LP/2018/9 Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Čl. I § 6 1. V Čl. I v § 6 žiadame ustanoviť hranicu základu dane, z ktorej sa bude sadzba dane vo výške 18 % odvádzať do štátneho rozpočtu a tento návrh odôvodniť. Odôvodnenie: V dôvodovej správe úplne absentuje zdôvodnenie 18 % sadzby dane. Ak to má byť tzv. daň z luxusu (ako to bolo medializované), potom väčšina plavidiel patriacich do navrhovaného ustanovenia nie je „luxusnými“ plavidlami, ale slúžia na oddychové účely rodiny, rybárom na lovenie alebo prikrmovanie rýb na vodných plochách a jazerách. Hodnota plavidla nie je ani priamo úmerná dĺžke tohto plavidla alebo jeho výkonu. Hodnota plavidla je závislá skôr od vybavenia plavidla a od použitého materiálu na výrobu plavidla. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 33. Zásadná pripomienka k čl. II. V závislosti od konečnej podoby zákona treba upraviť článok II. tak, aby pre každého poistníka jasne stanovoval, že daň z poistenia je daňovo uznaný náklad z pohľadu dane z príjmov. Pokiaľ by v zákone zostala daň zo životného poistenia, bude potrebná o daň z poistenia upraviť aj základ dane FO pri dožití, z ktorého sa počíta zrážková daň. Odôvodnenie Nová daň z poistenia je novým daňovým výdavkom, čo treba zohľadniť vo väzbe na daň z príjmu. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Čl. I § 8 ods. 2 2. V Čl. I v § 8 ods. 2 odporúčame písmeno b) upraviť takto: „b) lietadlách zapísaných v registri lietadiel Slovenskej republiky, ktoré nie sú používané na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy, obchodnej špeciálnej prevádzky alebo leteckých prác.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Čl. I 3. V Čl. I v poznámke pod čiarou k odkazu 11 odporúčame na konci doplniť slová „v znení neskorších predpisov.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Čl. II 4. V Čl. II v úvodnej vete odporúčame vypustiť slová „zákona č. .../2017 Z. z.“ a slová „mení a“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) k § 9 (a k súvisiacim ustanoveniam § 3, § 6, § 8) návrhu zákona a) Predkladaný návrh zákona obsahuje rôzne sadzby pre jednotlivé odvetvia a druhy poistenia. Stanovenie sadzieb je v kompetencii ministerstva, avšak to, ako je nastavená sadzba dane v prípade konkrétnej oblasti poistenia by malo byť v samotnom návrhu odôvodnené a podložené. V prípade predkladaného návrhu však takéto odôvodnenie konkrétnej výšky sadzieb absentuje. Taktiež v prípade, ak dôjde k zavedeniu novej dane, je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá, akým spôsobom bude daňové zaťaženie ďalej distribuované (t. j. akým spôsobom bude prenášané na konečných spotrebiteľov), a to za toho predpokladu, že nebude dochádzať ku krížovému prenášaniu nákladov a rizík medzi jednotlivými druhmi poistenia a teda aj k „vykrývaniu strát“ v jednej oblasti poistenia z druhej oblasti poistenia. Stanovenie rozdielnych sadzieb bez náležitého odôvodnenia spolu s možnosťou takéhoto „krížového dotovania“ medzi jednotlivými oblasťami poistenia môže v konečnom dôsledku deformovať trh a zvýhodňovať niektorých podnikateľov s priaznivou štruktúrou portfólia existujúcich poistných zmlúv vzhľadom na navrhované sadzby. b) Naviac, uvedeným môže dochádzať aj k poskytnutiu štátnej pomoci zo strany štátu, pričom posúdenie tohto aspektu v návrhu absentuje. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie požíva autonómiu vo vzťahu k daňovému systému, akékoľvek opatrenie v oblasti daní však musí byť v súlade s pravidlami pre štátnu pomoc. V tomto kontexte by každé opatrenie v oblasti priamych alebo nepriamych daní malo byť konštituované a posudzované aj z hľadiska potenciálneho poskytnutia štátnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh zákona obsahuje rôzne sadzby pre jednotlivé odvetvia a druhy poistenia (čo môže predstavovať selektívne zvýhodnenie konkrétnych podnikov), resp. ustanovenie tejto dane výhradne pre poisťovne, je v súlade s rozhodovacou praxou európskych súdov potrebné posúdiť, či takto nastavenou právnou úpravou nepriameho zdanenia poistenia nemôže prísť k poskytnutiu štátnej pomoci v zmysle čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Keď členské štáty prijmú širšie opatrenia týkajúce sa všetkých podnikov, ktoré spĺňajú určité kritériá, pričom týmito opatreniami sa znižujú poplatky, ktoré by tieto podniky za bežných okolností museli hradiť (napríklad oslobodenie od dane alebo jej časti pre podniky spĺňajúce určité kritériá), je potrebné posúdiť, či ide o opatrenia selektívneho charakteru. V týchto prípadoch by sa selektívnosť opatrení mala spravidla posudzovať analýzou v troch krokoch. Po prvé sa musí identifikovať referenčný systém. Po druhé je potrebné stanoviť, či dané opatrenie predstavuje výnimku v rámci tohto systému tým, že sa pri ňom rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú vzhľadom na vlastné ciele systému v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Stanovenie toho, či existuje výnimka, je kľúčovým prvkom tejto časti testu a umožňuje dospieť k záveru v súvislosti s tým, či je opatrenie prima facie selektívne. Ak predmetné opatrenie nepredstavuje výnimku v rámci referenčného systému, nie je selektívne. Ak však áno (a teda je prima facie selektívne), musí sa v treťom kroku testu určiť, či je táto výnimka odôvodnená povahou alebo všeobecnou štruktúrou (referenčného) systému Ak je prima facie selektívne opatrenie odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému, nebude sa považovať za selektívne, a nebude sa naň teda vzťahovať článok 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, t. j. také opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc. Záver: Vo všeobecnej časti návrhu zákona o dani z poistenia predkladateľ uvádza, že doterajší odvod z neživotného poistenia je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktorý spôsobuje nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu. Predkladateľ by mal v návrhu uviesť aj to, či a akým spôsobom návrh odstraňuje takéto nerovnaké zaobchádzanie s podnikateľmi. Návrh zákona v súčasnej podobe totiž môže viesť napríklad k znevýhodneniu postavenia poisťovní zaoberajúcich sa len poistením v oblasti životného poistenia na slovenskom trhu, nakoľko poisťovne poskytujúce produkt životného poistenia nemajú ako zakomponovať novú daň do existujúcich zmlúv, teda na rozdiel od iných poisťovní, poskytujúcich aj neživotné poistenie, budú v nerovnakom postavení. Vzhľadom na uvedené, poisťovne univerzálneho typu budú mať zvýhodnenú pozíciu vo vyrovnaní sa s novou nákladovou položkou v porovnaní s poisťovňami, ktoré sa zaoberajú špecializovanými produktami poistenia. Úrad z vyššie uvedených dôvodov žiada podložiť/odôvodniť výšku sadzieb pri jednotlivých druhoch poistenia (vrátane vyššie uvedeného posúdenia selektívnosti návrhu z hľadiska pravidiel v oblasti štátnej pomoci) za súčasného stanovenia jasných pravidiel pre ďalšiu distribúciu poistného, spolu s tým, aby nedochádzalo ku krížovému „dotovaniu“ medzi jednotlivými druhmi poistenia a tým aj k nerovnováhe a zvýhodneniu určitých cieľových oblastí poistenia. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) vo všeobecnosti k návrhu zákona Navrhovaným rozšírením daňovej povinnosti dôjde k výraznému zvýšeniu priamych finančných nákladov pre (potenciálne) subjekty pôsobiace na trhu poistenia. Na jednej strane, takéto zvýšenie priamych finančných nákladov môže pôsobiť ako bariéra vstupu na trh pre nové subjekty, ktoré pri zvažovaní svojho pôsobenia poistenia na území Slovenskej republiky budú posudzovať aj priame finančné náklady s tým súvisiace. Zo súťažno-právneho hľadiska pritom vysoké bariéry vstupu vytvárajú ochranu pred potenciálnou konkurenciou a zvyšujú riziko kolúzie, pretože podnikatelia sa nemusia obávať jej destabilizácie zo strany novo vstupujúcich subjektov. Zároveň zahraničné subjekty už pôsobiace na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky zahraničnej poisťovne, rovnako ako poisťovne z iného členského štátu, nebudú mať záujem o vykonávanie poistnej činnosti v oblasti poistenia na území Slovenskej republiky, a to z dôvodu zvýšenej daňovej povinnosti. Existuje teda potenciálne riziko odchodu týchto subjektov zo slovenského trhu poistenia do iného členského štátu s priaznivejšou právnou úpravou daňovej povinnosti, čo bude mať za následok zníženie ponuky v oblasti poistenia. V nadväznosti na uvedené si dovoľujeme navrhnúť, aby predkladateľ v rámci hodnotenia možného dopadu navrhovanej právnej úpravy porovnal daňové zaťaženie jednotlivých sektorov poistenia s inými členskými štátmi Európskej únie. Vzhľadom na existenciu jednotného trhu Európskej únie podľa úradu nie je žiadúce prijímať takú legislatívnu úpravu, ktorá môže mať potenciál vylúčenia vstupu konkurentov z ostatných členských krajín na trh. Práve naopak, je v záujme podpory a ochrany hospodárskej súťaže prijímať takú legislatívnu úpravu, ktorá konkurenčné prostredie podporuje. Prípadným problémom pri aplikácii zákona, ktoré uvádzame nižšie sa dá predísť stanovením jasných pravidiel zdaňovania, napr. podobným systémom výberu dane, ako je to v prípade dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane, uplatňovaním novej dane pravdepodobne dôjde k preneseniu zvýšených nákladov poisťovní na predmetné daňové zaťaženie na spotrebiteľov (poistníkov). Takáto úprava môže mať preto negatívny vplyv aj na spotrebiteľov, keďže môže viesť k zvýšeniu cien poistného a teda k zvýšeniu cien pre koncových spotrebiteľov. Zavedenie tejto dane povedie k zvýšeniu minimálnych hraníc poistného pre jednotlivé produkty v oblasti poistenia a to by mohlo mať zo strednodobého ako aj z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na uzatváranie poistných zmlúv v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva a v širšom kontexte ide o zníženie ochrany majetku obyvateľstva v prípade škodových udalostí. Zavedenie navrhovanej dane z poistenia môže v prípade zachovania cien poistného viesť tiež k výraznému zníženiu kvality ponúkaných poistných produktov napr. rozšírením výluk z poistného a obmedzením výšky krytia. Túto pripomienku úrad predložil už v minulosti k zákonu, ktorým došlo k zavedeniu odvodu z neživotného poistenia. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) prílohe 9. V prílohe v časti A odporúčame bod 12 upraviť takto: „12. Poistenie zodpovednosti a) za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla vnútrozemskej plavby1), b) vlastníka námornej lode2), c) za škody spôsobené prevádzkou rekreačného plavidla3).". Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 3 znejú: „1) § 27 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z. 2) § 40a zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3) § 59 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“. Odôvodnenie: Návrh zákona je potrebné zosúladiť s platnými právnymi predpismi v oblasti vodnej dopravy, a to s § 27 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z., § 40a a § 59 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Text „vrátane zodpovednosti dopravcu“ je duplicitný s bodom 10 časti A prílohy. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) prílohe 7. V prílohe v časti A odporúčame bod 6 upraviť takto: „6. Poistenie škôd na a) plavidlách vnútrozemskej plavby, b) námorných lodiach, námorných jachtách a námorných rekreačných plavidlách.“. Odôvodnenie: Návrh zákona je potrebné zosúladiť s platnými právnymi predpismi v oblasti vodnej dopravy, a to s § 2 písm. e) zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s § 2 písm. b) až g) zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Čl. II 5. V Čl. II odporúčame novelizačnú inštrukciu upraviť takto: „V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slová „predpisu90a)“ vkladá čiarka a slová „daň z poistenia platná poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu90ab)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 90ab znie: „90ab) Zákon č. .../2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Čl. IV 6. V Čl. IV odporúčame prílohu č. 1 Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zosúladiť s pripomienkami uvedenými v bodoch 7 až 9. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) prílohe 8. V prílohe v časti A odporúčame bod 11 zosúladiť s § 42 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) k § 14 návrhu zákona Úrad navrhuje jednoduchšie a prehľadnejšie stanovenie prechodných ustanovení, napr. tak, aby nová sadzba dane bola jednotne uplatňovaná od 01.01.2019. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Čl. I § 5 ods. 2 Navrhujeme slová „podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c)“ nahradiť slovami „podľa odseku 1 písm. a) až c)“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K § 2 návrhu zákona - vymedzenie pojmov V § 2 návrhu zákona navrhujeme doplniť písmeno e): "e) dňom prijatia platby poistného sa rozumie deň, kedy bola poistná suma pripísaná na účet poisťovateľa; v prípade nepripísania poistného na účet poisťovateľa z akéhokoľvek dôvodu sa za deň prijatia platby poistného rozumie deň, kedy bola platba poistného z akéhokoľvek dôvodu účtovne zaevidovaná ako prijatá. Zároveň navrhujeme v celom rozsahu odstrániť ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b), c), ods. 2, ods. 3 a ods. 6, § 6 ods. 2, § 6 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. c) návrhu zákona. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava možnosti výberu spôsobu vzniku daňovej povinnosti zavádza podľa nášho názoru zbytočne komplikovaný systém. Takáto rôznosť otvára možnosť vzniku neprehľadnosti a nefunkčnosti celého systému. Ak má byť poistná daň zavedená, odporúčame vytvoriť jednoduchý a prehľadný spôsob výberu dane z poistenia. Ak definícia prijatia platby poistného môže v praxi vykazovať rôzne možné interpretácie, je potrebné sa zamerať v komunikácii s finančným trhom na jej čo najpresnejšie zadefinovanie. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K § 4 ods. 2 návrhu zákona - osoba povinná platiť daň správcovi dane Navrhujeme § 4 ods. 2 preformulovať nasledovne: "(2) Ak je poistná zmluva uzavretá medzi poistníkom a viacerými poisťovateľmi, platiteľom je každý poisťovateľ samostatne v rozsahu svojho podielu na sume prijatého poistného z poistnej zmluvy." Odôvodnenie: Spolupoistenie predstavuje zo svojej podstaty rozdelenie rizika na viaceré poisťovne z dôvodu, že jedna poisťovňa dané poistné riziko nedokáže z akýchkoľvek dôvodov poistiť v rámci svojich poistných alebo zaistných kapacít. V praxi sa spolupoistenie uplatňuje najmä u tzv. veľkých poistných rizikách, kde poistné môže dosahovať desiatky tisíc eur. Viazanie finančných prostriedkov v zmysle navrhovaného modelu bude jednak diskriminačné na jednotlivé poisťovne, zároveň je účtovné viazanie takýchto finančných prostriedkov na dlhšiu dobu problematické pre menšie poisťovne alebo poisťovne, ktoré sa na spolupoistení podieľajú výrazne menšou časťou. Nie je tiež zrejmé, ako by takéto de facto vzájomné ručenie fungovalo v praxi, najmä pri rôznej forme možnosti úhrady poistného, ak takýto spôsob naďalej ostane v zákone. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K § 8 návrhu Navrhujeme prehodnotiť a znížiť výšku všetkých sadzieb plánovanej dane z poistenia. Odôvodnenie: Nastavenie výšky poistného pri jednotlivých typoch poistenia bolo vykonané bez akéhokoľvek zhodnotenia súčasného stavu poistenia v jednotlivých segmentoch. Domnievame sa, že nastavenie malo byť vykonané po komunikácii s jednotlivými subjektami finančného trhu, a to najmä so zástupcami poisťovní. Vo všeobecnosti je však možné konštatovať, a túto skutočnosť jednoznačne potvrdilo zavedenie 8% odvodu v minulosti, že klient pôsobiaci v podmienkach Slovenskej republiky je vysoko citlivý na zvyšovanie ceny poistného a zavedenie dane v rovnakom rozsahu môže mať porovnateľné dôsledky s dôsledkami zavedenia 8% odvodu, na ktoré týmto v celom rozsahu odkazujeme. Dovoľujeme si tiež upozorniť na skutočnosť, že poistný odvod bol zavedený výlučne v tzv. neživotnom poistení, daň z poistenia však zaťažuje aj tzv. životné poistenie. Z pohľadu navrhovaných sadzieb ide teda o výrazné navýšenie oproti súčasnému stavu. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) Všeobecná pripomienka Zásadne nesúhlasíme so zavádzaním novej dane a s ďalším zvyšovaním daňovo-odvodového zaťaženia v Slovenskej republike. Odôvodnenie: Celkové daňovo-odvodové zaťaženie podnikov v Slovenskej republike je už v súčasnosti s úrovňou 51,6 % piate najvyššie spomedzi krajín Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu, nová daň spôsobí ďalšie navýšenie tejto úrovne a zníži konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K § 7 ods. 1 a 2 návrhu zákona - oprava základu dane a dane V § 7 ods. 1 zákona navrhujeme doplniť možnosť zvýšenia poistného a v § 7 ods. 2 zákona navrhujeme doplniť možnosť zníženia poistného. Odôvodnenie: V praxi nie je možné vylúčiť akékoľvek posuny súvisiace s výškou poistného súvisiace s nastavením poistnej zmluvy napr. z dôvodu škodovosti klienta a pod., na základe čoho navrhujeme nechať rozšírenú možnosť upravovať daň z poistenia nielen v rámci jej zníženia v zmysle ust. § 7 ods. 1, ale aj zvýšenia v zmysle ust. § 7 ods. 2. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) K návrhu zákona ako celku Nesúhlasíme s predloženým návrhom zákona. Navrhovaná právna úprava je nesystémová a nesprávna. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“. Z uvedenej právnej úpravy tohto občianskoprávneho vzťahu (!) je zrejmé, že navrhované zdanenie poistného v odvetviach neživotného poistenia a v odvetviach životného poistenia bez akéhokoľvek rozumného dôvodu postihne predovšetkým tých, ktorí svoje už zdanené úspory použijú na finančné zabezpečenie seba a svojej rodiny pre prípad, že nastane poistná udalosť - či už na ich zdraví alebo majetku. Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou teda sankcionuje zodpovedné správanie poistníkov. Naviac, predložená právna úprava by sa mala vzťahovať aj na poistné vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy. Tým predložený návrh nerešpektuje jeden zo základných princípov právneho štátu - zákaz retroaktivity. Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadného charakteru. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail