LP/2018/201 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I .§ 3 písm. c). Navrhujeme slová “štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia” nahradiť slovami “športová organizácia, ktorá má právnu formu štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie,”. Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa odstráni výkladová nejednotnosť v otázke, či rezortné športové stredisko má postavenie, práva a povinnosti športovej organizácie alebo nie. Vzhľadom na to, že rezortné športové strediská objektívne patria do skupiny subjektov, ktoré sa zrejme v najväčšom rozsahu celoročne venujú športovej činnosti na vrcholovej, reprezentačnej až vedeckej úrovni, javí sa ako úplne logické a primerané, aby sa rezortné športové strediská považovali za športové organizácie so všetkými k tomu náležiacim právami a povinnosťami športovej organizácie (napríklad možnosť uzavrieť zmluvy podľa zákona o športe so športovcom alebo športovým odborníkom, možnosť prijať sponzorské a pod.) V tejto súvislosti je tiež potrebné upraviť ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a), kde na začiatok je potrebné vložiť slová “ v športovej organizácii”. Dôvodom je jednak skutočnosť, že aj rezortné športové stredisko je športovou organizáciou, aby teda bolo jednoznačné, že môže uzatvárať aj zmluvy podľa písmena a), zároveň však doplnením týchto slov bude vyjadrená aj skutočnosť, že profesionálny športovec, ktorý vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce, vykonáva ho v športovej organizácii, čiže nie ako samostatne zárobkovo činná osoba. Naproti tomu SZČO vykonáva šport na športovisku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I .§ 82 ods. 2 písm. c). Navrhujeme na konci písmena c) čiarku nahradiť bodkočiarku a pripojiť slová "iné športové organizácie zverejňujú výročnú správu a účtovnú závierku, ak im táto povinnosť vyplýva z § 9 ods. 7". Odôvodnenie: Je potrebné zosúladiť znenie § 9 ods. 7, ktoré obsahuje povinnosť zverejňovať výročnú správu v informačnom systéme športu, s ustanovením § 82 ods. 2 upravujúcim prehľad povinne zverejňovaných údajov a dokumentov v tomto informačnom systéme. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (príloha č. 1) Navrhujeme opraviť nepresný odkaz na čl. 7 ods. 2 Olympijskej charty v Prílohe č. 1 zákona o športe, nakoľko do čl. 7 Olympijskej charty boli medzičasom vložené 2 nové odseky a bývalý odsek 2, na ktorý pôvodne odkazoval zákon o športe je teraz odsekom 4. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 4 ods. 6) Navrhujeme slová “organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii” nahradiť slovami “za športovú organizáciu registrovanú v informačnom systéme športu”. Aktuálna definícia aktívneho športovca v § 4 ods. 6 zákona o športe, “Aktívnym športovcom je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil najmenej na troch súťažiach organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii; za účasť na súťaži sa nepovažuje účasť na súťaži športu pre všetkých.” nie je vyhovujúca. Na základe tejto definície naši najlepší športovci-reprezentanti, ktorí súťažia a pripravujú sa v zahraničí a reprezentujú Slovensko na MS, ME, OH a iných významných medzinárodných súťažiach (napr. Sagan, Cibulková, Zuzulová, Vlhová) sa nepovažujú za aktívnych športovcov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 68 ods. 5) Navrhujeme ustanovenie upraviť tak, aby rozhodujúcou autoritou, ktorá posúdi váhy športových odvetví alebo kategórií navrhnuté národným športovým zväzom, bolo z hľadiska zabezpečenia čo najvyššej miery objektivity ministerstvo školstva. Ak budú uvedené váhy určovať každoročne národné športové zväzy, môžu sa ich snažiť účelovo modifikovať a prispôsobovať aktuálnym výsledkom tak, aby to bolo pre nich čo najvýhodnejšie, hoci to absolútne nezodpovedá skutočnej váhe prikladanej konkrétnemu športovému odvetviu v rámci riadenia a správy príslušného národého športového zväzu. Jednotlivé váhy by mali byť preto zo strany národných športových zväzov iba navrhnuté, konečné slovo by však malo mať ministerstvo školstva, resp. jeho odborná pracovná komisia, aby bolo zabezpečené čo najobjektívnejšie stanovenie váh pre jednotlivé športové odvetvia a kategórie. Návrh opatrenia, na základe ktorého sa zohľadňujú váhy za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa príspevok uznanému športu poskytuje, z nášho pohľadu nemôže predísť možnému účelovému prispôsobeniu, pretože zohľadňované parametre sa v takto relatívne krátkom časovom období v podstate nemenia. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 66 ods. 2) Navrhujeme uviesť § 66 ods. 2 v tomto znení: “(2) Na príjem a používanie príspevku uznanému športu môže národný športový zväz použiť účet podľa § 66 ods. 3 písm. d). Odôvodnenie: Podľa súčasného znenia zákona musia mať národné športové zväzy 2 samostatné bankové účty na príjem verejných prostriedkov. Prvý účet výlučne na príspevok uznanému športu (§ 69 ods. 2) a druhý účet na ostatné príjmy z verejných prostriedkov, pod čo spadajú napr. aj iné dotácie z ministerstva školstva, príspevky na top tím a podobne /§ 66 ods. 3 písm. d) zákona o športe/. Vedenie dvoch samostatných účtov na príjem verejných prostriedkov je duplicitné, národné športové zväzy zbytočne hradia náklady za vedenie jedného bankového účtu navyše a verejné prostriedky prakticky stačí viesť na jednom samostatnom bankovom účte. Dva samostatné účty boli požadované až pre zmluvy uzatvárané na rok 2018. Túto vecne neodôvodnenú duplicitu je možné odstrániť navrhovanou zmenou znenia § 69 ods. 2. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 59a ods. 1 písm. c) v spojení s § 19 až 23 Navrhujeme upraviť podmienky uznania za národnú športovú organizáciu v § 59 ods. 1 zavedené novelou zákona o športe tak, aby sa splnenie podmienky podľa písmena c) nevyžadovalo vo vzťahu k tým ustanoveniam § 19 až 23, ktoré sú vzhľadom na povahu, ciele a osobitosti fungovania multišportových národných športových organizácií, ktoré navyše často zastrešujú aj viaceré individuálne športy a kolektívne športy zároveň, nevykonateľné (napríklad § 19 ods. 3). Viaceré národné športové organizácie (napríklad Slovenský olympijský výbor, Asociácia športu pre všetkých, Slovenská asociácia univerzitného športu) združujú takmer výlučne športové kluby, športové zväzy, prípadne iné športové organizácie, t. j. právnické osoby, a nie fyzické osoby, ktoré sú členmi týchto športových organizácií, pričom by nebolo primerané požadovať, aby sa všetky fyzické osoby, ktoré sú členmi členských športových organizácií, stali aj členmi národnej športovej organizácie. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 9 ods. 7 Navrhujeme slová “v registri” nahradiť slovami “vo verejnej časti registra”. Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej zmeny je v záujme posilnenia transparentnosti riadenia a správy športu rozšíriť a zjednodušiť možnosť kontroly plnenia povinnosti športovej organizácie podľa § 9 ods. 7 zákona o športe. Podľa platnej právnej úpravy sa výročná správa ukladá iba v neverejnej časti registra účtovných závierok v dôsledku čoho členovia a orgány športových organizácií, ale ani zástupcovia štátu nevedia jednoducho zistiť či došlo k splneniu zákonnej povinnosti § 9 ods. 7 zákona o športe a teda nevedia ani posúdiť obsah dokumentu uloženého v registri účtovných závierok. Upozorňujeme zároveň, že podľa § 3 písm. r) zákona o športe je zverejnením zverejnenie údajov v informačnom systéme športu, a teda nie znenia výročnej správy, čo môže viesť k nejednoznačnému výkladu. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I .§ 69 ods. 5 písm. b) a c). Novela zákona o športe č. 354/2016 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2017 zaviedla v § 69 ods. 5 a 6 zákona bez akejkoľvek dopadovej analýzy či odbornej diskusie povinné percentuálne limity rozdelenia príspevku uznanému športu národnými športovými zväzmi pre športové kluby podľa počtu družstiev alebo jednotlivcov (najmenej 15%), na talentovanú mládež (najmenej 20%), na športovú reprezentáciu (najmenej 25%), na správu a prevádzku národného športového zväzu (najviac 15%) a na športovú infraštruktúru (najviac 30%). Všetky národné športové zväzy majú rovnaký cieľ – zvyšovanie členskej základne a dosahovanie lepších výsledkov v reprezentácii mládeže i dospelých. Tento cieľ je determinovaný okrem samotnej súťaživej podstaty športu aj vzorcom na výpočet príspevku uznanému športu, ktorý je najvýznamnejším zdrojom príjmov národných športových zväzov uznaných športov. Vzhľadom na rozmanitosť jednotlivých druhov uznaných športov, ich potrieb a priorít, sezónnosť, nákladovosť, veľkosť národného športového zväzu, objem jeho príjmov, počet aktívnych športovcov na vrcholovej úrovni, resp. na nižšej výkonnostnej úrovni či na úrovni športu pre všetkých, ako aj počet organizovaných domácich a zahraničných športových podujatí v súťažnom období, nie je možné tento cieľ optimálne dosahovať za podmienok, že zákon “zhora” stanoví limity a kritériá jednotlivých skupín výdavkov pre národné športové zväzy podľa rovnakej schémy, t.j. pre všetkých rovnako napriek všetkým ich rozdielom. Zákon o športe priniesol do športu transparentný motivačný koncept, ktorého podstatou je súťaž zväzov o dosiahnutie čo najlepších parametrov do vzorca, na základe ktorého sú odmeňované štátom za dodaný výsledok v príslušnom športe formou príspevku uznanému športu. V rámci tohto konceptu dostali národné športové zväzy výmenou za transparentnosť ich hospodárenia a fungovania voľnosť v strategickom rozhodovaní o spôsobe transparentného použitia prostriedkov získaných z príspevku uznanému športu, pričom ich zodpovednosť voči príslušnému športovému hnutiu i voči štátu a jeho občanom je determinovaná dosahovaním športových výsledkov, t. j. parametrov do vzorca, od ktorých závisí výška štátom garantovaného financovania ich športu v ďalšom rozpočtovom roku. Určenie toho, na čo sa použijú finančné prostriedky a kvantitatívne a kvalitatívne kritériá ich rozdelenia, by mali byť vo výhradnej kompetencii i zodpovednosti každého národného športového zväzu. Priority zväzov a ich športov a športových odvetví či disciplín nie je možné stanoviť rovnakým zákonným ustanovením paušálne pre rôzne športy. Každý šport má svoje vlastné špecifiká, systém prípravy, organizácie súťaží, starostlivosti o talentovanú mládež, zabezpečenie športovej reprezentácie a pod. Tieto atribúty sa v jednotlivých športoch podstatne líšia, je veľký rozdiel medzi prípravou v individuálnych a kolektívnych športoch, v technických športoch, v športoch kde existuje len niekoľko málo aktívnych klubov a v olympijských a neolympijských športoch. Zavedenie limitov je zároveň administratívne náročnejšie pre všetky národné športové zväzy, keďže musia interne dôkladne sledovať použitie príspevku uznanému športu na jednotlivé zákonom ustanovené účely, čo zbytočne komplikuje rozhodovanie o rozdelení príspevku uznanému športu, jeho efektívne použitie z hľadiska sledovaného cieľa a aj vyúčtovanie vo vzťahu k ministerstvu školstva, obzvlášť v športoch s viacerými športovými odvetviami. Na stretnutiach predstaviteľov športových zväzov na rôznych úrovniach je toto ustanovenie jednoznačne kritizované a sú silné hlasy požadujúce jeho úpravu, keďže je v rozpore s potrebami športového hnutia. Navrhujeme preto pre športové zväzy, ktorým sa príspevok uznanému športu počíta podľa kritérií uvedených vo vzorci zrušiť povinné percentuálne limity použitia príspevku uznanému športu na účel rozvoja talentovaných športovcov /§ 69 ods. 5 písm. b)/ a na účel športovej reprezentácie /§ 69 ods. 5 písm. c)/, ktoré sa v praxi absolútne neosvedčili, práve naopak skomplikovali fungovanie (plánovanie, prípravu návrhu rozpočtu, zohľadnenie športových priorít) národných športových zväzov. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 9 ods. 4 Navrhujeme zvýšenie limitu príjmov na povinnosť vykonania auditu účtovnej závierky a výročnej správy. “(4) Športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom, ak príjem verejných prostriedkov v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 200 000 eur, alebo všetky príjmy športovej organizácie v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahnu 800 000 eur. Odôvodnenie: Navrhujeme zvýšiť limit príjmov z verejných prostriedkov a všetkých príjmov športovej organizácie na povinnosť vykonania auditu. Výdavky na overenie účtovnej závierky a výročnej správy športovej organizácie sú neúmerne zaťažujúcou povinnosťou subjektu, ktoré napríklad národný športový zväz hradí z limitovaných prostriedkov na správu a prevádzku podľa § 69 ods. 6 zákona o športe. Pre porovnanie uvádzame limity pre povinný audit pre obchodné spoločnosti uvedené v zákone č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (i) celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3, (ii) čistý obrat presiahol 2 000 000 eur, (iii) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30, pričom obchodná spoločnosť musí presiahnuť aspoň dve spomínané kritériá. Súčasne stanovené hodnoty sú neúmerne nízke voči limitom pre obchodné spoločnosti. Čo sa týka národných športových zväzov v roku 2018 zo 71 uznaných NŠZ malo 29 príspevok uznanému športu nižší ako 100.000 eur (bez povinnosti auditu). V rozmedzí 100-200 tis. eur bolo ďalších 18 národných športových zväzov, ktoré by navýšením dolnej hranice financie za audit ušetrili cca 3000 eur za audit, čo by bolo pre zväzy prínosom aj z dôvodu, že to platia z limitovaných prostriedkov (max. 15% z príspevku uznanému športu, ktoré môžu použiť na správu a prevádzku). Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 5 ods. 8) Navrhujeme za slová “ak ide o talentovaného športovca” vložiť slová “vo veku do 12 rokov”. Odôvodnenie: V záujme ochrany zdravia a života talentovaných športovcov, ktorí v rámci športovej prípravy a súťažného výkonu podstupujú vysokú fyzickú záťaž je potrebné jednoznačne ustanoviť vekovú hranicu, od ktorej je bezpodmienečné potrebné, aby bola zdravotná spôsobilosť organizmu talentovaného športovca kontrolovaná špecializovanou telovýchovnou prehliadkou vykonávanou v zaťaži, ktorá komplexne posúdi pripravenosť organizmu talentovaného športovca na fyzickú záťaž predpokladanú v príslušnom športe. Prehliadka u pediatra, aj vzhľadom na vybavenie ambulancie pediatra a špecializáciu pediatra, v tomto smere neposkytuje dostatočné informácie na zodpovedné posúdenie pripravenosti športovca na vysokú fyzickú záťaž. Odborníci zaoberajúci sa problematikou telovýchovného lekárstva považujú za vhodnú hranicu vek 12 rokov, od ktorej by mali zdravotnú spôsobilosť talentovaného športovca na vykonávanie príslušného športu posudzovať lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo na základe lekárskej prehliadky, ktorú vykonali. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I bodu 10 (§ 75 ods. 3) Navrhujeme uviesť písmená d) až f) v tomto znení: d) zabezpečenie úloh Slovenského paralympijského výboru a športovej činnosti osôb s príslušnosťou k Slovenskému paralympijskému výboru, e) zabezpečenie športovej činnosti v rámci deaflympijského športu. f) zabezpečenie športovej činnosti v rámci športu špeciálnych olympiád. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I bodom 17 až 19 Navrhujeme za slová „úplného stredného všeobecného vzdelania” vložiť slová “v študijnom odbore strednej športovej školy, alebo”. Toto spresnenie navrhujeme z dôvodu jednoznačnosti vyjadrenia, že musí ísť o dosiahnutie stredného všeobecného vzdelania na strednej športovej škole a nie na akomkoľvek gymnáziu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I .§ 80 ods. 2 písm. r). Navrhujeme uviesť znenie písmena r) v tomto znení: “r) dátumy posledných troch účastí na súťaži,” Novela zákona o športe s účinnosťou od 1.1.2017 zmenila definíciu aktívneho športovca v § 4 ods. 6 nasledovne: “(6) Aktívnym športovcom je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil najmenej na troch súťažiach organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii; za účasť na súťaži sa nepovažuje účasť na súťaži športu pre všetkých.“. Odôvodnenie: Podľa aktuálneho znenia § 80 ods. 2 písm. r.) zákona o športe sa o každej fyzickej osobe v informačnom systéme športu zapisuje len dátum “poslednej účasti na súťaži”. Aj pri funkčnom informačnom systéme športu potom nebude možné odsledovať splnenie podmienky účasti na najmenej na troch súťažiach (čo je údaj vstupujúci do vzorca na výpočet príspevku uznanému športu), preto navrhujeme § 80 ods. 2 písm. r) upraviť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 52 až 54) Riešenie sporov v športe, ktoré zaviedol zákon o športe v zmysle predmetných ustanovení po viac ako dvojročnej účinnosti zákona doviedol širokú odbornú a športovú verejnosť k viacerým zisteniam. Riešenie sporov v športe ako špecifickej oblasti vzťahov však nie je dotknuté a upravované len samotným zákonom o športe, ale aj ďalšími zákonnými predpismi ako je napríklad zákon č. 83/1992 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj “CSP”), zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj “SSP”), či zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj “EP”), ako aj zákona č. 244/2002 Z. z. Zákon o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj “ZRK”). Komplex týchto zákonov vytvára stav svedčiaci o tom, že spory vyplývajúce zo “športovej činnosti” /tak ako ju definuje zákon o športe v ustanovení § 3 písm. a)/ môžu riešiť jednak (i) orgány na riešenie sporov v zmysle zákona o športe, ktoré sú povinne zriaďované iba národnými športovými zväzmi /viď § 19 ods. 1 písm. f) zákona o športe/ a (ii) rozhodcovské súdy v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z., ak je subjekt v športe zriaďovateľom takéhoto súdu a osoby s príslušnosťou k zriaďovateľovi sa zaviažu členstvom alebo schválením rozhodcovskej doložky podriadiť rozhodcovskému súdu. V tomto rozsahu upozorňujeme na novelu zákona č. 244/2002 Z. z., ktorá obmedzila možnosť zriaďovania stálych rozhodcovských súdov subjektmi v športe iba na (i) národné športové zväzy a (ii) národné športové organizácie (ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). V tomto rozsahu je z pohľadu udržateľnosti tohto stavu diskutovanou otázka, či môže takýto rozhodcovský súd národného športového zväzu rozhodovať aj klasické obchodnoprávne spory vyplývajúce zo vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Z dlhodobého pohľadu - a predovšetkým aj v zmysle poslednej novely zákona č. 244/2002 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca mal zámer “špecializovať” rozhodcovské konanie pre šport tak, aby rozhodcovské súdy zriaďované národnými športovými zväzmi rozhodovali spory “prameniace” výlučne zo “športových vzťahov”. Tento zámer sa však v dotknutých zákonných predpisoch neprejavil, čoho následkom je, že rozhodcovské súdy národných športových zväzov dnes môžu rozhodovať všetky spory, ktoré sú v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. arbitrabilné. To znamená, že môžu rozhodovať aj akékoľvek iné, obchodnoprávne spory, ak sa subjekty práva (sporové strany) v rozhodcovskej zmluve alebo inom právnom úkone podrobia právomoci týchto orgánov. O tejto otázke sa už viedla diskusia aj na rešpektovaných právnických fórach (http://www.lexforum.cz/658). Riešením z dlhodobého hľadiska by mala byť novela zákona č. 244/2002 Z. z., ktorá by upravila právomoc rozhodcovských súdov (ustanovenie § 1) v tom smere, že do § 1 zákona č. 244/2002 Z. z. by bol doplnený nový odsek 6 s precizáciou zákonného znenia hovoriaceho o tom, že ak je zriaďovateľom rozhodcovského súdu národný športový zväz, právomocou rozhodcovského súdu je rozhodovanie sporov, ktoré vznikajú pri športovej činnosti podľa osobitného predpisu (s legislatívnym odkazom na “športovú činnosť” v zákone o športe). Ďalšou nevýhodou rozhodcovského súdnictva v športe je skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o športe sa na právne vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu primerane vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, nie však § 14, ktorým sa vylučuje arbitrabilita pracovnoprávnych sporov, z čoho vyplýva, že spory zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu by mali byť arbitrovateľné. Vzhľadom na to, že okrem tohto typu zmlúv môže amatérsky športovec vykonávať šport v zmysle § 4 ods. 4 písm. c) aj na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a na základe ustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) zákona o športe sú orgány na riešenie sporov oprávnené rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou, je potrebné zákonom upraviť aj možnosť rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou amatérskeho športovca na základe dohody mimo pracovného pomeru rozhodcovským súdom. Pritom podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. môže byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Z pohľadu udržateľnosti vývoja “mimoštátneho” riešenia sporov v športe sa nevyhnutným javí rovnako stanovenie minimálnych štandardov pre obsadzovanie týchto orgánov konkrétnymi športovými odborníkmi. Zákon o športe priamo neupravuje, kým by mali byť tieto orgány riešenia sporov obsadzované, aké minimálne vzdelanie by mali mať osoby riešiace športové spory v týchto orgánoch. To vytvára možnosť, že národný športový zväz do týchto orgánov obsadí aj osoby bez potrebnej minimálnej odbornej kvalifikácie, čo je z pohľadu udržateľnosti vývoja tejto oblasti determinujúce. Ako návrh de lege ferenda sa javí správnou novelizácia zákona o športe v rozsahu ustanovení § 52 až 54, pričom pri orgánoch na riešenie sporov a pri disciplinárnych orgánoch by zákon o športe stanoviť minimálne štandardy odbornej spôsobilosti pre osoby pôsobiace v týchto orgánoch. Ako správne sa javí uvažovať o minimálnom právnickom vzdelaní, aspoň na úrovni vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa. Tiež je potrebné upraviť aj spôsob obsadzovania týchto orgánov na riešenie sporov tak, aby bola dosiahnutá aj vyváženosť medzi členmi takéhoto orgánu navrhovanými športovými organizáciami (klubmi) na jednej strane a členmi navrhovanými športovcami. Ďalším problémom oblasti riešenia sporov v športe je možnosť napadnúť rozhodnutia orgánov na riešenie sporov, ktoré sú výsledkom riešenia sporov v športe na všeobecných súdoch členmi týchto národných športových zväzov (členov týchto občianskych združení). Tento problém vznikol na základe prijatia zákona č. 125/2016 Z.z. ktorý vzhľadom na prebehnutú rekodifikáciu civilného procesného práva v rozsahu prijatia CSP, SSP, a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré priamo novelizovali niekoľko desiatok zákonných predpisov, medzi nimi aj zákon č. 83/1990 Zb., z ktorého vypustil ustanovenie § 15 - a teda právnu ochranu člena občianskeho združenia. Na základe uvedeného člen občianskeho združenia sa dnes zo žiadneho zákonného predpisu nedozvie, na ktorý súd a predovšetkým - do akého typu súdnictva (či civilného sporového alebo správneho) sa má s podaním obrátiť pri snahe o zvrátenie následkov “športového rozhodnutia”. Túto problematiku rieši už aj komentárová spisba (Čollák, J.: komentár vo veciach politických práv, C.H. Beck, Správny súdny poriadok, Veľké komentáre, Bratislava, 2018) s tým, že relevantné právne závery by bolo potrebné zohľadniť aj v samotnom zákone o športe. Zdá sa správne, aby sa v konkrétnych ustanoveniach § 52 až 54 explicitne uviedlo zákonné znenie právnej ochrany voči týmto rozhodnutiam na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Zistenia odbornej verejnosti hovoria o tom, že rozhodnutia orgánov na riešenie sporov v zmysle ustanovenia § 52 sú napadnuteľné cestou súdu - v civilnom sporovom konaní podľa CSP, pričom rozhodnutia disciplinárnych orgánov podľa ustanovenia § 53 v správnom súdnictve riadenom SSP. Táto problematika je natoľko aktuálna, že tieto otázky rieši dokonca kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dlhodobým cieľom a zámerom športovej obce ako celku je zriadenie samostatného Stáleho súdu/tribunálu pre šport a jeho inštitucionalizácia či už v rámci sústavy všeobecného súdnictva, alebo mimo nej ako špecializovaného orgánu na alternatívne riešenie sporov. Z inštitucionálneho pohľadu je dnes možné konštatovať, že ak je inštitucionálne zriadenie Stáleho súdu/tribunálu pre šport z pohľadu ekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky neefektívne, je možné uvažovať aj nad inou variantou. Tou by mohlo byť “kauzálne vyčlenenie” a riešenie športových sporov súdmi Slovenskej republiky iba na vybraných súdoch všeobecnej sústavy súdnictva. Predpoklady pre vyčlenenie konkrétnych typov sporov (spotrebiteľské, rozhodcovské, burzové obchody, hospodárska súťaž, pracovnoprávne spory) pre konkrétne súdy všeobecnej sústavy súdnictva už existujú aj dnes, nakoľko CSP (ustanovenie § 22 až 33) pracuje so špecializáciou súdnictva a kauzálnou príslušnosťou súdov. Mnohé športové spory sa už dnes týkajú pracovnoprávnych sporov - napr. platnosti výpovede, nevyplatení mzdy a pod., čo bude od 1.1.2019 ešte aktuálnejšie vzhľadom na to, že všetky zmluvy o profesionálnom výkone športovej činnosti sa budú považovať za zmluvy podľa § 35 a nasl. zákona o športe. S kauzálnou príslušnosťou pracuje aj SSP (ustanovenia § 15 až 17). Z pohľadu ucelenosti zákonnej úpravy riešenia sporov v športe by sa priamou novelou CSP mohla zaviesť kauzálna príslušnosť súdov všeobecnej sústavy súdnictva konať a rozhodovať vo veciach žalôb podľa ustanovenia § 137 CSP proti orgánom na riešenie sporov zriaďovaných v zmysle ustanovenia § 52 a 53 zákona o športe, pričom súvisiacou novelou SSP by sa pre správne súdy výslovne uzákonila pôsobnosť na preskúmavanie rozhodnutí disciplinárnych orgánov športovej organizácie zriadených podľa zákona o športe ako aj rozhodnutí o nezapísaní športovca, športového odborníka či športovej organizácie do IS športu. Bolo by nepochybne posunom vpred, ak by “následný súdny prieskum” rozhodnutí orgánov na riešenie sporov vykonávalo len niekoľko súdov všeobecnej sústavy súdnictva, a len niekoľko senátov alebo samosudcov zaškolených na športovú problematiku, ktorá vykazuje výrazné osobitosti reflektujúc osobitnú povahu športu akceptovanú aj Zmluvou o fungovaní európskej únie (čl. 165 ods. 2). Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 36 V § 36 navrhujeme doplniť nový odsek 3, ktorý znie: “(3) Akékoľvek zmluvné dojednania poskytujúce športovej organizácii dodatočnú lehotu po lehote splatnosti na úhradu splatnej mzdy a ostatných peňažných plnení súvisiacich s vykonávaním športu športovcom za športovú organizáciu sú neplatné a neprihliada sa na ne, ak neboli dojednané v rámci kolektívneho vyjednávania.”. Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť neplatnosť tzv. novácie záväzkov, ktorá sa v športe pomerne často využíva pri preukazovaní plnenia licenčných podmienok v súvislosti s prihlasovaním do nového ročníka súťaže, no zároveň bol jej výsledkom často stav, že mzda/odmena športovcov bola opakovane predmetom novácie záväzku a uhradená bola niekedy po niekoľkých rokoch alebo len čiastočne alebo v niektorých prípadoch nebola uhradená vôbec. Existenčné problémy športovcov ako slabšiu zmluvnú stranu nútia športovcov pristúpiť na nie vždy výhodné podmienky od športovej organizácie len preto, aby mohli súťažiť v nasledujúcej sezóne, čím vlastne nedochádza k prirodzenému tlaku na športových funkcionárov, aby efektívne a transparentne hospodárili s finančnými prostriedkami športovej organizácie a za ich neefektívne nakladanie s financiami športovej organizácie neraz formou novácie záväzkov zodpovedajú v konečnom dôsledku športovci. Zároveň existenčné problémy športovcov vytvárajú zhubné prostredie, v ktorom sú športovci náchylnejší podľahnúť ponukám na manipuláciu súťaží, či už z dôvodu stávkových hier alebo z dôvodu snahy nepoctivo dosiahnuť lepší športový výsledok. Uvedené pravidlo bolo s celosvetovou platnosťou od 1. júna 2018 schválené v rámci predpisov FIFA upravujúcich status a transfery hráčov (čl. 18 ods. 6 FIFA RSTP). Toto nové pravidlo by sa malo vzťahovať na všetky zmluvy uzavreté po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I (§ 69 ods. 6) Obmedzenie výdavkov na správu a prevádzku národného športového zväzu Výdavky na správu a prevádzku národného športového zväzu, ktoré po novele zákona od 1.1.2017 nesmú prekročiť 15 % z ročných príjmov národného športového zväzu z príspevku uznanému športu, sú nastavené v nízkej výške. Znenie zákona nezohľadňuje, že v týchto 15% môžu byť zahrnuté aj náklady na správu športovísk, resp. na údržbu už vybudovanej infraštruktúry osobitného významu, ktoré môžu u niektorých NŠZ spolu s režijnými výdavkami výrazne prekročiť navrhovaných 15%. Zároveň u malých národných športových zväzov s nízkou absolútnou výškou príspevku uznanému športu môžu náklady na správu a prevádzku objektívne prekročiť súčasný limit 15%, pritom národný športový zväz je povinný zabezpečiť všetky úlohy, vyplývajúce z ustanovení zákona o športe a všetky zväzy musia plniť aj úlohy vo vzťahu ku svojej medzinárodnej športovej organizácii. Rozsah týchto úloh spadajúcich pod správu a prevádzku národného športového zväzu (náklady max. 15%) pri malom, strednom i veľkom zväze je porovnateľný, avšak na druhej strane je rozdiel, keď sa 15% vypočítava zo sumy 20.000 eur alebo 30.000 eur ako majú malé zväzy, z 200.000 eur ako majú stredné zväzy alebo z 1 mil. eur a viac ako majú veľké zväzy. Preto navrhujeme tento podiel vypustiť, zvýšiť na 25% alebo odstupňovať maximálnu hranicu podľa veľkosti príspevku uznanému športu pre príslušný národný športový zväz. Ďalším riešením by mohlo byť zavedenie tzv. administratívneho paušálu garantovaného pre všetky národné športové zväzy v rovnakej výške, ktorý by mal zabezpečiť základné fungovanie sekretariátu národného športového zväzu pri plnení úloh ustanovených zákonom o športe. Prípadne by mohla byť riešením primeraným k oprávneným potrebám národných športových zväzov kombinácia týchto dvoch pravidiel, t. j. ustanovenie administratívneho paušálu, čo by bolo veľkou pomocou najmä pre menšie zväzy (napríklad s výškou príspevku uznanému športu do 100 000 eur) a percentuálne obmedzenie pre stredné a väčšie zväzy vo výške 20%. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 69 ods. 5 písm. a) Rozdelenie 15% príspevku na športové kluby Podľa ustanovenia § 69 ods. 5 písm. a) zákona o športe je jediným kritériom rozdelenia príspevku pre kluby kvantitatívne kritérium - počet aktívnych športovcov a družstiev do 23 rokov s minimálne tromi účasťami v súťaži. Ustanovenie nerozlišuje medzi kvalitou aktívnych športovcov v jednotlivých kluboch individuálnych športov a ani medzi kvalitou jednotlivých družstiev v kolektívnych športoch. Nie je správne ani spravodlivé rozdeliť financie pre kluby len podľa počtu aktívnych športovcov a družstiev, keďže je rovnakou mierou paušálne ohodnotený klub, ktorý má aktívnych športovcov do 23 rokov s nízkou výkonnosťou, a aj klub, ktorého športovci dosahujú najvyššie výsledky. Prioritou národného športového zväzu je zvyšovanie výkonnosti svojich športovcov, preto zväzy kladú dôraz na zapracovanie aj kvalitatívnych kritérií do systému rozdelenia financií pre kluby. Pri zachovaní výšky 15% podielu z PUŠ pre športové kluby navrhujeme zvážiť nasledovné doplnenie ustanovenia § 69 ods. 5 písm. a): (5) Národný športový zväz je povinný rozdeliť najmenej a) 15 % finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu na účel športu mládeže s jeho príslušnosťou medzi športové kluby; najvyšší orgán národného športového zväzu môže kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, že najmenej 7,5% finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu sa rozdelí pomerne medzi športové kluby podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev do 23 rokov v kolektívnych športoch a vo zvyšnej výške sa rozdelí medzi športové kluby na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií určených predpisom národného športového zväzu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K § 6 zákon č. 595.2003 o dani z príjmov V § 6 navrhujeme doplniť odsek 16 v nasledovnom znení: „(16) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom činnosti športovca alebo športového odborníka29aa) do výšky, na ktorú vznikne športovcovi alebo športovému odborníkovi nárok podľa osobitných predpisov15) ani odmena za športovú činnosť alebo za dosiahnuté životné jubileum poskytnuté športovcovi alebo športovému odborníkovi formou dotácie podľa osobitného predpisu34a) aj vtedy, ak sú poskytnutá prostredníctvom tretej osoby.“. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 34a znie: „34a) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) K čl. I .§ 50 ods. 4 písm. a). S poukazom na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a na prístup, ktorý sa týmto zákonom zavádza do verejnej správy, navrhujeme vypustiť písmeno a) z § 50 ods. 4 nakoľko informačný systém športu je informačným systémom verejnej správy, ktorý je v dispozícii štátu, jeho úradníkov a je on-line dostupný pre sponzora i sponzorovaného, preto povinnosť vyhotovovať výpis z tohto informačného systému a pripájať ho k zmluve o sponzorstve v športe ako jej súčasť navrhujeme vypustiť. V nadväznosti na vypustenie písmena a) navrhujeme ustanovenie § 50 ods. 4 legislatívne upraviť. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail