LP/2018/9 Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) čl. I § 11 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie a splatnosť dane V §11 ods. 2 návrhu zákona o dani z poistenia je stanovený spôsob komunikácie elektronickými prostriedkami v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Navrhujeme upraviť v návrhu zákona o dani z poistenia tiež registráciu/pridelenie OUD pre poisťovateľov/poistníkov, ktorí nie sú registrovaní pre daň na Slovensku a vznikne im povinnosť odviesť daň z poistenia na Slovensku. V §11 ods. 3 návrhu zákona o dani z poistenia je navrhované, že poisťovňa uvádza v daňovom priznaní aj údaje týkajúce sa pobočky v inom členskom štáte. V prípade, že poistné prijaté touto pobočkou poisťovne v inom členskom štáte, ktoré nie je predmetom dane podľa zákona o dani z poistenia, bude v daňovom priznaní uvedené len pre informatívne účely? Navrhujeme upraviť v zákone o dani z poistenia tiež mechanizmus vyňatia zo zdanenia na Slovensku, ktorý bude súčasťou daňového priznania. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) čl. I §12 - Vedenie a uchovávanie záznamov Podľa §12 ods. 3 návrhu zákona o dani z poistenia má platiteľ na požiadanie správcu dane doručiť záznamy elektronickými prostriedkami. Navrhujeme upraviť zasielanie takýchto záznamov pre platiteľov, ktorí nie sú povinní podávať dokumenty elektronicky. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) čl. I §8 - Sadzba dane Návrh zákona o dani z poistenia prináša 6 sadzieb dane z poistenia. V sávislosti s pripomienkami k §3 návrhu zákona vyššie, v prípade, že životné poistenie nemá byť predmetom dane z poistenia, navrhujeme v návrhu zákona ponechať iba sadzby dane z produktov neživotného poistenia. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
SARM (SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA RIZIKOVĚHO MANAŽMENTU) k čl. I § 14, lk čl. IV 205a Navrhujeme zaviesť daň z poistenia najskôr k 1.1.2019 pre značnú náročnosť celého procesu. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 6 Základ dane K § 6 Základ dane Navrhujeme nové znenie odsekov 1 až 3: „(1) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), základom dane je protihodnota, ktorú platiteľ príjme v súvislosti s poistením znížená o daň. Ak nie je protihodnota prijatá v celej dohodnutej výške alebo ak sa platí v splátkach, základom dane je prijatá časť protihodnoty znížená o daň. (2) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. b), základom dane je protihodnota, ktorú má platiteľ prijať v súvislosti s poistením znížená o daň. (3) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. c), základom dane je splatná protihodnota, ktorú má platiteľ prijať v súvislosti s poistením znížená o daň.“. Odôvodnenie V zmysle dôvodovej správy má byť daň z poistenia nepriamou daňou. V rámci slovenského daňového systému je teda z hľadiska osoby povinnej platiť daň podobná dani z pridanej hodnoty. Tak ako v dani z pridanej hodnoty by teda malo byť zrejmé, že poisťovňa je osobou povinnou platiť daň, ktorú inkasuje od poistníka. Pri predpoklade sadzby dane 8% a zdaňovania na princípe platby je potom princíp nasledovný: poisťovňa od poistníka inkasuje platbu vo výške 108 t.j. základom dane je prijatá protihodnota znížená o daň t.j. hodnota 100. Poisťovňa teda ako o výnose (t. j. ako o prijatom poistnom) účtuje iba vo výške 100 a nie vo výške 108. Vo výške 8 účtuje o záväzku voči daňovému úradu z dôvodu inkasa dane od poistníka. Navrhované znenie indikuje, že celú platbu napr. 108 EUR má poisťovňa považovať za prijaté poistné (t. j. výnos) a až následne vypočítať daň vo výške 8 EUR. To by teda znamenalo, že 108 je prijaté poistné a daň vo výške 8 by poisťovňa účtovala ako svoj náklad a zároveň ako záväzok voči daňovému úradu z dôvodu vlastnej daňovej povinnosti. To by ale nebolo v súlade s deklarovaným zámerom nepriameho zdanenia. Zároveň by nastala presne taká istá situácia ako je pri súčasnom odvode v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z. z. t. j. navrhovaná daň by sa od súčasného odvodu poistného nelíšila, čo zjavne nebolo zámerom zákonodarcu. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 11 odsek 1 K § 11 odsek 1 Navrhujeme nové znenie odseku „(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.“. Odôvodnenie: Navrhované štvrťročné obdobie zbytočne navyšuje administratívnu záťaž poisťovní. Navrhovaná zmena nemá negatívny vplyv na výšku odvedenej dane. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) všeobecná 1) Rozšírenie aj na životné poistenie : Podľa dôvodovej správy je dôvodom návrhu zákona o dani z poistného odstrániť aplikačné problémy 8% odvodu z neživotného poistenia, ktorý sa ukázal ako neefektívny a nesystémový. Nový zákon o dani má tieto nedostatky odstrániť. Pri predbežnej konzultácii bolo komunikované zavedenie dane namiesto nesystémového odvodu, no logicky len na neživotne poistenie, keďže aj odvod sa týka len neživota. Návrh je bezdôvodne rozšírený aj na životné poistenie, hoci nikde v Doložke vplyvov, Dôvodovej správe ani v predbežných diskusiách s trhom Ministerstvo financií neprezentovalo tento zámer. Naopak, vždy komunikovalo len zmenu z odvodu na daň z poistenia v neživotnom poistení. Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorené poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia ) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Namiesto toho, aby štát motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, tak sa správa presne opačne a zodpovedných ľudí trestá nepriamou daňou. Rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu. V minulosti štát, práve naopak, poistné do životného poistenia daňovo zvýhodňoval a namiesto pokračovania v tomto trende robí presný opak. Štát namiesto motivácie občana poistiť sa voči rizikám a byť za seba a svoj majetok zodpovedný, vedie ľudí k závislosti na štáte a sociálnej pomoci. 2) Retroaktivita: Daň má byť zaplatená z každého zaplateného poistného, čiže aj z „starých“ zmlúv, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou zákona. Týmto sa zavádza opäť retroaktivia, ktorá bola zásadne odmietnutá už pri 8% odvode z neživota. Poisťovňa by tak odviedla daň aj zo zmlúv pri ktorých toto nemala zakalkulované v sadzbách poistného. Následkom by bolo zrejme masívne tvorenie rezerv na nedostatočnosť poistného predovšetkým v zmluvách životného poistenia. Keďže životné poistné zmluvy sa spravidla uzatvárajú na niekoľko rokov až desiatok rokov a existujúce poistné zmluvy nie je možné zrušiť zo strany poisťovne (táto by ich musela držať v kmeni a platiť daň na svoj vrub aj ak by sa ukázali ako neprofitabilné) životné poisťovne by sa dostali do kritickej situácie. Obdobná situácia viedla ku široko medializovanému krachu poisťovne Rapid Life. Mnohé z dotknutých zmlúv patria do skupiny pôvodne daňovo zvýhodňovaných, kde štát týmto motivoval klientov uzatvárať tieto zmluvy a dnes z nich naopak chce vybrať daň. 3) Nejasná aplikácia zákona: V zákone nie je uvedené kto je daňovníkom dane. Nie je teda jasné kto znáša náklady na daň. V Dôvodovej správe je napísané, že daň z poistenia budú vyberať a platiť poisťovne a že sa vypočíta z poistného, ktoré zahŕňa daň, a že ide o nepriamu daň, t.j. daň má znášať poistený. V Doložke vplyvov je uvedené že daň „sa prejaví vo zvýšených finančných nákladoch poistených z radov podnikateľských subjektov, orgánov verejnej správy a občanov (nepodnikateľov).“ Z toho by sa mohlo zdať, že daňovníkmi nie sú poisťovne ale spotrebiteľ. Zo zákona to však nie je zrejmé. Ak by náklady znášali poisťovne, došlo by veľmi výraznému zásahu do schopnosti poisťovní tvoriť zisk a znížila by sa ich schopnosť plniť regulárne požiadavky na kapitál. Zároveň by zrejme došlo k zastaveniu predaja niektorých druhov predovšetkým životných poistení z titulu ich zjavnej nevýhodnosti pre klienta (predovšetkým investičných a kapitálových zmlúv). Zásadná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) celému materiálu bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) všeobecná a) V dôvodovej správe je napísané, že daň z poistenia budú vyberať a platiť poisťovne a že sa vypočíta z poistného, ktoré zahŕňa daň. Čiže klient má platiť poistné zvýšené o daň, zaplatiť to poisťovni a poisťovňa daň odvedie štátu. Pri nových zmluvách teda klient bude platiť poistné plus daň, čím bude pre neho poistenie drahšie. Štát namiesto motivácie občana poistiť sa voči rizikám a byť za seba a svoj majetok zodpovedný, vedie ľudí k závislosti na štáte a sociálnej pomoci. A to len preto, že potrebuje do rozpočtu ďalšie príjmy. b) Pri existujúcich poistných zmluvách životného poistenia, kde nie je daň zakalkulovaná do poistného, by mala daň zaplatiť poisťovňa zrejme na svoj vrub. Pri kapitálovom (rezervotvornom) alebo investičnom životnom poistení s odkupnou hodnotou je to isté , ako keby banky mali zaplatiť 2% daň termínovaných vkladov alebo sporiacich produktov klienta, alebo doplnkové dôchodkové spoločnosti 2% z príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. Ide o diskrimináciu jedného druhu sporenia (sporenie spojené s poistením) voči iným druhom sporenia. c) Nepriama daň z poistného, ktorá sa týmto zákonom zavádza, je daň z luxusu a zaplatia to klienti. Ide o trestanie zodpovedných ľudí, ktorí ochraňujú svoj majetok, zdravie, rodinu (tento argument samozrejme platí aj pri 8% odvode z neživota, kedy sa odvod väčšinou pretavil do zvýšených sadzieb poistného), a v tomto trestaní sa pokračuje. Poistenie sa prezentuje ako luxusná služba, pričom ide spravidla práve naopak o ochranu ľudí, ktorí nie sú schopní znášať neočakávané straty/výdavky. Zavedením dane sa zníži dostupnosť poistenia pre nižšie príjmové skupiny, ktoré by ju mohli využívať. Niektoré druhy poistení sú povinné (PZP) alebo kvázi povinne (poistenia nehnuteľnosti pri hypotéka, poistenie schopnosti spácať uver...). Tak ako trestáme daňami napríklad fajčiarov budeme trestať aj zodpovedných ľudí za to, že si kupujú poistenie. d) Technické nejasnosti (nelogické štylizácie) - v návrhu zákona je uvedené (parag 6), z čoho sa daň platiť. Základom dane je suma predpisu poistného alebo poistného, znížená o daň. Ako sa má znížiť základ dane o daň, ktorá sa má práve z toho základu dane vypočítať? V dôvodovej správe je uvedené, že daň sa vypočíta z poistného, ktoré zahŕňa daň . e) Vzhľadom na to, že poistné väčšinou obsahuje ako súčasť aj províziu sprostredkovateľa, provízia by mala byť odpočítaná zo základu dane, pretože je oslobodená od dane. Zákon však hovorí opak. f) Poistný sektor na Slovensku je veľmi malý. Zdanenie ho ešte oslabí a poisťovne budú menej plniť svoju funkciu na trhu (či už inovácie (cyber rizika...), dôchodky, ochrana majetku pri povodniach, alebo aj samotne platenie dani). Bude ďalší tlak na zmenu poisťovní na pobočky zahraničných poisťovní. g) Nie je jasné, prečo sa do zákona o poistnom dostala zmienka o sporení DDS a SDS. Ale keď už, tak z akého dôvodu si štát myslí, že príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie majú ostať bez dane a poistné na rezervotvorné poistenia a investičné životné poistenie majú byť zaťažené 2% nepriamou daňou? Ide o diskrimináciu a trestanie sektora. h) Nie je nikde zadefinovaný postup v prípadoch, keď sa odstúpi od zmluvy od počiatku a bude sa vracať klientovi (poistníkovi) celé zaplatené poistné. A daň bola v tomto prípade odvedená. Má si ju klient nárokovať prostredníctvom poisťovne ako platiteľa dane, priamo u štátu alebo vôbec nebude nárok na vrátenie dane? Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §3 ods.1 Navrhujeme vypustiť slová: „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“ Odôvodnenie Zavedenie dane zo životného poistenia by malo vplyv na konkurencie schopnosť poistných produktov oproti iným investičným nástrojom ako aj voči sporeniu v bankových inštitúciách, ktoré nie sú takouto daňou zaťažené. Táto nová daň by zvýšila daňovú záťaž poistníkov, keďže okrem tejto novej dane sú poistníci/poistení povinní platiť aj daň z výnosu pri dožití poistnej zmluvy, resp. výplate odkupnej hodnoty. Navyše, fyzické osoby si kupujú životné poistenie už so zdaneného príjmu. Poistníkov bude táto nová daň odrádzať zabezpečiť si formou životného poistenia ďalší zdroj príjmu v dôchodkovom veku. Za týchto podmienok by mohol nastať problém aj pri distribúcii poistných produktov, pretože sprostredkovatelia by v súlade s platnou legislatívou nemohli ponúkať životné poistenia so sporivou alebo investičnou zložkou klientovi, ak by bolo zrejmé, že investovanie prostredníctvom iných subjektov než poisťovne je pre klienta výhodnejšie, keďže by sa na takúto investíciu nevzťahovala obdoba dane z poistenia. Pre životné poistenia by to znamenalo podstatný pokles v uzatváraní nových zmlúv a pravdepodobne aj predčasné ukončenie existujúcich poistných zmlúv. Daň z poistenia uvalená na životné poistenia uzatvorené na pred účinnosťou zákona by mala retroaktívny charakter buď na klienta, ak by sa mu navýšila platba, ktorú musí platiť poisťovni, alebo na poisťovne, ak by mali povinnosť odviesť daň bez možnosti navýšenia platby (čo by však bolo v rozpore s nastavením dane z poistného ako nepriamej dane). Je pravdepodobné, že pre jednu zo zmluvných strán by sa staré zmluvy stali v dôsledku dane z poistenia nevýhodné. Kým však klient môže pre neho nevýhodnú zmluvu vypovedať (v súlade so zmluvnými podmienkami aj predčasné ukončenie takejto zmluvy môže byť pre klienta stratové), poisťovňa tak urobiť nesmie (pozri § 800 ods. 3Občianskeho zákonníka). Dlhodobé udržiavanie takýchto nerentabilných zmlúv v kmeni by mohlo pre poisťovňu mať fatálne následky v podobe problémov so solventnosťou. Životné poistenia sa uzatvárajú na dlhé obdobia (zvyčajne viac než 10 rokov, často aj na 30 rokov). Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorné poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Preto považujeme za akútne, aby štát namiesto zavedenia dane z poistného v životnom poistení naopak motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, a podporoval zodpovedných ľudí daňovými úľavami. Trestanie týchto zodpovedných ľudí nepriamou daňou rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu považujeme za anti sociálne. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §2 Vymedzenie pojmov Navrhujeme vložiť nové písmeno e), ktoré znie: „e) daňovníkom osoba, ktorá je ako poistník označená na poistnej zmluve.“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu daňovníka. Aj keď pri nepriamych daniach (ani v DPH ani v spotrebných daniach) nemáme v daňových zákonoch definovaného daňovníka, v prípade zavádzania takejto novej dane, ktorá nemá na našom území žiadnu tradíciu považujeme za nevyhnutné jasne uviesť, že daňovníkom má byť poistník. Na zamedzenie interpretačných problémov zo zákona musí byť zrejmé, že poisťovňa je len osoba povinná odviesť daň. Toto je nevyhnuté už aj s odkazom na navrhované ustanovenie § 4 ods. 1, písm. b) kde je jasne uvedené, že osobou povinnou platiť daň správcovi dane je poistník, ktorý zaplatil poistné .... Navrhujeme vložiť nové písmeno f), ktoré znie: „f) protihodnotou, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme, je súčet poistného a dane z poistenia v zmysle tohto zákona.“. Odôvodnenie Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu protihodnoty, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme. Obdobne je definovaná protihodnota aj v zákone o DPH. Je potrebné odlíšiť poistné od dane z poistenia, aby sa napr. v prípade budúcich zmien sadzby dane nemuselo meniť poistné, ktoré je kľúčovým parametrom na poistnej zmluve a odvíjajú sa od neho aj ďalšie transakcie (provízia sprostredkovateľovi, zaistenie, ...). Zásadná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §3 ods. 2 písm. d) d) ide o iné prípady ako uvedené v písmenách a) až c) a poistený má v tuzemsku trvalý pobyt, bydlisko alebo, ak je poistník právnickou osobou, jeho sídlo alebo prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, sa nachádza v tuzemsku.“. Odôvodnenie Keďže zákonodarca stanovuje ako základné kritérium pre vznik daňovej povinnosti tú skutočnosť, že poistené riziko sa nachádza v tuzemsku považujeme za potrebné podotknúť, že poistnou zmluvou nemusí byť nevyhnutne poistený poistník ale ním môže byť aj iná osoba (poistený). Druhá zmena zjednocuje legislatívnu definíciu trvalého pobytu, bydliska. Zároveň navrhujeme vypustiť povinnosť poisťovne zisťovať a sledovať obvyklý pobyt svojich klientov, pretože poisťovňa nemá žiadne technické možnosti ani oprávnenia na zisťovanie obvyklého pobytu. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §3 ods.2 písm. c) Navrhujeme vypustiť písmeno c) Odôvodnenie: Podľa nášho názoru nie je dôvod z daňového hľadiska rozlišovať 4-mesačné cestovné poistenia a dlhšie poistenia (reálne aj pri ročnom cestovnom poistení sa zvyčajne nepredpokladá pobyt poisteného v zahraničí počas celého roka, ale iba opakovaný krátkodobý pobyt) a nasledujúce písmeno d) pokrýva aj cestovné poistenie osôb s trvalým pobytom na Slovensku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §4 ods.1 písm. b) Navrhujeme nové znenie písmena b: „b) poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni alebo za neho zaplatil poistné zahraničnej poisťovni iný subjekt; ak poistník preúčtuje poistné právnickej osobe podľa písmena c), je platiteľom v rozsahu poistného, ktoré tejto osobe nepreúčtuje“. Odôvodnenie Žiadame o zmenu formulácie tak, aby zaplatenie poistného nebolo viazané na poistníka t.j. aby osobou povinnou platiť bol poistník bez ohľadu na to, či poistné zaplatil on sám alebo iná osoba. Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §4 ods. 1 V ods. 1) prvá veta navrhujeme nahradiť slovo „ platiť“ slovom „odviesť“. Odôvodnenie Navrhovaný zákon má za cieľ zaviesť nepriamu daň, ktorú platí poistník predovšetkým poisťovni. Poisťovňa v takom prípade iba prijme daň a následne je povinná ju odviesť štátu. Sloveso „odviesť“ lepšie vystihuje proces platenia dane od povinného subjektu smerom k štátu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §4 ods. 2 V predposlednej vete navrhujeme slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" nahradiť slovami "na poistnom vyplývajúcom". Zároveň navrhujeme vypustiť poslednú vetu „Za nezaplatenú daň zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetci spolupoisťovatelia.“. Odôvodnenie Potreba nahradiť slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" slovami "na poistnom vyplývajúcom" súvisí s tým, že v praxi existujú poistenia, keď sa spolupoistovatelia podieľajú inou časťou na poistnom a inou na poistnom plnení. Pôvodný text by preto v takýchto prípadoch nebol jednoznačný a mohol by spôsobovať aplikačné problémy. Nie je akceptovateľné, aby jeden obchodný partner zodpovedal za daňové záväzky druhého obchodného partnera (preberanie cudzieho podnikateľského rizika je neprípustné).Pri spolupoistení podľa definície návrhu zákona ide o vzájomnú spoluprácu poisťovní, poisťovní z iného členského štátu a / alebo pobočiek zahraničných poisťovní. Zjednodušene povedané ide o subjekty slovenské a subjekty v rámci Európskej únie. Finančná správa má možnosť vymáhania prípadného daňového nedoplatku od každého zo spolupoisťovateľov buď na základe zákona 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo prostredníctvom príslušnej medzinárodnej legislatívy v rámci Európskej únie (napr. : 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010, 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), 3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016), 4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016). Tieto oprávnenia sú nepomerne silnejšie ako možnosti ostatných spolupoistiteľov na vymáhanie možnej pohľadávky. Finančná správa by teda svoje povinnosti pri správe daní nemala prenášať na podnikateľské subjekty. Navyše, bolo by v rozpore s ustanoveniami § 164 zák. č. 39/2015 o poisťovníctve, keby boli daňové povinnosti spolupoistiteľov riešené odlišne od povinností hlavného spolupoisťovateľa konať v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov a s právom oprávnenej osoby požadovať poistné plnenie iba od hlavného poisťovateľa v prípade, že by tak nebolo vopred dohodnuté. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §4 ods.1 písm. c) Navrhujeme znenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, kto je osobou povinnou platiť daň v prípade, že sú preúčtované náklady za poistné riziko umiestnené v tuzemsku inou osobou ako poistníkom. Odôvodnenie V prípade zachovania formulácie je možné obchádzanie zákona tak, že poistník (osoba A) uzatvorí poistenie v zahraničnej poisťovni, preúčtuje a prefakturuje ho v napr. 100% výške inej osobe a táto osoba B, ktorá ho potom refakturuje osobe C (SK osoba, ktorá má napr. riziko umiestnené v SR). Osoba C nie je povinná platiť daň lebo jej nepreúčtovala náklady osoba A (poistník) ale iná osoba. Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §5 ods.3 Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Ak prijme platbu dane osoba, ktorá koná v mene a na účet platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. a), dňom prijatia platby poistného je deň, keď platbu prijal platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a). Odôvodnenie V prípade inkasa poistného finančnými sprostredkovateľmi bude iba s veľkými ťažkosťami možné zistiť, kedy sprostredkovateľ prijal platbu dane z poistenia a určiť tak okamih vzniku daňovej povinnosti tak, aby sa platiteľ nedostal do omeškania. Zásadná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §4 ods.1 písm. b) a c) Žiadame o definovanie pojmu preúčtovať. Odôvodnenie Z navrhovaného znenia zákona nie je zrejmé čo znamená pojem preúčtovať. Zahŕňa tento pojem aj prípad, že slovenskej organizačnej zložke je alokovaných časť nákladov zriaďovateľa (vrátane poistenia) alebo iba prípady klasickej fakturácie poistného medzi dvomi samostatnými právnickými prípadne fyzickými osobami? Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) §5 ods. 4 a 5 V odsekoch 4 a 5 navrhujeme na konci doplniť doplniť vetu „Dňom zaplatenia poistného sa rozumie deň, kedy bola platba odpísaná z účtu platiteľa.“. Odôvodnenie: Odporúčame objasnenie, že daňová povinnosť vzniká momentom, kedy je platba odpísaná z bankového účtu, pretože platiteľ v tomto prípade nemusí vedieť, kedy bola platba pripísaná na účet protistrany. Obyčajná pripomienka Odoslaná 26.1.2018 Detail