LP/2018/9 Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) Čl. II V závislosti od konečnej podoby zákona treba upraviť článok II. tak, aby pre každého poistníka jasne stanovoval, že daň z poistenia je daňovo uznaný náklad z pohľadu dane z príjmov. Pokiaľ by v zákone zostala daň zo životného poistenia, bude potrebná o daň z poistenia upraviť aj základ dane FO pri dožití, z ktorého sa počíta zrážková daň. Odôvodnenie Nová daň z poistenia je novým daňovým výdavkom, čo treba zohľadniť vo väzbe na daň z príjmu. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
ÚGKKSR (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky) celému materiálu Bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
NBS (Národná banka Slovenska) celému materiálu Národná banka Slovenska vecne nesúhlasí so zmenou v súčasnosti uplatňovaného odvodu poistného pre neživotné poistenie na daň z poistenia pre všetky druhy poistenia, vrátane zmlúv uzatvorených pred účinnosťou zákona. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: 1. Rozšírenie predmetu dane oproti doteraz odvádzanému odvodu Z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 vyplýva, že zámerom návrhu zákona (dane z poistenia) malo byť nahradenie terajšieho odvodu z prijatého poistného z neživotného poistenia nepriamou daňou z poistenia. Pritom zo sprievodných dokumentov k predloženému návrhu zákona vyplýva, že navrhovaný zákon nemal za cieľ ustanoviť nepriamu daň aj zo životného poistenia (napríklad z odhadu príjmov do štátneho rozpočtu cca. 57 mil. eur). Predložený návrh však počíta už aj so životným poistením, pričom v dôsledku toho – podľa údajov Národnej banky Slovenska k 31. 12. 2016 – má ísť približne o daňové príjmy až vo výške 90 mil. eur. V životnom poistení to predstavuje dodatočné náklady na poistenie obyvateľov približne 19,3 mil. eur. Podľa predloženého návrhu sa daň má uhrádzať (odvádzať, platiť) z celého prijatého alebo predpísaného poistného, pričom podľa predloženého návrhu by sa navrhovaná daň dotýkala nielen nových zmlúv, ale aj zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti zákona. Navyše, podľa predloženého návrhu daňovník nie je určený a daň má odvádzať poisťovateľ (poisťovňa), a preto Národná banka Slovenska predpokladá, že až do zmeny zmluvných podmienok bude takto určená daň nákladom poisťovní. V dôsledku toho sa významne rozširuje dopad dane oproti doteraz odvádzanému odvodu z prijatého poistného uplatňovaného v neživotnom poistení, čím sa celkovo zhorší hospodársky výsledok poisťovní. Pre úpravu poistného v neživotnom poistení tak, aby bolo dostatočné aj na úhradu dane z poistenia, bude potrebný dostatočný časový priestor pre informovanie klientov a ich možnosť vypovedať zmluvu podľa Občianskeho zákonníka šesť týždňov pred uplynutím poistného obdobia. V životnom poistení poisťovňa túto možnosť nemá, a tým nevie zákonným spôsobom ukončiť stratové zmluvy. Ustanovenie navrhnutej dane by významne ovplyvnilo hospodársky výsledok poisťovní. Pri objektívnom odhade dopadov navrhnutej dane na dosiahnutý hospodársky výsledok k 31. 12. 2016 sa javí, že náklady na splatnú daň by predstavovali viac ako polovicu dosiahnutého hospodárskeho výsledku. Navyše, v dôsledku predloženého návrhu by poisťovne museli dotvárať rezervy v životnom poistení o aktuálnu (súčasnú) hodnotu budúcej splatnej dane pre zmluvy uzatvorené pred účinnosťou zákona. Tento náklad závisí od durácie poistných záväzkov. Národná banka Slovenska nedisponuje dostatočnými dátami pre jeho odhad. Rozšírenie dane z poistenia podľa predloženého návrhu bude mať v strednodobom časovom horizonte negatívny vplyv na poistených. Zvýši sa poistné, čo bude mať za následok zníženie poistenia obyvateľstva, čím sa môžu zvýšiť náklady štátu v prípade prírodných pohrôm akými sú napríklad záplavy, či požiare. 2. Dopad návrhu zákona na oblasť životného poistenia Životné poistenie je jednou z foriem zabezpečovania sa jednotlivcov na dôchodok, čo by – aj vzhľadom na očakávaný demografický vývoj v Slovenskej republike – malo byť jednou z dôležitých zložiek budúceho dôchodku. Preto je potrebné vytvárať vhodné prostredie na motiváciu ľudí, aby si sami šetrili na svoj dôchodok. Viacpilierový systém šetrenia sa považuje za najvhodnejší, ako vyplýva z dokumentov OECD, Svetovej banky aj Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), keďže takto sa zabezpečuje okrem dostatočnosti budúceho dôchodku aj rozloženie rizík vnorených v jednotlivých možnostiach šetrenia. Populácia v Slovenskej republike patrí k najrýchlejšie starnúcej populácii v rámci Európskej únie, a to najmä vplyvom poklesu pôrodnosti v silných populačných ročníkoch (tzv. „husákove deti“), čo vyplýva z Prognózy vývoja obyvateľstva Slovenskej republiky do roku 2050. Kým v súčasnosti podiel obyvateľov nad 65 rokov tvorí 15 % obyvateľstva, tak Štatistický úrad SR podľa jeho prognózy očakáva v roku 2050 podiel tejto kategórie až 30 %. Aj preto v minulosti bolo životné poistenie zaradené do III. piliera dôchodkového zabezpečenia, ako dobrovoľné sporenie na dôchodok s tým, že poistné na životné poistenie bolo možné v rámci stanovených limitov odpočítať z daňového základu pre daň z príjmu fyzických osôb. Životné poistenie zahŕňa aj formu investovania, avšak po zavedení dane z poistenia, táto možnosť investovania nebude konkurencieschopná voči iným formám investovania ako napríklad vklady v bankách, podielové fondy, nákup cenných papierov. Pre určitú skupinu klientov sa životné poistenie a investičné životné poistenie stanú drahé, a tým nedostupné. Bežní klienti takto prídu o možnosť vytvorenia úspor a krytia rizika pre prípad úrazu, smrti a dožitia. V prípade zdanenia produktov investičného životného poistenia nastane situácia dvojitého zdanenia, čo v sektore bankovníctva (vklady na bankových a termínovaných účtoch) a v sektore kapitálového trhu (investície do podielových listov, dlhopisov a pod.) neexistuje. Daň z poistenia existuje v životnom poistení aj vo viacerých iných krajinách Európskej únie, pričom však na druhej strane existujú vo väčšine týchto krajín možnosti kompenzácie tohto zdanenia, napríklad poistné je odpočítateľnou položkou pri určovaní základu dane z príjmu. Predložený návrh zákona vytvára podmienky, za ktorých životné poistenie bude nevýhodné a nevhodné pre klienta. Návrh zákona zhoršuje podnikateľské prostredie pre životné poistenie takým spôsobom, že je dôvodné očakávať pokles jeho predaja a tým aj možný pokles počtu poskytovateľov poistenia, ale taktiež je dôvodné očakávať zhoršenie podnikateľského prostredia v oblasti distribúcie poistenia. Navrhovaná výška sadzby dane je vyššia než v súčasnosti dosahovaný výnos na finančných trhoch. V tradičnom životnom poistení je aktuálna garantovaná úroková miera nižšia ako 1 %, čím by spolu s touto daňou poistený namiesto výnosu dosiahol stratu dokonca aj z istiny svojich investovaných prostriedkov. 3. Nesystémovosť navrhovaného ustanovenia nepriamej dane z poistenia 3.1. Pripravovaný zákon neustanovuje daňovníka, pričom platiteľom dane je poisťovateľ. Vychádzajúc zo skutočnosti, že daň je súčasťou zaplateného poistného, tak do zmeny zmluvných podmienok daň znáša (bude znášať) poisťovňa vo svojich nákladoch. Pritom nepriama daň je daň, ktorá sa platí „nepriamo“ prostredníctvom jej zaplatenia v cene tovaru a služby, pri ktorej platiteľ dane a daňovník nie sú tá istá osoba. V prípade navrhnutého riešenia zdaňovania však k tomuto nedochádza, čo svedčí o nesystémovosti navrhovanej „nepriamej“ dane z poistenia. 3.2. Zároveň o nesystémovosti navrhnutého riešenia dane z poistenia svedčí aj systémová nejednotnosť (roztrieštenosť) zdaňovania vo vzťahu k navrhnutému ponechaniu platenia odvodu z poistného zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 4. Retroaktivita predloženého návrhu zdaňovania Podľa predloženého návrhu sa daň má uhrádzať (odvádzať, platiť) z celého prijatého alebo predpísaného poistného, pričom podľa predloženého návrhu by sa navrhovaná daň dotýkala nielen nových zmlúv, ale aj zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti zákona, čím by došlo k ústavne problematickej retroaktivite. V porovnaní so skutočnosťami, stavom a okolnosťami, za ktorých klienti poisťovní (poisťovateľov) uzatvárali poistné zmluvy by taktiež dochádzalo k právnej neistote a nepredvídateľnosti práva aj z hľadiska poškodzovania klientov poisťovní (poisťovateľov) vzhľadom na pôvodne nepredvídateľnú dodatočnú (ex post) zásadnú zmenu a nové nastavenie podstatných podmienok pre už uzavreté poistné zmluvy, čo odporuje princípu ochrany legitímnych očakávaní [legitímnej dôvery – the Legitimate expectation – der Vertrauenschutz – la confiance légitime (l’attente légitime)], konkrétne ochrany legitímnych očakávaní klientov poisťovní. 5. Administratívna náročnosť Navrhované stanovenie rôznych sadzieb základu dane pre daň z poistenia zvýši administratívnu náročnosť pri správe poistných zmlúv, a tým tiež zvýši náklady poisťovní. Tento problém by bol odstránený zjednotením sadzby v jednotlivých poistných druhoch (životné a neživotné poistenie). 6. Nejasnosť textácie ohľadom poistných odvetví V predloženom návrhu zákona je stanovená rozdielna sadzba aj pre riziká kryté jednou zmluvou, napríklad živelné udalosti poistenia nehnuteľností majú sadzbu 6 % a zároveň škody na nehnuteľnostiach spôsobené človekom či krupobitím a mrazom majú sadzbu 8 %, pričom predložený návrh zákona nerieši takúto situáciu, napríklad v prípade takýchto zmlúv (zmlúv kryjúcich zároveň viaceré poistné riziká) zjednotením sadzby. Ďalej napríklad predložený návrh zákona v § 8 ods. 1 písm. e) stanovuje sadzbu základu dane pre poistné odvetvie určené pre poistenie dôchodku zo starobného sporenia vo výške 2 %, ale zároveň v § 9 je toto poistenie oslobodené od dane. 7. Navrhovaná účinnosť pripravovaného zákona Podľa predloženého návrhu zákona sa nadobudnutie účinnosti navrhuje na 1. 10. 2018, pričom sa predpokladá, že pripravovaný zákon by mohol byť uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky niekedy v lete 2018. V takomto prípade by však poisťovne nemali dostatok času na implementovanie úprav poistných systémov (novej regulácie zdaňovania poistenia) na účely správneho stanovenia základu dane a používaných účtovných a daňových systémov. Okrem uvedeného zvyšovanie daňového zaťaženia sprevádzané poklesom ziskovosti poisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky môže značným spôsobom zvyšovať pravdepodobnosť rozhodnutí v prospech transformácie dcérskych spoločností na území Slovenskej republiky na pobočky, čo by prvotne viedlo k znižovaniu zamestnanosti a odlivu kapitálu a tým aj k súvisiacemu výpadku na strane príjmov štátneho rozpočtu a v neposlednom rade aj k znižovaniu objemu finančných prostriedkov, ktoré budú uložené v slovenských bankových subjektoch, respektíve ďalej investované v rámci slovenskej ekonomiky. 8. Legislatívne nedostatky predloženého návrhu Predložený návrh zákona taktiež má viaceré legislatívnotechnické nedostatky z hľadiska platných legislatívnych pravidiel pre tvorbu právnych predpisov. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
ZBHS (Združenie bytového hospodárstva na Slovensku) k návrhu zákona ako celku Návrh zákona považujeme ako celok za nesprávny, v rozpore s deklarovaným sociálnym charakterom štátu, a mal by byť stiahnutý v plnom rozsahu. Zavedenie novej, nepriamej dane zvýši daňové zaťaženie všetkých zodpovedných fyzických aj právnických osôb, ktoré sa poisťujú voči rôznym rizikám a preberajú tak zodpovednosť za seba a za svoj majetok. Návrh v tej podobe ako bol predložený do pripomienkového konania, je trestaním za zodpovednosť a súčasne znižuje dostupnosť poistenia pre skupiny občanov s nízkym príjmom. Bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb a podmienok pre dôstojný život. Je preto prirodzené, že vlastníci nehnuteľností, vrátane vlastníkov bytov v bytových domoch investujú nemalé finančné prostriedky do obnovy a údržby svojich nehnuteľností a svoju nehnuteľnosť si poisťujú proti poškodeniu alebo úplnému zničeniu. Odmenou za ich zodpovedné správanie má byť podľa návrhu zákona nová daň vo výške 6 až 8 percent z poistného, podľa druhu a rozsahu poistenia. Veľkú časť obyvateľov bytových domov tvoria nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, zvýšenie poistného o novú daň nepriaznivo zasiahne do rozpočtu ich domácností a nie každý si bude môcť dovoliť tieto zvýšené náklady zaplatiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
MZVaEZSR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) K čl.II V čl. II úvodnej vete odporúčame slová „zákona č. .../2017 Z. z. a zákona č. .../2017 Z. z." nahradiť slovami "zákona č. 344/2017 Z. z. a zákona č. .../2018 Z. z.". Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) Všeobecne k návrhu bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Vo vzťahu k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie žiadame predkladateľa charakterizovať, z kvalitatívneho i kvantitatívneho hľadiska, vplyvy na poisťovne (podľa § 2 a § 4), poistené podnikateľské subjekty (§ 4) aj na domácnosti (napríklad formou vzorového príkladu). V prípade vplyvu na administratívne náklady odporúčame vyhotoviť vzorový príklad pre jeden podnikateľský subjekt. Odôvodnenie: Predložený materiál vo svojom paragrafovom znení ukladá povinnosť nepriamej dane, ktorú budú vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne, ktoré ju vyberú v poistnom. Analýza by podľa nášho názoru mala obsahovať minimálne nultý variant a popísaný a vyčíslený vplyv na jeden podnikateľský subjekt, rozčlenené podľa sadzby dane (§ 8). Do úvahy by mala byť vzatá aj možnosť, že daň bude premietnutá do konkrétneho poistného produktu. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) všeobecne Z dôvodu nedodržania postupu podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov žiadame materiál predložiť Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov na záverečné posúdenie. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Všeobecná pripomienka Odporúčame v návrhu zákona po úvodnej vete začínať úvodnými ustanoveniami (úvodným ustanovením), ktoré obsahujú predmet úpravy návrhu zákona, teda okruh spoločenských vzťahov, ktoré má návrh zákona upraviť; preto odporúčame doplniť do úvodných ustanovení návrhu zákona vetu: „Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisuX) a dôchodkov z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu.Y)“. Poznámky pod čiarou k odkazom X a Y znejú: „X) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Y) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. Zároveň odporúčame z predkladaného návrhu vypustiť § 9. Odôvodnenie: Odporúčame výnimku z platenia dane z poistenia v oblasti II. a III. dôchodkového piliera uviesť všeobecne vylúčením z pôsobnosti návrhu zákona. Podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poisťujú konkrétne riziká, a to riziko dlhovekosti, smrti poisteného a riziko dožitia. Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bližšie nešpecifikuje podmienky vyplácania dôchodkov z doplnkového dôchodkového sporenia poisťovňami, a teda ani poisťované riziká. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Doložke vybraných vplyvov, bod 5. Alternatívne riešenia Z dôvodu, že ide o reguláciu so značným dosahom, pravdepodobne negatívnym, odporúčame do Doložky vybraných vplyvov uviesť, aké alternatívne varianty boli zvažované a tiež na základe akého kľúča predkladateľ dospel k sadzbám dane uvedeným v § 8, pretože to nie je zrejmé ani z osobitnej časti dôvodovej správy. Bolo by žiaduce uviesť dôvody prečo sa predkladateľ rozhodol diferencovať sadzbu dane a oslobodiť od dane produkty životného poistenia poskytované v rámci výplatnej fázy II. a III. piliera dôchodkového zabezpečenia a tým aj subjekty, ktoré tieto produkty poskytujú. Sme toho názoru, že regulácia takéhoto dosahu by alternatívne varianty s príslušnými analýzami mala obsahovať, najmä vo vzťahu k malým a stredným podnikateľom. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Všeobecná pripomienka Zvýšenie nákladov na poistenie v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou môže znamenať ďalšie finančné zaťaženie nízkopríjmových domácností a môže viesť k demotivácii týchto domácností uzatvárať komerčné poistenie, ktorým sa aktívne môžu podieľať na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie v prípade vzniku poistnej udalosti. V prípade, že nastane udalosť, ktorá by mohla byť krytá poistnou zmluvou, ktorá však u nízkopríjmovej domácnosti uzavretá z vyššie uvedených dôvodov nebude, bude musieť domácnosť znášať všetky výdavky súvisiace s udalosťou, čo môže spôsobiť prehĺbenie rizika chudoby. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov Doložku vybraných vplyvov je potrebné vypracovať v súlade s obsahovými požiadavkami upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov; v predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia a v bode 12. Zdroje. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov Upozorňujeme, že predložený materiál nebol napriek identifikácii vybraných vplyvov zaslaný na predbežné pripomienkové konanie, čím nebol dodržaný záväzný postup podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Čl. V Sme toho názoru, že navrhnutá účinnosť zákona je nedostatočná a odporúčame, aby táto právna norma, ktorá má dosah na podnikateľské subjekty, nadobudla účinnosť v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR, t. j. k 1. 1. príslušného roka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov V doložke vybraných vplyvov v časti 4. Dotknuté subjekty je potrebné uviesť aj podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného a životného poistenia. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) čl. I K §5 ods.6 – slová „podľa odseku 1 písm. b) alebo c)“ odporúčame nahradiť slovami „podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c)“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) čl. III Odporúčame zvážiť ponechanie tohto článku v materiáli, keďže poznámku pod čiarou spravidla nemožno novelizovať v samostatnom novelizačnom bode. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov Odporúčame zvážiť predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov označenie aj pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie a ich zhodnotenie v priloženej analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to v súvislosti s návrhom na zrušenie v súčasnosti uplatňovaného 8 % odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K analýze sociálnych vplyvov Analýzu sociálnych vplyvov je potrebné vypracovať tak, aby z nej bolo zrejmé, aké konkrétne opatrenia so sociálnymi vplyvmi (ich kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotenie) predmetný návrh zákona obsahuje, a to v porovnaní so súčasným stavom. V tejto súvislosti je v bode 4.1 analýzy sociálnych vplyvov v časti týkajúcej sa opisu vplyvov na hospodárenie domácností potrebné doplniť opis hodnotených opatrení – kvalitatívny opis opatrení návrhu zákona s vplyvom na hospodárenie domácnosti, ktoré sú hodnotené v tomto bode a špecifikáciu dotknutých skupín (súčasní poistníci, poistníci so zmluvami pred zavedením 8 % odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a noví poistníci po účinnosti predkladaného návrhu zákona). Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K analýze sociálnych vplyvov Predložený návrh zákona predpokladá negatívne sociálne vplyvy týkajúce sa aj bodu 4.2 analýzy sociálnych vplyvov - zhodnotenie prístupu k zdrojom, právam, tovarom a službám (čo je uvedené aj vo všeobecnej pripomienke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ohľadne ďalšieho finančné zaťaženia nízkopríjmových domácností), ktoré je potrebné kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotiť v tejto časti analýzy sociálnych vplyvov, a to osobitne aj v časti týkajúcej sa zraniteľných skupín obyvateľstva a skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.1.2018 Detail