LP/2019/329 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) čl. I bod 6 Znenie bodu 6, § 5 ods. 7 písm. a) je potrebné formulovať tak, aby bola od dane z príjmu oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie všetkých zamestnancov, t. j. aj štátnych zamestnancov. Táto pripomienka sa primerane vzťahuje aj na bod 11, § 5 ods. 7 písm. r). Odôvodnenie: Podľa navrhovaného ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) bude od dane z príjmu oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie tých zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce. V rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania sa oproti platnému zneniu predmetného ustanovenia nebude oslobodenie od dane z príjmu vzťahovať na ostatných zamestnancov, teda ani na štátnych zamestnancov. Z uvedeného dôvodu je potrebné navrhované ustanovenie legislatívne upraviť tak, aby bol naplnený cieľ predkladateľa deklarovaný v osobitnej časti dôvodovej správy, z ktorého vyplýva zámer rozšírenia oslobodenia „benefitov“ poskytnutých zamestnávateľom formou ním zabezpečeného vzdelávania pre dosiahnutie vyššej a lepšej kvalifikácie zamestnancov všeobecne. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) Doložke zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom EÚ Doložku zlučiteľnosti odporúčame vypracovať v súlade s aktuálnym znením Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, schválenými uznesením vlády Slovenskej republiky v máji 2018. Odporúčame doplniť gestora k citovaným smerniciam, ako aj stručný výrok alebo relevantné právne vety v judikatúre Súdneho dvora EÚ. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) § 52zz § 52zz sa dopĺňa odsekom 15, ktorý znie nasledovne: “(15) Ustanovenie § 30c ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019.“. Zmena súvisí s vyššie uvedeným návrhom zmeny § 30, ods. 7 a ods. 9. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) § 52zz § 52zz sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie nasledovne: “(16) Ustanovenie § 30c ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri projekte výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2020.“. Zmena súvisí s vyššie uvedeným návrhom zmeny § 30, ods. 7 a ods. 9. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) Nový bod Opatrenie na odstránenie krivdy spôsobenej daňovým subjektom v roku 2011 v SR Schválením zákona č. 548/2010 Z. z., ktorý zmenil a doplnil zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) a zaviedol novú daň z emisných kvót bezodplatne pripísaných na účet daňovníka vedený v registri emisných kvót V súčasnosti prebiehajú v Slovenskej republike (ďalej iba SR) spory o vrátenie nezákonne vyberanej dane z emisných kvót za rok 2011. Predpokladá sa, že tieto súdne spory budú rozhodnuté v prospech daňových subjektov, ktoré zaplatili daň z emisných kvót za rok 2011, nakoľko Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) svojím rozsudkov zo dňa 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 (PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty), rozhodol takto: „Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty.“ Detailné zdôvodnenie nezákonnosti dane z emisných kvót za rok 2011 uvádzame nižšie. V dôsledku vzniknutej situácie žiadame Ministerstvo financií SR, aby v zmysle § 13 zákona č. 567/1992 Z. z. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky za účelom naplnenia zodpovednosti vlády SR za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, zamedzila nehospodárnemu čerpaniu prostriedkov na súdne spory (trovy, poplatky ...) a na primerané úroky za nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov a zabezpečilo zákonnou úpravou (napríklad novelou zákona o dani z príjmov, ktorej súčasťou, aj keď nezmyselne, bola daň z emisných kvót) vrátenie nezákonne vybranej dane z emisných kvót za rok 2011 všetkým daňovým subjektom, ktorí túto daň zaplatili na základe žiadosti daňového subjektu, ktorú daňový subjekt predloží správcovi dane a ktorej povinnou prílohou budú kópia podaného daňového priznania/daňových priznaní, kópie výpisov z bankových účtov o úhrade dane (preddavkov aj doplatkov) a tiež rôzna ďalšia dokumentácia v danej veci, ktorú daňový subjekt v minulosti predložil správcovi dane. Uvedené žiadame zrealizovať v čo najskoršom časovom horizonte, aby sa výška súdnych trov a primeraných úrokov za neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov nezvyšovala – napr. novelu zákona pripraviť a pripomienkovať v skrátenom pripomienkovacom konaní a následne prejednať v parlamente v rámci skráteného legislatívneho konania, nakoľko hrozia štátu značné hospodárske škody. Zabezpečiť schválenie novely zákona napr. s účinnosťou od 01.09.2019 tak, aby daňové subjekty mohli podať žiadosť o vrátenie dane do 3 mesiacov odo dňa účinnosti zákona a aby správca dane bol povinný vrátiť túto nezákonnú daň do 2 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti daňového subjektu. Zdôvodnenie nezákonnosti dane z emisných kvót za rok 2011 Spoločenstvo a jeho členské štáty súhlasili s plnením svojich záväzkov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov pod Kjótskym protokolom. Za účelom plnenia týchto záväzkov prijali Smernicu 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 96/61/ES (ďalej „Smernica“), ktorá má, okrem iného, za cieľ prispievať k účinnejšiemu plneniu záväzkov EÚ a členských štátov prostredníctvom efektívneho európskeho trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov a čonajmenšieho zníženia hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, ako to vyplýva z jej Článku 1 s názvom „Predmet“, kde sa hovorí: „Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve (ďalej len ,systém spoločenstva‘) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.“ V Článku 10 tej istej Smernice s názvom „Spôsob prideľovania“ sa tiež, okrem iného, uvádza: „Pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 pridelia členské štáty najmenej 90 % kvót zadarmo.“ V zmysle Smernice 2003/87/ES boli členské štáty povinné vypracovať pre každé obchodovateľné obdobie národný alokačný plán (ďalej ako „NAP“), v ktorom okrem iného mali upraviť, aké množstvo emisných kvót bude rozdelené medzi účastníkov obchodovania s emisnými kvótami a akým spôsobom a metódami budú tieto prideľované za účelom venovania zvýšenej pozornosti environmentálnym aktivitám, zameraným na znižovanie vypúšťania emisií, na zmenu technológie výroby a investovanie do nových technológií, pri ktorých by dochádzalo k podstatnému znižovaniu emisií CO2, resp. niekde aj k ich úplnému eliminovaniu. Prideľované kvóty mali byť motivujúcim prvkom pre jednotlivé krajiny a spoločnosti, aby svoje technologické zariadenia posunuli na podstatne vyššiu úroveň a zabránili znečisťovaniu životného prostredia vypúšťaním nežiadúcich emisií. Na obsah NAP jednotlivých členských štátov dohliada Európska komisia (ďalej len EK). Pokiaľ EK vyhodnotí, že NAP alebo ktorýkoľvek z jeho aspektov je nekompatibilný s kritériami uvedenými v smernici, môže EK zamietnuť NAP. Ak je NAP v súlade s pravidlami zavedenými Smernicou, EK schváli NAP. V slovenskom NAP na roky 2008 – 2012, schválenom EK, bolo uvedené, že 90 % emisných kvót by malo byť pridelené bezodplatne. Možnosť zdaňovania bezodplatne pridelených emisných kvót v slovenskom NAP na roky 2008 – 2012 uvedená nebola. V čase prípravy tohto návrhu novely zákona aj v čase jeho schvaľovania mala Národná rada SR, ako aj štátne orgány v oblastí daní, a to či už daňové úrady, Finančná správa a Ministerstvo financií, vedomosť o tom, že zavedenie tejto dane je v rozpore s právom EÚ, aj s Ústavou SR. Prvý krát na to boli upozornení rozhodnutím prezidenta SR zo dňa 16.12.2010, keď vrátil do parlamentu zákon z 1.12.2010, v ktorom poukázal na tento rozpor, disponovali informáciami o tom, že zdanenie emisných kvót 80% daňou je v rozpore so Smernicou 2003/87/ES, ktorá hovorí o prideľovaní emisných kvót ako o bezodplatnom a kde Slovenská republika predložila v minulosti aj 5 ročný plán, v ktorom úvaha o zdanení nielenže nebola uvedená, ale nebola ani naznačená. Z čoho jasne vyplýva, že dodatočne schválenie dane z emisných kvót vo výške 80% bolo takto v rozpore s Ústavou SR, článku 1, 2, ktorým sa Slovenská republika zaviazala k dodržiavaniu smerníc EÚ. Krátko po zavedení tejto úpravy si slovenský zákonodarca uvedomil, že takáto daň nie je v súlade ani s ústavným právom, ani s právom európskej únie, a tak sa začalo pracovať na jeho zrušení tak, že 37 poslancov Národnej rady SR podalo návrh na pozastavenie účinnosti § 51b zákona o dani z príjmov na Ústavný súd SR. Dňa 13.06.2012 Ústavný súd SR pozastavil účinnosť ustanovenia § 51b zákona o dani z príjmov, predovšetkým z dôvodu, že bol potvrdený rozpor dane z emisných kvót s právom EÚ. Daň z emisných kvót sa stala predmetom skúmania Európskej komisie, a to konkrétne prostredníctvom jej Generálneho direktoriátu pre klimatické záležitosti. V Uznesení Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 114/2011-179 zo dňa 13. júna 2012, ktorým Ústavný súd SR pozastavil účinnosť § 51b zákona o dani z príjmov, sa okrem iného uvádzajú základné výhrady Európskej komisie k dani z emisných kvót, ktoré vyplývajú z komunikácie medzi Európskou komisiou a zástupcami Slovenskej republiky v liste zo dňa 18.05.2011 (detaily je možné pozrieť na str. 11 – 16 v uznesení): - rozpor dane z emisných kvót so Smernicou 2003/87/ES, - sadzba dane z emisných kvót je konfiškačná, - vplyv na hodnotu emisných kvót, - rozpor so zásadou istoty, - daň znižuje ekonomickú motiváciu znižovať emisie, - udeľovanie povinnosti prevádzkovateľom v rozpore so Smernicou, - prípadná nadalokácia nesmie byť dôvodom na zmenu pravidiel, - zákaz spätnej zmeny podmienok na udelenie emisných kvót, - rozpor dane s cieľmi Smernice. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 Súdny dvor Európskej únie (šiesta komora) svojím rozsudkom z 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 (PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty) (Príloha č. 9), rozhodol takto: „Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili,vo výške 80 % ich hodnoty.“ Predmetom rozhodovania bol návrh na začatie prejudiciálneho konania, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (Slovensko) z 15. februára 2017 a doručený Súdnemu dvoru 24. mája 2017, ktorý súvisí s konaním spoločnosti PPC Power a.s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty. Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má Smernica 2003/87/ES vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty. Odobratím takmer celej hospodárskej hodnoty emisných kvót táto daň vedie k úplnému potlačeniu stimulačných mechanizmov, na ktorých je postavený systém obchodovania s emisnými kvótami, a v dôsledku toho k potlačeniu stimulov určených na podporu zníženia emisií skleníkových plynov. Podniky, ktorým sa odoberie 80 % hospodárskej hodnoty emisných kvót, stratia takmer všetky stimuly investovať do opatrení na zníženie svojich emisií, ktoré by im umožnili dosiahnuť zisk z predaja svojich nevyužitých kvót. Súdny dvor uvádza, že preto je potrebné konštatovať, že dôsledkom tohto zdanenia je potlačenie zásady bezodplatnosti prideľovania emisných kvót skleníkových plynov upravenej v Článku 10 Smernice a ohrozenie cieľov sledovaných touto Smernicou. A v dôsledku toho je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, ako je vyššie uvedené znenie rozhodnutia tohto rozsudku. Následne boli zverejnené aj v SR rozsudky - Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2018 – spisová značka 2S/41/2012 a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2018 – spisová značka 2S/4/2018. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) § 30c ods. 9 V § 30c ods. 9 slovo „štyroch“ navrhujeme nahradiť slovom „desiatich“. Odôvodnenie: Začínajúce podniky prinášajúce technologicky náročné a disruptívne inovácie môžu vzhľadom na nábehovú krivku ich komerčného využitia dosiahnuť kladný základ dane (po umorení strát) v horizonte viac ako 4 rokov. Takéto podniky, ktoré majú potenciál skokovo posunúť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, by teda nemuseli mať možnosť uplatniť super odpočet. Výrazne dlhšia, prípadne neobmedzená lehota na prenos nároku na odpočet, je navyše bežná v iných vyspelých ekonomikách, ktoré dlhodobo podporujú firemný výskum a vývoj prostredníctvom odpočtu, napríklad: Austrália, Singapur, Írsko a Belgicko – neobmedzene; Kanada a USA – 20 rokov; Španielsko – 18 rokov; Luxembursko – 10 rokov; Južná Kórea – pri startupoch 10 rokov; Holandsko – 9 rokov. Za účelom zvýšenia atraktívnosti a konkurencieschopnosti super odpočtu v medzinárodnom kontexte sa navrhuje predĺženie lehoty na uplatnenie nároku na odpočet na obdobie 10 rokov. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) K bodu 107, príloha č. 1 Navrhujeme nasledovné úpravy (doplnenie) prílohy č. 1: 0 – 2, 26.2, Počítače a periférne zariadenia okrem terminálov POS, bankomatov a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť“. V prílohe č. 1 v odpisovej skupine 1 položka 1-13 znie: 1 – 13, 26.20.12, Terminály POS, ATM a podobné zariadenia, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 7. K čl. I prílohe č. 1 odpisovej skupine 6 (nad rámec návrhu zákona) V odpisovej skupine 6, položke 6-6 sa za slovo stavby dopĺňajú tieto slová: „okrem - 241 - Športové a rekreačné stavby - 1265 - Budovy pre šport“. Odôvodnenie: Navrhuje sa presunúť z odpisovej skupiny 6 (doba odpisovania 40 rokov) do odpisovej skupiny 5 (doba odpisovania 20 rokov) položku kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti č. 241 - športové a rekreačné stavby a 1265 – Budovy pre šport. Takéto opatrenie by mohlo motivovať súkromných investorov k výstavbe športovej infraštruktúry, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre zlepšovanie stavu v oblasti športovania a zdravého životného štýlu nielen detí a mládeže, ale aj ekonomicky aktívnych občanov či seniorov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 6. K čl. I § 30d (nad rámec návrhu zákona) Za § 30d navrhujeme vložiť nový § 30e, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 30e Odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť (1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu športovej činnosti možno odpočítať súčet a) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, b) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) zahrnovaných do odpočtu. (2) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na sponzorské od základu dane podľa odseku 1 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11. (3) Od základu dane možno podľa odseku 1 písm. a) až c) odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) podľa zmluvy o sponzorstve v športe zverejnenej v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,1b) súvisia s realizáciou projektu športovej činnosti len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a) až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu športovej činnosti. (4) Odpočet podľa odseku 1 nemožno uplatniť na výdavky (náklady), na ktoré bola poskytnutá úplná podpora z verejných financií. (5) Odpočet podľa odseku 1 môže využiť daňovník, ktorý v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b. (6) Projektom športovej činnosti, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odseku 1, sa rozumie písomný dokument (zmluva o sponzorstve v športe), v ktorom daňovník vymedzí predmet športovej činnosti. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu športovej činnosti, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt športovej činnosti musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu športovej činnosti. Lehota na predloženie projektu športovej činnosti daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi. (7) Finančné riaditeľstvo do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu športovej činnosti uplatnil odpočet podľa odseku 1, tieto údaje: a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka, b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, c) dátum začiatku realizácie projektu športovej činnosti, d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení. (8) Ak odpočet podľa odseku 1 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na športovú činnosť alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.“. Odôvodnenie: Navrhuje sa nový § 30e, ktorý upravuje odpočet výdavkov na športovú činnosť obdobným spôsobom ako pri výdavkoch na vedu a výskum, takzvaným superodpočtom, aby boli podnikatelia motivovaní podporovať športovú činnosť, pričom by si okrem 100 % výdavkov, ktoré skutočne vynaložili na športovú činnosť formou sponzorského mohli odpočítať ďalších 25 % zo základu dane. Ide o motivačný nástroj, aby sa aj súkromný sektor zapojil do podpory športu a zdravého životného štýlu. Uvedený návrh je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2018 až 2020, podľa ktorého sa vláda zaviazala že: „vytvorí spravodlivý a motivačný systém, v ktorom bude na slovenský šport okrem zdrojov zo štátneho rozpočtu prispievať vo zvýšenej miere súkromný sektor; vláda bude preto okrem zdrojov štátneho rozpočtu hľadať (cez motivačné opatrenia) nové zdroje financovania športu prostredníctvom aktivovania súkromných zdrojov; vláda vytvorí podmienky na to, aby finančné prostriedky z verejných zdrojov na šport boli poskytované a vykazované cez jeden informačný a finančný uzol“. V tomto smere poukazujeme aj na športový portál Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky, na ktorom bol v roku 2018 spustený modul pre zmluvy o sponzorstve v športe. Prostredníctvom tohto modulu informačného systému športu bolo poskytnutých transparentne na šport cca 400 000 eur na základe 45 zverejnených zmlúv. Okrem skenu samotnej zmluvy o sponzorstve v športe je v module pre zmluvy o sponzorstve v športe vedené v súlade s požiadavkami zákona o športe aj výkazníctvo (účel a rozsah) k spôsobu použitia sponzorského, prípadne je tam uvedený link na transparentný účet sponzorovaného športového subjektu (napr. klub, zväz, športovec), kde si „každý“ (sponzor, športový odborník, športovec, rodič, člen klubu/zväzu, kontrolný orgán, médiá) môže kedykoľvek pozrieť výdavky uskutočnené z transparentného účtu sponzorovaného. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 5. K čl. I bodu 35 (§ 17 ods. 19 písm. h) V § 17 ods. 19 písm. h) navrhujeme slovo „použitia“ nahradiť slovom „poskytnutia“, v nasledujúcej časti vety ďalej navrhujeme nahradiť slovo „v príslušnom“ slovom „v predchádzajúcom“ a slovo „vykáže“ slovom „vykázal“. Odôvodnenie: U sponzora by išlo o výdavok (náklad) už po jeho poskytnutí (bez ohľadu na to, či ho sponzorovaný v príslušnom zdaňovacom období použil). Zároveň namiesto podmienky mať kladný základ dane v príslušnom zdaňovacom období je vhodné upraviť túto povinnosť tak, aby bol kladný základ dane v predchádzajúcom zdaňovacom období. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 3. K čl. I § 8 ods. 1 písm. p) (nad rámec návrhu zákona) V § 8 ods. 1 písm. p) sa na konci pripájajú slová „alebo športovým odborníkom podľa osobitného predpisu.37afaa)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 37afaa znie: „37afaa) § 6 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 440/2015 Z. z.“. Odôvodnenie: Navrhovaná zmena zosúlaďuje zdaňovanie príjmov zo sponzorskej zmluvy, ktorých prijímateľom je športový odborník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, rovnako ako u športovca, ktorý vykonáva činnosť formou závislej činnosti na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 2. K čl. I § 6 (nad rámec návrhu zákona) V § 6 navrhujeme doplniť odsek 16 v nasledovnom znení: „(16) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom činnosti športovca alebo športového odborníka29aa) do výšky, na ktorú vznikne športovcovi alebo športovému odborníkovi nárok podľa osobitných predpisov15) ani odmena za športovú činnosť alebo za dosiahnuté životné jubileum poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi formou dotácie podľa osobitného predpisu34a) aj vtedy, ak sú poskytnuté prostredníctvom tretej osoby.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie: „34a) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. Odôvodnenie: Navrhuje sa vykonanie zmeny, ktorou sa dosiahne, aby predmetom dane z príjmov fyzických osôb neboli cestovné náhrady poskytnuté športovcovi a športovému odborníkovi a dotácie z verejných prostriedkov (od štátu, VÚC alebo mesta/obce) poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi SZČO priamo alebo prostredníctvom jeho klubu/zväzu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 4. K čl. I § 9 ods. 2 písm. ac) (nad rámec návrhu zákona) V § 9 ods. 2 písm. ac) sa slovo „vyznamenaní.59je)“ nahrádza slovami „vyznamenaní 59je), čestných štátnych titulov 59jf) a odmien športových reprezentantov 59jg) za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži.59jh)“. Poznámky pod čiarou k odkazom 59jf až 59jh znejú: „59jf) § 56 ods. 1 písm. b) a § 57 zákona č. 440/2015 Z. z. 59jg) § 29 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. 59jh) § 3 písm. h) prvý bod zákona č. 440/2015 Z. z.“. Odôvodnenie: S účinnosťou od 1. januára 2019 sa navrhuje oslobodenie peňažného plnenia a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. V prechodnom ustanovení sa navrhuje oslobodiť uvedené peňažné plnenie a nepeňažné plnenie už za zdaňovacie obdobie roku 2018. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 1. K čl. I § 6 ods. 2 písm. e) a § 43 ods. 2 písm. h) (nad rámec návrhu zákona) V § 6 ods. 2 písm. e) sa za slová „športového odborníka podľa osobitného predpisu29aa)“ vkladajú slová „pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14“. V § 43 ods. 3 písm. h) sa za slová „podľa § 6 ods. 2 písm. a)“ dopĺňa čiarka a vkladajú sa slová „príjmy športovca a športového odborníka podľa § 6 ods. 2 písm. e) okrem príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab)“. Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sa dosiahne jednak zníženie administratívnej a účtovnej náročnosti vykonávania športovej činnosti športovcov a športových odborníkov, ktorí športovú činnosť vykonávajú ako SZČO často popri ich hlavnom zamestnaní v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj okamžité zrazenie a odvedenie zrážkovej dane správcovi dane (do štátneho rozpočtu) zo strany športovej organizácie, ktorá im poskytuje zmluvnú odmenu za ich športovú činnosť, t. j. daň by sa neodvádzala až po skončení daňového roku pri podaní daňového priznania. Toto opatrenie má potenciál zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu i administratívne zjednodušiť život športovej obce, čo ju bude motivovať k využívaniu možnosti uplatniť inštitút zrážkovej dane z príjmov. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť športový klub alebo iný subjekt, pre ktorý budú športovec alebo športový odborník vykonávať športovú činnosť, uhradiť zmluvnú odmenu netto po zrazení a odvedení dane z príjmov, čím by bol tento ich príjem daňovo vysporiadaný a športovci i športoví odborníci (SZČO) nebudú iba kvôli tomuto príjmu musieť viesť účtovníctvo. Ak sú okrem toho aj zamestnaní, nebudú si podávať ani daňové priznanie, ktoré za nich podá ich zamestnávateľ. Zrážkovú daň zrazenú z príjmu športovca alebo športového odborníka odvedie správcovi dane osoba, ktorá im podľa zmluvy uhrádza odmenu. Športovec a športový odborník (SZČO) sa však bude môcť podľa § 43 ods. 14 písomne v zmluve dohodnúť so športovou organizáciou, pre ktorú vykonáva činnosť (poskytuje službu) na tom, že príjem mu bude uhradený brutto a daň z príjmu si vysporiada po skončení daňového obdobia sám. V takom prípade si bude musieť športovec a športový odborník sám podať aj daňové priznanie. Športovec a športový odborník sa bude môcť rozhodnúť rovnako ako umelec, že mu klub zrazí a odvedie za neho daň z príjmov správcovi dane, alebo podpíše dohodu o nezdanení a prizná a zdaní si príjem sám v rámci svojho daňového priznania. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) § 52zz Navrhujeme doplniť do § 52zz Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020, nový odsek v nasledovnom znení: „(15) Ustanovenia § 11 ods. 4 písm. b), § 11 ods. 12, § 38 ods. 1 a § 39 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvý krát použijú za zdaňovacie obdobie roka 2019.“ Zdôvodnenie: ide o úpravu, ktorou navrhujeme upresniť aplikáciu novely účinnej od 1.1.2020 týkajúcej sa ročného zúčtovania preddavkov na daň (a súvisiacimi povinnosťami zamestnávateľa) za zdaňovacie obdobie 2019. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) K bodom 62, 65, 107 a 108 - § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 Navrhujeme doplniť dôvodovú správu nasledovne: Do novej odpisovej skupiny 0 sa rovnako zaradia počítače a periférne zariadenia (napr. 3D tlačiarne, servery a podobne) s výnimkou terminálov POS, ATM a podobných zariadení, ktoré sa dajú napojiť na zariadenia na spracovanie údajov alebo na sieť. Vykonávanie výskumno-vývojových aktivít v technicky náročných odvetviach je v mnohých prípadoch závislé od vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorá veľmi rýchlo podlieha morálnemu zastarávaniu. Osobitnou kategóriou je 3D tlač, keďže táto disruptívna technológia ponúkajúca veľmi široké možnosti využitia sa, u nás aj v zahraničí, dostáva do popredia nielen v automobilovom priemysle, ale aj v iných priemyselných a inovatívnych odvetviach. Keďže sa životný cyklus hardvéru v dôsledku rýchleho technologického pokroku skracuje, pôvodná štvorročná doba odpisovania už v súčasnosti nekorešponduje s inovačnými cyklami týchto progresívnych technológií. Aby sa v Slovenskej republike podporilo využívanie špičkových technológií a inovačný potenciál ekonomiky ako takej, bude doba odpisovania takéhoto majetku 2 roky. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) § 30 odsek 1 Navrhujeme zo znenia § 30 odsek 1 vylúčiť druhú vetu „Ak sa daňovník v zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, nepovažuje za mikrodaňovníka, môže si uplatniť tento odpočet najviac do výšky 50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou.“. Po tejto úprave navrhujeme znenie odseku 1 § 30 nasledovne: „(1) Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.“ Zdôvodnenie: Vnímame veľmi pozitívne opätovné zavedenie možnosti odpočtu daňovej straty po dobu 5 rokov. Avšak nevidíme dôvod zavedenia limitu pre jej maximálnu výšku odpočtu, ak bola daňová strata daňovníkom vykázaná oprávnene. Pri navrhovanom spôsobe odpočtu daňovej straty max. do 50% základu dane, by mohlo dôjsť po ťažkom roku krízy k tomu, že daňovník by si stratu po dobu 5 rokov nemusel stihnúť odpočítať a to napriek tomu, že po celú dobu by vykázal základ dane. Z toho dôvodu navrhujeme vylúčiť druhú vetu z navrhovaného znenia §30, ods. 1. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) § 30c ods. 7 V § 30c ods. 7 v tretej vete za slovom „podpísaný” navrhujeme nahradiť slová „pred začatím jeho realizácie“ slovami „do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si pri jeho realizácií daňovník uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2“ Odôvodnenie: Cieľom zavedenia tzv. super odpočtu do legislatívy bolo zvýšiť inovačný potenciál slovenskej ekonomiky, naštartovať dlhodobý znalostný a inkluzívny hospodársky rast a v neposlednom rade prilákať zahraničné investície na Slovensko. Jedným zo značných aplikačných problémov uplatnenia tohto mechanizmu v praxi je povinnosť podpísania projektu výskumu a vývoja pred začiatkom jeho realizácie. Toto predstavuje významnú administratívnu prekážku brániacu vyššiemu využitiu tohto nástroja, keďže daňovníci mnohokrát nedokážu vopred konkrétne zadefinovať merateľné a dosiahnuteľné parametre projektu, použité metódy, či preukázať samotnú technickú neistotu výskumu a vývoja, ktorá je predpokladom pre úspešné uplatnenie super odpočtu. Rovnako nezriedka nie je z ekonomického hľadiska možné určiť, či náklady na daný projekt budú dostatočné významné, aby bolo rentabilné pre účely super odpočtu takýto projekt dokumentovať. Vo vysoko konkurenčnom prostredí, v akom sa pohybujú tzv. technologické startupy a iné inovatívne subjekty podnikajúce v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, môže navyše takáto formalistická povinnosť narušiť konkurencieschopnosť takýchto daňovníkov, keďže cenou za uplatnenie super odpočtu môže byť zbrzdenie riešenia projektu výskumu a vývoja a teda potenciálne strata konkurenčnej výhody. Z toho dôvodu, ako reakcia na problémy identifikované v podnikateľskej praxi a s cieľom uľahčenia prístupu k tomuto nástroju, sa podobne ako v Českej republike umožňuje daňovníkom podpísať finálnu verziu projektu výskumu a vývoja najneskôr v momente, kedy skutočne dochádza k uplatneniu odpočtu prislúchajúcich výdavkov (nákladov) v daňovom priznaní. Navrhovaná zmena umožní daňovníkom zozbierať kvalitnejšiu projektovú dokumentáciu preukazujúcu nárok na uplatnenie super odpočtu, a tiež povedie ku zatraktívneniu samotného nástroja super odpočtu pre začínajúce podniky, keďže sa zamedzí situáciám, kedy kvôli počiatočnému vynaloženiu nevýznamných nákladov na riešenie projektu naň už následne nebude možnosť uplatniť super odpočet. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 13c ods. 2 V súvislosti s navrhovanou novelizáciou ZDP navrhujeme úpravu oslobodenia príjmov z predaja akcií alebo predaja obchodného podielu podľa § 13c, ods. 2 nasledovne : § 13c, ods. 2 (2) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní, ak a) príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní "alebo hlasovacích právach" obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 a b) daňovník na území Slovenskej republiky vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení základu dane postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c). Návrh horeuvedenej úpravy zodpovedá zámerom uznesenia vlády SR 191/2014 bod C.11. ku Koncepcii kapitálového trhu, a zároveň prispieva aj k opatreniam, ktoré sú súčasťou Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike schválenej vládou SR uznesením č. 307/2015 zo dňa 10.6.2015 (časť 5, riešenie III). Nakoľko na základe Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému v Slovenskej republike bol zavedený koncept novej formy obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných společnosti, jednoduchej spoločnosti na akcie, ako formy pre investície do startupov, ako podnikateľských iniciatív s vysokým inovačným a rastovým potenciálom, ktoré si nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk, s flexibilným nastavením vstupu, koexistencie a výstupu investora nad rámec toho, čo umožňovali dovtedy existujúce formy spoločností v právnom poriadku SR., navrhujeme uvedenú úpravu, ktorá zabezpečí zrovnoprávnenie akcionárov j.s.a. pri výstupe aj z daňového hľadiska. Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na životné prostredie. Materiál má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 25 a 26 Vítame doplnenie kmeňových akcií a akcií s osobitnými právami u akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie a vnímame to ako koncepčný krok odstraňujúci neodôvodnené znevýhodnenie tejto právnej formy spoločnosti. Súčasne však navrhujeme doplniť špeciálny režim pre odplatný prevod vlastných akcií touto jednoduchou spoločnosťou na akcie, v zmysle ktorej by tento bol oslobodený od dane bez nutnosti splnenia podmienky minimálneho podielu, podmienky časovej a podmienky plnenia funkcií. Zdôvodnenie: Osobitný režim navrhujeme, aby sa úprava v zákone o dani z príjmov zosúladila s cieľmi §§ 220r a 220s Obchodného zákonníka. V zmysle nich môže j.s.a. nadobudnúť vlastné akcie a tieto potom sama predať za určitých podmienok. Uvedený režim ekonomicky zodpovedá režimu vkladu do základného imania, ktorý by mal byť zo svojej podstaty daňovo neutrálny (s prihliadnutím na špecifiká pri nepeňažných vkladoch). Ak však takýto prevod nebude od dane oslobodený, j.s.a. bude zdanená už v okamihu získavania kapitálu a nie až v okamihu skutočnej realizácie ziskov. Súčasný daňový režim tak v podstate neguje potenciálne benefity vyplývajúce z korporátnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Pre vylúčenie špekulácií je možné uvažovať o doplnení obmedzenia (resp. zániku nároku na oslobodenie) v prípade rozdelenia "zisku" z predaja vlastných akcií v rámci určitého časového obdobia (napríklad 24 mesiacov). S ohľadom na to, že predaj vlastných akcií považujeme za podstatný konštrukčný prvok j.s.a., túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail