Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
LP/2018/9 Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | uzneseniu vlády |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V uznesení vlády bode B slovo „ministrovi“ nahradiť slovom „ministra“. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I § 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V návrhu zákona čl. I § 2 názov odporúčame uviesť v znení „Základné pojmy“ v súlade s čl. 8 ods. 1 legislatívnych pravidiel. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I § 4 ods. 1 písm. a) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V návrhu zákona čl. I § 4 ods. 1 písm. a) slová „s výnimkou podľa“ nahradiť vhodnejším slovom „okrem“. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | prílohe časti A bod 8 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V návrhu zákona prílohe časti A bode 8 vypustiť prímeno c). Písmená d) až f) označiť ako písmená c) až e). V písmene c) vypustiť slová „inými ako víchrica“. V bode 9 vypustiť slová „krupobitím alebo mrazom, alebo“. Odôvodnenie: Pojem „živelná pohroma“ je uvedený v ustanoveniach zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov pri definícii pojmu „mimoriadna udalosť“, ktorá zahŕňa okrem živelnej pohromy aj pojem havária a katastrofa. Podrobnejšie definovanie mimoriadnych udalostí je vo vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení vyhlášky č. 443/2007 Z. z. , v ktorej je uvedená v prílohe č. 1 charakteristika jednotlivých mimoriadnych udalostí, kde za živelné pohromy sú považované najmä: povodne a záplavy, krupobitia, následky víchrice, zosuvy pôdy, snehové kalamity a lavíny, rozsiahle námrazy, a zemetrasenia. Uvedená charakteristika dostatočne vystihuje druhy prírodných živlov, ktoré spôsobujú nežiadúce mimoriadne udalosti, a keďže svojim charakterom sú medzi živelné pohromy zahrnuté aj víchrica, krupobitie a mráz, nie je dôvod na ich osobitné uvedenie ako príčin poistných škôd v bode 8 a 9 v prílohe predloženého návrhu zákona. |
| Subjekt: | ALS SR (Asociácia leasingových spoločností) |
| Pripomienka k: | Všeobecná k návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Návrh zákona považujeme v predloženej podobe vecne i z hľadiska účelu za nesprávny. Podľa medializovaných vyhlásení ministra financií, malo byť pôvodne dôvodom zavedenia dane z poistenia snaha štátu zabezpečiť zdroje na pomoc osobám, ktoré v dôsledku živelnej alebo inej udalosti nemajú straty kryté komerčným poistením. Na rokovaní s Ministerstvom financií sme namietali správnosť tohto zámeru, ktorý by mal trestať zodpovedných na úkor nezodpovedných. Uviedli sme, že úlohou štátu by malo byť podporiť tých, ktorí zodpovedne poisťujú komerčným poistením svoje osobné a podnikateľské riziká a tým odbremeňujú štát a spoločnosť. Pokiaľ je v iných krajinách EÚ zavedený určitý odvod z poistenia, tento účelovo slúži na pomoc, napr. diaľničné patroly alebo systémy včasného varovania v prípadoch nepriaznivého počasia. Navrhujeme, aby bol zákon vecne dopracovaný o konkrétne formy finančných stimulov s cieľom podporiť vyššiu mieru poistenia. Taktiež navrhujeme, aby bol zákon vecne dopracovaný o povinnosť účelového využitia vybranej dane na predchádzanie a znižovanie škôd na živote, zdraví a majetku. Daň z poistenia má byť zákonom výhradne určená na konkrétne projekty zamerané na predchádzanie a vzniku škodám resp. odstraňovaniu ich následkov. Taktiež upozorňujeme na to, že v súčasnej dobe maximálna výška odplaty pri finančnom leasingu pre spotrebiteľa zahŕňa i havarijné poistenie. Zvýšenie havarijnej dane o daň z poistenia môže spôsobiť to, že niektoré produkty so štandardným úrokom, ktoré sú spotrebiteľmi žiadané, nebude možné ďalej ponúkať a poskytovať. V prípade zavedenia novej dane z poistenia navrhujeme upraviť maximálny výpočet odplaty pre spotrebiteľov tak, aby nezahŕňal havarijné poistenie. |
| Subjekt: | ALS SR (Asociácia leasingových spoločností) |
| Pripomienka k: | k § 14 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V § 14 ods. 1 navrhujeme za slová „Daň sa uplatní, ak“ doplniť slová: „poistná zmluva bola uzavretá po 31. decembri 2016 a“. Navrhujeme daňou zaťažiť poistným z rovnakých poistných zmlúv, na ktoré sa dnes vzťahuje odvod časti poistného podľa zákona č. 39/2015 Zb. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Od doby zavedenia odvodu, ktorý má byť nahradený novou daňou, je tento odvod zohľadnený v cenotvorbe poisťovní. Ak by daň mala byť odvádzaná aj z poistného zo starších poistných zmlúv, muselo by dôjsť k navýšeniu poistného, prípadne by poisťovne mohli byť vedené snahou obmedzovať poistné plnenie za účelom pokrytia neočakávanej straty (prísnejšie posudzovanie výluk apod.). V každom prípade by sa tak mohlo diať na úkor poistených, čo je neprípustné. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 2 Vymedzenie pojmov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 2 Vymedzenie pojmov Navrhujeme vložiť nové písmeno e), ktoré znie: „e) daňovníkom osoba, ktorá je ako poistník označená na poistnej zmluve.“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu daňovníka. Aj keď pri nepriamych daniach (ani v DPH ani v spotrebných daniach) nemáme v daňových zákonoch definovaného daňovníka, v prípade zavádzania takejto novej dane, ktorá nemá na našom území žiadnu tradíciu považujeme za nevyhnutné jasne uviesť, že daňovníkom má byť poistník. Na zamedzenie interpretačných problémov zo zákona musí byť zrejmé, že poisťovňa je len osoba povinná odviesť daň. Toto je nevyhnuté už aj s odkazom na navrhované ustanovenie § 4 ods. 1, písm. b) kde je jasne uvedené, že osobou povinnou platiť daň správcovi dane je poistník, ktorý zaplatil poistné .... |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 2 Vymedzenie pojmov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 2 Vymedzenie pojmov Navrhujeme vložiť nové písmeno f), ktoré znie: „f) protihodnotou, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme, je súčet poistného a dane z poistenia v zmysle tohto zákona.“. Odôvodnenie Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu protihodnoty, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme. Obdobne je definovaná protihodnota aj v zákone o DPH. Je potrebné odlíšiť poistné od dane z poistenia, aby sa napr. v prípade budúcich zmien sadzby dane nemuselo meniť poistné, ktoré je kľúčovým parametrom na poistnej zmluve a odvíjajú sa od neho aj ďalšie transakcie (provízia sprostredkovateľovi, zaistenie, ...). |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 3 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 3 odsek 1 Navrhujeme vypustiť slová: „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“ Odôvodnenie Zavedenie dane zo životného poistenia by malo vplyv na konkurencie schopnosť poistných produktov oproti iným investičným nástrojom ako aj voči sporeniu v bankových inštitúciách, ktoré nie sú takouto daňou zaťažené. Táto nová daň by zvýšila daňovú záťaž poistníkov, keďže okrem tejto novej dane sú poistníci/poistení povinní platiť aj daň z výnosu pri dožití poistnej zmluvy, resp. výplate odkupnej hodnoty. Navyše, fyzické osoby si kupujú životné poistenie už so zdaneného príjmu. Poistníkov bude táto nová daň odrádzať zabezpečiť si formou životného poistenia ďalší zdroj príjmu v dôchodkovom veku. Za týchto podmienok by mohol nastať problém aj pri distribúcii poistných produktov, pretože sprostredkovatelia by v súlade s platnou legislatívou nemohli ponúkať životné poistenia so sporivou alebo investičnou zložkou klientovi, ak by bolo zrejmé, že investovanie prostredníctvom iných subjektov než poisťovne je pre klienta výhodnejšie, keďže by sa na takúto investíciu nevzťahovala obdoba dane z poistenia. Pre životné poistenia by to znamenalo podstatný pokles v uzatváraní nových zmlúv a pravdepodobne aj predčasné ukončenie existujúcich poistných zmlúv. Daň z poistenia uvalená na životné poistenia uzatvorené na pred účinnosťou zákona by mala retroaktívny charakter buď na klienta, ak by sa mu navýšila platba, ktorú musí platiť poisťovni, alebo na poisťovne, ak by mali povinnosť odviesť daň bez možnosti navýšenia platby (čo by však bolo v rozpore s nastavením dane z poistného ako nepriamej dane). Je pravdepodobné, že pre jednu zo zmluvných strán by sa staré zmluvy stali v dôsledku dane z poistenia nevýhodné. Kým však klient môže pre neho nevýhodnú zmluvu vypovedať (v súlade so zmluvnými podmienkami aj predčasné ukončenie takejto zmluvy môže byť pre klienta stratové), poisťovňa tak urobiť nesmie (pozri § 800 ods. 3Občianskeho zákonníka). Dlhodobé udržiavanie takýchto nerentabilných zmlúv v kmeni by mohlo pre poisťovňu mať fatálne následky v podobe problémov so solventnosťou. Životné poistenia sa uzatvárajú na dlhé obdobia (zvyčajne viac než 10 rokov, často aj na 30 rokov). Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorné poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Preto považujeme za akútne, aby štát namiesto zavedenia dane z poistného v životnom poistení naopak motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, a podporoval zodpovedných ľudí daňovými úľavami. Trestanie týchto zodpovedných ľudí nepriamou daňou rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu považujeme za anti sociálne. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 4 odsek 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 4 odsek 2 V predposlednej vete navrhujeme slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" nahradiť slovami "na poistnom vyplývajúcom". Zároveň navrhujeme vypustiť poslednú vetu „Za nezaplatenú daň zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetci spolupoisťovatelia.“. Odôvodnenie Potreba nahradiť slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" slovami "na poistnom vyplývajúcom" súvisí s tým, že v praxi existujú poistenia, keď sa spolupoistovatelia podieľajú inou časťou na poistnom a inou na poistnom plnení. Pôvodný text by preto v takýchto prípadoch nebol jednoznačný a mohol by spôsobovať aplikačné problémy. Nie je akceptovateľné, aby jeden obchodný partner zodpovedal za daňové záväzky druhého obchodného partnera (preberanie cudzieho podnikateľského rizika je neprípustné).Pri spolupoistení podľa definície návrhu zákona ide o vzájomnú spoluprácu poisťovní, poisťovní z iného členského štátu a / alebo pobočiek zahraničných poisťovní. Zjednodušene povedané ide o subjekty slovenské a subjekty v rámci Európskej únie. Finančná správa má možnosť vymáhania prípadného daňového nedoplatku od každého zo spolupoisťovateľov buď na základe zákona 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo prostredníctvom príslušnej medzinárodnej legislatívy v rámci Európskej únie (napr. : 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010, 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), 3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016), 4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016). Tieto oprávnenia sú nepomerne silnejšie ako možnosti ostatných spolupoistiteľov na vymáhanie možnej pohľadávky. Finančná správa by teda svoje povinnosti pri správe daní nemala prenášať na podnikateľské subjekty. Navyše, bolo by v rozpore s ustanoveniami § 164 zák. č. 39/2015 o poisťovníctve, keby boli daňové povinnosti spolupoistiteľov riešené odlišne od povinností hlavného spolupoisťovateľa konať v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov a s právom oprávnenej osoby požadovať poistné plnenie iba od hlavného poisťovateľa v prípade, že by tak nebolo vopred dohodnuté. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 3 ods. 2 písm. d): |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 3 ods. 2 písm. d): Navrhujeme nové znenie písm. d) : „d) ide o iné prípady ako uvedené v písmenách a) až c) a poistený má v tuzemsku trvalý pobyt, bydlisko alebo, ak je poistník právnickou osobou, jeho sídlo alebo prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, sa nachádza v tuzemsku.“. Odôvodnenie Keďže zákonodarca stanovuje ako základné kritérium pre vznik daňovej povinnosti tú skutočnosť, že poistené riziko sa nachádza v tuzemsku považujeme za potrebné podotknúť, že poistnou zmluvou nemusí byť nevyhnutne poistený poistník ale ním môže byť aj iná osoba (poistený). Druhá zmena zjednocuje legislatívnu definíciu trvalého pobytu, bydliska. Zároveň navrhujeme vypustiť povinnosť poisťovne zisťovať a sledovať obvyklý pobyt svojich klientov, pretože poisťovňa nemá žiadne technické možnosti ani oprávnenia na zisťovanie obvyklého pobytu. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 5 - Vznik daňovej povinnosti |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 5 - Vznik daňovej povinnosti Navrhujeme vložiť nový odsek 7, ktorý znie: „( 7) Dňom prijatia platby poistného sa rozumie dátum zaúčtovania úhrady pohľadávky.“. Odôvodnenie V praxi poisťovňa identifikuje platbu na základe bankového výpisu, ktorý dostane nasledujúci pracovný deň po pripísaní platby. Vo veľkej väčšine prípadov hneď pri spracovaní bankového výpisu presne identifikuje platby poistného. V ojedinelých prípadoch však niektoré platby nie sú identifikované okamžite, ale až následne (napr. platba prišla pod nesprávnym variabilným symbolom). Tieto platby sú dočasne na účte tzv. neidentifikovaných platieb a následne sú priradené ku jednotlivým pohľadávkam. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko dní. Takže sa môže stať, že platba prijatá v posledný deň jedného mesiaca je ako uhradená pohľadávka účtovaná až v nasledujúcom mesiaci. Ku koncu prvého mesiaca je účtovaná ako „iný záväzok“. Takýto postup je v súlade so zákonom o účtovníctve a všeobecnou praxou používanou poisťovňami. Pokiaľ by poisťovne mali pre účel dane u poistenia priradiť platbu ku prvému mesiacu, museli by to robiť manuálne. V čase identifikácie platby už môže byť účtovníctvo za prvý mesiac uzatvorené. Takže by vznikali rozdiely medzi sumami pre účely dane z poistenia a pre účely účtovníctva (ktoré je predmetom auditu ako aj dohľadu zo strany štátnych orgánov), dane z príjmov právnických osôb, vykazovania pre NBS a pod. Pre kontrolu dane z poistenia nemôže slúžiť ani priamo bankový výpis, lebo v niektorých prípadoch dostáva poisťovňa platbu poníženú o províziu a v takých prípadoch sa daň počíta z vyššej sumy, než je na bankovom výpise. Správna výška uhradeného poistného je tak známa až pri účtovaní úhrady pohľadávky. Nový odsek navrhujeme v snahe odstrániť zbytočnú manuálnu, ťažko kontrolovateľnú, agendu pričom posun vo vzniku daňovej povinnosti je v dňoch na prelome štvťrokov a preto neprichádza ku zníženiu daňových príjmov, ale len ku minimálnemu posunu v prípade limitovaného počtu prípadov. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 7 odsek 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 7 odsek 3 Za prvú vetu navrhujeme doplniť vety: „Ak sa pri platbe dane v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia identifikujú rozdiely (nedoplatok alebo preplatok) medzi skutočne odvedenou daňou a daňou, ktorá sa mala odviesť v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, osoba povinná platiť daň zohľadní tento rozdiel (nedoplatok alebo preplatok) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie kedy bol rozdiel identifikovaný. Ak je rozdiel podľa predchádzajúcej vety významný v zmysle účtovných predpisov a ide o nedoplatok, osoba povinná platiť daň je povinná podať dodatočné priznanie v zmysle osobitných predpisov *) *) zákon 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov Odôvodnenie Žiadame dodať ustanovenie umožňujúce prípadne nevýznamné chyby zahrnúť do zdaňovacieho obdobia, kedy sú identifikované (s výnimkou významných chýb minulých období, pri ktorých je pri nedoplatku potrebné podať dodatočné priznanie). Znenie je urobené v zmysle dokumentu „Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 2/2017 z 27. februára 2017 k odvodu časti poistného podľa § 68 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, na ktorý sa odkazuje aj finančná správa pri dokumente „Informácia k odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia upravený a doplnený text 8. 11. 2017“. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 7 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 7 odsek 1 Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) opraví základ dane a daň, ak sa po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistné alebo jeho časť zvýši, zníži alebo príde ku zrušeniu poistenia.“. Odôvodnenie: Žiadame pridať aj prípad zrušenia t.j. storna poistenia. V praxi veľmi často prichádza ku zrušeniu poistenia napríklad z dôvodu nezaplatenia. Teda predpis poistného existuje (daňová povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) vznikne) avšak následne sa zruší. Preto je tento prípad potrebné do zákona tiež pridať ako dôvod opravy základu dane. Zároveň odporúčame aj pridať prípad opravy základu dane v prípade zvýšenia poistného Takto bude definovaný aj postup v prípadoch, keď sa odstúpi od zmluvy s účinnosťou od počiatku trvania zmluvy a bude sa vracať klientovi (poistníkovi) celé zaplatené poistné, pri čom daň bola v tomto prípade odvedená. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 8 - Sadzba dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 8 - Sadzba dane Žiadame zjednotenie sadzieb pre neživotné poistenie a to vo výške nižšej ako je navrhovaný priemer navrhnutých sadzieb. Odôvodnenie Rôzne sadzby dane pre rôzne riziká, ktoré sa často predávajú v balíkoch, zvyšujú administratívnu náročnosť a náklady na prevádzku informačných systémov. Rovnako je dôležité poukázať na takmer technickú nerealizovateľnosť rozdielnych sadzieb dane pri produktoch neživotného poistenia, ktoré obsahujú niekoľko pripoistení napr. poistenie domácnosti (návrh. 6% daň podľa časti A bodu 8 prílohy) a poistenie zodpovednosti za škodu (návrh 8% daň podľa bodu 13). (Podobný problém sa vyskytuje aj pri kombinácii produktu životného poistenia s úrazovým pripoistením a iných produktoch.) |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 5 odsek 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 5 odsek 3 Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Ak prijme platbu dane osoba, ktorá koná v mene a na účet platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. a), dňom prijatia platby poistného je deň, keď platbu prijal platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a). Odôvodnenie V prípade inkasa poistného finančnými sprostredkovateľmi bude iba s veľkými ťažkosťami možné zistiť, kedy sprostredkovateľ prijal platbu dane z poistenia a určiť tak okamih vzniku daňovej povinnosti tak, aby sa platiteľ nedostal do omeškania. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 5 ods. 1 písm. a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 5 ods. 1 písm. a) Navrhujeme nové znenie: Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. a) a) dňom prijatia platby poistného a dane podľa tohto zákona, Odôvodnenie Je potrebné v zákone odlíšiť poistné od dane – viď pripomienky k §2 a §6 |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 12 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 12 odsek 1 Vedenie a uchovávanie záznamov Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ je povinný viesť záznamy v rozsahu nevyhnutnom pre správne určenie dane.“. Odôvodnenie: Zavedenie tak rozsiahlej evidenčnej povinnosti ako je navrhovaná pridáva ešte ďalšiu dodatočnú povinnosť pre poisťovne, pre ktoré už samo o sebe bude problematické zavedenie dane z poistenia. Poisťovne nemajú k dispozícii všetky požadované údaje v elektronickej podobe, v jednom systéme a v kompatibilnej podobne pre vygenerovanie záznamov. Príprava záznamov podľa návrhu zákona by vyžadovala zložité, administratívne náročné a neefektívne úpravy IT systémov. Pre poisťovne nie je problémom doložiť zo záznamov spôsob určenia dane. Pre tieto účely je možné využiť existujúce účtovné záznamy. V prípade, že prax ukáže, že pri daňových kontrolách niektoré subjekty nepredložia záznamy v požadovanej kvalite, má správca dane v zmysle § 51 zákona 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov oprávnenie, v odôvodnených prípadoch, uložiť daňovému subjektu povinnosť viesť záznamovú povinnosť. Správca dane tak môže žiadať špecifickú evidenciu od subjektov, ktoré nie sú schopné predložiť ju v rozsahu dostatočnom pre správne určenie dane. Nie je však účelné prinútiť všetky subjekty aby viedli tak rozsiahle evidencie. Rozsah požadovaných záznamov je pre poisťovne obdobný ako je požadované pri kontrolnom výkaze v zmysle § 78a zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zavedenie kontrolného výkazu bolo spojené s rozsiahlymi výdavkami i problémami tak na strane daňových subjektov ako aj na strane správcov dane. V prípade dane z poistenia však absentuje dôvod tak rozsiahlej evidencie keďže nebude prichádzať ku kontrole správnosti na podklady iného daňového subjektu. Záznamy sú relevantné len pre účely daňovej kontroly. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 11 Žiadame vložiť nové odseky 5 a 6 ktoré znejú: „(5) Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet dane v nasledujúcom rozsahu: a) údaje o osobe povinnej platiť daň b) celkový základ dane c) celková splatná daň d) základ dane podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu e) splatná daň podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu (6) Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.“. Odôvodnenie Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty je možné na zavedení dane do IT systémov efektívne začať pracovať až potom, čo je zrejmé, aké údaje bude správca dane požadovať vo formulári daňového priznania. Formulár daňového priznania býva zverejnený zvyčajne len krátku dobu pred jeho prvým použitím. Preto je nevyhnutné upraviť údaje, ktoré sú poisťovne povinné do formuláru daňového priznania uviesť priamo v zákone. To umožní, aby poisťovne okamžite po schválení zákona mohli začať pracovať na úprave IT systémov. V opačnom prípade môže prísť ku situácii, že v tlačive daňového priznania bude potrebné uviesť informácie, ktoré poisťovne nebudú mať k dispozícii. Ide o obdobné vymenovanie povinností ako je napríklad v zákone o dani z pridanej hodnoty. Nami navrhované znenie reflektuje v súčasnosti požadované informácie pri odvode podľa §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 8 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V odseku 1 žiadame vypustiť písmená d) a e). Odôvodnenie Dôvody sú uvedené aj v v pripomienke č.3 Žiadame vypustiť sadzby dane týkajúce sa odvetví životného poistenia. Filozoficky by sme očakávali, že štát daňovo životné poistenie podporí a nie znevýhodní. Zavedením dane na sporivú zložku životného poistenia a nezavedením analogickej dane na iné formy dlhodobého sporenia štát diskriminuje poisťovníctvo oproti iným odvetviam s porovnateľným zameraním (napríklad investičné fondy, banky, DDS a podobne). Ide o obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nie je správne zaviesť daň na sporivú zložku životného poistenia, čo je vlastne daň z úspor. Navyše v prípade investičného a kapitálového životného poistenia v tomto prípade prichádza k dvojitému zdaneniu (na rozdiel od priamych vkladov do bánk alebo investovania prostredníctvom investičných fondov). Pokiaľ by nedošlo k vypusteniu písmen d) a e), je potrebné zjednotiť sadzby dane pre poistenie úrazu a choroby v neživotnom poistení a v životnom poistení, pretože nie je akceptovateľné, aby rovnaké produkty podliehali rôznej sadzbe dane. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 9 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 9 Oslobodenie od dane Navrhované ustanovenie § 9 je zmätočné vo vzťahu k § 8 bod 1 písm. e) Odôvodnenie: Toto ustanovenie (Oslobodenie od dane je poistenie dôchodku zo starobného sporenia a poistenie dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitných predpisov) obsahuje vnútorný rozpor s § 8 ods. 1 písm. e) návrhu cit. zákona, ktorý odkazuje na bod 9 životných poistných odvetví „Poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia, ak zákon umožňuje jeho vykonávanie poisťovňou na jej vlastné riziko“. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 8 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 8 odsek 1 Žiadame vypustiť písmeno f) Odôvodnenie: Na PZP sa vzťahuje odvod 8%, preto by nemala byť pre toto poistenie zavedená daň z poistenia ani vo výške 0%, pretože to evokuje možné budúce zdanenie aj tohto poistenia. Alternatívou by bolo zavedenenie dane pre PZP pri súčasnom zrušení odvodu pre toto poistenie. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. V ako aj ostatné súvisiace ustanovenia |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | k Čl. V ako aj ostatné súvisiace ustanovenia Žiadame posunúť účinnosť zákona na 1.1.2019 Odôvodnenie Zavádzanie novej dane počas roka je nesystémovým a neštandardným krokom. Okrem výnimočných situácií sú daňové zákony novelizované od 1.1. nasledujúceho roka. Na základe skúseností poisťovní nie je možné takúto obrovskú systémovú zmenu implementovať skôr ako 6 mesiacov po schválení zákona a zverejnení informácií potrebných pre vykázanie v daňovom priznaní. Skoršie zavedenie nie je zo strany poisťovní technicky možné. Pokiaľ príde z dôvodu zavedenia novej dane ku zmene požadovanej platby od poistníka je zo strany poisťovne nutné poistníka informovať. Zároveň musí mať poistník možnosť zrušiť poistnú zmluvu pokiaľ by sa táto stala pre neho nevýhodnou. Poisťovne teda musia klienta dostatočne vopred (najmenej tri mesiace) informovať. V prípade predpisov poistného od 1.10.2018 by informáciu mali zaslať 1.7.2018. Vypracovanie informácie pre klienta je možné až po finálnom znení zákona plus je potrebný čas na technickú úpravu systémov. Ako je uvedené vyššie to je minimálne 6 mesiacov. Potom by zákon musel byť schválený najneskôr 1.2.2018 aby bolo možné si tieto povinnosti splniť k navrhovanému termínu účinnosti zákona. Vyššie uvedený odhad je založený na reálnych skúsenostiach poisťovní s odvodom v zmysle §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Novela zavádzajúca odvod je z 22. novembra 2016 (zákon 339/2016 Z. z.). Účinnosť bola od 1.1.2017 pričom prvý odvod poistného a oznámenie o ňom sa podávalo až do konca decembra 2018 a napriek tomu mali mnohé poisťovne problém s technickým nastavením systému tak, aby si povinnosti voči štátu mohli splniť. V tomto prípade zároveň išlo o úpravu IT systémov v oveľa menšom rozsahu ako je potrebné pre účely dane z poistenia. |
| Subjekt: | CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) |
| Pripomienka k: | návrhu zákona |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Pripomienka: Nesúhlasíme s prijatím zákona o dani z poistenia a navrhujeme stiahnuť návrh z legislatívneho procesu, nakoľko navrhovaný predpis bude mať negatívny dopad na rozpočet všetkých poistníkov. O d ô v o d n e n i e: 1/ Daň z poistenia má mať charakter nepriamej dane, ktorej dôsledkom je opak povzbudzovania k poisteniu, to znamená, že pôjde o trestanie poistníkov, a to ako právnické subjekty, tak aj fyzické osoby v rámci neživotného ale aj životného poistenia. Dôvodom sú nasledovné skutočnosti: a/ daň z poistenia má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov pri každom platení bežného poistného v životnom a neživotnom poistení bez toho, aby bola kompenzovaná primeranými daňovými úľavami. To znamená, že daň z poistenia budú do štátneho rozpočtu platiť poisťovne, ktoré si ju vyberú v poistnom s tým, že štát poistníkom neposkytne žiadnu kompentáciu; b/ poisťovne, pri snahe udržať cenu poistného (výška poistného zostane nedotknutá), budú poskytovať ba/ nižšiu poistnú ochranu v podobe nižšej poistnej ochrany (menej poskytnutých finančných prostriedkov v prípade poistnej udalosti alebo bb/ v podobe širších poistných výluk (viac udalostí, na ktoré sa poistenie nebude vzťahovať). 2/ Tvrdenie predkladateľa, že sa navrhovanou daňou iba (!) nahrádza 8%-ný daňový odvod je v rozpore so skutočnosťou , a to z nasledovných dôvodov: a/ Rozšírený daňový záber: 8%-ný odvod sa v súčasnosti týka iba neživotných poistení, pričom navrhovaná daň z poistenia by mala byť zavedená na neživotné poistenie, ale aj na životné poistenie b/ Protiústavná retroaktivita: 8%-ný odvod bol zavedený len na nové zmluvy, t.j. zmluvy uzatvorené po 1. januári 2017. Navrhovaná daň z poistenia by sa mala týkať všetkých zmlúv, t.j. nielen nových zmlúv ale aj všetkých starých, čo je v rozpore s ústavou. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 14 Prechodné ustanovenie Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Daň sa uplatní, ak poistné obdobie začne plynúť po 31. decembri 2018 a a) platba poistného alebo jeho časti je prijatá platiteľom najskôr po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), b) poistné je predpísané po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b), s výnimkou prípadov kedy platba poistného bola prijatá platiteľom pred 1. januárom 2019. c) poistné je splatné 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c), d) platba poistného alebo jeho časti je zaplatená platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. b) najskôr po 31. decembri 2018, e) preúčtované náklady poistenia sú preúčtované platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) najskôr po 31. decembri 2018.“. Odôvodnenie Navrhované znenie reflektuje navrhovaný posun účinnosti zákona. Ďalej v bode b) uvádzame také prechodné ustanovenia, aby sa zabránilo prípadu, že prijatá platba je predmetom odvodu v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z.z. na základe platby a následne aj predmetom tohto zákona na základe predpisu poistného t.j. prípady, kedy je poistné zaplatené vopred pred začatím plynutia doby poistenia avšak predpis poistného je až po účinnosti tohto zákona. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 12 odsek 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 12 odsek 3 Vedenie a uchovávanie záznamov, Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Platiteľ je povinný na základe žiadosti správcu dane doručenej v rámci daňového konania, ktorého je platiteľ účastníkom, doručiť záznamy podľa odseku 1 elektronickými prostriedkami spôsobom podľa osobitného predpisu. Ak platiteľ záznamy alebo ich časť v elektronickej forme nemá k dispozícii, doručí ich správcovi dane v papierovej podobe.“. Odôvodnenie: Pokiaľ bude požiadavka napríklad na záznam, ktorý obsahuje informáciu preukazujúcu umiestnenie poistného rizika, tak takouto informáciou môže byť napríklad kópia poistnej zmluvy, ktorú ale môže mať platiteľ k dispozícii iba v papierovej podobe. Zároveň navrhujeme, aby platiteľ bol povinný doručiť záznamy nie hocikedy na požiadanie správcu dane, ale len v rámci konkrétneho daňového konania. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 14 Prechodné ustanovenie Navrhujeme vložiť nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Na zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona, ak vznikne daňová povinnosť po dni, keď nadobudne účinnosť tento zákon, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Pritom sa platné podmienky zmluvy považujú za zmenené v zmysle tohto odseku a cena uvedená v zmluve sa rozšíri o povinnosť zaplatiť poisťovateľovi daň, pokiaľ už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje. Odôvodnenie Žiadame pridať obdobné ustanovenie ako bolo pri zavedení dane z pridanej hodnoty v § 56 zákona č. 222/1992 Zb., aby poisťovatelia mali dostatočný právny rámec na úpravu cien a ich konanie voči poistníkom pri zmene cien bolo zákonne podložené. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 12 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 12 Vedenie a uchovávanie záznamov Navrhujeme vložiť nový odsek, ktorý znie : „(4) Osoba povinná platiť daň správcovi dane podľa § 4, odsek (1), písmeno a) je povinná poistníkovi písomne alebo elektronicky oznámiť výšku dane, ktorá sa na dané poistenie vzťahuje.“. Odôvodnenie Pre účely prehľadnosti pre poistníkov navrhujeme, aby daň z poistenia musela byť separátne vyčíslená na oznámení o predpise poistného, v poistnej zmluve alebo iným spôsobom oznámená poistníkovi. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V závislosti od konečnej podoby zákona treba upraviť článok II. tak, aby pre každého poistníka jasne stanovoval, že daň z poistenia je daňovo uznaný náklad z pohľadu dane z príjmov. Pokiaľ by v zákone zostala daň zo životného poistenia, bude potrebná o daň z poistenia upraviť aj základ dane FO pri dožití, z ktorého sa počíta zrážková daň. Odôvodnenie Nová daň z poistenia je novým daňovým výdavkom, čo treba zohľadniť vo väzbe na daň z príjmu. |
| Subjekt: | ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 3 ods. (2) d |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Písmeno "d" vypustiť z návrhu zákona. Písmeno "d" definuje akýkoľvek iný prípad, ktorý nie je definovaný v písmenách "a - c" a poistník má sídlo na Slovensku, resp. predmet poistenia sa nachádza na Slovensku. Nie je teda jasné, aký význam malo taxatívne vymenuvávať písmená "a-c", ak sa vždy môžme oprieť o tvdenie, že išlo o "iné prípady". Takáto definícia zakladá predpoklad na nejednoznačné a netransparentné označenie, preto ju navrhujeme z návrhu zákona vypustiť. |
| Subjekt: | ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | celý zákon |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | chýba akákoľvek logika prečo by mala právnická alebo fyzická osoba platiť daň z poistenia. Poistenie nie je prostriedok na získanie nejakej výhody alebo na dosahovanie zisku, naopak sa jedná o nákladovú položku, aby bol poistený chránený voči škode. Nie je nám preto známy dôvod, prečo by sociálny štát mal zdaňovať náklady právnických a fyzických osôb. |
| Subjekt: | ZO SR (Zväz obchodu SR) |
| Pripomienka k: | návrhu nového zákona o dani z poistenia |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Pripomienka: Nesúhlasíme s prijatím zákona o dani z poistenia a navrhujeme stiahnuť návrh z legislatívneho procesu, nakoľko navrhovaný predpis bude mať negatívny dopad na rozpočet všetkých poistníkov. O d ô v o d n e n i e: 1/ Daň z poistenia má mať charakter nepriamej dane, ktorej dôsledkom je opak povzbudzovania k poisteniu, to znamená, že pôjde o trestanie poistníkov, a to ako právnické subjekty, tak aj fyzické osoby v rámci neživotného ale aj životného poistenia. Dôvodom sú nasledovné skutočnosti: a/ daň z poistenia má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov pri každom platení bežného poistného v životnom a neživotnom poistení bez toho, aby bola kompenzovaná primeranými daňovými úľavami. To znamená, že daň z poistenia budú do štátneho rozpočtu platiť poisťovne, ktoré si ju vyberú v poistnom s tým, že štát poistníkom neposkytne žiadnu kompenzáciu; b/ poisťovne, pri snahe udržať cenu poistného (výška poistného zostane nedotknutá), budú poskytovať ba/ nižšiu poistnú ochranu v podobe nižšej poistnej ochrany (menej poskytnutých finančných prostriedkov v prípade poistnej udalosti alebo bb/ v podobe širších poistných výluk (viac udalostí, na ktoré sa poistenie nebude vzťahovať). 2/ Tvrdenie predkladateľa, že sa navrhovanou daňou iba (!) nahrádza 8%-ný daňový odvod je v rozpore so skutočnosťou, a to z nasledovných dôvodov: a/ Rozšírený daňový záber: 8%-ný odvod sa v súčasnosti týka iba neživotných poistení, pričom navrhovaná daň z poistenia by mala byť zavedená na neživotné poistenie, ale aj na životné poistenie b/ Protiústavná retroaktivita: 8%-ný odvod bol zavedený len na nové zmluvy, t.j. zmluvy uzatvorené po 1. januári 2017. Navrhovaná daň z poistenia by sa mala týkať všetkých zmlúv, t.j. nielen nových zmlúv ale aj všetkých starých, čo je v rozpore s ústavou. |
| Subjekt: | ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Príloha k zákonu - časť A poistné odvetvia neživotného poistenia |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov "Bod 1 + 2. - navrhujeme preradiť do časti B Bod 3 - navrhujeme doplniť, že sajedná o pozemné odpravné prostriedky, ktoré sú zaregistrované na dopravnom inšpektoráte. Vzhľadom k existencii 4 automobiliek môže nastať nejednoznačnosť situácie, kedy sa poistenie škody na zásobách v automobilke bude posudzovať podľa bodu 3 a nie bodu 8, pričom motorové dopravné prostriedky tvoria významnú zložku poistneého majetku. Bod 7 - doplniť špecifikáciu miesta poistenia výlučne pre územie SR, resp. vylúčiť prepravu do zahraničia. Bod 8 - doplniť inými vplyvmi podľa štandardných poistných podmienok pre daný typ poistenia. Bod 9 - nevidíme dôvod, prečo by malo byť krupobitie oddelené napr. od víchrice alebo inými prírodnými živlami. Takisto definícia obsahuje prípad krádeže, čo bude obzvlášť zložité z poistného oddeľovať zložku krádeže a zložku prírodnej katastrofy napr. u havarijného poistenia motorových vozidiel. Bod 15 - nie je definované, či sa jedné o akúkoľvek záruku, takže nie je napríklad jasné, či sa nezdvihnú náklady na konfirmovanie dokumentárnych akreditívov. Bod 18 - navrhujeme vylúčiť, takmer všetky poisťovne tak či onak outsourcujú svoje služby u externých spoločností, jedná sa o nesystémový krok s minimálnym daňovým prínosom" |
| Subjekt: | ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 4 ods. (1) c |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme doplniť o podmienku, že poistenie bolo zároveň inicializované právnickou osobou. Narážame na pomerne bežný príklad z praxe - vrátenie tovaru. Zákazník sa z určitého dôvodu rozhodne vrátiť tovar ešte v čase, kedy tovar neprešiel do jeho vlastníctva (napr. viditeľne poškodený obal, a podobne). Zásielku nechá poistiť a následne požiada, aby mu právnická osoba na Slovensku preplatila poštovné a poistné. Poistné riziko tovaru je umiestnené v SR ( príloha k zákonu časť A, bod 7,tovar ešte neprešiel do jeho vlastníctva) a zároveň zahraničná poisťovňa u ktorej poistnenie uzavrie nemusí predmetnú daň odviesť - právnická osoba sa stáva osobou povinnou platiť daň bez vedomosti o tom, či sa daň odviedla alebo nie, navyše bez možnosti kontroly. |
| Subjekt: | ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 6 ods. (1) - (5) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme zmeniť definíciu na "základom dane je suma prijatého čistého poistného zníženého o daň". V praxi sa bežne stretávame s prípadom, že poistenie je uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa. Jeho činnosť je poradensko-sprostredkovateľská, preto nie je osobou povinnou platiť daň. Jeho odmena býva už zahrnutá. Zákon by mal teda stanoviť podmienku, že v prípade ak poistné už obsahuje odmenu sprostredkovateľovi, musí byť takáto odmena definovaná explicitne a táto časť nepodlieha takémuto zdaneniu. Rovnako by mal zákon prikazovať explicitne vymedzovať jednotlivé poistné riziká a príslušné poistné, aby si spotrebiteľ mohol správne skontrolovať výšku dane. |
| Subjekt: | ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Znížiť navrhované sadzby Sadzby so sociálnym aspektom (podľa vysvetľujúcej správy) nie sú správne navrhnuté - navrhujeme nulovú daň i na poistenie úrazu, choroby, poistenie hypotekárneho úveru, alebo poistenie z rôznych fiannčných strát z vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z nedostatočného príjmu. Navyšenie má poistnie okrem iného aj funkciu zabezpečenia rizikovej investície - t.j. zvýšením nákladov na napr. exportný úver sa investícia môže predražiť a tým pádom stratí právnická osoba záujem investovať do daného obchodu a SR príde o časť zisku. |
| Subjekt: | ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 3 ods. (1) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme explicitne definovať, že 100% alebo aspoň väčšina rizika musí byť fyzicky umiesntnené na území SR. Z definície nie je jednoznačné, ako sa budú posudzovať tzv. celosvetovo pôsobiace poistné zmluvy. Typickým príkladom môže byť zodpovednosť za škodu spôsobenú výrobkom, pričom faktrurácia medzi jednotlivými krajinymi nemusí zodpovedať počtu obyvateľom alebo pobočkovou sieťou výrobcu v rámci krajiny. |
| Subjekt: | ZAP SR (Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Príloha k zákonu - časť B poistné odvetvia životného poistenia |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov "Bod 1 písmeno b - doplniť že sa nejedná o dôchodkové poistenie v 2. a 3.ťom pilieri tak ako je uvedené v paragrafe 9 Bod 2 - nie je nám jasné prečo je poistenie pre prípad narodenia dieťaťa a pre prípad uzavretia manželstva brané ako poistenie so sociálnou sadzbou Bod 4 - nie je nám jasné prečo je zdravotné poistenie uzavreté v UK alebo v Írsku brané ako poistenie so sociálnou sadzbou" |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Príloha k zákonu - časť A poistné odvetvia neživotného poistenia |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov: "Bod 1 + 2. - navrhujeme preradiť do časti B Bod 3 - navrhujeme doplniť, že sajedná o pozemné odpravné prostriedky, ktoré sú zaregistrované na dopravnom inšpektoráte. Vzhľadom k existencii 4 automobiliek môže nastať nejednoznačnosť situácie, kedy sa poistenie škody na zásobách v automobilke bude posudzovať podľa bodu 3 a nie bodu 8, pričom motorové dopravné prostriedky tvoria významnú zložku poistneého majetku. Bod 7 - doplniť špecifikáciu miesta poistenia výlučne pre územie SR, resp. vylúčiť prepravu do zahraničia. Bod 8 - doplniť inými vplyvmi podľa štandardných poistných podmienok pre daný typ poistenia. Bod 9 - nevidíme dôvod, prečo by malo byť krupobitie oddelené napr. od víchrice alebo inými prírodnými živlami. Takisto definícia obsahuje prípad krádeže, čo bude obzvlášť zložité z poistného oddeľovať zložku krádeže a zložku prírodnej katastrofy napr. u havarijného poistenia motorových vozidiel. Bod 15 - nie je definované, či sa jedné o akúkoľvek záruku, takže nie je napríklad jasné, či sa nezdvihnú náklady na konfirmovanie dokumentárnych akreditívov. Bod 18 - navrhujeme vylúčiť, takmer všetky poisťovne tak či onak outsourcujú svoje služby u externých spoločností, jedná sa o nesystémový krok s minimálnym daňovým prínosom" |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | § 4 ods. (1) c |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme doplniť o podmienku, že poistenie bolo zároveň inicializované právnickou osobou. Odôvodnenie: Narážame na pomerne bežný príklad z praxe - vrátenie tovaru. Zákazník sa z určitého dôvodu rozhodne vrátiť tovar ešte v čase, kedy tovar neprešiel do jeho vlastníctva (napr. viditeľne poškodený obal, a podobne). Zásielku nechá poistiť a následne požiada, aby mu právnická osoba na Slovensku preplatila poštovné a poistné. Poistné riziko tovaru je umiestnené v SR ( príloha k zákonu časť A, bod 7,tovar ešte neprešiel do jeho vlastníctva) a zároveň zahraničná poisťovňa u ktorej poistnenie uzavrie nemusí predmetnú daň odviesť - právnická osoba sa stáva osobou povinnou platiť daň bez vedomosti o tom, či sa daň odviedla alebo nie, navyše bez možnosti kontroly. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | § 6 ods. (1) - (5) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme zmeniť definíciu na "základom dane je suma prijatého čistého poistného zníženého o daň". Odôvodnenie: V praxi sa bežne stretávame s prípadom, že poistenie je uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa. Jeho činnosť je poradensko-sprostredkovateľská, preto nie je osobou povinnou platiť daň. Jeho odmena býva už zahrnutá. Zákon by mal teda stanoviť podmienku, že v prípade ak poistné už obsahuje odmenu sprostredkovateľovi, musí byť takáto odmena definovaná explicitne a táto časť nepodlieha takémuto zdaneniu. Rovnako by mal zákon prikazovať explicitne vymedzovať jednotlivé poistné riziká a príslušné poistné, aby si spotrebiteľ mohol správne skontrolovať výšku dane. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | § 8 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme znížiť navrhované sadzby. Odôvodnenie: Sadzby so sociálnym aspektom (podľa vysvetľujúcej správy) nie sú správne navrhnuté - navrhujeme nulovú daň i na poistenie úrazu, choroby, poistenie hypotekárneho úveru, alebo poistenie z rôznych fiannčných strát z vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z nedostatočného príjmu. Navyšenie má poistnie okrem iného aj funkciu zabezpečenia rizikovej investície - t.j. zvýšením nákladov na napr. exportný úver sa investícia môže predražiť a tým pádom stratí právnická osoba záujem investovať do daného obchodu a SR príde o časť zisku. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | § 3 ods. (1) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme explicitne definovať, že 100% alebo aspoň väčšina rizika musí byť fyzicky umiestnené na území SR. Odôvodnenie: Z definície nie je jednoznačné, ako sa budú posudzovať tzv. celosvetovo pôsobiace poistné zmluvy. Typickým príkladom môže byť zodpovednosť za škodu spôsobenú výrobkom, pričom fakturácia medzi jednotlivými krajinami nemusí zodpovedať počtu obyvateľom alebo pobočkovou sieťou výrobcu v rámci krajiny. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | § 3 ods. (2) d |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme písmeno "d" vypustiť z návrhu zákona. Odôvodnenie: Písmeno "d" definuje akýkoľvek iný prípad, ktorý nie je definovaný v písmenách "a - c" a poistník má sídlo na Slovensku, resp. predmet poistenia sa nachádza na Slovensku. Nie je teda jasné, aký význam malo taxatívne vymenuvávať písmená "a-c", ak sa vždy môžme oprieť o tvdenie, že išlo o "iné prípady". Takáto definícia zakladá predpoklad na nejednoznačné a netransparentné označenie, preto ju navrhujeme z návrhu zákona vypustiť. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | celý zákon |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Chýba akákoľvek logika prečo by mala právnická alebo fyzická osoba platiť daň z poistenia. Odôvodnenie: Istenie nie je prostriedok na získanie nejakej výhody alebo na dosahovanie zisku, naopak sa jedná o nákladovú položku, aby bol poistený chránený voči škode. Nie je nám preto známy dôvod, prečo by sociálny štát mal zdaňovať náklady právnických a fyzických osôb. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 1. Všeobecná zásadná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | RÚZ navrhuje stiahnuť návrh zákona z legislatívneho procesu. RÚZ rozporuje nižšie uvedené tvrdenia uvedené v sprievodných dokumentoch k návrhu: A. Zdanenie poistenia je štandard používaný v EÚ – (DS, A. Všeobecná časť ) Pravdou je, že viacero európskych štátov vyberaním nepriamych daní alebo parafiškálnych odvodov fakticky iba obchádza smernicu 2006/112/ES (pôvodne z roku 1977) , na základe ktorej je poisťovníctvo v EÚ oslobodené od dane z pridanej hodnoty, pretože neslúži k vytváraniu novej pridanej hodnoty, ale k obnoveniu hodnôt, ktoré už existovali, ale boli zničené alebo poškodené poistnou udalosťou. Rôzne štáty majú k takémuto konaniu rôzne motívy. Spoločným znakom vo väčšine štátov však je, že daň z poistného, resp. parafiškálne odvody slúžia ku konkrétnemu účelu, alebo sú vyvážené iným systémovým opatrením – napr. ak je zavedená daň z poistného v životnom poistení, tak neexistuje žiadna daň z výnosu , je podporované ukončenie poistnej zmluvy v riadne dohodnutom čase a daňovo znevýhodnené je iba predčasné ukončenie zmluvy . B. Navrhovaná daň z poistného nahrádza nesystémový a neefektívny odvod z poistného z neživotných poistení, zavedený od 1.1.2017 ( Doložka vybraných vplyvov, bod 3.) „Nesystémový a neefektívny“ odvod 8 % z neživotných poistení bol zavedený od roku 2017 s odôvodnením, že sa „iba“ rozširuje povinnosť poisťovní platiť taký istý odvod, ako sa platí už od roku 2002 z PZP . Rozšírenie povinnosti platiť odvod z povinného poistenia aj na všetky dobrovoľné neživotné poistenia bolo samo osebe neústavné, hlavným dôvodom zrejmej neústavnosti pôvodného návrhu celoplošného odvodu však bola retroaktivita. Preto bol tento odvod nakoniec zavedený iba na poistné zmluvy, ktoré boli uzavreté po 1.januára 2017 (tzv. nové zmluvy) a vôbec sa netýkal životných poistení. Preto tvrdenie predkladateľa, že sa iba nahrádza odvod daňou je neúplné a v rozpore so skutočnosťou, že sa navrhuje celoplošná daň na všetky poistenia nielen neživotné ale aj životné a nielen na nové zmluvy ale na všetky, t.j. aj „staré“. Navyše – návrh zákona tak ako bol predložený do MPK, je opätovne nesystémový a opätovne umožňuje nejednoznačný výklad. Táto nesystémovosť je umocnená návrhom rôznych sadzieb dane pre jednotlivé odvetvia, ktoré spôsobia rôzne aplikačné problémy (napr. úrazové poistenie ako samostatné poistenie bude posudzované inak ako pripoistenie v životnom poistení) ale aj kombinácia viacerých rizík na jednej poistnej zmluve ( napr. cestovné poistenie) bude implementovateľná len za cenu vysokých nákladov. C. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (DS, A. Všeobecná časť) Návrh zákona opätovne vyvoláva obavy z jeho retroaktívneho uplatňovania, keďže daň sa uplatňuje na všetky poistné zmluvy aj tie uzavreté pred účinnosťou zákona. Vznikne nová daňová povinnosť, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nebola známa, čím sa dávnejšie uzatvorená zmluva môže stať pre jednu zúčastnenú stranu nevýhodná. Buď pre klienta alebo pre poisťovňu , podľa toho, na koho ťarchu sa daňová povinnosť bude realizovať. D. Návrh zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér (Doložka vybraných vplyvov, bod 3.4) V skutočnosti zavedením dane na životné poistenia pôjde o výraznú konkurenčnú nevýhodu poistenia voči investičným/sporiacim produktom ostatných subjektov finančného trhu (napr. podielovým fondom, dôchodkové sporenie) a životných poisťovní oproti ostatným poskytovateľom finančných služieb. E. Nižšia sadzba dane pre poistenie úrazu a choroby má sociálny rozmer (DS osobitná časť K § 8) Návrh predpokladá sadzbu dane pre poistenie úrazu a choroby vo výške 4 % , kým na väčšinu neživotných poistení až 8 %. Tvrdenie, že zdanenie poistení, ktoré majú vyslovene pomôcť ľuďom v núdzi má sociálny charakter, pretože sa použije nižšia daň považujeme za cynické. F. Administratívne náklady sektora nie je možné kvantifikovať (Doložka vybraných vplyvov, bod 3.3.3) MF SR uvádza náklady na strane FR SR (276 tis. EUR), ale ohľadom administratívnych nákladov podnikateľských subjektov je v doložke vplyvov konštatované, že poisťovniam síce vzniknú rôzne administratívne náklady (zmena IT systémov, s prekalkulovaním cien poistných produktov, s úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov potrebných pre správne určenie dane), ale nie je možné ich kvantifikovať.“ Navrhovateľ však poisťovniam ani nedal šancu to kvantifikovať, pretože sektor sa o obrovskej administratívnej náročnosti dozvedel až z návrhu zákona zverejneného v MPK. G. Vyhodnotenie konzultácii (Doložka vybr. vplyvov, bod 3.2) MF SR tu uvádza , že pri konzultácii SLASPO víta zmenu odvodu na daň, ale že ich postoj k dani je opatrný, keďže nebol predložený žiadny konkrétny návrh a že kladne prijali informáciu, že sa daň bude vzťahovať iba na odvetvia neživotného poistenia . Tiež žiadali o dostatočný čas na implementáciu , najmenej do 1.1.2019. Realita návrhu zákona, ktorý uvažuje so zdanením všetkých poistení ( aj životných) , s rôznymi sadzbami , bez primeraného času na prípravu však ide vysoko nad rámec konzultácií. S poľutovaním konštatujeme, že konzultácia sa úplne minula účinkom Negatívne dôsledky návrhu pre poistníkov: • Daň negatívne ovplyvní rozpočet všetkých poistníkov – rovnako verejnej správy , podnikov ale aj domácností (- MF SR si je toho plne vedomé - viď. Doložka vybr. vplyvov, bod 3.3) • Nepriama daň z poistného má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov, pri každom platení bežného poistného v životnom a neživotnom poistení bez toho, aby bola kompenzovaná primeranými daňovými úľavami na „výstupe“, t.j. napr. v životnom poistení pri vyplácaní poistného plnenia, kde je výnos zaťažený daňou z príjmu. • Občania ( spotrebitelia) budú postihnutí trojnásobne: o V oblasti životného poistenia pôjde trojnásobné zdanenie, pretože poistenie si platia zo zdaneného príjmu, zdanený majú aj výnos z poistenia a ešte by mali zaplatiť aj daň z poistného, čo pri súčasnej výnosnosti aktív môže vo výsledku znamenať celkový záporný výnos. o Neživotné poistenie si občan tiež kupuje zo zdanených peňazí, za svoje zodpovedné správanie zaplatí daň a na rozdiel od podnikateľských subjektov si poistné nemôže odpočítať zo základu dane. Negatívny dopad na sektor poisťovníctva • Stagnácia resp. zníženie záujmu o poistenie, ktorý je už v tejto chvíli aj tak veľmi nízky • Obmedzenie investícii do vývoja, IT a skvalitňovania služieb klientom a tým aj zhoršeniu konkurenčného postavenia v porovnaní s inými subjektmi finančného trhu • Účelnosť využitia finančných prostriedkov získaných z dane z poistenia Podľa návrhu zákona budú poisťovne daň z poistenia vyberať a platiť do štátneho rozpočtu. Predkladateľ nikde neuvádza ako budú finančné prostriedky zodpovedne sa správajúcich občanov a firiem použité. Nová daňová povinnosť by možno bola akceptovateľnejšia, ak by predkladateľ, rovnako ako je štandardné v ČŠ EÚ, ktoré ju majú zavedenú, účelovo viazal získané financie na prevenciu, príp. odstraňovanie následkov poistných udalostí. Navrhovanou daňou sa však získané finančné prostriedky stratia v štátnom rozpočte a reálne sa tak daň z poistenia stáva iba ďalšou daňou a poistenie sa stáva luxusom, hoci je a malo by zostať základnou nutnosťou ochrany zdravia, majetku, či vlastnej zodpovednosti FO a PO. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 4. Zásadná pripomienka k čl. I., §3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V § 3 odsek 1 navrhujeme vypustiť slová: „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“ Odôvodnenie Zavedenie dane zo životného poistenia by malo vplyv na konkurencie schopnosť poistných produktov oproti iným investičným nástrojom ako aj voči sporeniu v bankových inštitúciách, ktoré nie sú takouto daňou zaťažené. Táto nová daň by zvýšila daňovú záťaž poistníkov, keďže okrem tejto novej dane sú poistníci/poistení povinní platiť aj daň z výnosu pri dožití poistnej zmluvy, resp. výplate odkupnej hodnoty. Navyše, fyzické osoby si kupujú životné poistenie už zo zdaneného príjmu. Poistníkov bude táto nová daň odrádzať zabezpečiť si formou životného poistenia ďalší zdroj príjmu v dôchodkovom veku. Za týchto podmienok by mohol nastať problém aj pri distribúcii poistných produktov, pretože sprostredkovatelia by v súlade s platnou legislatívou nemohli ponúkať životné poistenia so sporivou alebo investičnou zložkou klientovi, ak by bolo zrejmé, že investovanie prostredníctvom iných subjektov než poisťovne je pre klienta výhodnejšie, keďže by sa na takúto investíciu nevzťahovala obdoba dane z poistenia. Pre životné poistenia by to znamenalo podstatný pokles v uzatváraní nových zmlúv a pravdepodobne aj predčasné ukončenie existujúcich poistných zmlúv. O tom, aký katastrofálny dopad môže mať uvalenie dane na životné poistenia na poistný trh, svedčí situácia z Belgicka, kde v roku 2013 zvýšili daň na životné poistenia z 1,1% na 2,0%. Podľa štatistík OECD, predpísané poistné v životnom poistení v Belgicku kleslo z 27,1 mld.USD na konci roku 2012 na 17,0 mld. USD na konci roku 2015, čo je pokles o viac než 37%. Daň z poistenia uvalená na životné poistenia uzatvorené na pred účinnosťou zákona by mala retroaktívny charakter buď na klienta, ak by sa mu navýšila platba, ktorú musí platiť poisťovni, alebo na poisťovne, ak by mali povinnosť odviesť daň bez možnosti navýšenia platby (čo by však bolo v rozpore s nastavením dane z poistného ako nepriamej dane). Je pravdepodobné, že pre jednu zo zmluvných strán by sa staré zmluvy stali v dôsledku dane z poistenia nevýhodné. Kým však klient môže pre neho nevýhodnú zmluvu vypovedať (v súlade so zmluvnými podmienkami aj predčasné ukončenie takejto zmluvy môže byť pre klienta stratové), poisťovňa tak urobiť nesmie (pozri § 800 ods. 3Občianskeho zákonníka). Dlhodobé udržiavanie takýchto nerentabilných zmlúv v kmeni by mohlo pre poisťovňu mať fatálne následky v podobe problémov so solventnosťou. Životné poistenia sa uzatvárajú na dlhé obdobia (zvyčajne viac než 10 rokov, často aj na 30 rokov). Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorné poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Do zvláštnej situácie by sa po zavedení dane zo životného poistenia dostali občania, ktorí si poistenie uzatvorili v čase, keď ich štát k tomu nabádal daňovým zvýhodnením, ktoré neskôr zrušil, a teraz naopak, toto poistenie zaťaží daňou.Preto považujeme za akútne, aby štát namiesto zavedenia dane z poistného v životnom poistení naopak motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, a podporoval zodpovedných ľudí daňovými úľavami. Trestanie týchto zodpovedných ľudí nepriamou daňou rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu považujeme za anti sociálne. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 2. Zásadná pripomienka k čl. I., §2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V § 2 Vymedzenie pojmov navrhujeme vložiť nové písmeno e), ktoré znie: „e) daňovníkom osoba, ktorá je ako poistník označená v poistnej zmluve.“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu daňovníka. Aj keď pri nepriamych daniach (ani v DPH ani v spotrebných daniach) nemáme v daňových zákonoch definovaného daňovníka, v prípade zavádzania takejto novej dane, ktorá nemá na našom území žiadnu tradíciu považujeme za nevyhnutné jasne uviesť, že daňovníkom má byť poistník. Na zamedzenie interpretačných problémov zo zákona musí byť zrejmé, že poisťovňa je len osoba povinná odviesť daň. Toto je nevyhnuté už aj s odkazom na navrhované ustanovenie § 4 ods. 1, písm. b) kde je jasne uvedené, že osobou povinnou platiť daň správcovi dane je poistník, ktorý zaplatil poistné .... |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 3. Zásadná pripomienka k čl. I., §2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V § 2 Vymedzenie pojmov navrhujeme vložiť nové písmeno f), ktoré znie: „f) protihodnotou, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme, je súčet poistného a dane z poistenia v zmysle tohto zákona.“. Odôvodnenie Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu protihodnoty, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme. Obdobne je definovaná protihodnota aj v zákone o DPH. Je potrebné odlíšiť poistné od dane z poistenia, aby sa napr. v prípade budúcich zmien sadzby dane nemuselo meniť poistné, ktoré je kľúčovým parametrom na poistnej zmluve a odvíjajú sa od neho aj ďalšie transakcie (provízia sprostredkovateľovi, zaistenie, ...). |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 5. Pripomienka k čl. I., § 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V § 3 ods. 2 písm. c): navrhujeme vypustiť písmeno c) Odôvodnenie: Podľa nášho názoru nie je dôvod z daňového hľadiska rozlišovať 4-mesačné cestovné poistenia a dlhšie poistenia (reálne aj pri ročnom cestovnom poistení sa zvyčajne nepredpokladá pobyt poisteného v zahraničí počas celého roka, ale iba opakovaný krátkodobý pobyt) a nasledujúce písmeno d) pokrýva aj cestovné poistenie osôb s trvalým pobytom na Slovensku. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Príloha k zákonu - časť B poistné odvetvia životného poistenia |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov: "Bod 1 písmeno b - doplniť že sa nejedná o dôchodkové poistenie v 2. a 3.ťom pilieri tak ako je uvedené v paragrafe 9 Bod 2 - nie je nám jasné prečo je poistenie pre prípad narodenia dieťaťa a pre prípad uzavretia manželstva brané ako poistenie so sociálnou sadzbou Bod 4 - nie je nám jasné prečo je zdravotné poistenie uzavreté v UK alebo v Írsku brané ako poistenie so sociálnou sadzbou" |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 6. Pripomienka k čl. I., §3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V § 3 ods. 2 písm. d): navrhujeme nové znenie písm. d) : „d) ide o iné prípady ako uvedené v písmenách a) až c) a poistený má v tuzemsku trvalý pobyt, bydlisko alebo, ak je poistník právnickou osobou, jeho sídlo alebo prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, sa nachádza v tuzemsku.“. Odôvodnenie Keďže zákonodarca stanovuje ako základné kritérium pre vznik daňovej povinnosti tú skutočnosť, že poistené riziko sa nachádza v tuzemsku považujeme za potrebné podotknúť, že poistnou zmluvou nemusí byť nevyhnutne poistený poistník ale ním môže byť aj iná osoba (poistený). Druhá zmena zjednocuje legislatívnu definíciu trvalého pobytu, bydliska. Zároveň navrhujeme vypustiť povinnosť poisťovne zisťovať a sledovať obvyklý pobyt svojich klientov, pretože poisťovňa nemá žiadne technické možnosti ani oprávnenia na zisťovanie obvyklého pobytu. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 9. Pripomienka k čl. I., § 4 odsek 1 písm. c) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme znenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, kto je osobou povinnou platiť daň v prípade, že sú preúčtované náklady za poistné riziko umiestnené v tuzemsku inou osobou ako poistníkom. Odôvodnenie V prípade zachovania formulácie je možné obchádzanie zákona tak, že poistník (osoba A) uzatvorí poistenie v zahraničnej poisťovni, preúčtuje a prefakturuje ho v napr. 100% výške inej osobe a táto osoba B, ktorá ho potom prefakturuje osobe C (SK osoba, ktorá má napr. riziko umiestnené v SR). Osoba C nie je povinná platiť daň lebo jej nepreúčtovala náklady osoba A (poistník) ale iná osoba. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 7. Pripomienka k čl. I. § 4 odsek 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V ods. 1) prvá veta navrhujeme nahradiť slovo „ platiť“ slovom „odviesť“. Rovnakú zmenu navrhujeme spraviť v nadpise § 4. Odôvodnenie Navrhovaný zákon má za cieľ zaviesť nepriamu daň, ktorú platí poistník predovšetkým poisťovni. Poisťovňa v takom prípade iba prijme daň a následne je povinná ju odviesť štátu. Sloveso „odviesť“ lepšie vystihuje proces platenia dane od povinného subjektu smerom ku štátu. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 8. Pripomienka k čl. I. § 4 odsek 1 písm. b) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie písmena b: „b) poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni alebo za neho zaplatil poistné zahraničnej poisťovni iný subjekt; ak poistník preúčtuje poistné právnickej osobe podľa písmena c), je platiteľom v rozsahu poistného, ktoré tejto osobe nepreúčtuje“. Odôvodnenie Žiadame o zmenu formulácie tak, aby zaplatenie poistného nebolo viazané na poistníka t.j. aby osobou povinnou platiť bol poistník bez ohľadu na to, či poistné zaplatil on sám alebo iná osoba. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 11. Zásadná pripomienka k čl. I, § 4 odsek 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V predposlednej vete navrhujeme slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" nahradiť slovami "na poistnom vyplývajúcom". Zároveň navrhujeme vypustiť poslednú vetu „Za nezaplatenú daň zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetci spolupoisťovatelia.“. Odôvodnenie Potreba nahradiť slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" slovami "na poistnom vyplývajúcom" súvisí s tým, že v praxi existujú poistenia, keď sa spolupoistovatelia podieľajú inou časťou na poistnom a inou na poistnom plnení. Pôvodný text by preto v takýchto prípadoch nebol jednoznačný a mohol by spôsobovať aplikačné problémy. Nie je akceptovateľné, aby jeden obchodný partner zodpovedal za daňové záväzky druhého obchodného partnera (preberanie cudzieho podnikateľského rizika je neprípustné).Pri spolupoistení podľa definície návrhu zákona ide o vzájomnú spoluprácu poisťovní, poisťovní z iného členského štátu a / alebo pobočiek zahraničných poisťovní. Zjednodušene povedané ide o subjekty slovenské a subjekty v rámci Európskej únie. Finančná správa má možnosť vymáhania prípadného daňového nedoplatku od každého zo spolupoisťovateľov buď na základe zákona 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo prostredníctvom príslušnej medzinárodnej legislatívy v rámci Európskej únie (napr. : 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010, 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), 3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016), 4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016). Tieto oprávnenia sú nepomerne silnejšie ako možnosti ostatných spolupoistiteľov na vymáhanie možnej pohľadávky. Finančná správa by teda svoje povinnosti pri správe daní nemala prenášať na podnikateľské subjekty. Navyše, bolo by v rozpore s ustanoveniami § 164 zák. č. 39/2015 o poisťovníctve, keby boli daňové povinnosti spolupoistiteľov riešené odlišne od povinností hlavného spolupoisťovateľa konať v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov a s právom oprávnenej osoby požadovať poistné plnenie iba od hlavného poisťovateľa v prípade, že by tak nebolo vopred dohodnuté. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 13. Zásadná pripomienka k čl. I., § 5 odsek 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Ak prijme platbu dane osoba, ktorá koná v mene a na účet platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. a), dňom prijatia platby poistného je deň, keď platbu prijal platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a). Odôvodnenie V prípade inkasa poistného finančnými sprostredkovateľmi ako aj sprostredkovateľmi poistenia ako doplnkovej služby predávanej spolu s inou službou (napr. leasingové spoločnosti, cestovné kancelárie a pod.) bude iba s veľkými ťažkosťami možné zistiť, kedy sprostredkovateľ prijal platbu dane z poistenia a určiť tak okamih vzniku daňovej povinnosti tak, aby sa platiteľ nedostal do omeškania. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 14. Pripomienka k čl. I., § 5 odseky 4 a 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V odsekoch 4 a 5 navrhujeme na konci doplniť doplniť vetu „Dňom zaplatenia poistného sa rozumie deň, kedy bola platba odpísaná z účtu platiteľa, alebo deň, keď bol záväzok z poistného vysporiadaný iným spôsobom (napr. započítaním s pohľadávkou).“. Odôvodnenie: Odporúčame objasnenie, že daňová povinnosť vzniká momentom, kedy je platba odpísaná z bankového účtu, pretože platiteľ v tomto prípade nemusí vedieť, kedy bola platba pripísaná na účet protistrany. V prípadoch, keď nedochádza k realizácii platby poistného (napríklad pri spoločnostiach v skupine), odporúčame daňovú povinnosť viazať na vysporiadanie záväzku. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 10. Pripomienka k čl. I. § 4 odsek 1, písm. b) a c) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Žiadame o definovanie pojmu preúčtovať. Odôvodnenie Z navrhovaného znenia zákona nie je zrejmé čo znamená pojem preúčtovať. Zahŕňa tento pojem aj prípad, že slovenskej organizačnej zložke je alokovaných časť nákladov zriaďovateľa (vrátane poistenia) alebo iba prípady klasickej fakturácie poistného medzi dvomi samostatnými právnickými prípadne fyzickými osobami? |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 16. Zásadná pripomienka k čl. I., § 5 - Vznik daňovej povinnosti |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nový odsek 7, ktorý znie: „( 7) Dňom prijatia platby poistného sa rozumie dátum zaúčtovania úhrady pohľadávky.“. Odôvodnenie V praxi poisťovňa identifikuje platbu na základe bankového výpisu, ktorý dostane nasledujúci pracovný deň po pripísaní platby. Vo veľkej väčšine prípadov hneď pri spracovaní bankového výpisu presne identifikuje platby poistného. V ojedinelých prípadoch však niektoré platby nie sú identifikované okamžite, ale až následne (napr. platba prišla pod nesprávnym variabilným symbolom). Tieto platby sú dočasne na účte tzv. neidentifikovaných platieb a následne sú priradené ku jednotlivým pohľadávkam. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko dní. Takže sa môže stať, že platba prijatá v posledný deň jedného mesiaca je ako uhradená pohľadávka účtovaná až v nasledujúcom mesiaci. Ku koncu prvého mesiaca je účtovaná ako „iný záväzok“. Takýto postup je v súlade so zákonom o účtovníctve a všeobecnou praxou používanou poisťovňami. Pokiaľ by poisťovne mali pre účel dane z poistenia priradiť platbu ku prvému mesiacu, museli by to robiť manuálne. V čase identifikácie platby už môže byť účtovníctvo za prvý mesiac uzatvorené. Takže by vznikali rozdiely medzi sumami pre účely dane z poistenia a pre účely účtovníctva (ktoré je predmetom auditu ako aj dohľadu zo strany štátnych orgánov), dane z príjmov právnických osôb, vykazovania pre NBS a pod. Pre kontrolu dane z poistenia nemôže slúžiť ani priamo bankový výpis, lebo v niektorých prípadoch dostáva poisťovňa platbu poníženú o províziu a v takých prípadoch sa daň počíta z vyššej sumy, než je na bankovom výpise. Správna výška uhradeného poistného je tak známa až pri účtovaní úhrady pohľadávky. Nový odsek navrhujeme v snahe odstrániť zbytočnú manuálnu, ťažko kontrolovateľnú, agendu pričom posun vo vzniku daňovej povinnosti je v dňoch na prelome štvrťrokov, a preto neprichádza ku zníženiu daňových príjmov, ale len ku minimálnemu posunu v prípade limitovaného počtu prípadov. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 17. Zásadná pripomienka k čl. I., § 6 Základ dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odsekov 1 až 3: „(1) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), základom dane je protihodnota, ktorú platiteľ príjme v súvislosti s poistením znížená o daň. Ak nie je protihodnota prijatá v celej dohodnutej výške alebo ak sa platí v splátkach, základom dane je prijatá časť protihodnoty znížená o daň. (2) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. b), základom dane je protihodnota, ktorú má platiteľ prijať v súvislosti s poistením znížená o daň. (3) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. c), základom dane je splatná protihodnota, ktorú má platiteľ prijať v súvislosti s poistením znížená o daň.“. Odôvodnenie V zmysle dôvodovej správy má byť daň z poistenia nepriamou daňou. V rámci slovenského daňového systému je teda z hľadiska osoby povinnej platiť daň podobná dani z pridanej hodnoty. Tak ako v dani z pridanej hodnoty by teda malo byť zrejmé, že poisťovňa je osobou povinnou platiť daň, ktorú inkasuje od poistníka. Pri predpoklade sadzby dane 8% a zdaňovania na princípe platby je potom princíp nasledovný: poisťovňa od poistníka inkasuje platbu vo výške 108 t.j. základom dane je prijatá protihodnota znížená o daň t.j. hodnota 100. Poisťovňa teda ako o výnose (t. j. ako o prijatom poistnom) účtuje iba vo výške 100 a nie vo výške 108. Vo výške 8 účtuje o záväzku voči daňovému úradu z dôvodu inkasa dane od poistníka. Navrhované znenie indikuje, že celú platbu napr. 108 EUR má poisťovňa považovať za prijaté poistné (t. j. výnos) a až následne vypočítať daň vo výške 8 EUR. To by teda znamenalo, že 108 je prijaté poistné a daň vo výške 8 by poisťovňa účtovala ako svoj náklad a zároveň ako záväzok voči daňovému úradu z dôvodu vlastnej daňovej povinnosti. To by ale nebolo v súlade s deklarovaným zámerom nepriameho zdanenia. Zároveň by nastala presne taká istá situácia ako je pri súčasnom odvode v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z. z. t. j. navrhovaná daň by sa od súčasného odvodu poistného nelíšila, čo zjavne nebolo zámerom zákonodarcu. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 18. Zásadná pripomienka k čl. I., § 7 odsek 1 a 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odsekov 1 a 2: „(1) Platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) opraví základ dane a daň, ak sa po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistné alebo jeho časť zvýši, zníži alebo príde ku zrušeniu poistenia. (2) Platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. c) opraví základ dane a daň, ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistník zvýši, zníži sumu preúčtovaných nákladov poistenia alebo príde ku zrušeniu poistenia.“. Odôvodnenie: Žiadame pridať aj prípad zrušenia t.j. storna poistenia. V praxi veľmi často prichádza ku zrušeniu poistenia napríklad z dôvodu nezaplatenia. Teda predpis poistného existuje (daňová povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) vznikne) avšak následne sa zruší. Preto je tento prípad potrebné do zákona tiež pridať ako dôvod opravy základu dane. Zároveň odporúčame aj pridať prípad opravy základu dane v prípade zvýšenia poistného Takto bude definovaný aj postup v prípadoch, keď sa odstúpi od zmluvy s účinnosťou od počiatku trvania zmluvy a bude sa vracať klientovi (poistníkovi) celé zaplatené poistné, pri čom daň bola v tomto prípade odvedená. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 15. Pripomienka k čl. I., § 5 odsek 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 5: „(5) Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) dňom zaplatenia preúčtovaných nákladov poistenia a ak platiteľ nezaplatí preúčtované náklady poistenia do konca tretieho mesiaca po skončení kalendárneho roka, v ktorom boli preúčtované, vzniká daňová povinnosť posledným dňom tretieho mesiaca po skončení kalendárneho roka.“. Odôvodnenie V prípade platenia pravidelných platieb, kde je splatnosť napr. 30 dní by navrhovaným znením vznikla disproporcia. Príklad: poistné fakturované mesačne so splatnosťou koniec nasledujúceho mesiaca. Fakturácia za november zaplatená v mesiaci december a zdanená v mesiaci december. Fakturácia za mesiac december zaplatená v mesiaci január avšak podľa navrhovaného znenia tiež zdanená v mesiaci december. Potom v mesiaci január žiadne zdanenie. Takéto znenie zákona vyžaduje na konci roka manuálne úpravy čo predpokladáme nebolo cieľom zákona a preto navrhujem odlišné znenie, ktoré však v prípade nezaplatenia v rámci troch mesiacov stále dáva možnosť na zdanenie. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 12. Zásadná pripomienka k čl. I., § 5 ods. 1 písm. a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie: Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. a) a) dňom prijatia platby poistného a dane podľa tohto zákona, Odôvodnenie Je potrebné v zákone odlíšiť poistné od dane – viď pripomienky k §2 a §6 |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k celému materiálu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | KOZ SR oceňuje snahu zaviesť systémovejšie riešenie zdaňovania poistenia, než je v súčasnosti platný odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia tak, ako je to vo väčšine krajín Európskej únie. K návrhu zákona o dani z poistenia KOZ SR predkladá nasledujúce obyčajné pripomienky: V zákone nie je uvedené ako budú finančné prostriedky odvedené do štátneho rozpočtu použité. KOZ SR odporúča, že rovnako ako je to štandardné v členských štátoch EÚ, ktoré majú takúto daň zavedenú, by jej použitie malo byť účelovo viazané na prevenciu, príp. odstraňovanie následkov poistných udalostí. Poistenie by malo by zostať základnou nutnosťou ochrany zdravia, majetku, či vlastnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb. Podľa navrhovaného znenia zákona, nepriama daň z poistného má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov, pri každom platení bežného poistného v životnom a neživotnom poistení bez toho, aby bola kompenzovaná primeranými daňovými úľavami na „výstupe“, t. j. napr. v životnom poistení pri vyplácaní poistného plnenia, kde je výnos zaťažený daňou z príjmu. Z uvedeného dôvodu budú spotrebitelia viacnásobne postihnutí, keďže v oblasti životného poistenia pôjde o trojnásobné zdanenie, pretože poistenie si platia zo zdaneného príjmu, zdanený majú aj výnos z poistenia a budú platiť aj daň z poistného. V prípade neživotného poistenia, je toto tiež platené zo zdanených peňazí, zaplatí sa daň a na rozdiel od podnikateľských subjektov si poistné nemôžu odpočítať zo základu dane. KOZ SR ďalej poukazuje na fakt, že fyzické osoby sú výrazne zaťažené daňovou povinnosťou prostredníctvom dane z príjmov fyzických osôb, kde najmä pri dani zo závislej činnosti, majú minimálny priestor na daňovú optimalizáciu. Podľa rozpočtu verejnej správy predstavovala v roku 2016 vybratá daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti takmer 40 % všetkých vybratých daní z príjmov, ziskov a kapitálového majetku. V roku 2017 môže tento podiel dosiahnuť až 46 % a v ďalších rokoch bude dosahovať takmer hranicu 50 %. Naproti tomu objem príjmov zo závislej činnosti v národnom hospodárstve je nepomerne nižší ako objem ziskov. A ďalej, prostredníctvom svojej spotreby, platia fyzické osoby väčšinu daní na tovary a služby, čím sa ich podiel na platení daní výrazne zvyšuje. KOZ SR by preto očakávala spravodlivejšie prerozdelenie zaťaženia medzi právnické a fyzické osoby, aspoň zaradením povinných a často využívaných poistení fyzických osôb do nižších sadzieb dane. V tejto súvislosti KOZ SR upozorňuje aj na fakt, že aj keď daň odvádzajú poisťovne, tie ju v plnej miere prenášajú na spotrebiteľa a nie na úkor svojich ziskov. KOZ SR upozorňuje, že zvýšené náklady na poistenie, môžu znížiť jeho atraktívnosť a môžu spôsobiť klesajúci záujem o poistenie aj s dopadom na zamestnanosť. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 19. Zásadná pripomienka k čl. I., § 7 odsek 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Za prvú vetu navrhujeme doplniť vety: „Ak sa pri platbe dane v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia identifikujú rozdiely (nedoplatok alebo preplatok) medzi skutočne odvedenou daňou a daňou, ktorá sa mala odviesť v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, osoba povinná platiť daň zohľadní tento rozdiel (nedoplatok alebo preplatok) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie kedy bol rozdiel identifikovaný. Ak je rozdiel podľa predchádzajúcej vety významný v zmysle účtovných predpisov a ide o nedoplatok, osoba povinná platiť daň je povinná podať dodatočné priznanie v zmysle osobitných predpisov *) *) zákon 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov Odôvodnenie Žiadame dodať ustanovenie umožňujúce prípadne nevýznamné chyby zahrnúť do zdaňovacieho obdobia, kedy sú identifikované (s výnimkou významných chýb minulých období, pri ktorých je pri nedoplatku potrebné podať dodatočné priznanie). Znenie je urobené v zmysle dokumentu „Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 2/2017 z 27. februára 2017 k odvodu časti poistného podľa § 68 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, na ktorý sa odkazuje aj finančná správa pri dokumente „Informácia k odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia upravený a doplnený text 8. 11. 2017“. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 20. Zásadná pripomienka k čl. I., § 8 - Sadzba dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Žiadame zjednotenie sadzieb pre neživotné poistenie a to vo výške maximálne 4%. Odôvodnenie Rôzne sadzby dane pre rôzne riziká, ktoré sa často predávajú v balíkoch, zvyšujú administratívnu náročnosť a náklady na prevádzku informačných systémov. Rovnako je dôležité poukázať na takmer technickú nerealizovateľnosť rozdielnych sadzieb dane pri produktoch neživotného poistenia, ktoré obsahujú niekoľko pripoistení napr. poistenie domácnosti (návrh. 6% daň podľa časti A bodu 8 prílohy) a poistenie zodpovednosti za škodu (návrh 8% daň podľa bodu 13). (Podobný problém sa vyskytuje aj pri kombinácii produktu životného poistenia s úrazovým pripoistením a iných produktoch.) |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 22. Zásadná pripomienka k čl. I., § 8 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Žiadame vypustiť písmeno f) Odôvodnenie: Na PZP sa vzťahuje odvod 8%, preto by nemala byť pre toto poistenie zavedená daň z poistenia ani vo výške 0%, pretože to evokuje možné budúce zdanenie aj tohto poistenia. Alternatívou by bolo zavedenenie dane pre PZP pri súčasnom zrušení odvodu pre toto poistenie. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 21. Zásadná pripomienka k čl. I., § 8 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V odseku 1 žiadame vypustiť písmená d) a e). Odôvodnenie Dôvody sú uvedené aj v pripomienke č.3 Žiadame vypustiť sadzby dane týkajúce sa odvetví životného poistenia. Filozoficky by sme očakávali, že štát daňovo životné poistenie podporí a nie znevýhodní. Zavedením dane na sporivú zložku životného poistenia a nezavedením analogickej dane na iné formy dlhodobého sporenia štát diskriminuje poisťovníctvo oproti iným odvetviam s porovnateľným zameraním (napríklad investičné fondy, banky, DDS a podobne). Ide o obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nie je správne zaviesť daň na sporivú zložku životného poistenia, čo je vlastne daň z úspor. Navyše v prípade investičného a kapitálového životného poistenia v tomto prípade prichádza k dvojitému zdaneniu (na rozdiel od priamych vkladov do bánk alebo investovania prostredníctvom investičných fondov). Pokiaľ by nedošlo k vypusteniu písmen d) a e), je potrebné zjednotiť sadzby dane pre poistenie úrazu a choroby v neživotnom poistení a v životnom poistení, pretože nie je akceptovateľné, aby rovnaké produkty podliehali rôznej sadzbe dane. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 25. Pripomienka k čl. I, § 10 odsek 1 Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odeseku 1: „(1) Ak je poistné platené v inej mene ako v eurách, na účely určenia základu dane sa prepočíta na eurá a na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz v zmysle osobitného predpisu *) . Pri oprave základu dane a dane podľa § 7 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti. *) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve Odôvodnenie Iný, ďalší kurz je zbytočná dodatočná administratíva a sťažuje zavedenie dane z poistenia. Kurz použitý pre účely zákona o účtovníctve je jasne definovaný a preukazný a nezavádza inú, dodatočnú povinnosť pre poisťovne. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 24. Zásadná pripomienka k čl. I., § 9 Oslobodenie od dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhované ustanovenie § 9 je zmätočné vo vzťahu k § 8 bod 1 písm. e) Odôvodnenie Toto ustanovenie (Oslobodenie od dane je poistenie dôchodku zo starobného sporenia a poistenie dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitných predpisov) obsahuje vnútorný rozpor s § 8 ods. 1 písm. e) návrhu cit. zákona, ktorý odkazuje na bod 9 životných poistných odvetví „Poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia, ak zákon umožňuje jeho vykonávanie poisťovňou na jej vlastné riziko“. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 23. Pripomienka k čl. I., § 8 odsek 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 2: „(2) Sadzba dane zo základu dane je 18 % na poistenie škôd na a) plavidlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zapísané v registri plavidiel vedenom Dopravným úradom a plavidlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zapísané v námornom registri Slovenskej republiky vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb alebo nákladu za odplatu, b) lietadlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistenej zmluvy zapísané v registri lietadiel vedenom Dopravným úradom, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb, nákladu alebo iných služieb za odplatu, alebo takých, ktoré sú predmetom verejného záujmu.“. Odôvodnenie Poisťovateľ nemá možnosti/oprávnenia skontrolovať zmenu registrácie. Preto by sa informácia o registrácii mala vzťahovať len na čas uzatvorenia zmluvy a nie na iné časové obdobie alebo priebežnú kontrolu trvania registrácie. Doplnené o lietadlá spadajúce pod MV SR. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 27. Zásadná pripomienka k čl. I., § 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Žiadame vložiť nové odseky 5 a 6 ktoré znejú: „(5) Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet dane v nasledujúcom rozsahu: a) údaje o osobe povinnej platiť daň b) celkový základ dane c) celková splatná daň d) základ dane podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu e) splatná daň podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu (6) Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.“. Odôvodnenie Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty je možné na zavedení dane do IT systémov efektívne začať pracovať až potom, čo je zrejmé, aké údaje bude správca dane požadovať vo formulári daňového priznania. Formulár daňového priznania býva zverejnený zvyčajne len krátku dobu pred jeho prvým použitím. Preto je nevyhnutné upraviť údaje, ktoré sú poisťovne povinné do formuláru daňového priznania uviesť priamo v zákone. To umožní, aby poisťovne okamžite po schválení zákona mohli začať pracovať na úprave IT systémov. V opačnom prípade môže prísť ku situácii, že v tlačive daňového priznania bude potrebné uviesť informácie, ktoré poisťovne nebudú mať k dispozícii. Ide o obdobné vymenovanie povinností ako je napríklad v zákone o dani z pridanej hodnoty. Nami navrhované znenie reflektuje v súčasnosti požadované informácie pri odvode podľa §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 29. Zásadná pripomienka k čl. I., § 12 odsek 3 Vedenie a uchovávanie záznamov, |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Platiteľ je povinný na základe žiadosti správcu dane doručenej v rámci daňového konania, ktorého je platiteľ účastníkom, doručiť záznamy podľa odseku 1 elektronickými prostriedkami spôsobom podľa osobitného predpisu. Ak platiteľ záznamy alebo ich časť v elektronickej forme nemá k dispozícii, doručí ich správcovi dane v papierovej podobe.“. Odôvodnenie: Pokiaľ bude požiadavka napríklad na záznam, ktorý obsahuje informáciu preukazujúcu umiestnenie poistného rizika, tak takouto informáciou môže byť napríklad kópia poistnej zmluvy, ktorú ale môže mať platiteľ k dispozícii iba v papierovej podobe. Zároveň navrhujeme, aby platiteľ bol povinný doručiť záznamy nie hocikedy na požiadanie správcu dane, ale len v rámci konkrétneho daňového konania. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 26. Zásadná pripomienka k čl. I., § 11 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku „(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.“. Odôvodnenie: Navrhované štvrťročné obdobie zbytočne navyšuje administratívnu záťaž poisťovní. Navrhovaná zmena nemá negatívny vplyv na výšku odvedenej dane. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 31. Zásadná pripomienka k čl. I., § 14 Prechodné ustanovenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Daň sa uplatní, ak poistné obdobie začne plynúť po 31. decembri 2018 a a) platba poistného alebo jeho časti je prijatá platiteľom najskôr po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), b) poistné je predpísané po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b), s výnimkou prípadov kedy platba poistného bola prijatá platiteľom pred 1. januárom 2019. c) poistné je splatné po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c), d) platba poistného alebo jeho časti je zaplatená platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. b) najskôr po 31. decembri 2018, e) preúčtované náklady poistenia sú preúčtované platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) najskôr po 31. decembri 2018.“. Odôvodnenie Navrhované znenie reflektuje navrhovaný posun účinnosti zákona. Ďalej v bode b) uvádzame také prechodné ustanovenia, aby sa zabránilo prípadu, že prijatá platba je predmetom odvodu v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z.z. na základe platby a následne aj predmetom tohto zákona na základe predpisu poistného t.j. prípady, kedy je poistné zaplatené vopred pred začatím plynutia doby poistenia avšak predpis poistného je až po účinnosti tohto zákona. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 28. Zásadná pripomienka k čl. I., § 12 odsek 1 Vedenie a uchovávanie záznamov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ je povinný viesť záznamy v rozsahu nevyhnutnom pre správne určenie dane.“. Odôvodnenie: Zavedenie tak rozsiahlej evidenčnej povinnosti ako je navrhovaná pridáva ešte ďalšiu dodatočnú povinnosť pre poisťovne, pre ktoré už samo o sebe bude problematické zavedenie dane z poistenia. Poisťovne nemajú k dispozícii všetky požadované údaje v elektronickej podobe, v jednom systéme a v kompatibilnej podobne pre vygenerovanie záznamov. Príprava záznamov podľa návrhu zákona by vyžadovala zložité, administratívne náročné a neefektívne úpravy IT systémov. Pre poisťovne nie je problémom doložiť zo záznamov spôsob určenia dane. Pre tieto účely je možné využiť existujúce účtovné záznamy. V prípade, že prax ukáže, že pri daňových kontrolách niektoré subjekty nepredložia záznamy v požadovanej kvalite, má správca dane v zmysle § 51 zákona 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov oprávnenie, v odôvodnených prípadoch, uložiť daňovému subjektu povinnosť viesť záznamovú povinnosť. Správca dane tak môže žiadať špecifickú evidenciu od subjektov, ktoré nie sú schopné predložiť ju v rozsahu dostatočnom pre správne určenie dane. Nie je však účelné prinútiť všetky subjekty aby viedli tak rozsiahle evidencie. Rozsah požadovaných záznamov je pre poisťovne obdobný ako je požadované pri kontrolnom výkaze v zmysle § 78a zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zavedenie kontrolného výkazu bolo spojené s rozsiahlymi výdavkami i problémami tak na strane daňových subjektov ako aj na strane správcov dane. V prípade dane z poistenia však absentuje dôvod tak rozsiahlej evidencie keďže nebude prichádzať ku kontrole správnosti na podklady iného daňového subjektu. Záznamy sú relevantné len pre účely daňovej kontroly. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 32. Zásadná pripomienka k čl. I., § 14 Prechodné ustanovenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Na zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona, ak vznikne daňová povinnosť po dni, keď nadobudne účinnosť tento zákon, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Pritom sa platné podmienky zmluvy považujú za zmenené v zmysle tohto odseku a cena uvedená v zmluve sa rozšíri o povinnosť zaplatiť poisťovateľovi daň, pokiaľ už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje. Odôvodnenie Žiadame pridať obdobné ustanovenie ako bolo pri zavedení dane z pridanej hodnoty v § 56 zákona č. 222/1992 Zb., aby poisťovatelia mali dostatočný právny rámec na úpravu cien a ich konanie voči poistníkom pri zmene cien bolo zákonne podložené. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 30. Zásadná pripomienka k čl. I., § 12 Vedenie a uchovávanie záznamov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nový odsek, ktorý znie : „(4) Osoba povinná platiť daň správcovi dane podľa § 4, odsek (1), písmeno a) je povinná poistníkovi písomne alebo elektronicky oznámiť výšku dane, ktorá sa na dané poistenie vzťahuje.“. Odôvodnenie Pre účely prehľadnosti pre poistníkov navrhujeme, aby daň z poistenia musela byť separátne vyčíslená na oznámení o predpise poistného, v poistnej zmluve alebo iným spôsobom oznámená poistníkovi. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 34. Zásadná pripomienka k Čl. V ako aj ostatné súvisiace ustanovenia |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Žiadame posunúť účinnosť zákona na 1.1.2019 Odôvodnenie Zavádzanie novej dane počas roka je nesystémovým a neštandardným krokom. Okrem výnimočných situácií sú daňové zákony novelizované od 1.1. nasledujúceho roka. Na základe skúseností poisťovní nie je možné takúto obrovskú systémovú zmenu implementovať skôr ako 6 mesiacov po schválení zákona a zverejnení informácií potrebných pre vykázanie v daňovom priznaní. Skoršie zavedenie nie je zo strany poisťovní technicky možné. Pokiaľ príde z dôvodu zavedenia novej dane ku zmene požadovanej platby od poistníka je zo strany poisťovne nutné poistníka informovať. Zároveň musí mať poistník možnosť zrušiť poistnú zmluvu pokiaľ by sa táto stala pre neho nevýhodnou. Poisťovne teda musia klienta dostatočne vopred (najmenej tri mesiace) informovať. V prípade predpisov poistného od 1.10.2018 by informáciu mali zaslať 1.7.2018. Vypracovanie informácie pre klienta je možné až po finálnom znení zákona plus je potrebný čas na technickú úpravu systémov. Ako je uvedené vyššie to je minimálne 6 mesiacov. Potom by zákon musel byť schválený najneskôr 1.2.2018 aby bolo možné si tieto povinnosti splniť k navrhovanému termínu účinnosti zákona. Vyššie uvedený odhad je založený na reálnych skúsenostiach poisťovní s odvodom v zmysle §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Novela zavádzajúca odvod je z 22. novembra 2016 (zákon 339/2016 Z. z.). Účinnosť bola od 1.1.2017 pričom prvý odvod poistného a oznámenie o ňom sa podávalo až do konca decembra 2018 a napriek tomu mali mnohé poisťovne problém s technickým nastavením systému tak, aby si povinnosti voči štátu mohli splniť. V tomto prípade zároveň išlo o úpravu IT systémov v oveľa menšom rozsahu ako je potrebné pre účely dane z poistenia. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I § 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | 1. V Čl. I v § 6 žiadame ustanoviť hranicu základu dane, z ktorej sa bude sadzba dane vo výške 18 % odvádzať do štátneho rozpočtu a tento návrh odôvodniť. Odôvodnenie: V dôvodovej správe úplne absentuje zdôvodnenie 18 % sadzby dane. Ak to má byť tzv. daň z luxusu (ako to bolo medializované), potom väčšina plavidiel patriacich do navrhovaného ustanovenia nie je „luxusnými“ plavidlami, ale slúžia na oddychové účely rodiny, rybárom na lovenie alebo prikrmovanie rýb na vodných plochách a jazerách. Hodnota plavidla nie je ani priamo úmerná dĺžke tohto plavidla alebo jeho výkonu. Hodnota plavidla je závislá skôr od vybavenia plavidla a od použitého materiálu na výrobu plavidla. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 33. Zásadná pripomienka k čl. II. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V závislosti od konečnej podoby zákona treba upraviť článok II. tak, aby pre každého poistníka jasne stanovoval, že daň z poistenia je daňovo uznaný náklad z pohľadu dane z príjmov. Pokiaľ by v zákone zostala daň zo životného poistenia, bude potrebná o daň z poistenia upraviť aj základ dane FO pri dožití, z ktorého sa počíta zrážková daň. Odôvodnenie Nová daň z poistenia je novým daňovým výdavkom, čo treba zohľadniť vo väzbe na daň z príjmu. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I § 8 ods. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | 2. V Čl. I v § 8 ods. 2 odporúčame písmeno b) upraviť takto: „b) lietadlách zapísaných v registri lietadiel Slovenskej republiky, ktoré nie sú používané na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy, obchodnej špeciálnej prevádzky alebo leteckých prác.“. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | 3. V Čl. I v poznámke pod čiarou k odkazu 11 odporúčame na konci doplniť slová „v znení neskorších predpisov.“. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | 4. V Čl. II v úvodnej vete odporúčame vypustiť slová „zákona č. .../2017 Z. z.“ a slová „mení a“. |
| Subjekt: | PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k § 9 (a k súvisiacim ustanoveniam § 3, § 6, § 8) návrhu zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | a) Predkladaný návrh zákona obsahuje rôzne sadzby pre jednotlivé odvetvia a druhy poistenia. Stanovenie sadzieb je v kompetencii ministerstva, avšak to, ako je nastavená sadzba dane v prípade konkrétnej oblasti poistenia by malo byť v samotnom návrhu odôvodnené a podložené. V prípade predkladaného návrhu však takéto odôvodnenie konkrétnej výšky sadzieb absentuje. Taktiež v prípade, ak dôjde k zavedeniu novej dane, je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá, akým spôsobom bude daňové zaťaženie ďalej distribuované (t. j. akým spôsobom bude prenášané na konečných spotrebiteľov), a to za toho predpokladu, že nebude dochádzať ku krížovému prenášaniu nákladov a rizík medzi jednotlivými druhmi poistenia a teda aj k „vykrývaniu strát“ v jednej oblasti poistenia z druhej oblasti poistenia. Stanovenie rozdielnych sadzieb bez náležitého odôvodnenia spolu s možnosťou takéhoto „krížového dotovania“ medzi jednotlivými oblasťami poistenia môže v konečnom dôsledku deformovať trh a zvýhodňovať niektorých podnikateľov s priaznivou štruktúrou portfólia existujúcich poistných zmlúv vzhľadom na navrhované sadzby. b) Naviac, uvedeným môže dochádzať aj k poskytnutiu štátnej pomoci zo strany štátu, pričom posúdenie tohto aspektu v návrhu absentuje. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie požíva autonómiu vo vzťahu k daňovému systému, akékoľvek opatrenie v oblasti daní však musí byť v súlade s pravidlami pre štátnu pomoc. V tomto kontexte by každé opatrenie v oblasti priamych alebo nepriamych daní malo byť konštituované a posudzované aj z hľadiska potenciálneho poskytnutia štátnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh zákona obsahuje rôzne sadzby pre jednotlivé odvetvia a druhy poistenia (čo môže predstavovať selektívne zvýhodnenie konkrétnych podnikov), resp. ustanovenie tejto dane výhradne pre poisťovne, je v súlade s rozhodovacou praxou európskych súdov potrebné posúdiť, či takto nastavenou právnou úpravou nepriameho zdanenia poistenia nemôže prísť k poskytnutiu štátnej pomoci v zmysle čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Keď členské štáty prijmú širšie opatrenia týkajúce sa všetkých podnikov, ktoré spĺňajú určité kritériá, pričom týmito opatreniami sa znižujú poplatky, ktoré by tieto podniky za bežných okolností museli hradiť (napríklad oslobodenie od dane alebo jej časti pre podniky spĺňajúce určité kritériá), je potrebné posúdiť, či ide o opatrenia selektívneho charakteru. V týchto prípadoch by sa selektívnosť opatrení mala spravidla posudzovať analýzou v troch krokoch. Po prvé sa musí identifikovať referenčný systém. Po druhé je potrebné stanoviť, či dané opatrenie predstavuje výnimku v rámci tohto systému tým, že sa pri ňom rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú vzhľadom na vlastné ciele systému v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Stanovenie toho, či existuje výnimka, je kľúčovým prvkom tejto časti testu a umožňuje dospieť k záveru v súvislosti s tým, či je opatrenie prima facie selektívne. Ak predmetné opatrenie nepredstavuje výnimku v rámci referenčného systému, nie je selektívne. Ak však áno (a teda je prima facie selektívne), musí sa v treťom kroku testu určiť, či je táto výnimka odôvodnená povahou alebo všeobecnou štruktúrou (referenčného) systému Ak je prima facie selektívne opatrenie odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému, nebude sa považovať za selektívne, a nebude sa naň teda vzťahovať článok 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, t. j. také opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc. Záver: Vo všeobecnej časti návrhu zákona o dani z poistenia predkladateľ uvádza, že doterajší odvod z neživotného poistenia je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktorý spôsobuje nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu. Predkladateľ by mal v návrhu uviesť aj to, či a akým spôsobom návrh odstraňuje takéto nerovnaké zaobchádzanie s podnikateľmi. Návrh zákona v súčasnej podobe totiž môže viesť napríklad k znevýhodneniu postavenia poisťovní zaoberajúcich sa len poistením v oblasti životného poistenia na slovenskom trhu, nakoľko poisťovne poskytujúce produkt životného poistenia nemajú ako zakomponovať novú daň do existujúcich zmlúv, teda na rozdiel od iných poisťovní, poskytujúcich aj neživotné poistenie, budú v nerovnakom postavení. Vzhľadom na uvedené, poisťovne univerzálneho typu budú mať zvýhodnenú pozíciu vo vyrovnaní sa s novou nákladovou položkou v porovnaní s poisťovňami, ktoré sa zaoberajú špecializovanými produktami poistenia. Úrad z vyššie uvedených dôvodov žiada podložiť/odôvodniť výšku sadzieb pri jednotlivých druhoch poistenia (vrátane vyššie uvedeného posúdenia selektívnosti návrhu z hľadiska pravidiel v oblasti štátnej pomoci) za súčasného stanovenia jasných pravidiel pre ďalšiu distribúciu poistného, spolu s tým, aby nedochádzalo ku krížovému „dotovaniu“ medzi jednotlivými druhmi poistenia a tým aj k nerovnováhe a zvýhodneniu určitých cieľových oblastí poistenia. |
| Subjekt: | PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | vo všeobecnosti k návrhu zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhovaným rozšírením daňovej povinnosti dôjde k výraznému zvýšeniu priamych finančných nákladov pre (potenciálne) subjekty pôsobiace na trhu poistenia. Na jednej strane, takéto zvýšenie priamych finančných nákladov môže pôsobiť ako bariéra vstupu na trh pre nové subjekty, ktoré pri zvažovaní svojho pôsobenia poistenia na území Slovenskej republiky budú posudzovať aj priame finančné náklady s tým súvisiace. Zo súťažno-právneho hľadiska pritom vysoké bariéry vstupu vytvárajú ochranu pred potenciálnou konkurenciou a zvyšujú riziko kolúzie, pretože podnikatelia sa nemusia obávať jej destabilizácie zo strany novo vstupujúcich subjektov. Zároveň zahraničné subjekty už pôsobiace na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky zahraničnej poisťovne, rovnako ako poisťovne z iného členského štátu, nebudú mať záujem o vykonávanie poistnej činnosti v oblasti poistenia na území Slovenskej republiky, a to z dôvodu zvýšenej daňovej povinnosti. Existuje teda potenciálne riziko odchodu týchto subjektov zo slovenského trhu poistenia do iného členského štátu s priaznivejšou právnou úpravou daňovej povinnosti, čo bude mať za následok zníženie ponuky v oblasti poistenia. V nadväznosti na uvedené si dovoľujeme navrhnúť, aby predkladateľ v rámci hodnotenia možného dopadu navrhovanej právnej úpravy porovnal daňové zaťaženie jednotlivých sektorov poistenia s inými členskými štátmi Európskej únie. Vzhľadom na existenciu jednotného trhu Európskej únie podľa úradu nie je žiadúce prijímať takú legislatívnu úpravu, ktorá môže mať potenciál vylúčenia vstupu konkurentov z ostatných členských krajín na trh. Práve naopak, je v záujme podpory a ochrany hospodárskej súťaže prijímať takú legislatívnu úpravu, ktorá konkurenčné prostredie podporuje. Prípadným problémom pri aplikácii zákona, ktoré uvádzame nižšie sa dá predísť stanovením jasných pravidiel zdaňovania, napr. podobným systémom výberu dane, ako je to v prípade dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane, uplatňovaním novej dane pravdepodobne dôjde k preneseniu zvýšených nákladov poisťovní na predmetné daňové zaťaženie na spotrebiteľov (poistníkov). Takáto úprava môže mať preto negatívny vplyv aj na spotrebiteľov, keďže môže viesť k zvýšeniu cien poistného a teda k zvýšeniu cien pre koncových spotrebiteľov. Zavedenie tejto dane povedie k zvýšeniu minimálnych hraníc poistného pre jednotlivé produkty v oblasti poistenia a to by mohlo mať zo strednodobého ako aj z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na uzatváranie poistných zmlúv v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva a v širšom kontexte ide o zníženie ochrany majetku obyvateľstva v prípade škodových udalostí. Zavedenie navrhovanej dane z poistenia môže v prípade zachovania cien poistného viesť tiež k výraznému zníženiu kvality ponúkaných poistných produktov napr. rozšírením výluk z poistného a obmedzením výšky krytia. Túto pripomienku úrad predložil už v minulosti k zákonu, ktorým došlo k zavedeniu odvodu z neživotného poistenia. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | prílohe |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | 9. V prílohe v časti A odporúčame bod 12 upraviť takto: „12. Poistenie zodpovednosti a) za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla vnútrozemskej plavby1), b) vlastníka námornej lode2), c) za škody spôsobené prevádzkou rekreačného plavidla3).". Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 3 znejú: „1) § 27 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z. 2) § 40a zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3) § 59 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“. Odôvodnenie: Návrh zákona je potrebné zosúladiť s platnými právnymi predpismi v oblasti vodnej dopravy, a to s § 27 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z., § 40a a § 59 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Text „vrátane zodpovednosti dopravcu“ je duplicitný s bodom 10 časti A prílohy. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | prílohe |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | 7. V prílohe v časti A odporúčame bod 6 upraviť takto: „6. Poistenie škôd na a) plavidlách vnútrozemskej plavby, b) námorných lodiach, námorných jachtách a námorných rekreačných plavidlách.“. Odôvodnenie: Návrh zákona je potrebné zosúladiť s platnými právnymi predpismi v oblasti vodnej dopravy, a to s § 2 písm. e) zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s § 2 písm. b) až g) zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | 5. V Čl. II odporúčame novelizačnú inštrukciu upraviť takto: „V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slová „predpisu90a)“ vkladá čiarka a slová „daň z poistenia platná poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu90ab)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 90ab znie: „90ab) Zákon č. .../2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. IV |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | 6. V Čl. IV odporúčame prílohu č. 1 Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zosúladiť s pripomienkami uvedenými v bodoch 7 až 9. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | prílohe |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | 8. V prílohe v časti A odporúčame bod 11 zosúladiť s § 42 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. |
| Subjekt: | PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k § 14 návrhu zákona |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Úrad navrhuje jednoduchšie a prehľadnejšie stanovenie prechodných ustanovení, napr. tak, aby nová sadzba dane bola jednotne uplatňovaná od 01.01.2019. |
| Subjekt: | ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) |
| Pripomienka k: | Čl. I § 5 ods. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme slová „podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c)“ nahradiť slovami „podľa odseku 1 písm. a) až c)“. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K § 2 návrhu zákona - vymedzenie pojmov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V § 2 návrhu zákona navrhujeme doplniť písmeno e): "e) dňom prijatia platby poistného sa rozumie deň, kedy bola poistná suma pripísaná na účet poisťovateľa; v prípade nepripísania poistného na účet poisťovateľa z akéhokoľvek dôvodu sa za deň prijatia platby poistného rozumie deň, kedy bola platba poistného z akéhokoľvek dôvodu účtovne zaevidovaná ako prijatá. Zároveň navrhujeme v celom rozsahu odstrániť ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b), c), ods. 2, ods. 3 a ods. 6, § 6 ods. 2, § 6 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. c) návrhu zákona. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava možnosti výberu spôsobu vzniku daňovej povinnosti zavádza podľa nášho názoru zbytočne komplikovaný systém. Takáto rôznosť otvára možnosť vzniku neprehľadnosti a nefunkčnosti celého systému. Ak má byť poistná daň zavedená, odporúčame vytvoriť jednoduchý a prehľadný spôsob výberu dane z poistenia. Ak definícia prijatia platby poistného môže v praxi vykazovať rôzne možné interpretácie, je potrebné sa zamerať v komunikácii s finančným trhom na jej čo najpresnejšie zadefinovanie. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K § 4 ods. 2 návrhu zákona - osoba povinná platiť daň správcovi dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme § 4 ods. 2 preformulovať nasledovne: "(2) Ak je poistná zmluva uzavretá medzi poistníkom a viacerými poisťovateľmi, platiteľom je každý poisťovateľ samostatne v rozsahu svojho podielu na sume prijatého poistného z poistnej zmluvy." Odôvodnenie: Spolupoistenie predstavuje zo svojej podstaty rozdelenie rizika na viaceré poisťovne z dôvodu, že jedna poisťovňa dané poistné riziko nedokáže z akýchkoľvek dôvodov poistiť v rámci svojich poistných alebo zaistných kapacít. V praxi sa spolupoistenie uplatňuje najmä u tzv. veľkých poistných rizikách, kde poistné môže dosahovať desiatky tisíc eur. Viazanie finančných prostriedkov v zmysle navrhovaného modelu bude jednak diskriminačné na jednotlivé poisťovne, zároveň je účtovné viazanie takýchto finančných prostriedkov na dlhšiu dobu problematické pre menšie poisťovne alebo poisťovne, ktoré sa na spolupoistení podieľajú výrazne menšou časťou. Nie je tiež zrejmé, ako by takéto de facto vzájomné ručenie fungovalo v praxi, najmä pri rôznej forme možnosti úhrady poistného, ak takýto spôsob naďalej ostane v zákone. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K § 8 návrhu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme prehodnotiť a znížiť výšku všetkých sadzieb plánovanej dane z poistenia. Odôvodnenie: Nastavenie výšky poistného pri jednotlivých typoch poistenia bolo vykonané bez akéhokoľvek zhodnotenia súčasného stavu poistenia v jednotlivých segmentoch. Domnievame sa, že nastavenie malo byť vykonané po komunikácii s jednotlivými subjektami finančného trhu, a to najmä so zástupcami poisťovní. Vo všeobecnosti je však možné konštatovať, a túto skutočnosť jednoznačne potvrdilo zavedenie 8% odvodu v minulosti, že klient pôsobiaci v podmienkach Slovenskej republiky je vysoko citlivý na zvyšovanie ceny poistného a zavedenie dane v rovnakom rozsahu môže mať porovnateľné dôsledky s dôsledkami zavedenia 8% odvodu, na ktoré týmto v celom rozsahu odkazujeme. Dovoľujeme si tiež upozorniť na skutočnosť, že poistný odvod bol zavedený výlučne v tzv. neživotnom poistení, daň z poistenia však zaťažuje aj tzv. životné poistenie. Z pohľadu navrhovaných sadzieb ide teda o výrazné navýšenie oproti súčasnému stavu. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Zásadne nesúhlasíme so zavádzaním novej dane a s ďalším zvyšovaním daňovo-odvodového zaťaženia v Slovenskej republike. Odôvodnenie: Celkové daňovo-odvodové zaťaženie podnikov v Slovenskej republike je už v súčasnosti s úrovňou 51,6 % piate najvyššie spomedzi krajín Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu, nová daň spôsobí ďalšie navýšenie tejto úrovne a zníži konkurencieschopnosť slovenských podnikov. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K § 7 ods. 1 a 2 návrhu zákona - oprava základu dane a dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V § 7 ods. 1 zákona navrhujeme doplniť možnosť zvýšenia poistného a v § 7 ods. 2 zákona navrhujeme doplniť možnosť zníženia poistného. Odôvodnenie: V praxi nie je možné vylúčiť akékoľvek posuny súvisiace s výškou poistného súvisiace s nastavením poistnej zmluvy napr. z dôvodu škodovosti klienta a pod., na základe čoho navrhujeme nechať rozšírenú možnosť upravovať daň z poistenia nielen v rámci jej zníženia v zmysle ust. § 7 ods. 1, ale aj zvýšenia v zmysle ust. § 7 ods. 2. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K návrhu zákona ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Nesúhlasíme s predloženým návrhom zákona. Navrhovaná právna úprava je nesystémová a nesprávna. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“. Z uvedenej právnej úpravy tohto občianskoprávneho vzťahu (!) je zrejmé, že navrhované zdanenie poistného v odvetviach neživotného poistenia a v odvetviach životného poistenia bez akéhokoľvek rozumného dôvodu postihne predovšetkým tých, ktorí svoje už zdanené úspory použijú na finančné zabezpečenie seba a svojej rodiny pre prípad, že nastane poistná udalosť - či už na ich zdraví alebo majetku. Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou teda sankcionuje zodpovedné správanie poistníkov. Naviac, predložená právna úprava by sa mala vzťahovať aj na poistné vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy. Tým predložený návrh nerešpektuje jeden zo základných princípov právneho štátu - zákaz retroaktivity. Túto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadného charakteru. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Všeobecná k návrhu ako celku |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V čase hospodárskej a ekonomickej konjuktúry považujem za kontraproduktívne uvalovať dodatočné zdanenie na snahu ako právnických tak aj fyzických osôb vyrovnať sa s možnými rizikami a pripraviť sa na ne formou poistenia. Hrozí, že v prípade zdaňovania poistenia dôjde k ukončeniu či obmedzeniu poistných zmlúv. Je nelogické a ničím nepodložené, aby štát vyberal daň z poistného. Argumentácia praxou v iných štátoch EU poukazuje na legálnosť, nie na logiku tejto praxe. Ani v predkladacej ani v dôvodovej správe nie je uvedený zmysel a význam tejto dane, jej dôvodom je preto jednoznačne naplnenie štátneho rozpočtu. Opäť v dobe, keď sa podla oficiálnych vyjadrení štatu po ekonomickej stránke darí. Európska legislatíva zakazuje z logických dôvodou aplikáciu DPH na poistné služby. Vzhľadom na to, že existujú rôzne úrovne DPH, prístup keď na poistné služby nie je uvalená DPH v primeranej výške, ale je vytvorená nová daň, ide jednoznačný pokus o obídenie platnej legislatívy, kde nová daň je de jure legálna, de fakto ak by sa podobne správal súkromný subjekt, dalo by sa uvažovať o podvode. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K § 14 návrhu zákona - prechodé ustanovenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 14 navrhujeme doplniť o odsek 3: (3) Poisťovateľ je oprávnený jednostranne bez súhlasu poistníka navýšiť poistné na poistnej zmluve uzatvorenej do 30. septembra 2018 v rámci platby poistného po 30. septembri 2018 o výšku dane bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia poistnej zmluvy vyplývajúce zo zmluvných dojednaní alebo všeobecne záväzných právnych predpisov. Odôvodnenie: V rámci prechodných a záverečných ustanovení by jednotlivé poisťovne mali mať legálnu možnosť daň z poistenia zarátať aj do súčasne platných poistných zmlúv týkajúcich sa jednotlivých klientov. V prípade nemožnosti legálneho zarátania sa poisťovne vystavujú právnej neistote, akým spôsobom daň z poistenia zarátať do poistných výpočtov súčasne platných poistných zmlúv. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | K § 5 návrhu zákona - vznik daňovej povinnosti |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 5 navrhujeme doplniť o odsek 7: "(7) Poisťovateľ je povinný daň vyznačiť na predpise poistného vzťahujúcom sa k poistnej zmluve." Odôvodnenie: Transparentnosť zavádzania novej dane vyžaduje, aby jej výška bola zverejnená v rámci každej uzatváranej poistnej zmluvy tak, aby bol klient o tejto skutočnosti jednoznačne a prehľadne informovaný. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K doložke vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | ZMOS žiada o doplnenie doložky vplyvov o finančné dopady na hospodárenie miest a obcí. Odôvodnenie Predkladateľ zákona nevyčíslil v doložke vplyvov dopad navrhovaného zákona na rozpočtové hospodárenie miest a obcí. Združenie miest a obcí Slovenska trvá na dodržiavaní ustanovenia § 33 odsek 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov. Mestá a obce hospodária s majetkom v objeme cca 22,64 mld. eur, z čoho stavby, budovy, stroje a zariadenia, ktoré bývajú vo väčšine prípadov predmetom poistenia, predstavujú hodnotu cca 13 mld. eur v obstarávacích cenách. Pri povinnosti miest a obcí chrániť a zabezpečovať tento majetok pred rôznymi vonkajšími vplyvmi práve formou poistenia tohto majetku je predpoklad, že zavedením novej dane z poistenia sa zvýši záťaž na rozpočty mies a obcí. Okrem dopadu na rozpočtové hospodárenie miest a obcí existuje obava rizika ukončovania zmluvných vzťahov, tak zo strany miest a obcí, ako aj poisťovní a zníženia motivácie uzatvárať zmluvy nové. Práve motivácia miest a obcí viac poisťovať svoj majetok v posledných rokoch vyrovnávala nepriaznivé dopady povodní a záplav. Podľa odhadu ZMOS okrem povinného zmluvného poistenia má územná samospráva na slovenskom poistnom trhu uzatvorených cca 20 tis. zmlúv na majetok v hodnote cca 6 mld. eur. Poistenie majetku miest a obcí je podmienkou čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ. Podobne aj pri uzatváraní zmlúv v rámci dotačných programov zo štátneho rozpočtu, je jednou z povinností prijímateľa dotácie poistiť obstarávaný majetok (nájomné byty, zariadenia sociálnych služieb, školy, materské školy). Riziko prehodnocovania existujúcich poistných zmlúv zo strany poisťovní v neprospech miest a obcí hrozí v prípadoch, kedy tieto pre poisťovne začnú byť nevýhodné a obce nebudú reflektovať na zmeny v podmienkach poistenia. Podľa ZMOS sa zavedenie dane z poistenia odrazí aj cenách tovarov a služieb, ktoré musia mestá a obce obstarávať pre plnenie svojich povinností, čo bude mať ďalší negatívny dopad na ich rozpočty. Podľa názoru ZMOS bude mať negatívny dopad na rozpočty miest a obcí aj článok II návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Týmto doplnením sa upravujú daňové výdavky, ktoré znižujú čiastkový základ dane fyzických osôb, pričom ôže dôjsť k úbytku príjmov na strane samospráv. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K § 3 Predmet dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | ZMOS navrhuje vypustiť v § 3 odsek 1 slová: „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“. Odôvodnenie ZMOS chce návrhom na vypustenie ustanovenia o zdanení životného poistenia poukázať na to, že táto nová daň zvýši daňovú záťaž poistníkov. Pri tomto návrhu si ZMOS uvedomuje, že táto daň postihne všetkých, ktorí majú alebo v budúcnosti uzatvoria nové poistné zmluvy, pričom nie sú zohľadnené regionálne rozdiely Slovenska, nízkopríjmové skupiny obyvateľov a ďalšie sociálne aspekty. ZMOS ďalej upozorňuje na skutočnosť, že zavedená daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje alebo sa bude vzťahovať na životné poistenie, bude mať retroaktívny charakter. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K § 2 Vymedzenie pojmov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | ZMOS žiada v zákone explicitne zadefinovať kto bude daňovníkom dane z poistenia a kto platiteľom dane z poistenia. Odôvodnenie ZMOS navrhuje toto doplnenie z dôvodu, aby sa predišlo interpretačným nezrovnalostiam pri aplikácii zákona v praxi. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | SASP (Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve ) |
| Pripomienka k: | § 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 8 – navrhujeme prehodnotiť a znížiť výšku všetkých sadzieb plánovanej dane z poistenia Zdôvodnenie: Nastavenie výšky poistného pri jednotlivých typoch poistenia bolo vykonané bez akéhokoľvek zhodnotenia súčasného stavu poistenia v jednotlivých segmentoch. Domnievame sa, že nastavenie malo byť vykonané po komunikácii s jednotlivými subjektmi finančného trhu, a to najmä so zástupcami poisťovní. Vo všeobecnosti je však možné konštatovať, a túto skutočnosť jednoznačne potvrdilo zavedenie 8% odvodu v minulosti, že klient pôsobiaci v podmienkach Slovenskej republiky je vysoko citlivý na zvyšovanie ceny poistného a zavedenie dane v rovnakom rozsahu môže mať porovnateľné dôsledky s dôsledkami zavedenia 8% odvodu, na ktoré týmto v celom rozsahu odkazujeme. Dovoľujeme si tiež upozorniť na skutočnosť, že poistný odvod bol zavedený výlučne v tzv. neživotnom poistení, daň z poistenia však zaťažuje aj tzv. životné poistenie. Z pohľadu navrhovaných sadzieb ide teda o výrazné navýšenie oproti súčasnému stavu. Výrazne citlivo vnímame zavedenie dane z poistenia pri životnom poistení, ktoré predstavuje dlhodobé poistenie a pri ktorom si ho občania uzatvárajú pre prípady svojej osobnej nepriaznivej životnej situácie. Akékoľvek negatívne trendy v životnom poistení (aj v súvislosti so situáciou na finančných trhoch v posledných rokov), môžu mať pre tento typ poistenia ďalekosiahle následky. Nesprávne nastavenie výšky poistného v neživotnom poistení môžu klientov viesť k poškodeniu dlhodobo budovaných poistných vzťahov, so stratou dôvery klientov v tento typ poistenia. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K § 8 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | ZMOS žiada vypustiť písmeno f) Odôvodnenie: Podľa platnej úpravy zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve sa na povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje odvod 8%. ZMOS je toho názoru, že pre toto poistenie nemá byť zavedená daň z poistenia ani vo výške 0%. Takto predložený návrh vyvoláva neistotu, ktorá spočíva v tom, že daň z poistenia by mohla byť zavedená aj tento druh poistenia. Za predpokladu, že by bol zrušený odvod z PZP, bolo by možné ako náhradu za tento odvod zaviesť daň z PZP. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | SASP (Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve ) |
| Pripomienka k: | § 2 a ostatné paragrafy . časti paragrafov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 2 - navrhujeme doplniť o bod e): e) dňom prijatia platby poistného sa rozumie deň, kedy bola poistná suma pripísaná na účet poisťovateľa; v prípade nepripísania poistného na účet poisťovateľa z akéhokoľvek dôvodu sa za deň prijatia platby poistného rozumie deň, kedy bola platba poistného z akéhokoľvek dôvodu účtovne zaevidovaná ako prijatá. a zároveň § 5 ods. 1 písm. b), c), ods. 2, ods. 3 a ods. 6, § 6 ods. 2, § 6 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. c) – navrhujeme v celom rozsahu vypustiť Zdôvodnenie: Navrhovaná úprava možnosti výberu spôsobu vzniku daňovej povinnosti zavádza podľa nášho názoru zbytočne komplikovaný systém. Takáto rôznosť otvára možnosť vzniku neprehľadnosti a nefunkčnosti celého systému. Ak má byť poistná daň zavedená, odporúčame vytvoriť jednoduchý a prehľadný spôsob výberu dane z poistenia. Ak definícia prijatia platby poistného môže v praxi vykazovať rôzne možné interpretácie, je potrebné sa zamerať v komunikácii s finančným trhom na jej čo najpresnejšie zadefinovanie. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K článku II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K článku II Pripomienka č. 5 ZMOS žiada preformulovať článok II. Odôvodnenie ZMOS žiada preformulovať ustanovenie článku II, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Takto naformulované ustanovenie znamená, že daňový výdavok by si mohli uplatniť všetci daňovníci dane z príjmov fyzických osôb, ktorí majú uzatvorené životné alebo neživotné poistenie. Zároveň z predloženého ustanovenia v článku II nie je explicitne pomenovaný daňovník, takže nie je ani jasná praktická aplikácia v daňovom systéme pri daňovníkoch, ktorými sú fyzické osoby. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | SASP (Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve ) |
| Pripomienka k: | § 4 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 4 ods. 2 – navrhujeme preformulovať nasledovne: (2) Ak je poistná zmluva uzavretá medzi poistníkom a viacerými poisťovateľmi, platiteľom je každý poisťovateľ samostatne v rozsahu svojho podielu na sume prijatého poistného z poistnej zmluvy. Zdôvodnenie: Spolupoistenie predstavuje zo svojej podstaty rozdelenie rizika na viaceré poisťovne z dôvodu, že jedna poisťovňa dané poistné riziko nedokáže z akýchkoľvek dôvodov poistiť v rámci svojich poistných alebo zaistných kapacít. V praxi sa spolupoistenie uplatňuje najmä u tzv. veľkých poistných rizikách, kde poistné môže dosahovať desiatky tisíc eur. Viazanie finančných prostriedkov v zmysle navrhovaného modelu bude jednak diskriminačné na jednotlivé poisťovne, zároveň je účtovné viazanie takýchto finančných prostriedkov na dlhšiu dobu problematické pre menšie poisťovne alebo poisťovne, ktoré sa na spolupoistení podieľajú výrazne menšou časťou. Nie je tiež zrejmé, ako by takéto de facto vzájomné ručenie fungovalo v praxi, najmä pri rôznej forme možnosti úhrady poistného, ak takýto spôsob naďalej ostane v zákone. |
| Subjekt: | SASP (Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve ) |
| Pripomienka k: | § 14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 14 – navrhujeme doplniť o odsek 3): (2) Poisťovateľ je oprávnený jednostranne bez súhlasu poistníka navýšiť poistné na poistnej zmluve v rámci platby poistného po 30. septembri 2018 o výšku dane bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia poistnej zmluvy vyplývajúce zo zmluvných dojednaní alebo všeobecne záväzných právnych predpisov. Zdôvodnenie: V rámci prechodných a záverečných ustanovení by jednotlivé poisťovne mali mať legálnu možnosť daň z poistenia zarátať aj do súčasne platných poistných zmlúv týkajúcich sa jednotlivých klientov. V prípade nemožnosti legálneho zarátania sa poisťovne vystavujú právnej neistote, akým spôsobom daň z poistenia zarátať do poistných výpočtov súčasne platných poistných zmlúv. |
| Subjekt: | SASP (Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve ) |
| Pripomienka k: | § 2 bod 1 písm. a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 2 bod 1 písm. a) - navrhujeme preformulovať nasledovne: 1. poisťovňa,1) poisťovňa z iného členského štátu, pobočka poisťovne z iného členského štátu2) a pobočka zahraničnej poisťovne3) Zdôvodnenie: Zahraničná poisťovňa nie je v žiadnom právnom vzťahu pre účely platenia dani z poistenia so Slovenskou republikou. S prihliadnutím na túto skutočnosť Slovenská republika zavádza voči zahraničnej poisťovni špeciálny režim platenia dane z poistenia cez poistníka alebo osobu, ktorej sú náklady na poistenie preúčtované. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | čl. I §6 - Základ dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V §6 návrhu zákona sa navrhuje výpočet dane z platby poistného, ktoré zahŕňa daň. Rozumieme, že cieľom novej legislatívnej upravy bolo pôvodne nahradenie v súčasnosti plateného 8 % odvodu z prijatého poistného z neživotného poistenia daňou z poistných odvetví. Ministerstvo financií SR v predbežnej informácii z novembra 2017 uviedlo, že túto daň chce zaviesť z dôvodu, že poisťovacie služby sú v EÚ oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Na základe tejto informácie sa preto očakávalo, že daň z poistenia bude predstavovať formu nepriamej dane, a teda aj keď poisťovne budú túto daň povinne odvádzať správcovi dane, osobou povinnou túto daň ekonomicky znášať mali byt poistení/poistníci. Súčasné znenie návrhu zákona však aj naďalej predpokladá, že osoby povinné túto daň ekonomicky znášať budú poisťovne, keďže poistné má zahŕňať v sebe už aj samotnú daň z poistenia. Ide najmä o situácie, ak poisťovňa nemá možnosť upraviť výšku poistného dohodnutého v poistnej zmluve. Návrh zákona nijako neupravuje, napr. prostredníctvom novelizácie iných predpisov, podmienky pre poisťovne v súvislosti s úpravami výšky dohodnutého poistného. Tak ako bolo už v minulosti navrhované a pripomienkované zo strany odbornej verejnosti, môže byť preto takéto zdanenie vnímané ako v rozpore s pravidlami férového zdaňovania tak, ako ich definuje napríklad OECD, pretože namiesto štandardného aplikovania príslušných právnych noriem (napr. zákon o dani z príjmov) sa daň aplikuje priamo na výnosy poisťovne bez zohľadnenia oprávnených nákladov. Zároveň, zavedením dane z poistenia dochádza k ďalšiemu efektívnemu zdaneniu toho istého príjmu poisťovne, ktorej prímy (zisky) podliehajú aj dani z príjmov a osobitnému odvodu v regulovaných odvetviach. Navrhujeme preto, aby znenie zákona o dani z poistenia bolo upravené tak, že daň z poistenia nie je súčasťou poistného a v súvislosti s tým zároveň došlo k zníženiu sadzby dane podľa §8 návrhu zákona (tak aby sa výška zaplatenej dane oproti súčasnému návrhu nezmenila). Rozumieme, že cieľom Ministerstva financií SR malo byť zvýšenie transparentnosti výberu dane z poistenia. Avšak súčasne znenie zákona o dani z poistenia túto transparentnosť neprináša. Navrhujeme preto, aby znenie zákona o dani z poistenia bolo upravené tak, aby bolo jasné, že daň z poistenia nie je súčasťou poistného. Odporúčame tiež dopracovať ustanovenia v súvislosti s povinnosťou o informovaní poisteného/poistníka o výške dane/percentuálnom zdanení toho ktorého poistného produktu, tak aby daň z poistenia predstavovala transparentné zdanenie poistných produktov pre klientov poisťovní. V rámci štátov EÚ je bežné, že poisťovne uvádzajú výšku poistného zvlášť a daň z poistného zvlášť. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | čl. I §3 ods. 1 - Predmet dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Zákonom č. 39/2015 Z.z. o poistovníctve v znení neskorších predpisov ("Zakon o poistovníctve") bol zavedený od 1. januára 2017 odvod časti poistného (§68 a následne aj §68a citovaného zákona). Tento odvod sa vzťahuje na poistenie v oblasti neživotného poistenia uvedeného v prílohe A zákona o poisťovníctve. Ministerstvo financií SR iniciovalo zmenu legislatívy a v predbežnej informácii z novembra 2017 uviedlo, že cieľom nového zákona má byť nahradenie súčasného odvodu časti poistného daňou z poistenia, ktorá je štandardom v rámci členských štátov EÚ. Podľa návrhu zákona o dani z poistenia ("návrh zákona") má byť však predmetom dane aj poistenie v poistných odvetviach životného poistenia uvedeného v časti B prílohy. Prístup členských štátov EÚ v súvislosti s daňou zo životného poistenia je rôzny. Podľa našich informácii je v ostatných krajinách V4 momentálne životné poistenie oslobodené od dane z poistenia (Poľsko, Maďarsko), resp. legislatívna úprava takejto dane neexistuje (Česká republika). V kontexte poistného trhu krajín V4 sa preto domnievame, že zdanenie životného poistenia nie je štandardné. Ustanovenia zákona o poisťovníctve v súvislosti s odvodom časti poistného prinášali so sebou nejasnosti v súvislosti s aplikáciou v praxi a Ministerstvo financií SR preto pripravilo zmenu legislatívy v tejto súvislosti s cieľom odstrániť problémové oblasti ohľadom odvodu časti poistného z prijatého poistného. Navrhované znenie zákona o dani z poistenia však so sebou prináša nielen legislatívnu úpravu nejasných oblastí, ale zároveň zavádza zdanenie produktov životného poistenia (okrem oslobodených podľa §9 návrhu zákona). Táto neočakávaná zmena tak so sebou prináša aj právnu neistotu pre poistný sektor na Slovensku. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | čl. I §5 - Vznik daňovej povinnosti |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Podľa §5 ods. 1 písm. b) návrhu zákona daňová povinnosť vzniká dňom zaúčtovania predpisu pohľadávky z poistného ("predpis poistného"). Platiteľ, t.j. osoba povinná platiť daň správcovi dane, si zároveň môže vybrať, ktorý zo spôsobov vzniku daňovej povinnosti uplatní. V tejto súvislosti by sme chceli podotknúť, že v prípade, že si platiteľ vyberie postup podľa §5 ods. 1 písm. b) bude znevýhodnený oproti postupu podľa § 5 ods. 1 písm. a) (dňom prijatia platby), v prípadoch kedy poistné nie je uhradené, ale poistiteľ je ešte povinný kryť poisteného zo zákona, napr. ak dôjde k odpisu pohľadávok z poistného, ktoré nebolo uhradené. Pôvodným cieľom Ministerstva financií SR bolo zavedenie dane z poistenia s charakterom nepriamej dane. Navrhujeme preto ustanovenie §5 upraviť a viazať vznik daňovej povinnosti iba na prijatie (platbu) poistného (t.j. podľa §5 ods. 1 písm. a)), alebo zavedenie ustanovení, ktoré by riešili situáciu opravy základu dane v prípade, že poistné nebolo prijaté avšak daňová povinnosť podľa súčasného návrhu by vznikla (t.j. podľa §5 ods. 1 pism. b) a c)). |
| Subjekt: | SASP (Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve ) |
| Pripomienka k: | § 7 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 7 ods. 1) – navrhujeme doplniť možnosť zvýšenia poistného a zároveň § 7 ods. 2 ) – navrhujeme doplniť možnosť zníženia poistného Zdôvodnenie: V praxi nie je možné vylúčiť akékoľvek posuny súvisiace s výškou poistného súvisiace s nastavením poistnej zmluvy napr. z dôvodu škodovosti klienta a pod., na základe čoho navrhujeme nechať rozšírenú možnosť upravovať daň z poistenia nielen v rámci jej zníženia v zmysle ust. § 7 ods. 1, ale aj zvýšenia v zmysle ust. § 7 ods. 2. |
| Subjekt: | SASP (Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve ) |
| Pripomienka k: | § 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 5 – navrhujeme doplniť o odsek 7): (7) Poisťovateľ je povinný daň vyznačiť na predpise poistného vzťahujúcom sa k poistnej zmluve. Zdôvodnenie: Transparentnosť zavádzania novej dane vyžaduje, aby jej výška bola zverejnená v rámci každej uzatváranej poistnej zmluvy tak, aby bol klient o tejto skutočnosti jednoznačne a prehľadne informovaný. |
| Subjekt: | SASP (Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve ) |
| Pripomienka k: | § 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | § 5 – navrhujeme doplniť o odsek 7): (7) Poisťovateľ je povinný daň vyznačiť na predpise poistného vzťahujúcom sa k poistnej zmluve. Zdôvodnenie: Transparentnosť zavádzania novej dane vyžaduje, aby jej výška bola zverejnená v rámci každej uzatváranej poistnej zmluvy tak, aby bol klient o tejto skutočnosti jednoznačne a prehľadne informovaný. |
| Subjekt: | SARM (SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA RIZIKOVĚHO MANAŽMENTU) |
| Pripomienka k: | k § 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme dve základné dane poistenia vo výške 2% len pre produkty A3 - A13 ( vrátane PZP pre jednotnosť systému, kde navrhujeme zrušiť 8 percentný odvod ) a 0 percentnú daň pre ostatné produkty A1,A2,A14-A18 + všetky životné poistenia. Odôvodnenie: Na ostatnom stretnutí na MFSR 15.11.2017 - konzultáciach k Predbežnej správe prezentované 7 pracovníkmi MFSR, že sa daň z poistenia bude týkať LEN neživotného poistenia. Radi by sme vás požiadali, na základe čoho došlo k tejto podstatnej zmene.Návrh zavádza daň na nový druh služieb – životné poistenie bez dostatočného odôvodnenia, tento krok vlády je v porovnaní s okolitými štátmi nezrozumiteľný a kontroverzný. Penalizuje službu, ktorú si kupuje spotrebiteľ za účelom vyhnutia sa chudobe v dôchodkovom veku, alebo vyhnutiu sa chudobe v prípade sťaženého uplatnenia z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu zapríčineného buď úrazom alebo chorobou. Tento krok štátu je nelogický a odporuje dobrým mravom. Vo vyspelých krajinách sa zavádzajú dane z cukru, plastových fliaš a na Slovensku dane za služby, kedy štátny dôchodkový systém nie je postačujúci. Daň sa zavádza na životné poistenia, kde poisťovateľ podla platných legislatívnych noriem Slovenskej republiky nie je oprávnený premietnuť daň z poistného životného poistenia do svojich nákladov, lebo je to zakázané v Občianskom zákonníku. To pre existujúce poistné zmluvy uzatvorené v minulosti s garantovaným výnosom napr. 4,5% z rezervy ( garancia, ktorú poisťovňa musí pripísať klientovi) znamená ďalšiu stratu, keďže v súčasnosti sa na finančných trhoch nedá investovať tak ( výnos na finančných trhoch je záporný) – 1%, aby bolo možné dosiahnuť kladný hospodársky výsledok pre tieto poistné zmluvy pre poisťovne odhadom -5%. To znamená, že môže nastať situácia že akcionár to bude platiť z kapitálu, ďalšie náklady a strata sa prehlbuje -7%. Avšak v prípade nových zmlúv sa tento náklad dá premietnuť do ceny poistenia, ktoré pre klienta zdražie. Čo znevýhodňuje poistenie voči iným typom produktov na trhu. Zavedenie dane 2% z poistného, v sprísnenom režime Solventnosti II znamená automaticky zvýšenie rezerv, odhadom 50 mil. eur ročnej dane, krát priemerná durácia zmlúv životného poistenia 8 rokov je 400 mil. eur vyššia tvorba rezerv, čo predstavuje odhad súčasnej hodnoty dane o túto sumu sa sa spotrebuje resp. zaviaže kapitál akcionárov poisťovateľov. Tento mechanizmus je zásadne rozdielny pre životné a neživotné poistenia. V prípade neživotného poistenia nenastáva takýto významný vplyv na potreby kapitalizácie, z dôvodu metodiky tvorby rezerv.V okolitých krajinách napr v Rakúsku je daň zavedená z poistného zavedená aj pre životné poistenie, avšak je potrebne povedať, že klient poisťovne tam sa neplatí daň z príjmu pri dožití. Čo v prípade Slovenska nie je rovnaké, kde platia obe dane a daňové zaťaženie iba narastá. Poistenie úrazu(A1), choroby(A2), úveru(A14), záruky(A15), rôznych finančných strát( A16), právnej ochrany(17) a asistenčných služieb považujeme za iniciatívnu ochranu poistníkov/poistených, slúžiacu na elimináciu možných negatívnych dopadov možných vzniknutých škôd či strát fyzických či právnických osôb. 2 perc. z ostatných druhov neživotného poistenia z dane poistenia by mali byť viazané na protipovodňové opatrenia, vybavenie HaZZ a polície, ktoré sú nenahraditeľné pri škodách z A3,A4,A5,A6,A7,A8,A9,A10,A11 a A12. Poistenie ako služba by nemala byť chápaná ako luxus. Zjednotenie dane na ostatné druhy neživotného poistenia na 2 perc. by na jednej strane vykompenzovala dopady mierneho zvýšenia poistného a pri PZP mierneho zníženia celkového poistného pre poistníkov. Zavedenie dane z poistenia bude zároveň predstavovať podstatnú technickú prípravnú aj administratívnu náročnosť zo strany poisťovní. Rozdielne sadzby napr. 6 a 8 perc. v poistení podnikateľských rizík ( hlavne pri all riskových poistných krytiach ) sú komplikované na výpočet správnej výšky dane. Zrušenie odvodu v PZP (A10a) by znamenalo zároveň zníženie ročného poistného pre zodpovedných a bezškodových klientov a predpokladáme aj zníženie nákladov štátnych firiem v tomto druhu poistenia, čím by sa kompenzoval výpadok príjmov z odvodu 8 perc. z výberu PZP. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | čl. I § 11 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie a splatnosť dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | V §11 ods. 2 návrhu zákona o dani z poistenia je stanovený spôsob komunikácie elektronickými prostriedkami v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Navrhujeme upraviť v návrhu zákona o dani z poistenia tiež registráciu/pridelenie OUD pre poisťovateľov/poistníkov, ktorí nie sú registrovaní pre daň na Slovensku a vznikne im povinnosť odviesť daň z poistenia na Slovensku. V §11 ods. 3 návrhu zákona o dani z poistenia je navrhované, že poisťovňa uvádza v daňovom priznaní aj údaje týkajúce sa pobočky v inom členskom štáte. V prípade, že poistné prijaté touto pobočkou poisťovne v inom členskom štáte, ktoré nie je predmetom dane podľa zákona o dani z poistenia, bude v daňovom priznaní uvedené len pre informatívne účely? Navrhujeme upraviť v zákone o dani z poistenia tiež mechanizmus vyňatia zo zdanenia na Slovensku, ktorý bude súčasťou daňového priznania. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | čl. I §12 - Vedenie a uchovávanie záznamov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Podľa §12 ods. 3 návrhu zákona o dani z poistenia má platiteľ na požiadanie správcu dane doručiť záznamy elektronickými prostriedkami. Navrhujeme upraviť zasielanie takýchto záznamov pre platiteľov, ktorí nie sú povinní podávať dokumenty elektronicky. |
| Subjekt: | SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) |
| Pripomienka k: | čl. I §8 - Sadzba dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Návrh zákona o dani z poistenia prináša 6 sadzieb dane z poistenia. V sávislosti s pripomienkami k §3 návrhu zákona vyššie, v prípade, že životné poistenie nemá byť predmetom dane z poistenia, navrhujeme v návrhu zákona ponechať iba sadzby dane z produktov neživotného poistenia. |
| Subjekt: | SARM (SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA RIZIKOVĚHO MANAŽMENTU) |
| Pripomienka k: | k čl. I § 14, lk čl. IV 205a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme zaviesť daň z poistenia najskôr k 1.1.2019 pre značnú náročnosť celého procesu. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 6 Základ dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 6 Základ dane Navrhujeme nové znenie odsekov 1 až 3: „(1) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), základom dane je protihodnota, ktorú platiteľ príjme v súvislosti s poistením znížená o daň. Ak nie je protihodnota prijatá v celej dohodnutej výške alebo ak sa platí v splátkach, základom dane je prijatá časť protihodnoty znížená o daň. (2) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. b), základom dane je protihodnota, ktorú má platiteľ prijať v súvislosti s poistením znížená o daň. (3) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. c), základom dane je splatná protihodnota, ktorú má platiteľ prijať v súvislosti s poistením znížená o daň.“. Odôvodnenie V zmysle dôvodovej správy má byť daň z poistenia nepriamou daňou. V rámci slovenského daňového systému je teda z hľadiska osoby povinnej platiť daň podobná dani z pridanej hodnoty. Tak ako v dani z pridanej hodnoty by teda malo byť zrejmé, že poisťovňa je osobou povinnou platiť daň, ktorú inkasuje od poistníka. Pri predpoklade sadzby dane 8% a zdaňovania na princípe platby je potom princíp nasledovný: poisťovňa od poistníka inkasuje platbu vo výške 108 t.j. základom dane je prijatá protihodnota znížená o daň t.j. hodnota 100. Poisťovňa teda ako o výnose (t. j. ako o prijatom poistnom) účtuje iba vo výške 100 a nie vo výške 108. Vo výške 8 účtuje o záväzku voči daňovému úradu z dôvodu inkasa dane od poistníka. Navrhované znenie indikuje, že celú platbu napr. 108 EUR má poisťovňa považovať za prijaté poistné (t. j. výnos) a až následne vypočítať daň vo výške 8 EUR. To by teda znamenalo, že 108 je prijaté poistné a daň vo výške 8 by poisťovňa účtovala ako svoj náklad a zároveň ako záväzok voči daňovému úradu z dôvodu vlastnej daňovej povinnosti. To by ale nebolo v súlade s deklarovaným zámerom nepriameho zdanenia. Zároveň by nastala presne taká istá situácia ako je pri súčasnom odvode v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z. z. t. j. navrhovaná daň by sa od súčasného odvodu poistného nelíšila, čo zjavne nebolo zámerom zákonodarcu. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 11 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.1.2018 |
| Text: | K § 11 odsek 1 Navrhujeme nové znenie odseku „(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.“. Odôvodnenie: Navrhované štvrťročné obdobie zbytočne navyšuje administratívnu záťaž poisťovní. Navrhovaná zmena nemá negatívny vplyv na výšku odvedenej dane. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | všeobecná |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | 1) Rozšírenie aj na životné poistenie : Podľa dôvodovej správy je dôvodom návrhu zákona o dani z poistného odstrániť aplikačné problémy 8% odvodu z neživotného poistenia, ktorý sa ukázal ako neefektívny a nesystémový. Nový zákon o dani má tieto nedostatky odstrániť. Pri predbežnej konzultácii bolo komunikované zavedenie dane namiesto nesystémového odvodu, no logicky len na neživotne poistenie, keďže aj odvod sa týka len neživota. Návrh je bezdôvodne rozšírený aj na životné poistenie, hoci nikde v Doložke vplyvov, Dôvodovej správe ani v predbežných diskusiách s trhom Ministerstvo financií neprezentovalo tento zámer. Naopak, vždy komunikovalo len zmenu z odvodu na daň z poistenia v neživotnom poistení. Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorené poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia ) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Namiesto toho, aby štát motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, tak sa správa presne opačne a zodpovedných ľudí trestá nepriamou daňou. Rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu. V minulosti štát, práve naopak, poistné do životného poistenia daňovo zvýhodňoval a namiesto pokračovania v tomto trende robí presný opak. Štát namiesto motivácie občana poistiť sa voči rizikám a byť za seba a svoj majetok zodpovedný, vedie ľudí k závislosti na štáte a sociálnej pomoci. 2) Retroaktivita: Daň má byť zaplatená z každého zaplateného poistného, čiže aj z „starých“ zmlúv, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou zákona. Týmto sa zavádza opäť retroaktivia, ktorá bola zásadne odmietnutá už pri 8% odvode z neživota. Poisťovňa by tak odviedla daň aj zo zmlúv pri ktorých toto nemala zakalkulované v sadzbách poistného. Následkom by bolo zrejme masívne tvorenie rezerv na nedostatočnosť poistného predovšetkým v zmluvách životného poistenia. Keďže životné poistné zmluvy sa spravidla uzatvárajú na niekoľko rokov až desiatok rokov a existujúce poistné zmluvy nie je možné zrušiť zo strany poisťovne (táto by ich musela držať v kmeni a platiť daň na svoj vrub aj ak by sa ukázali ako neprofitabilné) životné poisťovne by sa dostali do kritickej situácie. Obdobná situácia viedla ku široko medializovanému krachu poisťovne Rapid Life. Mnohé z dotknutých zmlúv patria do skupiny pôvodne daňovo zvýhodňovaných, kde štát týmto motivoval klientov uzatvárať tieto zmluvy a dnes z nich naopak chce vybrať daň. 3) Nejasná aplikácia zákona: V zákone nie je uvedené kto je daňovníkom dane. Nie je teda jasné kto znáša náklady na daň. V Dôvodovej správe je napísané, že daň z poistenia budú vyberať a platiť poisťovne a že sa vypočíta z poistného, ktoré zahŕňa daň, a že ide o nepriamu daň, t.j. daň má znášať poistený. V Doložke vplyvov je uvedené že daň „sa prejaví vo zvýšených finančných nákladoch poistených z radov podnikateľských subjektov, orgánov verejnej správy a občanov (nepodnikateľov).“ Z toho by sa mohlo zdať, že daňovníkmi nie sú poisťovne ale spotrebiteľ. Zo zákona to však nie je zrejmé. Ak by náklady znášali poisťovne, došlo by veľmi výraznému zásahu do schopnosti poisťovní tvoriť zisk a znížila by sa ich schopnosť plniť regulárne požiadavky na kapitál. Zároveň by zrejme došlo k zastaveniu predaja niektorých druhov predovšetkým životných poistení z titulu ich zjavnej nevýhodnosti pre klienta (predovšetkým investičných a kapitálových zmlúv). |
| Subjekt: | MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | celému materiálu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | bez pripomienok |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | všeobecná |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | a) V dôvodovej správe je napísané, že daň z poistenia budú vyberať a platiť poisťovne a že sa vypočíta z poistného, ktoré zahŕňa daň. Čiže klient má platiť poistné zvýšené o daň, zaplatiť to poisťovni a poisťovňa daň odvedie štátu. Pri nových zmluvách teda klient bude platiť poistné plus daň, čím bude pre neho poistenie drahšie. Štát namiesto motivácie občana poistiť sa voči rizikám a byť za seba a svoj majetok zodpovedný, vedie ľudí k závislosti na štáte a sociálnej pomoci. A to len preto, že potrebuje do rozpočtu ďalšie príjmy. b) Pri existujúcich poistných zmluvách životného poistenia, kde nie je daň zakalkulovaná do poistného, by mala daň zaplatiť poisťovňa zrejme na svoj vrub. Pri kapitálovom (rezervotvornom) alebo investičnom životnom poistení s odkupnou hodnotou je to isté , ako keby banky mali zaplatiť 2% daň termínovaných vkladov alebo sporiacich produktov klienta, alebo doplnkové dôchodkové spoločnosti 2% z príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. Ide o diskrimináciu jedného druhu sporenia (sporenie spojené s poistením) voči iným druhom sporenia. c) Nepriama daň z poistného, ktorá sa týmto zákonom zavádza, je daň z luxusu a zaplatia to klienti. Ide o trestanie zodpovedných ľudí, ktorí ochraňujú svoj majetok, zdravie, rodinu (tento argument samozrejme platí aj pri 8% odvode z neživota, kedy sa odvod väčšinou pretavil do zvýšených sadzieb poistného), a v tomto trestaní sa pokračuje. Poistenie sa prezentuje ako luxusná služba, pričom ide spravidla práve naopak o ochranu ľudí, ktorí nie sú schopní znášať neočakávané straty/výdavky. Zavedením dane sa zníži dostupnosť poistenia pre nižšie príjmové skupiny, ktoré by ju mohli využívať. Niektoré druhy poistení sú povinné (PZP) alebo kvázi povinne (poistenia nehnuteľnosti pri hypotéka, poistenie schopnosti spácať uver...). Tak ako trestáme daňami napríklad fajčiarov budeme trestať aj zodpovedných ľudí za to, že si kupujú poistenie. d) Technické nejasnosti (nelogické štylizácie) - v návrhu zákona je uvedené (parag 6), z čoho sa daň platiť. Základom dane je suma predpisu poistného alebo poistného, znížená o daň. Ako sa má znížiť základ dane o daň, ktorá sa má práve z toho základu dane vypočítať? V dôvodovej správe je uvedené, že daň sa vypočíta z poistného, ktoré zahŕňa daň . e) Vzhľadom na to, že poistné väčšinou obsahuje ako súčasť aj províziu sprostredkovateľa, provízia by mala byť odpočítaná zo základu dane, pretože je oslobodená od dane. Zákon však hovorí opak. f) Poistný sektor na Slovensku je veľmi malý. Zdanenie ho ešte oslabí a poisťovne budú menej plniť svoju funkciu na trhu (či už inovácie (cyber rizika...), dôchodky, ochrana majetku pri povodniach, alebo aj samotne platenie dani). Bude ďalší tlak na zmenu poisťovní na pobočky zahraničných poisťovní. g) Nie je jasné, prečo sa do zákona o poistnom dostala zmienka o sporení DDS a SDS. Ale keď už, tak z akého dôvodu si štát myslí, že príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie majú ostať bez dane a poistné na rezervotvorné poistenia a investičné životné poistenie majú byť zaťažené 2% nepriamou daňou? Ide o diskrimináciu a trestanie sektora. h) Nie je nikde zadefinovaný postup v prípadoch, keď sa odstúpi od zmluvy od počiatku a bude sa vracať klientovi (poistníkovi) celé zaplatené poistné. A daň bola v tomto prípade odvedená. Má si ju klient nárokovať prostredníctvom poisťovne ako platiteľa dane, priamo u štátu alebo vôbec nebude nárok na vrátenie dane? |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §3 ods.1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť slová: „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“ Odôvodnenie Zavedenie dane zo životného poistenia by malo vplyv na konkurencie schopnosť poistných produktov oproti iným investičným nástrojom ako aj voči sporeniu v bankových inštitúciách, ktoré nie sú takouto daňou zaťažené. Táto nová daň by zvýšila daňovú záťaž poistníkov, keďže okrem tejto novej dane sú poistníci/poistení povinní platiť aj daň z výnosu pri dožití poistnej zmluvy, resp. výplate odkupnej hodnoty. Navyše, fyzické osoby si kupujú životné poistenie už so zdaneného príjmu. Poistníkov bude táto nová daň odrádzať zabezpečiť si formou životného poistenia ďalší zdroj príjmu v dôchodkovom veku. Za týchto podmienok by mohol nastať problém aj pri distribúcii poistných produktov, pretože sprostredkovatelia by v súlade s platnou legislatívou nemohli ponúkať životné poistenia so sporivou alebo investičnou zložkou klientovi, ak by bolo zrejmé, že investovanie prostredníctvom iných subjektov než poisťovne je pre klienta výhodnejšie, keďže by sa na takúto investíciu nevzťahovala obdoba dane z poistenia. Pre životné poistenia by to znamenalo podstatný pokles v uzatváraní nových zmlúv a pravdepodobne aj predčasné ukončenie existujúcich poistných zmlúv. Daň z poistenia uvalená na životné poistenia uzatvorené na pred účinnosťou zákona by mala retroaktívny charakter buď na klienta, ak by sa mu navýšila platba, ktorú musí platiť poisťovni, alebo na poisťovne, ak by mali povinnosť odviesť daň bez možnosti navýšenia platby (čo by však bolo v rozpore s nastavením dane z poistného ako nepriamej dane). Je pravdepodobné, že pre jednu zo zmluvných strán by sa staré zmluvy stali v dôsledku dane z poistenia nevýhodné. Kým však klient môže pre neho nevýhodnú zmluvu vypovedať (v súlade so zmluvnými podmienkami aj predčasné ukončenie takejto zmluvy môže byť pre klienta stratové), poisťovňa tak urobiť nesmie (pozri § 800 ods. 3Občianskeho zákonníka). Dlhodobé udržiavanie takýchto nerentabilných zmlúv v kmeni by mohlo pre poisťovňu mať fatálne následky v podobe problémov so solventnosťou. Životné poistenia sa uzatvárajú na dlhé obdobia (zvyčajne viac než 10 rokov, často aj na 30 rokov). Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorné poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Preto považujeme za akútne, aby štát namiesto zavedenia dane z poistného v životnom poistení naopak motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, a podporoval zodpovedných ľudí daňovými úľavami. Trestanie týchto zodpovedných ľudí nepriamou daňou rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu považujeme za anti sociálne. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §2 Vymedzenie pojmov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nové písmeno e), ktoré znie: „e) daňovníkom osoba, ktorá je ako poistník označená na poistnej zmluve.“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu daňovníka. Aj keď pri nepriamych daniach (ani v DPH ani v spotrebných daniach) nemáme v daňových zákonoch definovaného daňovníka, v prípade zavádzania takejto novej dane, ktorá nemá na našom území žiadnu tradíciu považujeme za nevyhnutné jasne uviesť, že daňovníkom má byť poistník. Na zamedzenie interpretačných problémov zo zákona musí byť zrejmé, že poisťovňa je len osoba povinná odviesť daň. Toto je nevyhnuté už aj s odkazom na navrhované ustanovenie § 4 ods. 1, písm. b) kde je jasne uvedené, že osobou povinnou platiť daň správcovi dane je poistník, ktorý zaplatil poistné .... Navrhujeme vložiť nové písmeno f), ktoré znie: „f) protihodnotou, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme, je súčet poistného a dane z poistenia v zmysle tohto zákona.“. Odôvodnenie Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu protihodnoty, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme. Obdobne je definovaná protihodnota aj v zákone o DPH. Je potrebné odlíšiť poistné od dane z poistenia, aby sa napr. v prípade budúcich zmien sadzby dane nemuselo meniť poistné, ktoré je kľúčovým parametrom na poistnej zmluve a odvíjajú sa od neho aj ďalšie transakcie (provízia sprostredkovateľovi, zaistenie, ...). |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §3 ods. 2 písm. d) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | d) ide o iné prípady ako uvedené v písmenách a) až c) a poistený má v tuzemsku trvalý pobyt, bydlisko alebo, ak je poistník právnickou osobou, jeho sídlo alebo prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, sa nachádza v tuzemsku.“. Odôvodnenie Keďže zákonodarca stanovuje ako základné kritérium pre vznik daňovej povinnosti tú skutočnosť, že poistené riziko sa nachádza v tuzemsku považujeme za potrebné podotknúť, že poistnou zmluvou nemusí byť nevyhnutne poistený poistník ale ním môže byť aj iná osoba (poistený). Druhá zmena zjednocuje legislatívnu definíciu trvalého pobytu, bydliska. Zároveň navrhujeme vypustiť povinnosť poisťovne zisťovať a sledovať obvyklý pobyt svojich klientov, pretože poisťovňa nemá žiadne technické možnosti ani oprávnenia na zisťovanie obvyklého pobytu. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §3 ods.2 písm. c) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť písmeno c) Odôvodnenie: Podľa nášho názoru nie je dôvod z daňového hľadiska rozlišovať 4-mesačné cestovné poistenia a dlhšie poistenia (reálne aj pri ročnom cestovnom poistení sa zvyčajne nepredpokladá pobyt poisteného v zahraničí počas celého roka, ale iba opakovaný krátkodobý pobyt) a nasledujúce písmeno d) pokrýva aj cestovné poistenie osôb s trvalým pobytom na Slovensku. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §4 ods.1 písm. b) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie písmena b: „b) poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni alebo za neho zaplatil poistné zahraničnej poisťovni iný subjekt; ak poistník preúčtuje poistné právnickej osobe podľa písmena c), je platiteľom v rozsahu poistného, ktoré tejto osobe nepreúčtuje“. Odôvodnenie Žiadame o zmenu formulácie tak, aby zaplatenie poistného nebolo viazané na poistníka t.j. aby osobou povinnou platiť bol poistník bez ohľadu na to, či poistné zaplatil on sám alebo iná osoba. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §4 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | V ods. 1) prvá veta navrhujeme nahradiť slovo „ platiť“ slovom „odviesť“. Odôvodnenie Navrhovaný zákon má za cieľ zaviesť nepriamu daň, ktorú platí poistník predovšetkým poisťovni. Poisťovňa v takom prípade iba prijme daň a následne je povinná ju odviesť štátu. Sloveso „odviesť“ lepšie vystihuje proces platenia dane od povinného subjektu smerom k štátu. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §4 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | V predposlednej vete navrhujeme slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" nahradiť slovami "na poistnom vyplývajúcom". Zároveň navrhujeme vypustiť poslednú vetu „Za nezaplatenú daň zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetci spolupoisťovatelia.“. Odôvodnenie Potreba nahradiť slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" slovami "na poistnom vyplývajúcom" súvisí s tým, že v praxi existujú poistenia, keď sa spolupoistovatelia podieľajú inou časťou na poistnom a inou na poistnom plnení. Pôvodný text by preto v takýchto prípadoch nebol jednoznačný a mohol by spôsobovať aplikačné problémy. Nie je akceptovateľné, aby jeden obchodný partner zodpovedal za daňové záväzky druhého obchodného partnera (preberanie cudzieho podnikateľského rizika je neprípustné).Pri spolupoistení podľa definície návrhu zákona ide o vzájomnú spoluprácu poisťovní, poisťovní z iného členského štátu a / alebo pobočiek zahraničných poisťovní. Zjednodušene povedané ide o subjekty slovenské a subjekty v rámci Európskej únie. Finančná správa má možnosť vymáhania prípadného daňového nedoplatku od každého zo spolupoisťovateľov buď na základe zákona 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo prostredníctvom príslušnej medzinárodnej legislatívy v rámci Európskej únie (napr. : 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010, 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), 3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016), 4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016). Tieto oprávnenia sú nepomerne silnejšie ako možnosti ostatných spolupoistiteľov na vymáhanie možnej pohľadávky. Finančná správa by teda svoje povinnosti pri správe daní nemala prenášať na podnikateľské subjekty. Navyše, bolo by v rozpore s ustanoveniami § 164 zák. č. 39/2015 o poisťovníctve, keby boli daňové povinnosti spolupoistiteľov riešené odlišne od povinností hlavného spolupoisťovateľa konať v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov a s právom oprávnenej osoby požadovať poistné plnenie iba od hlavného poisťovateľa v prípade, že by tak nebolo vopred dohodnuté. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §4 ods.1 písm. c) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme znenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, kto je osobou povinnou platiť daň v prípade, že sú preúčtované náklady za poistné riziko umiestnené v tuzemsku inou osobou ako poistníkom. Odôvodnenie V prípade zachovania formulácie je možné obchádzanie zákona tak, že poistník (osoba A) uzatvorí poistenie v zahraničnej poisťovni, preúčtuje a prefakturuje ho v napr. 100% výške inej osobe a táto osoba B, ktorá ho potom refakturuje osobe C (SK osoba, ktorá má napr. riziko umiestnené v SR). Osoba C nie je povinná platiť daň lebo jej nepreúčtovala náklady osoba A (poistník) ale iná osoba. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §5 ods.3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Ak prijme platbu dane osoba, ktorá koná v mene a na účet platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. a), dňom prijatia platby poistného je deň, keď platbu prijal platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a). Odôvodnenie V prípade inkasa poistného finančnými sprostredkovateľmi bude iba s veľkými ťažkosťami možné zistiť, kedy sprostredkovateľ prijal platbu dane z poistenia a určiť tak okamih vzniku daňovej povinnosti tak, aby sa platiteľ nedostal do omeškania. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §4 ods.1 písm. b) a c) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Žiadame o definovanie pojmu preúčtovať. Odôvodnenie Z navrhovaného znenia zákona nie je zrejmé čo znamená pojem preúčtovať. Zahŕňa tento pojem aj prípad, že slovenskej organizačnej zložke je alokovaných časť nákladov zriaďovateľa (vrátane poistenia) alebo iba prípady klasickej fakturácie poistného medzi dvomi samostatnými právnickými prípadne fyzickými osobami? |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §5 ods. 4 a 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | V odsekoch 4 a 5 navrhujeme na konci doplniť doplniť vetu „Dňom zaplatenia poistného sa rozumie deň, kedy bola platba odpísaná z účtu platiteľa.“. Odôvodnenie: Odporúčame objasnenie, že daňová povinnosť vzniká momentom, kedy je platba odpísaná z bankového účtu, pretože platiteľ v tomto prípade nemusí vedieť, kedy bola platba pripísaná na účet protistrany. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §5 ods. 1 písm. a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie: Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. a) a) dňom prijatia platby poistného a dane podľa tohto zákona, Odôvodnenie Je potrebné v zákone odlíšiť poistné od dane – viď pripomienky k §2 a §6 |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | V bodoch 2 a 3 sa uvádza: (2) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. b), základom dane je suma predpisu poistného znížená o daň. (3) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. c), základom dane je suma splatného poistného znížená o daň. Nie je zjavné ako sa má základ dane stanoviť v týchto dvoch prípadoch. Ako sa má znížiť základ dane o daň, ktorá sa má práve z toho základu dane vypočítať. Pričom v dôvodovej správe je uvedené, že daň sa vypočíta z poistného, ktoré zahŕňa daň . e) Poistenie sa tiež často prezentuje ako luxusná služba, pričom ide spravidla práve naopak o ochranu ľudí, ktorí nie sú schopní znášať neočakávané straty/výdavky. Zavedením dane sa zníži dostupnosť poistenia pre nižšie príjmové skupiny, ktoré by ju mohli využívať. f) Pre poisťovne: poistný sektor na Slovensku je veľmi malý. Zdanenie ho ešte oslabí a poisťovne budú menej plniť svoju funkciu na trhu (či už inovácie (cyber rizika...), dôchodky, ochrana majetku pri povodniach, alebo aj samotne platenie dani); Dane takéhoto rozsahu myslím nemajú nikde v Európe. Bude ďalší tlak na zmenu poisťovní na pobočky zahraničných poisťovní. g) Logicky, tento pripravovaný zákon bude vyžadovať úpravy IT systémov. Tieto budú finančne, technologicky aj časovo náročné. Čo pri krátkosti času (len niekoľko mesiacov do platnosti) a nejasnosti výkladu prináša ďalšie problémy (napr. vynaloženie nákladov na implementáciu vopred, bez znalosti finálneho IT riešenia) a to nielen poisťovniam ale aj sprostredkovateľom. h) Nie je zjavné, či sa bude musieť daň uvádzať aj osobitne od poistného. i) strata know-how : Aktuarske povolanie je jedným z najžiadanejších na svete (big data, štatistika...) Slovensko nevychováva na VS dostatok odborníkov v tejto oblasti (cca 10 ks ročne na MatFyz + EU) a to je aj kvôli stavu poistného trhu (v podstate to zachraňujú shared service centra Swiss RE a Zurich). Tieto vedomosti budú Slovensku chýbať. Aktuár je stabilne medzi TOP 10 povolaniami. Napr. http://www.theactuary.com/news/2016/04/us-jobs-rankings-2016-actuaries-drop-to-10th-place/; http://www.careercast.com/jobs-rated/best-jobs-2015 |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §5 Vznik daňovej povinnosti |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nový odsek 7, ktorý znie: „( 7) Dňom prijatia platby poistného sa rozumie dátum zaúčtovania úhrady pohľadávky.“. Odôvodnenie V praxi poisťovňa identifikuje platbu na základe bankového výpisu, ktorý dostane nasledujúci pracovný deň po pripísaní platby. Vo veľkej väčšine prípadov hneď pri spracovaní bankového výpisu presne identifikuje platby poistného. V ojedinelých prípadoch však niektoré platby nie sú identifikované okamžite, ale až následne (napr. platba prišla pod nesprávnym variabilným symbolom). Tieto platby sú dočasne na účte tzv. neidentifikovaných platieb a následne sú priradené ku jednotlivým pohľadávkam. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko dní. Takže sa môže stať, že platba prijatá v posledný deň jedného mesiaca je ako uhradená pohľadávka účtovaná až v nasledujúcom mesiaci. Ku koncu prvého mesiaca je účtovaná ako „iný záväzok“. Takýto postup je v súlade so zákonom o účtovníctve a všeobecnou praxou používanou poisťovňami. Pokiaľ by poisťovne mali pre účel dane u poistenia priradiť platbu ku prvému mesiacu, museli by to robiť manuálne. V čase identifikácie platby už môže byť účtovníctvo za prvý mesiac uzatvorené. Takže by vznikali rozdiely medzi sumami pre účely dane z poistenia a pre účely účtovníctva (ktoré je predmetom auditu ako aj dohľadu zo strany štátnych orgánov), dane z príjmov právnických osôb, vykazovania pre NBS a pod. Pre kontrolu dane z poistenia nemôže slúžiť ani priamo bankový výpis, lebo v niektorých prípadoch dostáva poisťovňa platbu poníženú o províziu a v takých prípadoch sa daň počíta z vyššej sumy, než je na bankovom výpise. Správna výška uhradeného poistného je tak známa až pri účtovaní úhrady pohľadávky. Nový odsek navrhujeme v snahe odstrániť zbytočnú manuálnu, ťažko kontrolovateľnú, agendu pričom posun vo vzniku daňovej povinnosti je v dňoch na prelome štvrťrokov a preto neprichádza ku zníženiu daňových príjmov, ale len ku minimálnemu posunu v prípade limitovaného počtu prípadov. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §5 ods.5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 5: „(5) Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) dňom zaplatenia preúčtovaných nákladov poistenia a ak platiteľ nezaplatí preúčtované náklady poistenia do konca tretieho mesiaca po skončení kalendárneho roka, v ktorom boli preúčtované, vzniká daňová povinnosť posledným dňom tretieho mesiaca po skončení kalendárneho roka.“. Odôvodnenie V prípade platenia pravidelných platieb, kde je splatnosť napr. 30 dní by navrhovaným znením vznikla disproporcia. Príklad: poistné fakturované mesačne so splatnosťou koniec nasledujúceho mesiaca. Fakturácia za november zaplatená v mesiaci december a zdanená v mesiaci december. Fakturácia za mesiac december zaplatená v mesiaci január avšak podľa navrhovaného znenia tiež zdanená v mesiaci december. Potom v mesiaci január žiadne zdanenie. Takéto znenie zákona vyžaduje na konci roka manuálne úpravy čo predpokladáme nebolo cieľom zákona a preto navrhujem odlišné znenie, ktoré však v prípade nezaplatenia v rámci troch mesiacov stále dáva možnosť na zdanenie. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §8 ods.1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | V odseku 1 žiadame vypustiť písmená d) a e). Odôvodnenie Dôvody sú uvedené aj v v pripomienke č.3 Žiadame vypustiť sadzby dane týkajúce sa odvetví životného poistenia. Filozoficky by sme očakávali, že štát daňovo životné poistenie podporí a nie znevýhodní. Zavedením dane na sporivú zložku životného poistenia a nezavedením analogickej dane na iné formy dlhodobého sporenia štát diskriminuje poisťovníctvo oproti iným odvetviam s porovnateľným zameraním (napríklad investičné fondy, banky, DDS a podobne). Ide o obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nie je správne zaviesť daň na sporivú zložku životného poistenia, čo je vlastne daň z úspor. Navyše v prípade investičného a kapitálového životného poistenia v tomto prípade prichádza k dvojitému zdaneniu (na rozdiel od priamych vkladov do bánk alebo investovania prostredníctvom investičných fondov). Pokiaľ by nedošlo k vypusteniu písmen d) a e), je potrebné zjednotiť sadzby dane pre poistenie úrazu a choroby v neživotnom poistení a v životnom poistení, pretože nie je akceptovateľné, aby rovnaké produkty podliehali rôznej sadzbe dane. Žiadame vypustiť písmeno f) Odôvodnenie: Na PZP sa vzťahuje odvod 8%, preto by nemala byť pre toto poistenie zavedená daň z poistenia ani vo výške 0%, pretože to evokuje možné budúce zdanenie aj tohto poistenia. Alternatívou by bolo zavedenenie dane pre PZP pri súčasnom zrušení odvodu pre toto poistenie. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §7 ods.3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Za prvú vetu navrhujeme doplniť vety: „Ak sa pri platbe dane v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia identifikujú rozdiely (nedoplatok alebo preplatok) medzi skutočne odvedenou daňou a daňou, ktorá sa mala odviesť v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, osoba povinná platiť daň zohľadní tento rozdiel (nedoplatok alebo preplatok) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie kedy bol rozdiel identifikovaný. Ak je rozdiel podľa predchádzajúcej vety významný v zmysle účtovných predpisov a ide o nedoplatok, osoba povinná platiť daň je povinná podať dodatočné priznanie v zmysle osobitných predpisov *) *) zákon 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov Odôvodnenie Žiadame dodať ustanovenie umožňujúce prípadne nevýznamné chyby zahrnúť do zdaňovacieho obdobia, kedy sú identifikované (s výnimkou významných chýb minulých období, pri ktorých je pri nedoplatku potrebné podať dodatočné priznanie). Znenie je urobené v zmysle dokumentu „Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 2/2017 z 27. februára 2017 k odvodu časti poistného podľa § 68 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, na ktorý sa odkazuje aj finančná správa pri dokumente „Informácia k odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia upravený a doplnený text 8. 11. 2017“. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §7 ods.1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | K § 7 odsek 1 Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) opraví základ dane a daň, ak sa po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistné alebo jeho časť zvýši, zníži alebo príde ku zrušeniu poistenia.“. Odôvodnenie: Žiadame pridať aj prípad zrušenia t.j. storna poistenia. V praxi veľmi často prichádza ku zrušeniu poistenia napríklad z dôvodu nezaplatenia. Teda predpis poistného existuje (daňová povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) vznikne) avšak následne sa zruší. Preto je tento prípad potrebné do zákona tiež pridať ako dôvod opravy základu dane. Zároveň odporúčame aj pridať prípad opravy základu dane v prípade zvýšenia poistného Takto bude definovaný aj postup v prípadoch, keď sa odstúpi od zmluvy s účinnosťou od počiatku trvania zmluvy a bude sa vracať klientovi (poistníkovi) celé zaplatené poistné, pri čom daň bola v tomto prípade odvedená. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §8 ods.2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 2: „(2) Sadzba dane zo základu dane je 18 % na poistenie škôd na a) plavidlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zapísané v registri plavidiel vedenom Dopravným úradom a plavidlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zapísané v námornom registri Slovenskej republiky vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb alebo nákladu za odplatu, b) lietadlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistenej zmluvy zapísané v registri lietadiel vedenom Dopravným úradom, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb alebo nákladu za odplatu.“. Odôvodnenie Poisťovateľ nemá možnosti/oprávnenia skontrolovať zmenu registrácie. Preto by sa informácia o registrácii mala vzťahovať len na čas uzatvorenia zmluvy a nie na iné časové obdobie alebo priebežnú kontrolu trvania registrácie. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §9 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhované ustanovenie § 9 je zmätočné vo vzťahu k § 8 bod 1 písm. e) Odôvodnenie Toto ustanovenie (Oslobodenie od dane je poistenie dôchodku zo starobného sporenia a poistenie dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitných predpisov) obsahuje vnútorný rozpor s § 8 ods. 1 písm. e) návrhu cit. zákona, ktorý odkazuje na bod 9 životných poistných odvetví „Poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia, ak zákon umožňuje jeho vykonávanie poisťovňou na jej vlastné riziko“. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Žiadame zjednotenie sadzieb pre neživotné poistenie a to vo výške nižšej ako je navrhovaný priemer navrhnutých sadzieb. Odôvodnenie Rôzne sadzby dane pre rôzne riziká, ktoré sa často predávajú v balíkoch, zvyšujú administratívnu náročnosť a náklady na prevádzku informačných systémov. Rovnako je dôležité poukázať na takmer technickú nerealizovateľnosť rozdielnych sadzieb dane pri produktoch neživotného poistenia, ktoré obsahujú niekoľko pripoistení napr. poistenie domácnosti (návrh. 6% daň podľa časti A bodu 8 prílohy) a poistenie zodpovednosti za škodu (návrh 8% daň podľa bodu 13). (Podobný problém sa vyskytuje aj pri kombinácii produktu životného poistenia s úrazovým pripoistením a iných produktoch.) |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §12 ods.1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ je povinný viesť záznamy v rozsahu nevyhnutnom pre správne určenie dane.“. Odôvodnenie: Zavedenie tak rozsiahlej evidenčnej povinnosti ako je navrhovaná pridáva ešte ďalšiu dodatočnú povinnosť pre poisťovne, pre ktoré už samo o sebe bude problematické zavedenie dane z poistenia. Poisťovne nemajú k dispozícii všetky požadované údaje v elektronickej podobe, v jednom systéme a v kompatibilnej podobne pre vygenerovanie záznamov. Príprava záznamov podľa návrhu zákona by vyžadovala zložité, administratívne náročné a neefektívne úpravy IT systémov. Pre poisťovne nie je problémom doložiť zo záznamov spôsob určenia dane. Pre tieto účely je možné využiť existujúce účtovné záznamy. V prípade, že prax ukáže, že pri daňových kontrolách niektoré subjekty nepredložia záznamy v požadovanej kvalite, má správca dane v zmysle § 51 zákona 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov oprávnenie, v odôvodnených prípadoch, uložiť daňovému subjektu povinnosť viesť záznamovú povinnosť. Správca dane tak môže žiadať špecifickú evidenciu od subjektov, ktoré nie sú schopné predložiť ju v rozsahu dostatočnom pre správne určenie dane. Nie je však účelné prinútiť všetky subjekty aby viedli tak rozsiahle evidencie. Rozsah požadovaných záznamov je pre poisťovne obdobný ako je požadované pri kontrolnom výkaze v zmysle § 78a zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zavedenie kontrolného výkazu bolo spojené s rozsiahlymi výdavkami i problémami tak na strane daňových subjektov ako aj na strane správcov dane. V prípade dane z poistenia však absentuje dôvod tak rozsiahlej evidencie keďže nebude prichádzať ku kontrole správnosti na podklady iného daňového subjektu. Záznamy sú relevantné len pre účely daňovej kontroly. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Žiadame vložiť nové odseky 5 a 6 ktoré znejú: „(5) Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet dane v nasledujúcom rozsahu: a) údaje o osobe povinnej platiť daň b) celkový základ dane c) celková splatná daň d) základ dane podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu e) splatná daň podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu (6) Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.“. Odôvodnenie Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty je možné na zavedení dane do IT systémov efektívne začať pracovať až potom, čo je zrejmé, aké údaje bude správca dane požadovať vo formulári daňového priznania. Formulár daňového priznania býva zverejnený zvyčajne len krátku dobu pred jeho prvým použitím. Preto je nevyhnutné upraviť údaje, ktoré sú poisťovne povinné do formuláru daňového priznania uviesť priamo v zákone. To umožní, aby poisťovne okamžite po schválení zákona mohli začať pracovať na úprave IT systémov. V opačnom prípade môže prísť ku situácii, že v tlačive daňového priznania bude potrebné uviesť informácie, ktoré poisťovne nebudú mať k dispozícii. Ide o obdobné vymenovanie povinností ako je napríklad v zákone o dani z pridanej hodnoty. Nami navrhované znenie reflektuje v súčasnosti požadované informácie pri odvode podľa §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §10 ods.1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | K § 10 odsek 1 Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane Navrhujeme nové znenie odeseku 1: „(1) Ak je poistné platené v inej mene ako v eurách, na účely určenia základu dane sa prepočíta na eurá a na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz v zmysle osobitného predpisu *) . Pri oprave základu dane a dane podľa § 7 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti. *) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve Odôvodnenie Iný, ďalší kurz je zbytočná dodatočná administratíva a sťažuje zavedenie dane z poistenia. Kurz použitý pre účely zákona o účtovníctve je jasne definovaný a preukazný a nezavádza inú, dodatočnú povinnosť pre poisťovne. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §11 ods.3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Ak je platiteľ poisťovňou alebo poisťovňou z iného členského štátu a má pobočku v inom členskom štáte, uvádza v daňovom priznaní aj údaje týkajúce sa tejto pobočky. Nie je celkom jasné, prečo by mali poisťovne uvádzať v daňovom priznaní aj všetky pobočky v iných členských štátoch a tiež nie je jasné o aké údaje má ísť. Podľa dôvodovej správy sa majú eliminovať disproporcie, ktoré však nová úprava práve ešte zväčšuje tým, že zavádza rôzne sadzby dane pre rôzne poistné riziká. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §11 ods.1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujem nové znenie odseku „(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.“. Odôvodnenie: Navrhované štvrťročné obdobie zbytočne navyšuje administratívnu záťaž poisťovní. Navrhovaná zmena nemá negatívny vplyv na výšku odvedenej dane. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Daň sa uplatní, ak poistné obdobie začne plynúť po 31. decembri 2018 a a) platba poistného alebo jeho časti je prijatá platiteľom najskôr po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), b) poistné je predpísané po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b), s výnimkou prípadov kedy platba poistného bola prijatá platiteľom pred 1. januárom 2019. c) poistné je splatné 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c), d) platba poistného alebo jeho časti je zaplatená platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. b) najskôr po 31. decembri 2018, e) preúčtované náklady poistenia sú preúčtované platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) najskôr po 31. decembri 2018.“. Odôvodnenie Navrhované znenie reflektuje navrhovaný posun účinnosti zákona. Ďalej v bode b) uvádzame také prechodné ustanovenia, aby sa zabránilo prípadu, že prijatá platba je predmetom odvodu v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z.z. na základe platby a následne aj predmetom tohto zákona na základe predpisu poistného t.j. prípady, kedy je poistné zaplatené vopred pred začatím plynutia doby poistenia avšak predpis poistného je až po účinnosti tohto zákona. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Na zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona, ak vznikne daňová povinnosť po dni, keď nadobudne účinnosť tento zákon, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Pritom sa platné podmienky zmluvy považujú za zmenené v zmysle tohto odseku a cena uvedená v zmluve sa rozšíri o povinnosť zaplatiť poisťovateľovi daň, pokiaľ už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje. Odôvodnenie Žiadame pridať obdobné ustanovenie ako bolo pri zavedení dane z pridanej hodnoty v § 56 zákona č. 222/1992 Zb., aby poisťovatelia mali dostatočný právny rámec na úpravu cien a ich konanie voči poistníkom pri zmene cien bolo zákonne podložené. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §12 ods.3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Platiteľ je povinný na základe žiadosti správcu dane doručenej v rámci daňového konania, ktorého je platiteľ účastníkom, doručiť záznamy podľa odseku 1 elektronickými prostriedkami spôsobom podľa osobitného predpisu. Ak platiteľ záznamy alebo ich časť v elektronickej forme nemá k dispozícii, doručí ich správcovi dane v papierovej podobe.“. Odôvodnenie: Pokiaľ bude požiadavka napríklad na záznam, ktorý obsahuje informáciu preukazujúcu umiestnenie poistného rizika, tak takouto informáciou môže byť napríklad kópia poistnej zmluvy, ktorú ale môže mať platiteľ k dispozícii iba v papierovej podobe. Zároveň navrhujeme, aby platiteľ bol povinný doručiť záznamy nie hocikedy na požiadanie správcu dane, ale len v rámci konkrétneho daňového konania. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | §12 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nový odsek, ktorý znie : „(4) Osoba povinná platiť daň správcovi dane podľa § 4, odsek (1), písmeno a) je povinná poistníkovi písomne alebo elektronicky oznámiť výšku dane, ktorá sa na dané poistenie vzťahuje.“. Odôvodnenie Pre účely prehľadnosti pre poistníkov navrhujeme, aby daň z poistenia musela byť separátne vyčíslená na oznámení o predpise poistného, v poistnej zmluve alebo iným spôsobom oznámená poistníkovi. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | Čl. V |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Žiadame posunúť účinnosť zákona na 1.1.2019 Odôvodnenie Zavádzanie novej dane počas roka je nesystémovým a neštandardným krokom. Okrem výnimočných situácií sú daňové zákony novelizované od 1.1. nasledujúceho roka. Na základe skúseností poisťovní nie je možné takúto obrovskú systémovú zmenu implementovať skôr ako 6 mesiacov po schválení zákona a zverejnení informácií potrebných pre vykázanie v daňovom priznaní. Skoršie zavedenie nie je zo strany poisťovní technicky možné. Pokiaľ príde z dôvodu zavedenia novej dane ku zmene požadovanej platby od poistníka je zo strany poisťovne nutné poistníka informovať. Zároveň musí mať poistník možnosť zrušiť poistnú zmluvu pokiaľ by sa táto stala pre neho nevýhodnou. Poisťovne teda musia klienta dostatočne vopred (najmenej tri mesiace) informovať. V prípade predpisov poistného od 1.10.2018 by informáciu mali zaslať 1.7.2018. Vypracovanie informácie pre klienta je možné až po finálnom znení zákona plus je potrebný čas na technickú úpravu systémov. Ako je uvedené vyššie to je minimálne 6 mesiacov. Potom by zákon musel byť schválený najneskôr 1.2.2018 aby bolo možné si tieto povinnosti splniť k navrhovanému termínu účinnosti zákona. Vyššie uvedený odhad je založený na reálnych skúsenostiach poisťovní s odvodom v zmysle §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Novela zavádzajúca odvod je z 22. novembra 2016 (zákon 339/2016 Z. z.). Účinnosť bola od 1.1.2017 pričom prvý odvod poistného a oznámenie o ňom sa podávalo až do konca decembra 2018 a napriek tomu mali mnohé poisťovne problém s technickým nastavením systému tak, aby si povinnosti voči štátu mohli splniť. V tomto prípade zároveň išlo o úpravu IT systémov v oveľa menšom rozsahu ako je potrebné pre účely dane z poistenia. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | Čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | V závislosti od konečnej podoby zákona treba upraviť článok II. tak, aby pre každého poistníka jasne stanovoval, že daň z poistenia je daňovo uznaný náklad z pohľadu dane z príjmov. Pokiaľ by v zákone zostala daň zo životného poistenia, bude potrebná o daň z poistenia upraviť aj základ dane FO pri dožití, z ktorého sa počíta zrážková daň. Odôvodnenie Nová daň z poistenia je novým daňovým výdavkom, čo treba zohľadniť vo väzbe na daň z príjmu. |
| Subjekt: | ÚGKKSR (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | celému materiálu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Bez pripomienok |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | celému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Národná banka Slovenska vecne nesúhlasí so zmenou v súčasnosti uplatňovaného odvodu poistného pre neživotné poistenie na daň z poistenia pre všetky druhy poistenia, vrátane zmlúv uzatvorených pred účinnosťou zákona. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: 1. Rozšírenie predmetu dane oproti doteraz odvádzanému odvodu Z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 vyplýva, že zámerom návrhu zákona (dane z poistenia) malo byť nahradenie terajšieho odvodu z prijatého poistného z neživotného poistenia nepriamou daňou z poistenia. Pritom zo sprievodných dokumentov k predloženému návrhu zákona vyplýva, že navrhovaný zákon nemal za cieľ ustanoviť nepriamu daň aj zo životného poistenia (napríklad z odhadu príjmov do štátneho rozpočtu cca. 57 mil. eur). Predložený návrh však počíta už aj so životným poistením, pričom v dôsledku toho – podľa údajov Národnej banky Slovenska k 31. 12. 2016 – má ísť približne o daňové príjmy až vo výške 90 mil. eur. V životnom poistení to predstavuje dodatočné náklady na poistenie obyvateľov približne 19,3 mil. eur. Podľa predloženého návrhu sa daň má uhrádzať (odvádzať, platiť) z celého prijatého alebo predpísaného poistného, pričom podľa predloženého návrhu by sa navrhovaná daň dotýkala nielen nových zmlúv, ale aj zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti zákona. Navyše, podľa predloženého návrhu daňovník nie je určený a daň má odvádzať poisťovateľ (poisťovňa), a preto Národná banka Slovenska predpokladá, že až do zmeny zmluvných podmienok bude takto určená daň nákladom poisťovní. V dôsledku toho sa významne rozširuje dopad dane oproti doteraz odvádzanému odvodu z prijatého poistného uplatňovaného v neživotnom poistení, čím sa celkovo zhorší hospodársky výsledok poisťovní. Pre úpravu poistného v neživotnom poistení tak, aby bolo dostatočné aj na úhradu dane z poistenia, bude potrebný dostatočný časový priestor pre informovanie klientov a ich možnosť vypovedať zmluvu podľa Občianskeho zákonníka šesť týždňov pred uplynutím poistného obdobia. V životnom poistení poisťovňa túto možnosť nemá, a tým nevie zákonným spôsobom ukončiť stratové zmluvy. Ustanovenie navrhnutej dane by významne ovplyvnilo hospodársky výsledok poisťovní. Pri objektívnom odhade dopadov navrhnutej dane na dosiahnutý hospodársky výsledok k 31. 12. 2016 sa javí, že náklady na splatnú daň by predstavovali viac ako polovicu dosiahnutého hospodárskeho výsledku. Navyše, v dôsledku predloženého návrhu by poisťovne museli dotvárať rezervy v životnom poistení o aktuálnu (súčasnú) hodnotu budúcej splatnej dane pre zmluvy uzatvorené pred účinnosťou zákona. Tento náklad závisí od durácie poistných záväzkov. Národná banka Slovenska nedisponuje dostatočnými dátami pre jeho odhad. Rozšírenie dane z poistenia podľa predloženého návrhu bude mať v strednodobom časovom horizonte negatívny vplyv na poistených. Zvýši sa poistné, čo bude mať za následok zníženie poistenia obyvateľstva, čím sa môžu zvýšiť náklady štátu v prípade prírodných pohrôm akými sú napríklad záplavy, či požiare. 2. Dopad návrhu zákona na oblasť životného poistenia Životné poistenie je jednou z foriem zabezpečovania sa jednotlivcov na dôchodok, čo by – aj vzhľadom na očakávaný demografický vývoj v Slovenskej republike – malo byť jednou z dôležitých zložiek budúceho dôchodku. Preto je potrebné vytvárať vhodné prostredie na motiváciu ľudí, aby si sami šetrili na svoj dôchodok. Viacpilierový systém šetrenia sa považuje za najvhodnejší, ako vyplýva z dokumentov OECD, Svetovej banky aj Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), keďže takto sa zabezpečuje okrem dostatočnosti budúceho dôchodku aj rozloženie rizík vnorených v jednotlivých možnostiach šetrenia. Populácia v Slovenskej republike patrí k najrýchlejšie starnúcej populácii v rámci Európskej únie, a to najmä vplyvom poklesu pôrodnosti v silných populačných ročníkoch (tzv. „husákove deti“), čo vyplýva z Prognózy vývoja obyvateľstva Slovenskej republiky do roku 2050. Kým v súčasnosti podiel obyvateľov nad 65 rokov tvorí 15 % obyvateľstva, tak Štatistický úrad SR podľa jeho prognózy očakáva v roku 2050 podiel tejto kategórie až 30 %. Aj preto v minulosti bolo životné poistenie zaradené do III. piliera dôchodkového zabezpečenia, ako dobrovoľné sporenie na dôchodok s tým, že poistné na životné poistenie bolo možné v rámci stanovených limitov odpočítať z daňového základu pre daň z príjmu fyzických osôb. Životné poistenie zahŕňa aj formu investovania, avšak po zavedení dane z poistenia, táto možnosť investovania nebude konkurencieschopná voči iným formám investovania ako napríklad vklady v bankách, podielové fondy, nákup cenných papierov. Pre určitú skupinu klientov sa životné poistenie a investičné životné poistenie stanú drahé, a tým nedostupné. Bežní klienti takto prídu o možnosť vytvorenia úspor a krytia rizika pre prípad úrazu, smrti a dožitia. V prípade zdanenia produktov investičného životného poistenia nastane situácia dvojitého zdanenia, čo v sektore bankovníctva (vklady na bankových a termínovaných účtoch) a v sektore kapitálového trhu (investície do podielových listov, dlhopisov a pod.) neexistuje. Daň z poistenia existuje v životnom poistení aj vo viacerých iných krajinách Európskej únie, pričom však na druhej strane existujú vo väčšine týchto krajín možnosti kompenzácie tohto zdanenia, napríklad poistné je odpočítateľnou položkou pri určovaní základu dane z príjmu. Predložený návrh zákona vytvára podmienky, za ktorých životné poistenie bude nevýhodné a nevhodné pre klienta. Návrh zákona zhoršuje podnikateľské prostredie pre životné poistenie takým spôsobom, že je dôvodné očakávať pokles jeho predaja a tým aj možný pokles počtu poskytovateľov poistenia, ale taktiež je dôvodné očakávať zhoršenie podnikateľského prostredia v oblasti distribúcie poistenia. Navrhovaná výška sadzby dane je vyššia než v súčasnosti dosahovaný výnos na finančných trhoch. V tradičnom životnom poistení je aktuálna garantovaná úroková miera nižšia ako 1 %, čím by spolu s touto daňou poistený namiesto výnosu dosiahol stratu dokonca aj z istiny svojich investovaných prostriedkov. 3. Nesystémovosť navrhovaného ustanovenia nepriamej dane z poistenia 3.1. Pripravovaný zákon neustanovuje daňovníka, pričom platiteľom dane je poisťovateľ. Vychádzajúc zo skutočnosti, že daň je súčasťou zaplateného poistného, tak do zmeny zmluvných podmienok daň znáša (bude znášať) poisťovňa vo svojich nákladoch. Pritom nepriama daň je daň, ktorá sa platí „nepriamo“ prostredníctvom jej zaplatenia v cene tovaru a služby, pri ktorej platiteľ dane a daňovník nie sú tá istá osoba. V prípade navrhnutého riešenia zdaňovania však k tomuto nedochádza, čo svedčí o nesystémovosti navrhovanej „nepriamej“ dane z poistenia. 3.2. Zároveň o nesystémovosti navrhnutého riešenia dane z poistenia svedčí aj systémová nejednotnosť (roztrieštenosť) zdaňovania vo vzťahu k navrhnutému ponechaniu platenia odvodu z poistného zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 4. Retroaktivita predloženého návrhu zdaňovania Podľa predloženého návrhu sa daň má uhrádzať (odvádzať, platiť) z celého prijatého alebo predpísaného poistného, pričom podľa predloženého návrhu by sa navrhovaná daň dotýkala nielen nových zmlúv, ale aj zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím účinnosti zákona, čím by došlo k ústavne problematickej retroaktivite. V porovnaní so skutočnosťami, stavom a okolnosťami, za ktorých klienti poisťovní (poisťovateľov) uzatvárali poistné zmluvy by taktiež dochádzalo k právnej neistote a nepredvídateľnosti práva aj z hľadiska poškodzovania klientov poisťovní (poisťovateľov) vzhľadom na pôvodne nepredvídateľnú dodatočnú (ex post) zásadnú zmenu a nové nastavenie podstatných podmienok pre už uzavreté poistné zmluvy, čo odporuje princípu ochrany legitímnych očakávaní [legitímnej dôvery – the Legitimate expectation – der Vertrauenschutz – la confiance légitime (l’attente légitime)], konkrétne ochrany legitímnych očakávaní klientov poisťovní. 5. Administratívna náročnosť Navrhované stanovenie rôznych sadzieb základu dane pre daň z poistenia zvýši administratívnu náročnosť pri správe poistných zmlúv, a tým tiež zvýši náklady poisťovní. Tento problém by bol odstránený zjednotením sadzby v jednotlivých poistných druhoch (životné a neživotné poistenie). 6. Nejasnosť textácie ohľadom poistných odvetví V predloženom návrhu zákona je stanovená rozdielna sadzba aj pre riziká kryté jednou zmluvou, napríklad živelné udalosti poistenia nehnuteľností majú sadzbu 6 % a zároveň škody na nehnuteľnostiach spôsobené človekom či krupobitím a mrazom majú sadzbu 8 %, pričom predložený návrh zákona nerieši takúto situáciu, napríklad v prípade takýchto zmlúv (zmlúv kryjúcich zároveň viaceré poistné riziká) zjednotením sadzby. Ďalej napríklad predložený návrh zákona v § 8 ods. 1 písm. e) stanovuje sadzbu základu dane pre poistné odvetvie určené pre poistenie dôchodku zo starobného sporenia vo výške 2 %, ale zároveň v § 9 je toto poistenie oslobodené od dane. 7. Navrhovaná účinnosť pripravovaného zákona Podľa predloženého návrhu zákona sa nadobudnutie účinnosti navrhuje na 1. 10. 2018, pričom sa predpokladá, že pripravovaný zákon by mohol byť uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky niekedy v lete 2018. V takomto prípade by však poisťovne nemali dostatok času na implementovanie úprav poistných systémov (novej regulácie zdaňovania poistenia) na účely správneho stanovenia základu dane a používaných účtovných a daňových systémov. Okrem uvedeného zvyšovanie daňového zaťaženia sprevádzané poklesom ziskovosti poisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky môže značným spôsobom zvyšovať pravdepodobnosť rozhodnutí v prospech transformácie dcérskych spoločností na území Slovenskej republiky na pobočky, čo by prvotne viedlo k znižovaniu zamestnanosti a odlivu kapitálu a tým aj k súvisiacemu výpadku na strane príjmov štátneho rozpočtu a v neposlednom rade aj k znižovaniu objemu finančných prostriedkov, ktoré budú uložené v slovenských bankových subjektoch, respektíve ďalej investované v rámci slovenskej ekonomiky. 8. Legislatívne nedostatky predloženého návrhu Predložený návrh zákona taktiež má viaceré legislatívnotechnické nedostatky z hľadiska platných legislatívnych pravidiel pre tvorbu právnych predpisov. |
| Subjekt: | ZBHS (Združenie bytového hospodárstva na Slovensku) |
| Pripomienka k: | k návrhu zákona ako celku |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | Návrh zákona považujeme ako celok za nesprávny, v rozpore s deklarovaným sociálnym charakterom štátu, a mal by byť stiahnutý v plnom rozsahu. Zavedenie novej, nepriamej dane zvýši daňové zaťaženie všetkých zodpovedných fyzických aj právnických osôb, ktoré sa poisťujú voči rôznym rizikám a preberajú tak zodpovednosť za seba a za svoj majetok. Návrh v tej podobe ako bol predložený do pripomienkového konania, je trestaním za zodpovednosť a súčasne znižuje dostupnosť poistenia pre skupiny občanov s nízkym príjmom. Bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb a podmienok pre dôstojný život. Je preto prirodzené, že vlastníci nehnuteľností, vrátane vlastníkov bytov v bytových domoch investujú nemalé finančné prostriedky do obnovy a údržby svojich nehnuteľností a svoju nehnuteľnosť si poisťujú proti poškodeniu alebo úplnému zničeniu. Odmenou za ich zodpovedné správanie má byť podľa návrhu zákona nová daň vo výške 6 až 8 percent z poistného, podľa druhu a rozsahu poistenia. Veľkú časť obyvateľov bytových domov tvoria nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, zvýšenie poistného o novú daň nepriaznivo zasiahne do rozpočtu ich domácností a nie každý si bude môcť dovoliť tieto zvýšené náklady zaplatiť. |
| Subjekt: | MZVaEZSR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl.II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | V čl. II úvodnej vete odporúčame slová „zákona č. .../2017 Z. z. a zákona č. .../2017 Z. z." nahradiť slovami "zákona č. 344/2017 Z. z. a zákona č. .../2018 Z. z.". |
| Subjekt: | OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) |
| Pripomienka k: | Všeobecne k návrhu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.1.2018 |
| Text: | bez pripomienok |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Vo vzťahu k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie žiadame predkladateľa charakterizovať, z kvalitatívneho i kvantitatívneho hľadiska, vplyvy na poisťovne (podľa § 2 a § 4), poistené podnikateľské subjekty (§ 4) aj na domácnosti (napríklad formou vzorového príkladu). V prípade vplyvu na administratívne náklady odporúčame vyhotoviť vzorový príklad pre jeden podnikateľský subjekt. Odôvodnenie: Predložený materiál vo svojom paragrafovom znení ukladá povinnosť nepriamej dane, ktorú budú vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne, ktoré ju vyberú v poistnom. Analýza by podľa nášho názoru mala obsahovať minimálne nultý variant a popísaný a vyčíslený vplyv na jeden podnikateľský subjekt, rozčlenené podľa sadzby dane (§ 8). Do úvahy by mala byť vzatá aj možnosť, že daň bude premietnutá do konkrétneho poistného produktu. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Z dôvodu nedodržania postupu podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov žiadame materiál predložiť Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov na záverečné posúdenie. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Odporúčame v návrhu zákona po úvodnej vete začínať úvodnými ustanoveniami (úvodným ustanovením), ktoré obsahujú predmet úpravy návrhu zákona, teda okruh spoločenských vzťahov, ktoré má návrh zákona upraviť; preto odporúčame doplniť do úvodných ustanovení návrhu zákona vetu: „Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisuX) a dôchodkov z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu.Y)“. Poznámky pod čiarou k odkazom X a Y znejú: „X) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Y) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. Zároveň odporúčame z predkladaného návrhu vypustiť § 9. Odôvodnenie: Odporúčame výnimku z platenia dane z poistenia v oblasti II. a III. dôchodkového piliera uviesť všeobecne vylúčením z pôsobnosti návrhu zákona. Podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poisťujú konkrétne riziká, a to riziko dlhovekosti, smrti poisteného a riziko dožitia. Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bližšie nešpecifikuje podmienky vyplácania dôchodkov z doplnkového dôchodkového sporenia poisťovňami, a teda ani poisťované riziká. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov, bod 5. Alternatívne riešenia |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Z dôvodu, že ide o reguláciu so značným dosahom, pravdepodobne negatívnym, odporúčame do Doložky vybraných vplyvov uviesť, aké alternatívne varianty boli zvažované a tiež na základe akého kľúča predkladateľ dospel k sadzbám dane uvedeným v § 8, pretože to nie je zrejmé ani z osobitnej časti dôvodovej správy. Bolo by žiaduce uviesť dôvody prečo sa predkladateľ rozhodol diferencovať sadzbu dane a oslobodiť od dane produkty životného poistenia poskytované v rámci výplatnej fázy II. a III. piliera dôchodkového zabezpečenia a tým aj subjekty, ktoré tieto produkty poskytujú. Sme toho názoru, že regulácia takéhoto dosahu by alternatívne varianty s príslušnými analýzami mala obsahovať, najmä vo vzťahu k malým a stredným podnikateľom. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Zvýšenie nákladov na poistenie v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou môže znamenať ďalšie finančné zaťaženie nízkopríjmových domácností a môže viesť k demotivácii týchto domácností uzatvárať komerčné poistenie, ktorým sa aktívne môžu podieľať na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie v prípade vzniku poistnej udalosti. V prípade, že nastane udalosť, ktorá by mohla byť krytá poistnou zmluvou, ktorá však u nízkopríjmovej domácnosti uzavretá z vyššie uvedených dôvodov nebude, bude musieť domácnosť znášať všetky výdavky súvisiace s udalosťou, čo môže spôsobiť prehĺbenie rizika chudoby. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Doložku vybraných vplyvov je potrebné vypracovať v súlade s obsahovými požiadavkami upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov; v predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia a v bode 12. Zdroje. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Upozorňujeme, že predložený materiál nebol napriek identifikácii vybraných vplyvov zaslaný na predbežné pripomienkové konanie, čím nebol dodržaný záväzný postup podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. V |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Sme toho názoru, že navrhnutá účinnosť zákona je nedostatočná a odporúčame, aby táto právna norma, ktorá má dosah na podnikateľské subjekty, nadobudla účinnosť v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR, t. j. k 1. 1. príslušného roka. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | V doložke vybraných vplyvov v časti 4. Dotknuté subjekty je potrebné uviesť aj podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného a životného poistenia. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | K §5 ods.6 – slová „podľa odseku 1 písm. b) alebo c)“ odporúčame nahradiť slovami „podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c)“. |
| Subjekt: | ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. III |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Odporúčame zvážiť ponechanie tohto článku v materiáli, keďže poznámku pod čiarou spravidla nemožno novelizovať v samostatnom novelizačnom bode. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Odporúčame zvážiť predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov označenie aj pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie a ich zhodnotenie v priloženej analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to v súvislosti s návrhom na zrušenie v súčasnosti uplatňovaného 8 % odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K analýze sociálnych vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Analýzu sociálnych vplyvov je potrebné vypracovať tak, aby z nej bolo zrejmé, aké konkrétne opatrenia so sociálnymi vplyvmi (ich kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotenie) predmetný návrh zákona obsahuje, a to v porovnaní so súčasným stavom. V tejto súvislosti je v bode 4.1 analýzy sociálnych vplyvov v časti týkajúcej sa opisu vplyvov na hospodárenie domácností potrebné doplniť opis hodnotených opatrení – kvalitatívny opis opatrení návrhu zákona s vplyvom na hospodárenie domácnosti, ktoré sú hodnotené v tomto bode a špecifikáciu dotknutých skupín (súčasní poistníci, poistníci so zmluvami pred zavedením 8 % odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a noví poistníci po účinnosti predkladaného návrhu zákona). Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K analýze sociálnych vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Predložený návrh zákona predpokladá negatívne sociálne vplyvy týkajúce sa aj bodu 4.2 analýzy sociálnych vplyvov - zhodnotenie prístupu k zdrojom, právam, tovarom a službám (čo je uvedené aj vo všeobecnej pripomienke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ohľadne ďalšieho finančné zaťaženia nízkopríjmových domácností), ktoré je potrebné kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotiť v tejto časti analýzy sociálnych vplyvov, a to osobitne aj v časti týkajúcej sa zraniteľných skupín obyvateľstva a skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K analýze sociálnych vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | V analýze sociálnych vplyvov bode 4.1 v časti týkajúcej sa kvantifikácie je potrebné doplniť modelové príklady na hospodárenie dotknutých domácností (jednej domácnosti) podľa špecifikovaných ovplyvnených skupín, pričom odporúčame vychádzať z predpokladov použitých pri kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | V súvislosti s uvedenými pripomienkami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je potrebné dodržať postup podľa bodu 9.2 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a predložiť predmetný návrh zákona na záverečné posúdenie vybraných vplyvov. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K analýze sociálnych vplyvov |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | V častiach analýzy sociálnych vplyvov, kde sa nepredpokladá žiadny vplyv, je potrebné slovo „bezpredmetné“ nahradiť slovami „bez vplyvu“. Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I § 5 ods. 6: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme doplniť pred slovom "c)" slovo "písm." v zmysle bodu 55 Legislatívnych pravidiel vlády SR. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. II: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | V poznámke pod čiarou k odkazu 90ab navrhujeme vypustiť citáciu zákona č. 39/2015 Z.z. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. V: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 25.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme zvážiť dlhšiu legisvakančnú dobu, aby sa subjekty dokázali dostatočne pripraviť na zmeny, ktoré má zákon priniesť. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 2 písm. a) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Odporúčame v druhom bode a treťom bode vypustiť slová "zriadená podľa osobitného predpisu" ako nadbytočné. Zároveň poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 6 odporúčame spresniť - k odkazu 5 na § 20 ods. 1, k odkazu 6 na § 1 ods. 1 a v oboch vypustiť slová "v znení neskorších predpisov". |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 8 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Odporúčame zjednotiť označenie bodov v písmenách b) a c) - na jednom mieste sú uvedené slovne, na druhom číslami. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 4 ods. 1 písm. a) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Odporúčame preformulovať, keďže písmená b) a c) nepredstavujú výnimky. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 5 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Odporúčame slovo "dňom" premiestniť z jednotlivých písmen do úvodnej vety. |
| Subjekt: | ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) |
| Pripomienka k: | Všeobecne k návrhu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Žiadame predložiť materiál na záverečné posúdenie Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Predkladateľ nedodržal správny postup podľa Jednotnej metodiky tým, že materiál predložil na MPK súčasne so zaslaním na predbežné pripomienkové konanie. Z uvedeného dôvodu žiadame o uplatnenie postupu podľa 9.1 jednotnej metodiky, t. j. predložiť materiál na záverečné posúdenie komisii pred predložením materiálu na rokovanie vlády SR. |
| Subjekt: | ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) |
| Pripomienka k: | § 11 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Žiadame spresniť text § 11 ods. 2 alebo aspoň upraviť dôvodovú správu k tomuto bodu. Z návrhu nie je jasné, či sa pri elektronickej komunikácii uplatní aj postup podľa prvej vety § 13 ods. 5 daňového poriadku alebo bude možné aplikovať len druhú, resp. pri FO tretiu vetu odseku, a teda bude možné daňové priznanie podávať výlučne prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle finančného riaditeľstva podľa § 33 ods. 4. Odôvodnenie: Žiadame v samotnom texte alebo aspoň v dôvodovej správe spresniť postup podávania daňového priznania. V § 11 návrhu je v poznámke pod čiarou len všeobecný odkaz na § 13 ods. 5 daňového poriadku, avšak postup, ktorý sa v praxi uplatní môže byť rôzny. V doložke vplyvov sa uvádza, že zavedenie dane z poistenia bude mať negatívny vplyv na rozpočet FR SR v súvislosti so zmenou a rozšírením funkcií informačných systémov vo výške 276 tis. EUR s DPH, pritom sa ale nepočíta s dopadom ÚPVS v prípade, ak sú daňové priznania podávané prostredníctvom ÚPVS. Na základe vyššie uvedeného žiadame konkrétne uviesť, či bude možné daňové priznanie k dani z poistenia podať aj prostredníctvom ÚPVS, a teda žiadame zosúladiť postup so zákonom o e-Governmente. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | § 12 ods. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu 11 pripojiť slová "v znení zákona č. 440/2012 Z. z.", vzhľadom na to, že príslušné ustanovenie bolo doposiaľ novelizované jedenkrát. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | príloha |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Odporúčame zosúladiť označenie bodov, keďže je uvádzané aj slovne (v bodoch 8 a 9) aj číselne (bod 13). |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 3 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť slová: „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“ Odôvodnenie Zavedenie dane zo životného poistenia by malo vplyv na konkurencie schopnosť poistných produktov oproti iným investičným nástrojom ako aj voči sporeniu v bankových inštitúciách, ktoré nie sú takouto daňou zaťažené. Táto nová daň by zvýšila daňovú záťaž poistníkov, keďže okrem tejto novej dane sú poistníci/poistení povinní platiť aj daň z výnosu pri dožití poistnej zmluvy, resp. výplate odkupnej hodnoty. Navyše, fyzické osoby si kupujú životné poistenie už zo zdaneného príjmu. Poistníkov bude táto nová daň odrádzať zabezpečiť si formou životného poistenia ďalší zdroj príjmu v dôchodkovom veku. Za týchto podmienok by mohol nastať problém aj pri distribúcii poistných produktov, pretože sprostredkovatelia by v súlade s platnou legislatívou nemohli ponúkať životné poistenia so sporivou alebo investičnou zložkou klientovi, ak by bolo zrejmé, že investovanie prostredníctvom iných subjektov než poisťovne je pre klienta výhodnejšie, keďže by sa na takúto investíciu nevzťahovala obdoba dane z poistenia. Pre životné poistenia by to znamenalo podstatný pokles v uzatváraní nových zmlúv a pravdepodobne aj predčasné ukončenie existujúcich poistných zmlúv. O tom, aký katastrofálny dopad môže mať uvalenie dane na životné poistenia na poistný trh, svedčí situácia z Belgicka, kde v roku 2013 zvýšili daň na životné poistenia z 1,1% na 2,0%. Podľa štatistík OECD, predpísané poistné v životnom poistení v Belgicku kleslo z 27,1 mld.USD na konci roku 2012 na 17,0 mld. USD na konci roku 2015, čo je pokles o viac než 37%. Daň z poistenia uvalená na životné poistenia uzatvorené na pred účinnosťou zákona by mala retroaktívny charakter buď na klienta, ak by sa mu navýšila platba, ktorú musí platiť poisťovni, alebo na poisťovne, ak by mali povinnosť odviesť daň bez možnosti navýšenia platby (čo by však bolo v rozpore s nastavením dane z poistného ako nepriamej dane). Je pravdepodobné, že pre jednu zo zmluvných strán by sa staré zmluvy stali v dôsledku dane z poistenia nevýhodné. Kým však klient môže pre neho nevýhodnú zmluvu vypovedať (v súlade so zmluvnými podmienkami aj predčasné ukončenie takejto zmluvy môže byť pre klienta stratové), poisťovňa tak urobiť nesmie (pozri § 800 ods. 3Občianskeho zákonníka). Dlhodobé udržiavanie takýchto nerentabilných zmlúv v kmeni by mohlo pre poisťovňu mať fatálne následky v podobe problémov so solventnosťou. Životné poistenia sa uzatvárajú na dlhé obdobia (zvyčajne viac než 10 rokov, často aj na 30 rokov). Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorné poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Do zvláštnej situácie by sa po zavedení dane zo životného poistenia dostali občania, ktorí si poistenie uzatvorili v čase, keď ich štát k tomu nabádal daňovým zvýhodnením, ktoré neskôr zrušil, a teraz naopak, toto poistenie zaťaží daňou.Preto považujeme za akútne, aby štát namiesto zavedenia dane z poistného v životnom poistení naopak motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, a podporoval zodpovedných ľudí daňovými úľavami. Trestanie týchto zodpovedných ľudí nepriamou daňou rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu považujeme za anti sociálne. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 3 ods. 2 písm. d) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie písm. d) : „d) ide o iné prípady ako uvedené v písmenách a) až c) a poistený má v tuzemsku trvalý pobyt, bydlisko alebo, ak je poistník právnickou osobou, jeho sídlo alebo prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, sa nachádza v tuzemsku.“. Odôvodnenie Keďže zákonodarca stanovuje ako základné kritérium pre vznik daňovej povinnosti tú skutočnosť, že poistené riziko sa nachádza v tuzemsku považujeme za potrebné podotknúť, že poistnou zmluvou nemusí byť nevyhnutne poistený poistník ale ním môže byť aj iná osoba (poistený). Druhá zmena zjednocuje legislatívnu definíciu trvalého pobytu, bydliska. Zároveň navrhujeme vypustiť povinnosť poisťovne zisťovať a sledovať obvyklý pobyt svojich klientov, pretože poisťovňa nemá žiadne technické možnosti ani oprávnenia na zisťovanie obvyklého pobytu. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 2 Vymedzenie pojmov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nové písmeno e), ktoré znie: „e) daňovníkom osoba, ktorá je ako poistník označená v poistnej zmluve.“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu daňovníka. Aj keď pri nepriamych daniach (ani v DPH ani v spotrebných daniach) nemáme v daňových zákonoch definovaného daňovníka, v prípade zavádzania takejto novej dane, ktorá nemá na našom území žiadnu tradíciu považujeme za nevyhnutné jasne uviesť, že daňovníkom má byť poistník. Na zamedzenie interpretačných problémov zo zákona musí byť zrejmé, že poisťovňa je len osoba povinná odviesť daň. Toto je nevyhnuté už aj s odkazom na navrhované ustanovenie § 4 ods. 1, písm. b) kde je jasne uvedené, že osobou povinnou platiť daň správcovi dane je poistník, ktorý zaplatil poistné .... |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 2 Vymedzenie pojmov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nové písmeno f), ktoré znie: „f) protihodnotou, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme, je súčet poistného a dane z poistenia v zmysle tohto zákona.“. Odôvodnenie Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu protihodnoty, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme. Obdobne je definovaná protihodnota aj v zákone o DPH. Je potrebné odlíšiť poistné od dane z poistenia, aby sa napr. v prípade budúcich zmien sadzby dane nemuselo meniť poistné, ktoré je kľúčovým parametrom na poistnej zmluve a odvíjajú sa od neho aj ďalšie transakcie (provízia sprostredkovateľovi, zaistenie, ...). |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 4 odsek 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | V ods. 1) prvá veta navrhujeme nahradiť slovo „ platiť“ slovom „odviesť“. Rovnakú zmenu navrhujeme spraviť v nadpise § 4. Odôvodnenie Navrhovaný zákon má za cieľ zaviesť nepriamu daň, ktorú platí poistník predovšetkým poisťovni. Poisťovňa v takom prípade iba prijme daň a následne je povinná ju odviesť štátu. Sloveso „odviesť“ lepšie vystihuje proces platenia dane od povinného subjektu smerom ku štátu. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 3 ods. 2 písm. c): |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť písmeno c) Odôvodnenie: Podľa nášho názoru nie je dôvod z daňového hľadiska rozlišovať 4-mesačné cestovné poistenia a dlhšie poistenia (reálne aj pri ročnom cestovnom poistení sa zvyčajne nepredpokladá pobyt poisteného v zahraničí počas celého roka, ale iba opakovaný krátkodobý pobyt) a nasledujúce písmeno d) pokrýva aj cestovné poistenie osôb s trvalým pobytom na Slovensku. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 4 odsek 1 písm. b) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie písmena b: „b) poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni alebo za neho zaplatil poistné zahraničnej poisťovni iný subjekt; ak poistník preúčtuje poistné právnickej osobe podľa písmena c), je platiteľom v rozsahu poistného, ktoré tejto osobe nepreúčtuje“. Odôvodnenie Žiadame o zmenu formulácie tak, aby zaplatenie poistného nebolo viazané na poistníka t.j. aby osobou povinnou platiť bol poistník bez ohľadu na to, či poistné zaplatil on sám alebo iná osoba. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 4 odsek 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | V predposlednej vete navrhujeme slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" nahradiť slovami "na poistnom vyplývajúcom". Zároveň navrhujeme vypustiť poslednú vetu „Za nezaplatenú daň zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetci spolupoisťovatelia.“. Odôvodnenie Potreba nahradiť slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" slovami "na poistnom vyplývajúcom" súvisí s tým, že v praxi existujú poistenia, keď sa spolupoistovatelia podieľajú inou časťou na poistnom a inou na poistnom plnení. Pôvodný text by preto v takýchto prípadoch nebol jednoznačný a mohol by spôsobovať aplikačné problémy. Nie je akceptovateľné, aby jeden obchodný partner zodpovedal za daňové záväzky druhého obchodného partnera (preberanie cudzieho podnikateľského rizika je neprípustné).Pri spolupoistení podľa definície návrhu zákona ide o vzájomnú spoluprácu poisťovní, poisťovní z iného členského štátu a / alebo pobočiek zahraničných poisťovní. Zjednodušene povedané ide o subjekty slovenské a subjekty v rámci Európskej únie. Finančná správa má možnosť vymáhania prípadného daňového nedoplatku od každého zo spolupoisťovateľov buď na základe zákona 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo prostredníctvom príslušnej medzinárodnej legislatívy v rámci Európskej únie (napr. : 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010, 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), 3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016), 4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016). Tieto oprávnenia sú nepomerne silnejšie ako možnosti ostatných spolupoistiteľov na vymáhanie možnej pohľadávky. Finančná správa by teda svoje povinnosti pri správe daní nemala prenášať na podnikateľské subjekty. Navyše, bolo by v rozpore s ustanoveniami § 164 zák. č. 39/2015 o poisťovníctve, keby boli daňové povinnosti spolupoistiteľov riešené odlišne od povinností hlavného spolupoisťovateľa konať v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov a s právom oprávnenej osoby požadovať poistné plnenie iba od hlavného poisťovateľa v prípade, že by tak nebolo vopred dohodnuté. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 5 odsek 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Ak prijme platbu dane osoba, ktorá koná v mene a na účet platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. a), dňom prijatia platby poistného je deň, keď platbu prijal platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a). Odôvodnenie V prípade inkasa poistného finančnými sprostredkovateľmi ako aj sprostredkovateľmi poistenia ako doplnkovej služby predávanej spolu s inou službou (napr. leasingové spoločnosti, cestovné kancelárie a pod.) bude iba s veľkými ťažkosťami možné zistiť, kedy sprostredkovateľ prijal platbu dane z poistenia a určiť tak okamih vzniku daňovej povinnosti tak, aby sa platiteľ nedostal do omeškania. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 4 odsek 1 písm. c) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme znenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, kto je osobou povinnou platiť daň v prípade, že sú preúčtované náklady za poistné riziko umiestnené v tuzemsku inou osobou ako poistníkom. Odôvodnenie V prípade zachovania formulácie je možné obchádzanie zákona tak, že poistník (osoba A) uzatvorí poistenie v zahraničnej poisťovni, preúčtuje a prefakturuje ho v napr. 100% výške inej osobe a táto osoba B, ktorá ho potom prefakturuje osobe C (SK osoba, ktorá má napr. riziko umiestnené v SR). Osoba C nie je povinná platiť daň lebo jej nepreúčtovala náklady osoba A (poistník) ale iná osoba. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 4 odsek 1, písm. b) a c) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Žiadame o definovanie pojmu preúčtovať. Odôvodnenie Z navrhovaného znenia zákona nie je zrejmé čo znamená pojem preúčtovať. Zahŕňa tento pojem aj prípad, že slovenskej organizačnej zložke je alokovaných časť nákladov zriaďovateľa (vrátane poistenia) alebo iba prípady klasickej fakturácie poistného medzi dvomi samostatnými právnickými prípadne fyzickými osobami? |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 5 ods. 1 písm. a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie: Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. a) a) dňom prijatia platby poistného a dane podľa tohto zákona, Odôvodnenie Je potrebné v zákone odlíšiť poistné od dane – viď pripomienky k §2 a §6 |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 5 - Vznik daňovej povinnosti |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nový odsek 7, ktorý znie: „( 7) Dňom prijatia platby poistného sa rozumie dátum zaúčtovania úhrady pohľadávky.“. Odôvodnenie V praxi poisťovňa identifikuje platbu na základe bankového výpisu, ktorý dostane nasledujúci pracovný deň po pripísaní platby. Vo veľkej väčšine prípadov hneď pri spracovaní bankového výpisu presne identifikuje platby poistného. V ojedinelých prípadoch však niektoré platby nie sú identifikované okamžite, ale až následne (napr. platba prišla pod nesprávnym variabilným symbolom). Tieto platby sú dočasne na účte tzv. neidentifikovaných platieb a následne sú priradené ku jednotlivým pohľadávkam. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko dní. Takže sa môže stať, že platba prijatá v posledný deň jedného mesiaca je ako uhradená pohľadávka účtovaná až v nasledujúcom mesiaci. Ku koncu prvého mesiaca je účtovaná ako „iný záväzok“. Takýto postup je v súlade so zákonom o účtovníctve a všeobecnou praxou používanou poisťovňami. Pokiaľ by poisťovne mali pre účel dane z poistenia priradiť platbu ku prvému mesiacu, museli by to robiť manuálne. V čase identifikácie platby už môže byť účtovníctvo za prvý mesiac uzatvorené. Takže by vznikali rozdiely medzi sumami pre účely dane z poistenia a pre účely účtovníctva (ktoré je predmetom auditu ako aj dohľadu zo strany štátnych orgánov), dane z príjmov právnických osôb, vykazovania pre NBS a pod. Pre kontrolu dane z poistenia nemôže slúžiť ani priamo bankový výpis, lebo v niektorých prípadoch dostáva poisťovňa platbu poníženú o províziu a v takých prípadoch sa daň počíta z vyššej sumy, než je na bankovom výpise. Správna výška uhradeného poistného je tak známa až pri účtovaní úhrady pohľadávky. Nový odsek navrhujeme v snahe odstrániť zbytočnú manuálnu, ťažko kontrolovateľnú, agendu pričom posun vo vzniku daňovej povinnosti je v dňoch na prelome štvrťrokov, a preto neprichádza ku zníženiu daňových príjmov, ale len ku minimálnemu posunu v prípade limitovaného počtu prípadov. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 5 odsek 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 5: „(5) Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) dňom zaplatenia preúčtovaných nákladov poistenia a ak platiteľ nezaplatí preúčtované náklady poistenia do konca tretieho mesiaca po skončení kalendárneho roka, v ktorom boli preúčtované, vzniká daňová povinnosť posledným dňom tretieho mesiaca po skončení kalendárneho roka.“. Odôvodnenie V prípade platenia pravidelných platieb, kde je splatnosť napr. 30 dní by navrhovaným znením vznikla disproporcia. Príklad: poistné fakturované mesačne so splatnosťou koniec nasledujúceho mesiaca. Fakturácia za november zaplatená v mesiaci december a zdanená v mesiaci december. Fakturácia za mesiac december zaplatená v mesiaci január avšak podľa navrhovaného znenia tiež zdanená v mesiaci december. Potom v mesiaci január žiadne zdanenie. Takéto znenie zákona vyžaduje na konci roka manuálne úpravy čo predpokladáme nebolo cieľom zákona a preto navrhujem odlišné znenie, ktoré však v prípade nezaplatenia v rámci troch mesiacov stále dáva možnosť na zdanenie. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 5 odseky 4 a 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | V odsekoch 4 a 5 navrhujeme na konci doplniť doplniť vetu „Dňom zaplatenia poistného sa rozumie deň, kedy bola platba odpísaná z účtu platiteľa, alebo deň, keď bol záväzok z poistného vysporiadaný iným spôsobom (napr. započítaním s pohľadávkou).“. Odôvodnenie: Odporúčame objasnenie, že daňová povinnosť vzniká momentom, kedy je platba odpísaná z bankového účtu, pretože platiteľ v tomto prípade nemusí vedieť, kedy bola platba pripísaná na účet protistrany. V prípadoch, keď nedochádza k realizácii platby poistného (napríklad pri spoločnostiach v skupine), odporúčame daňovú povinnosť viazať na vysporiadanie záväzku. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 7 odsek 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Za prvú vetu navrhujeme doplniť vety: „Ak sa pri platbe dane v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia identifikujú rozdiely (nedoplatok alebo preplatok) medzi skutočne odvedenou daňou a daňou, ktorá sa mala odviesť v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, osoba povinná platiť daň zohľadní tento rozdiel (nedoplatok alebo preplatok) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie kedy bol rozdiel identifikovaný. Ak je rozdiel podľa predchádzajúcej vety významný v zmysle účtovných predpisov a ide o nedoplatok, osoba povinná platiť daň je povinná podať dodatočné priznanie v zmysle osobitných predpisov *) *) zákon 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov Odôvodnenie Žiadame dodať ustanovenie umožňujúce prípadne nevýznamné chyby zahrnúť do zdaňovacieho obdobia, kedy sú identifikované (s výnimkou významných chýb minulých období, pri ktorých je pri nedoplatku potrebné podať dodatočné priznanie). Znenie je urobené v zmysle dokumentu „Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 2/2017 z 27. februára 2017 k odvodu časti poistného podľa § 68 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, na ktorý sa odkazuje aj finančná správa pri dokumente „Informácia k odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia upravený a doplnený text 8. 11. 2017“. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 8 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | V odseku 1 žiadame vypustiť písmená d) a e). Odôvodnenie Dôvody sú uvedené aj v pripomienke č.3 Žiadame vypustiť sadzby dane týkajúce sa odvetví životného poistenia. Filozoficky by sme očakávali, že štát daňovo životné poistenie podporí a nie znevýhodní. Zavedením dane na sporivú zložku životného poistenia a nezavedením analogickej dane na iné formy dlhodobého sporenia štát diskriminuje poisťovníctvo oproti iným odvetviam s porovnateľným zameraním (napríklad investičné fondy, banky, DDS a podobne). Ide o obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nie je správne zaviesť daň na sporivú zložku životného poistenia, čo je vlastne daň z úspor. Navyše v prípade investičného a kapitálového životného poistenia v tomto prípade prichádza k dvojitému zdaneniu (na rozdiel od priamych vkladov do bánk alebo investovania prostredníctvom investičných fondov). Pokiaľ by nedošlo k vypusteniu písmen d) a e), je potrebné zjednotiť sadzby dane pre poistenie úrazu a choroby v neživotnom poistení a v životnom poistení, pretože nie je akceptovateľné, aby rovnaké produkty podliehali rôznej sadzbe dane. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 7 odsek 1 a 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odsekov 1 a 2: „(1) Platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) opraví základ dane a daň, ak sa po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistné alebo jeho časť zvýši, zníži alebo príde ku zrušeniu poistenia. (2) Platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. c) opraví základ dane a daň, ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistník zvýši, zníži sumu preúčtovaných nákladov poistenia alebo príde ku zrušeniu poistenia.“. Odôvodnenie: Žiadame pridať aj prípad zrušenia t.j. storna poistenia. V praxi veľmi často prichádza ku zrušeniu poistenia napríklad z dôvodu nezaplatenia. Teda predpis poistného existuje (daňová povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) vznikne) avšak následne sa zruší. Preto je tento prípad potrebné do zákona tiež pridať ako dôvod opravy základu dane. Zároveň odporúčame aj pridať prípad opravy základu dane v prípade zvýšenia poistného Takto bude definovaný aj postup v prípadoch, keď sa odstúpi od zmluvy s účinnosťou od počiatku trvania zmluvy a bude sa vracať klientovi (poistníkovi) celé zaplatené poistné, pri čom daň bola v tomto prípade odvedená. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 8 odsek 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 2: „(2) Sadzba dane zo základu dane je 18 % na poistenie škôd na a) plavidlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zapísané v registri plavidiel vedenom Dopravným úradom a plavidlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zapísané v námornom registri Slovenskej republiky vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb alebo nákladu za odplatu, b) lietadlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistenej zmluvy zapísané v registri lietadiel vedenom Dopravným úradom, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb, nákladu alebo iných služieb za odplatu, alebo takých, ktoré sú predmetom verejného záujmu.“. Odôvodnenie Poisťovateľ nemá možnosti/oprávnenia skontrolovať zmenu registrácie. Preto by sa informácia o registrácii mala vzťahovať len na čas uzatvorenia zmluvy a nie na iné časové obdobie alebo priebežnú kontrolu trvania registrácie. Doplnené o lietadlá spadajúce pod MV SR. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 8 - Sadzba dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Žiadame zjednotenie sadzieb pre neživotné poistenie a to vo výške maximálne 4%. Odôvodnenie Rôzne sadzby dane pre rôzne riziká, ktoré sa často predávajú v balíkoch, zvyšujú administratívnu náročnosť a náklady na prevádzku informačných systémov. Rovnako je dôležité poukázať na takmer technickú nerealizovateľnosť rozdielnych sadzieb dane pri produktoch neživotného poistenia, ktoré obsahujú niekoľko pripoistení napr. poistenie domácnosti (návrh. 6% daň podľa časti A bodu 8 prílohy) a poistenie zodpovednosti za škodu (návrh 8% daň podľa bodu 13). (Podobný problém sa vyskytuje aj pri kombinácii produktu životného poistenia s úrazovým pripoistením a iných produktoch.) |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 10 odsek 1 Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odeseku 1: „(1) Ak je poistné platené v inej mene ako v eurách, na účely určenia základu dane sa prepočíta na eurá a na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz v zmysle osobitného predpisu *) . Pri oprave základu dane a dane podľa § 7 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti. *) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve Odôvodnenie Iný, ďalší kurz je zbytočná dodatočná administratíva a sťažuje zavedenie dane z poistenia. Kurz použitý pre účely zákona o účtovníctve je jasne definovaný a preukazný a nezavádza inú, dodatočnú povinnosť pre poisťovne. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 9 Oslobodenie od dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhované ustanovenie § 9 je zmätočné vo vzťahu k § 8 bod 1 písm. e) Odôvodnenie Toto ustanovenie (Oslobodenie od dane je poistenie dôchodku zo starobného sporenia a poistenie dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitných predpisov) obsahuje vnútorný rozpor s § 8 ods. 1 písm. e) návrhu cit. zákona, ktorý odkazuje na bod 9 životných poistných odvetví „Poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia, ak zákon umožňuje jeho vykonávanie poisťovňou na jej vlastné riziko“. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 8 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Žiadame vypustiť písmeno f) Odôvodnenie: Na PZP sa vzťahuje odvod 8%, preto by nemala byť pre toto poistenie zavedená daň z poistenia ani vo výške 0%, pretože to evokuje možné budúce zdanenie aj tohto poistenia. Alternatívou by bolo zavedenenie dane pre PZP pri súčasnom zrušení odvodu pre toto poistenie. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 12 ods. 1 Vedenie a uchovávanie záznamov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ je povinný viesť záznamy v rozsahu nevyhnutnom pre správne určenie dane.“. Odôvodnenie: Zavedenie tak rozsiahlej evidenčnej povinnosti ako je navrhovaná pridáva ešte ďalšiu dodatočnú povinnosť pre poisťovne, pre ktoré už samo o sebe bude problematické zavedenie dane z poistenia. Poisťovne nemajú k dispozícii všetky požadované údaje v elektronickej podobe, v jednom systéme a v kompatibilnej podobne pre vygenerovanie záznamov. Príprava záznamov podľa návrhu zákona by vyžadovala zložité, administratívne náročné a neefektívne úpravy IT systémov. Pre poisťovne nie je problémom doložiť zo záznamov spôsob určenia dane. Pre tieto účely je možné využiť existujúce účtovné záznamy. V prípade, že prax ukáže, že pri daňových kontrolách niektoré subjekty nepredložia záznamy v požadovanej kvalite, má správca dane v zmysle § 51 zákona 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov oprávnenie, v odôvodnených prípadoch, uložiť daňovému subjektu povinnosť viesť záznamovú povinnosť. Správca dane tak môže žiadať špecifickú evidenciu od subjektov, ktoré nie sú schopné predložiť ju v rozsahu dostatočnom pre správne určenie dane. Nie je však účelné prinútiť všetky subjekty aby viedli tak rozsiahle evidencie. Rozsah požadovaných záznamov je pre poisťovne obdobný ako je požadované pri kontrolnom výkaze v zmysle § 78a zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zavedenie kontrolného výkazu bolo spojené s rozsiahlymi výdavkami i problémami tak na strane daňových subjektov ako aj na strane správcov dane. V prípade dane z poistenia však absentuje dôvod tak rozsiahlej evidencie keďže nebude prichádzať ku kontrole správnosti na podklady iného daňového subjektu. Záznamy sú relevantné len pre účely daňovej kontroly. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 12 odsek 3 Vedenie a uchovávanie záznamov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Platiteľ je povinný na základe žiadosti správcu dane doručenej v rámci daňového konania, ktorého je platiteľ účastníkom, doručiť záznamy podľa odseku 1 elektronickými prostriedkami spôsobom podľa osobitného predpisu. Ak platiteľ záznamy alebo ich časť v elektronickej forme nemá k dispozícii, doručí ich správcovi dane v papierovej podobe.“. Odôvodnenie: Pokiaľ bude požiadavka napríklad na záznam, ktorý obsahuje informáciu preukazujúcu umiestnenie poistného rizika, tak takouto informáciou môže byť napríklad kópia poistnej zmluvy, ktorú ale môže mať platiteľ k dispozícii iba v papierovej podobe. Zároveň navrhujeme, aby platiteľ bol povinný doručiť záznamy nie hocikedy na požiadanie správcu dane, ale len v rámci konkrétneho daňového konania. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Žiadame vložiť nové odseky 5 a 6 ktoré znejú: „(5) Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet dane v nasledujúcom rozsahu: a) údaje o osobe povinnej platiť daň b) celkový základ dane c) celková splatná daň d) základ dane podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu e) splatná daň podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu (6) Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.“. Odôvodnenie Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty je možné na zavedení dane do IT systémov efektívne začať pracovať až potom, čo je zrejmé, aké údaje bude správca dane požadovať vo formulári daňového priznania. Formulár daňového priznania býva zverejnený zvyčajne len krátku dobu pred jeho prvým použitím. Preto je nevyhnutné upraviť údaje, ktoré sú poisťovne povinné do formuláru daňového priznania uviesť priamo v zákone. To umožní, aby poisťovne okamžite po schválení zákona mohli začať pracovať na úprave IT systémov. V opačnom prípade môže prísť ku situácii, že v tlačive daňového priznania bude potrebné uviesť informácie, ktoré poisťovne nebudú mať k dispozícii. Ide o obdobné vymenovanie povinností ako je napríklad v zákone o dani z pridanej hodnoty. Nami navrhované znenie reflektuje v súčasnosti požadované informácie pri odvode podľa §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 11 odsek 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku „(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.“. Odôvodnenie: Navrhované štvrťročné obdobie zbytočne navyšuje administratívnu záťaž poisťovní. Navrhovaná zmena nemá negatívny vplyv na výšku odvedenej dane. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 12 Vedenie a uchovávanie záznamov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nový odsek, ktorý znie : „(4) Osoba povinná platiť daň správcovi dane podľa § 4, odsek (1), písmeno a) je povinná poistníkovi písomne alebo elektronicky oznámiť výšku dane, ktorá sa na dané poistenie vzťahuje.“. Odôvodnenie Pre účely prehľadnosti pre poistníkov navrhujeme, aby daň z poistenia musela byť separátne vyčíslená na oznámení o predpise poistného, v poistnej zmluve alebo iným spôsobom oznámená poistníkovi. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | Čl. V a ostatné súvisiace ustanovenia |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Žiadame posunúť účinnosť zákona na 1.1.2019 Odôvodnenie Zavádzanie novej dane počas roka je nesystémovým a neštandardným krokom. Okrem výnimočných situácií sú daňové zákony novelizované od 1.1. nasledujúceho roka. Na základe skúseností poisťovní nie je možné takúto obrovskú systémovú zmenu implementovať skôr ako 6 mesiacov po schválení zákona a zverejnení informácií potrebných pre vykázanie v daňovom priznaní. Skoršie zavedenie nie je zo strany poisťovní technicky možné. Pokiaľ príde z dôvodu zavedenia novej dane ku zmene požadovanej platby od poistníka je zo strany poisťovne nutné poistníka informovať. Zároveň musí mať poistník možnosť zrušiť poistnú zmluvu pokiaľ by sa táto stala pre neho nevýhodnou. Poisťovne teda musia klienta dostatočne vopred (najmenej tri mesiace) informovať. V prípade predpisov poistného od 1.10.2018 by informáciu mali zaslať 1.7.2018. Vypracovanie informácie pre klienta je možné až po finálnom znení zákona plus je potrebný čas na technickú úpravu systémov. Ako je uvedené vyššie to je minimálne 6 mesiacov. Potom by zákon musel byť schválený najneskôr 1.2.2018 aby bolo možné si tieto povinnosti splniť k navrhovanému termínu účinnosti zákona. Vyššie uvedený odhad je založený na reálnych skúsenostiach poisťovní s odvodom v zmysle §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Novela zavádzajúca odvod je z 22. novembra 2016 (zákon 339/2016 Z. z.). Účinnosť bola od 1.1.2017 pričom prvý odvod poistného a oznámenie o ňom sa podávalo až do konca decembra 2018 a napriek tomu mali mnohé poisťovne problém s technickým nastavením systému tak, aby si povinnosti voči štátu mohli splniť. V tomto prípade zároveň išlo o úpravu IT systémov v oveľa menšom rozsahu ako je potrebné pre účely dane z poistenia. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K § 9 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Za slová "osobitných predpisov" odporúčame doplniť slová "a poistenie hnuteľného majetku štátu a nehnuteľného majetku štátu podľa osobitného predpisu x)". Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie: Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Cieľom návrhu zákona je zavedenie dane z poistenia, ktorej bude podliehať poistenie v odvetviach neživotného poistenia a poistenie v odvetviach životného poistenia. Navrhovaným zákonom sa nahradí v súčasnosti platný 8 % odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia podľa zákona o poisťovníctve. Daň z poistenia má mať charakter nepriamej dane a budú ju vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne, ktoré ju vyberú v poistnom. Podľa § 9 návrhu zákona je od dane oslobodené poistenie dôchodku zo starobného sporenia a poistenie dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitných predpisov. Oslobodenie od dane navrhujeme rozšíriť aj na poistenie hnuteľného majetku štátu a nehnuteľného majetku štátu z dôvodu, aby rozpočty štátnych organizácií neboli zaťažované touto nepriamou daňou. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | V závislosti od konečnej podoby zákona treba upraviť článok II. tak, aby pre každého poistníka jasne stanovoval, že daň z poistenia je daňovo uznaný náklad z pohľadu dane z príjmov. Pokiaľ by v zákone zostala daň zo životného poistenia, bude potrebná o daň z poistenia upraviť aj základ dane FO pri dožití, z ktorého sa počíta zrážková daň. Odôvodnenie Nová daň z poistenia je novým daňovým výdavkom, čo treba zohľadniť vo väzbe na daň z príjmu. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 14 Prechodné ustanovenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Daň sa uplatní, ak poistné obdobie začne plynúť po 31. decembri 2018 a a) platba poistného alebo jeho časti je prijatá platiteľom najskôr po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), b) poistné je predpísané po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b), s výnimkou prípadov kedy platba poistného bola prijatá platiteľom pred 1. januárom 2019. c) poistné je splatné po 31. decembri 2018, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c), d) platba poistného alebo jeho časti je zaplatená platiteľom podľa § 4 ods. 1 písm. b) najskôr po 31. decembri 2018, e) preúčtované náklady poistenia sú preúčtované platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) najskôr po 31. decembri 2018.“. Odôvodnenie Navrhované znenie reflektuje navrhovaný posun účinnosti zákona. Ďalej v bode b) uvádzame také prechodné ustanovenia, aby sa zabránilo prípadu, že prijatá platba je predmetom odvodu v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z.z. na základe platby a následne aj predmetom tohto zákona na základe predpisu poistného t.j. prípady, kedy je poistné zaplatené vopred pred začatím plynutia doby poistenia avšak predpis poistného je až po účinnosti tohto zákona. |
| Subjekt: | MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | celému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme zakotviť do navrhovaného zákona výnimku pre neživotné poistenie v oblasti poľnohospodárstva, teda pre poistenie a) zvláštnych vozidiel podľa § 3 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 725/2004 Z. z. používaných v poľnohospodárstve, b) škôd na majetku používaného na pôdohospodársku produkciu, na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie a majetku používaného na poľnohospodárske účely pri prevádzkované podniku, c) škôd na úrode, d) finančných strát spôsobených škodou na úrode. Odôvodnenie: Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, schváleného Národnou radou Slovenskej republiky dňa 26.04.2016, v časti „Pôdohospodárska politika“, strana 18: „Vláda v spolupráci so záujmovými združeniami vrátane ZMOS prehodnotí vplyv miestnych daní - predovšetkým dane z pozemkov – na poľnohospodárske podnikanie. Vláda prehodnotí daňové zaťaženie farmárov. Vláda navrhne funkčný poisťovací systém za participovania štátu, komerčných poisťovní, prvovýrobcov a ostatných hráčov na agrárnom trhu s cieľom zmierniť dopady škôd spôsobených volatilitou klimatických zmien, ktoré komerčné poisťovne nepoisťujú.“. Je nám síce zrejmé, že povinnosť poisťovní, poisťovní z iných členských štátov a pobočiek zahraničných poisťovní odvádzať časť poistného do štátneho rozpočtu bola v určitom rozsahu zavedená už od 01.01.2017, a to vo forme osobitného odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia (ďalej len „odvod“), avšak MPRV SR pripomína, že si k tomuto návrhu uplatnilo obdobnú pripomienku už pri zavádzaní tohto odvodu, teda v rámci medzirezortného pripomienkového konania č. LP/2016/808, ktoré prebiehalo od 09.08.2016 do 30.08.2016 a ktorého predmetom bol návrh zákona na doplnenie zákona č. 39/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2016. MPRV SR vtedy uviedlo, že: „rozšírenie odvodu na odvetvia neživotného poistenia v oblasti poľnohospodárstva môže priniesť negatívne dôsledky, keď jednotlivé subjekty nebudú (v dôsledku zvýšenia poistného) schopné financovať poistenie napr. plodín, zvierat atď. a v dôsledku toho prestanú využívať tieto nástroje ekonomickej stability subjektov, čo v konečnom dôsledku môže viesť k ukončeniu ich poľnohospodárskej výroby, prípadne k požiadavkám subjektov v prípadoch závažných prírodných katastrof na kompenzácie zo štátneho rozpočtu SR.“. Keďže odvod sa zatiaľ podľa § 68a ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. v znení zákona č. 339/2016 Z. z. odvádza len z poistných zmlúv uzavretých po 31.12.2016, je možné, že sa mnohých poľnohospodárov ešte nedotkol, pretože si svoj majetok poistili ešte pred týmto dátumom. To sa však prijatím navrhovaného zákona zmení, pretože daň z poistného sa má v zásade uplatňovať na všetky poistné obdobia, ktoré začnú plynúť po 30.09.2018. Rozumieme, že navrhovanú daň z poistenia by mal s výnimkou podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) navrhovaného zákona platiť poisťovateľ, avšak táto skutočnosť sa v praxi nevyhnutne premietne aj do výšky poistného, ktoré platí poistník. Podľa nášho názoru je kontraproduktívne, keď sa štát na jednej strane pokúša vytvoriť spoločný poisťovací mechanizmus pre poľnohospodárov, ktorý by mohol byť čiastočne financovaný nielen z prostriedkov štátneho rozpočtu, ale aj z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, a keď na druhej strane nepriamo zvyšuje zaťaženie týchto poľnohospodárov poistnými nákladmi prostredníctvom osobitnej dane. Pripomíname, že členské štáty môžu v dôsledku čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poskytovať len takú pomoc v odvetví poľnohospodárstva, ktorá je zlučiteľná s vnútorným trhom Európskej únie. Preto je v praxi pomerne komplikované hľadať nové mechanizmy podpory slovenských poľnohospodárov, pretože Slovenská republika si v dôsledku jednotných pravidiel pre spoločnú poľnohospodársku politiku nemôže svojvoľne zavádzať podporné mechanizmy mimo rámca stanoveného Európskou úniou. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné dôkladne zvážiť každé ďalšie finančné zaťažovanie poľnohospodárov prostredníctvom vnútroštátnych daní, poplatkov či odvodov. Preto MPRV SR navrhuje zaviesť pre poistenie poľnohospodárov výnimku, nakoľko Slovenská republika ako členský štát Európskej únie nedisponuje dostatočnými mechanizmami na to, aby mohla finančné prostriedky získané navrhovaným zákonom od poľnohospodárov účinným spôsobom vrátiť späť do sektora pôdohospodárstva. |
| Subjekt: | ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) |
| Pripomienka k: | Všeobecne k návrhu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Odporúčame prehodnotiť opodstatnenosť a najmä dopady navrhovanej úpravy. Zároveň odporúčame materiál riadne zdôvodniť a prekonzultovať s verejnosťou. Odôvodnenie: V úvode predkladacej správy a v dôvodovej správe všeobecnej sa uvádza, že „dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane sú doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu“. Z dôvodovej správy, ani ostatných príloh materiálu nie je jasné, čím je tento návrh rozšíriť povinnosť odvádzať daň za všetky životné a neživotné poistenia efektívnejší. Návrh v konečnom dôsledku spôsobí vyššiu administratívnu záťaž pre platiteľov dane, pričom navyše znevýhodní podstatne širšiu skupinu obyvateľstva. Materiál odporúčame preto dôslednejšie prekonzultovať s verejnosťou a jasne komunikovať dopady návrhu všetkým dotknutým subjektom. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | zákonu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Žiadame nepokračovať v legislatívnom procese k návrhu zákona. Odôvodnenie: Prijatie zákona bude mať negatívne dôsledky pre poistníkov: • Daň negatívne ovplyvní rozpočet všetkých poistníkov – rovnako verejnej správy , podnikov ale aj domácností (- MF SR si je toho plne vedomé - viď. Doložka vybraných vplyvov, bod 3.3) • Nepriama daň z poistného má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov, pri každom platení bežného poistného v životnom a neživotnom poistení bez toho, aby bola kompenzovaná primeranými daňovými úľavami na „výstupe“, t.j. napr. v životnom poistení pri vyplácaní poistného plnenia, kde je výnos zaťažený daňou z príjmu. • Občania ( spotrebitelia) budú postihnutí trojnásobne: o V oblasti životného poistenia pôjde trojnásobné zdanenie, pretože poistenie si platia zo zdaneného príjmu, zdanený majú aj výnos z poistenia a ešte by mali zaplatiť aj daň z poistného, čo pri súčasnej výnosnosti aktív môže vo výsledku znamenať celkový záporný výnos. o Neživotné poistenie si občan tiež kupuje zo zdanených peňazí, za svoje zodpovedné správanie zaplatí daň a na rozdiel od podnikateľských subjektov si poistné nemôže odpočítať zo základu dane. Negatívny dopad na sektor poisťovníctva • Stagnácia resp. zníženie záujmu o poistenie, ktorý je už v tejto chvíli aj tak veľmi nízky • Obmedzenie investícii do vývoja, IT a skvalitňovania služieb klientom a tým aj zhoršeniu konkurenčného postavenia v porovnaní s inými subjektmi finančného trhu Účelnosť využitia finančných prostriedkov získaných z dane z poistenia Podľa návrhu zákona budú poisťovne daň z poistenia vyberať a platiť do štátneho rozpočtu. Predkladateľ nikde neuvádza ako budú finančné prostriedky zodpovedne sa správajúcich občanov a firiem použité. Nová daňová povinnosť by možno bola akceptovateľnejšia, ak by predkladateľ, rovnako ako je štandardné v ČŠ EÚ, ktoré ju majú zavedenú, účelovo viazal získané financie na prevenciu, príp. odstraňovanie následkov poistných udalostí. Navrhovanou daňou sa však získané finančné prostriedky stratia v štátnom rozpočte a reálne sa tak daň z poistenia stáva iba ďalšou daňou a poistenie sa stáva luxusom, hoci je a malo by zostať základnou nutnosťou ochrany zdravia, majetku, či vlastnej zodpovednosti FO a PO. Fakty o poisťovníctve na Slovensku: • Komerčné poisťovníctvo plní historicky rolu doplnku štátneho systému sociálneho zabezpečenia, pretože tí ľudia , ktorí v prípade nepriaznivej udalosti majú nárok na plnenie z poisťovne, nežiadajú štát o sociálnu alebo inú podporu • V roku 2016 poisťovne na Slovensku vykázali náklady na poistné plnenia vo výške takmer 1,3 mld. eur. • Podiel poistného na HDP sa na Slovensku pohybuje pod úrovňou 3% a má v ostatných rokoch klesajúcu tendenciu (pre porovnanie v roku 2015 bol priemer tohto podielu v krajinách OECD 8,8%). • Klesá počet poisťovní so slovenskou licenciou, ktorých je v súčasnosti 16 (pred piatimi rokmi ich bolo 20 ). • Napriek tomu sektor poisťovníctva prispel za rok 2016 do štátneho rozpočtu sumou 64,5 mil. EUR (daň z príjmu vo výške 51,4 mil. Eur a osobitný odvod z regulovaných odvetví vo výške 13,1 mil. EUR). • Ďalších vyše 22 mil. Eur odviedli poisťovne poskytujúce povinne zmluvné poistenie MV SR ako 8% odvod na osobitný účet MV SR, z ktorého sa uhrádzajú náklady na plnenie úloh súvisiacich s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky • Daňové zaťaženie poisťovní sa už teraz pohybuje nad úrovňou 28% Poukazujeme tiež na zavádzajúce odôvodnenia predkladateľa na zavedenie dane podľa dôvodovej správy (DS): 1. Zdanenie poistenia je štandard používaný v EÚ – (DS, A. Všeobecná časť ) Pravdou je, že viacero európskych štátov vyberaním nepriamych daní alebo parafiškálnych odvodov fakticky iba obchádza smernicu 2006/112/ES (pôvodne z roku 1977), na základe ktorej je poisťovníctvo v EÚ oslobodené od dane z pridanej hodnoty, pretože neslúži k vytváraniu novej pridanej hodnoty, ale k obnoveniu hodnôt, ktoré už existovali, ale boli zničené alebo poškodené poistnou udalosťou. Rôzne štáty majú k takémuto konaniu rôzne motívy. Spoločným znakom vo väčšine civilizovaných štátov však je, že daň z poistného, resp. parafiškálne odvody slúžia ku konkrétnemu účelu, alebo sú vyvážené iným systémovým opatrením – napr. ak je zavedená daň z poistného v životnom poistení, tak neexistuje žiadna daň z výnosu , je podporované ukončenie poistnej zmluvy v riadne dohodnutom čase a daňovo znevýhodnené je iba predčasné ukončenie zmluvy . 2. Navrhovaná daň z poistného nahrádza nesystémový a neefektívny odvod z poistného z neživotných poistení, zavedený od 1.1.2017 ( Doložka vybraných vplyvov, bod 3.) „Nesystémový a neefektívny“ odvod 8 % z neživotných poistení bol zavedený od roku 2017 s odôvodnením, že sa „iba“ rozširuje povinnosť poisťovní platiť taký istý odvod, ako sa platí už od roku 2002 z PZP . Rozšírenie povinnosti platiť odvod z povinného poistenia aj na všetky dobrovoľné neživotné poistenia bolo samo osebe neústavné, hlavným dôvodom zrejmej neústavnosti pôvodného návrhu celoplošného odvodu však bola retroaktivita. Preto bol tento odvod nakoniec zavedený iba na poistné zmluvy, ktoré boli uzavreté po 1.januára 2017 (tzv. nové zmluvy) a vôbec sa netýkal životných poistení. Preto tvrdenie predkladateľa, že sa iba nahrádza odvod daňou je neúplné a v rozpore so skutočnosťou, že sa navrhuje celoplošná daň na všetky poistenia nielen neživotné ale aj životné a nielen na nové zmluvy ale na všetky, t.j. aj „staré“. Navyše – návrh zákona tak ako bol predložený do MPK, je opätovne nesystémový a opätovne umožňuje nejednoznačný výklad. Táto nesystémovosť je umocnená návrhom rôznych sadzieb dane pre jednotlivé odvetvia, ktoré spôsobia rôzne aplikačné problémy (napr. úrazové poistenie ako samostatné poistenie bude posudzované inak ako pripoistenie v životnom poistení) ale aj kombinácia viacerých rizík na jednej poistnej zmluve ( napr. cestovné poistenie) bude implementovateľná len za cenu vysokých nákladov. 3. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (DS, A. Všeobecná časť) Návrh zákona opätovne vyvoláva obavy z jeho retroaktívneho uplatňovania, keďže daň sa uplatňuje na všetky poistné zmluvy aj tie uzavreté pred účinnosťou zákona. Vznikne nová daňová povinnosť, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nebola známa, čím sa dávnejšie uzatvorená zmluva môže stať pre jednu zúčastnenú stranu nevýhodná. Buď pre klienta alebo pre poisťovňu , podľa toho, na koho ťarchu sa daňová povinnosť bude realizovať. 4. Návrh zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér (Doložka vybraných vplyvov, bod 3.4) V skutočnosti zavedením dane na životné poistenia pôjde o výraznú konkurenčnú nevýhodu poistenia voči investičným/sporiacim produktom ostatných subjektov finančného trhu (napr. podielovým fondom, dôchodkové sporenie) a životných poisťovní oproti ostatným poskytovateľom finančných služieb. 5. Nižšia sadzba dane pre poistenie úrazu a choroby má sociálny rozmer (DS osobitná časť K § 8) Návrh predpokladá sadzbu dane pre poistenie úrazu a choroby vo výške 4 % , kým na väčšinu neživotných poistení až 8 %. Tvrdenie, že zdanenie poistení, ktoré majú vyslovene pomôcť ľuďom v núdzi má sociálny charakter, pretože sa použije nižšia daň považujeme za cynické. 6. Administratívne náklady sektora nie je možné kvantifikovať (Doložka vybraných vplyvov, bod 3.3.3) MF SR uvádza náklady na strane FR SR (276 tis. EUR), ale ohľadom administratívnych nákladov podnikateľských subjektov je v doložke vplyvov konštatované, že poisťovniam síce vzniknú rôzne administratívne náklady (zmena IT systémov, s prekalkulovaním cien poistných produktov, s úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov potrebných pre správne určenie dane), ale nie je možné ich kvantifikovať.“ Navrhovateľ však poisťovniam ani nedal šancu to kvantifikovať, pretože sektor sa o obrovskej administratívnej náročnosti dozvedel až z návrhu zákona zverejneného v MPK. 7. Vyhodnotenie konzultácii (Doložka vybr. vplyvov, bod 3.2) MF SR tu uvádza , že pri konzultácii SLASPO víta zmenu odvodu na daň, ale že ich postoj k dani je opatrný, keďže nebol predložený žiadny konkrétny návrh a že kladne prijali informáciu, že sa daň bude vzťahovať iba na odvetvia neživotného poistenia . Tiež žiadali o dostatočný čas na implementáciu , najmenej do 1.1.2019. Realita návrhu zákona, ktorý uvažuje so zdanením všetkých poistení ( aj životných) , s rôznymi sadzbami , bez primeraného času na prípravu však ide vysoko nad rámec konzultácií. S poľutovaním konštatujeme, že konzultácia sa úplne minula účinkom. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 6 Základ dane |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme nové znenie odsekov 1 až 3: „(1) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a), základom dane je protihodnota, ktorú platiteľ príjme v súvislosti s poistením znížená o daň. Ak nie je protihodnota prijatá v celej dohodnutej výške alebo ak sa platí v splátkach, základom dane je prijatá časť protihodnoty znížená o daň. (2) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. b), základom dane je protihodnota, ktorú má platiteľ prijať v súvislosti s poistením znížená o daň. (3) Ak vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. c), základom dane je splatná protihodnota, ktorú má platiteľ prijať v súvislosti s poistením znížená o daň.“. Odôvodnenie V zmysle dôvodovej správy má byť daň z poistenia nepriamou daňou. V rámci slovenského daňového systému je teda z hľadiska osoby povinnej platiť daň podobná dani z pridanej hodnoty. Tak ako v dani z pridanej hodnoty by teda malo byť zrejmé, že poisťovňa je osobou povinnou platiť daň, ktorú inkasuje od poistníka. Pri predpoklade sadzby dane 8% a zdaňovania na princípe platby je potom princíp nasledovný: poisťovňa od poistníka inkasuje platbu vo výške 108 t.j. základom dane je prijatá protihodnota znížená o daň t.j. hodnota 100. Poisťovňa teda ako o výnose (t. j. ako o prijatom poistnom) účtuje iba vo výške 100 a nie vo výške 108. Vo výške 8 účtuje o záväzku voči daňovému úradu z dôvodu inkasa dane od poistníka. Navrhované znenie indikuje, že celú platbu napr. 108 EUR má poisťovňa považovať za prijaté poistné (t. j. výnos) a až následne vypočítať daň vo výške 8 EUR. To by teda znamenalo, že 108 je prijaté poistné a daň vo výške 8 by poisťovňa účtovala ako svoj náklad a zároveň ako záväzok voči daňovému úradu z dôvodu vlastnej daňovej povinnosti. To by ale nebolo v súlade s deklarovaným zámerom nepriameho zdanenia. Zároveň by nastala presne taká istá situácia ako je pri súčasnom odvode v zmysle § 68a zákona 39/2015 Z. z. t. j. navrhovaná daň by sa od súčasného odvodu poistného nelíšila, čo zjavne nebolo zámerom zákonodarcu. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | § 14 Prechodné ustanovenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 24.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme vložiť nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Na zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona, ak vznikne daňová povinnosť po dni, keď nadobudne účinnosť tento zákon, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Pritom sa platné podmienky zmluvy považujú za zmenené v zmysle tohto odseku a cena uvedená v zmluve sa rozšíri o povinnosť zaplatiť poisťovateľovi daň, pokiaľ už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje. Odôvodnenie Žiadame pridať obdobné ustanovenie ako bolo pri zavedení dane z pridanej hodnoty v § 56 zákona č. 222/1992 Zb., aby poisťovatelia mali dostatočný právny rámec na úpravu cien a ich konanie voči poistníkom pri zmene cien bolo zákonne podložené. |
| Subjekt: | APSU (Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K zákonu ako celku |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 23.1.2018 |
| Text: | Návrh zákona považujeme, ako celok, za nesprávny a mal by byť stiahnutý ako celok. Daň z poistenia v slovenských reáliách odradí ďalšie skupiny obyvateľov od toho, aby si svoj život alebo majetok poistili. Tým sa vystavia riziku, ktoré by im inak krylo poistenie. Navyše, pôjde opäť o finančne negramotných a menej gramotných obyvateľov, ktorých by mal práve štát finančne vzdelávať a motivovať ich k tomu, aby robili rozumné a informované rozhodnutia v oblasti finančného trhu. Navyše, hrozí, že zdanením napríklad poistenia schopnosti splácať úver dôjde k tomu, že túto možnosť zabezpečenia sa využije menej spotrebiteľov a tí, v prípade zhoršenia životnej situácie, nebudú schopní plniť svoje záväzky. Títo občania tak môžu v konečnom dôsledku skončiť v exekúcii. Celkovo považujeme daň z poistenia za daň zo zodpovednosti občanov. Navyše považujeme za veľmi nesprávne, že spotrebiteľ nedostáva priamu a transparentnú informáciu o výške dane z poistenia. Zo samotného návrhu zákona totiž nevyplýva povinnosť poistiteľov informovať spotrebiteľa o výške dane. |
| Subjekt: | APSU (Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. 1 § 14 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 23.1.2018 |
| Text: | V § 14 ods. 1 navrhujeme za slová „Daň sa uplatní, ak“ doplniť slová: „poistná zmluva bola uzavretá po 31. decembri 2016 a“. Odôvodnenie: Navrhujeme daňou zaťažiť poistné z rovnakých poistných zmlúv, na ktoré dnes dopadá odvod časti poistného podľa zákona č. 39/2015 Zb. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Od doby zavedenia odvodu, ktorý má teraz byť nahradený daňou, je tento odvod zohľadnený v cenotvorbe poisťovní. Ak by daň mala byť odvádzaná aj z poistného zo starších poistných zmlúv, muselo by dôjsť k navýšeniu poistného, prípadne by poisťovne mohli byť vedené snahou obmedzovať poistné plnenie za účelom pokrytia nečakanej straty (prísnejšie posudzovanie výluk apod.). V každom prípade by sa tak mohlo diať na úkor poistených. |
| Subjekt: | Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) |
| Pripomienka k: | Procesným aspektom návrhu zákona |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 18.1.2018 |
| Text: | Z Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie priloženej k materiálu do MPK vyplýva, že na konzultáciách s podnikateľským sektorom sa diskutovalo o zavedení nepriamej dane z poistenia výlučne v segmente neživotného poistenia. Návrh zákona však uvádza takisto aj daň zo životného poistenia. V prípade, že predmetom konzultácií je podoba návrhu, ktorá nekorešponduje s podobou finálneho návrhu, strácajú konzultácie s podnikateľským sektorom svoj zmysel. V prípade, že sa obsahové náležitosti návrhu zákona menia v procese jeho tvorby, je nevyhnutné konzultácie s podnikateľským prostredím zopakovať. |
| Subjekt: | Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) |
| Pripomienka k: | Procesným aspektom návrhu zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 18.1.2018 |
| Text: | Predkladateľ zásadne porušil procesy podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (konkrétne bod 2.1. Jednotnej metodiky), tým, že predmetný materiál súčasne predložil tak na PPK, ako aj na MPK. V nadväznosti na porušenie procesu podľa Jednotnej metodiky preto žiadame predkladateľa o predloženie materiálu na záverečné posúdenie vplyvov po MPK. |
| Subjekt: | MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I § 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.1.2018 |
| Text: | V § 5 odporúčame v ods. 2 slová " písm. a), b) alebo písm. c)" nahradiť slovami "písm. a) až c)" a v ods. 6 vložiť za slová "písm.b) alebo" slovo "písm.". Odôvodnenie. legislatívno-technická pripomienka. |
| Subjekt: | MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I § 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.1.2018 |
| Text: | V § 4 ods. 1 písm. a) odporúčame slová " s výnimkou podľa" nahradiť slovom "okrem". Odôvodnenie: legislatívno-technická pripomienka. |
| Subjekt: | MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I § 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.1.2018 |
| Text: | V čl. I § 2 odporúčame názov zosúladiť s čl. 8 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády napr. "Základne pojmy". |
| Subjekt: | MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K uzneseniu vlády |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.1.2018 |
| Text: | V uznesení vlády v bode B. 2 odporúčame slovo "ministrovi" nahradiť slovom "ministra". |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Príloha k zákonu - časť A poistné odvetvia neživotného poistenia |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 12.1.2018 |
| Text: | Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov "Bod 1 + 2. - navrhujeme preradiť do časti B Bod 3 - navrhujeme doplniť, že sajedná o pozemné odpravné prostriedky, ktoré sú zaregistrované na dopravnom inšpektoráte. Vzhľadom k existencii 4 automobiliek môže nastať nejednoznačnosť situácie, kedy sa poistenie škody na zásobách v automobilke bude posudzovať podľa bodu 3 a nie bodu 8, pričom motorové dopravné prostriedky tvoria významnú zložku poistneého majetku. Bod 7 - doplniť špecifikáciu miesta poistenia výlučne pre územie SR, resp. vylúčiť prepravu do zahraničia. Bod 8 - doplniť inými vplyvmi podľa štandardných poistných podmienok pre daný typ poistenia. Bod 9 - nevidíme dôvod, prečo by malo byť krupobitie oddelené napr. od víchrice alebo inými prírodnými živlami. Takisto definícia obsahuje prípad krádeže, čo bude obzvlášť zložité z poistného oddeľovať zložku krádeže a zložku prírodnej katastrofy napr. u havarijného poistenia motorových vozidiel. Bod 15 - nie je definované, či sa jedné o akúkoľvek záruku, takže nie je napríklad jasné, či sa nezdvihnú náklady na konfirmovanie dokumentárnych akreditívov. Bod 18 - navrhujeme vylúčiť, takmer všetky poisťovne tak či onak outsourcujú svoje služby u externých spoločností, jedná sa o nesystémový krok s minimálnym daňovým prínosom" |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | § 4 ods. (1) c |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 12.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme doplniť o podmienku, že poistenie bolo zároveň inicializované právnickou osobou. Narážame na pomerne bežný príklad z praxe - vrátenie tovaru. Zákazník sa z určitého dôvodu rozhodne vrátiť tovar ešte v čase, kedy tovar neprešiel do jeho vlastníctva (napr. viditeľne poškodený obal, a podobne). Zásielku nechá poistiť a následne požiada, aby mu právnická osoba na Slovensku preplatila poštovné a poistné. Poistné riziko tovaru je umiestnené v SR ( príloha k zákonu časť A, bod 7,tovar ešte neprešiel do jeho vlastníctva) a zároveň zahraničná poisťovňa u ktorej poistnenie uzavrie nemusí predmetnú daň odviesť - právnická osoba sa stáva osobou povinnou platiť daň bez vedomosti o tom, či sa daň odviedla alebo nie, navyše bez možnosti kontroly. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | § 8 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 12.1.2018 |
| Text: | Znížiť navrhované sadzby Sadzby so sociálnym aspektom (podľa vysvetľujúcej správy) nie sú správne navrhnuté - navrhujeme nulovú daň i na poistenie úrazu, choroby, poistenie hypotekárneho úveru, alebo poistenie z rôznych fiannčných strát z vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z nedostatočného príjmu. Navyšenie má poistnie okrem iného aj funkciu zabezpečenia rizikovej investície - t.j. zvýšením nákladov na napr. exportný úver sa investícia môže predražiť a tým pádom stratí právnická osoba záujem investovať do daného obchodu a SR príde o časť zisku. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Príloha k zákonu - časť B poistné odvetvia životného poistenia |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 12.1.2018 |
| Text: | Navrhované zmeny resp. výluky u niektorých bodov "Bod 1 písmeno b - doplniť že sa nejedná o dôchodkové poistenie v 2. a 3.ťom pilieri tak ako je uvedené v paragrafe 9 Bod 2 - nie je nám jasné prečo je poistenie pre prípad narodenia dieťaťa a pre prípad uzavretia manželstva brané ako poistenie so sociálnou sadzbou Bod 4 - nie je nám jasné prečo je zdravotné poistenie uzavreté v UK alebo v Írsku brané ako poistenie so sociálnou sadzbou" |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | § 3 ods. (1) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 12.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme explicitne definovať, že 100% alebo aspoň väčšina rizika musí byť fyzicky umiesntnené na území SR Z definície nie je jednoznačné, ako sa budú posudzovať tzv. celosvetovo pôsobiace poistné zmluvy. Typickým príkladom môže byť zodpovednosť za škodu spôsobenú výrobkom, pričom faktrurácia medzi jednotlivými krajinymi nemusí zodpovedať počtu obyvateľom alebo pobočkovou sieťou výrobcu v rámci krajiny. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | § 3 ods. (2) d |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 12.1.2018 |
| Text: | Písmeno "d" vypustiť z návrhu zákona. Písmeno "d" definuje akýkoľvek iný prípad, ktorý nie je definovaný v písmenách "a - c" a poistník má sídlo na Slovensku, resp. predmet poistenia sa nachádza na Slovensku. Nie je teda jasné, aký význam malo taxatívne vymenuvávať písmená "a-c", ak sa vždy môžme oprieť o tvdenie, že išlo o "iné prípady". Takáto definícia zakladá predpoklad na nejednoznačné označenie, preto ju navrhujeme z návrhu zákona vypustiť. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | celý zákon |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 12.1.2018 |
| Text: | chýba akákoľvek logika prečo by mala právnická alebo fyzická osoba platiť daň z poistenia Poistenie nie je prostriedok na získanie nejakej výhody alebo na dosahovanie zisku, naopak sa jedná o nákladovú položku, aby poistený nedosahoval škodu. Nie je nám preto známy dôvod, prečo by sociálny štát mal zdaňovať náklady právnických a fyzických osôb. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | § 6 ods. (1) - (5) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 12.1.2018 |
| Text: | Navrhujeme zmeniť definíciu na "základom dane je suma prijatého čistého poistného zníženého o daň". V praxi sa bežne stretávame s prípadom, že poistenie je uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa. Jeho činnosť je poradensko-sprostredkovateľská, preto nie je osobou povinnou platiť daň. Jeho odmena býva už zahrnutá. Zákon by mal teda stanoviť podmienku, že v prípade ak poistné už obsahuje odmenu sprostredkovateľovi, musí byť takáto odmena definovaná explicitne a táto časť nepodlieha takémuto zdaneniu. Rovnako by mal zákon prikazovať explicitne vymedzovať jednotlivé poistné riziká a príslušné poistné, aby si spotrebiteľ mohol správne skontrolovať výšku dane. |
ZÁKON
o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Existujúce pripomienky
| Pripomienkujúci subjekt | Pripomienka k | Text pripomienky | Typ | Stav | Dátum vytvorenia | Detail |
|---|---|---|---|---|---|---|
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 4 odsek 1 písm. b) | Navrhujeme nové znenie písmena b: „b) poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni alebo za neho zaplatil poistné zahraničnej poisťovni iný subjekt; ak poistník preúčtuje poistné právnickej osobe podľa písmena c), je platiteľom v rozsahu poistného, ktoré tejto osobe nepreúčtuje“. Odôvodnenie Žiadame o zmenu formulácie tak, aby zaplatenie poistného nebolo viazané na poistníka t.j. aby osobou povinnou platiť bol poistník bez ohľadu na to, či poistné zaplatil on sám alebo iná osoba. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 4 odsek 2 | V predposlednej vete navrhujeme slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" nahradiť slovami "na poistnom vyplývajúcom". Zároveň navrhujeme vypustiť poslednú vetu „Za nezaplatenú daň zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetci spolupoisťovatelia.“. Odôvodnenie Potreba nahradiť slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" slovami "na poistnom vyplývajúcom" súvisí s tým, že v praxi existujú poistenia, keď sa spolupoistovatelia podieľajú inou časťou na poistnom a inou na poistnom plnení. Pôvodný text by preto v takýchto prípadoch nebol jednoznačný a mohol by spôsobovať aplikačné problémy. Nie je akceptovateľné, aby jeden obchodný partner zodpovedal za daňové záväzky druhého obchodného partnera (preberanie cudzieho podnikateľského rizika je neprípustné).Pri spolupoistení podľa definície návrhu zákona ide o vzájomnú spoluprácu poisťovní, poisťovní z iného členského štátu a / alebo pobočiek zahraničných poisťovní. Zjednodušene povedané ide o subjekty slovenské a subjekty v rámci Európskej únie. Finančná správa má možnosť vymáhania prípadného daňového nedoplatku od každého zo spolupoisťovateľov buď na základe zákona 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo prostredníctvom príslušnej medzinárodnej legislatívy v rámci Európskej únie (napr. : 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010, 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), 3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016), 4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016). Tieto oprávnenia sú nepomerne silnejšie ako možnosti ostatných spolupoistiteľov na vymáhanie možnej pohľadávky. Finančná správa by teda svoje povinnosti pri správe daní nemala prenášať na podnikateľské subjekty. Navyše, bolo by v rozpore s ustanoveniami § 164 zák. č. 39/2015 o poisťovníctve, keby boli daňové povinnosti spolupoistiteľov riešené odlišne od povinností hlavného spolupoisťovateľa konať v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov a s právom oprávnenej osoby požadovať poistné plnenie iba od hlavného poisťovateľa v prípade, že by tak nebolo vopred dohodnuté. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 5 odsek 3 | Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Ak prijme platbu dane osoba, ktorá koná v mene a na účet platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. a), dňom prijatia platby poistného je deň, keď platbu prijal platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a). Odôvodnenie V prípade inkasa poistného finančnými sprostredkovateľmi ako aj sprostredkovateľmi poistenia ako doplnkovej služby predávanej spolu s inou službou (napr. leasingové spoločnosti, cestovné kancelárie a pod.) bude iba s veľkými ťažkosťami možné zistiť, kedy sprostredkovateľ prijal platbu dane z poistenia a určiť tak okamih vzniku daňovej povinnosti tak, aby sa platiteľ nedostal do omeškania. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 4 odsek 1 písm. c) | Navrhujeme znenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, kto je osobou povinnou platiť daň v prípade, že sú preúčtované náklady za poistné riziko umiestnené v tuzemsku inou osobou ako poistníkom. Odôvodnenie V prípade zachovania formulácie je možné obchádzanie zákona tak, že poistník (osoba A) uzatvorí poistenie v zahraničnej poisťovni, preúčtuje a prefakturuje ho v napr. 100% výške inej osobe a táto osoba B, ktorá ho potom prefakturuje osobe C (SK osoba, ktorá má napr. riziko umiestnené v SR). Osoba C nie je povinná platiť daň lebo jej nepreúčtovala náklady osoba A (poistník) ale iná osoba. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 4 odsek 1, písm. b) a c) | Žiadame o definovanie pojmu preúčtovať. Odôvodnenie Z navrhovaného znenia zákona nie je zrejmé čo znamená pojem preúčtovať. Zahŕňa tento pojem aj prípad, že slovenskej organizačnej zložke je alokovaných časť nákladov zriaďovateľa (vrátane poistenia) alebo iba prípady klasickej fakturácie poistného medzi dvomi samostatnými právnickými prípadne fyzickými osobami? | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 5 ods. 1 písm. a) | Navrhujeme nové znenie: Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. a) a) dňom prijatia platby poistného a dane podľa tohto zákona, Odôvodnenie Je potrebné v zákone odlíšiť poistné od dane – viď pripomienky k §2 a §6 | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 5 - Vznik daňovej povinnosti | Navrhujeme vložiť nový odsek 7, ktorý znie: „( 7) Dňom prijatia platby poistného sa rozumie dátum zaúčtovania úhrady pohľadávky.“. Odôvodnenie V praxi poisťovňa identifikuje platbu na základe bankového výpisu, ktorý dostane nasledujúci pracovný deň po pripísaní platby. Vo veľkej väčšine prípadov hneď pri spracovaní bankového výpisu presne identifikuje platby poistného. V ojedinelých prípadoch však niektoré platby nie sú identifikované okamžite, ale až následne (napr. platba prišla pod nesprávnym variabilným symbolom). Tieto platby sú dočasne na účte tzv. neidentifikovaných platieb a následne sú priradené ku jednotlivým pohľadávkam. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko dní. Takže sa môže stať, že platba prijatá v posledný deň jedného mesiaca je ako uhradená pohľadávka účtovaná až v nasledujúcom mesiaci. Ku koncu prvého mesiaca je účtovaná ako „iný záväzok“. Takýto postup je v súlade so zákonom o účtovníctve a všeobecnou praxou používanou poisťovňami. Pokiaľ by poisťovne mali pre účel dane z poistenia priradiť platbu ku prvému mesiacu, museli by to robiť manuálne. V čase identifikácie platby už môže byť účtovníctvo za prvý mesiac uzatvorené. Takže by vznikali rozdiely medzi sumami pre účely dane z poistenia a pre účely účtovníctva (ktoré je predmetom auditu ako aj dohľadu zo strany štátnych orgánov), dane z príjmov právnických osôb, vykazovania pre NBS a pod. Pre kontrolu dane z poistenia nemôže slúžiť ani priamo bankový výpis, lebo v niektorých prípadoch dostáva poisťovňa platbu poníženú o províziu a v takých prípadoch sa daň počíta z vyššej sumy, než je na bankovom výpise. Správna výška uhradeného poistného je tak známa až pri účtovaní úhrady pohľadávky. Nový odsek navrhujeme v snahe odstrániť zbytočnú manuálnu, ťažko kontrolovateľnú, agendu pričom posun vo vzniku daňovej povinnosti je v dňoch na prelome štvrťrokov, a preto neprichádza ku zníženiu daňových príjmov, ale len ku minimálnemu posunu v prípade limitovaného počtu prípadov. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 5 odsek 5 | Navrhujeme nové znenie odseku 5: „(5) Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) dňom zaplatenia preúčtovaných nákladov poistenia a ak platiteľ nezaplatí preúčtované náklady poistenia do konca tretieho mesiaca po skončení kalendárneho roka, v ktorom boli preúčtované, vzniká daňová povinnosť posledným dňom tretieho mesiaca po skončení kalendárneho roka.“. Odôvodnenie V prípade platenia pravidelných platieb, kde je splatnosť napr. 30 dní by navrhovaným znením vznikla disproporcia. Príklad: poistné fakturované mesačne so splatnosťou koniec nasledujúceho mesiaca. Fakturácia za november zaplatená v mesiaci december a zdanená v mesiaci december. Fakturácia za mesiac december zaplatená v mesiaci január avšak podľa navrhovaného znenia tiež zdanená v mesiaci december. Potom v mesiaci január žiadne zdanenie. Takéto znenie zákona vyžaduje na konci roka manuálne úpravy čo predpokladáme nebolo cieľom zákona a preto navrhujem odlišné znenie, ktoré však v prípade nezaplatenia v rámci troch mesiacov stále dáva možnosť na zdanenie. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 5 odseky 4 a 5 | V odsekoch 4 a 5 navrhujeme na konci doplniť doplniť vetu „Dňom zaplatenia poistného sa rozumie deň, kedy bola platba odpísaná z účtu platiteľa, alebo deň, keď bol záväzok z poistného vysporiadaný iným spôsobom (napr. započítaním s pohľadávkou).“. Odôvodnenie: Odporúčame objasnenie, že daňová povinnosť vzniká momentom, kedy je platba odpísaná z bankového účtu, pretože platiteľ v tomto prípade nemusí vedieť, kedy bola platba pripísaná na účet protistrany. V prípadoch, keď nedochádza k realizácii platby poistného (napríklad pri spoločnostiach v skupine), odporúčame daňovú povinnosť viazať na vysporiadanie záväzku. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 7 odsek 3 | Za prvú vetu navrhujeme doplniť vety: „Ak sa pri platbe dane v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia identifikujú rozdiely (nedoplatok alebo preplatok) medzi skutočne odvedenou daňou a daňou, ktorá sa mala odviesť v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, osoba povinná platiť daň zohľadní tento rozdiel (nedoplatok alebo preplatok) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie kedy bol rozdiel identifikovaný. Ak je rozdiel podľa predchádzajúcej vety významný v zmysle účtovných predpisov a ide o nedoplatok, osoba povinná platiť daň je povinná podať dodatočné priznanie v zmysle osobitných predpisov *) *) zákon 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov Odôvodnenie Žiadame dodať ustanovenie umožňujúce prípadne nevýznamné chyby zahrnúť do zdaňovacieho obdobia, kedy sú identifikované (s výnimkou významných chýb minulých období, pri ktorých je pri nedoplatku potrebné podať dodatočné priznanie). Znenie je urobené v zmysle dokumentu „Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 2/2017 z 27. februára 2017 k odvodu časti poistného podľa § 68 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, na ktorý sa odkazuje aj finančná správa pri dokumente „Informácia k odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia upravený a doplnený text 8. 11. 2017“. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 8 odsek 1 | V odseku 1 žiadame vypustiť písmená d) a e). Odôvodnenie Dôvody sú uvedené aj v pripomienke č.3 Žiadame vypustiť sadzby dane týkajúce sa odvetví životného poistenia. Filozoficky by sme očakávali, že štát daňovo životné poistenie podporí a nie znevýhodní. Zavedením dane na sporivú zložku životného poistenia a nezavedením analogickej dane na iné formy dlhodobého sporenia štát diskriminuje poisťovníctvo oproti iným odvetviam s porovnateľným zameraním (napríklad investičné fondy, banky, DDS a podobne). Ide o obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nie je správne zaviesť daň na sporivú zložku životného poistenia, čo je vlastne daň z úspor. Navyše v prípade investičného a kapitálového životného poistenia v tomto prípade prichádza k dvojitému zdaneniu (na rozdiel od priamych vkladov do bánk alebo investovania prostredníctvom investičných fondov). Pokiaľ by nedošlo k vypusteniu písmen d) a e), je potrebné zjednotiť sadzby dane pre poistenie úrazu a choroby v neživotnom poistení a v životnom poistení, pretože nie je akceptovateľné, aby rovnaké produkty podliehali rôznej sadzbe dane. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 7 odsek 1 a 2 | Navrhujeme nové znenie odsekov 1 a 2: „(1) Platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) opraví základ dane a daň, ak sa po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistné alebo jeho časť zvýši, zníži alebo príde ku zrušeniu poistenia. (2) Platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. c) opraví základ dane a daň, ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistník zvýši, zníži sumu preúčtovaných nákladov poistenia alebo príde ku zrušeniu poistenia.“. Odôvodnenie: Žiadame pridať aj prípad zrušenia t.j. storna poistenia. V praxi veľmi často prichádza ku zrušeniu poistenia napríklad z dôvodu nezaplatenia. Teda predpis poistného existuje (daňová povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) vznikne) avšak následne sa zruší. Preto je tento prípad potrebné do zákona tiež pridať ako dôvod opravy základu dane. Zároveň odporúčame aj pridať prípad opravy základu dane v prípade zvýšenia poistného Takto bude definovaný aj postup v prípadoch, keď sa odstúpi od zmluvy s účinnosťou od počiatku trvania zmluvy a bude sa vracať klientovi (poistníkovi) celé zaplatené poistné, pri čom daň bola v tomto prípade odvedená. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 8 odsek 2 | Navrhujeme nové znenie odseku 2: „(2) Sadzba dane zo základu dane je 18 % na poistenie škôd na a) plavidlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zapísané v registri plavidiel vedenom Dopravným úradom a plavidlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zapísané v námornom registri Slovenskej republiky vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb alebo nákladu za odplatu, b) lietadlách, ktoré sú v čase uzatvorenia poistenej zmluvy zapísané v registri lietadiel vedenom Dopravným úradom, ktoré nie sú určené na poskytovanie služieb dopravy osôb, nákladu alebo iných služieb za odplatu, alebo takých, ktoré sú predmetom verejného záujmu.“. Odôvodnenie Poisťovateľ nemá možnosti/oprávnenia skontrolovať zmenu registrácie. Preto by sa informácia o registrácii mala vzťahovať len na čas uzatvorenia zmluvy a nie na iné časové obdobie alebo priebežnú kontrolu trvania registrácie. Doplnené o lietadlá spadajúce pod MV SR. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 8 - Sadzba dane | Žiadame zjednotenie sadzieb pre neživotné poistenie a to vo výške maximálne 4%. Odôvodnenie Rôzne sadzby dane pre rôzne riziká, ktoré sa často predávajú v balíkoch, zvyšujú administratívnu náročnosť a náklady na prevádzku informačných systémov. Rovnako je dôležité poukázať na takmer technickú nerealizovateľnosť rozdielnych sadzieb dane pri produktoch neživotného poistenia, ktoré obsahujú niekoľko pripoistení napr. poistenie domácnosti (návrh. 6% daň podľa časti A bodu 8 prílohy) a poistenie zodpovednosti za škodu (návrh 8% daň podľa bodu 13). (Podobný problém sa vyskytuje aj pri kombinácii produktu životného poistenia s úrazovým pripoistením a iných produktoch.) | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 10 odsek 1 Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane | Navrhujeme nové znenie odeseku 1: „(1) Ak je poistné platené v inej mene ako v eurách, na účely určenia základu dane sa prepočíta na eurá a na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz v zmysle osobitného predpisu *) . Pri oprave základu dane a dane podľa § 7 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti. *) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve Odôvodnenie Iný, ďalší kurz je zbytočná dodatočná administratíva a sťažuje zavedenie dane z poistenia. Kurz použitý pre účely zákona o účtovníctve je jasne definovaný a preukazný a nezavádza inú, dodatočnú povinnosť pre poisťovne. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 9 Oslobodenie od dane | Navrhované ustanovenie § 9 je zmätočné vo vzťahu k § 8 bod 1 písm. e) Odôvodnenie Toto ustanovenie (Oslobodenie od dane je poistenie dôchodku zo starobného sporenia a poistenie dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitných predpisov) obsahuje vnútorný rozpor s § 8 ods. 1 písm. e) návrhu cit. zákona, ktorý odkazuje na bod 9 životných poistných odvetví „Poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia, ak zákon umožňuje jeho vykonávanie poisťovňou na jej vlastné riziko“. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 8 odsek 1 | Žiadame vypustiť písmeno f) Odôvodnenie: Na PZP sa vzťahuje odvod 8%, preto by nemala byť pre toto poistenie zavedená daň z poistenia ani vo výške 0%, pretože to evokuje možné budúce zdanenie aj tohto poistenia. Alternatívou by bolo zavedenenie dane pre PZP pri súčasnom zrušení odvodu pre toto poistenie. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 12 ods. 1 Vedenie a uchovávanie záznamov | Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ je povinný viesť záznamy v rozsahu nevyhnutnom pre správne určenie dane.“. Odôvodnenie: Zavedenie tak rozsiahlej evidenčnej povinnosti ako je navrhovaná pridáva ešte ďalšiu dodatočnú povinnosť pre poisťovne, pre ktoré už samo o sebe bude problematické zavedenie dane z poistenia. Poisťovne nemajú k dispozícii všetky požadované údaje v elektronickej podobe, v jednom systéme a v kompatibilnej podobne pre vygenerovanie záznamov. Príprava záznamov podľa návrhu zákona by vyžadovala zložité, administratívne náročné a neefektívne úpravy IT systémov. Pre poisťovne nie je problémom doložiť zo záznamov spôsob určenia dane. Pre tieto účely je možné využiť existujúce účtovné záznamy. V prípade, že prax ukáže, že pri daňových kontrolách niektoré subjekty nepredložia záznamy v požadovanej kvalite, má správca dane v zmysle § 51 zákona 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov oprávnenie, v odôvodnených prípadoch, uložiť daňovému subjektu povinnosť viesť záznamovú povinnosť. Správca dane tak môže žiadať špecifickú evidenciu od subjektov, ktoré nie sú schopné predložiť ju v rozsahu dostatočnom pre správne určenie dane. Nie je však účelné prinútiť všetky subjekty aby viedli tak rozsiahle evidencie. Rozsah požadovaných záznamov je pre poisťovne obdobný ako je požadované pri kontrolnom výkaze v zmysle § 78a zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zavedenie kontrolného výkazu bolo spojené s rozsiahlymi výdavkami i problémami tak na strane daňových subjektov ako aj na strane správcov dane. V prípade dane z poistenia však absentuje dôvod tak rozsiahlej evidencie keďže nebude prichádzať ku kontrole správnosti na podklady iného daňového subjektu. Záznamy sú relevantné len pre účely daňovej kontroly. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 12 odsek 3 Vedenie a uchovávanie záznamov | Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Platiteľ je povinný na základe žiadosti správcu dane doručenej v rámci daňového konania, ktorého je platiteľ účastníkom, doručiť záznamy podľa odseku 1 elektronickými prostriedkami spôsobom podľa osobitného predpisu. Ak platiteľ záznamy alebo ich časť v elektronickej forme nemá k dispozícii, doručí ich správcovi dane v papierovej podobe.“. Odôvodnenie: Pokiaľ bude požiadavka napríklad na záznam, ktorý obsahuje informáciu preukazujúcu umiestnenie poistného rizika, tak takouto informáciou môže byť napríklad kópia poistnej zmluvy, ktorú ale môže mať platiteľ k dispozícii iba v papierovej podobe. Zároveň navrhujeme, aby platiteľ bol povinný doručiť záznamy nie hocikedy na požiadanie správcu dane, ale len v rámci konkrétneho daňového konania. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
| SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) | § 11 | Žiadame vložiť nové odseky 5 a 6 ktoré znejú: „(5) Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet dane v nasledujúcom rozsahu: a) údaje o osobe povinnej platiť daň b) celkový základ dane c) celková splatná daň d) základ dane podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu e) splatná daň podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu (6) Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.“. Odôvodnenie Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty je možné na zavedení dane do IT systémov efektívne začať pracovať až potom, čo je zrejmé, aké údaje bude správca dane požadovať vo formulári daňového priznania. Formulár daňového priznania býva zverejnený zvyčajne len krátku dobu pred jeho prvým použitím. Preto je nevyhnutné upraviť údaje, ktoré sú poisťovne povinné do formuláru daňového priznania uviesť priamo v zákone. To umožní, aby poisťovne okamžite po schválení zákona mohli začať pracovať na úprave IT systémov. V opačnom prípade môže prísť ku situácii, že v tlačive daňového priznania bude potrebné uviesť informácie, ktoré poisťovne nebudú mať k dispozícii. Ide o obdobné vymenovanie povinností ako je napríklad v zákone o dani z pridanej hodnoty. Nami navrhované znenie reflektuje v súčasnosti požadované informácie pri odvode podľa §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 24.1.2018 | Detail |
