LP/2018/9 Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) uzneseniu vlády V uznesení vlády bode B slovo „ministrovi“ nahradiť slovom „ministra“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I § 2 V návrhu zákona čl. I § 2 názov odporúčame uviesť v znení „Základné pojmy“ v súlade s čl. 8 ods. 1 legislatívnych pravidiel. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I § 4 ods. 1 písm. a) V návrhu zákona čl. I § 4 ods. 1 písm. a) slová „s výnimkou podľa“ nahradiť vhodnejším slovom „okrem“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) prílohe časti A bod 8 V návrhu zákona prílohe časti A bode 8 vypustiť prímeno c). Písmená d) až f) označiť ako písmená c) až e). V písmene c) vypustiť slová „inými ako víchrica“. V bode 9 vypustiť slová „krupobitím alebo mrazom, alebo“. Odôvodnenie: Pojem „živelná pohroma“ je uvedený v ustanoveniach zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov pri definícii pojmu „mimoriadna udalosť“, ktorá zahŕňa okrem živelnej pohromy aj pojem havária a katastrofa. Podrobnejšie definovanie mimoriadnych udalostí je vo vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení vyhlášky č. 443/2007 Z. z. , v ktorej je uvedená v prílohe č. 1 charakteristika jednotlivých mimoriadnych udalostí, kde za živelné pohromy sú považované najmä: povodne a záplavy, krupobitia, následky víchrice, zosuvy pôdy, snehové kalamity a lavíny, rozsiahle námrazy, a zemetrasenia. Uvedená charakteristika dostatočne vystihuje druhy prírodných živlov, ktoré spôsobujú nežiadúce mimoriadne udalosti, a keďže svojim charakterom sú medzi živelné pohromy zahrnuté aj víchrica, krupobitie a mráz, nie je dôvod na ich osobitné uvedenie ako príčin poistných škôd v bode 8 a 9 v prílohe predloženého návrhu zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ALS SR (Asociácia leasingových spoločností) Všeobecná k návrhu ako celku Návrh zákona považujeme v predloženej podobe vecne i z hľadiska účelu za nesprávny. Podľa medializovaných vyhlásení ministra financií, malo byť pôvodne dôvodom zavedenia dane z poistenia snaha štátu zabezpečiť zdroje na pomoc osobám, ktoré v dôsledku živelnej alebo inej udalosti nemajú straty kryté komerčným poistením. Na rokovaní s Ministerstvom financií sme namietali správnosť tohto zámeru, ktorý by mal trestať zodpovedných na úkor nezodpovedných. Uviedli sme, že úlohou štátu by malo byť podporiť tých, ktorí zodpovedne poisťujú komerčným poistením svoje osobné a podnikateľské riziká a tým odbremeňujú štát a spoločnosť. Pokiaľ je v iných krajinách EÚ zavedený určitý odvod z poistenia, tento účelovo slúži na pomoc, napr. diaľničné patroly alebo systémy včasného varovania v prípadoch nepriaznivého počasia. Navrhujeme, aby bol zákon vecne dopracovaný o konkrétne formy finančných stimulov s cieľom podporiť vyššiu mieru poistenia. Taktiež navrhujeme, aby bol zákon vecne dopracovaný o povinnosť účelového využitia vybranej dane na predchádzanie a znižovanie škôd na živote, zdraví a majetku. Daň z poistenia má byť zákonom výhradne určená na konkrétne projekty zamerané na predchádzanie a vzniku škodám resp. odstraňovaniu ich následkov. Taktiež upozorňujeme na to, že v súčasnej dobe maximálna výška odplaty pri finančnom leasingu pre spotrebiteľa zahŕňa i havarijné poistenie. Zvýšenie havarijnej dane o daň z poistenia môže spôsobiť to, že niektoré produkty so štandardným úrokom, ktoré sú spotrebiteľmi žiadané, nebude možné ďalej ponúkať a poskytovať. V prípade zavedenia novej dane z poistenia navrhujeme upraviť maximálny výpočet odplaty pre spotrebiteľov tak, aby nezahŕňal havarijné poistenie. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ALS SR (Asociácia leasingových spoločností) k § 14 ods. 1 V § 14 ods. 1 navrhujeme za slová „Daň sa uplatní, ak“ doplniť slová: „poistná zmluva bola uzavretá po 31. decembri 2016 a“. Navrhujeme daňou zaťažiť poistným z rovnakých poistných zmlúv, na ktoré sa dnes vzťahuje odvod časti poistného podľa zákona č. 39/2015 Zb. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Od doby zavedenia odvodu, ktorý má byť nahradený novou daňou, je tento odvod zohľadnený v cenotvorbe poisťovní. Ak by daň mala byť odvádzaná aj z poistného zo starších poistných zmlúv, muselo by dôjsť k navýšeniu poistného, prípadne by poisťovne mohli byť vedené snahou obmedzovať poistné plnenie za účelom pokrytia neočakávanej straty (prísnejšie posudzovanie výluk apod.). V každom prípade by sa tak mohlo diať na úkor poistených, čo je neprípustné. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) § 2 Vymedzenie pojmov K § 2 Vymedzenie pojmov Navrhujeme vložiť nové písmeno e), ktoré znie: „e) daňovníkom osoba, ktorá je ako poistník označená na poistnej zmluve.“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu daňovníka. Aj keď pri nepriamych daniach (ani v DPH ani v spotrebných daniach) nemáme v daňových zákonoch definovaného daňovníka, v prípade zavádzania takejto novej dane, ktorá nemá na našom území žiadnu tradíciu považujeme za nevyhnutné jasne uviesť, že daňovníkom má byť poistník. Na zamedzenie interpretačných problémov zo zákona musí byť zrejmé, že poisťovňa je len osoba povinná odviesť daň. Toto je nevyhnuté už aj s odkazom na navrhované ustanovenie § 4 ods. 1, písm. b) kde je jasne uvedené, že osobou povinnou platiť daň správcovi dane je poistník, ktorý zaplatil poistné .... Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 2 Vymedzenie pojmov K § 2 Vymedzenie pojmov Navrhujeme vložiť nové písmeno f), ktoré znie: „f) protihodnotou, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme, je súčet poistného a dane z poistenia v zmysle tohto zákona.“. Odôvodnenie Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu protihodnoty, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme. Obdobne je definovaná protihodnota aj v zákone o DPH. Je potrebné odlíšiť poistné od dane z poistenia, aby sa napr. v prípade budúcich zmien sadzby dane nemuselo meniť poistné, ktoré je kľúčovým parametrom na poistnej zmluve a odvíjajú sa od neho aj ďalšie transakcie (provízia sprostredkovateľovi, zaistenie, ...). Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 3 odsek 1 K § 3 odsek 1 Navrhujeme vypustiť slová: „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“ Odôvodnenie Zavedenie dane zo životného poistenia by malo vplyv na konkurencie schopnosť poistných produktov oproti iným investičným nástrojom ako aj voči sporeniu v bankových inštitúciách, ktoré nie sú takouto daňou zaťažené. Táto nová daň by zvýšila daňovú záťaž poistníkov, keďže okrem tejto novej dane sú poistníci/poistení povinní platiť aj daň z výnosu pri dožití poistnej zmluvy, resp. výplate odkupnej hodnoty. Navyše, fyzické osoby si kupujú životné poistenie už so zdaneného príjmu. Poistníkov bude táto nová daň odrádzať zabezpečiť si formou životného poistenia ďalší zdroj príjmu v dôchodkovom veku. Za týchto podmienok by mohol nastať problém aj pri distribúcii poistných produktov, pretože sprostredkovatelia by v súlade s platnou legislatívou nemohli ponúkať životné poistenia so sporivou alebo investičnou zložkou klientovi, ak by bolo zrejmé, že investovanie prostredníctvom iných subjektov než poisťovne je pre klienta výhodnejšie, keďže by sa na takúto investíciu nevzťahovala obdoba dane z poistenia. Pre životné poistenia by to znamenalo podstatný pokles v uzatváraní nových zmlúv a pravdepodobne aj predčasné ukončenie existujúcich poistných zmlúv. Daň z poistenia uvalená na životné poistenia uzatvorené na pred účinnosťou zákona by mala retroaktívny charakter buď na klienta, ak by sa mu navýšila platba, ktorú musí platiť poisťovni, alebo na poisťovne, ak by mali povinnosť odviesť daň bez možnosti navýšenia platby (čo by však bolo v rozpore s nastavením dane z poistného ako nepriamej dane). Je pravdepodobné, že pre jednu zo zmluvných strán by sa staré zmluvy stali v dôsledku dane z poistenia nevýhodné. Kým však klient môže pre neho nevýhodnú zmluvu vypovedať (v súlade so zmluvnými podmienkami aj predčasné ukončenie takejto zmluvy môže byť pre klienta stratové), poisťovňa tak urobiť nesmie (pozri § 800 ods. 3Občianskeho zákonníka). Dlhodobé udržiavanie takýchto nerentabilných zmlúv v kmeni by mohlo pre poisťovňu mať fatálne následky v podobe problémov so solventnosťou. Životné poistenia sa uzatvárajú na dlhé obdobia (zvyčajne viac než 10 rokov, často aj na 30 rokov). Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorné poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Preto považujeme za akútne, aby štát namiesto zavedenia dane z poistného v životnom poistení naopak motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, a podporoval zodpovedných ľudí daňovými úľavami. Trestanie týchto zodpovedných ľudí nepriamou daňou rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu považujeme za anti sociálne. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 4 odsek 2 K § 4 odsek 2 V predposlednej vete navrhujeme slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" nahradiť slovami "na poistnom vyplývajúcom". Zároveň navrhujeme vypustiť poslednú vetu „Za nezaplatenú daň zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetci spolupoisťovatelia.“. Odôvodnenie Potreba nahradiť slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" slovami "na poistnom vyplývajúcom" súvisí s tým, že v praxi existujú poistenia, keď sa spolupoistovatelia podieľajú inou časťou na poistnom a inou na poistnom plnení. Pôvodný text by preto v takýchto prípadoch nebol jednoznačný a mohol by spôsobovať aplikačné problémy. Nie je akceptovateľné, aby jeden obchodný partner zodpovedal za daňové záväzky druhého obchodného partnera (preberanie cudzieho podnikateľského rizika je neprípustné).Pri spolupoistení podľa definície návrhu zákona ide o vzájomnú spoluprácu poisťovní, poisťovní z iného členského štátu a / alebo pobočiek zahraničných poisťovní. Zjednodušene povedané ide o subjekty slovenské a subjekty v rámci Európskej únie. Finančná správa má možnosť vymáhania prípadného daňového nedoplatku od každého zo spolupoisťovateľov buď na základe zákona 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo prostredníctvom príslušnej medzinárodnej legislatívy v rámci Európskej únie (napr. : 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010, 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), 3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016), 4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016). Tieto oprávnenia sú nepomerne silnejšie ako možnosti ostatných spolupoistiteľov na vymáhanie možnej pohľadávky. Finančná správa by teda svoje povinnosti pri správe daní nemala prenášať na podnikateľské subjekty. Navyše, bolo by v rozpore s ustanoveniami § 164 zák. č. 39/2015 o poisťovníctve, keby boli daňové povinnosti spolupoistiteľov riešené odlišne od povinností hlavného spolupoisťovateľa konať v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov a s právom oprávnenej osoby požadovať poistné plnenie iba od hlavného poisťovateľa v prípade, že by tak nebolo vopred dohodnuté. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 3 ods. 2 písm. d): K § 3 ods. 2 písm. d): Navrhujeme nové znenie písm. d) : „d) ide o iné prípady ako uvedené v písmenách a) až c) a poistený má v tuzemsku trvalý pobyt, bydlisko alebo, ak je poistník právnickou osobou, jeho sídlo alebo prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, sa nachádza v tuzemsku.“. Odôvodnenie Keďže zákonodarca stanovuje ako základné kritérium pre vznik daňovej povinnosti tú skutočnosť, že poistené riziko sa nachádza v tuzemsku považujeme za potrebné podotknúť, že poistnou zmluvou nemusí byť nevyhnutne poistený poistník ale ním môže byť aj iná osoba (poistený). Druhá zmena zjednocuje legislatívnu definíciu trvalého pobytu, bydliska. Zároveň navrhujeme vypustiť povinnosť poisťovne zisťovať a sledovať obvyklý pobyt svojich klientov, pretože poisťovňa nemá žiadne technické možnosti ani oprávnenia na zisťovanie obvyklého pobytu. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 5 - Vznik daňovej povinnosti K § 5 - Vznik daňovej povinnosti Navrhujeme vložiť nový odsek 7, ktorý znie: „( 7) Dňom prijatia platby poistného sa rozumie dátum zaúčtovania úhrady pohľadávky.“. Odôvodnenie V praxi poisťovňa identifikuje platbu na základe bankového výpisu, ktorý dostane nasledujúci pracovný deň po pripísaní platby. Vo veľkej väčšine prípadov hneď pri spracovaní bankového výpisu presne identifikuje platby poistného. V ojedinelých prípadoch však niektoré platby nie sú identifikované okamžite, ale až následne (napr. platba prišla pod nesprávnym variabilným symbolom). Tieto platby sú dočasne na účte tzv. neidentifikovaných platieb a následne sú priradené ku jednotlivým pohľadávkam. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko dní. Takže sa môže stať, že platba prijatá v posledný deň jedného mesiaca je ako uhradená pohľadávka účtovaná až v nasledujúcom mesiaci. Ku koncu prvého mesiaca je účtovaná ako „iný záväzok“. Takýto postup je v súlade so zákonom o účtovníctve a všeobecnou praxou používanou poisťovňami. Pokiaľ by poisťovne mali pre účel dane u poistenia priradiť platbu ku prvému mesiacu, museli by to robiť manuálne. V čase identifikácie platby už môže byť účtovníctvo za prvý mesiac uzatvorené. Takže by vznikali rozdiely medzi sumami pre účely dane z poistenia a pre účely účtovníctva (ktoré je predmetom auditu ako aj dohľadu zo strany štátnych orgánov), dane z príjmov právnických osôb, vykazovania pre NBS a pod. Pre kontrolu dane z poistenia nemôže slúžiť ani priamo bankový výpis, lebo v niektorých prípadoch dostáva poisťovňa platbu poníženú o províziu a v takých prípadoch sa daň počíta z vyššej sumy, než je na bankovom výpise. Správna výška uhradeného poistného je tak známa až pri účtovaní úhrady pohľadávky. Nový odsek navrhujeme v snahe odstrániť zbytočnú manuálnu, ťažko kontrolovateľnú, agendu pričom posun vo vzniku daňovej povinnosti je v dňoch na prelome štvťrokov a preto neprichádza ku zníženiu daňových príjmov, ale len ku minimálnemu posunu v prípade limitovaného počtu prípadov. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 7 odsek 3 K § 7 odsek 3 Za prvú vetu navrhujeme doplniť vety: „Ak sa pri platbe dane v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia identifikujú rozdiely (nedoplatok alebo preplatok) medzi skutočne odvedenou daňou a daňou, ktorá sa mala odviesť v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, osoba povinná platiť daň zohľadní tento rozdiel (nedoplatok alebo preplatok) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie kedy bol rozdiel identifikovaný. Ak je rozdiel podľa predchádzajúcej vety významný v zmysle účtovných predpisov a ide o nedoplatok, osoba povinná platiť daň je povinná podať dodatočné priznanie v zmysle osobitných predpisov *) *) zákon 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov Odôvodnenie Žiadame dodať ustanovenie umožňujúce prípadne nevýznamné chyby zahrnúť do zdaňovacieho obdobia, kedy sú identifikované (s výnimkou významných chýb minulých období, pri ktorých je pri nedoplatku potrebné podať dodatočné priznanie). Znenie je urobené v zmysle dokumentu „Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 2/2017 z 27. februára 2017 k odvodu časti poistného podľa § 68 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, na ktorý sa odkazuje aj finančná správa pri dokumente „Informácia k odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia upravený a doplnený text 8. 11. 2017“. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 7 odsek 1 K § 7 odsek 1 Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) opraví základ dane a daň, ak sa po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistné alebo jeho časť zvýši, zníži alebo príde ku zrušeniu poistenia.“. Odôvodnenie: Žiadame pridať aj prípad zrušenia t.j. storna poistenia. V praxi veľmi často prichádza ku zrušeniu poistenia napríklad z dôvodu nezaplatenia. Teda predpis poistného existuje (daňová povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) vznikne) avšak následne sa zruší. Preto je tento prípad potrebné do zákona tiež pridať ako dôvod opravy základu dane. Zároveň odporúčame aj pridať prípad opravy základu dane v prípade zvýšenia poistného Takto bude definovaný aj postup v prípadoch, keď sa odstúpi od zmluvy s účinnosťou od počiatku trvania zmluvy a bude sa vracať klientovi (poistníkovi) celé zaplatené poistné, pri čom daň bola v tomto prípade odvedená. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 8 - Sadzba dane K § 8 - Sadzba dane Žiadame zjednotenie sadzieb pre neživotné poistenie a to vo výške nižšej ako je navrhovaný priemer navrhnutých sadzieb. Odôvodnenie Rôzne sadzby dane pre rôzne riziká, ktoré sa často predávajú v balíkoch, zvyšujú administratívnu náročnosť a náklady na prevádzku informačných systémov. Rovnako je dôležité poukázať na takmer technickú nerealizovateľnosť rozdielnych sadzieb dane pri produktoch neživotného poistenia, ktoré obsahujú niekoľko pripoistení napr. poistenie domácnosti (návrh. 6% daň podľa časti A bodu 8 prílohy) a poistenie zodpovednosti za škodu (návrh 8% daň podľa bodu 13). (Podobný problém sa vyskytuje aj pri kombinácii produktu životného poistenia s úrazovým pripoistením a iných produktoch.) Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 5 odsek 3 K § 5 odsek 3 Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Ak prijme platbu dane osoba, ktorá koná v mene a na účet platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. a), dňom prijatia platby poistného je deň, keď platbu prijal platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a). Odôvodnenie V prípade inkasa poistného finančnými sprostredkovateľmi bude iba s veľkými ťažkosťami možné zistiť, kedy sprostredkovateľ prijal platbu dane z poistenia a určiť tak okamih vzniku daňovej povinnosti tak, aby sa platiteľ nedostal do omeškania. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 5 ods. 1 písm. a) K § 5 ods. 1 písm. a) Navrhujeme nové znenie: Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. a) a) dňom prijatia platby poistného a dane podľa tohto zákona, Odôvodnenie Je potrebné v zákone odlíšiť poistné od dane – viď pripomienky k §2 a §6 Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 12 odsek 1 K § 12 odsek 1 Vedenie a uchovávanie záznamov Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ je povinný viesť záznamy v rozsahu nevyhnutnom pre správne určenie dane.“. Odôvodnenie: Zavedenie tak rozsiahlej evidenčnej povinnosti ako je navrhovaná pridáva ešte ďalšiu dodatočnú povinnosť pre poisťovne, pre ktoré už samo o sebe bude problematické zavedenie dane z poistenia. Poisťovne nemajú k dispozícii všetky požadované údaje v elektronickej podobe, v jednom systéme a v kompatibilnej podobne pre vygenerovanie záznamov. Príprava záznamov podľa návrhu zákona by vyžadovala zložité, administratívne náročné a neefektívne úpravy IT systémov. Pre poisťovne nie je problémom doložiť zo záznamov spôsob určenia dane. Pre tieto účely je možné využiť existujúce účtovné záznamy. V prípade, že prax ukáže, že pri daňových kontrolách niektoré subjekty nepredložia záznamy v požadovanej kvalite, má správca dane v zmysle § 51 zákona 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov oprávnenie, v odôvodnených prípadoch, uložiť daňovému subjektu povinnosť viesť záznamovú povinnosť. Správca dane tak môže žiadať špecifickú evidenciu od subjektov, ktoré nie sú schopné predložiť ju v rozsahu dostatočnom pre správne určenie dane. Nie je však účelné prinútiť všetky subjekty aby viedli tak rozsiahle evidencie. Rozsah požadovaných záznamov je pre poisťovne obdobný ako je požadované pri kontrolnom výkaze v zmysle § 78a zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zavedenie kontrolného výkazu bolo spojené s rozsiahlymi výdavkami i problémami tak na strane daňových subjektov ako aj na strane správcov dane. V prípade dane z poistenia však absentuje dôvod tak rozsiahlej evidencie keďže nebude prichádzať ku kontrole správnosti na podklady iného daňového subjektu. Záznamy sú relevantné len pre účely daňovej kontroly. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 11 K § 11 Žiadame vložiť nové odseky 5 a 6 ktoré znejú: „(5) Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet dane v nasledujúcom rozsahu: a) údaje o osobe povinnej platiť daň b) celkový základ dane c) celková splatná daň d) základ dane podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu e) splatná daň podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu (6) Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.“. Odôvodnenie Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty je možné na zavedení dane do IT systémov efektívne začať pracovať až potom, čo je zrejmé, aké údaje bude správca dane požadovať vo formulári daňového priznania. Formulár daňového priznania býva zverejnený zvyčajne len krátku dobu pred jeho prvým použitím. Preto je nevyhnutné upraviť údaje, ktoré sú poisťovne povinné do formuláru daňového priznania uviesť priamo v zákone. To umožní, aby poisťovne okamžite po schválení zákona mohli začať pracovať na úprave IT systémov. V opačnom prípade môže prísť ku situácii, že v tlačive daňového priznania bude potrebné uviesť informácie, ktoré poisťovne nebudú mať k dispozícii. Ide o obdobné vymenovanie povinností ako je napríklad v zákone o dani z pridanej hodnoty. Nami navrhované znenie reflektuje v súčasnosti požadované informácie pri odvode podľa §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 8 odsek 1 V odseku 1 žiadame vypustiť písmená d) a e). Odôvodnenie Dôvody sú uvedené aj v v pripomienke č.3 Žiadame vypustiť sadzby dane týkajúce sa odvetví životného poistenia. Filozoficky by sme očakávali, že štát daňovo životné poistenie podporí a nie znevýhodní. Zavedením dane na sporivú zložku životného poistenia a nezavedením analogickej dane na iné formy dlhodobého sporenia štát diskriminuje poisťovníctvo oproti iným odvetviam s porovnateľným zameraním (napríklad investičné fondy, banky, DDS a podobne). Ide o obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nie je správne zaviesť daň na sporivú zložku životného poistenia, čo je vlastne daň z úspor. Navyše v prípade investičného a kapitálového životného poistenia v tomto prípade prichádza k dvojitému zdaneniu (na rozdiel od priamych vkladov do bánk alebo investovania prostredníctvom investičných fondov). Pokiaľ by nedošlo k vypusteniu písmen d) a e), je potrebné zjednotiť sadzby dane pre poistenie úrazu a choroby v neživotnom poistení a v životnom poistení, pretože nie je akceptovateľné, aby rovnaké produkty podliehali rôznej sadzbe dane. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 9 K § 9 Oslobodenie od dane Navrhované ustanovenie § 9 je zmätočné vo vzťahu k § 8 bod 1 písm. e) Odôvodnenie: Toto ustanovenie (Oslobodenie od dane je poistenie dôchodku zo starobného sporenia a poistenie dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitných predpisov) obsahuje vnútorný rozpor s § 8 ods. 1 písm. e) návrhu cit. zákona, ktorý odkazuje na bod 9 životných poistných odvetví „Poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia, ak zákon umožňuje jeho vykonávanie poisťovňou na jej vlastné riziko“. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 8 odsek 1 K § 8 odsek 1 Žiadame vypustiť písmeno f) Odôvodnenie: Na PZP sa vzťahuje odvod 8%, preto by nemala byť pre toto poistenie zavedená daň z poistenia ani vo výške 0%, pretože to evokuje možné budúce zdanenie aj tohto poistenia. Alternatívou by bolo zavedenenie dane pre PZP pri súčasnom zrušení odvodu pre toto poistenie. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Čl. V ako aj ostatné súvisiace ustanovenia k Čl. V ako aj ostatné súvisiace ustanovenia Žiadame posunúť účinnosť zákona na 1.1.2019 Odôvodnenie Zavádzanie novej dane počas roka je nesystémovým a neštandardným krokom. Okrem výnimočných situácií sú daňové zákony novelizované od 1.1. nasledujúceho roka. Na základe skúseností poisťovní nie je možné takúto obrovskú systémovú zmenu implementovať skôr ako 6 mesiacov po schválení zákona a zverejnení informácií potrebných pre vykázanie v daňovom priznaní. Skoršie zavedenie nie je zo strany poisťovní technicky možné. Pokiaľ príde z dôvodu zavedenia novej dane ku zmene požadovanej platby od poistníka je zo strany poisťovne nutné poistníka informovať. Zároveň musí mať poistník možnosť zrušiť poistnú zmluvu pokiaľ by sa táto stala pre neho nevýhodnou. Poisťovne teda musia klienta dostatočne vopred (najmenej tri mesiace) informovať. V prípade predpisov poistného od 1.10.2018 by informáciu mali zaslať 1.7.2018. Vypracovanie informácie pre klienta je možné až po finálnom znení zákona plus je potrebný čas na technickú úpravu systémov. Ako je uvedené vyššie to je minimálne 6 mesiacov. Potom by zákon musel byť schválený najneskôr 1.2.2018 aby bolo možné si tieto povinnosti splniť k navrhovanému termínu účinnosti zákona. Vyššie uvedený odhad je založený na reálnych skúsenostiach poisťovní s odvodom v zmysle §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Novela zavádzajúca odvod je z 22. novembra 2016 (zákon 339/2016 Z. z.). Účinnosť bola od 1.1.2017 pričom prvý odvod poistného a oznámenie o ňom sa podávalo až do konca decembra 2018 a napriek tomu mali mnohé poisťovne problém s technickým nastavením systému tak, aby si povinnosti voči štátu mohli splniť. V tomto prípade zároveň išlo o úpravu IT systémov v oveľa menšom rozsahu ako je potrebné pre účely dane z poistenia. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) návrhu zákona Pripomienka: Nesúhlasíme s prijatím zákona o dani z poistenia a navrhujeme stiahnuť návrh z legislatívneho procesu, nakoľko navrhovaný predpis bude mať negatívny dopad na rozpočet všetkých poistníkov. O d ô v o d n e n i e: 1/ Daň z poistenia má mať charakter nepriamej dane, ktorej dôsledkom je opak povzbudzovania k poisteniu, to znamená, že pôjde o trestanie poistníkov, a to ako právnické subjekty, tak aj fyzické osoby v rámci neživotného ale aj životného poistenia. Dôvodom sú nasledovné skutočnosti: a/ daň z poistenia má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov pri každom platení bežného poistného v životnom a neživotnom poistení bez toho, aby bola kompenzovaná primeranými daňovými úľavami. To znamená, že daň z poistenia budú do štátneho rozpočtu platiť poisťovne, ktoré si ju vyberú v poistnom s tým, že štát poistníkom neposkytne žiadnu kompentáciu; b/ poisťovne, pri snahe udržať cenu poistného (výška poistného zostane nedotknutá), budú poskytovať ba/ nižšiu poistnú ochranu v podobe nižšej poistnej ochrany (menej poskytnutých finančných prostriedkov v prípade poistnej udalosti alebo bb/ v podobe širších poistných výluk (viac udalostí, na ktoré sa poistenie nebude vzťahovať). 2/ Tvrdenie predkladateľa, že sa navrhovanou daňou iba (!) nahrádza 8%-ný daňový odvod je v rozpore so skutočnosťou , a to z nasledovných dôvodov: a/ Rozšírený daňový záber: 8%-ný odvod sa v súčasnosti týka iba neživotných poistení, pričom navrhovaná daň z poistenia by mala byť zavedená na neživotné poistenie, ale aj na životné poistenie b/ Protiústavná retroaktivita: 8%-ný odvod bol zavedený len na nové zmluvy, t.j. zmluvy uzatvorené po 1. januári 2017. Navrhovaná daň z poistenia by sa mala týkať všetkých zmlúv, t.j. nielen nových zmlúv ale aj všetkých starých, čo je v rozpore s ústavou. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) § 14 § 14 Prechodné ustanovenie Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Daň sa uplatní, ak poistné obdobie začne plynúť po 31. decembri 2018 a a) platba poistného alebo jeho časti je prijatá platiteľom najskôr po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), b) poistné je predpísané po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b), s výnimkou prípadov kedy platba poistného bola prijatá platiteľom pred 1. januárom 2019. c) poistné je splatné 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c), d) platba poistného alebo jeho časti je zaplatená platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. b) najskôr po 31. decembri 2018, e) preúčtované náklady poistenia sú preúčtované platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) najskôr po 31. decembri 2018.“. Odôvodnenie Navrhované znenie reflektuje navrhovaný posun účinnosti zákona. Ďalej v bode b) uvádzame také prechodné ustanovenia, aby sa zabránilo prípadu, že prijatá platba je predmetom odvodu v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z.z. na základe platby a následne aj predmetom tohto zákona na základe predpisu poistného t.j. prípady, kedy je poistné zaplatené vopred pred začatím plynutia doby poistenia avšak predpis poistného je až po účinnosti tohto zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 12 odsek 3 K § 12 odsek 3 Vedenie a uchovávanie záznamov, Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Platiteľ je povinný na základe žiadosti správcu dane doručenej v rámci daňového konania, ktorého je platiteľ účastníkom, doručiť záznamy podľa odseku 1 elektronickými prostriedkami spôsobom podľa osobitného predpisu. Ak platiteľ záznamy alebo ich časť v elektronickej forme nemá k dispozícii, doručí ich správcovi dane v papierovej podobe.“. Odôvodnenie: Pokiaľ bude požiadavka napríklad na záznam, ktorý obsahuje informáciu preukazujúcu umiestnenie poistného rizika, tak takouto informáciou môže byť napríklad kópia poistnej zmluvy, ktorú ale môže mať platiteľ k dispozícii iba v papierovej podobe. Zároveň navrhujeme, aby platiteľ bol povinný doručiť záznamy nie hocikedy na požiadanie správcu dane, ale len v rámci konkrétneho daňového konania. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 14 K § 14 Prechodné ustanovenie Navrhujeme vložiť nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Na zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona, ak vznikne daňová povinnosť po dni, keď nadobudne účinnosť tento zákon, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Pritom sa platné podmienky zmluvy považujú za zmenené v zmysle tohto odseku a cena uvedená v zmluve sa rozšíri o povinnosť zaplatiť poisťovateľovi daň, pokiaľ už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje. Odôvodnenie Žiadame pridať obdobné ustanovenie ako bolo pri zavedení dane z pridanej hodnoty v § 56 zákona č. 222/1992 Zb., aby poisťovatelia mali dostatočný právny rámec na úpravu cien a ich konanie voči poistníkom pri zmene cien bolo zákonne podložené. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 12 K § 12 Vedenie a uchovávanie záznamov Navrhujeme vložiť nový odsek, ktorý znie : „(4) Osoba povinná platiť daň správcovi dane podľa § 4, odsek (1), písmeno a) je povinná poistníkovi písomne alebo elektronicky oznámiť výšku dane, ktorá sa na dané poistenie vzťahuje.“. Odôvodnenie Pre účely prehľadnosti pre poistníkov navrhujeme, aby daň z poistenia musela byť separátne vyčíslená na oznámení o predpise poistného, v poistnej zmluve alebo iným spôsobom oznámená poistníkovi. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Čl. II V závislosti od konečnej podoby zákona treba upraviť článok II. tak, aby pre každého poistníka jasne stanovoval, že daň z poistenia je daňovo uznaný náklad z pohľadu dane z príjmov. Pokiaľ by v zákone zostala daň zo životného poistenia, bude potrebná o daň z poistenia upraviť aj základ dane FO pri dožití, z ktorého sa počíta zrážková daň. Odôvodnenie Nová daň z poistenia je novým daňovým výdavkom, čo treba zohľadniť vo väzbe na daň z príjmu. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) § 3 ods. (2) d Písmeno "d" vypustiť z návrhu zákona. Písmeno "d" definuje akýkoľvek iný prípad, ktorý nie je definovaný v písmenách "a - c" a poistník má sídlo na Slovensku, resp. predmet poistenia sa nachádza na Slovensku. Nie je teda jasné, aký význam malo taxatívne vymenuvávať písmená "a-c", ak sa vždy môžme oprieť o tvdenie, že išlo o "iné prípady". Takáto definícia zakladá predpoklad na nejednoznačné a netransparentné označenie, preto ju navrhujeme z návrhu zákona vypustiť. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) celý zákon chýba akákoľvek logika prečo by mala právnická alebo fyzická osoba platiť daň z poistenia. Poistenie nie je prostriedok na získanie nejakej výhody alebo na dosahovanie zisku, naopak sa jedná o nákladovú položku, aby bol poistený chránený voči škode. Nie je nám preto známy dôvod, prečo by sociálny štát mal zdaňovať náklady právnických a fyzických osôb. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ZO SR (Zväz obchodu SR) návrhu nového zákona o dani z poistenia Pripomienka: Nesúhlasíme s prijatím zákona o dani z poistenia a navrhujeme stiahnuť návrh z legislatívneho procesu, nakoľko navrhovaný predpis bude mať negatívny dopad na rozpočet všetkých poistníkov. O d ô v o d n e n i e: 1/ Daň z poistenia má mať charakter nepriamej dane, ktorej dôsledkom je opak povzbudzovania k poisteniu, to znamená, že pôjde o trestanie poistníkov, a to ako právnické subjekty, tak aj fyzické osoby v rámci neživotného ale aj životného poistenia. Dôvodom sú nasledovné skutočnosti: a/ daň z poistenia má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov pri každom platení bežného poistného v životnom a neživotnom poistení bez toho, aby bola kompenzovaná primeranými daňovými úľavami. To znamená, že daň z poistenia budú do štátneho rozpočtu platiť poisťovne, ktoré si ju vyberú v poistnom s tým, že štát poistníkom neposkytne žiadnu kompenzáciu; b/ poisťovne, pri snahe udržať cenu poistného (výška poistného zostane nedotknutá), budú poskytovať ba/ nižšiu poistnú ochranu v podobe nižšej poistnej ochrany (menej poskytnutých finančných prostriedkov v prípade poistnej udalosti alebo bb/ v podobe širších poistných výluk (viac udalostí, na ktoré sa poistenie nebude vzťahovať). 2/ Tvrdenie predkladateľa, že sa navrhovanou daňou iba (!) nahrádza 8%-ný daňový odvod je v rozpore so skutočnosťou, a to z nasledovných dôvodov: a/ Rozšírený daňový záber: 8%-ný odvod sa v súčasnosti týka iba neživotných poistení, pričom navrhovaná daň z poistenia by mala byť zavedená na neživotné poistenie, ale aj na životné poistenie b/ Protiústavná retroaktivita: 8%-ný odvod bol zavedený len na nové zmluvy, t.j. zmluvy uzatvorené po 1. januári 2017. Navrhovaná daň z poistenia by sa mala týkať všetkých zmlúv, t.j. nielen nových zmlúv ale aj všetkých starých, čo je v rozpore s ústavou. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) Príloha k zákonu - časť A poistné odvetvia neživotného poistenia Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov "Bod 1 + 2. - navrhujeme preradiť do časti B Bod 3 - navrhujeme doplniť, že sajedná o pozemné odpravné prostriedky, ktoré sú zaregistrované na dopravnom inšpektoráte. Vzhľadom k existencii 4 automobiliek môže nastať nejednoznačnosť situácie, kedy sa poistenie škody na zásobách v automobilke bude posudzovať podľa bodu 3 a nie bodu 8, pričom motorové dopravné prostriedky tvoria významnú zložku poistneého majetku. Bod 7 - doplniť špecifikáciu miesta poistenia výlučne pre územie SR, resp. vylúčiť prepravu do zahraničia. Bod 8 - doplniť inými vplyvmi podľa štandardných poistných podmienok pre daný typ poistenia. Bod 9 - nevidíme dôvod, prečo by malo byť krupobitie oddelené napr. od víchrice alebo inými prírodnými živlami. Takisto definícia obsahuje prípad krádeže, čo bude obzvlášť zložité z poistného oddeľovať zložku krádeže a zložku prírodnej katastrofy napr. u havarijného poistenia motorových vozidiel. Bod 15 - nie je definované, či sa jedné o akúkoľvek záruku, takže nie je napríklad jasné, či sa nezdvihnú náklady na konfirmovanie dokumentárnych akreditívov. Bod 18 - navrhujeme vylúčiť, takmer všetky poisťovne tak či onak outsourcujú svoje služby u externých spoločností, jedná sa o nesystémový krok s minimálnym daňovým prínosom" Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) § 4 ods. (1) c Navrhujeme doplniť o podmienku, že poistenie bolo zároveň inicializované právnickou osobou. Narážame na pomerne bežný príklad z praxe - vrátenie tovaru. Zákazník sa z určitého dôvodu rozhodne vrátiť tovar ešte v čase, kedy tovar neprešiel do jeho vlastníctva (napr. viditeľne poškodený obal, a podobne). Zásielku nechá poistiť a následne požiada, aby mu právnická osoba na Slovensku preplatila poštovné a poistné. Poistné riziko tovaru je umiestnené v SR ( príloha k zákonu časť A, bod 7,tovar ešte neprešiel do jeho vlastníctva) a zároveň zahraničná poisťovňa u ktorej poistnenie uzavrie nemusí predmetnú daň odviesť - právnická osoba sa stáva osobou povinnou platiť daň bez vedomosti o tom, či sa daň odviedla alebo nie, navyše bez možnosti kontroly. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) § 6 ods. (1) - (5) Navrhujeme zmeniť definíciu na "základom dane je suma prijatého čistého poistného zníženého o daň". V praxi sa bežne stretávame s prípadom, že poistenie je uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa. Jeho činnosť je poradensko-sprostredkovateľská, preto nie je osobou povinnou platiť daň. Jeho odmena býva už zahrnutá. Zákon by mal teda stanoviť podmienku, že v prípade ak poistné už obsahuje odmenu sprostredkovateľovi, musí byť takáto odmena definovaná explicitne a táto časť nepodlieha takémuto zdaneniu. Rovnako by mal zákon prikazovať explicitne vymedzovať jednotlivé poistné riziká a príslušné poistné, aby si spotrebiteľ mohol správne skontrolovať výšku dane. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) § 8 Znížiť navrhované sadzby Sadzby so sociálnym aspektom (podľa vysvetľujúcej správy) nie sú správne navrhnuté - navrhujeme nulovú daň i na poistenie úrazu, choroby, poistenie hypotekárneho úveru, alebo poistenie z rôznych fiannčných strát z vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z nedostatočného príjmu. Navyšenie má poistnie okrem iného aj funkciu zabezpečenia rizikovej investície - t.j. zvýšením nákladov na napr. exportný úver sa investícia môže predražiť a tým pádom stratí právnická osoba záujem investovať do daného obchodu a SR príde o časť zisku. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) § 3 ods. (1) Navrhujeme explicitne definovať, že 100% alebo aspoň väčšina rizika musí byť fyzicky umiesntnené na území SR. Z definície nie je jednoznačné, ako sa budú posudzovať tzv. celosvetovo pôsobiace poistné zmluvy. Typickým príkladom môže byť zodpovednosť za škodu spôsobenú výrobkom, pričom faktrurácia medzi jednotlivými krajinymi nemusí zodpovedať počtu obyvateľom alebo pobočkovou sieťou výrobcu v rámci krajiny. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) Príloha k zákonu - časť B poistné odvetvia životného poistenia Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov "Bod 1 písmeno b - doplniť že sa nejedná o dôchodkové poistenie v 2. a 3.ťom pilieri tak ako je uvedené v paragrafe 9 Bod 2 - nie je nám jasné prečo je poistenie pre prípad narodenia dieťaťa a pre prípad uzavretia manželstva brané ako poistenie so sociálnou sadzbou Bod 4 - nie je nám jasné prečo je zdravotné poistenie uzavreté v UK alebo v Írsku brané ako poistenie so sociálnou sadzbou" Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) Príloha k zákonu - časť A poistné odvetvia neživotného poistenia Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov: "Bod 1 + 2. - navrhujeme preradiť do časti B Bod 3 - navrhujeme doplniť, že sajedná o pozemné odpravné prostriedky, ktoré sú zaregistrované na dopravnom inšpektoráte. Vzhľadom k existencii 4 automobiliek môže nastať nejednoznačnosť situácie, kedy sa poistenie škody na zásobách v automobilke bude posudzovať podľa bodu 3 a nie bodu 8, pričom motorové dopravné prostriedky tvoria významnú zložku poistneého majetku. Bod 7 - doplniť špecifikáciu miesta poistenia výlučne pre územie SR, resp. vylúčiť prepravu do zahraničia. Bod 8 - doplniť inými vplyvmi podľa štandardných poistných podmienok pre daný typ poistenia. Bod 9 - nevidíme dôvod, prečo by malo byť krupobitie oddelené napr. od víchrice alebo inými prírodnými živlami. Takisto definícia obsahuje prípad krádeže, čo bude obzvlášť zložité z poistného oddeľovať zložku krádeže a zložku prírodnej katastrofy napr. u havarijného poistenia motorových vozidiel. Bod 15 - nie je definované, či sa jedné o akúkoľvek záruku, takže nie je napríklad jasné, či sa nezdvihnú náklady na konfirmovanie dokumentárnych akreditívov. Bod 18 - navrhujeme vylúčiť, takmer všetky poisťovne tak či onak outsourcujú svoje služby u externých spoločností, jedná sa o nesystémový krok s minimálnym daňovým prínosom" Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 4 ods. (1) c Navrhujeme doplniť o podmienku, že poistenie bolo zároveň inicializované právnickou osobou. Odôvodnenie: Narážame na pomerne bežný príklad z praxe - vrátenie tovaru. Zákazník sa z určitého dôvodu rozhodne vrátiť tovar ešte v čase, kedy tovar neprešiel do jeho vlastníctva (napr. viditeľne poškodený obal, a podobne). Zásielku nechá poistiť a následne požiada, aby mu právnická osoba na Slovensku preplatila poštovné a poistné. Poistné riziko tovaru je umiestnené v SR ( príloha k zákonu časť A, bod 7,tovar ešte neprešiel do jeho vlastníctva) a zároveň zahraničná poisťovňa u ktorej poistnenie uzavrie nemusí predmetnú daň odviesť - právnická osoba sa stáva osobou povinnou platiť daň bez vedomosti o tom, či sa daň odviedla alebo nie, navyše bez možnosti kontroly. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 6 ods. (1) - (5) Navrhujeme zmeniť definíciu na "základom dane je suma prijatého čistého poistného zníženého o daň". Odôvodnenie: V praxi sa bežne stretávame s prípadom, že poistenie je uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa. Jeho činnosť je poradensko-sprostredkovateľská, preto nie je osobou povinnou platiť daň. Jeho odmena býva už zahrnutá. Zákon by mal teda stanoviť podmienku, že v prípade ak poistné už obsahuje odmenu sprostredkovateľovi, musí byť takáto odmena definovaná explicitne a táto časť nepodlieha takémuto zdaneniu. Rovnako by mal zákon prikazovať explicitne vymedzovať jednotlivé poistné riziká a príslušné poistné, aby si spotrebiteľ mohol správne skontrolovať výšku dane. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 8 Navrhujeme znížiť navrhované sadzby. Odôvodnenie: Sadzby so sociálnym aspektom (podľa vysvetľujúcej správy) nie sú správne navrhnuté - navrhujeme nulovú daň i na poistenie úrazu, choroby, poistenie hypotekárneho úveru, alebo poistenie z rôznych fiannčných strát z vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z nedostatočného príjmu. Navyšenie má poistnie okrem iného aj funkciu zabezpečenia rizikovej investície - t.j. zvýšením nákladov na napr. exportný úver sa investícia môže predražiť a tým pádom stratí právnická osoba záujem investovať do daného obchodu a SR príde o časť zisku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 3 ods. (1) Navrhujeme explicitne definovať, že 100% alebo aspoň väčšina rizika musí byť fyzicky umiestnené na území SR. Odôvodnenie: Z definície nie je jednoznačné, ako sa budú posudzovať tzv. celosvetovo pôsobiace poistné zmluvy. Typickým príkladom môže byť zodpovednosť za škodu spôsobenú výrobkom, pričom fakturácia medzi jednotlivými krajinami nemusí zodpovedať počtu obyvateľom alebo pobočkovou sieťou výrobcu v rámci krajiny. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 3 ods. (2) d Navrhujeme písmeno "d" vypustiť z návrhu zákona. Odôvodnenie: Písmeno "d" definuje akýkoľvek iný prípad, ktorý nie je definovaný v písmenách "a - c" a poistník má sídlo na Slovensku, resp. predmet poistenia sa nachádza na Slovensku. Nie je teda jasné, aký význam malo taxatívne vymenuvávať písmená "a-c", ak sa vždy môžme oprieť o tvdenie, že išlo o "iné prípady". Takáto definícia zakladá predpoklad na nejednoznačné a netransparentné označenie, preto ju navrhujeme z návrhu zákona vypustiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) celý zákon Chýba akákoľvek logika prečo by mala právnická alebo fyzická osoba platiť daň z poistenia. Odôvodnenie: Istenie nie je prostriedok na získanie nejakej výhody alebo na dosahovanie zisku, naopak sa jedná o nákladovú položku, aby bol poistený chránený voči škode. Nie je nám preto známy dôvod, prečo by sociálny štát mal zdaňovať náklady právnických a fyzických osôb. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Všeobecná zásadná pripomienka RÚZ navrhuje stiahnuť návrh zákona z legislatívneho procesu. RÚZ rozporuje nižšie uvedené tvrdenia uvedené v sprievodných dokumentoch k návrhu: A. Zdanenie poistenia je štandard používaný v EÚ – (DS, A. Všeobecná časť ) Pravdou je, že viacero európskych štátov vyberaním nepriamych daní alebo parafiškálnych odvodov fakticky iba obchádza smernicu 2006/112/ES (pôvodne z roku 1977) , na základe ktorej je poisťovníctvo v EÚ oslobodené od dane z pridanej hodnoty, pretože neslúži k vytváraniu novej pridanej hodnoty, ale k obnoveniu hodnôt, ktoré už existovali, ale boli zničené alebo poškodené poistnou udalosťou. Rôzne štáty majú k takémuto konaniu rôzne motívy. Spoločným znakom vo väčšine štátov však je, že daň z poistného, resp. parafiškálne odvody slúžia ku konkrétnemu účelu, alebo sú vyvážené iným systémovým opatrením – napr. ak je zavedená daň z poistného v životnom poistení, tak neexistuje žiadna daň z výnosu , je podporované ukončenie poistnej zmluvy v riadne dohodnutom čase a daňovo znevýhodnené je iba predčasné ukončenie zmluvy . B. Navrhovaná daň z poistného nahrádza nesystémový a neefektívny odvod z poistného z neživotných poistení, zavedený od 1.1.2017 ( Doložka vybraných vplyvov, bod 3.) „Nesystémový a neefektívny“ odvod 8 % z neživotných poistení bol zavedený od roku 2017 s odôvodnením, že sa „iba“ rozširuje povinnosť poisťovní platiť taký istý odvod, ako sa platí už od roku 2002 z PZP . Rozšírenie povinnosti platiť odvod z povinného poistenia aj na všetky dobrovoľné neživotné poistenia bolo samo osebe neústavné, hlavným dôvodom zrejmej neústavnosti pôvodného návrhu celoplošného odvodu však bola retroaktivita. Preto bol tento odvod nakoniec zavedený iba na poistné zmluvy, ktoré boli uzavreté po 1.januára 2017 (tzv. nové zmluvy) a vôbec sa netýkal životných poistení. Preto tvrdenie predkladateľa, že sa iba nahrádza odvod daňou je neúplné a v rozpore so skutočnosťou, že sa navrhuje celoplošná daň na všetky poistenia nielen neživotné ale aj životné a nielen na nové zmluvy ale na všetky, t.j. aj „staré“. Navyše – návrh zákona tak ako bol predložený do MPK, je opätovne nesystémový a opätovne umožňuje nejednoznačný výklad. Táto nesystémovosť je umocnená návrhom rôznych sadzieb dane pre jednotlivé odvetvia, ktoré spôsobia rôzne aplikačné problémy (napr. úrazové poistenie ako samostatné poistenie bude posudzované inak ako pripoistenie v životnom poistení) ale aj kombinácia viacerých rizík na jednej poistnej zmluve ( napr. cestovné poistenie) bude implementovateľná len za cenu vysokých nákladov. C. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (DS, A. Všeobecná časť) Návrh zákona opätovne vyvoláva obavy z jeho retroaktívneho uplatňovania, keďže daň sa uplatňuje na všetky poistné zmluvy aj tie uzavreté pred účinnosťou zákona. Vznikne nová daňová povinnosť, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nebola známa, čím sa dávnejšie uzatvorená zmluva môže stať pre jednu zúčastnenú stranu nevýhodná. Buď pre klienta alebo pre poisťovňu , podľa toho, na koho ťarchu sa daňová povinnosť bude realizovať. D. Návrh zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér (Doložka vybraných vplyvov, bod 3.4) V skutočnosti zavedením dane na životné poistenia pôjde o výraznú konkurenčnú nevýhodu poistenia voči investičným/sporiacim produktom ostatných subjektov finančného trhu (napr. podielovým fondom, dôchodkové sporenie) a životných poisťovní oproti ostatným poskytovateľom finančných služieb. E. Nižšia sadzba dane pre poistenie úrazu a choroby má sociálny rozmer (DS osobitná časť K § 8) Návrh predpokladá sadzbu dane pre poistenie úrazu a choroby vo výške 4 % , kým na väčšinu neživotných poistení až 8 %. Tvrdenie, že zdanenie poistení, ktoré majú vyslovene pomôcť ľuďom v núdzi má sociálny charakter, pretože sa použije nižšia daň považujeme za cynické. F. Administratívne náklady sektora nie je možné kvantifikovať (Doložka vybraných vplyvov, bod 3.3.3) MF SR uvádza náklady na strane FR SR (276 tis. EUR), ale ohľadom administratívnych nákladov podnikateľských subjektov je v doložke vplyvov konštatované, že poisťovniam síce vzniknú rôzne administratívne náklady (zmena IT systémov, s prekalkulovaním cien poistných produktov, s úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov potrebných pre správne určenie dane), ale nie je možné ich kvantifikovať.“ Navrhovateľ však poisťovniam ani nedal šancu to kvantifikovať, pretože sektor sa o obrovskej administratívnej náročnosti dozvedel až z návrhu zákona zverejneného v MPK. G. Vyhodnotenie konzultácii (Doložka vybr. vplyvov, bod 3.2) MF SR tu uvádza , že pri konzultácii SLASPO víta zmenu odvodu na daň, ale že ich postoj k dani je opatrný, keďže nebol predložený žiadny konkrétny návrh a že kladne prijali informáciu, že sa daň bude vzťahovať iba na odvetvia neživotného poistenia . Tiež žiadali o dostatočný čas na implementáciu , najmenej do 1.1.2019. Realita návrhu zákona, ktorý uvažuje so zdanením všetkých poistení ( aj životných) , s rôznymi sadzbami , bez primeraného času na prípravu však ide vysoko nad rámec konzultácií. S poľutovaním konštatujeme, že konzultácia sa úplne minula účinkom Negatívne dôsledky návrhu pre poistníkov: • Daň negatívne ovplyvní rozpočet všetkých poistníkov – rovnako verejnej správy , podnikov ale aj domácností (- MF SR si je toho plne vedomé - viď. Doložka vybr. vplyvov, bod 3.3) • Nepriama daň z poistného má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov, pri každom platení bežného poistného v životnom a neživotnom poistení bez toho, aby bola kompenzovaná primeranými daňovými úľavami na „výstupe“, t.j. napr. v životnom poistení pri vyplácaní poistného plnenia, kde je výnos zaťažený daňou z príjmu. • Občania ( spotrebitelia) budú postihnutí trojnásobne: o V oblasti životného poistenia pôjde trojnásobné zdanenie, pretože poistenie si platia zo zdaneného príjmu, zdanený majú aj výnos z poistenia a ešte by mali zaplatiť aj daň z poistného, čo pri súčasnej výnosnosti aktív môže vo výsledku znamenať celkový záporný výnos. o Neživotné poistenie si občan tiež kupuje zo zdanených peňazí, za svoje zodpovedné správanie zaplatí daň a na rozdiel od podnikateľských subjektov si poistné nemôže odpočítať zo základu dane. Negatívny dopad na sektor poisťovníctva • Stagnácia resp. zníženie záujmu o poistenie, ktorý je už v tejto chvíli aj tak veľmi nízky • Obmedzenie investícii do vývoja, IT a skvalitňovania služieb klientom a tým aj zhoršeniu konkurenčného postavenia v porovnaní s inými subjektmi finančného trhu • Účelnosť využitia finančných prostriedkov získaných z dane z poistenia Podľa návrhu zákona budú poisťovne daň z poistenia vyberať a platiť do štátneho rozpočtu. Predkladateľ nikde neuvádza ako budú finančné prostriedky zodpovedne sa správajúcich občanov a firiem použité. Nová daňová povinnosť by možno bola akceptovateľnejšia, ak by predkladateľ, rovnako ako je štandardné v ČŠ EÚ, ktoré ju majú zavedenú, účelovo viazal získané financie na prevenciu, príp. odstraňovanie následkov poistných udalostí. Navrhovanou daňou sa však získané finančné prostriedky stratia v štátnom rozpočte a reálne sa tak daň z poistenia stáva iba ďalšou daňou a poistenie sa stáva luxusom, hoci je a malo by zostať základnou nutnosťou ochrany zdravia, majetku, či vlastnej zodpovednosti FO a PO. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 4. Zásadná pripomienka k čl. I., §3 V § 3 odsek 1 navrhujeme vypustiť slová: „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“ Odôvodnenie Zavedenie dane zo životného poistenia by malo vplyv na konkurencie schopnosť poistných produktov oproti iným investičným nástrojom ako aj voči sporeniu v bankových inštitúciách, ktoré nie sú takouto daňou zaťažené. Táto nová daň by zvýšila daňovú záťaž poistníkov, keďže okrem tejto novej dane sú poistníci/poistení povinní platiť aj daň z výnosu pri dožití poistnej zmluvy, resp. výplate odkupnej hodnoty. Navyše, fyzické osoby si kupujú životné poistenie už zo zdaneného príjmu. Poistníkov bude táto nová daň odrádzať zabezpečiť si formou životného poistenia ďalší zdroj príjmu v dôchodkovom veku. Za týchto podmienok by mohol nastať problém aj pri distribúcii poistných produktov, pretože sprostredkovatelia by v súlade s platnou legislatívou nemohli ponúkať životné poistenia so sporivou alebo investičnou zložkou klientovi, ak by bolo zrejmé, že investovanie prostredníctvom iných subjektov než poisťovne je pre klienta výhodnejšie, keďže by sa na takúto investíciu nevzťahovala obdoba dane z poistenia. Pre životné poistenia by to znamenalo podstatný pokles v uzatváraní nových zmlúv a pravdepodobne aj predčasné ukončenie existujúcich poistných zmlúv. O tom, aký katastrofálny dopad môže mať uvalenie dane na životné poistenia na poistný trh, svedčí situácia z Belgicka, kde v roku 2013 zvýšili daň na životné poistenia z 1,1% na 2,0%. Podľa štatistík OECD, predpísané poistné v životnom poistení v Belgicku kleslo z 27,1 mld.USD na konci roku 2012 na 17,0 mld. USD na konci roku 2015, čo je pokles o viac než 37%. Daň z poistenia uvalená na životné poistenia uzatvorené na pred účinnosťou zákona by mala retroaktívny charakter buď na klienta, ak by sa mu navýšila platba, ktorú musí platiť poisťovni, alebo na poisťovne, ak by mali povinnosť odviesť daň bez možnosti navýšenia platby (čo by však bolo v rozpore s nastavením dane z poistného ako nepriamej dane). Je pravdepodobné, že pre jednu zo zmluvných strán by sa staré zmluvy stali v dôsledku dane z poistenia nevýhodné. Kým však klient môže pre neho nevýhodnú zmluvu vypovedať (v súlade so zmluvnými podmienkami aj predčasné ukončenie takejto zmluvy môže byť pre klienta stratové), poisťovňa tak urobiť nesmie (pozri § 800 ods. 3Občianskeho zákonníka). Dlhodobé udržiavanie takýchto nerentabilných zmlúv v kmeni by mohlo pre poisťovňu mať fatálne následky v podobe problémov so solventnosťou. Životné poistenia sa uzatvárajú na dlhé obdobia (zvyčajne viac než 10 rokov, často aj na 30 rokov). Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorné poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Do zvláštnej situácie by sa po zavedení dane zo životného poistenia dostali občania, ktorí si poistenie uzatvorili v čase, keď ich štát k tomu nabádal daňovým zvýhodnením, ktoré neskôr zrušil, a teraz naopak, toto poistenie zaťaží daňou.Preto považujeme za akútne, aby štát namiesto zavedenia dane z poistného v životnom poistení naopak motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, a podporoval zodpovedných ľudí daňovými úľavami. Trestanie týchto zodpovedných ľudí nepriamou daňou rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu považujeme za anti sociálne. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 2. Zásadná pripomienka k čl. I., §2 V § 2 Vymedzenie pojmov navrhujeme vložiť nové písmeno e), ktoré znie: „e) daňovníkom osoba, ktorá je ako poistník označená v poistnej zmluve.“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu daňovníka. Aj keď pri nepriamych daniach (ani v DPH ani v spotrebných daniach) nemáme v daňových zákonoch definovaného daňovníka, v prípade zavádzania takejto novej dane, ktorá nemá na našom území žiadnu tradíciu považujeme za nevyhnutné jasne uviesť, že daňovníkom má byť poistník. Na zamedzenie interpretačných problémov zo zákona musí byť zrejmé, že poisťovňa je len osoba povinná odviesť daň. Toto je nevyhnuté už aj s odkazom na navrhované ustanovenie § 4 ods. 1, písm. b) kde je jasne uvedené, že osobou povinnou platiť daň správcovi dane je poistník, ktorý zaplatil poistné .... Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 3. Zásadná pripomienka k čl. I., §2 V § 2 Vymedzenie pojmov navrhujeme vložiť nové písmeno f), ktoré znie: „f) protihodnotou, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme, je súčet poistného a dane z poistenia v zmysle tohto zákona.“. Odôvodnenie Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu protihodnoty, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme. Obdobne je definovaná protihodnota aj v zákone o DPH. Je potrebné odlíšiť poistné od dane z poistenia, aby sa napr. v prípade budúcich zmien sadzby dane nemuselo meniť poistné, ktoré je kľúčovým parametrom na poistnej zmluve a odvíjajú sa od neho aj ďalšie transakcie (provízia sprostredkovateľovi, zaistenie, ...). Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 5. Pripomienka k čl. I., § 3 V § 3 ods. 2 písm. c): navrhujeme vypustiť písmeno c) Odôvodnenie: Podľa nášho názoru nie je dôvod z daňového hľadiska rozlišovať 4-mesačné cestovné poistenia a dlhšie poistenia (reálne aj pri ročnom cestovnom poistení sa zvyčajne nepredpokladá pobyt poisteného v zahraničí počas celého roka, ale iba opakovaný krátkodobý pobyt) a nasledujúce písmeno d) pokrýva aj cestovné poistenie osôb s trvalým pobytom na Slovensku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail