LP/2018/9 Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) § 11 odsek 1 Navrhujeme nové znenie odseku „(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.“. Odôvodnenie: Navrhované štvrťročné obdobie zbytočne navyšuje administratívnu záťaž poisťovní. Navrhovaná zmena nemá negatívny vplyv na výšku odvedenej dane. Zásadná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) § 12 Vedenie a uchovávanie záznamov Navrhujeme vložiť nový odsek, ktorý znie : „(4) Osoba povinná platiť daň správcovi dane podľa § 4, odsek (1), písmeno a) je povinná poistníkovi písomne alebo elektronicky oznámiť výšku dane, ktorá sa na dané poistenie vzťahuje.“. Odôvodnenie Pre účely prehľadnosti pre poistníkov navrhujeme, aby daň z poistenia musela byť separátne vyčíslená na oznámení o predpise poistného, v poistnej zmluve alebo iným spôsobom oznámená poistníkovi. Zásadná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) Čl. V a ostatné súvisiace ustanovenia Žiadame posunúť účinnosť zákona na 1.1.2019 Odôvodnenie Zavádzanie novej dane počas roka je nesystémovým a neštandardným krokom. Okrem výnimočných situácií sú daňové zákony novelizované od 1.1. nasledujúceho roka. Na základe skúseností poisťovní nie je možné takúto obrovskú systémovú zmenu implementovať skôr ako 6 mesiacov po schválení zákona a zverejnení informácií potrebných pre vykázanie v daňovom priznaní. Skoršie zavedenie nie je zo strany poisťovní technicky možné. Pokiaľ príde z dôvodu zavedenia novej dane ku zmene požadovanej platby od poistníka je zo strany poisťovne nutné poistníka informovať. Zároveň musí mať poistník možnosť zrušiť poistnú zmluvu pokiaľ by sa táto stala pre neho nevýhodnou. Poisťovne teda musia klienta dostatočne vopred (najmenej tri mesiace) informovať. V prípade predpisov poistného od 1.10.2018 by informáciu mali zaslať 1.7.2018. Vypracovanie informácie pre klienta je možné až po finálnom znení zákona plus je potrebný čas na technickú úpravu systémov. Ako je uvedené vyššie to je minimálne 6 mesiacov. Potom by zákon musel byť schválený najneskôr 1.2.2018 aby bolo možné si tieto povinnosti splniť k navrhovanému termínu účinnosti zákona. Vyššie uvedený odhad je založený na reálnych skúsenostiach poisťovní s odvodom v zmysle §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Novela zavádzajúca odvod je z 22. novembra 2016 (zákon 339/2016 Z. z.). Účinnosť bola od 1.1.2017 pričom prvý odvod poistného a oznámenie o ňom sa podávalo až do konca decembra 2018 a napriek tomu mali mnohé poisťovne problém s technickým nastavením systému tak, aby si povinnosti voči štátu mohli splniť. V tomto prípade zároveň išlo o úpravu IT systémov v oveľa menšom rozsahu ako je potrebné pre účely dane z poistenia. Zásadná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K § 9 Za slová "osobitných predpisov" odporúčame doplniť slová "a poistenie hnuteľného majetku štátu a nehnuteľného majetku štátu podľa osobitného predpisu x)". Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie: Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Cieľom návrhu zákona je zavedenie dane z poistenia, ktorej bude podliehať poistenie v odvetviach neživotného poistenia a poistenie v odvetviach životného poistenia. Navrhovaným zákonom sa nahradí v súčasnosti platný 8 % odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia podľa zákona o poisťovníctve. Daň z poistenia má mať charakter nepriamej dane a budú ju vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne, ktoré ju vyberú v poistnom. Podľa § 9 návrhu zákona je od dane oslobodené poistenie dôchodku zo starobného sporenia a poistenie dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitných predpisov. Oslobodenie od dane navrhujeme rozšíriť aj na poistenie hnuteľného majetku štátu a nehnuteľného majetku štátu z dôvodu, aby rozpočty štátnych organizácií neboli zaťažované touto nepriamou daňou. Obyčajná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) čl. II V závislosti od konečnej podoby zákona treba upraviť článok II. tak, aby pre každého poistníka jasne stanovoval, že daň z poistenia je daňovo uznaný náklad z pohľadu dane z príjmov. Pokiaľ by v zákone zostala daň zo životného poistenia, bude potrebná o daň z poistenia upraviť aj základ dane FO pri dožití, z ktorého sa počíta zrážková daň. Odôvodnenie Nová daň z poistenia je novým daňovým výdavkom, čo treba zohľadniť vo väzbe na daň z príjmu. Zásadná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) § 14 Prechodné ustanovenie Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Daň sa uplatní, ak poistné obdobie začne plynúť po 31. decembri 2018 a a) platba poistného alebo jeho časti je prijatá platiteľom najskôr po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), b) poistné je predpísané po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b), s výnimkou prípadov kedy platba poistného bola prijatá platiteľom pred 1. januárom 2019. c) poistné je splatné po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c), d) platba poistného alebo jeho časti je zaplatená platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. b) najskôr po 31. decembri 2018, e) preúčtované náklady poistenia sú preúčtované platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) najskôr po 31. decembri 2018.“. Odôvodnenie Navrhované znenie reflektuje navrhovaný posun účinnosti zákona. Ďalej v bode b) uvádzame také prechodné ustanovenia, aby sa zabránilo prípadu, že prijatá platba je predmetom odvodu v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z.z. na základe platby a následne aj predmetom tohto zákona na základe predpisu poistného t.j. prípady, kedy je poistné zaplatené vopred pred začatím plynutia doby poistenia avšak predpis poistného je až po účinnosti tohto zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) celému materiálu Navrhujeme zakotviť do navrhovaného zákona výnimku pre neživotné poistenie v oblasti poľnohospodárstva, teda pre poistenie a) zvláštnych vozidiel podľa § 3 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 725/2004 Z. z. používaných v poľnohospodárstve, b) škôd na majetku používaného na pôdohospodársku produkciu, na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie a majetku používaného na poľnohospodárske účely pri prevádzkované podniku, c) škôd na úrode, d) finančných strát spôsobených škodou na úrode. Odôvodnenie: Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, schváleného Národnou radou Slovenskej republiky dňa 26.04.2016, v časti „Pôdohospodárska politika“, strana 18: „Vláda v spolupráci so záujmovými združeniami vrátane ZMOS prehodnotí vplyv miestnych daní - predovšetkým dane z pozemkov – na poľnohospodárske podnikanie. Vláda prehodnotí daňové zaťaženie farmárov. Vláda navrhne funkčný poisťovací systém za participovania štátu, komerčných poisťovní, prvovýrobcov a ostatných hráčov na agrárnom trhu s cieľom zmierniť dopady škôd spôsobených volatilitou klimatických zmien, ktoré komerčné poisťovne nepoisťujú.“. Je nám síce zrejmé, že povinnosť poisťovní, poisťovní z iných členských štátov a pobočiek zahraničných poisťovní odvádzať časť poistného do štátneho rozpočtu bola v určitom rozsahu zavedená už od 01.01.2017, a to vo forme osobitného odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia (ďalej len „odvod“), avšak MPRV SR pripomína, že si k tomuto návrhu uplatnilo obdobnú pripomienku už pri zavádzaní tohto odvodu, teda v rámci medzirezortného pripomienkového konania č. LP/2016/808, ktoré prebiehalo od 09.08.2016 do 30.08.2016 a ktorého predmetom bol návrh zákona na doplnenie zákona č. 39/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016. MPRV SR vtedy uviedlo, že: „rozšírenie odvodu na odvetvia neživotného poistenia v oblasti poľnohospodárstva môže priniesť negatívne dôsledky, keď jednotlivé subjekty nebudú (v dôsledku zvýšenia poistného) schopné financovať poistenie napr. plodín, zvierat atď. a v dôsledku toho prestanú využívať tieto nástroje ekonomickej stability subjektov, čo v konečnom dôsledku môže viesť k ukončeniu ich poľnohospodárskej výroby, prípadne k požiadavkám subjektov v prípadoch závažných prírodných katastrof na kompenzácie zo štátneho rozpočtu SR.“. Keďže odvod sa zatiaľ podľa § 68a ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. v znení zákona č. 339/2016 Z. z. odvádza len z poistných zmlúv uzavretých po 31.12.2016, je možné, že sa mnohých poľnohospodárov ešte nedotkol, pretože si svoj majetok poistili ešte pred týmto dátumom. To sa však prijatím navrhovaného zákona zmení, pretože daň z poistného sa má v zásade uplatňovať na všetky poistné obdobia, ktoré začnú plynúť po 30.09.2018. Rozumieme, že navrhovanú daň z poistenia by mal s výnimkou podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) navrhovaného zákona platiť poisťovateľ, avšak táto skutočnosť sa v praxi nevyhnutne premietne aj do výšky poistného, ktoré platí poistník. Podľa nášho názoru je kontraproduktívne, keď sa štát na jednej strane pokúša vytvoriť spoločný poisťovací mechanizmus pre poľnohospodárov, ktorý by mohol byť čiastočne financovaný nielen z prostriedkov štátneho rozpočtu, ale aj z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, a keď na druhej strane nepriamo zvyšuje zaťaženie týchto poľnohospodárov poistnými nákladmi prostredníctvom osobitnej dane. Pripomíname, že členské štáty môžu v dôsledku čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poskytovať len takú pomoc v odvetví poľnohospodárstva, ktorá je zlučiteľná s vnútorným trhom Európskej únie. Preto je v praxi pomerne komplikované hľadať nové mechanizmy podpory slovenských poľnohospodárov, pretože Slovenská republika si v dôsledku jednotných pravidiel pre spoločnú poľnohospodársku politiku nemôže svojvoľne zavádzať podporné mechanizmy mimo rámca stanoveného Európskou úniou. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné dôkladne zvážiť každé ďalšie finančné zaťažovanie poľnohospodárov prostredníctvom vnútroštátnych daní, poplatkov či odvodov. Preto MPRV SR navrhuje zaviesť pre poistenie poľnohospodárov výnimku, nakoľko Slovenská republika ako členský štát Európskej únie nedisponuje dostatočnými mechanizmami na to, aby mohla finančné prostriedky získané navrhovaným zákonom od poľnohospodárov účinným spôsobom vrátiť späť do sektora pôdohospodárstva. Zásadná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Všeobecne k návrhu Odporúčame prehodnotiť opodstatnenosť a najmä dopady navrhovanej úpravy. Zároveň odporúčame materiál riadne zdôvodniť a prekonzultovať s verejnosťou. Odôvodnenie: V úvode predkladacej správy a v dôvodovej správe všeobecnej sa uvádza, že „dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane sú doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu“. Z dôvodovej správy, ani ostatných príloh materiálu nie je jasné, čím je tento návrh rozšíriť povinnosť odvádzať daň za všetky životné a neživotné poistenia efektívnejší. Návrh v konečnom dôsledku spôsobí vyššiu administratívnu záťaž pre platiteľov dane, pričom navyše znevýhodní podstatne širšiu skupinu obyvateľstva. Materiál odporúčame preto dôslednejšie prekonzultovať s verejnosťou a jasne komunikovať dopady návrhu všetkým dotknutým subjektom. Obyčajná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) zákonu ako celku Žiadame nepokračovať v legislatívnom procese k návrhu zákona. Odôvodnenie: Prijatie zákona bude mať negatívne dôsledky pre poistníkov: • Daň negatívne ovplyvní rozpočet všetkých poistníkov – rovnako verejnej správy , podnikov ale aj domácností (- MF SR si je toho plne vedomé - viď. Doložka vybraných vplyvov, bod 3.3) • Nepriama daň z poistného má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov, pri každom platení bežného poistného v životnom a neživotnom poistení bez toho, aby bola kompenzovaná primeranými daňovými úľavami na „výstupe“, t.j. napr. v životnom poistení pri vyplácaní poistného plnenia, kde je výnos zaťažený daňou z príjmu. • Občania ( spotrebitelia) budú postihnutí trojnásobne: o V oblasti životného poistenia pôjde trojnásobné zdanenie, pretože poistenie si platia zo zdaneného príjmu, zdanený majú aj výnos z poistenia a ešte by mali zaplatiť aj daň z poistného, čo pri súčasnej výnosnosti aktív môže vo výsledku znamenať celkový záporný výnos. o Neživotné poistenie si občan tiež kupuje zo zdanených peňazí, za svoje zodpovedné správanie zaplatí daň a na rozdiel od podnikateľských subjektov si poistné nemôže odpočítať zo základu dane. Negatívny dopad na sektor poisťovníctva • Stagnácia resp. zníženie záujmu o poistenie, ktorý je už v tejto chvíli aj tak veľmi nízky • Obmedzenie investícii do vývoja, IT a skvalitňovania služieb klientom a tým aj zhoršeniu konkurenčného postavenia v porovnaní s inými subjektmi finančného trhu Účelnosť využitia finančných prostriedkov získaných z dane z poistenia Podľa návrhu zákona budú poisťovne daň z poistenia vyberať a platiť do štátneho rozpočtu. Predkladateľ nikde neuvádza ako budú finančné prostriedky zodpovedne sa správajúcich občanov a firiem použité. Nová daňová povinnosť by možno bola akceptovateľnejšia, ak by predkladateľ, rovnako ako je štandardné v ČŠ EÚ, ktoré ju majú zavedenú, účelovo viazal získané financie na prevenciu, príp. odstraňovanie následkov poistných udalostí. Navrhovanou daňou sa však získané finančné prostriedky stratia v štátnom rozpočte a reálne sa tak daň z poistenia stáva iba ďalšou daňou a poistenie sa stáva luxusom, hoci je a malo by zostať základnou nutnosťou ochrany zdravia, majetku, či vlastnej zodpovednosti FO a PO. Fakty o poisťovníctve na Slovensku: • Komerčné poisťovníctvo plní historicky rolu doplnku štátneho systému sociálneho zabezpečenia, pretože tí ľudia , ktorí v prípade nepriaznivej udalosti majú nárok na plnenie z poisťovne, nežiadajú štát o sociálnu alebo inú podporu • V roku 2016 poisťovne na Slovensku vykázali náklady na poistné plnenia vo výške takmer 1,3 mld. eur. • Podiel poistného na HDP sa na Slovensku pohybuje pod úrovňou 3% a má v ostatných rokoch klesajúcu tendenciu (pre porovnanie v roku 2015 bol priemer tohto podielu v krajinách OECD 8,8%). • Klesá počet poisťovní so slovenskou licenciou, ktorých je v súčasnosti 16 (pred piatimi rokmi ich bolo 20 ). • Napriek tomu sektor poisťovníctva prispel za rok 2016 do štátneho rozpočtu sumou 64,5 mil. EUR (daň z príjmu vo výške 51,4 mil. Eur a osobitný odvod z regulovaných odvetví vo výške 13,1 mil. EUR). • Ďalších vyše 22 mil. Eur odviedli poisťovne poskytujúce povinne zmluvné poistenie MV SR ako 8% odvod na osobitný účet MV SR, z ktorého sa uhrádzajú náklady na plnenie úloh súvisiacich s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky • Daňové zaťaženie poisťovní sa už teraz pohybuje nad úrovňou 28% Poukazujeme tiež na zavádzajúce odôvodnenia predkladateľa na zavedenie dane podľa dôvodovej správy (DS): 1. Zdanenie poistenia je štandard používaný v EÚ – (DS, A. Všeobecná časť ) Pravdou je, že viacero európskych štátov vyberaním nepriamych daní alebo parafiškálnych odvodov fakticky iba obchádza smernicu 2006/112/ES (pôvodne z roku 1977), na základe ktorej je poisťovníctvo v EÚ oslobodené od dane z pridanej hodnoty, pretože neslúži k vytváraniu novej pridanej hodnoty, ale k obnoveniu hodnôt, ktoré už existovali, ale boli zničené alebo poškodené poistnou udalosťou. Rôzne štáty majú k takémuto konaniu rôzne motívy. Spoločným znakom vo väčšine civilizovaných štátov však je, že daň z poistného, resp. parafiškálne odvody slúžia ku konkrétnemu účelu, alebo sú vyvážené iným systémovým opatrením – napr. ak je zavedená daň z poistného v životnom poistení, tak neexistuje žiadna daň z výnosu , je podporované ukončenie poistnej zmluvy v riadne dohodnutom čase a daňovo znevýhodnené je iba predčasné ukončenie zmluvy . 2. Navrhovaná daň z poistného nahrádza nesystémový a neefektívny odvod z poistného z neživotných poistení, zavedený od 1.1.2017 ( Doložka vybraných vplyvov, bod 3.) „Nesystémový a neefektívny“ odvod 8 % z neživotných poistení bol zavedený od roku 2017 s odôvodnením, že sa „iba“ rozširuje povinnosť poisťovní platiť taký istý odvod, ako sa platí už od roku 2002 z PZP . Rozšírenie povinnosti platiť odvod z povinného poistenia aj na všetky dobrovoľné neživotné poistenia bolo samo osebe neústavné, hlavným dôvodom zrejmej neústavnosti pôvodného návrhu celoplošného odvodu však bola retroaktivita. Preto bol tento odvod nakoniec zavedený iba na poistné zmluvy, ktoré boli uzavreté po 1.januára 2017 (tzv. nové zmluvy) a vôbec sa netýkal životných poistení. Preto tvrdenie predkladateľa, že sa iba nahrádza odvod daňou je neúplné a v rozpore so skutočnosťou, že sa navrhuje celoplošná daň na všetky poistenia nielen neživotné ale aj životné a nielen na nové zmluvy ale na všetky, t.j. aj „staré“. Navyše – návrh zákona tak ako bol predložený do MPK, je opätovne nesystémový a opätovne umožňuje nejednoznačný výklad. Táto nesystémovosť je umocnená návrhom rôznych sadzieb dane pre jednotlivé odvetvia, ktoré spôsobia rôzne aplikačné problémy (napr. úrazové poistenie ako samostatné poistenie bude posudzované inak ako pripoistenie v životnom poistení) ale aj kombinácia viacerých rizík na jednej poistnej zmluve ( napr. cestovné poistenie) bude implementovateľná len za cenu vysokých nákladov. 3. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (DS, A. Všeobecná časť) Návrh zákona opätovne vyvoláva obavy z jeho retroaktívneho uplatňovania, keďže daň sa uplatňuje na všetky poistné zmluvy aj tie uzavreté pred účinnosťou zákona. Vznikne nová daňová povinnosť, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nebola známa, čím sa dávnejšie uzatvorená zmluva môže stať pre jednu zúčastnenú stranu nevýhodná. Buď pre klienta alebo pre poisťovňu , podľa toho, na koho ťarchu sa daňová povinnosť bude realizovať. 4. Návrh zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér (Doložka vybraných vplyvov, bod 3.4) V skutočnosti zavedením dane na životné poistenia pôjde o výraznú konkurenčnú nevýhodu poistenia voči investičným/sporiacim produktom ostatných subjektov finančného trhu (napr. podielovým fondom, dôchodkové sporenie) a životných poisťovní oproti ostatným poskytovateľom finančných služieb. 5. Nižšia sadzba dane pre poistenie úrazu a choroby má sociálny rozmer (DS osobitná časť K § 8) Návrh predpokladá sadzbu dane pre poistenie úrazu a choroby vo výške 4 % , kým na väčšinu neživotných poistení až 8 %. Tvrdenie, že zdanenie poistení, ktoré majú vyslovene pomôcť ľuďom v núdzi má sociálny charakter, pretože sa použije nižšia daň považujeme za cynické. 6. Administratívne náklady sektora nie je možné kvantifikovať (Doložka vybraných vplyvov, bod 3.3.3) MF SR uvádza náklady na strane FR SR (276 tis. EUR), ale ohľadom administratívnych nákladov podnikateľských subjektov je v doložke vplyvov konštatované, že poisťovniam síce vzniknú rôzne administratívne náklady (zmena IT systémov, s prekalkulovaním cien poistných produktov, s úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov potrebných pre správne určenie dane), ale nie je možné ich kvantifikovať.“ Navrhovateľ však poisťovniam ani nedal šancu to kvantifikovať, pretože sektor sa o obrovskej administratívnej náročnosti dozvedel až z návrhu zákona zverejneného v MPK. 7. Vyhodnotenie konzultácii (Doložka vybr. vplyvov, bod 3.2) MF SR tu uvádza , že pri konzultácii SLASPO víta zmenu odvodu na daň, ale že ich postoj k dani je opatrný, keďže nebol predložený žiadny konkrétny návrh a že kladne prijali informáciu, že sa daň bude vzťahovať iba na odvetvia neživotného poistenia . Tiež žiadali o dostatočný čas na implementáciu , najmenej do 1.1.2019. Realita návrhu zákona, ktorý uvažuje so zdanením všetkých poistení ( aj životných) , s rôznymi sadzbami , bez primeraného času na prípravu však ide vysoko nad rámec konzultácií. S poľutovaním konštatujeme, že konzultácia sa úplne minula účinkom. Zásadná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) § 6 Základ dane Navrhujeme nové znenie odsekov 1 až 3: „(1) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), základom dane je protihodnota, ktorú platiteľ príjme v súvislosti s poistením znížená o daň. Ak nie je protihodnota prijatá v celej dohodnutej výške alebo ak sa platí v splátkach, základom dane je prijatá časť protihodnoty znížená o daň. (2) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. b), základom dane je protihodnota, ktorú má platiteľ prijať v súvislosti s poistením znížená o daň. (3) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. c), základom dane je splatná protihodnota, ktorú má platiteľ prijať v súvislosti s poistením znížená o daň.“. Odôvodnenie V zmysle dôvodovej správy má byť daň z poistenia nepriamou daňou. V rámci slovenského daňového systému je teda z hľadiska osoby povinnej platiť daň podobná dani z pridanej hodnoty. Tak ako v dani z pridanej hodnoty by teda malo byť zrejmé, že poisťovňa je osobou povinnou platiť daň, ktorú inkasuje od poistníka. Pri predpoklade sadzby dane 8% a zdaňovania na princípe platby je potom princíp nasledovný: poisťovňa od poistníka inkasuje platbu vo výške 108 t.j. základom dane je prijatá protihodnota znížená o daň t.j. hodnota 100. Poisťovňa teda ako o výnose (t. j. ako o prijatom poistnom) účtuje iba vo výške 100 a nie vo výške 108. Vo výške 8 účtuje o záväzku voči daňovému úradu z dôvodu inkasa dane od poistníka. Navrhované znenie indikuje, že celú platbu napr. 108 EUR má poisťovňa považovať za prijaté poistné (t. j. výnos) a až následne vypočítať daň vo výške 8 EUR. To by teda znamenalo, že 108 je prijaté poistné a daň vo výške 8 by poisťovňa účtovala ako svoj náklad a zároveň ako záväzok voči daňovému úradu z dôvodu vlastnej daňovej povinnosti. To by ale nebolo v súlade s deklarovaným zámerom nepriameho zdanenia. Zároveň by nastala presne taká istá situácia ako je pri súčasnom odvode v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z. z. t. j. navrhovaná daň by sa od súčasného odvodu poistného nelíšila, čo zjavne nebolo zámerom zákonodarcu. Zásadná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) § 14 Prechodné ustanovenie Navrhujeme vložiť nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Na zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona, ak vznikne daňová povinnosť po dni, keď nadobudne účinnosť tento zákon, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Pritom sa platné podmienky zmluvy považujú za zmenené v zmysle tohto odseku a cena uvedená v zmluve sa rozšíri o povinnosť zaplatiť poisťovateľovi daň, pokiaľ už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje. Odôvodnenie Žiadame pridať obdobné ustanovenie ako bolo pri zavedení dane z pridanej hodnoty v § 56 zákona č. 222/1992 Zb., aby poisťovatelia mali dostatočný právny rámec na úpravu cien a ich konanie voči poistníkom pri zmene cien bolo zákonne podložené. Zásadná pripomienka Odoslaná 24.1.2018 Detail
APSU (Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov Slovenskej republiky) K zákonu ako celku Návrh zákona považujeme, ako celok, za nesprávny a mal by byť stiahnutý ako celok. Daň z poistenia v slovenských reáliách odradí ďalšie skupiny obyvateľov od toho, aby si svoj život alebo majetok poistili. Tým sa vystavia riziku, ktoré by im inak krylo poistenie. Navyše, pôjde opäť o finančne negramotných a menej gramotných obyvateľov, ktorých by mal práve štát finančne vzdelávať a motivovať ich k tomu, aby robili rozumné a informované rozhodnutia v oblasti finančného trhu. Navyše, hrozí, že zdanením napríklad poistenia schopnosti splácať úver dôjde k tomu, že túto možnosť zabezpečenia sa využije menej spotrebiteľov a tí, v prípade zhoršenia životnej situácie, nebudú schopní plniť svoje záväzky. Títo občania tak môžu v konečnom dôsledku skončiť v exekúcii. Celkovo považujeme daň z poistenia za daň zo zodpovednosti občanov. Navyše považujeme za veľmi nesprávne, že spotrebiteľ nedostáva priamu a transparentnú informáciu o výške dane z poistenia. Zo samotného návrhu zákona totiž nevyplýva povinnosť poistiteľov informovať spotrebiteľa o výške dane. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.1.2018 Detail
APSU (Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov Slovenskej republiky) Čl. 1 § 14 ods. 1 V § 14 ods. 1 navrhujeme za slová „Daň sa uplatní, ak“ doplniť slová: „poistná zmluva bola uzavretá po 31. decembri 2016 a“. Odôvodnenie: Navrhujeme daňou zaťažiť poistné z rovnakých poistných zmlúv, na ktoré dnes dopadá odvod časti poistného podľa zákona č. 39/2015 Zb. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Od doby zavedenia odvodu, ktorý má teraz byť nahradený daňou, je tento odvod zohľadnený v cenotvorbe poisťovní. Ak by daň mala byť odvádzaná aj z poistného zo starších poistných zmlúv, muselo by dôjsť k navýšeniu poistného, prípadne by poisťovne mohli byť vedené snahou obmedzovať poistné plnenie za účelom pokrytia nečakanej straty (prísnejšie posudzovanie výluk apod.). V každom prípade by sa tak mohlo diať na úkor poistených. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.1.2018 Detail
Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) Procesným aspektom návrhu zákona Z Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie priloženej k materiálu do MPK vyplýva, že na konzultáciách s podnikateľským sektorom sa diskutovalo o zavedení nepriamej dane z poistenia výlučne v segmente neživotného poistenia. Návrh zákona však uvádza takisto aj daň zo životného poistenia. V prípade, že predmetom konzultácií je podoba návrhu, ktorá nekorešponduje s podobou finálneho návrhu, strácajú konzultácie s podnikateľským sektorom svoj zmysel. V prípade, že sa obsahové náležitosti návrhu zákona menia v procese jeho tvorby, je nevyhnutné konzultácie s podnikateľským prostredím zopakovať. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.1.2018 Detail
Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) Procesným aspektom návrhu zákona Predkladateľ zásadne porušil procesy podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (konkrétne bod 2.1. Jednotnej metodiky), tým, že predmetný materiál súčasne predložil tak na PPK, ako aj na MPK. V nadväznosti na porušenie procesu podľa Jednotnej metodiky preto žiadame predkladateľa o predloženie materiálu na záverečné posúdenie vplyvov po MPK. Zásadná pripomienka Odoslaná 18.1.2018 Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) Čl. I § 5 V § 5 odporúčame v ods. 2 slová " písm. a), b) alebo písm. c)" nahradiť slovami "písm. a) až c)" a v ods. 6 vložiť za slová "písm.b) alebo" slovo "písm.". Odôvodnenie. legislatívno-technická pripomienka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 15.1.2018 Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) Čl. I § 4 V § 4 ods. 1 písm. a) odporúčame slová " s výnimkou podľa" nahradiť slovom "okrem". Odôvodnenie: legislatívno-technická pripomienka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 15.1.2018 Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) Čl. I § 2 V čl. I § 2 odporúčame názov zosúladiť s čl. 8 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády napr. "Základne pojmy". Obyčajná pripomienka Odoslaná 15.1.2018 Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) K uzneseniu vlády V uznesení vlády v bode B. 2 odporúčame slovo "ministrovi" nahradiť slovom "ministra". Obyčajná pripomienka Odoslaná 15.1.2018 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Príloha k zákonu - časť A poistné odvetvia neživotného poistenia Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov "Bod 1 + 2. - navrhujeme preradiť do časti B Bod 3 - navrhujeme doplniť, že sajedná o pozemné odpravné prostriedky, ktoré sú zaregistrované na dopravnom inšpektoráte. Vzhľadom k existencii 4 automobiliek môže nastať nejednoznačnosť situácie, kedy sa poistenie škody na zásobách v automobilke bude posudzovať podľa bodu 3 a nie bodu 8, pričom motorové dopravné prostriedky tvoria významnú zložku poistneého majetku. Bod 7 - doplniť špecifikáciu miesta poistenia výlučne pre územie SR, resp. vylúčiť prepravu do zahraničia. Bod 8 - doplniť inými vplyvmi podľa štandardných poistných podmienok pre daný typ poistenia. Bod 9 - nevidíme dôvod, prečo by malo byť krupobitie oddelené napr. od víchrice alebo inými prírodnými živlami. Takisto definícia obsahuje prípad krádeže, čo bude obzvlášť zložité z poistného oddeľovať zložku krádeže a zložku prírodnej katastrofy napr. u havarijného poistenia motorových vozidiel. Bod 15 - nie je definované, či sa jedné o akúkoľvek záruku, takže nie je napríklad jasné, či sa nezdvihnú náklady na konfirmovanie dokumentárnych akreditívov. Bod 18 - navrhujeme vylúčiť, takmer všetky poisťovne tak či onak outsourcujú svoje služby u externých spoločností, jedná sa o nesystémový krok s minimálnym daňovým prínosom" Obyčajná pripomienka Odoslaná 12.1.2018 Detail