LP/2018/567 Zákon z ... 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
z ... 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K čl. I bod 40. návrhu zákona V § 16 ods. 6 vo vete za bodkočiarkou navrhujeme vypustiť v poradí druhé slovo „môže“. Odôvodnenie: legislatívno-technická pripomienka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K čl. IX (účinnosť) návrhu zákona Navrhujeme posunutie účinnosti zákona od 1. februára 2019. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) K § 12 Ods. 7 Navrhujeme upraviť znenie § 12 ods. 7: (7) Ak partner verejného sektora nepreukáže, že pri zabezpečovaní údajov o konečnom užívateľovi výhod konal v dobrej viere, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1. Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky. Je dôležité vziať na vedomie, že partneri verejného sektora so zložitou vlastníckou štruktúrou (napr. zahraničný akcionári, ktorých akcie sú verejne obchodovateľné na trhoch cenných papierov) sa pri zabezpečovaní údajov o konečnom užívateľovi výhod musia okrem iného spoliehať aj na informácie poskytnuté vlastníkmi, ktoré objektívne nemajú ako hodnoverne preukázať. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) bodu 29 Žiadame vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: Verifikácia nie je potrebná vzhľadom na to, že partner verejného sektora má zákonnú povinnosť oznamovať relevantné zmeny a to v zákonom stanovenej lehote. Aj na potrebe vytvorenia tohto nového navrhovaného odseku sa ukazuje, aké je to mätúce a nepraktické kombinovať verifikáciu s povinnosťou oznamovať zmeny. Žiadame preto zrušiť povinnosť tzv. verifikácie a ponechať plne postačujúcu povinnosť oznámiť zmeny. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Zverejňovanie začatých konaní Navrhujem, aby sa doplnil nový novelizačný bod, ktorým sa uloží registrovému súdu povinnosť zverejňovať na internetovom sídle obcan.justice.sk informácie o začatých konaniach o overenie pravdivosti a úplnosti údajov a to minimálne v rozsahu – spisová značka konania, dátum začatia konania, stav konania, názov partnera verejného sektora a dátum ukončenia konania. Alternatívne navrhujem, aby sa ustanovila povinnosť registrovému súdu vyznačovať začatie konania o overenie pravdivosti a úplnosti údajov do registra partnerov verejného sektora spolu s údajmi – spisová značka, dátum začatia konania, stav konania a dátum ukončenia konania a výsledok konania. Presná textácia závisí od dohody predkladateľa s Okresným súdom Žilina a najmä finančných možností v súvislosti s úpravou registra, resp. zverejňovaním na webe obcan.justice.sk. Odôvodnenie: Vo veciach začatých ex offo môže prísť už v otvorenom konaní zaujímavý vstup z verejnosti, detto platí aj o konaniach, kde síce je oznamovateľ, ale niekto iný môže poslať amicus, lebo sa v probelmatike lepšie vyzná. Obdobne postupuje Protimonopolný úrad SR pri posudzovaní koncentrácii, keď začatie konania verejne notifikuje a vyzýva tretie osoby na zaslanie prípadných pripomienok a námietok. Tento návrh v sebe zároveň nesie aj otázku, aké postavenie by svedčalo tzv. nezainteresovanej verejnosti, ktorá by podávala pripomienky do už otvoreného konania (či by išlo o intervenienta alebo kvázi účastníka konania alebo len nezainteresovanú verejnosť a jej podanie by bolo len amicus curiae). Domnievam sa, že jednoduché a rýchla odpoveď neexistuje, a čo-to by mohla naznačiť prax potom, čo sa údaje o konaniach začnú zverejňovať. Domnievam sa, že návrh je akceptovateľný aj bez toho, aby v tomto momente bolo treba špeciálne riešiť procesné postavenie nezainteresovanej verejnosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Vykazovanie politicky exponovaných osôb Navrhujem, aby sa doplnil nový novelizačný bod, ktorým sa rozšíri ust. § 4 o povinnosť uviesť zoznam politicky exponovaných osôb, resp. deklarovať, že ide o politicky exponovanú osobu so zdôvodnením a uvedením krajiny, resp. medzinárodnej inštitúcie, vo vzťahu ku ktorej ide o politickú expozíciu, ak ide o partnera/partnerku, uviesť meno druhého partnera. Ak nie sú finančné prostriedky na rozširovanie funkcionality RPVS, navrhujem, aby sa toto ustanovilo aspoň ako povinnosť oprávnenej osoby uviesť do verifikačného dokumentu. Odôvodnenie: Návrh môže mať zásadný vplyv pri informovaní verejnosti o vzťahoch verejného sektora s partnermi, ktorí majú väzby na predstaviteľov verejného sektora. Dnes je povinnosť deklarovať iba verejného funkcionára, ktorého definuje ústavný zákon, pričom táto definícia je pomerne úzka. Vôbec tak v RPVS nie sú špeciálne vykazované spoločnosti, ktoré vlastnia rodinní príslušníci verejných funkcionárov a/alebo dôležití predstavitelia verejného sektora, ktorí nie sú verejnými funkcionármi (napr. vysokí policajní funkcionári ako sú krajskí riaditelia, riaditelia národných jednotiek a pod., sudcovia, prokurátori a pod.). Zároveň navrhujem, v prípade, že bude tento návrh akceptovaný alebo čiastočne akceptovaný, aby bol vyvážený tým, že uvedenie neúplných údajov (nie však nepravdivých) o politicky exponovaných osobách samé o sebe (nie v kombinácii s inými pochybeniami) nebude mať za následok výmaz z RPVS, resp. oprávnenie súdu prihliadať na závažnosť neuvedenia údajov o politicky exponovaných osobách (ak sa v konaní o overenie úplnosti a pravdivosti ukáže, že oprávnená osoba neuviedla nejakú pre PVS bezvýznamnú politicky exponovanú osobu z ďalekých krajín, nebolo by spravodlivé, aby toto samé o sebe predstavovalo dôvod na výmaz). Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Registrácia médií Opätovne navrhujem, tak ako v roku 2016, aby boli doplnené nové novelizačné články, ktorými sa zmenia a doplnia ustanovenia Tlačového zákona (§ 11) a zákona o vysielaní a retransmisii (§ 46, § 52) tak, že zápis do RPVS bude nevyhnutným predpokladom na zápis do zoznamu periodickej tlače, resp. na získanie alebo predĺženie licencie. V roku 2016 bol tento návrh odmietnutý najmä z dôvodu, že by si vyžadoval konzultácie s Ministerstvom kultúry SR. Čas však potvrdil, že je nevyhnutné, aby médiá podliehali povinnosti zapisovať sa do RPVS, nielen z dôvodu konsolidácie mediálneho trhu, v rámci ktorej na ňom začali pôsobiť neprehľadné subjekty, ale aj z dôvodu tzv. hybridnej vojny, kedy periodickú tlač (najmä internetovú) vydávajú vydavateľstvá, o ktorých v podstate nikto nič nevie, pričom tieto médiá majú signifikantný vplyv na verejnú mienku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Podnet proti vylúčenej oprávnenej osobe Navrhujem, aby sa precizovalo ust. § 12. Momentálne je toto ustanovenie zamerané výhradne na overenie „pravdivosti a úplnosti údajov“, pričom však v praxi vzniká aj taká situácia, kedy nieto pochybností o pravdivosti a úplnosti údajov, ale o porušení zákazu podľa § 19. Ak chce dnes oznamovateľ namietať výhradne porušenie zákazu podľa § 19, musí sa na súd obrátiť s podnetom podľa § 12, toto ustanovenie je však zamerané v podstate iba na skúmanie tvrdení vo verifikačnom dokumente, nie na pochybnosti o tom, kto tieto tvrdenie zostavil a či bola táto osoba vylúčená. Samozrejme, dá sa to preklenúť výkladom (zostavenie verifikačného dokumentu vylúčenou oprávnenou osobou = pochybnosti o pravdivosti zapísaných údajov), ale pre všetkých by bolo lepšie zákon precizovať. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K čl. I bod 6 návrhu zákona Oprávnená osoba musí mať podľa čl. I bod 6 § 2 ods. 1 písm. d) návrhu zákona miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky, resp. ako zahraničná osoba, ktorá podniká na území SR, musí mať v Slovenskej republike umiestnený podnik alebo organizačnú zložku. Upozorňujeme, že takáto podmienka je v rozpore so slobodou voľného pohybu a s právom usadiť sa, ako jednou zo základných slobôd Európskej únie (napr. rozsudok ESD vo veci C-33/74 Van Binsbergen) a aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. V minulosti už odbor aproximácie upozornil na rozpor navrhovaného ustanovenia s právom EÚ, ktorý nebol zo strany predkladateľa akceptovaný. V dôvodovej správe, osobitnej časti však predkladateľ priznáva, že uvedené ustanovenie mu v aplikačnej praxi spôsobovalo problémy. Predkladateľ sa nesprávne domnieva, že rozšírením pojmu „oprávnená osoba“ na zahraničné osoby, ktoré podnikajú a zároveň musia mať na území SR umiestnený podnik alebo organizačnú zložku, sa uvedená situácia vyrieši. Ako príklad uvádza výkon advokácie na území SR. Upozorňujeme, že advokáciu môže na území SR vykonávať zapísaný advokát, bez potreby umiestnenia svojej organizačnej zložky na území SR, čo vyplýva zo základných slobôd EÚ uvedených vyššie. Uvedenú podmienku žiadame z návrhu zákona vypustiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) Všeobecne k návrhu 1. Smernica (EÚ) 2015/849 v platnom znení upravuje viaceré pojmy a inštitúty, ktoré sú súčasťou návrhu zákona (napr. konečný užívateľ výhod, informácie o vlastníckych právach uvádzané v registroch), avšak nie je zrejmé, či ide o transpozíciu predmetnej smernice, keďže pojmy a inštitúty použité v návrhu zákona nie sú v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 v platnom znení. Navyše podľa článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/849 v platnom znení „členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty zaregistrované na ich území boli povinné získavať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o tom, kto ich skutočne vlastní, vrátane podrobností o držaných podieloch konečných užívateľov výhod. Členské štáty zabezpečia, aby porušenia tohto článku podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim opatreniam alebo sankciám. Členské štáty zabezpečia, aby tieto subjekty museli okrem informácií o svojom zákonnom vlastníkovi poskytovať povinným subjektom aj informácie o konečnom užívateľovi výhod, ak povinné subjekty prijímajú opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II.“, čiže majú zabezpečiť získanie totožných informácií ako sa ustanovuje v návrhu zákona. Odporúčame zvážiť, či návrh zákona nepredstavuje transpozíciu smernice 2015/849 v platnom znení a v zmysle uvedeného prepracovať návrh zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) Všeobecne k návrhu 2. Žiadame spolu s návrhom predložiť informatívne konsolidované znenie právneho predpisu, a to podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z. z. Nepredloženie konsolidovaného znenia spôsobilo v predloženom návrhu zákona mnoho legislatívno-technických chýb, ktoré by sa vypracovaním tohto materiálu dali eliminovať, a to už pri príprave návrhu zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K čl. I, k bodu 8 (§ 2 ods. 4) V písmene g) sa uvádza, že na účely určenia hodnoty zmluvy platí, že u zmluvy na dobu neurčitú k jej ukončeniu nedôjde počas piatich rokov od jej účinnosti, pričom v osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu sa uvádza, že návrh zavádza fikciu, že takéto zmluvy trvajú najmenej po dobu 10 rokov od ich účinnosti; uvedené je potrebné zosúladiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K čl. I, k bodu 12 (§ 2 ods. 5 písm. h) až n)) Písmeno m) odporúčam preformulovať takto: „m) vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ak prijíma finančné prostriedky v súvislosti so správou domu,5h) ako aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba a právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, ak prijímajú finančné prostriedky v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu,5h)“. Za partnera verejného sektora by nemali byť považovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správca, ktorí prijímajú finančné prostriedky z verejných zdrojov v rámci správy bytového domu na zveľaďovanie bytového fondu (obnova bytového domu, rekonštrukcia a modernizácia spoločných častí a zariadení domu, odstránenie systémovej poruchy bytového domu atď.). Žiadateľmi o podporu na zveľaďovanie bytového fondu môžu byť vlastníci bytov a nebytových priestorov alebo o podporu môžu požiadať prostredníctvom spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo prostredníctvom správcu, ktorý vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K bodu 12 (§ 2 ods. 5 písm. h) až n)) Písmeno i) odporúčam preformulovať takto: „i) majiteľ finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkoval alebo vykonal obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo pobočka zahraničnej banky, ak nadobudnutie kvalifikovanej účasti v nich vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, Európskej centrálnej banky alebo príslušného zahraničného orgánu dohľadu,“. Upisovanie a umiestňovanie finančných nástrojov je v súlade s § 6 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov investičnou službou, ktorú nemôžu vykonávať všetky subjekty podľa navrhovaného znenia uvedeného v bode 11 [§ 2 ods. 5 písm. d)]. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AZP SR (Asociácia zdravotných poisťovní Slovenskej republiky) 3. K Čl. I bodu 8 § 2 ods. 4. písm. a) navrhujeme vypustiť. Ostatné písmená navrhujeme premenovať. Alternatívne navrhujeme, aby v §2 ods. 4. písm. a) znelo: „a) všetky hodnoty plnenia sa použijú vrátane dane z pridanej hodnoty, ak sa táto vykazuje,“ Odôvodnenie: Podľa nášho názoru, je pre posudzovanie hodnoty zmluvy relevantná skutočne uhradená suma a len táto by mala byť podkladom na posudzovanie hodnoty zmluvy. V dôvodovej správe k bodu 7 je uvedené, že “Výška finančných limitov pri jednorazovom a opakujúcom sa (čiastkovom) plnení zostáva v oboch prípadoch zachovaná.“. Tento úmysel nebude naplnený v prípade, ak sa do hodnoty plnenia nebude započítavať daň z pridanej hodnoty. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K čl. I, k bodu 8 (§ 2 ods. 4) V písmene a) odporúčam slovo „účtuje“ nahradiť slovom „uplatňuje“. Slovo „účtuje“ evokuje, že daň z pridanej hodnoty vyplýva z účtovných predpisov, tak ako je to uvedené aj v osobitnej časti dôvodovej správy. Toto zdôvodnenie je však nesprávne, keďže daň z pridanej hodnoty sa vyčísluje a uvádza na zmluve v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nie na základe účtovných predpisov. V súlade s účtovnými predpismi sa na základe zmluvy daň z pridanej hodnoty až následne uvedie v účtovníctve účtovných jednotiek. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AZP SR (Asociácia zdravotných poisťovní Slovenskej republiky) účinnosti novely zákona 1. S odkazom na znenie predkladacej správy navrhujeme, aby účinnosť predkladanej novely zákona bola stanovená od 1.1.2019. Odôvodnenie: Zmeny vyvolané navrhovanou zákonnou úpravou budú mať také dopady, ktoré si zo strany zdravotnej poisťovne vyžiadajú zmeny informačných systémov,ktorých vykonanie si vyžiada dlhšie časové obdobie. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K čl. I, k bodu 20 (§ 6 ods. 1 písm. f) a g)) V písmene f) odporúčam slovo „obsahuje“ nahradiť slovom „neobsahuje“, a to vo väzbe na navrhované znenie bodu 27 (§ 11 ods. 7), v ktorom sa ustanovuje, že verifikačný dokument nesmie obsahovať údaje, ktoré sú súčasťou neverejnej časti registra partnerov verejného sektora. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K čl. I, k bodu 14 Upozorňujem, že v súvislosti s navrhovaným znením je potrebné upraviť aj ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) a vypustiť slová „alebo miesto podnikania“, pretože tieto údaje zapisované do registra partnerov verejného sektora sa týkajú fyzickej osoby nepodnikateľa. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) K čl. I bod 12. § 2 odsek 5 písm. h) Navrhujeme v § 2 ods. 5 písm. h) nahradiť spojku „a“ spojkou „alebo“ a slová „pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku“ nahradiť textom „v rozsahu predmetu podnikania verejného podniku“. T.j. predmetné ustanovenie by znelo po zmene nasledovne: h) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku alebo v rozsahu predmetu podnikania verejného podniku, Odôvodnenie: Pri použití gramatického výkladu predmetného ustanovenia máme za to, že podmienky uvedené v predmetnom ustanovení je potrebné chápať kumulatívne, t.j. musí ísť o plnenie prijaté od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a zároveň musí ísť o plnenie v rámci hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku. Ak je kumulatívne nastavenie podmienok úmyslom tvorcu novely, zastávame názor, že v praxi môžu vznikať ťažkosti pri posudzovaní niektorých transakcií, či ich možno zahrnúť pod plnenie hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku. Zároveň podotýkame, že tak v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie ako aj v Doložke vybraných vplyvov je toto nastavenie podmienok uvádzané s použitím spojky „alebo“, čo ale nekorešponduje aktuálnej textácii návrhu novely a vzbudzuje otázku, či úmyslom tvorcu novely má byť kumulatívne alebo alternatívne nastavenie splnenia uvedených podmienok. Za najjednoduchšie riešenie považujeme nahradenie spojky „a“ spojkou „alebo“, čo by vyššie uvedené nejasnosti a možné aplikačné problémy odstránilo. Súčasne poukazujeme na nejednoznačnosť pojmu hlavná obchodná činnosť. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona má byť pojem „hlavná ekonomická činnosť“ vykladaný vo svetle zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom každý subjekt môže mať v uvedenom registri zapísanú iba jednu ekonomickú činnosť ako hlavnú. Register právnických osôb tak môže byť dostatočný na štatistické účely, nezodpovedá však ekonomickej realite na trhu. Verejný podnik, ako akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, totiž obchoduje s inými subjektmi v bežnom obchodnom styku v konkurenčnom prostredí aj v iných oblastiach, ktoré sú štandardnou súčasťou jeho kľúčovej podnikateľskej činnosti (core business), ako je hlavná ekonomická činnosť zapísaná v registri právnických osôb. V záujme minimalizácie zásahov do bežnej podnikateľskej činnosti verejných podnikov, ako aj v záujme odstránenia možnej diskriminácie vybraných obchodných partnerov verejných podnikov navrhujeme výnimku rozšíriť aj na bežnú podnikateľskú činnosť verejných podnikov mimo ich hlavnej ekonomickej činnosti zapísanej v registri právnických osôb, a to na celý rozsah predmetu podnikania verejného podniku. Obdobná úprava je už v právnom poriadku stanovená pri zverejňovaní zmlúv podľa § 5a ods.2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.Nepovažujeme za spravodlivé, aby ak sa určitý podnikateľský subjekt (verejný podnik) rozhodne slobodne pre nové obchodné príležitosti (nové produkty a služby), aby bol diskriminovaný vo výbere svojich partnerov oproti ostatným podnikateľským subjektom v hospodárskej súťaži. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) V rámci pozitívnej definície sa partnerom verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákon č. 315/2016 Z. z. rozumie aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t. j. aj poskytovateľ lekárenskej starostlivosti, a to za predpokladu, že mu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky prevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne prevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie. Navrhujeme vyňatie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej s poskytovateľom lekárenskej starostlivosti podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov z pozitívnej definície partnera verejného sektora. Odôvodnenie: Vyňatie navrhujeme kvôli osobitosti týchto zmluvných vzťahov v rámci ktorých iná možnosť ako príjem zo zdrojov z verejného zdravotného poistenia možná nie je, nakoľko podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti a zároveň podľa § 21 ods. 9 Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti uhrádzanej alebo čiastočne uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti povinný mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou poistenca a teda požiadavky kladené na poskytovateľa lekárenskej starostlivosti titulom Zákona sú nadbytočnou administratívnou a značnou ekonomickou záťažou, nakoľko existencia nakladania s verejnými zdrojmi už explicitne vyplýva z ustanovení zákonov vyššie uvedených.Vyňatie navrhujeme kvôli osobitosti týchto zmluvných vzťahov v rámci ktorých iná možnosť ako príjem zo zdrojov z verejného zdravotného poistenia možná nie je, nakoľko podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti a zároveň podľa § 21 ods. 9 Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti uhrádzanej alebo čiastočne uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti povinný mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou poistenca a teda požiadavky kladené na poskytovateľa lekárenskej starostlivosti titulom Zákona sú nadbytočnou administratívnou a značnou ekonomickou záťažou, nakoľko existencia nakladania s verejnými zdrojmi už explicitne vyplýva z ustanovení zákonov vyššie uvedených. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K bodu 6, § 2 ods. 1 písm. e) Navrhujeme úpravu definície pojmu zmluva nasledovne: e) zmluvou zmluva alebo iný právny úkon, na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky podľa písmena a) prvého bodualebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva podľa písmena a) druhého bodu. Odôvodnenie: Zmena v definícii pojmu „zmluva“ je neúplná, nakoľko v nej absentuje definovanie subjektu, od ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva. Bez tejto špecifikácie pokladáme definíciuza nejednoznačnú a spôsobujúcu značné výkladové ťažkosti, napr. aj s v spojení s § 2 písm. a) ods. 7 zákona. Navrhované znenie zároveň nekorešponduje s dôvodovou správou, ktorá uvádza: „Cieľom zmeny definičného vymedzenia zmluvy ... je odstrániť z tejto definície výnimku ..., pretože negatívne vymedzuje partnera verejného sektora, kde to z hľadiska systematiky je nenáležité. Z vecného hľadiska však nedochádza k zmene zákonnej úpravy.“ Rozumieme oddeleniu pozitívneho a negatívneho vymedzenia. Namietame však vecnú zmenu pozitívneho vymedzenia definície pojmu „zmluva“, v ktorom nevidíme žiadne opodstatnenie a zároveň zavádza do pojmu neurčitosť. ALTERNATÍVNE Navrhujeme v § 2 ods. 1 písm. a) bod 7 odstránenie odkazu na piaty bod, nakoľko v spojení s odkazom na definíciu pojmu „zmluva“ podľa písm. e) pôsobí nejasne a mätúco. Nami navrhovaná úprava by bola konzistentná tiež s ust. § 2 ods. 2, ktoré v súvislosti so zmluvou bod 5. odseku 1 a 2 písmena a) neuvádza. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) čl. I. bode 12 V čl. I. bode 12 Návrhu kde sa navrhuje v § 2 odsek 5 zákona doplniť písmenom h) navrhujeme text „pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku“ nahradiť textom „v rozsahu predmetu podnikania verejného podniku“. Odôvodnenie: Podľa dôvodovej správy k Návrhu má byť pojem hlavná ekonomická činnosť vykladaný vo svetle zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom každý subjekt môže mať v uvedenom registri zapísanú iba jednu ekonomickú činnosť ako hlavnú. Register právnických osôb tak môže byť dostatočný na štatistické účely, nezodpovedá však ekonomickej realite na trhu. Verejný podnik, ako akýkoľvek iný podnikateľský subjekt,totiž obchoduje s inými subjektmi v bežnom obchodnom styku v konkurenčnom prostredí aj v iných oblastiach, ktoré sú štandardnou súčasťou jeho kľúčovej podnikateľskej činnosti (corebusiness), ako je hlavná ekonomická činnosť zapísaná v registri právnických osôb. V záujme minimalizácie zásahov do bežnej podnikateľskej činnosti verejných podnikov, ako aj v záujme odstránenia možnej diskriminácie vybraných obchodných partnerov verejných podnikov navrhujeme výnimku rozšíriť aj na bežnú podnikateľskú činnosť verejných podnikov mimo ich hlavnej ekonomickej činnosti zapísanej v registri právnických osôb, a to na celý rozsah predmetu podnikania verejného podniku. Obdobná úprava je už v právnom poriadku stanovená pri zverejňovaní zmlúv podľa § 5a ods.2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Všeobecná pripomienka Navrhujeme (i) plošné vyňatie subjektov – držiteľov povolenia na podnikanie v energetike podľa § 6 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike – spod aplikácie zákona č. 315/2016 Z.z., prípadne (ii) vylúčenie aplikácie zákona č. 315/2016 Z.z. na subjekty podliehajúce cenovej regulácii podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, a to z dôvodu, že takáto opatrenia vo vzťahu k spoločnostiam, ktoré podliehajú regulácii podľa osobitných právnych predpisov sú duplicitné a nadbytočné. Dotknuté spoločnosti vykonávajú regulované činnosti, ktorých podmienky vykonávania sú upravené najmä v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zákone č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Výkon daných činností je dohliadaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Sme presvedčení, že regulácia a kontrola vykonávaná príslušným úradom na základe uvedených osobitných právnych predpisov zabezpečuje kontrolu štátu v dostatočnej miere, pričom zavádzanie ďalších nesystémových prvkov regulácie prináša negatívne dopady na hospodárenie dotknutých subjektov. Z týchto dôvodov navrhujeme doplnenie novelizácie zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne § 4 ods. 6, v zmysle vyššie uvedeného. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) K čl. I. bod 7 a 8, § 2 ods. 3 a ods. 4 Alternatíva 1: V čl. I, bode 7, v ustanovení § 2 ods. 3 navrhujeme na koniec doplniť text: „v kalendárnom roku“. V čl. I, bode 7, v ustanovení § 2 ods. 4 navrhujeme vypustiť písm. e) až h). Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať časovú lehotu jedného kalendárneho roka pre určenie celkovej hodnoty čiastkových a opakujúcich sa plnení zo zmluvy. Sledovanie časových období podľa trvania zmluvy je vzhľadom na variabilitu zmluvných vzťahov pomerne komplikované, v praxi môže spôsobovať komplikácie a zároveň je ťažšie kontrolovateľné. Určením jednoročnej lehoty odpadá potreba stanoviť ďalšie interpretačné pravidlá tak ako sú navrhnuté v pís. e) až h). Alternatíva 2: Navrhujeme v čl. I, bode 8, do ustanovenia § 2 ods. 4 písm. f) na koniec doplniť text: „ak môže dôjsť k opakovanému predĺženiu zmluvy a celková doba trvania zmluvy by mohla byť dlhšia ako päť rokov, platí, že zmluva sa uzatvára na päť rokov od jej účinnosti,“ Odôvodnenie: Uplatní sa obdobné pravidlo ako pri zmluvách na dobu neurčitú, kde sa zavádza fikcia, že zmluva trvá päť rokov. Navrhujeme v čl. I, bode 8, do ustanovenia § 2 ods. 4 písm. j) na koniec doplniť text: „alebo 3“: Odôvodnenie: Aj na základe čiastkovej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy môžu byť poskytnuté opakované alebo čiastkové plnenia, preto by sa mala zohľadňovať nielen hodnota pre jednorazové plnenia, ale aj hodnota stanovená pre opakované a čiastkové plnenia podľa § 2 ods. 3 zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SPF (Slovenský pozemkový fond) Bod 12 k písm. h) Navrhované znenie § 2 ods. 5 písm. h) je príliš vágne a v praxi môže vyvolať aplikačné problémy. Na základe takto formulovaného textu a s prihliadnutím na dôvodovú správu by partnerom verejného sektora nebol ani subjekt uzatvárajúci zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom v rámci jeho základnej činnosti, tzn. nájomnú zmluvu, kúpnu zmluvu, zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva (reštitučnú) podľa osobitných predpisov. Pokiaľ by sa na základe doručených pripomienok pristúpilo k rozsiahlej zmene tohto ustanovenia, žiada SPF o doriešenie otázky plnenia náhrad oprávneným osobám v rámci reštitučných predpisov a uzatvárania zmlúv na základe rozhodnutia súdu. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K Čl- I bod 23 návrhu - § 11 ods. 2 zákona o RPVS Navrhujeme § 11 ods. 2 zmeniť nasledovne: „Partner verejného sektora alebo oprávnená osoba, ak je vyžadovaná, je povinná identifikovať konečného užívateľa výhod pri prvom zápise do registra a následne overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod a) v súvislosti s podaním návrhu na zápis zmeny konečného užívateľa výhod, b) pri svojom zápise ako oprávnenej osoby do registra, c) k 31. decembru kalendárneho roka, d) k 1. júlu kalendárneho roka. Súčasné písmená d) a e) navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: V aplikačnej praxi, je problém dodržať termíny stanovené ustanoveniami § 11 ods. 2 písm. d) a e). Oznamovanie partnera verejného sektora oprávnenej osoby o nutnosti overenia identifikácie konečného užívateľa výhod je pri zmluvách uzatváraných na diaľku zmluvnými stranami v rôzne dni prakticky nemožné. Rovnaký princíp platí aj pri poskytnutí plnenia. Predstavuje veľkú administratívnu záťaž. V prípade, že nenastanú zmeny u konečného užívateľa výhod, nami navrhované znenie písm. c) a d), pokryje celý rok. Aktuálne znenie § 11 ods. 3 vzhľadom k overeniu podľa písm. c) je za prvý pol rok zbytočné, okrem prípadov § 9, ktoré chceme zachovať. Za minimálne nevyhnutný zásah považujeme predĺženie lehôt päť dní pred uzatvorením / plnením zo zmluvy na 15 dní. V praxi sa častokrát najmä pri verejných obstarávaniach, stávajú situácie, kedy jedna zmluvná strana nemá presnú vedomosť o momente uzatvorenia zmluvy, a kým sa zmluva vráti podpísaná všetkými zmluvnými stranami ubehne aj 10 dní. Tieto rokovania a pripomienkové procesy sú veľmi individuálne, sú situácie keď sa zmluva podpíše v priebehu 3 dní, avšak častejšie sa stáva, že tento proces je časovo náročnejší. V súčasnosti účinná lehota 5 dní je neprimerane krátka. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) 11. K BODU 42 – zásadná pripomienka Žiadame vložením nového ods. 3 v § 26 riešiť aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 5 zákona, kedy bude partner verejného sektora povinný zabezpečiť zmenu zapísaných údajov najneskôr do 31.3.2019. Odôvodnenie: Vzhľadom na zmenu výnimky pre emitentov (okruh zapisovaných osôb) je potrebné partnerom verejného sektora poskytnúť dostatočnú časovú lehotu na reagovanie na nový právny stav. Ak doteraz partner verejného sektora zapisoval napr. jedného konečného užívateľa výhod, po aplikácii výnimky sa bude zapisovať omnoho viac osôb – štatutárov. Zabezpečenie tejto zmeny vyžaduje primeranú časovú lehotu na vyzbieranie potrebnej dokumentácie a preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade bolo explicitne zaručené prechodné obdobie do 31.3.2019. Aktuálne znenie Návrhu túto situáciu jednoznačne neupravuje. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) čl. I bodu 39 a 40 Znenie čl. I bodov 39 a 40 navrhovaného zákona navrhujeme upraviť tým spôsobom, že registrujúci orgán bude vždy povinný zistiť skutočný stav veci a zároveň bude povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré budú na zistenie skutočného stavu potrebné, pokiaľ pôjde o konanie o pokute, nakoľko vo veciach trestania za administratívne previnenia sa v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v zmysle stálej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva používa analógia s trestným právom, v tomto prípade napr. s ustanovením § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) čl. I bodu 18 Odporúčame zvážiť znenie čl. I bodu 18 navrhovaného zákona, ktorým sa do predmetného zákona vkladá nové ustanovenie § 4 ods. 6 predmetného zákona v znení navrhovaného zákona. Keďže organizačné zložky podnikov nemajú vlastnú právnu subjektivitu, tak takáto organizačná zložka nemôže spĺňať definičné znaky partnera verejného sektora, pretože tým má byť podľa § 2 ods. 1 predmetného zákona v znení navrhovaného zákona len fyzická alebo právnická osoba, čiže osoba s právnou subjektivitou. Partnerom verejného sektora podľa § 4 ods. 6 predmetného zákona v znení navrhovaného zákona by teda mala byť samotná osoba, ktorá podnik alebo zahraničný podnik prevádzkuje, nie jej organizačná zložka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) 10. Zásadná pripomienka k ČL. I - vloženie nového novelizačného bodu Žiadame za § 21 vložiť § 21a, ktorý bude znieť: "§ 21a Zrejmé chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti sa nepovažujú za nepravdivé alebo neúplne poskytnuté údaje.“ Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie má zabrániť ekonomickej likvidácii partnera verejného sektora z dôvodu zrejmého administratívneho pochybenia pri uvádzaní údajov zapisovaných do registra. Ide o úpravu bežne sa vyskytujúcu v iných právnych predpisoch. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
KBS (Konferencia biskupov Slovenska) bodu 9 novely Navrhujeme do bodu 9 novely (pôvodného § 2 ods. 4 písm. a; nového navrhovaného § 2 ods. 5 písm. c) za slová "osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore" doplniť "registrované cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré si svoju subjektivitu odvodzujú od cirkvi, súkromné a cirkevné školy a súkromní a cirkevní zriaďovatelia škôl". K týmto dvom kategóriam doplniť poznámky: §19 ods. 1 Zákona 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností; § 19 ods. 2 písm. d), e) Zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve Odôvodnenie: Súčasné znenie zákona o RPVS negatívne vymedzuje, kto nie je partnerom verejného sektora ako "osobu, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore". Vzhľadom na nejednoznačnosť tohto výkladu je potrebné, aby boli v tomto negatívnom vymedzení explicitne uvedené registrované cirkvi a právnické osoby, ktoré si svoju subjektivitu odvodzujú od cirkvi - teda tie, ktoré sú prehľadne vedené v registri na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Tieto právnické osoby sú špecifické svojim postavením v zmysle zákona o slobode náboženskej viery a častokrát dochádza v praxi k nepochopeniu, že nie sú typicky "neziskové organizácie" vedené na ministerstve vnútra. Z uvedeného dôvodu je potrebné spresniť dikciu zákona. Rovnaký prístup je potrebné zvoliť jednak ku cirkevným a súkromným školám a jednak k ich zriaďovateľom. Totiž, tieto školy nemožno úplne zaradiť pod "subjekt verejnej správy" a ani ich z tohto vylúčiť, nakoľko v zmysle § 38 ods. 1 a 2 zákona 596/2003 Z.z. výkon štátnej správy riaditeľ cirkevnej ani súkromnej školy nevykonáva štátnu správu v školstve (na rozdiel od riaditeľa štátnej školy); rovnako na ich rozhodovanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, avšak s jedinou výnimkou - ak riaditeľ rozhoduje o ukončení adaptačného vzdelávania zamestnanca. Zároveň, ak riaditeľ rozhoduje o neprijatí žiaka na danú školu, rozhoduje ako subjekt verejnej správy, keďže rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb. Odvolacím orgánom proti rozhodnutiu riaditeľa o neprijatí žiaka je potom zriaďovateľ, ktorým je buď cirkev alebo súkromná fyzická alebo právnická osoba. Takéto špecifické vymedzenie právomocí v cirkevných a súkormných školách v praxi spôsobilo, že niektoré obce a samosprávne kraje vykladali zákon o RPVS tak, že existuje en bloc povinnosť vykonať buď zápis súkromných alebo cirkevných zriaďovateľov alebo cirkevných alebo súkromných škôl do RPVS ako podmienku poskytnutia dotácie zo štátneho rozpočtu. V tomto ohľade je duplicitné, keď poskytovanie dotácií školám prebieha v zmysle osobitného zákona a zároveň sa tieto zmluvy povinne zverejňujú, aby tieto subjekty paušálne boli povinné zapisovať sa do tohto registra a to pre nejednoznačnosť dikcie zákona. Uvedené je potrebné aj vzhľadom na hospodárnosť nakladania so štátnym rozpočtom, nakoľko tieto školy museli zo svojich rozpočtov vynaložiť cez tisíce eur pre účely zápisov do RPVS prostredníctvom oprávnených osôb. Ak je to potrebné z pohľadu legislatívno-technického, je možné z uvedených dvoch kategórií vytvoriť samostatné písmená. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) čl. I bodu 10 Navrhujeme upraviť úvodnú vetu nasledovne: „V § 2 ods. 5 písm. c) sa slová „všeobecná hodnota úhrnne prevyšuje sumu podľa odseku 3“ nahrádzajú slovami „hodnota prevyšuje hodnotu podľa odsekov 2 a 3“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) vlastnému materiálu Navrhovaným zákonom odporúčame do predmetného zákona doplniť ustanovenie v znení: „Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K Čl. I body 35 až 37 návrhu - § 13 zákona o RPVS Navrhujeme zásadne zmierniť sankcie za nesplnenie alebo porušenie povinností podľa zákona. Konkrétne navrhujeme znížiť výšku pokút v súvislosti so zápisom údajov do registra, zmenami údajov a s vylúčením oprávnenej osoby, ako aj odstrániť minimálnu spodnú hranicu pokuty. Súčasná výška pokút je drakonická a v zásadnom nepomere s porušenou povinnosťou. Napríklad ak dôjde k opomenutiu zapísať novú adresu bydliska, je pokuta 10 000 eur absolútne neprimeraná a má demotivujúci účinok na potenciálnych partnerov verejného sektora. Zároveň navrhujeme sankciu v podobe výmazu partnera v prípade nezaplatenia pokuty v lehote obmedziť len na opakované a závažné nesplnenie povinností, nie akékoľvek. Trestať banálne opomenutie, napríklad zapísať zmenu adresy bydliska, výmazom je neprimerané. Navrhujeme vypustiť pokutu za nesplnenie povinností konečnému užívateľovi výhod, keďže ak konečný užívateľ výhod nie je slovenská fyzická alebo právnická osoba, nemusí o povinnostiach podľa tohto zákona vôbec vedieť. Preto žiadame zodpovedajúce ustanovenia § 13 ods. 3 a 7 vypustiť a ustanovenia § 13 ods. 1, 2 a 4 zmeniť nasledovne: „(1) Ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 3 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží a) partnerovi verejného sektora pokutu do 100 000 eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu do 10 000 eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne. (2) Registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne opakovane uložil pokutu za závažné nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. (4) Registrujúci orgán uloží oprávnenej osobe pokutu do 10 000, ak poruší zákaz podľa § 19. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) K bodu 12, § 2 ods. 5 písm. o) Navrhujeme doplniť nové písm. o): „o) právnická alebo fyzická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá je výrobcom tovaru, ktorý nie je bežne dostupný5k) a ktorý sa dodáva obstarávateľovi podľa osobitného predpisu5l).“ Vkladajú sa nové poznámky pod čiarou: „5k) § 2 ods. 5 písm. o) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 5l) § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ Odôvodnenie: Partnerom verejného sektora sú aj výrobcovia tovaru, ktorí sú uchádzačmi alebo subdodávateľmi vo verejnom obstarávaní uskutočnenom obstarávateľom vykonávajúcim činnosti v oblasti energetiky. V oblasti energetiky ako aj v iných špecializovaných odvetviach je predmetom zmlúv spravidla tovar, ktorý nie je bežne dostupný na trhu, a musí mať osobitné vlastnosti (elektromery, transformátory a pod.). Aby bola zabezpečená súťaž vo verejnom obstarávaní, je nevyhnutné, aby sa verejného obstarávania zúčastnili výrobcovia mimo územia Slovenskej republiky a mimo územia Európskej únie. Povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora môže zmariť súťaž vo verejnom obstarávaní alebo podpísanie zmluvy vysúťaženej vo verejnom obstarávaní, ak by výrobca (ako úspešný uchádzač alebo jeho subdodávateľ) nebol schopný alebo ochotný zabezpečiť svoju registráciu v registri partnerov verejného sektora a identifikovať konečných užívateľov výhod. Vzhľadom na to, že ide o výrobcov veľmi špecifických tovarov, táto výnimka nemôže ohroziť účel zákona o registri partnerov verejného sektora, t. j. zefektívnenie kontroly narábania s verejnými zdrojmi. Na druhej strane však postavenie takýchto subjektov ako partnerov verejného sektora ohrozuje efektívne verejné obstarávanie a tým aj plnenie povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. zákona o energetike). Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 32 V § 12 ods. 1 navrhujeme znenie zmeny nasledovne: „pre registrujúci orgán je pri tom rozhodujúci právny stav a skutkové okolnosti v čase vyhlásenia rozhodnutia“. V § 12 ods. 7 navrhujeme ďalej zmenu poslednej vety tak, že bude znieť nasledovne: „Proti rozhodnutiu súdu o výmaze sú prípustné opravné prostriedky.“. Odôvodnenie: Aj podľa civilného sporového poriadku (§ 217 ods. 1), je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom takéto zákonné pravidlo nemožno považovať za podporu špekulatívneho postupu strán. Ďalej, považujeme za nespravodlivé súdne konanie, ktoré končí rozhodnutím prvostupňového jediného registrového súdu, bez možnosti podať opravný prostriedok. Obe pripomienky považujeme sa dôležité najmä v situácií, keď mnoho pojmov nemá zákonnú definíciu ani interpretáciu judikatúrou, nemožno vylúčiť účelové kvalifikované podnety a sankcie sú veľmi prísne, dokonca navrhovaný zákaz zápisu môže mať existenčné dôsledky na činnosť partnerov verejného sektora. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) K bodu 15, § 4, ods. 2 písm. d) Nesúhlasíme s tým, aby súčasťou údajov o konečnom užívateľovi výhod bol aj druh a číslo dokladu totožnosti. Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa do registra zapisoval aj druh a číslo dokladu totožnosti konečného užívateľa výhod. Navrhovaná zmena bude mať za následok zvýšenie počtu prípadov oznamovania a zapisovania zmien zapísaných údajov do registra partnerov verejného sektora, keďže pri čísle a druhu dokladu totožnosti môžu zmeny nastať oveľa častejšie, ako je to v prípade ostatných údajov zapisovaných do registra (napr. v dôsledku straty alebo odcudzenia dokladu alebo exspirácie platnosti v dôsledku uplynutia doby platnosti dokladu a pod.). So zvýšeným počtom takýchto prípadov je spojená aj zvýšená administratíva a zvýšené náklady na strane partnerov verejného sektora, čo bude mať v konečnom dôsledku negatívny dopad na partnera verejného sektora. Okrem toho nie je zrejmé, aký skutočný význam má mať zapisovanie týchto údajov do registra partnerov verejného sektora, keďže do iného registra (obchodného, živnostenského, registra právnických osôb a pod.) sa tieto údaje v súčasnosti nezapisujú. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I body 35 až 37 V § 13 ods. 5 navrhujeme vypustiť ručenie oprávnenej osoby za pokutu pre neoznámenie zmeny v lehote 60 dní odo dňa zmeny. V § 13 ods. 8 navrhujeme, aby súd mal oprávnenie neuložiť pokutu vo výnimočných prípadoch, alebo ak nastane účinná ľútosť, obdobne ako v prípade Trestného zákona. Odôvodnenie: aj v nadväznosti na navrhovaný zákaz zápisu, ale aj bez neho, môžu mať sankcie a výmaz z registra existenčné následky, napr. pre držiteľov licencií (energetické a pod.), ale aj pre spoločnosti, ktoré postupovali dobromyseľne, avšak nevyhodnotili všetky skutočnosti tak, ako sa neskôr v konaní rozhodne, že vyhodnotiť mali. Pri stave, kedy pojmy nie sú definované, ani ustálené, existuje veľké riziko „neúplného zápisu“ údajov v registri, navyše bez možnosti odvolania sa proti rozhodnutiu o výmaze. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. VII bod 2 Navrhovanú definíciu spoločného postupu, prvú vetu, navrhujeme upraviť nasledovne: „O spoločný postup podľa predchádzajúcej vety môže ísť medzi blízkymi osobami alebo spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami, pokiaľ existujú objektívne známe okolnosti, z ktorých je zrejmé, že osoby konajú podľa vopred dohodnutého písomného postupu za účelom dosiahnutia hospodárskeho prospechu.“. V poslednej vete navrhujeme doplniť upresnenie, že má ísť o pôsobenie v slovenskej obchodnej spoločnosti. Odôvodnenie: Konanie v zhode je definované v Obchodnom zákonníku. Definícia spoločného postupu nie je zrejmá, nakoľko nie je zrejmé, či podmienky postavenia osôb musia byť splnené kumulatívne. Len faktický stav blízkej osoby alebo dlhodobo spoločne podnikajúcich osôb by nemal automaticky znamenať existenciu spoločného postupu, pokiaľ neexistujú iné okolnosti, ktoré spoločnému postupu svedčia (existencia dohody). Dôkazné bremeno partnera verejného sektora a oprávnenej osoby o blízkych osobách je neúnosné, nakoľko skutočnosti nie sú často verejne dostupné a nemá o nich ani vedomosť partner verejného sektora. Pri spoločnom postupe navrhujeme doplniť definíciu o pôsobenie v slovenských obchodných spoločnostiach, mimo tejto jurisdikcie údaje nemusia byť dostupné. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K Čl. I bod 41 návrhu - § 19 písm. c) zákona Navrhujeme zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou vztiahnuť len na taký vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý spochybňuje jej nestrannosť, nie na vzťah, ktorý “by mohol spochybniť” jej nestrannosť. Súčasnú formuláciu považujeme za príliš vágnu a širokú. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. III až VI Vzhľadom na niektoré názory o absolútnej neplatnosti nadobúdacích, príp. už aj užívacích zmlúv na majetok obce, VÚC a pod. navrhujeme doplniť do príslušných ustanovení právne dôsledky nedodržania podmienok, a to, že pri nesplnení povinnosti zápisu do registra, druhá strane nemusí plniť alebo môže od zmluvy odstúpiť, pričom platnosť nie je dotknutá. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
NBÚSR (Národný bezpečnostný úrad) názvu V názve materiálu sa slová "a o zmene a o doplnení" nahrádzajú slovami "a o zmene a doplnení". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K Čl. VII návrhu - zákon č. 297.2008 Z. z. Čl. VII návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „AML zákon“) navrhujeme vypustiť, a to z nasledovných dôvodov: - AML zákon bol od roku 2015 (t.j. v priebehu troch rokov) novelizovaný až 8-krát. Posledná zmena AML zákona bola vykonaná zákonom č. 52/2018 Z. z. s účinnosťou od 15. 03. 2018 (niektoré ustanovenia s posunutou účinnosťou až od 01. 11. 2018). Z uvedeného vyplýva, že pred necelými 5 mesiacmi bola vykonaná podstatná a rozsiahla novela AML zákona, ktorá mala za cieľ transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „IV. AML smernica“) do právneho poriadku SR. Predmetná novela AML zákona výrazným spôsobom zasiahla do nastaveného fungovania vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a zaviedla nové opatrenia proti praniu špinavých peňazí, ako aj nemalé množstvo povinností zaťažujúcich dotknuté osoby (napr. obligatórna identifikácia konečného užívateľa výhod; priebežné vedenie aktuálnych identifikačných údajov konečného užívateľa výhod v listinnej alebo elektronickej podobe a povinnosť ich uchovávania po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod; zaznamenávanie, či klient nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia, atď.). Uvedená výrazná zmena mala na podnikateľské prostredie výrazne negatívny vplyv, jednak v podobe zvýšenia nákladov na plnenie nových povinností, zvýšenia administratívnej náročnosti, ako aj v podobe časovej náročnosti oboznámenia sa s novou legislatívou a adaptovania sa na ňu. - Dňa 14. 05. 2018 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „V. AML smernica“). V zmysle čl. 4 V. AML smernice, majú členské štáty povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a opatrenia do 10. 01. 2020, a tak dosiahnuť súlad s uvedenou smernicou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa v blízkej budúcnosti odôvodnene predpokladá nevyhnutnosť a neodkladnosť ďalšej zmeny AML zákona, a to v podobe transpozície V. AML smernice do právneho poriadku SR, ktorá opätovne veľmi výrazne zasiahne do nastaveného a ako-tak fungujúceho režimu ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v SR. Máme za to, že s ohľadom na vyššie uvedené, je absolútne neúčelné, iracionálne a proti akejkoľvek logike prijímať ďalšiu novelu AML zákona, ktorá nie je bezpodmienečne nutná, a tým opätovne, v rámci jedného kalendárneho roka už druhý krát, vystaviť podnikateľské prostredie opakovanému neadekvátnemu tlaku spočívajúceho v adaptovaní sa na novú právnu úpravu v neprimerane krátkom čase, ba dokonca ešte predtým než všetky ustanovenia poslednej novely nadobudli účinnosť. Zároveň si dovolíme upriamiť pozornosť predkladateľa na to, že novelizácia jedného právneho predpisu v tak neprimerane krátkych intervaloch za sebou je v rozpore s akoukoľvek predvídateľnosťou práva a princípom právnej istoty, ktoré sú imanentnými piliermi, na ktorých stojí právny štát. Máme za to, že uvedomelý zákonodarca by pri prijímaní nových, ako aj pri zmene existujúcich legislatívnych pravidiel mal rešpektovať legitímne očakávania občanov spojené s istotou právneho prostredia a pristupovať citlivo k riešeniu otázky dôvery občana v predchádzajúci právny stav. Okrem absolútnej neúčelnosti a iracionality navrhovanej novelizácie AML zákona si dovoľujeme ďalej poukázať na nižšie uvedené skutočnosti: - navrhované znenie neprimerane širokospektrálne rozširuje okruh osôb, ktoré budú považované a identifikované ako konečný užívateľ výhod v porovnaní s definičným vymedzením konečného užívateľa výhod obsiahnuté v IV. AML smernici. Obhliadnuc od faktu, že znenie navrhovanej zmeny § 6a ods. 3 AML zákona je zmätočné, neurčité a v aplikačnej praxi objektívne nevykonateľné, máme za to, že v prípade prijatia takejto právnej úpravy by definícia konečného užívateľa výhod bola v našom právnom poriadku transponovaná výrazne prísnejším spôsobom ako to predpisuje IV. AML smernica, ba dokonca v rozpore s ňou. Samotná podstata vymedzenia inštitútu „konečný užívateľ výhod“ je obsiahnutá v čl. 3 ods. 6. IV. AML smernice, a to spôsobom, že sa jedná (i) o akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda právny subjekt (napr. v podobe vlastníctva priameho alebo nepriameho podielu) alebo nad ním vykonáva kontrolu (napr. v podobe práva ustanoviť/vymenovať/odvolať štatutárny, riadiaci alebo dozorný orgán, resp. ich členov) alebo (ii) o fyzickú osobu, v mene ktorej obchodná spoločnosť transakciu alebo činnosť vykonáva. Z uvedeného vyplýva, že za konečného užívateľa výhod by mala byť posudzovaná fyzická osoba, ktorá z pôsobenia v danej spoločnosti v konečnom dôsledku profituje, t.j. dosahuje určitú výhodu. Takouto výhodou pritom môže byť jednak (i) majetkový prospech (t.j. podiel na zisku - dividenda, podiel na likvidačnom zostatku, zhodnotenie obchodného podielu, príjem z nejakého druhu závislej činnosti) alebo (ii) prospech, v podobe ovplyvňovania podnikateľských rozhodnutí spoločnosti, aby spoločnosť, resp. jej členovia konali určitým želaným spôsobom. Máme za to, že akákoľvek zmena v definícii konečného užívateľa výhod by teda mala byť podrobená vyššie uvedenému testu – t. j. či „nový“, v dôsledku zmenenej definície „vzniknuvší“ konečný užívateľ výhod získava niektorú z uvedených výhod. - navrhované znenie výrazne zasahuje do ústavou zaručených práv a slobôd fyzických osôb, a to tým, že podľa návrhu predkladateľa o konanie spoločným postupom pôjde vždy medzi blízkymi osobami , pokiaľ sa nepreukáže opak. Uvedené tak indikuje, že samotná existencia rodinných alebo príbuzenských väzieb by bez ďalšieho mala predstavovať spoločné konanie takýchto osôb, čo je samozrejme proti akejkoľvek logike a zároveň takýto predpoklad vykazuje znaky protizákonnosti. Je absolútne neprípustné, aby právny predpis v modernom právnom štáte zavádzal podobný predpoklad, pričom si dovoľujeme poukázať na jednoduchý prípad z praktického života: je možné spravodlivo tvrdiť, že rozvedení manželia (blízke osoby), ktorí majú trvalo rozvrátené vzťahy, ktorí sa tri roky súdili o zverejnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z nich, konajú spoločným postupom? Obávame sa, že takýto predpoklad sa nezakladá na skutočnosti a zasahuje do ústavou zaručených základných práv a slobôd dotknutých osôb. Zároveň si v tejto súvislosti dovoľujeme poukázať na negatívnu dôkaznú teóriu spočívajúcu v tom, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť), nakoľko preukazovanie negatívnej skutočnosti je objektívne nemožné; - navrhované znenie objektívne znemožňuje hodnoverné vyhodnotenie a identifikovanie okruhu konečných užívateľov výhod, nakoľko pri naplnení kontextu navrhovaného znenia § 6 ods. 3 AML zákona, na zistenie, či niekto dlhodobo spoločne podniká s ďalšou osobou v aspoň jednej inej obchodnej spoločnosti bude nevyhnutne potrebovať súčinnosť tretích osôb, resp. štatutárnych orgánov v iných obchodných spoločnostiach, pričom tieto tretie osoby, resp. štatutárne orgány nikde nemajú zavedenú povinnosť poskytnutia súčinnosti na účely identifikácie konečného užívateľa výhod, t.j. takúto súčinnosť nie je objektívne možné nijakým spôsobom vynucovať. Dovoľujeme si upriamiť pozornosť na fakt, že napr. pri akciových spoločnostiach, je zoznam akcionárov neverejný a o údajoch obsiahnutých v ňom majú subjekty povinnosť zachovávať mlčanlivosť; - navrhované znenie je v rozpore so zámerom predkladateľa. Z dôvodovej správy k návrhu vyplýva, že zámerom predkladateľa je posilnenie právnej istoty vo vzťahu k určeniu konania spoločným postupom, a to zavedením fikcie spočívajúcej v tom, že za konanie spoločným postupom sa považuje vždy postup medzi vymenovanými subjektmi, pokiaľ sa nepreukáže opak. V danom prípade sa zavádza vyvrátiteľná právna domnienka (t.j. nejde o zavedenie fikcie = nevyvrátiteľnej právnej domnienky, ako to predkladateľ nesprávne uvádza v dôvodovej správe), ktorej preukázanie by zaťažovalo podľa všetkého oprávnenú osobu, resp. partnera verejného sektora (i keď táto skutočnosť nie je explicitne v predmetnom ustanovení uvedená); - navrhované znenie konania spoločným postupom je objektívne nevykonateľné, nakoľko o konanie spoločným postupom by išlo, okrem iného, vždy medzi blízkymi osobami, spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami a ich rodinnými príslušníkmi, avšak dovoľujeme si uviesť, že v zákone o RPVS, ako aj v AML zákone absentuje ustanovenie, ktoré by pojem „rodinný príslušník“ definovalo. Osobitné právne predpisy ako napr. Zákonník práce, zákon o pobyte cudzincov, alebo zákon o sudcoch a prísediacich, síce pojem rodinného príslušníka upravujú, tento je však v každom z týchto zákonov iný a teda používaný a vykladaný len na účely konkrétneho zákona. Navrhované znenie je tak v predmetnej časti neurčité a teda v aplikačnej praxi objektívne nevykonateľné. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K čl. I bod 2. návrhu - § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o RPVS V § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode navrhujeme ponechať slová „štrukturálnych a investičných.“ Odôvodnenie: Rozšírenie pôsobnosti právnej úpravy na právnické a fyzické osoby, ktoré sú prijímateľmi finančných prostriedkov z akýchkoľvek fondov EÚ (nielen štrukturálnych a investičných) výrazne rozširuje okruh subjektov, na ktorých sa bude vzťahovať povinnosť registrácie do registra partnerov verejného sektora. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa za partnerov verejného sektora budú jednoznačne považovať aj prijímatelia priamych podpôr, ktorých posudzovanie v zmysle súčasnej právnej úpravy bolo sporné z dôvodu, že Európsky poľnohospodársky a záručný fond, z ktorého sú tieto podpory refundované, nie je európskym štrukturálnym a investičným fondom. Návrh zákona vzhľadom na uvedené, nebude mať vplyv len na súčasných partnerov verejného sektora, ale aj na tie subjekty, ktoré v súčasnosti nie sú partnermi verejného sektora a nie sú zapísané v registri partnerov verejného sektora. Pôjde o osoby prijímajúce jednotnú platbu na plochu (SAPS), platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platbu pre mladých poľnohospodárov, platbu na pestovanie cukrovej repy, platbu na pestovanie chmeľu, platbu na pestovanie vybraných druhov ovocia s vysokou, platbu na chov bahníc, jariek a kôz, platbu na výkrm vybraných kategórií hovädzieho dobytka, platbu na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka, atď. Okruh subjektov by sa teda zreteľne rozšíril rádovo o tisícky subjektov podnikajúcich napr. v poľnohospodárstve, pričom uvedené (nepochybne zraniteľnejšie) subjekty výrazne negatívne ovplyvní najmä vo forme finančných nákladov spojených zo zápisom do registra partnerov verejného sektora. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K § 2 ods. 1 zákona o RPVS Do § 2 ods. 1 navrhujeme doplniť nové písmeno f), ktoré ustanoví definíciu neverejnej časti registra. Odôvodnenie: § 4 ods. 2 písm. d) návrhu zákona zavádza nový inštitút, a to neverejnú časť registra. Nakoľko v návrhu zákona absentuje akékoľvek vysvetlenie o tom, kto bude mať prístup do tejto časti registra, akým spôsobom bude zabezpečená ochrana tejto časti registra proti zneužitiu, navrhujeme zaviesť do § 2 ods. 1 definíciu neverejnej časti registra, ktorá ustanoví jednak jej obsah, osoby oprávnené na prístup k nej, ako aj zabezpečovacie opatrenia proti zneužitiu údajov. Vzhľadom na rozsah a citlivosť predmetných údajov pritom navrhujeme, aby údaje uvedené v tejto neverejnej časti boli utajovanou skutočnosťou obdobne ako údaje v evidencii centrálneho depozitára . Dátum narodenia alebo číslo dokladu totožnosti konečného užívateľa výhod rozhodne nemôžu byť považované za skutočnosti, ktorých zverejnenie podlieha verejnej kontrole a má byť verejným záujmom. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K Čl. I bod 18 návrhu V § 4 ods. 7 návrhu zákon poslednej vete navrhujeme slová „vo verifikačnom dokumente“ nahradiť slovami „v návrhu na zápis“. Odôvodnenie: Navrhované znenie odseku 7 ustanovuje možnosť uviesť namiesto adresy trvalého pobytu konečného užívateľa výhod údaj o sídle alebo mieste podnikania partnera verejného sektora, a to v prípade, ak konečný užívateľ výhod preukáže, že existujú odôvodnené okolnosti pre ktoré zverejnenie jeho adresy trvalého pobytu v registri mohli ohroziť jeho bezpečnosť alebo zasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti, príp. by takáto informácia ohrozila bezpečnosť jeho blízkych osôb. Máme za to, že dôvody, resp. okolnosti, pre ktoré v registri nebola zapísaná adresa trvalého pobytu konečného užívateľa výhod sú natoľko vážne, že by nemali byť verejne prístupné vo verifikačnom dokumente. Navrhujeme, aby sa tieto okolnosti uvádzali v návrhu na zápis, príp. v elektronickom formulári, ktoré nie sú verejne prístupné. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K čl. I bod 20 návrhu V § 6 ods. 1 písm. f) navrhujeme slovo „obsahuje“ nahradiť slovom „neobsahuje“. Odôvodnenie: Osobitná časť dôvodovej správy k bodu 20 uvádza, že „okrem rodného čísla tiež registrujúci orgán skúma, či verifikačný dokument neobsahuje i ostatné údaje, ktoré sú súčasťou novozavedenej neverejnej časti registra v zmysle § 4 ods. 2 písm. d), teda či verifikačný dokument neobsahuje okrem rodného čísla i druh a číslo dokladu totožnosti.“ Máme za to, že ustanovenie § 6 ods. 1 písm. f) má znieť v nami navrhovanom znení, t.j. že registrujúci orgán preverí, či verifikačný dokument neobsahuje údaje, ktoré sú súčasťou neverejnej časti registra. Uvedená skutočnosť je vyvoditeľná aj z ustanovenia § 11 ods. 7 návrhu zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K čl. I bod 8 návrhu V § 2 ods. 4 písm. i) navrhujeme doplniť slová „a to v prípade, ak je hodnota navýšenia vyjadrená veličinou známou v čase uzatvárania zmluvy.“ Odôvodnenie: Máme za to, že navrhovaný postup spočívajúci vo fikcii navýšenia hodnoty plnenia je možné spravodlivo aplikovať len v tom prípade, ak je hodnota navýšenia známa už v čase uzatvárania zmluvy, pričom hodnota navýšenia môže byť vyjadrená napr. v percentách alebo inou veličinou. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Predkladacej správe Odporúčame zosúladiť dátum nadobudnutia účinnosti v predkladacej správe a vo vlastnom materiáli. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail