LP/2018/9 Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 6 ods. (1) - (5) Navrhujeme zmeniť definíciu na "základom dane je suma prijatého čistého poistného zníženého o daň". Odôvodnenie: V praxi sa bežne stretávame s prípadom, že poistenie je uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa. Jeho činnosť je poradensko-sprostredkovateľská, preto nie je osobou povinnou platiť daň. Jeho odmena býva už zahrnutá. Zákon by mal teda stanoviť podmienku, že v prípade ak poistné už obsahuje odmenu sprostredkovateľovi, musí byť takáto odmena definovaná explicitne a táto časť nepodlieha takémuto zdaneniu. Rovnako by mal zákon prikazovať explicitne vymedzovať jednotlivé poistné riziká a príslušné poistné, aby si spotrebiteľ mohol správne skontrolovať výšku dane. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 8 Navrhujeme znížiť navrhované sadzby. Odôvodnenie: Sadzby so sociálnym aspektom (podľa vysvetľujúcej správy) nie sú správne navrhnuté - navrhujeme nulovú daň i na poistenie úrazu, choroby, poistenie hypotekárneho úveru, alebo poistenie z rôznych fiannčných strát z vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z nedostatočného príjmu. Navyšenie má poistnie okrem iného aj funkciu zabezpečenia rizikovej investície - t.j. zvýšením nákladov na napr. exportný úver sa investícia môže predražiť a tým pádom stratí právnická osoba záujem investovať do daného obchodu a SR príde o časť zisku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 3 ods. (1) Navrhujeme explicitne definovať, že 100% alebo aspoň väčšina rizika musí byť fyzicky umiestnené na území SR. Odôvodnenie: Z definície nie je jednoznačné, ako sa budú posudzovať tzv. celosvetovo pôsobiace poistné zmluvy. Typickým príkladom môže byť zodpovednosť za škodu spôsobenú výrobkom, pričom fakturácia medzi jednotlivými krajinami nemusí zodpovedať počtu obyvateľom alebo pobočkovou sieťou výrobcu v rámci krajiny. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) § 3 ods. (2) d Navrhujeme písmeno "d" vypustiť z návrhu zákona. Odôvodnenie: Písmeno "d" definuje akýkoľvek iný prípad, ktorý nie je definovaný v písmenách "a - c" a poistník má sídlo na Slovensku, resp. predmet poistenia sa nachádza na Slovensku. Nie je teda jasné, aký význam malo taxatívne vymenuvávať písmená "a-c", ak sa vždy môžme oprieť o tvdenie, že išlo o "iné prípady". Takáto definícia zakladá predpoklad na nejednoznačné a netransparentné označenie, preto ju navrhujeme z návrhu zákona vypustiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) celý zákon Chýba akákoľvek logika prečo by mala právnická alebo fyzická osoba platiť daň z poistenia. Odôvodnenie: Istenie nie je prostriedok na získanie nejakej výhody alebo na dosahovanie zisku, naopak sa jedná o nákladovú položku, aby bol poistený chránený voči škode. Nie je nám preto známy dôvod, prečo by sociálny štát mal zdaňovať náklady právnických a fyzických osôb. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Všeobecná zásadná pripomienka RÚZ navrhuje stiahnuť návrh zákona z legislatívneho procesu. RÚZ rozporuje nižšie uvedené tvrdenia uvedené v sprievodných dokumentoch k návrhu: A. Zdanenie poistenia je štandard používaný v EÚ – (DS, A. Všeobecná časť ) Pravdou je, že viacero európskych štátov vyberaním nepriamych daní alebo parafiškálnych odvodov fakticky iba obchádza smernicu 2006/112/ES (pôvodne z roku 1977) , na základe ktorej je poisťovníctvo v EÚ oslobodené od dane z pridanej hodnoty, pretože neslúži k vytváraniu novej pridanej hodnoty, ale k obnoveniu hodnôt, ktoré už existovali, ale boli zničené alebo poškodené poistnou udalosťou. Rôzne štáty majú k takémuto konaniu rôzne motívy. Spoločným znakom vo väčšine štátov však je, že daň z poistného, resp. parafiškálne odvody slúžia ku konkrétnemu účelu, alebo sú vyvážené iným systémovým opatrením – napr. ak je zavedená daň z poistného v životnom poistení, tak neexistuje žiadna daň z výnosu , je podporované ukončenie poistnej zmluvy v riadne dohodnutom čase a daňovo znevýhodnené je iba predčasné ukončenie zmluvy . B. Navrhovaná daň z poistného nahrádza nesystémový a neefektívny odvod z poistného z neživotných poistení, zavedený od 1.1.2017 ( Doložka vybraných vplyvov, bod 3.) „Nesystémový a neefektívny“ odvod 8 % z neživotných poistení bol zavedený od roku 2017 s odôvodnením, že sa „iba“ rozširuje povinnosť poisťovní platiť taký istý odvod, ako sa platí už od roku 2002 z PZP . Rozšírenie povinnosti platiť odvod z povinného poistenia aj na všetky dobrovoľné neživotné poistenia bolo samo osebe neústavné, hlavným dôvodom zrejmej neústavnosti pôvodného návrhu celoplošného odvodu však bola retroaktivita. Preto bol tento odvod nakoniec zavedený iba na poistné zmluvy, ktoré boli uzavreté po 1.januára 2017 (tzv. nové zmluvy) a vôbec sa netýkal životných poistení. Preto tvrdenie predkladateľa, že sa iba nahrádza odvod daňou je neúplné a v rozpore so skutočnosťou, že sa navrhuje celoplošná daň na všetky poistenia nielen neživotné ale aj životné a nielen na nové zmluvy ale na všetky, t.j. aj „staré“. Navyše – návrh zákona tak ako bol predložený do MPK, je opätovne nesystémový a opätovne umožňuje nejednoznačný výklad. Táto nesystémovosť je umocnená návrhom rôznych sadzieb dane pre jednotlivé odvetvia, ktoré spôsobia rôzne aplikačné problémy (napr. úrazové poistenie ako samostatné poistenie bude posudzované inak ako pripoistenie v životnom poistení) ale aj kombinácia viacerých rizík na jednej poistnej zmluve ( napr. cestovné poistenie) bude implementovateľná len za cenu vysokých nákladov. C. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (DS, A. Všeobecná časť) Návrh zákona opätovne vyvoláva obavy z jeho retroaktívneho uplatňovania, keďže daň sa uplatňuje na všetky poistné zmluvy aj tie uzavreté pred účinnosťou zákona. Vznikne nová daňová povinnosť, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nebola známa, čím sa dávnejšie uzatvorená zmluva môže stať pre jednu zúčastnenú stranu nevýhodná. Buď pre klienta alebo pre poisťovňu , podľa toho, na koho ťarchu sa daňová povinnosť bude realizovať. D. Návrh zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér (Doložka vybraných vplyvov, bod 3.4) V skutočnosti zavedením dane na životné poistenia pôjde o výraznú konkurenčnú nevýhodu poistenia voči investičným/sporiacim produktom ostatných subjektov finančného trhu (napr. podielovým fondom, dôchodkové sporenie) a životných poisťovní oproti ostatným poskytovateľom finančných služieb. E. Nižšia sadzba dane pre poistenie úrazu a choroby má sociálny rozmer (DS osobitná časť K § 8) Návrh predpokladá sadzbu dane pre poistenie úrazu a choroby vo výške 4 % , kým na väčšinu neživotných poistení až 8 %. Tvrdenie, že zdanenie poistení, ktoré majú vyslovene pomôcť ľuďom v núdzi má sociálny charakter, pretože sa použije nižšia daň považujeme za cynické. F. Administratívne náklady sektora nie je možné kvantifikovať (Doložka vybraných vplyvov, bod 3.3.3) MF SR uvádza náklady na strane FR SR (276 tis. EUR), ale ohľadom administratívnych nákladov podnikateľských subjektov je v doložke vplyvov konštatované, že poisťovniam síce vzniknú rôzne administratívne náklady (zmena IT systémov, s prekalkulovaním cien poistných produktov, s úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov potrebných pre správne určenie dane), ale nie je možné ich kvantifikovať.“ Navrhovateľ však poisťovniam ani nedal šancu to kvantifikovať, pretože sektor sa o obrovskej administratívnej náročnosti dozvedel až z návrhu zákona zverejneného v MPK. G. Vyhodnotenie konzultácii (Doložka vybr. vplyvov, bod 3.2) MF SR tu uvádza , že pri konzultácii SLASPO víta zmenu odvodu na daň, ale že ich postoj k dani je opatrný, keďže nebol predložený žiadny konkrétny návrh a že kladne prijali informáciu, že sa daň bude vzťahovať iba na odvetvia neživotného poistenia . Tiež žiadali o dostatočný čas na implementáciu , najmenej do 1.1.2019. Realita návrhu zákona, ktorý uvažuje so zdanením všetkých poistení ( aj životných) , s rôznymi sadzbami , bez primeraného času na prípravu však ide vysoko nad rámec konzultácií. S poľutovaním konštatujeme, že konzultácia sa úplne minula účinkom Negatívne dôsledky návrhu pre poistníkov: • Daň negatívne ovplyvní rozpočet všetkých poistníkov – rovnako verejnej správy , podnikov ale aj domácností (- MF SR si je toho plne vedomé - viď. Doložka vybr. vplyvov, bod 3.3) • Nepriama daň z poistného má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov, pri každom platení bežného poistného v životnom a neživotnom poistení bez toho, aby bola kompenzovaná primeranými daňovými úľavami na „výstupe“, t.j. napr. v životnom poistení pri vyplácaní poistného plnenia, kde je výnos zaťažený daňou z príjmu. • Občania ( spotrebitelia) budú postihnutí trojnásobne: o V oblasti životného poistenia pôjde trojnásobné zdanenie, pretože poistenie si platia zo zdaneného príjmu, zdanený majú aj výnos z poistenia a ešte by mali zaplatiť aj daň z poistného, čo pri súčasnej výnosnosti aktív môže vo výsledku znamenať celkový záporný výnos. o Neživotné poistenie si občan tiež kupuje zo zdanených peňazí, za svoje zodpovedné správanie zaplatí daň a na rozdiel od podnikateľských subjektov si poistné nemôže odpočítať zo základu dane. Negatívny dopad na sektor poisťovníctva • Stagnácia resp. zníženie záujmu o poistenie, ktorý je už v tejto chvíli aj tak veľmi nízky • Obmedzenie investícii do vývoja, IT a skvalitňovania služieb klientom a tým aj zhoršeniu konkurenčného postavenia v porovnaní s inými subjektmi finančného trhu • Účelnosť využitia finančných prostriedkov získaných z dane z poistenia Podľa návrhu zákona budú poisťovne daň z poistenia vyberať a platiť do štátneho rozpočtu. Predkladateľ nikde neuvádza ako budú finančné prostriedky zodpovedne sa správajúcich občanov a firiem použité. Nová daňová povinnosť by možno bola akceptovateľnejšia, ak by predkladateľ, rovnako ako je štandardné v ČŠ EÚ, ktoré ju majú zavedenú, účelovo viazal získané financie na prevenciu, príp. odstraňovanie následkov poistných udalostí. Navrhovanou daňou sa však získané finančné prostriedky stratia v štátnom rozpočte a reálne sa tak daň z poistenia stáva iba ďalšou daňou a poistenie sa stáva luxusom, hoci je a malo by zostať základnou nutnosťou ochrany zdravia, majetku, či vlastnej zodpovednosti FO a PO. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 4. Zásadná pripomienka k čl. I., §3 V § 3 odsek 1 navrhujeme vypustiť slová: „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“ Odôvodnenie Zavedenie dane zo životného poistenia by malo vplyv na konkurencie schopnosť poistných produktov oproti iným investičným nástrojom ako aj voči sporeniu v bankových inštitúciách, ktoré nie sú takouto daňou zaťažené. Táto nová daň by zvýšila daňovú záťaž poistníkov, keďže okrem tejto novej dane sú poistníci/poistení povinní platiť aj daň z výnosu pri dožití poistnej zmluvy, resp. výplate odkupnej hodnoty. Navyše, fyzické osoby si kupujú životné poistenie už zo zdaneného príjmu. Poistníkov bude táto nová daň odrádzať zabezpečiť si formou životného poistenia ďalší zdroj príjmu v dôchodkovom veku. Za týchto podmienok by mohol nastať problém aj pri distribúcii poistných produktov, pretože sprostredkovatelia by v súlade s platnou legislatívou nemohli ponúkať životné poistenia so sporivou alebo investičnou zložkou klientovi, ak by bolo zrejmé, že investovanie prostredníctvom iných subjektov než poisťovne je pre klienta výhodnejšie, keďže by sa na takúto investíciu nevzťahovala obdoba dane z poistenia. Pre životné poistenia by to znamenalo podstatný pokles v uzatváraní nových zmlúv a pravdepodobne aj predčasné ukončenie existujúcich poistných zmlúv. O tom, aký katastrofálny dopad môže mať uvalenie dane na životné poistenia na poistný trh, svedčí situácia z Belgicka, kde v roku 2013 zvýšili daň na životné poistenia z 1,1% na 2,0%. Podľa štatistík OECD, predpísané poistné v životnom poistení v Belgicku kleslo z 27,1 mld.USD na konci roku 2012 na 17,0 mld. USD na konci roku 2015, čo je pokles o viac než 37%. Daň z poistenia uvalená na životné poistenia uzatvorené na pred účinnosťou zákona by mala retroaktívny charakter buď na klienta, ak by sa mu navýšila platba, ktorú musí platiť poisťovni, alebo na poisťovne, ak by mali povinnosť odviesť daň bez možnosti navýšenia platby (čo by však bolo v rozpore s nastavením dane z poistného ako nepriamej dane). Je pravdepodobné, že pre jednu zo zmluvných strán by sa staré zmluvy stali v dôsledku dane z poistenia nevýhodné. Kým však klient môže pre neho nevýhodnú zmluvu vypovedať (v súlade so zmluvnými podmienkami aj predčasné ukončenie takejto zmluvy môže byť pre klienta stratové), poisťovňa tak urobiť nesmie (pozri § 800 ods. 3Občianskeho zákonníka). Dlhodobé udržiavanie takýchto nerentabilných zmlúv v kmeni by mohlo pre poisťovňu mať fatálne následky v podobe problémov so solventnosťou. Životné poistenia sa uzatvárajú na dlhé obdobia (zvyčajne viac než 10 rokov, často aj na 30 rokov). Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorné poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Do zvláštnej situácie by sa po zavedení dane zo životného poistenia dostali občania, ktorí si poistenie uzatvorili v čase, keď ich štát k tomu nabádal daňovým zvýhodnením, ktoré neskôr zrušil, a teraz naopak, toto poistenie zaťaží daňou.Preto považujeme za akútne, aby štát namiesto zavedenia dane z poistného v životnom poistení naopak motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, a podporoval zodpovedných ľudí daňovými úľavami. Trestanie týchto zodpovedných ľudí nepriamou daňou rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu považujeme za anti sociálne. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 2. Zásadná pripomienka k čl. I., §2 V § 2 Vymedzenie pojmov navrhujeme vložiť nové písmeno e), ktoré znie: „e) daňovníkom osoba, ktorá je ako poistník označená v poistnej zmluve.“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu daňovníka. Aj keď pri nepriamych daniach (ani v DPH ani v spotrebných daniach) nemáme v daňových zákonoch definovaného daňovníka, v prípade zavádzania takejto novej dane, ktorá nemá na našom území žiadnu tradíciu považujeme za nevyhnutné jasne uviesť, že daňovníkom má byť poistník. Na zamedzenie interpretačných problémov zo zákona musí byť zrejmé, že poisťovňa je len osoba povinná odviesť daň. Toto je nevyhnuté už aj s odkazom na navrhované ustanovenie § 4 ods. 1, písm. b) kde je jasne uvedené, že osobou povinnou platiť daň správcovi dane je poistník, ktorý zaplatil poistné .... Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 3. Zásadná pripomienka k čl. I., §2 V § 2 Vymedzenie pojmov navrhujeme vložiť nové písmeno f), ktoré znie: „f) protihodnotou, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme, je súčet poistného a dane z poistenia v zmysle tohto zákona.“. Odôvodnenie Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu protihodnoty, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme. Obdobne je definovaná protihodnota aj v zákone o DPH. Je potrebné odlíšiť poistné od dane z poistenia, aby sa napr. v prípade budúcich zmien sadzby dane nemuselo meniť poistné, ktoré je kľúčovým parametrom na poistnej zmluve a odvíjajú sa od neho aj ďalšie transakcie (provízia sprostredkovateľovi, zaistenie, ...). Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 5. Pripomienka k čl. I., § 3 V § 3 ods. 2 písm. c): navrhujeme vypustiť písmeno c) Odôvodnenie: Podľa nášho názoru nie je dôvod z daňového hľadiska rozlišovať 4-mesačné cestovné poistenia a dlhšie poistenia (reálne aj pri ročnom cestovnom poistení sa zvyčajne nepredpokladá pobyt poisteného v zahraničí počas celého roka, ale iba opakovaný krátkodobý pobyt) a nasledujúce písmeno d) pokrýva aj cestovné poistenie osôb s trvalým pobytom na Slovensku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) Príloha k zákonu - časť B poistné odvetvia životného poistenia Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov: "Bod 1 písmeno b - doplniť že sa nejedná o dôchodkové poistenie v 2. a 3.ťom pilieri tak ako je uvedené v paragrafe 9 Bod 2 - nie je nám jasné prečo je poistenie pre prípad narodenia dieťaťa a pre prípad uzavretia manželstva brané ako poistenie so sociálnou sadzbou Bod 4 - nie je nám jasné prečo je zdravotné poistenie uzavreté v UK alebo v Írsku brané ako poistenie so sociálnou sadzbou" Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 6. Pripomienka k čl. I., §3 V § 3 ods. 2 písm. d): navrhujeme nové znenie písm. d) : „d) ide o iné prípady ako uvedené v písmenách a) až c) a poistený má v tuzemsku trvalý pobyt, bydlisko alebo, ak je poistník právnickou osobou, jeho sídlo alebo prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, sa nachádza v tuzemsku.“. Odôvodnenie Keďže zákonodarca stanovuje ako základné kritérium pre vznik daňovej povinnosti tú skutočnosť, že poistené riziko sa nachádza v tuzemsku považujeme za potrebné podotknúť, že poistnou zmluvou nemusí byť nevyhnutne poistený poistník ale ním môže byť aj iná osoba (poistený). Druhá zmena zjednocuje legislatívnu definíciu trvalého pobytu, bydliska. Zároveň navrhujeme vypustiť povinnosť poisťovne zisťovať a sledovať obvyklý pobyt svojich klientov, pretože poisťovňa nemá žiadne technické možnosti ani oprávnenia na zisťovanie obvyklého pobytu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 9. Pripomienka k čl. I., § 4 odsek 1 písm. c) Navrhujeme znenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, kto je osobou povinnou platiť daň v prípade, že sú preúčtované náklady za poistné riziko umiestnené v tuzemsku inou osobou ako poistníkom. Odôvodnenie V prípade zachovania formulácie je možné obchádzanie zákona tak, že poistník (osoba A) uzatvorí poistenie v zahraničnej poisťovni, preúčtuje a prefakturuje ho v napr. 100% výške inej osobe a táto osoba B, ktorá ho potom prefakturuje osobe C (SK osoba, ktorá má napr. riziko umiestnené v SR). Osoba C nie je povinná platiť daň lebo jej nepreúčtovala náklady osoba A (poistník) ale iná osoba. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 7. Pripomienka k čl. I. § 4 odsek 1 V ods. 1) prvá veta navrhujeme nahradiť slovo „ platiť“ slovom „odviesť“. Rovnakú zmenu navrhujeme spraviť v nadpise § 4. Odôvodnenie Navrhovaný zákon má za cieľ zaviesť nepriamu daň, ktorú platí poistník predovšetkým poisťovni. Poisťovňa v takom prípade iba prijme daň a následne je povinná ju odviesť štátu. Sloveso „odviesť“ lepšie vystihuje proces platenia dane od povinného subjektu smerom ku štátu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 8. Pripomienka k čl. I. § 4 odsek 1 písm. b) Navrhujeme nové znenie písmena b: „b) poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni alebo za neho zaplatil poistné zahraničnej poisťovni iný subjekt; ak poistník preúčtuje poistné právnickej osobe podľa písmena c), je platiteľom v rozsahu poistného, ktoré tejto osobe nepreúčtuje“. Odôvodnenie Žiadame o zmenu formulácie tak, aby zaplatenie poistného nebolo viazané na poistníka t.j. aby osobou povinnou platiť bol poistník bez ohľadu na to, či poistné zaplatil on sám alebo iná osoba. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 11. Zásadná pripomienka k čl. I, § 4 odsek 2 V predposlednej vete navrhujeme slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" nahradiť slovami "na poistnom vyplývajúcom". Zároveň navrhujeme vypustiť poslednú vetu „Za nezaplatenú daň zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetci spolupoisťovatelia.“. Odôvodnenie Potreba nahradiť slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" slovami "na poistnom vyplývajúcom" súvisí s tým, že v praxi existujú poistenia, keď sa spolupoistovatelia podieľajú inou časťou na poistnom a inou na poistnom plnení. Pôvodný text by preto v takýchto prípadoch nebol jednoznačný a mohol by spôsobovať aplikačné problémy. Nie je akceptovateľné, aby jeden obchodný partner zodpovedal za daňové záväzky druhého obchodného partnera (preberanie cudzieho podnikateľského rizika je neprípustné).Pri spolupoistení podľa definície návrhu zákona ide o vzájomnú spoluprácu poisťovní, poisťovní z iného členského štátu a / alebo pobočiek zahraničných poisťovní. Zjednodušene povedané ide o subjekty slovenské a subjekty v rámci Európskej únie. Finančná správa má možnosť vymáhania prípadného daňového nedoplatku od každého zo spolupoisťovateľov buď na základe zákona 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo prostredníctvom príslušnej medzinárodnej legislatívy v rámci Európskej únie (napr. : 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010, 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), 3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016), 4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016). Tieto oprávnenia sú nepomerne silnejšie ako možnosti ostatných spolupoistiteľov na vymáhanie možnej pohľadávky. Finančná správa by teda svoje povinnosti pri správe daní nemala prenášať na podnikateľské subjekty. Navyše, bolo by v rozpore s ustanoveniami § 164 zák. č. 39/2015 o poisťovníctve, keby boli daňové povinnosti spolupoistiteľov riešené odlišne od povinností hlavného spolupoisťovateľa konať v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov a s právom oprávnenej osoby požadovať poistné plnenie iba od hlavného poisťovateľa v prípade, že by tak nebolo vopred dohodnuté. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 13. Zásadná pripomienka k čl. I., § 5 odsek 3 Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Ak prijme platbu dane osoba, ktorá koná v mene a na účet platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. a), dňom prijatia platby poistného je deň, keď platbu prijal platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a). Odôvodnenie V prípade inkasa poistného finančnými sprostredkovateľmi ako aj sprostredkovateľmi poistenia ako doplnkovej služby predávanej spolu s inou službou (napr. leasingové spoločnosti, cestovné kancelárie a pod.) bude iba s veľkými ťažkosťami možné zistiť, kedy sprostredkovateľ prijal platbu dane z poistenia a určiť tak okamih vzniku daňovej povinnosti tak, aby sa platiteľ nedostal do omeškania. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 14. Pripomienka k čl. I., § 5 odseky 4 a 5 V odsekoch 4 a 5 navrhujeme na konci doplniť doplniť vetu „Dňom zaplatenia poistného sa rozumie deň, kedy bola platba odpísaná z účtu platiteľa, alebo deň, keď bol záväzok z poistného vysporiadaný iným spôsobom (napr. započítaním s pohľadávkou).“. Odôvodnenie: Odporúčame objasnenie, že daňová povinnosť vzniká momentom, kedy je platba odpísaná z bankového účtu, pretože platiteľ v tomto prípade nemusí vedieť, kedy bola platba pripísaná na účet protistrany. V prípadoch, keď nedochádza k realizácii platby poistného (napríklad pri spoločnostiach v skupine), odporúčame daňovú povinnosť viazať na vysporiadanie záväzku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 10. Pripomienka k čl. I. § 4 odsek 1, písm. b) a c) Žiadame o definovanie pojmu preúčtovať. Odôvodnenie Z navrhovaného znenia zákona nie je zrejmé čo znamená pojem preúčtovať. Zahŕňa tento pojem aj prípad, že slovenskej organizačnej zložke je alokovaných časť nákladov zriaďovateľa (vrátane poistenia) alebo iba prípady klasickej fakturácie poistného medzi dvomi samostatnými právnickými prípadne fyzickými osobami? Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 16. Zásadná pripomienka k čl. I., § 5 - Vznik daňovej povinnosti Navrhujeme vložiť nový odsek 7, ktorý znie: „( 7) Dňom prijatia platby poistného sa rozumie dátum zaúčtovania úhrady pohľadávky.“. Odôvodnenie V praxi poisťovňa identifikuje platbu na základe bankového výpisu, ktorý dostane nasledujúci pracovný deň po pripísaní platby. Vo veľkej väčšine prípadov hneď pri spracovaní bankového výpisu presne identifikuje platby poistného. V ojedinelých prípadoch však niektoré platby nie sú identifikované okamžite, ale až následne (napr. platba prišla pod nesprávnym variabilným symbolom). Tieto platby sú dočasne na účte tzv. neidentifikovaných platieb a následne sú priradené ku jednotlivým pohľadávkam. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko dní. Takže sa môže stať, že platba prijatá v posledný deň jedného mesiaca je ako uhradená pohľadávka účtovaná až v nasledujúcom mesiaci. Ku koncu prvého mesiaca je účtovaná ako „iný záväzok“. Takýto postup je v súlade so zákonom o účtovníctve a všeobecnou praxou používanou poisťovňami. Pokiaľ by poisťovne mali pre účel dane z poistenia priradiť platbu ku prvému mesiacu, museli by to robiť manuálne. V čase identifikácie platby už môže byť účtovníctvo za prvý mesiac uzatvorené. Takže by vznikali rozdiely medzi sumami pre účely dane z poistenia a pre účely účtovníctva (ktoré je predmetom auditu ako aj dohľadu zo strany štátnych orgánov), dane z príjmov právnických osôb, vykazovania pre NBS a pod. Pre kontrolu dane z poistenia nemôže slúžiť ani priamo bankový výpis, lebo v niektorých prípadoch dostáva poisťovňa platbu poníženú o províziu a v takých prípadoch sa daň počíta z vyššej sumy, než je na bankovom výpise. Správna výška uhradeného poistného je tak známa až pri účtovaní úhrady pohľadávky. Nový odsek navrhujeme v snahe odstrániť zbytočnú manuálnu, ťažko kontrolovateľnú, agendu pričom posun vo vzniku daňovej povinnosti je v dňoch na prelome štvrťrokov, a preto neprichádza ku zníženiu daňových príjmov, ale len ku minimálnemu posunu v prípade limitovaného počtu prípadov. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail