LP/2018/567 Zákon z ... 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
z ... 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Aliancia Fair-play (Aliancia Fair-play) čl. I bodu 33 Žiadame vypustiť z návrhu čl. I bod 33 Navrhované ustanovenie zákona čiastočne posilňuje postavenie podávateľa kvalifikovaného podnetu s tým, že zároveň umožňuje súdu ukladanie trov s odkazom na Civilný mimosporový poriadok. Takto formulovaný návrh by mohol priniesť oslabenie verejnej kontroly, ktorá je podstatou pre naplnenie zmyslu a účelu zákona. Najmä v prípade aktivistov a mimovládnych organizácií môže toto navrhované ustanovenie odradiť od podania kvalifikovaného podnetu ak zaregistrujú nezrovnalosti v registri partnerov verejného sektora. Vzhľadom na počet podaných podnetov nie je zrejmá ani potreba zaviesť takúto povinnosť. Náklady, ktoré by mohli vzniknúť štátu sú pritom nepomerne nižšie, ako riziko oslabenia verejnej kontroly údajov uvedených v registri. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 21 V navrhovanom § 9 ods. 1 navrhujeme vypustiť slová „alebo k akejkoľvek zmene vlastníckej alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora bez ohľadu na zmenu osoby konečného užívateľa výhod“ a upraviť lehotu nasledovne „do 60 dní odo dňa, kedy sa oprávnená osoba o zmene dozvie“. Pokiaľ nedôjde k úprave lehoty, čo považuje za zásadné, navrhujeme vypustiť ručenie oprávnenej osoby za sankciu uloženú pre neoznámenie zmeny v uvedenej lehote podľa § 13 ods. 1 a 5. Ďalej navrhujeme, aby pri tejto a akejkoľvek inej lehote, ktorá je stanovená pre oprávnenú osobu alebo partnera verejného sektora, bolo doplnené pravidlo, že lehota sa považuje za zachovanú, ak oprávnená osoba odošle príslušné podanie elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky registrujúceho orgánu. Odôvodnenie: Oznamovanie zmeny vo vlastníckej a riadiacej štruktúre, ktorá nemá vplyv na zmenu končeného užívateľa výhod, považuje za administratívne, procesne a nákladovo veľmi náročné bez dosiahnutia účelu zákona, t.j. zverejnenia údajov o konečnom užívateľovi výhod. Pojmy riadiaca a vlastnícka štruktúra nemajú zákonnú definíciu, takže sa otvára priestor na rôznorodé posudzovanie takejto zmeny. Nie je zrejmý ani procesný postup, nakoľko nejde o návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a len verifikačný dokument nie je možné priložiť. Dôsledky nedodržania 60 dňovej lehoty odo dňa zmeny sú prísne (sankcia, výmaz z registra a navrhovaná nemožnosť zápisu po dobu troch rokov) a lehotu môže byť často náročné dodržať, aj s ohľadom na problémy elektronického doručovania. Preto navrhujeme, aby pri všetkých lehotách bolo podanie považované za vykonané momentom odoslania do elektronickej schránky, o čom odosielateľ dostáva oficiálnu notifikáciu. Ešte aj v týchto dňoch sa stáva, že medzi odoslaním podania a doručením registrujúcemu orgánu prejde niekoľko pracovných dní, pričom tento stav nevie oprávnená osoba ovplyvniť, ale nesie zaň veľké riziko. Niektoré iné predpisy, neprenášajú technické problémy na účastníkov, napr. § 27 ods. 5 daňového poriadku. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) K bodu 12, § 2 ods. 5, písm. h) Navrhujeme v čl. I, bode 12, v ustanovení § 2 ods. 5 písm. h) nahradiť spojku „a“ spojkou „alebo“ a slová „pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku“ nahradiť textom „v rozsahu predmetu podnikania verejného podniku“. Odôvodnenie: Pri použití gramatického výkladu predmetného ustanovenia máme za to, že podmienky uvedené v predmetnom ustanovení je potrebné chápať kumulatívne, t.j. musí ísť o plnenie prijaté od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a zároveň musí ísť o plnenie v rámci hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku. Ak je kumulatívne nastavenie podmienok úmyslom tvorcu novely, zastávame názor, že v praxi môžu vznikať ťažkosti pri posudzovaní niektorých transakcií, či ich možno zahrnúť pod plnenie hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku. Zároveň podotýkame, že tak v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie ako aj v Doložke vybraných vplyvov je toto nastavenie podmienok uvádzané s použitím spojky „alebo“, čo ale nekorešponduje aktuálnej textácii návrhu novely a vzbudzuje otázku, či úmyslom tvorcu novely má byť kumulatívne alebo alternatívne nastavenie splnenia uvedených podmienok. Za najjednoduchšie riešenie považujeme nahradenie spojky „a“ spojkou „alebo“, čo by vyššie uvedené nejasnosti a možné aplikačné problémy odstránilo. Zároveň si dovolíme poukázať na to, že pojem „bežný obchodný styk“ nie sú v právnych predpisoch definované. O tom, že chápanie pojmu „bežný obchodný styk“ môže byť rôzne, svedčí aj dôvodová správa k návrhu zákona. V dôvodovej správe sa uvádza, že pod pojmom „bežný obchodný styk“ v danom kontexte treba rozumieť zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti verejného podniku zapísanej v obchodnom registri alebo inej úradnej evidencii s fyzickou osobou, ktorá nie je podnikateľom. Takéto chápanie nemá v právnej úprave žiadnu oporu. Ani zo zákona 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ani z iných právnych predpisov nevyplýva, že by sa za bežný obchodný styk považoval len vzťah, ktorej jednou zmluvnou stranou je fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona má byť pojem „hlavná ekonomická činnosť“ vykladaný vo svetle zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom každý subjekt môže mať v uvedenom registri zapísanú iba jednu ekonomickú činnosť ako hlavnú. Register právnických osôb tak môže byť dostatočný na štatistické účely, nezodpovedá však ekonomickej realite na trhu. Verejný podnik, ako akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, totiž obchoduje s inými subjektmi v bežnom obchodnom styku v konkurenčnom prostredí aj v iných oblastiach, ktoré sú štandardnou súčasťou jeho kľúčovej podnikateľskej činnosti (core business), ako je hlavná ekonomická činnosť zapísaná v registri právnických osôb. V záujme minimalizácie zásahov do bežnej podnikateľskej činnosti verejných podnikov, ako aj v záujme odstránenia možnej diskriminácie vybraných obchodných partnerov verejných podnikov navrhujeme výnimku rozšíriť aj na bežnú podnikateľskú činnosť verejných podnikov mimo ich hlavnej ekonomickej činnosti zapísanej v registri právnických osôb, a to na celý rozsah predmetu podnikania verejného podniku. Obdobná úprava je už v právnom poriadku stanovená pri zverejňovaní zmlúv podľa § 5a ods.2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) K bodu 2, § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod Navrhujeme ponechať pôvodné znenie, t.j. nevypustiť slová „štrukturálnych a investičných“. Odôvodnenie: Vypustenie uvedených slov bude mať za následok, že definícia partnera verejného sektora bude zahŕňať aj osoby, ktoré čerpajú prostriedky z európskych fondov, ktoré nemajú charakter štrukturálnych a investičných fondov, a to tak, že právna úprava sa rozširuje na akékoľvek fondy Európskej únie. Navrhovaná zmena ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod nie je v súlade s cieľom zákona a ide vysoko nad rámec tohto cieľa. Podľa dôvodovej správy k pôvodnému zneniu zákona jeho cieľom bolo legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. Navrhovanou zmenou však zákon stanovuje požiadavky na subjekt, ktorý prijal plnenie nie od štátu, ale priamo od Európskej únie, resp. jej orgánov alebo iných štruktúr, resp. na subjekt, ktorý je v právnom vzťahu ohľadom týchto prostriedkov nie so štátom, ale priamo s Európskou úniou, resp. jej orgánmi alebo štruktúrami. Požiadavky na subjekty, ktoré čerpajú prostriedky priamo z fondov Európskej únie v rámci procesu, do ktorého nie je zainteresovaný štát, upravujú príslušné právne akty Európskej únie (nariadenia, napr. nariadenie 1316/2013 o vytvorení Nástroja na prepájanie Európy, nariadenie 966/2012 a pod.), príslušné výzvy na predkladanie návrhov a žiadostí o udelenie grantov a zmluvy o poskytnutí grantu, ktoré orgány Európskej únie uzatvárajú s úspešnými predkladateľmi žiadosti o udelenie finančnej pomoci – grantu, pričom tieto európske právne akty nevytvárajú priestor a ani neukladajú členským štátom povinnosť zakomponovať do svojej vnútroštátnej legislatívy osobitné požiadavky na príjemcov finančnej pomoci. Okrem toho, ak by národná legislatíva kládla v súvislosti s prijatím finančnej pomoci príjemcom finančnej pomoci priamo od Európskej únie ďalšie požiadavky alebo povinnosti nad rámec požiadaviek stanovených právom Európskej únie, takýto príjemcovia by boli znevýhodnení oproti príjemcom z iných krajín, ktorých národná legislatíva takéto požiadavky neobsahuje, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať za následok nerovnosť v právach a hlavne povinnostiach príjemcov takejto finančnej pomoci. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) K bodu 5, § 2 ods. 1 písm. b) V čl. I bode 5 navrhujeme zmeniť § 2 ods. 1 písm. b) takto: „b) verejným podnikom právnická osoba, ktorá je subjektom verejného práva4a),“ Vkladá sa nová poznámka pod čiarou: 4a) § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka Odôvodnenie: Pôvodný zámer zákona o registri partnerov verejného sektora, vyjadrený v dôvodovej správe z roku 2016, bol definovať partnera verejného sektora tak, aby jednotiacim znakom jednotlivých definícii partnera verejného sektora bol prvok spočívajúci v nakladaní s verejnými zdrojmi. Výpočet právnických osôb, ktorý je teraz zhrnutý do definície verejného podniku je obdobný výpočtu právnických osôb v definícii subjektu verejného práva podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka. Predpokladáme teda, že zámerom bolo prevziať tento výpočet do zákona o registri partnerov verejného sektora. Odstránením podstatného definičného atribútu subjektu verejnej správy - atribútu, že právnická osoba bola „založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter“ spôsobilo, že sa verejným podnikom v zmysle zákona o registri partnerov verejného sektora stali aj osoby, ktoré podnikajú v konkurenčnom prostredí a s verejnými zdrojmi nenakladajú. Ide napr. o právnické osoby, v ktorých štát vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov riadiaceho alebo kontrolného orgánu bez toho, aby takúto právnickú osobu financoval alebo v nej mal kontrolu. Domnievame sa, že takéto široké vymedzenie nie je žiadúce predovšetkým preto, lebo v týchto prípadoch (pokiaľ nie sú splnené niektoré ďalšie atribúty verejného podniku) nedochádza k nakladaniu s verejnými zdrojmi a postavenie týchto obchodných spoločností ako verejných podnikov môže sťažiť až ohroziť efektívne obstarávanie tovarov, služieb a prác, pretože ich dodávatelia sa musia registrovať v registri partnerov verejného sektora a identifikovať svojich konečných užívateľov výhod. Vzhľadom na špecifický charakter niektorých tovarov a služieb povinnosť registrovať sa v registri partnerov verejného sektora znižuje počet potenciálnych dodávateľov, resp. celkom ohrozuje obstaranie. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 18 V navrhovanom ustanovení § 4 ods. 7 navrhujeme, aby sa namiesto trvalého pobytu dotknutých osôb zapisoval údaj o sídle partnera verejného sektora aj vtedy, ak osoba zapísaná v obchodnom alebo podobnom registri nezapisuje svoj trvalý pobyt podľa príslušného práva daného štátu. Za slová „blízkych osôb“ teda navrhujeme doplniť „alebo ak sa údaj o trvalom pobyte nezapisuje do obchodného alebo obdobného registra podľa príslušného práva daného štátu, v ktorom je konečný užívateľ výhod alebo osoba zapisovaná do registra namiesto konečného užívateľa výhod zapísaná.“ Odôvodnenie: v niektorých zahraničných úpravách členovia orgánov obchodných spoločností nezapisujú svoj trvalý pobyt do obchodného registra. Aktuálne navrhované výnimky iba na prípady ohrozenia života alebo osobnosti a ich preukázanie je veľmi prísne. Domnievame sa, že údaje o adrese má slúžiť na identifikáciu a kontaktnosť zapísaných osôb, čo je splnené aj zapísaním údaju, ktorý sa bežne zverejňuje v obchodnom registri v danej krajine, resp. sídla partnera verejného sektora. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) K bodu 7 a 8, § 2 ods. 3 a ods. 4 Alternatíva 1: V čl. I, bode, v ustanovení § 2 ods. 3 navrhujeme na koniec doplniť text: „v kalendárnom roku“. V čl. I, bode, v ustanovení § 2 ods. 4 navrhujeme vypustiť písm. e) až h). Navrhujeme ponechať časovú lehotu jedného kalendárneho roka pre určenie celkovej hodnoty čiastkových a opakujúcich sa plnení zo zmluvy. Sledovanie časových období podľa trvania zmluvy je vzhľadom na variabilitu zmluvných vzťahov pomerne komplikované, v praxi môže spôsobovať komplikácie a zároveň je ťažšie kontrolovateľné. Určením jednoročnej lehoty odpadá potreba stanoviť ďalšie interpretačné pravidlá tak ako sú navrhnuté v pís. e) až h). Alternatíva 2: Navrhujeme v čl. I, bode 8, do ustanovenia § 2 ods. 4 písm. f) na koniec doplniť text: „ak môže dôjsť k opakovanému predĺženiu zmluvy a celková doba trvania zmluvy by mohla byť dlhšia ako päť rokov, platí, že zmluva sa uzatvára na päť rokov od jej účinnosti,“ Odôvodnenie: Uplatní sa obdobné pravidlo ako pri zmluvách na dobu neurčitú, kde sa zavádza fikcia, že zmluva trvá päť rokov. Navrhujeme v čl. I, bode 8, do ustanovenia § 2 ods. 4 písm. j) na koniec doplniť text: „alebo 3“: Odôvodnenie: Aj na základe čiastkovej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy môžu byť poskytnuté opakované alebo čiastkové plnenia, preto by sa mala zohľadňovať nielen hodnota pre jednorazové plnenia, ale aj hodnota stanovená pre opakované a čiastkové plnenia podľa § 2 ods. 3 zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl.I bod 5 V ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) body 1. až 3. navrhujeme doplniť výnimku z pojmu verejný podnik tak, že za takýto podnik sa nepovažuje právnická osoba, ktorá je financovaná, kontrolovaná alebo ovládaná právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorou je samosprávna profesijná organizácia podľa osobitných predpisov. Odôvodnenie: samosprávne profesijné organizácie nie sú financované z verejných zdrojov, ale členských príspevkov. Organizácie môžu a majú založené obchodné spoločnosti, ktoré by bez doplnenia výnimky spadli pod pojem „verejný podnik“ a pri vykonávaní inej ako hlavnej činnosti v rámci bežného obchodného styku, by sa vyžadovala od ich zmluvných partnerov registrácia, čo nie je účelom zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K Čl. I bod 31 návrhu - § 11 ods. 8 (podľa návrhu § 11 ods. 11) zákona o RPVS V § 11 ods. 11 zákona navrhujeme predĺžiť lehotu z 15 na 30 dní: „Konečný užívateľ výhod je povinný do 30 dní, odkedy sa dozvedel, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, oznámiť partnerovi verejného sektora, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod, a oznámenie doručiť aj oprávnenej osobe zapísanej v registri....“ Odôvodnenie: V prípade zahraničnej spoločnosti je lehota neprimerane krátka. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) Čl. I bod 38 Ustanovenie navrhujeme vypustiť. V prípade neakceptovania, znížiť zákaz na max. 1 rok., prípadne od neho upustiť, ak nastane účinná ľútosť. Odôvodnenie: výmaz z registra môže mať existenčné následky, napr. pre držiteľov licencií (energetické a pod.), ale aj pre spoločnosti, ktoré postupovali dobromyseľne, avšak nevyhodnotili všetky skutočnosti tak, ako sa neskôr v konaní rozhodne, že vyhodnotiť mali. Pri stave, kedy pojmy nie sú definované, ani ustálené, existuje veľké riziko „neúplného zápisu“ údajov v registri, navyše bez možnosti odvolania sa proti rozhodnutiu o výmaze. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K § 15 zákona o RPVS Navrhujeme vypustiť právo verejných subjektov odstúpiť od zmluvy, ak je partner verejného sektora viac ako 30 dní v omeškaní s povinnosťou zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby v prípade výmazu pôvodnej. Tento právny dôsledok je absolútne neprimeraný a najmä, ak nebude oprávnená osoba vyžadovaná, stane sa aj bezpredmetným. Navrhujeme § 15 upraviť nasledovne: „Dňom právoplatnosti rozhodnutia o výmaze podľa § 12 a pokute z dôvodov podľa § 13 ods. 2 vzniká účastníkovi zmluvy, ktorý poskytuje finančné prostriedky podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva podľa § 2 ods. 1 písm. a) druhého bodu, právo odstúpiť od zmluvy. (2) Ak nie je splnená povinnosť podľa § 11 ods. 2, nie je účastník zmluvy podľa odseku 1 v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva.“ Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Všeobecná zásadná pripomienka k návrhu ako celku Návrh zákona, predložený na predbežné pripomienkové konanie novelizuje, okrem iného, aj niektoré ustanovenia zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „AML zákon“). Dovoľujeme si upriamiť pozornosť predkladateľa na neefektívnosť a iracionalitu novelizácie AML zákona v súčasnom období, a to z nasledovných dôvodov: A. AML zákon bol od roku 2015 (t.j. v priebehu troch rokov) novelizovaný až 8-krát. Posledná zmena AML zákona bola vykonaná zákonom č. 52/2018 Z. z. s účinnosťou od 15. 03. 2018 (niektoré ustanovenia s posunutou účinnosťou až od 01. 11. 2018). Z uvedeného vyplýva, že pred necelými 5 mesiacmi bola vykonaná podstatná a rozsiahla novela AML zákona, ktorá mala za cieľ transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „IV. AML smernica“) do právneho poriadku SR. Predmetná novela AML zákona výrazným spôsobom zasiahla do nastaveného fungovania vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a zaviedla nové opatrenia proti praniu špinavých peňazí, ako aj nemalé množstvo povinností zaťažujúcich dotknuté osoby (napr. obligatórna identifikácia konečného užívateľa výhod; priebežné vedenie aktuálnych identifikačných údajov konečného užívateľa výhod v listinnej alebo elektronickej podobe a povinnosť ich uchovávania po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod; zaznamenávanie, či klient nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia, atď.). Uvedená výrazná zmena mala na podnikateľské prostredie výrazne negatívny vplyv, jednak v podobe zvýšenia nákladov na plnenie nových povinností, zvýšenia administratívnej náročnosti, ako aj v podobe časovej náročnosti oboznámenia sa s novou legislatívou a adaptovania sa na ňu. B. Dňa 14. 05. 2018 bola prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „V. AML smernica“). V zmysle čl. 4 V. AML smernice, majú členské štáty povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a opatrenia do 10. 01. 2020, a tak dosiahnuť súlad s uvedenou smernicou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa v blízkej budúcnosti odôvodnene predpokladá nevyhnutnosť a neodkladnosť ďalšej zmeny AML zákona, a to v podobe transpozície V. AML smernice do právneho poriadku SR, ktorá opätovne veľmi výrazne zasiahne do nastaveného a ako-tak fungujúceho režimu ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v SR. Máme za to, že s ohľadom na vyššie uvedené, je absolútne neúčelné, iracionálne a proti akejkoľvek logike prijímať ďalšiu novelu AML zákona, ktorá nie je bezpodmienečne nutná, a tým opätovne, v rámci jedného kalendárneho roka už druhý krát, vystaviť podnikateľské prostredie opakovanému neadekvátnemu tlaku spočívajúceho v adaptovaní sa na novú právnu úpravu v neprimerane krátkom čase, ba dokonca ešte predtým než všetky ustanovenia poslednej novely nadobudli účinnosť. Zároveň si dovolíme upriamiť pozornosť predkladateľa na to, že novelizácia jedného právneho predpisu v tak neprimerane krátkych intervaloch za sebou je v rozpore s akoukoľvek predvídateľnosťou práva a princípom právnej istoty, ktoré sú imanentnými piliermi, na ktorých stojí právny štát. Máme za to, že uvedomelý zákonodarca by pri prijímaní nových, ako aj pri zmene existujúcich legislatívnych pravidiel mal rešpektovať legitímne očakávania občanov spojené s istotou právneho prostredia a pristupovať citlivo k riešeniu otázky dôvery občana v predchádzajúci právny stav. Okrem absolútnej neúčelnosti a iracionality navrhovanej novelizácie AML zákona si dovoľujeme ďalej poukázať na nižšie uvedené skutočnosti: - navrhované znenie neprimerane širokospektrálne rozširuje okruh osôb, ktoré budú považované a identifikované ako konečný užívateľ výhod v porovnaní s definičným vymedzením konečného užívateľa výhod obsiahnuté v IV. AML smernici. Obhliadnuc od faktu, že znenie navrhovanej zmeny § 6a ods. 3 AML zákona je zmätočné, neurčité a v aplikačnej praxi objektívne nevykonateľné, máme za to, že v prípade prijatia takejto právnej úpravy by definícia konečného užívateľa výhod bola v našom právnom poriadku transponovaná výrazne prísnejším spôsobom ako to predpisuje IV. AML smernica, ba dokonca v rozpore s ňou. Samotná podstata vymedzenia inštitútu „konečný užívateľ výhod“ je obsiahnutá v čl. 3 ods. 6. IV. AML smernice, a to spôsobom, že sa jedná (i) o akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda právny subjekt (napr. v podobe vlastníctva priameho alebo nepriameho podielu) alebo nad ním vykonáva kontrolu (napr. v podobe práva ustanoviť/vymenovať/odvolať štatutárny, riadiaci alebo dozorný orgán, resp. ich členov) alebo (ii) o fyzickú osobu, v mene ktorej obchodná spoločnosť transakciu alebo činnosť vykonáva. Z uvedeného vyplýva, že za konečného užívateľa výhod by mala byť posudzovaná fyzická osoba, ktorá z pôsobenia v danej spoločnosti v konečnom dôsledku profituje, t.j. dosahuje určitú výhodu. Takouto výhodou pritom môže byť jednak (i) majetkový prospech (t.j. podiel na zisku - dividenda, podiel na likvidačnom zostatku, zhodnotenie obchodného podielu, príjem z nejakého druhu závislej činnosti) alebo (ii) prospech, v podobe ovplyvňovania podnikateľských rozhodnutí spoločnosti, aby spoločnosť, resp. jej členovia konali určitým želaným spôsobom. Máme za to, že akákoľvek zmena v definícii konečného užívateľa výhod by teda mala byť podrobená vyššie uvedenému testu – t. j. či „nový“, v dôsledku zmenenej definície „vzniknuvší“ konečný užívateľ výhod získava niektorú z uvedených výhod. - navrhované znenie výrazne zasahuje do ústavou zaručených práv a slobôd fyzických osôb, a to tým, že podľa návrhu predkladateľa o konanie spoločným postupom pôjde vždy medzi blízkymi osobami (§116 Občianskeho zákonníka), pokiaľ sa nepreukáže opak. Uvedené tak indikuje, že samotná existencia rodinných alebo príbuzenských väzieb by bez ďalšieho mala predstavovať spoločné konanie takýchto osôb, čo je samozrejme proti akejkoľvek logike a zároveň takýto predpoklad vykazuje znaky protizákonnosti. Je absolútne neprípustné, aby právny predpis v modernom právnom štáte zavádzal podobný predpoklad, pričom si dovoľujeme poukázať na jednoduchý prípad z praktického života: je možné spravodlivo tvrdiť, že rozvedení manželia (blízke osoby), ktorí majú trvalo rozvrátené vzťahy, ktorí sa tri roky súdili o zverejnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z nich, konajú spoločným postupom? Obávame sa, že takýto predpoklad sa nezakladá na skutočnosti a zasahuje do ústavou zaručených základných práv a slobôd dotknutých osôb. Zároveň si v tejto súvislosti dovoľujeme poukázať na negatívnu dôkaznú teóriu spočívajúcu v tom, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť), nakoľko preukazovanie negatívnej skutočnosti je objektívne nemožné; - navrhované znenie objektívne znemožňuje hodnoverné vyhodnotenie a identifikovanie okruhu konečných užívateľov výhod, nakoľko pri naplnení kontextu navrhovaného znenia § 6 ods. 3 AML zákona, na zistenie, či niekto dlhodobo spoločne podniká s ďalšou osobou v aspoň jednej inej obchodnej spoločnosti bude nevyhnutne potrebovať súčinnosť tretích osôb, resp. štatutárnych orgánov v iných obchodných spoločnostiach, pričom tieto tretie osoby, resp. štatutárne orgány nikde nemajú zavedenú povinnosť poskytnutia súčinnosti na účely identifikácie konečného užívateľa výhod, t.j. takúto súčinnosť nie je objektívne možné nijakým spôsobom vynucovať. Dovoľujeme si upriamiť pozornosť na fakt, že napr. pri akciových spoločnostiach, je zoznam akcionárov neverejný a o údajoch obsiahnutých v ňom majú subjekty povinnosť zachovávať mlčanlivosť; - navrhované znenie je v rozpore so zámerom predkladateľa. Z dôvodovej správy k návrhu vyplýva, že zámerom predkladateľa je posilnenie právnej istoty vo vzťahu k určeniu konania spoločným postupom, a to zavedením fikcie spočívajúcej v tom, že za konanie spoločným postupom sa považuje vždy postup medzi vymenovanými subjektmi, pokiaľ sa nepreukáže opak. V danom prípade sa zavádza vyvrátiteľná právna domnienka (t.j. nejde o zavedenie fikcie = nevyvrátiteľnej právnej domnienky, ako to predkladateľ nesprávne uvádza v dôvodovej správe), ktorej preukázanie by zaťažovalo podľa všetkého oprávnenú osobu, resp. partnera verejného sektora (i keď táto skutočnosť nie je explicitne v predmetnom ustanovení uvedená); - navrhované znenie konania spoločným postupom je objektívne nevykonateľné, nakoľko o konanie spoločným postupom by išlo, okrem iného, vždy medzi blízkymi osobami, spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami a ich rodinnými príslušníkmi, avšak dovoľujeme si uviesť, že v zákone o RPVS, ako aj v AML zákone absentuje ustanovenie, ktoré by pojem „rodinný príslušník“ definovalo. Osobitné právne predpisy ako napr. Zákonník práce, zákon o pobyte cudzincov, alebo zákon o sudcoch a prísediacich, síce pojem rodinného príslušníka upravujú, tento je však v každom z týchto zákonov iný a teda používaný a vykladaný len na účely konkrétneho zákona. Navrhované znenie je tak v predmetnej časti neurčité a teda v aplikačnej praxi objektívne nevykonateľné. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 2. Všeobecná zásadná pripomienka k materiálu ako celku Predkladaná novela Zákona, napriek tvrdeniam predkladateľa novely, neprináša očakávané zníženie ekonomickej a administratívnej záťaže, ako aj zníženie prehnanej prísnosti Zákona. Vo vzťahu k inštitútu oprávnenej osoby aplikačná prax jednoznačne potvrdila, že si oprávnené osoby účtujú za úkony podľa Zákona neprimerane vysoké odmeny, rádovo v stovkách eur za každý úkon. Novela Zákona však v tomto smere neprináša žiadnu reguláciu. Aplikačná prax zároveň nepotvrdila predpokladané prínosy inštitútu oprávnenej osoby pre transparentnosť v procese identifikácie konečných užívateľov výhod. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Zákon nepriniesol žiadne preukázateľné benefity oproti pôvodnej právnej úprave predmetnej problematiky cez register konečných užívateľov výhod. Negatívne dopady Zákona súvisiace najmä s prehnanou administratívnou a finančnou náročnosťou jeho aplikácie tak ostali nevyriešené. Napriek tvrdeniam predkladateľa novely Zákona o znižovaní administratívnej záťaže, tento v novele predkladá návrh na rozšírenie rozsahu zapisovaných údajov do registra partnerov verejného sektora. Návrh zákonodarcu na zapisovanie ďalších údajov do registra: rodné číslo, druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod považujeme za nadbytočné, nakoľko už podľa aktuálne platného právneho stavu sa do registra zapisujú o konečnom užívateľovi výhod údaje, ktorého ho jednoznačne identifikujú. Doplnenie ďalších údajov do registra pritom oprávnené osoby neurobia zadarmo. Ide tak len o ďalší neodôvodnený náklad, ktorý prináša Zákon pre hospodárske subjekty. V prípade uvádzania údajov, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa navrhovaného znenia § 4 ods. 2 písm. c) ide o zbytočnú duplicitu v poskytovaných údajoch, nakoľko predmetné údaje je oprávnená osoba povinná uviesť ako súčasť procesu identifikácie konečného užívateľa výhod podľa § 11 ods. 5 novely Zákona v nadväznosti na § 6a zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu vo verifikačnom dokumente. Za absolútne nadbytočnú považujeme novú povinnosť zapisovať do registra partnerov verejného sektora aj organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby. Organizačná zložka pritom nemôže mať iných konečných užívateľov výhod ako materská spoločnosť. Samotné MS SR pritom na svojej internetovej stránke v sekcii často kladené otázky k registru partnerov verejného sektora uvádza: „Ak ide o právnickú osobu, ktorá na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom organizačnej zložky, do registra sa zapisuje zahraničná právnická osoba. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a nemôže byť partnerom verejného sektora.“ Vzniká tak podozrenie, že zákonodarca len účelovo rozširuje okruh úkonov, za ktoré si môžu oprávnené osoby účtovať nemalé sumy. Navrhujeme, aby v prípade, ak je do registra partnerov verejného sektora zapísaná materská spoločnosť, bola táto oslobodená od povinnosti zapisovať do registra aj organizačnú zložku. Za šikanóznu považujeme novú povinnosť oznamovať oprávnenej osobe a zapisovať do registra akúkoľvek zmenu vlastníckej alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora a to bez ohľadu na to, či táto zmena má alebo nemá vplyv na zmenu osoby konečného užívateľa výhod. V praxi tak môže dôjsť k situácii, keď partner verejného sektora bude musieť do registra zapisovať aj absolútne nepodstatné zmeny vo svojej vlastníckej štruktúre, ako napr. ak akcionár partnera verejného sektora, ktorý drží jednu akciu z niekoľko stovák akcií túto predá inej osobe. Napriek tomu, že ide o absolútne nepodstatnú zmenu vlastníckej štruktúry bez akéhokoľvek dopadu na konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora, tento bude musieť za tento úkon zaplatiť oprávnenej osobe stovky eur. V prípade akciových spoločností so stovkami až tisíckami drobných akcionárov je objektívne nemožné nahlasovať do registra každú zmenu vo svojej akcionárskej štruktúre. Zároveň je neakceptovateľné, aby bola akciová spoločnosť ekonomicky zlikvidovaná cez výmaz z registra a to len z dôvodu, že včas neoznámi zmenu vo vlastníctve napr. jednej akcie. Ide o absurdnú a nezmyselnú požiadavku, ktorej dôsledkom bude extrémny nárast nákladov na úkony oprávnených osôb spojených s oznamovaním týchto bezpredmetných zmien do registra. Predkladateľ novely Zákona tak prináša legislatívne krytie pre výrazné rozšírenie biznisu oprávnených osôb so zabezpečovaním povinností podľa Zákona a núti hospodárske subjekty, aby museli zo zákona tento biznis financovať. Prax pritom jednoznačne preukázala, že v prípade výšky poplatkov za úkony oprávnených osôb v súvislosti so zabezpečovaním povinností vyplývajúcich partnerom verejného sektora zo Zákona regulačná sila trhu a konkurenčného boja nefunguje. Novú povinnosť považujme za absolútne neúčelnú a v rozpore s tvrdením zákonodarcu, že cieľom novely Zákona je zníženie ekonomickej záťaže a požadujeme v tomto prípade ponechanie doterajšej právnej úpravy. Napriek svojim tvrdeniam, zákonodarca prináša v novele Zákona viacero inštitútov, ktoré v skutočnosti výrazne zvýšia administratívne a ekonomické zaťaženie partnerov verejného sektora. Žiadame predkladateľa novely Zákona, aby túto povinnosť z novely vypustil. Navrhovaná novela Zákona neprináša ani všeobecne požadované zmiernenie extrémnej prísnosti Zákona, keď aj za drobné porušenia Zákona, napr. neoznámenie zmeny adresy trvalého pobytu konečného užívateľa výhod alebo osoby zapisovanej namiesto konečného užívateľa výhod včas, tento stanovuje sankcie s likvidačným dopadom na partnera verejného sektora. Neoznámenie zmeny adresy trvalého pobytu v stanovenej lehote nie je pritom možné považovať za také narušenie účelu Zákona, za ktoré by mal byť partner verejného sektora vystavený ekonomickej likvidácii, ktorú výmaz z registra pre väčšinu hospodárskych subjektov predstavuje. Prehnanú prísnosť Zákona zvýrazňuje aj skutočnosť, že proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie je prípustný opravný prostriedok. Ide pritom o vážny rozpor ustanovenia § 12 ods. 7 Zákona s princípom právnej istoty, nakoľko toto ustanovenie jednak, - v prípade konania o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri začatého napr. z podnetu tretej osoby, prenáša dôkazné bremeno na partnera verejného sektora (dôkazné bremeno teda neznáša ten, kto napr. aj z účelových dôvodov spochybňuje pravdivosť zápisu, ale vždy partner verejného sektora), - ale ani nijakým spôsobom bližšie nešpecifikuje, čo sa považuje za „hodnoverné“ preukázanie pravdivosti zápisu, čo len zvyšuje právnu neistotu partnera verejného sektora. Zákon tým registrujúcemu orgánu poskytuje ničím neobmedzený priestor pre svojvoľnú úvahu, čím vytvára neakceptovateľný priestor pre účelové rozhodovanie a to v tak závažnej veci, ako je možná ekonomická likvidácia partnera verejného sektora v dôsledku jeho výmazu z registra. Tým, že Zákon v § 12 ods. 7, v tak závažnej veci, ako je rozhodnutie o výmaze z registra, nepripúšťa možnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu o výmaze z registra, Zákon partnerovi verejného sektora berie možnosť brániť sa cestou opravného prostriedku proti možným účelovým alebo potenciálne nesprávnym rozhodnutiam registrujúceho orgánu o výmaze z registra. Takúto právnu úpravu považujeme za obzvlášť závažný zásah do práv partnerov verejného sektora, zakladajúci až protiústavnosť dotknutého ustanovenia. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že výmaz z registra znamená pre väčšinu veľkých spoločností a to zvlášť stavebných spoločností, prakticky ekonomickú likvidáciu. Uvedené platí rovnako aj pre ustanovenie § 13 ods. 7 Zákona, ktoré nedáva možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 3. Zásadná pripomienka k čl. I bod 2., § 2 ods. 1 písm. a) RÚZ v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode navrhuje ponechať slová „štrukturálnych a investičných.“ Odôvodnenie: Rozšírenie pôsobnosti právnej úpravy na právnické a fyzické osoby, ktoré sú prijímateľmi finančných prostriedkov z akýchkoľvek fondov EÚ (nielen štrukturálnych a investičných) výrazne rozširuje okruh subjektov, na ktorých sa bude vzťahovať povinnosť registrácie do registra partnerov verejného sektora. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa za partnerov verejného sektora budú jednoznačne považovať aj prijímatelia priamych podpôr, ktorých posudzovanie v zmysle súčasnej právnej úpravy bolo sporné z dôvodu, že Európsky poľnohospodársky a záručný fond, z ktorého sú tieto podpory refundované, nie je európskym štrukturálnym a investičným fondom. Návrh zákona vzhľadom na uvedené, nebude mať vplyv len na súčasných partnerov verejného sektora, ale aj na tie subjekty, ktoré v súčasnosti nie sú partnermi verejného sektora a nie sú zapísané v registri partnerov verejného sektora. Pôjde o osoby prijímajúce jednotnú platbu na plochu (SAPS), platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platbu pre mladých poľnohospodárov, platbu na pestovanie cukrovej repy, platbu na pestovanie chmeľu, platbu na pestovanie vybraných druhov ovocia s vysokou, platbu na chov bahníc, jariek a kôz, platbu na výkrm vybraných kategórií hovädzieho dobytka, platbu na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka, atď. Okruh subjektov by sa teda zreteľne rozšíril rádovo o tisícky subjektov podnikajúcich napr. v poľnohospodárstve, pričom uvedené (nepochybne zraniteľnejšie) subjekty výrazne negatívne ovplyvní najmä vo forme finančných nákladov spojených zo zápisom do registra partnerov verejného sektora. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K Čl. I bod 42 návrhu V § 26 ods. 2 navrhujeme slová „najneskôr do 31. marca 2019“ nahradiť slovami „najneskôr do 30. júna 2019“. Odôvodnenie: Zabezpečenie zosúladenia zapísaných údajov o končených užívateľoch výhod podľa § 4 ods. 2 písm. d) navrhujeme posunúť do 31.5.2019. Máme za to, že zabezpečenie zosúladenia do konca marca je z praktického hľadiska nerealizovateľné. Predmetná povinnosť výrazne zaťaží aj oprávnené osoby, ktorými sú daňoví poradcovia či audítori, pričom práve v danom období vrcholí tzv. „daňová sezóna“. Javí sa preto výrazne prijateľnejšie posunutie lehoty v nami navrhovanom znení. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K čl. I bod 40 návrhu Legislatívno-technická pripomienka V § 16 ods. 6 vo vete za bodkočiarkou navrhujeme vypustiť v poradí druhé slovo „môže“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
Klub 500 (Klub 500) K čl. IX (účinnosť) návrhu Navrhujeme posunutie účinnosti zákona od 1. februára 2019. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 16. Zásadná pripomienka k čl. I. novelizačnému bodu 17, § 4 ods. 5 zákona „(5) Pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu,8) rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem alebo partnerovi verejného sektora, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra zapisujú namiesto konečných užívateľov výhod členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, dozorná rada, člen dozornej rady. To neplatí, ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti podľa predchádzajúcej vety; v takom prípade sa do registra zapisuje konečný užívateľ výhod. Verifikačný dokument musí v uvedených prípadoch preukazovať, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu boli splnené.“ Odôvodnenie: Úprava terminológie 1) V prípade neakceptovania pripomienky k v § 2 (vložiť nové písmeno v ods. 5 zákona), korekcia definície za účelom jednoznačného výkladu a aplikácie v praxi tak aby zákon používal terminológiu zhodnú s inými právnymi predpismi nakoľko výraz vedúci zamestnanec v riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu nemá opodstatnenie a ani oporu v iných relevantných právnych predpisoch. Zákon je založený na a odvodený zo zákonov, ktoré upravujú registračné povinnosti podnikateľských subjektov (napr. zákon o živnostenskom podnikaní, zákon o obchodnom registri, či Obchodný zákonník alebo právne predpisy upravujúce trestnú zodpovednosť právnických osôb a pod.), mal by s takýmito predpismi byť harmonizovaný. Taktiež, povinnosť daná podnikateľom by mala byť v súlade s cieľom zákona. Cieľom zákona je identifikácia konečných užívateľov výhod a nie organizačnej štruktúry podnikateľa. Vedúci zamestnanci nie sú osobami zodpovednými z spoločnosť navonok a ani nemôžu konať nad rámec štatutárnym orgánom udelených kompetencií. Z pohľadu identifikácie konečných užívateľov výhod táto kategória osôb je irelevantná a z dôvodu častých zmien takýchto zmien predstavuje neprimeranú administratívnu záťaž a účelu neprimerané zvyšovanie nákladov. Úprava / doplnenie o vlastnícky vzťah keď akciovú spoločnosť ovláda iná kótovaná akciová spoločnosť 2) Zároveň, s ohľadom na to, že ide o spoločnosti ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie podľa osobitných predpisov a ich vlastníctvo môže z titulu ich obchodovania podliehať neustálym zmenám nie je v danom momente reálne preukazovať konečného vlastníka. Uvedené môže byť v prípade ako partnera verejného sektora, tak aj jeho materskej spoločnosti, v ktorej prípade nie je následne možné identifikovať konečného užívateľa výhod avšak informácie o týchto spoločnostiach sú zverejňované podľa požiadaviek osobitných právnych predpisov alebo noriem, ktoré upravujú ich fungovanie. Návrh špecifikuje, že táto situácia môže nastať nie len vo vzťahu partnera verejného sektora voči jeho dcérskym spoločnostiam ale aj vo vzťahu partnera verejného sektora a jeho materskej spoločnosti, čo znamená, že konečného užívateľa výhod nie je možné paušálne uviesť. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 11. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 12, §2 odsek 5, písm. h) RÚZ navrhuje text „a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku“ nahradiť textom „, alebo v rozsahu predmetu podnikania verejného podniku“. Odôvodnenie: Podľa dôvodovej správy k Návrhu má byť pojem hlavná ekonomická činnosť vykladaný vo svetle zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom každý subjekt môže mať v uvedenom registri zapísanú iba jednu ekonomickú činnosť ako hlavnú. Register právnických osôb tak môže byť dostatočný na štatistické účely, nezodpovedá však ekonomickej realite na trhu. Verejný podnik, ako akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, totiž obchoduje s inými subjektmi v bežnom obchodnom styku v konkurenčnom prostredí aj v iných oblastiach, ktoré sú štandardnou súčasťou jeho kľúčovej podnikateľskej činnosti (core business), ako je hlavná ekonomická činnosť zapísaná v registri právnických osôb. V záujme minimalizácie zásahov do bežnej podnikateľskej činnosti verejných podnikov, ako aj v záujme odstránenia možnej diskriminácie vybraných obchodných partnerov verejných podnikov navrhujeme výnimku rozšíriť aj na bežnú podnikateľskú činnosť verejných podnikov mimo ich hlavnej ekonomickej činnosti zapísanej v registri právnických osôb, a to na celý rozsah predmetu podnikania verejného podniku. Obdobná úprava je už v právnom poriadku stanovená pri zverejňovaní zmlúv podľa § 5a ods.2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Pri použití gramatického výkladu predmetného ustanovenia máme tiež za to, že podmienky uvedené v predmetnom ustanovení je potrebné chápať kumulatívne, t.j. musí ísť o plnenie prijaté od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a zároveň musí ísť o plnenie v rámci hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku. Ak je kumulatívne nastavenie podmienok úmyslom tvorcu novely, zastávame názor, že v praxi môžu vznikať ťažkosti pri posudzovaní niektorých transakcií, či ich možno zahrnúť pod plnenie hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku. Zároveň podotýkame, že tak v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie ako aj v Doložke vybraných vplyvov je toto nastavenie podmienok uvádzané s použitím spojky „alebo“, čo ale nekorešponduje aktuálnej textácii návrhu novely a vzbudzuje otázku, či úmyslom tvorcu novely má byť kumulatívne alebo alternatívne nastavenie splnenia uvedených podmienok. Za najjednoduchšie riešenie považujeme nahradenie spojky „a“ spojkou „alebo“, čo by vyššie uvedené nejasnosti a možné aplikačné problémy odstránilo Zásadná pripomienka Odoslaná 27.8.2018 Detail