LP/2018/567 Zákon z ... 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
z ... 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 13. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 12, §2 odsek 5 vloženie nového písm. p) a q) RÚZ navrhuje v uvedenom ustanovení vložiť nasledovné nové písm. p) a q): „p) fyzická alebo právnická osoba, ktorej nárok na prijatie finančných prostriedkov podľa §2 ods. 1 písm. a) bod 1. vyplýva priamo zo zákona; q) právnická osoba, ktorej konečnú vlastnícku štruktúru je možné identifikovať priamo z verejne dostupných informácií uvedených v obchodnom registri Slovenskej republiky, pričom za konečnú vlastnícku štruktúru sa považuje identifikácia fyzických osôb priamo alebo nepriamo vlastniacich obchodné podiely, akcie, členské podiely alebo akékoľvek iné podiely v danej právnickej osobe.“ Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť výnimku pre subjekty, ktorým nárok na prijatie finančných prostriedkov priznáva priamo zákon, t. j. na získanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov nie je potrebné zúčastniť sa výberového konania, verejný subjekt nemá pri určovaní oprávneného subjektu, či výšky finančných prostriedkov, žiadnu možnosť výberu oprávneného, či stanovenia výšky poskytovaných finančných prostriedkov, za predpokladu, že subjekt spĺňa zákonné podmienky a uplatní si nárok, finančné prostriedky musia byť poskytnuté. Zákon teda predpokladá v takýchto prípadoch podporu z verejných zdrojov automaticky v závislosti od splnenia podmienok pre podporu daných a to bez ohľadu na to, kto je konečným užívateľom výhod. Navrhujeme tiež vyňať z tejto povinnosti právnické osoby, kde priamo z obchodného registra, či iného verejne dostupného registra je možné identifikovať konečných vlastníkov – fyzické osoby (napr. spoločnosti s ručením obmedzeným, či iné právnické osoby, kde sa do obchodného registra zapisujú spoločníci/členovia a pod.). Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 12. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 12, §2 odsek 5 vloženie nového písm. o) RÚZ navrhuje do uvedené ustanovenia vložiť nové písmeno o) v nasledovnom znení: „o) „osoba, ktorá je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo ktorý je výlučne priamo alebo nepriamo majetkovo ovládaný alebo priamo a nepriamo riadený emitentom ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu8), rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem alebo osoba, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi. To neplatí, ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti podľa predchádzajúcej vety; v takom prípade sa do registra zapisuje konečný užívateľ výhod.“ Odôvodnenie: Štruktúra takýchto spoločností je dostatočne známa a zverejňovaná podľa iných právnych predpisov upravujúcich finančné trhy a obchodovanie na nich. Nie je teda účelné takto činiť aj podľa tohto zákona. Taktiež, spoločnosti vykazujúce údaje podľa takýchto právnych predpisov tak konajú v iných časových periódach a v oveľa väčšom rozsahu ako uvažuje tento zákon. Teda z časového hľadiska by mohlo dochádzať k nesúladu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že zverejňovanie údajov emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu nie je možné vykonať skôr a spôsobom iným ako upravujú tieto osobitné právne predpisy. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 14. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 15 RÚZ navrhuje uvedené ustanovenie vypustiť Odôvodnenie: Návrh zákonodarcu na zapisovanie ďalších údajov do registra: rodné číslo, druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod je úplne nadbytočné, nakoľko už podľa aktuálne platného právneho stavu sa do registra zapisujú o konečnom užívateľovi výhod údaje, ktorého ho jednoznačne identifikujú. V prípade uvádzania údajov, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa navrhovaného znenia § 4 ods. 2 písm. d) ide o zbytočnú duplicitu v poskytovaných údajoch, nakoľko predmetné údaje je oprávnená osoba povinná uviesť ako súčasť procesu identifikácie konečného užívateľa výhod podľa § 11 ods. 5 novely Zákona v nadväznosti na § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu vo verifikačnom dokumente. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 17. Zásadná pripomienka k čl. I. novelizačnému bodu 17, § 4 ods. 5 zákona Samotný návrh zmeny výnimky pre emitentov vítame. Bolo by však potrebné odstrániť pochybnosti o tom, čo znamená formulácia „výlučne ovláda“ a „výlučne riadi“. Odôvodnenie: Vo vzťahu k slovnému spojeniu „výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi“ navrhujeme jednoznačne vymedziť, že slovo „výlučne“ nie je ekvivalentom 100% obchodného podielu alebo hlasovacích práv. Zákon by sa mal v tomto smere zosúladiť s pojmom samostatnej / výlučnej kontroly tak ako je definovaná v súťažnom práve a to napr. s odkazom na pojem „samostatná kontrola“ v európskom práve – viď. bod 54 a nasl. Konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 15. Pripomienka k čl. I. – vloženie nového novelizačného bodu RÚZ navrhuje vložiť do čl. I. návrhu novely nový bod, ktorým sa upraví §4 odsek 3, písmeno f) nasledovne: „f) zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike,7) ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo vrcholového manažmentu partnera verejného sektora.” Odôvodnenie: Zosúladenie s terminológiou zavedenou v zákone. Zákon v ostatných ustanoveniach používa pojem „vrcholový manažment“, ktorý v § 4 ods. 4 definuje. Pojem „riadiaca štruktúra“ nie je v zákone definovaný a možnosťou rôznosti jeho výkladu spôsobuje v aplikačnej praxi problémy, čím vnáša do podnikateľského prostredia neistotu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 31. Zásadná pripomienka k čl. VII., novelizačný bod 2 RÚZ navrhuje uvedené ustanovenie vypustiť. Odôvodnenie: Uvedená definícia osôb konajúcich v zhode podľa navrhovaného znenia je príliš všeobecná a vágna a svojou zákonnou domnienkou spôsobuje situáciu, podľa ktorého vo väčšine prípadov - čisto na základe zákonnej fikcie - v praxi vôbec nepripúšťa samostatné konanie členov vlastníckej štruktúry ak sú blízkymi osobami alebo tzv. spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami, resp. ich rodinnými príslušníkmi. V praxi totiž blízke osoby jednoznačne môžu, avšak vôbec nemusia konať v zhode pokiaľ ide o rozhodovanie v rámci vlastníckej štruktúry alebo vrcholového manažmentu partnera verejného sektora, pričom zo zákona vôbec nie je jasné ani to, ako by sa mohol preukázať opak uvedenej definície. Tým sa môžu vyskytnúť napr. aj extrémne situácie, podľa ktorých sa fyzické osoby, ktoré v rámci spoločnosti s 5 spoločníkmi, každý s 20 %-nou účasťou, ktorí sú blízkymi osobami, spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami, resp. dokonca rodinnými príslušníkmi týchto osôb, a teda, ktorí pôvodne by nemali byť zapísaní do registra, sa napokon musia zapísať do registra len kvôli ich rodinným väzbám alebo dlhodobým podnikateľským vzťahom - pritom sa môže ľahko stať, že napr. na valných zhromaždeniach nerozhodujú jednomyseľne tak, ako to predpokladá nové znenie Problém vzniká v rámci uvedenej definície aj vtedy, ak v rámci vlastníckej štruktúry sú spoločníkmi/akcionármi právnické osoby, a teda vlastnícka štruktúra sa rozdeľuje na ďalšie „vrstvy“ a takto, až v ďalších vrstvách vlastníckej štruktúry, sa nakoniec oprávnená osoba dopracúva k fyzickým osobám - má sa zhoda jednotlivých osôb v rámci jednotlivých vrstiev vlastníckej štruktúry skúmať s ohľadom na všetky tieto vrstvy, alebo sa táto definícia vzťahuje iba na členov vlastníckej štruktúry - fyzické osoby, ktoré sú členmi prvej, teda bezprostrednej vrstvy vlastníckej štruktúry. Definícia (ani) z tohto pohľadu nie je jasná. Ak sa totiž majú skúmať všetky novelou definované väzby medzi osobami v jednotlivých vrstvách naraz, môžu nastať veľmi chaotické situácie, a teda podľa nášho názoru táto definícia iba komplikuje a nie zjednodušuje presné zadefinovanie pojmu „osoby konajúce v zhode“. Po pohľade na definíciu blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“ je jednoznačné, že napr. súrodenci, ale dokonca ani manželia nemusia vždy konať v zhode, pokiaľ ide o riadenie alebo rozhodovanie v rámci vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora. Nehovoriac o tom, že definícia blízkych osôb zahŕňa aj iné osoby definované veľmi vágne, a to také, ktoré sa podľa zákona pokladajú za navzájom blízke - tieto väzby by pritom v súlade so zákonnou požiadavkou odbornej starostlivosti mala vždy skúmať oprávnená osoba, pričom v tomto prípade ide podľa nás o nadmernú, pritom však o zbytočnú administratívnu záťaž v rámci identifikácie, resp. overovania konečných užívateľov výhod. Problém vidíme aj vo formulácii rodinní príslušníci spoločne dlhodobo podnikajúcich osôb, nakoľko pojem rodinný príslušník nie je zákonnou definíciou, tou je iba blízka osoba podľa Občianskeho zákonníka, a teda nie je jasné kto pod pojem rodinný príslušník patrí v spojitosti so spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 30. Zásadná pripomienka k k čl. I. novelizačnému 42, § 26 zákona) RÚZ navrhuje úpravu prechodných ustanovení v tom zmysle, že v prípade aplikácie ustanovenia § 4 ods. 5 zákona je partner verejného sektora povinný zabezpečiť zosúladenie zapísaných údajov najneskôr do 31.12.2019. Odôvodnenie: Vzhľadom na zmenu výnimky pre emitentov (okruh zapisovaných osôb) je potrebné partnerom verejného sektora poskytnúť dostatočnú časovú lehotu na reagovanie na nový právny stav. Ak doteraz partner verejného sektora zapisoval napr. jedného konečného užívateľa výhod, po aplikácii výnimky sa bude zapisovať omnoho viac osôb – štatutárov. Zabezpečenie tejto zmeny vyžaduje primeranú časovú lehotu na vyzbieranie potrebnej dokumentácie a preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade bolo explicitne zaručené prechodné obdobie do 31.12.2019. Aktuálne znenie Návrhu túto situáciu jednoznačne neupravuje. Máme za to, že zabezpečenie zosúladenia do konca marca je praktického hľadiska nerealizovateľné. Predmetná povinnosť výrazne zaťaží aj oprávnené osoby, ktorými sú daňoví poradcovia či audítori, pričom práve v danom období vrcholí tzv. „daňová sezóna“. Javí sa preto výrazne prijateľnejšie posunutie lehoty v nami navrhovanom znení. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 25. Zásadná pripomienka k čl. I. novelizačnému bodu 29, § 11 ods. 9 zákona) RÚZ navrhuje uvedené ustanovenie vypustiť V prípade neakceptovania návrhu navrhujeme termín najneskôr do 28. februára zmeniť na najneskôr do 31. júla nasledujúceho kalendárneho roka Odôvodnenie: Verifikácia nie je potrebná vzhľadom na to, že partner verejného sektora má zákonnú povinnosť oznamovať relevantné zmeny a to v zákonom stanovenej lehote. Aj na potrebe vytvorenia tohto nového navrhovaného odseku sa ukazuje, aké je to mätúce a nepraktické kombinovať verifikáciu s povinnosťou oznamovať zmeny. Žiadame preto zrušiť povinnosť tzv. verifikácie a ponechať plne postačujúcu povinnosť oznámiť zmeny. V prípade, že nedôjde k akceptácii zásadnej pripomienky, navrhujeme aspoň upraviť termín povinnej aktualizácie, vzhľadom na to, že určité ekonomické údaje povinného subjektu, ktoré tiež môžu ovplyvniť preverovanie aktuálnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod k 31. decembru daného roka nemusia byť partnerovi verejného sektora ku koncu februára nasledujúceho kalendárneho roka ešte známe. Najmä pokiaľ ide o partnerov z rozsiahlou vlastníckou štruktúrou a konsolidovanými výsledkami. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 26. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nového novelizačného bodu RÚZ navrhuje v § 12 doplniť nový ods. 8, ktorý bude znieť: „(8) Registrový orgán nerozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra a nezačne konanie o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1, ak by zistené porušenie zákona nemalo vplyv na identifikáciu konečného užívateľa výhod, ktorého partner verejného sektora v návrhu na zápis uviedol.“ Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie má posilniť aspekt spravodlivosti pri uplatňovaní sankčného mechanizmu zákona. Zároveň má posilniť sociálny rozmer Zákona a zabrániť, aby hoci len nepodstatné porušenie Zákona, ktoré nemá žiaden vplyv na určenie a identifikáciu konečných užívateľov výhod, a je teda plne v súlade s účelom Zákona, neviedlo k závažným ekonomickým dopadom na partnera verejného sektora, ktoré by v konečnom dôsledku viedlo k zrušeniu množstva pracovných miest. Aktuálne znenie Zákona tak prehnane prísnym sankčným mechanizmom v skutočnosti najviac postihuje zamestnancov partnera verejného sektora. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 28. Zásadná pripomienka k čl. I. novelizačnému bodu 38, § 13a zákona RÚZ navrhuje uvedené ustanovenie vypustiť V prípade neakceptovania návrhu navrhujeme minimálne dobu, po ktorú partner verejného sektora nemôže byť do registra zapísaný skrátiť na 1 rok Odôvodnenie: Je neakceptovateľné, aby bola akciová spoločnosť ekonomicky zlikvidovaná cez výmaz z registra, a to len z dôvodu, že včas neoznámila zmenu vo vlastníctve napr. jednej akcie. A v zmysle ustanovenia § 12 ods. 7 zákona nie sú proti rozhodnutiu súdu o výmaze prípustné opravné prostriedky! Ide o neprijateľnú požiadavku, ktorej dôsledkom bude extrémny nárast nákladov na úkony oprávnených osôb spojených s oznamovaním týchto bezpredmetných zmien do registra. Obávame sa, že predkladateľ novely Zákona tak prináša legislatívne krytie pre výrazné rozšírenie biznisu oprávnených osôb so zabezpečovaním povinností podľa Zákona a núti hospodárske subjekty, aby museli zo zákona tento biznis financovať. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 27. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nového novelizačného bodu RÚZ navrhuje v § 13 doplniť nový ods. 9, ktorý bude znieť: „(9) Ak nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov v lehote podľa § 9 ods. 1, registrujúci orgán pokutu neuloží, ak sa jedná o takú zmenu údajov, ktorá nemá vplyv na identifikáciu konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora.“ Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie má zmierniť prehnanú prísnosť Zákona, keď neoznámenie aj nepodstatnej zmeny v zapísaných údajoch, napr. zmena adresy trvalého pobytu konečného užívateľa výhod spočívajúca v jeho presťahovaní sa z brány číslo 4 do brány č. 5, resp. neoznámenie aj absolútne nepodstatnej zmeny vo vlastníckej štruktúre partnera verejného sektora, napr. zmena vlastníctva 1 akcie zo stoviek vydaných akcií, Zákon postihuje pokutou vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal. Pri ukladaní tejto pokuty registrujúci orgán pritom nemá možnosť jej výšku primerane znížiť. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 29. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nového novelizačného bodu RÚZ navrhuje vložiť do návrhu zákona nový §21a v znení: "§ 21a Zrejmé chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti sa nepovažujú za nepravdivé alebo neúplne poskytnuté údaje.“ Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie má zabrániť ekonomickej likvidácii partnera verejného sektora z dôvodu zrejmého administratívneho pochybenia pri uvádzaní údajov zapisovaných do registra. Ide o úpravu bežne sa vyskytujúcu v iných právnych predpisoch. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) Bodu 5, § 2 ods. 1 písm. b) a d) Ide o chybu v návrhu zákona, nemalo by ísť o úpravu, po novom písm. d) ale malo by ísť o nové písm. c). Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) Všeobecne k čl. VII návrhu zákona ako celku Čl. VII návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „AML zákon“) navrhujeme vypustiť, a to z nasledovných dôvodov: - AML zákon bol od roku 2015 (t.j. v priebehu troch rokov) novelizovaný až 8-krát. Posledná zmena AML zákona bola vykonaná zákonom č. 52/2018 Z. z. s účinnosťou od 15. 03. 2018 (niektoré ustanovenia s posunutou účinnosťou až od 01. 11. 2018). Z uvedeného vyplýva, že pred necelými 5 mesiacmi bola vykonaná podstatná a rozsiahla novela AML zákona, ktorá mala za cieľ transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „IV. AML smernica“) do právneho poriadku SR. Predmetná novela AML zákona výrazným spôsobom zasiahla do nastaveného fungovania vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a zaviedla nové opatrenia proti praniu špinavých peňazí, ako aj nemalé množstvo povinností zaťažujúcich dotknuté osoby (napr. obligatórna identifikácia konečného užívateľa výhod; priebežné vedenie aktuálnych identifikačných údajov konečného užívateľa výhod v listinnej alebo elektronickej podobe a povinnosť ich uchovávania po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod; zaznamenávanie, či klient nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia, atď.). Uvedená výrazná zmena mala na podnikateľské prostredie výrazne negatívny vplyv, jednak v podobe zvýšenia nákladov na plnenie nových povinností, zvýšenia administratívnej náročnosti, ako aj v podobe časovej náročnosti oboznámenia sa s novou legislatívou a adaptovania sa na ňu. - Dňa 14. 05. 2018 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „V. AML smernica“). V zmysle čl. 4 V. AML smernice, majú členské štáty povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a opatrenia do 10. 01. 2020, a tak dosiahnuť súlad s uvedenou smernicou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa v blízkej budúcnosti odôvodnene predpokladá nevyhnutnosť a neodkladnosť ďalšej zmeny AML zákona, a to v podobe transpozície V. AML smernice do právneho poriadku SR, ktorá opätovne veľmi výrazne zasiahne do nastaveného a ako-tak fungujúceho režimu ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v SR. Máme za to, že s ohľadom na vyššie uvedené, je absolútne neúčelné, iracionálne a proti akejkoľvek logike prijímať ďalšiu novelu AML zákona, ktorá nie je bezpodmienečne nutná, a tým opätovne, v rámci jedného kalendárneho roka už druhý krát, vystaviť podnikateľské prostredie opakovanému neadekvátnemu tlaku spočívajúceho v adaptovaní sa na novú právnu úpravu v neprimerane krátkom čase, ba dokonca ešte predtým než všetky ustanovenia poslednej novely nadobudli účinnosť. Zároveň si dovolíme upriamiť pozornosť predkladateľa na to, že novelizácia jedného právneho predpisu v tak neprimerane krátkych intervaloch za sebou je v rozpore s akoukoľvek predvídateľnosťou práva a princípom právnej istoty, ktoré sú imanentnými piliermi, na ktorých stojí právny štát. Máme za to, že uvedomelý zákonodarca by pri prijímaní nových, ako aj pri zmene existujúcich legislatívnych pravidiel mal rešpektovať legitímne očakávania občanov spojené s istotou právneho prostredia a pristupovať citlivo k riešeniu otázky dôvery občana v predchádzajúci právny stav. Okrem absolútnej neúčelnosti a iracionality navrhovanej novelizácie AML zákona si dovoľujeme ďalej poukázať na nižšie uvedené skutočnosti: - navrhované znenie neprimerane širokospektrálne rozširuje okruh osôb, ktoré budú považované a identifikované ako konečný užívateľ výhod v porovnaní s definičným vymedzením konečného užívateľa výhod obsiahnuté v IV. AML smernici. Obhliadnuc od faktu, že znenie navrhovanej zmeny § 6a ods. 3 AML zákona je zmätočné, neurčité a v aplikačnej praxi objektívne nevykonateľné, máme za to, že v prípade prijatia takejto právnej úpravy by definícia konečného užívateľa výhod bola v našom právnom poriadku transponovaná výrazne prísnejším spôsobom ako to predpisuje IV. AML smernica, ba dokonca v rozpore s ňou. Samotná podstata vymedzenia inštitútu „konečný užívateľ výhod“ je obsiahnutá v čl. 3 ods. 6. IV. AML smernice, a to spôsobom, že sa jedná (i) o akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda právny subjekt (napr. v podobe vlastníctva priameho alebo nepriameho podielu) alebo nad ním vykonáva kontrolu (napr. v podobe práva ustanoviť/vymenovať/odvolať štatutárny, riadiaci alebo dozorný orgán, resp. ich členov) alebo (ii) o fyzickú osobu, v mene ktorej obchodná spoločnosť transakciu alebo činnosť vykonáva. Z uvedeného vyplýva, že za konečného užívateľa výhod by mala byť posudzovaná fyzická osoba, ktorá z pôsobenia v danej spoločnosti v konečnom dôsledku profituje, t.j. dosahuje určitú výhodu. Takouto výhodou pritom môže byť jednak (i) majetkový prospech (t.j. podiel na zisku - dividenda, podiel na likvidačnom zostatku, zhodnotenie obchodného podielu, príjem z nejakého druhu závislej činnosti) alebo (ii) prospech, v podobe ovplyvňovania podnikateľských rozhodnutí spoločnosti, aby spoločnosť, resp. jej členovia konali určitým želaným spôsobom. Máme za to, že akákoľvek zmena v definícii konečného užívateľa výhod by teda mala byť podrobená vyššie uvedenému testu – t. j. či „nový“, v dôsledku zmenenej definície „vzniknuvší“ konečný užívateľ výhod získava niektorú z uvedených výhod. - navrhované znenie výrazne zasahuje do ústavou zaručených práv a slobôd fyzických osôb, a to tým, že podľa návrhu predkladateľa o konanie spoločným postupom pôjde vždy medzi blízkymi osobami , pokiaľ sa nepreukáže opak. Uvedené tak indikuje, že samotná existencia rodinných alebo príbuzenských väzieb by bez ďalšieho mala predstavovať spoločné konanie takýchto osôb, čo je samozrejme proti akejkoľvek logike a zároveň takýto predpoklad vykazuje znaky protizákonnosti. Je absolútne neprípustné, aby právny predpis v modernom právnom štáte zavádzal podobný predpoklad, pričom si dovoľujeme poukázať na jednoduchý prípad z praktického života: je možné spravodlivo tvrdiť, že rozvedení manželia (blízke osoby), ktorí majú trvalo rozvrátené vzťahy, ktorí sa tri roky súdili o zverejnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z nich, konajú spoločným postupom? Obávame sa, že takýto predpoklad sa nezakladá na skutočnosti a zasahuje do ústavou zaručených základných práv a slobôd dotknutých osôb. Zároveň si v tejto súvislosti dovoľujeme poukázať na negatívnu dôkaznú teóriu spočívajúcu v tom, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť), nakoľko preukazovanie negatívnej skutočnosti je objektívne nemožné; - navrhované znenie objektívne znemožňuje hodnoverné vyhodnotenie a identifikovanie okruhu konečných užívateľov výhod, nakoľko pri naplnení kontextu navrhovaného znenia § 6 ods. 3 AML zákona, na zistenie, či niekto dlhodobo spoločne podniká s ďalšou osobou v aspoň jednej inej obchodnej spoločnosti bude nevyhnutne potrebovať súčinnosť tretích osôb, resp. štatutárnych orgánov v iných obchodných spoločnostiach, pričom tieto tretie osoby, resp. štatutárne orgány nikde nemajú zavedenú povinnosť poskytnutia súčinnosti na účely identifikácie konečného užívateľa výhod, t.j. takúto súčinnosť nie je objektívne možné nijakým spôsobom vynucovať. Dovoľujeme si upriamiť pozornosť na fakt, že napr. pri akciových spoločnostiach, je zoznam akcionárov neverejný a o údajoch obsiahnutých v ňom majú subjekty povinnosť zachovávať mlčanlivosť; - navrhované znenie je v rozpore so zámerom predkladateľa. Z dôvodovej správy k návrhu vyplýva, že zámerom predkladateľa je posilnenie právnej istoty vo vzťahu k určeniu konania spoločným postupom, a to zavedením fikcie spočívajúcej v tom, že za konanie spoločným postupom sa považuje vždy postup medzi vymenovanými subjektmi, pokiaľ sa nepreukáže opak. V danom prípade sa zavádza vyvrátiteľná právna domnienka (t.j. nejde o zavedenie fikcie = nevyvrátiteľnej právnej domnienky, ako to predkladateľ nesprávne uvádza v dôvodovej správe), ktorej preukázanie by zaťažovalo podľa všetkého oprávnenú osobu, resp. partnera verejného sektora (i keď táto skutočnosť nie je explicitne v predmetnom ustanovení uvedená); - navrhované znenie konania spoločným postupom je objektívne nevykonateľné, nakoľko o konanie spoločným postupom by išlo, okrem iného, vždy medzi blízkymi osobami, spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami a ich rodinnými príslušníkmi, avšak dovoľujeme si uviesť, že v zákone o RPVS, ako aj v AML zákone absentuje ustanovenie, ktoré by pojem „rodinný príslušník“ definovalo. Osobitné právne predpisy ako napr. Zákonník práce, zákon o pobyte cudzincov, alebo zákon o sudcoch a prísediacich, síce pojem rodinného príslušníka upravujú, tento je však v každom z týchto zákonov iný a teda používaný a vykladaný len na účely konkrétneho zákona. Navrhované znenie je tak v predmetnej časti neurčité a teda v aplikačnej praxi objektívne nevykonateľné. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) bodu 5, § 2 ods. 1 písm. b) V § 2 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: „b) verejným podnikom právnická osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a 1. ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, alebo 2. ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, alebo 3. v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu,“ ALTERNATÍVNE: „b) verejným podnikom právnická osoba, ktorá je subjektom verejného práva 4a),“ Vkladá sa nová poznámka pod čiarou: 4a) § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka. Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená c) až e). Odôvodnenie: Navrhujeme, aby ako verejný podnik bola zadefinovaná právnická osoba spôsobom ako sa navrhuje v novele zákona avšak s tým, že pôjde len o právnickú osobu, ktorá bola zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter. Máme za to, že ak sa má prijať definícia akéhosi verejného podniku, mala by táto definícia spĺňať podmienku istého odôvodneného verejného záujmu resp. nakladania s verejnými zdrojmi. Navrhuje sa použitie už jestvujúcej a osvedčenej právnej úpravy obsiahnutej už v existujúcich právnych predpisoch. Obchodný zákonník upravuje definíciu subjektu verejného práva vo svojom paragrafe 261 ods. 2 až 5, pričom túto definíciu prevzal aj zákon o verejnom obstarávaní, ktorý podobne určuje rozsah definície verejného obstarávateľa. Zúžením časti definície by sem legitímne patrila právnická osoba, v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu avšak, vyňali by sa podnikateľské subjekty zriadené za účelom dosahovania zisku, ktoré pôsobia v rozvinutom trhovom prostredí a sú vystavené trhovému prostrediu a hospodárskej súťaži. V navrhovanej definícii by mali byť obsiahnuté len tie právnické osoby, ktoré boli založené alebo zriadené na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter. Považujeme totiž za rozporné s Ústavou (v dôsledku neodôvodnenej diskriminácie), aby subjekty – podnikatelia pri hospodárskej súťaži boli členené na dve skupiny s rôznymi povinnosťami. Účelom podnikateľov je totiž dosahovať zisk. Ak by prešla novela v navrhovanom znení, dochádzalo by ku zvýhodňovaniu jednej skupiny podnikateľov pred druhou skupinou. Zo skutočnosti, že štát má významný vplyv pri kreovaní orgánov v istej skupine podnikateľov, vyplývajú zo zákona v súčasnom ale aj navrhovanom znení povinnosti, ktoré jednu skupinu znevýhodňujú a diskriminujú v podnikaní. Zákon pod hrozbou sankcií ukladá jednej skupine spoločností povinnosť vstupovať do vymedzených zmluvných obchodných vzťahov s tretími osobami iba za podmienky, že tieto osoby sú zapísané v registri partnerov verejného sektora podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. So zápisom do registra partnerov verejného sektora je spojená administratívna záťaž, ako aj finančné náklady, ktoré nie sú pre všetkých partnerov akceptovateľné, najmä ak vedia získať porovnateľné plnenie aj bez registrácie. Tieto náklady sa odhadujú aj na niekoľkotisíc eur ročne. A samotná registrácia nie je procesom jednorazovým, ale procesom, ktorý je potrebné v zákonom určených časových intervaloch opakovať. Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť, už aj za relatívne krátke obdobie účinnosti Zákona prinieslo negatívne reakcie zmluvných partnerov. V zmysle ustanovení predmetného zákona sa musia registrovať do registra partnerov verejného sektora aj väčší obchodní partneri, hospodársky významní obchodní partneri. Po prijatí zákona nastala situácia, že títo obchodní partneri uvažujú nad zmenou doterajších partnerov ako zmluvného partnera s cieľom vyhnúť sa administratívnej a finančnej záťaži spojenej s registráciou v zmysle zákona. Ustanovenia zákona vytvárajú pre spoločnosti diskriminačné postavenie voči iným dodávateľom resp. podnikateľským subjektom, na ktorých sa zákon nevzťahuje. Dochádza tým k znevýhodňovaniu ich postavenia v konkurenčnom boji na trhu a v hospodárskej súťaži, ktoré je možné považovať za zásah do slobody podnikania. Plne podporujeme zámer, ktorý je zákonom sledovaný, ako bol tento verejne prezentovaný. Potreba poznania konečných užívateľov výhod pri zmluvných vzťahoch právnických a fyzických osôb so štátnymi subjektmi je legitímna. Sme však presvedčení, že realizácia uvedeného zámeru nemá zasahovať do podnikateľského prostredia tak, že znevýhodní časť podnikateľov voči ostatným konkurentom podnikajúcim v rovnakej oblasti. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) bodu 7 a 8, § 2 ods. 3 a 4 Alternatíva 1: V čl. I, bode, v ustanovení § 2 ods. 3 navrhujeme na koniec doplniť text: „v kalendárnom roku“. V čl. I, bode, v ustanovení § 2 ods. 4 navrhujeme vypustiť písm. e) až h). Navrhujeme ponechať časovú lehotu jedného kalendárneho roka pre určenie celkovej hodnoty čiastkových a opakujúcich sa plnení zo zmluvy. Sledovanie časových období podľa trvania zmluvy je vzhľadom na variabilitu zmluvných vzťahov pomerne komplikované, v praxi môže spôsobovať komplikácie a zároveň je ťažšie kontrolovateľné. Určením jednoročnej lehoty odpadá potreba stanoviť ďalšie interpretačné pravidlá tak ako sú navrhnuté v pís. e) až h). Alternatíva 2: Navrhujeme v čl. I, bode 8, do ustanovenia § 2 ods. 4 písm. f) na koniec doplniť text: „ak môže dôjsť k opakovanému predĺženiu zmluvy a celková doba trvania zmluvy by mohla byť dlhšia ako päť rokov, platí, že zmluva sa uzatvára na päť rokov od jej účinnosti,“ Odôvodnenie: Uplatní sa obdobné pravidlo ako pri zmluvách na dobu neurčitú, kde sa zavádza fikcia, že zmluva trvá päť rokov. Navrhujeme v čl. I, bode 8, do ustanovenia § 2 ods. 4 písm. j) na koniec doplniť text: „alebo 3“: Odôvodnenie: Aj na základe čiastkovej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy môžu byť poskytnuté opakované alebo čiastkové plnenia, preto by sa mala zohľadňovať nielen hodnota pre jednorazové plnenia, ale aj hodnota stanovená pre opakované a čiastkové plnenia podľa § 2 ods. 3 zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) Bodu 15, § 4 ods. 2 písm. d) Nesúhlasíme s tým, aby súčasťou údajov o konečnom užívateľovi výhod boli aj rodné číslo, druh a číslo dokladu totožnosti. Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby sa do registra zapisoval aj rodné číslo, druh a číslo dokladu totožnosti konečného užívateľa výhod. Navrhovaná zmena bude mať za následok zvýšenie počtu prípadov oznamovania a zapisovania zmien zapísaných údajov do registra partnerov verejného sektora, keďže pri čísle a druhu dokladu totožnosti môžu zmeny nastať oveľa častejšie, ako je to v prípade ostatných údajov zapisovaných do registra (napr. v dôsledku straty alebo odcudzenia dokladu alebo exspirácie platnosti v dôsledku uplynutia doby platnosti dokladu a pod.). So zvýšeným počtom takýchto prípadov je spojená aj zvýšená administratíva a zvýšené náklady na strane partnerov verejného sektora, čo bude mať v konečnom dôsledku negatívny dopad na partnera verejného sektora. Okrem toho nie je zrejmé, aký skutočný význam má mať zapisovanie týchto údajov do registra partnerov verejného sektora, keďže do iného registra (obchodného, živnostenského, registra právnických osôb a pod.) sa tieto údaje v súčasnosti nezapisujú. Naopak, pri minimálnom význame zapisovania týchto údajov by prichádzalo k neúmerne zvýšenému obmedzeniu súkromia dotknutých osôb zverejnením ďalších citlivých osobných údajov. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K čl. I bod 42. návrhu zákona V § 26 ods. 2 navrhujeme slová „najneskôr do 31. marca 2019“ nahradiť slovami „najneskôr do 30. júna 2019“. Odôvodnenie: Zabezpečenie zosúladenia zapísaných údajov o končených užívateľoch výhod podľa § 4 ods. 2 písm. d) navrhujeme posunúť do 31.5.2019. Máme za to, že zabezpečenie zosúladenia do konca marca je praktického hľadiska nerealizovateľné. Predmetná povinnosť výrazne zaťaží aj oprávnené osoby, ktorými sú daňoví poradcovia či audítori, pričom práve v danom období vrcholí tzv. „daňová sezóna“. Javí sa preto výrazne prijateľnejšie posunutie lehoty v nami navrhovanom znení. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) Bodu 15, § 4 Ods. 2 písm. d) Navrhujeme doplniť pred slová „sú súčasťou neverejnej časti registra“ slová „a okolnosti, pre ktoré oprávnená osoba neuviedla adresu trvalého pobytu konečného užívateľa výhod“. Predpokladáme, že aj uvedenie okolnosti, pre ktoré oprávnená osoba neuviedla adresu trvalého pobytu konečného užívateľa výhod, môže ísť o citlivé informácie, a preto je z nášho pohľadu vhodnejšie tieto informácie neuvádzať vo verifikačnom dokumente, ktorý je súčasťou verejnej časti registra. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) Bodu 15, § 4 ods. 2 písm. d) Z návrhu (ani z AML zákona) nie je zrejmé, čo sa považuje za „údaje, ktoré zakladajú postavenie končeného užívateľa výhod“. Má sa tým na mysli odkaz na konkrétny odsek a písmeno § 6a AML zákona? Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail