne: „Poznámka pod čiarou k odkazu 18a znie: „18a) Napríklad § 153 až 155 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 23 až 26 a § 36 až 38 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 161 až 165 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.“. Odôvodnenie: Žiadame, aby od dane z príjmu bola oslobodená aj suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie profesionálnych vojakov a štátnych zamestnancov. Aktuálne znenie § 5 ods. 7 písm. a) neobsahuje odkaz na právny predpis a vzťahuje sa na zamestnancov aj na profesionálnych vojakov. V prípade prijatia novej právnej úpravy § 5 ods. 7 písm. a) a odkazu len na § 153 až 155 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov by vznikla povinnosť profesionálnym vojakom, ako daňovníkom platiť daň z príjmu zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov zo sumy vynaloženej na ich vzdelávanie služobným úradom, na ktoré sú vysielaní podľa § 36 až 38 zákona č. 281/2015 Z. z o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto povinnosť sa podľa nášho názoru bude vzťahovať aj na profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe z dôvodu, že sú v štátnej službe a poberajú služobný plat, a to aj pri vyslaní na vysokoškolské štúdium realizované na náklady Ministerstva obrany Slovenskej republiky podľa § 23 až 26 zákona č. 281/2015 Z. z. Taktiež u štátnych zamestnancov by sa suma vynaložená služobným úradom na vzdelávanie považovala za zdaniteľný príjem. Pripomienku považujeme za zásadnú. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K bodu 52 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | Odporúčame slovo "slovo" nahradiť slovom "číslo", vzhľadom k tomu, že ide o číslo "14". Ide o legislatívno-technickú pripomienku. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K bodom 84 a 85 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | Odporúčame zlúčiť body 84 a 85 do jedného bodu v znení: "84. V § 40 odseky 1 a 2 znejú:..." Ide o legislatívno-technickú pripomienku. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K bodu 54 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | Odporúčame slová "vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 103aa" vypustiť a vložiť nový bod číslo 55, ktorý znie: "55. Poznámka pod čiarou k odkazu 103aa sa vypúšťa". Ide o legislatívno-technickú pripomienku. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K bodu 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 13.5.2019 |
| Text: | Odporúčame upraviť číslovanie odkazov, vzhľadom k tomu, že odkaz k poznámke pod čiarou "2aa" je už použitý v § 2 písm. n) treťom bode. Ide o legislatívno-technickú pripomienku. |
| Subjekt: | ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) |
| Pripomienka k: | Čl. I bodom 82 a 83 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 7.5.2019 |
| Text: | Žiadame upraviť text v bodoch 82. a 83. v zmysle odôvodnenia. Odôvodnenie: Ak použijeme pojem „v písomnej forme“ nie je potrebné už ďalej uvádzať „ak sa nedohodnú na jej doručovaní elektronickými prostriedkami“, nakoľko to je obsiahnuté už v pojme „písomná forma“. Písomná forma v sebe subsumuje „listinnú a elektronickú podobu“. |
| Subjekt: | FreeFood (Free Food - Jedlo pre všetkých) |
| Pripomienka k: | K bodu 56 - § 21 ods. 2 písm. n) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 6.5.2019 |
| Text: | V § 21 ods. 2 písm. m) treťom bode navrhujeme za slovo „trvanlivosti“ doplniť „alebo pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti“ a za slovo „predaja,“ doplniť „okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5. Viď upravený text nižšie „bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti alebo pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5“. Odôvodnenie: • Navrhujeme, aby darovanie potravín nebolo obmedzované iba na potraviny, ktorým uplynula doba minimálnej trvanlivosti. V prípade, že predajca potravín disponuje nadbytočným množstvo nepredajných zásob potravín, bolo by možné uznať za daňový výdavok potraviny darované uvedeným charitatívnym organizáciám. V praxi sa likvidácia prebytkových zásob potravín môže kvalifikovať za daňový výdavok iným spôsobom (napr. norma prirodzeného úbytku, či držanie potravín v predajni a postupným znižovaním ich ceny, napriek tomu, že predajca dopredu vie, že tieto potraviny sa pravdepodobne nikdy nepredajú). Navrhujeme, aby potravinová pomoc bola v zákone o dani z príjmov na rovnakej úrovni ako iné daňovo uznané spôsoby likvidácie zásob potravín. Súčasné znenie nepodporuje potravinovú pomoc na Slovensku, naopak, motivuje daňové subjekty k spôsobom likvidácie potravín, ktoré iba vytvárajú ďalší potravinový odpad. • Potraviny ako napríklad zelenina, ovocie a nebalené pečivo nemajú určenú dobu minimálnej trvanlivosti , pričom práve tieto potraviny tvoria najväčšiu časť potravinového odpadu. Podľa súčasného znenia darovanie takýchto potravín nie je možné považovať za daňový výdavok, čo prakticky znemožňuje darovanie týchto potravín. • Zmena vyššie uvedeného ustanovenia by mala prispieť k zníženiu potravinového odpadu na Slovensku, ktorý má sociálny, ekologický a morálny aspekt. Presné údaje o tom, koľko potravín skončí v odpade Slovensko dnes nemá. Ministerstvo pôdohospodárstva v roku 2016 pripravilo Plán predchádzania potravinárskeho odpadu, v ktorom priznáva, že Slovensko nemá vypracované štúdie ohľadom množstva vyhodených potravín v jednotlivých častiach potravinového reťazca. Odhadovane 5 obchodných reťazcov na Slovensku vyprodukuje ročne 15 tisíc ton potravinového odpadu. Vyššie uvedená zmena zákona o dani z príjmov by bola v súlade s Envirostratégiou 2030, ktorou sa Slovensko okrem iného zaviazalo aj prehodnotiť legislatívne obmedzenia a zbytočne prísne normy, ktoré môžu viesť k tvorbe odpadu z ešte použiteľných potravín. |
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
Existujúce pripomienky
Ukazujem 81 - 100 z 198 výsledkov.
| Pripomienkujúci subjekt | Pripomienka k | Text pripomienky | Typ | Stav | Dátum vytvorenia | Detail |
|---|---|---|---|---|---|---|
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 56 - § 21 ods. 2 písm. m) | V § 21 ods. 2 písm. m) treťom bode navrhujeme za slovo „trvanlivosti“ doplniť „alebo pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti“ a za slovo „predaja,“ doplniť „okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5. Viď upravený text nižšie: „bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti alebo pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5“. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby darovanie potravín nebolo obmedzované iba na potraviny, ktorým uplynula doba minimálnej trvanlivosti. V prípade, že predajca potravín disponuje nadbytočným množstvo nepredajných zásob potravín, bolo by možné uznať za daňový výdavok potraviny darované uvedeným charitatívnym organizáciám. V praxi sa likvidácia prebytkových zásob potravín môže kvalifikovať za daňový výdavok iným spôsobom (napr. norma prirodzeného úbytku, či držanie potravín v predajni a postupným znižovaním ich ceny, napriek tomu, že predajca dopredu vie, že tieto potraviny sa pravdepodobne nikdy nepredajú). Navrhujeme, aby potravinová pomoc bola v zákone o dani z príjmov na rovnakej úrovni ako iné daňovo uznané spôsoby likvidácie zásob potravín. Súčasné znenie nepodporuje potravinovú pomoc na Slovensku, naopak, motivuje daňové subjekty k spôsobom likvidácie potravín, ktoré iba vytvárajú ďalší potravinový odpad. Potraviny ako napríklad zelenina, ovocie a nebalené pečivo nemajú určenú dobu minimálnej trvanlivosti , pričom práve tieto potraviny tvoria najväčšiu časť potravinového odpadu. Podľa súčasného znenia darovanie takýchto potravín nie je možné považovať za daňový výdavok, čo prakticky znemožňuje darovanie týchto potravín. Zmena vyššie uvedeného ustanovenia by mala prispieť k zníženiu potravinového odpadu na Slovensku, ktorý má sociálny, ekologický a morálny aspekt. Presné údaje o tom, koľko potravín skončí v odpade Slovensko dnes nemá. Ministerstvo pôdohospodárstva v roku 2016 pripravilo Plán predchádzania potravinárskeho odpadu, v ktorom priznáva, že Slovensko nemá vypracované štúdie ohľadom množstva vyhodených potravín v jednotlivých častiach potravinového reťazca. Odhadovane 5 obchodných reťazcov na Slovensku vyprodukuje ročne 15 tisíc ton potravinového odpadu. Vyššie uvedená zmena zákona o dani z príjmov by bola v súlade s Envirostratégiou 2030, ktorou sa Slovensko okrem iného zaviazalo aj prehodnotiť legislatívne obmedzenia a zbytočne prísne normy, ktoré môžu viesť k tvorbe odpadu z ešte použiteľných potravín. Táto navrhovaná zmena nadväzuje na podnet SKDP zaslaný na Ministerstvo financií 31.8.2018. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 63 - § 26 ods. 10, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5 | Navrhujeme ustanovenie § 26 ods. 10, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5 ponechať v pôvodnom znení. Zdôvodnenie: Zaokrúhlenie odpisov na dve desatinné miesta namiesto zaokrúhlenia na celé eurá nahor je úpravou, ktorá bude pre daňovníkov znamenať vysokú administratívnu a finančnú záťaž predovšetkým z dôvodu nevyhnutnej úpravy softvérov. Zaokrúhľovanie na celé eurá nahor je v tomto prípade dlhodobo existujúce a v praxi akceptované, preto nevidíme relevantný dôvod na takúto zmenu. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 4 - § 2 písm. aj) | Ust. § 2 sa navrhuje doplniť písmenom aj), v ktorom sa uvádza, že za mikrodaňovníka sa nepovažuje daňovník, ktorý je závislou osobou podľa písmena n). Odporúčame upraviť navrhované znenie v § 2 písm. aj) tak, aby sa z pojmu mikrodaňovníka vylúčila taká závislá osoba, ktorá má rovnaký predmet podnikania. Zdôvodnenie: Navrhujeme vypustiť limitujúcu podmienku, na základe ktorej mikrodaňovníkom nemôže byť závislá osoba, nakoľko táto podmienka môže mať za následok neuplatniteľnosť inštitútu vzhľadom na definíciu závislej osoby a prakticky diskvalifikuje veľkú časť daňovníkov. Závislou osobou je aj blízka osoba, resp. ekonomicky prepojený podnik blízkej osoby, čo vylúči z benefitov tohto inštitútu napríklad osoby, ktorých rodinný príslušník podniká. Máme za to, že účelom podmienky je zamedziť účelovému drobeniu daňovníkov za účelom dosiahnutia výhod spojených so statusom mikrodaňovníka. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 101 - § 49a | V zmysle § 67 ods. 9 zákona č. 563/ 2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali. V nadväznosti na navrhované nové znenie ustanovenia §49a, kedy dochádza k uskutočneniu registrácie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov správcom dane, navrhujeme upraviť priamo v predmetnom ustanovení, prípadne novelizáciou ustanovení Daňového poriadku postup daňovníka v súvislosti s povinnosťou oznamovať prípadné zmeny správcovi dane, a to aj s ohľadom na to, že daňovník nemusí mať vedomosť, akými údajmi a informáciami z registra správca vlastne dane disponuje. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov - Prehľad a hlásenie, ktoré je povinný podávať zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane | Navrhujeme zavedenie možnosti samostatného podávania prehľadu a hlásenia, ktoré je povinný podávať ekonomický zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane zo závislej činnosti ekonomických zamestnancov oddelene od prehľadu a hlásenia za riadnych zamestnancov, resp. zavedenia rozšíreného tlačiva prehľadu a hlásenia pre účely reportovania o príjmoch a vyúčtovaní dane zo závislej činnosti ekonomických zamestnancov. V praxi totiž nastávajú problémy ohľadom spoločného reportingu vlastných (právnych) a zo zahraničia pridelených (ekonomických) zamestnancov, a to najmä z dôvodu elektronických podaní, ktoré sú generované automaticky účtovným a mzdovým softwarom, pričom tento software je málokedy uspôsobený na špecifiká tzv. tieňovej mzdovej agendy za ekonomických zamestnancov. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 106 - § 52zz | Navrhované znenie § 52zz ods. 2 ustanovuje, že: (2) Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. p) a § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019. Rozumieme však, že v zmysle Návrhu nedochádza k novelizácii ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, a preto je potrebné odkaz na toto ustanovenie z § 52zz vypustiť. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 1, 36 a 54 - § 2 písm. c), poznámka pod čiarou 80 a § 21 ods. 1 písm. l) | Odporúčame navrhované znenie § 2 písm. c) bod 2 doplniť nasledovne: „2. plnenie plynúce požičiavateľovi v súvislosti s výpožičkou,1aa), pri ktorom sa na účely uplatnenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov postupuje ako pri majetku poskytnutom na prenájom,“. Zdôvodnenie: Navrhuje sa úprava, podľa ktorej sa pri majetku poskytnutom na základe zmluvy o výpožičke bude postupovať na účely zákona o dani z príjmov ako pri majetku poskytnutom na prenájom. V dôvodovej správe sa osobitne uvádza ustanovenie § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov. V § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov však nie je jednoznačne uvedené, že sa pri majetku poskytnutom na základe zmluvy o výpožičke postupuje ako pri majetku poskytnutom na prenájom výlučne na účely uplatnenia ustanovenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov. Okrem uvedených ustanovení majetok poskytnutý na prenájom upravuje aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sú daňovým výdavkom prenajímateľa odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. V kontexte s navrhovaným ustanovením § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého by sa pri majetku poskytnutom na základe zmluvy o výpožičke malo postupovať ako pri majetku poskytnutom na prenájom by sa javilo, že má daňovník uplatňovať aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov (a teda limitovať odpisy), pričom dôvodová správa odkazuje výlučne na ustanovenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov. Navrhujeme preto, aby bolo do ustanovenia § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov doplnené, že pri plnení poskytnutom v súvislosti s výpožičkou sa na účely uplatnenia § 17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov postupuje ako pri majetku poskytnutom na prenájom. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 11 - § 5 ods. 7 písm. r) | Z navrhovaného znenia § 5 ods. 7 nové písm. r) odporúčame vypustiť: “od všetkých zamestnávateľov“, t. j. odporúčame, aby sa limitácia pre účely oslobodenia v navrhovanej výške 500 eur vzťahovala na každého zamestnávateľa samostatne, a to z dôvodu, že preukázanie splnenia tejto podmienky spoločne u všetkých zamestnávateľov by bolo prakticky (technicky) nerealizovateľné. Zároveň odporúčame upresniť navrhované znenie tohto ustanovenia v písm. r) tak, aby sa oslobodenie vzťahovalo na nepeňažné plnenia, ktoré si zamestnávateľ neuplatní ako daňový výdavok. Podmienka oslobodenia od dane, že nepeňažný príjem nie je výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov môže byť totiž v praxi problematická, keďže tieto nepeňažné plnenia sa poskytujú aj za účelom motivácie a odmeňovania zamestnancov, resp. vytvárania pre nich atraktívnych pracovných podmienok, pričom práca samotných zamestnancov smeruje k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu zdaniteľných príjmov. Prípadne navrhujeme zvážiť obmedzenie oslobodenia pri režime daňovej neuznateľnosti nákladov na nepeňažné plnenia spĺňajúce iné kritéria. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | K predĺženiu lehoty podľa § 49 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov | Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je v súčasnosti naviazané na príjmy zo zdrojov v zahraničí. Navrhujeme: 1/ v § 49 ods. 3 do písmena b) doplniť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania aj v prípade zastúpenia subjektu daňovým poradcom, alebo 2/v § 49 ods. 3 doplniť nové písmeno d) zastupovanie daňovým poradcom najviac až do septembra nasledujúceho roka, prípadne pri zastúpení fyzických osôb najviac do septembra nasledujúceho roka a v prípade zastúpenia právnických osôb do decembra nasledujúceho roka s postupným zvyšovaním (po mesiacoch), aby nedošlo k výraznému negatívnemu cash flow efektu. Zdôvodnenie: Daňové predpisy sa za posledné roky skomplikovali a pri príprave daňových priznaní je nutné skúmať mnohé podmienky vrátane súvisiacich zahraničných daňových režimov rôznych situácií a transakcií. Je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ sa nechal daňovník zastúpiť daňovým poradcom, je práve jeho situácia komplexná, vyžadujúca si osobitný, odborný prístup a detailné skúmanie v porovnaní s daňovníkmi, ktorý nie sú zastúpený daňovým poradcom. Z dôvodu tejto komplexnosti a správnosti vypracovaných daňových priznaní je vhodné a potrebné nechať dlhšiu lehotu na ich podanie. Predĺženie lehoty v prípade zastúpenia daňovým poradcom zároveň sprístupní služby daňových poradcov širšiemu okruhu daňovníkov, v čoho dôsledku bude viac daňových priznaní vypracovaných odborne spôsobilými špecialistami. Dlhšie lehoty sú pritom aj v rámci EÚ bežné na čo komora aj v minulosti upozorňovala tlačovou správou. Z pohľadu daňových poradcov by sa v zásade odstránila sezónnosť práce, a išlo by o podporu najmä malých daňových poradcov. V prípade fyzických osôb by lehota nebola neskoršia ako koniec septembra nasledujúceho roka, keďže na podané daňové priznanie môže nadväzovať zúčtovanie odvodov a predpis nových poistných odvodov. V prípade právnických osôb je vhodné predĺženie až do decembra nasledujúceho roku (s prípadným postupným predlžovaním lehoty do decembra nasledujúceho roku) . Údaje potrebné pre prípadne účely rozpočtovania daňových príjmov sa dajú odhadnúť aj na základe výsledku hospodárenia daňovníkov, keďže úpravy základu dane by nemali bvť pre tieto účely materiálne. Z pohľadu štátneho rozpočtu by táto zmena zároveň mala pravdepodobne neutrálny vplyv, pretože by išlo o príjmy rovnakého roka. Cash-flow efekt z dôvodu navrhovanej zmeny je znížený v dôsledku platenia preddavkov na daň, a zároveň prípadné negatívne dopady na cash-flow sú prevážené pozitívami ako na strane daňovníkov, daňových poradcov ale aj finančnej správy. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov | Navrhujeme zmeniť znenie § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktoré bolo zmenené zákonom č. 344/2017 Z. z. V § 8 ods. 1 písm. a) sa s účinnosťou od 1.1.2018 na konci čiarka nahradila bodkočiarkou a pripojili sa tieto slová: "za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu." Pri súčasnom znení existuje len minimálna skupina osôb, ktorá by si mohla uplatniť oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) z príjmov z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a), keďže klasifikácia príležitostných príjmov je naviazaná na neexistenciu zmluvného vzťahu medzi platiteľom a prijímateľom príjmu a ďalšie ťažko splniteľné podmienky. V praxi je skoro každý vzťah zmluvný. Ak by nemal existovať zmluvný vzťah, tak prichádza do úvahy len deliktný alebo kvázi-deliktný právny vzťah medzi platiteľom a prijímateľom, napr. príjem z titulu náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia. Avšak má ísť o príjem z činností a nie z porušenia povinností. Preto je otázne o aký vzťah má ísť medzi platiteľom a prijímateľom príjmu z príležitostných činností. Termín "platiteľ si môže uplatniť základ dane" neumožňuje voľbu platiteľa zahrnúť, či nezahrnúť vyplácaný príjem do základu dane. Pri súčasnom výklade by sa oslobodenie nemohlo uplatniť v prípade platiteľa-podnikateľa, alebo neziskového subjektu, ktorý je účtovnou jednotkou, alebo daňovníkom uplatňujúcim si daňové výdavky paušálnou čiastkou. Platiteľom by teda mohla byť len neúčtovná jednotka, aby sa splnila podmienka neexistencie účtovného dokladu. Platiteľom by teda mohla byť len neúčtovná jednotka bez možnosti uplatniť si daňové výdavky, aby sa splnila podmienka neexistencie účtovného dokladu. Daňovník taktiež nemusí mať vedomosť o postavení platiteľa príjmu a len zo samotnej existencie zmluvy alebo kvitancie v súvislosti s vyplateným príjmom nemožno usudzovať, že platiteľ chce príslušné výdavky zahrnúť do daňových výdavkov. Súčasné znenie § 8 ods. 1 písm. a) prakticky zlikvidovalo inštitút oslobodenia dane z príležitostných činností do 500 eur. Domnievame sa, že historicky bol tento inštitút zavedený aj kvôli zefektívneniu správy daní a zníženiu administratívnej náročnosti pre daňovníka (napr. povinnosti voči správe daní, správe sociálneho zabezpečenia, ERP) pri príjmoch z príležitostných činností pod hranicu 500 eur ročne. Tento nástroj zefektívnenia výberu daní pri nízkych sumách príjmov bol odstránený. Domnievame sa, že súčasné znenie je neproporcionálne - výnos z titulu dodatočného výberu daní v súvislosti s odstránením inštitútu oslobodenia daní z príležitostných činností je v disproporcii s dodatočnými nákladmi a administratívnymi povinnosťami fyzických osôb a platiteľov príjmu. Navyše, súčasné znenie právne zneisťuje daňovníkov z hľadiska povinnosti registrácie a podania daňového priznania, čím sa zvyšuje miera sankcionovania, pričom ide o čiastky, ktoré nemajú významný finančný dopad pre štátny rozpočet. Pri aplikácii predmetného ustanovenia pri správe daní, by mala byť kontrolovaná široká skupina daňovníkov s nízkymi príjmami v kategórii ostatných príjmov. Domnievame sa, že príjem z výberu daňových nedoplatkov by bol nižší ako náklady spojené s výberom. Proces výberu dane by teda bol pre správu daní neefektívny. Na základe hore uvedeného navrhujeme z ust. § 8 ods. 1 písm. a) vypustiť slová "za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu". Zároveň nie je zrejmé aký bol účel vyššie uvedenej zmeny s účinnosťou od roku 2018. Pokiaľ bolo účelom zamedziť neželanému obchádzaniu platenia daní, navrhujeme ustanovenie zmeniť tak aby sledovalo výlučne tento účel a bolo teda proporcionálne k jeho negatívnym dopadom resp. externalitám. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 75 - § 35 ods. 6 | Odporúčame upraviť navrhované znenie § 35 ods. 6 nasledovne: “Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4.“ Zdôvodnenie: Splnenie lehoty do piatich dní odo dňa prijatia dokladu preukazujúceho príjem zamestnanca (v prípade platenia preddavkov na daň v súvislosti s § 5 odsek 4 – t. j. preddavky platí ekonomicky zamestnávateľ) sa nám javí nerealizovateľné. V zmysle pokynu zverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 12/1999 sa lehota na odvedenie preddavku na daň tzv. ekonomického zamestnanca odvíja odo dňa úhrady faktúry ekonomickým zamestnávateľom v prospech právneho zamestnávateľa zamestnanca. Vítame zmenu v tom, že platenie preddavkov bude viazané na doklady o príjme zamestnanca. Domnievame sa však, že lehota 5 (kalendárnych) dní je veľmi krátka na to, aby slovenský zamestnávateľ mal možnosť správne spracovať a vypočítať daň za svojich ekonomických zamestnancov. Naviac, ak by zamestnávateľ dostal doklad od zahraničnej spoločnosti napríklad v 15. deň v mesiaci a slovenský zamestnávateľ by už mal spracované mzdy za predchádzajúci mesiac napríklad k 10. dňu v mesiaci, znamenalo by to, že zamestnávateľ by musel opätovne vstupovať do miezd a upravovať ich, aby doplnil dáta za svojich ekonomických zamestnancov. Takýto postup môže byť v prípade nastavení niektorých softvérov a procesov riadenia a rizika pri spracovaní dát problematický, resp. až nemožný. Preto navrhujeme, aby lehota na odvedenie preddavku na daň za ekonomických zamestnancov bola do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol prijatý doklad preukazujúci príjem zamestnanca. Pre prípad, ak by takýto doklad nebol prijatý ekonomickým zamestnávateľom, možno zvážiť pridanie podmienky kedy by sa preddavok odvádzal na základe fakturácie mzdových nákladov zamestnanca. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 5 - § 5 ods. 3 písm. d) | Navrhujeme upraviť v § 5 ods. 3 písm. d) a vypustiť nemožnosť tzv. nahrubenia príjmov v prípade poskytnutia motorového vozidla na služobné aj súkromné použitie. V prípade nahrubenia príjmov ide v zásade o poskytnutie dodatočného príjmu vo výške, ktorá zodpovedá dani a odvodom z nepeňažného príjmu a tohto dodatočného príjmu. V právnom štáte nie je možné zamestnávateľovi zakázať poskytnutie dodatočného príjmu v tejto výške pri poskytnutí akéhokoľvek benefitu resp. nepeňažného príjmu. Alternatívne navrhujeme zo zákona o dani z príjmov úplne vypustiť úpravu tzv. nahrubovania nepeňažných príjmov. Ide o nesystémovú úpravu, ktorá nevyžaduje špecifickú úpravu v zákone o dani z príjmov. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 37 - § 17 ods. 28 písm. a) | Navrhujeme v ustanovení § 17 ods. 28 písm. a) doplniť za slová ......“a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h)“ nasledujúce doplnenie (pred bodkočiarku): „ , ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden deň nepremlčaná;“. Zdôvodnenie: Z dôvodovej správy k § 17 ods. 28 písm. a) a b) navrhovanej novely zákona o dani z príjmov vyplýva, že sa má v prípade odpisu i postúpenia pohľadávok uplatňovať rovnaké pravidlo, čo sa tvorby daňovej opravnej položky týka. Znenie ustanovenia § 17 ods. 28 písm. a) však nie je také jednoznačné, ako znenie § 17 ods. 28 písm. b), a z tohto dôvodu navrhujeme upraviť znenie § 17 ods. 28 písm. a) rovnakým znením, ako je uvedené v § 17 ods. 28 písm. b). | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 86 - Vypustenie § 40 odseky 3 až 5 | V súvislosti s navrhovaným vypustením časovej limitácie pre zamestnávateľa v prípade zrazenia preddavkov v nesprávnej výške, by sme chceli upozorniť na potrebu doplnenia zákonnej úpravy pre prípady, kedy z dôvodu pochybenia zo strany zamestnávateľa dôjde k zisteniu, že v minulých zdaňovacích obdobiach boli preddavky zrážané v nesprávnej výške. Ustanovenia § 40 ods. 3 ZDP chráni zamestnancov a v prípade, že zamestnávateľ zistí, že zrážal nižšiu daň než mal, nemôže túto vybrať od zamestnancov po uplynutí 12 mesiacov, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku. Po odstránení tohto obmedzenia môžu byť zamestnanci vystavení neprimeraným dodatočným zrážkam dane za dlhšie časové obdobie, a to v dôsledku pochybenia zamestnávateľa. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 66 - § 30 ods. 1 | V navrhovanom § 30 ods. 1 odporúčame vypustiť „najviac do výšky 50% základe dane“, keďže u daňovníkov, kde je 1/4 straty bola vyššia ako spomínaných 50% základu dane, by navrhovaná úprava zhoršila možnosť odpočtu daňovej straty, nie zlepšila. Alternatívne navrhujeme predĺžiť dobu odpisovania aspoň na v minulosti uplatňovaných 7 rokov (ideálne však viac), aby sa zvýšila šanca daňovníka doodpisovať celú stratu v prípade, že bude počas tohto obdobia dostatočne ziskový. Umorenie celej daňovej straty, v prípade kedy sa zároveň predchádza zneužívaniu, je požiadavkou elementárnej zásady neutrality zdaňovania, kedy by daňovník mal mať možnosť svoje riadne daňové výdavky umoriť, a to aj keď v neskorších zdaňovacích obdobiach. V tejto súvislosti uvádzame, že porušenie tejto zásady je v niektorých členských štátoch EÚ (Nemecko) vyhodnotené ako protiústavné. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 35 - § 17 ods. 19 | Navrhovanou úpravou dôjde k vypusteniu limitácie daňovej uznateľnosti odplát (provízií) za sprostredkovanie u prijímateľa služby najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu (súčasný § 17 ods. 19, písm. d)), ako aj k zrušeniu zahrnovania nákladov na certifikáty do základu dane počas 36 mesiacov po zaplatení (súčasný § 17 ods. 19, písm. g)). Z navrhovaného znenia Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2020 vyplýva, že ustanovenie § 17 ods. 19 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na výdavky (náklady), ktoré vznikli alebo boli zaúčtované1) najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019. Prechodné ustanovenia však neriešia otázku tej časti nákladov na sprostredkovanie alebo na normy/certifikáty, ktorá sa do daňových výdavkov k 31.12. 2019 ešte nezahrnula z dôvodu presahu 20% alebo 36-mesačného časového rozlíšenia. Navrhujeme doplniť ustanovenie, podľa ktorého sa vyššie uvedené typy výdavkov (nákladov), ktoré daňovník účtoval pred 1.1.2020, zahrnú do základu dane v súlade § 17 ods. 19 v znení účinnom do 31. decembra 2019. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 38 - § 17 ods. 32 | Máme za to, že v súčasnom aj navrhovanom znení predmetného ustanovenia absentuje jednoznačné ustanovenie o tom, ako má postupovať daňovník v prípade, keď dôjde k úhrade záväzku alebo jeho nesplatenej časti po období, v ktorom bol základ dane zvýšený nie o 100%, ale iba o 20% resp. 50% hodnoty záväzku. Navrhujeme preto navrhované znenie upraviť nasledovne: V § 17 odsek 32 znie: „(32) Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27 a) dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o sumu alebo jej časť, ktorá bola zahrnutá do základu dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,“ Taktiež navrhujeme zakomponovať explicitne do ustanovení ZDP princíp, že zdaňovanie neuhradených záväzkov sa nevzťahuje na tie záväzky, ktoré sa vzťahujú k nákladom, ktoré neboli zahrnuté do základu dane z dôvodu nezaplatenia v zmysle § 17 ods. 19. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 47 - § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod | Navrhujeme vypustiť nové doplnenie ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s): „ak obsadenosť týchto motorových vozidiel v úhrne za príslušný kalendárny mesiac presiahne 70 % vrátane; ak obsadenosť motorových vozidiel v úhrne za príslušný kalendárny mesiac je nižšia ako 70 %, do daňových výdavkov sa nezahrnie suma prevyšujúca 70 % výdavkov (nákladov) na dopravu". Zdôvodnenie: Hoci cieľom navrhovanej úpravy je zníženie administratívnej záťaže na posudzovanie nepeňažného príjmu zamestnanca a výdavkov zamestnávateľa na dopravu zamestnancov na miesto výkonu práce a späť, na strane zamestnávateľa sa navrhuje zaviesť limit pre uznateľnosť výdavkov (nákladov), kedy tieto sa budú posudzovať s ohľadom na obsadenosť motorového vozidla v úhrne za mesiac. Toto navrhované ustanovenie neprináša podľa nášho názoru zjednodušenie, práve naopak, prináša veľkú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov a rovnako riziká v prípade preukazovania obsadenosti v rámci daňovej kontroly. V prípade, že tejto požiadavke nebude vyhovené, navrhujeme zvážiť úpravu tohto ustanovenia s ohľadom na nasledovné: Máme za to, že v aplikačnej praxi môžu nastať situácie, kedy napr. výdavky (náklady) na dopravu nebudú zamestnávateľovi fakturované na mesačnej, ale napr. na štvrťročnej báze. Z navrhovaného znenia nie je jasné, ako má zamestnávateľ postupovať pri zahrňovaní výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov, t. j. či na základe prepočítanej priemernej obsadenosti motorových vozidiel za kalendárny štvrťrok, resp. prepočítaním štvrťročného nákladu na mesačnú hodnotu. Za účelom zjednodušenia administratívnej záťaže navrhujeme prípadne zvážiť možnosť použitia ročného koeficientu obsadenosti motorového vozidla zamestnávateľom, ak sa tak rozhodne. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Čl. I bod 45 - § 17i | Ustanovenie § 17i obsahuje implementáciu opatrení zo smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej ako Smernica Rady”). V nadväznosti na uvedenú Smernicu Rady sme v navrhovanom znení príslušných ustanovení ZDP identifikovali nasledujúce nezrovnalosti: Ods. 1 písm. b) “v rámci štruktúrovanej schémy, ktorou sa rozumie opatrenie alebo viaceré opatrenia vedúce k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a), ktorého výsledok je zohľadnený v cenách alebo podmienkach opatrení alebo opatrenie alebo viaceré opatrenia, ktoré boli nastavené na vytvorenie hybridného nesúladu okrem situácie, kedy daňovník alebo závislá osoba nemohli vedieť, že dôjde k hybridnému nesúladu a neplynula im žiadna výhoda. – slovné spojenie „neplynula im žiadna výhoda“ navrhujeme nahradiť ¬ “nevyužili výhody vyplývajúce z daného hybridného nesúladu” v zmysle Smernice Rady. Ods. 3 písm. b) „sa hybridným subjektom rozumie právnická osoba alebo stála prevádzkareň právnickej osoby alebo subjekt, ktoré sú považované za daňovníka podľa daňových predpisov jedného štátu ako aj podľa daňových predpisov iného štátu a ktorých príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) sú považované za príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) aj iného daňovníka alebo daňovníkov podľa daňových predpisov iného štátu,“ – domnievame sa, že slovné spojenie „ako aj podľa daňových predpisov iného štátu” za spojením daňových predpisov jedného štátu je v uvedenom prípade, aj v zmysle Smernice Rady, nadbytočné. Ods. 3 písm. c) „sa finančným nástrojom podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu rozumie akýkoľvek nástroj, z ktorého plynie finančný alebo kapitálový výnos, ktorý je pre účely zdaňovania posúdený ako dlhový nástroj, majetkový nástroj alebo derivát podľa daňových predpisov jedného štátu a iného štátu a zahŕňa tiež hybridný prevod; – spojku „a“ za spojením „podľa daňových predpisov jedného štátu“ navrhujeme nahradiť spojkou “alebo“ v zmysle Smernice Rady. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | § 3 a § 16 zákona o dani z príjmov | Zákon o dani z príjmov, resp. jeho interpretácia finančnou správou rozlišuje medzi štatutárnym orgánom a členom štatutárneho orgánu. Kým konateľ je interpretovaný výlučne len ako samotný štatutárny orgán, členovia predstavenstva či dozornej rady sú považovaný za členov štatutárneho orgánu. Uvedené rozdielne postavenie má dopady v zdaňovaní podielov na zisku bez podielu daňovníka na základom imaní, a taktiež na zdaňovanie príjmov konateľov v medzinárodnom kontexte (teda zahraničných daňových rezidentov). Oboje považujeme za nesystémové. Napríklad predseda jednočlenného predstavenstva jednoduchej spoločnosti na akcie má iný režim zdaňovania podielov na zisku než konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. V medzinárodnom kontexte, nemôže SR zdaniť zahraničných konateľov, ktorý sa nezdržujú resp.. nevykonávajú funkciu konateľa fyzicky na území SR. Navyše interpretácia finančnej správy je zavádzajúca, keďže samotný obchodný zákonník referuje na členov štatutárneho orgánu v prípade, ak rieši povinnosti alebo zodpovednosti samotných osôb, ktoré tvoria štatutárny orgán (a môže ním byť aj len jediný konateľ) a pojem štatutárny orgán sa používa v situáciách kedy je povinnosť či zodpovednosť na štatutárnom orgáne, a to aj v prípade ak ide o kolektívny orgán a nerieši sa priama zodpovednosť či povinnosť jednotlivých členov štatutárneho orgánu. Zmena v zákone by teda riešila aj túto situáciu ohľadom sporného výkladu pojmov. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 17.5.2019 | Detail |
Ukazujem 81 - 100 z 198 výsledkov.
