LP/2018/201 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 6. K čl. I bodu 15 (§ 77 ods. 2) V nadväznosti na pripomienky k novelizačným bodom 10 a 14 navrhujeme percentuálny podiel uvedený v písmene f) a g) rozdeliť medzi národné športové projekty podľa navrhovaných odsekov § 75 ods. 7 až 9. Navrhujeme do budúcnosti zvážiť financovanie jednotlivých národných športových organizácií športu zdravotne postihnutých tak, aby to zohľadňovalo ich prínos pre spoločnosť, respektíve napĺňanie verejného záujmu v športe zdravotne postihnutých. Rovnako ako pri rozdeľovaní balíka prostriedkov určeného pre národné športové zväzy formou príspevku uznanému športu navrhujeme aj pre vypočítanie výšky prostriedkov poskytnutých národným športovým organizáciám športu zdravotne postihnutých na ich národné športové projekty vytvoriť vzorec (schválený obdobne formou nariadenia vlády ako pri príspevku uznanému športu), ktorý by reflektoval dosahovanie parametrov nastavených v rozsahu verejného záujmu v športe zdravotne znevýhodnených jednotlivými národnými športovými organizáciami športu zdravotne postihnutých. V tej súvislosti opätovne poukazujeme na nekoncepčné a nesystémové vyčlenenie futbalu a hokeja zo vzorca, čím sa vytvára nevhodný precedens v prístupe aj k iným oblastiam športu, napríklad aj k športu zdravotne postihnutých športovcov. Eliminuje sa tým aj faktor motivácie k zlepšovaniu športových výsledkov a pri športovcoch bez zdravotného znevýhodnenia aj rozširovanie členskej základne, ktorý je daný v prípade všetkých ostatných športov iba v prípade futbalu a hokeja tento faktor odpadá, a nie sú systémom financovania nútené/motivované pracovať na rozširovaní členskej základne a zlepšovaní výsledkov. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 10. K čl. I (§ 3) - nad rámec návrhu zákona Súčasne navrhujeme v § 3 doplniť nové písmená y) a z), ktoré znejú: „y) kolektívnym športom šport, v ktorom je povolené vystriedať súťažiacich športovcov v priebehu súťaže, z) individuálnym športom šport, ktorý nie je kolektívnym športom.“. V zákone o športe (§ 69), jeho prílohe č. 3, ale aj v ďalšej športovej legislatíve sa pomerne často používajú pojmy „kolektívny šport“ a „individuálny šport“, ktoré je dôležité rozlišovať aj na účely financovania športu, obzvlášť pri výpočte príspevku uznanému športu. Preto je potrebné tieto pojmy zadefinovať v súlade s ich medzinárodne uznávanými definíciami. V tomto smere je pre športovú obec relevantnou definičnou pomôckou Svetový antidopingový kódex vydaný medzinárodnou športovou organizáciou WADA, v ktorom je v prílohe č. 1 (Definície) definovaný kolektívny šport (Team Šport) úplne jasne a jednoznačne tak, že je ním šport, v ktorom je povolené vystriedať hráčov v priebehu súťaže. Všetky športy, ktoré nie sú kolektívnym športom, sú individuálnymi športmi. Je potrebné uviesť, že podľa § 17 ods. 2 a § 24 ods. 2 zákona o športe sú národné športové zväzy a národné športové organizácie povinné zapracovať do ich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu, ktorých súčasťou je aj Svetový antidopingový kódex, t. j. sú povinné akceptovať aj definíciu kolektívneho športu a individuálneho športu. Slovenské znenie Svetového antidopingového kódexu je dostupné na stránke Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 14. K čl. I .§ 7 ods. 2 písm. b). - nad rámec návrhu zákona V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová „úmyselný trestný čin“ nahrádzajú slovom „zločin“. Úprava platného ustanovenia na základe poznatkov aplikačnej praxe je podľa nášho názoru neodôvodnene prísna, kedy napríklad spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona alebo prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného zákona znamená automaticky stratu spôsobilosti vykonávať činnosť športového odborníka, t. j. konanie, ktoré nesúvisí s pôsobením fyzickej osoby ako športovým odborníkom, má neprimerane závažný následok vo vzťahu k jeho často jedinej ekonomickej aktivite. Ďalším argumentom je vykonateľnosť platnej právnej úpravy, nakoľko pri trestných činoch podľa platného znenia ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b) musí byť preskúmaný konkrétny odsudzujúci rozsudok a musí byť zistené, či išlo o „úmyselné“ konanie alebo o „nedbanlivostné“ konanie. Ak sa pristúpi k navrhovanej zmene, právna úprava v tejto oblasti bude primeranejšia a zároveň pri zločinoch ide vždy o úmyselné konanie, t. j. skúmanie formy zavinenia v rozsudkoch nebude potrebné. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 12. K čl. I § 5 ods. 8 V § 5 ods. 8 navrhujeme za slová „ak ide o talentovaného športovca“ vložiť slová „vo veku do 12 rokov“. V záujme ochrany zdravia a života talentovaných športovcov, ktorí v rámci športovej prípravy a súťažného výkonu podstupujú vysokú fyzickú záťaž, je potrebné jednoznačne ustanoviť vekovú hranicu, od ktorej je bezpodmienečne potrebné, aby bola zdravotná spôsobilosť organizmu talentovaného športovca kontrolovaná špecializovanou telovýchovnou prehliadkou vykonávanou v záťaži, ktorá komplexne posúdi pripravenosť organizmu talentovaného športovca na fyzickú záťaž predpokladanú v príslušnom športe. Prehliadka u pediatra, aj vzhľadom na vybavenie ambulancie pediatra a špecializáciu pediatra, v tomto smere neposkytuje dostatočné informácie na zodpovedné posúdenie pripravenosti športovca na vysokú fyzickú záťaž. Odborníci zaoberajúci sa problematikou telovýchovného lekárstva považujú za vhodnú hranicu vek 12 rokov; od ktorej by mali zdravotnú spôsobilosť talentovaného športovca na vykonávanie príslušného športu posudzovať lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo na základe lekárskej prehliadky, ktorú vykonali. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 8. K čl. I .§ 3 písm. c). - Pripomienky uplatnené nad rámec návrhu zákona Navrhujeme slová „štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia“ nahradiť slovami „športová organizácia, ktorá má právnu formu štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie,“. Navrhovanou úpravou sa odstráni výkladová nejednotnosť v otázke, či rezortné športové stredisko má postavenie, práva a povinnosti športovej organizácie alebo nie. Vzhľadom na to, že rezortné športové strediská objektívne patria do skupiny subjektov, ktoré sa zrejme v najväčšom rozsahu celoročne venujú športovej činnosti na vrcholovej, reprezentačnej až vedeckej úrovni, javí sa ako úplne logické a primerané, aby sa rezortné športové strediská považovali za športové organizácie so všetkými k tomu náležiacimi právami a povinnosťami športovej organizácie (napríklad možnosť uzavrieť zmluvy podľa zákona o športe so športovcom alebo športovým odborníkom, možnosť prijať sponzorské a pod.). Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 13. K čl. I .§ 7 ods. 2 písm. a). - nad rámec návrhu zákona V § 7 ods. 2 písm. a) sa navrhuje vypustiť slová „obzvlášť závažný“. V športovom klube alebo športovom zväze je v podstate nemožné úplne vylúčiť kontakt a komunikáciu športových odborníkov s deťmi a mládežou, či sú to tréneri, maséri, rozhodcovia, usporiadatelia alebo športoví funkcionári. Preto sa navrhuje sprísniť štandard požiadaviek bezúhonnosti pri športových odborníkoch, pričom za bezúhonného sa nebude považovať osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za zločin (akýkoľvek úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby vyššou ako 5 rokov), a to do času, kým jej odsúdenie nebude zahladené. V prípade akceptovania tejto pripomienky je pripomienka uplatnená k § 7 ods. 2 písm. b) bezpredmetná. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 11. K čl. I (§ 4 ods. 6) - nad rámec návrhu zákona Navrhujeme slová „organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii“ nahradiť slovami „za športovú organizáciu registrovanú v informačnom systéme športu“. Aktuálna definícia aktívneho športovca v § 4 ods. 6 zákona o športe: „Aktívnym športovcom je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil najmenej na troch súťažiach organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii; za účasť na súťaži sa nepovažuje účasť na súťaži športu pre všetkých.“ nie je vyhovujúca. Na základe tejto definície naši najlepší športovci-reprezentanti, ktorí súťažia a pripravujú sa v zahraničí a reprezentujú Slovensko na majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy, olympijských hrách a iných významných medzinárodných súťažiach (napríklad Sagan, Cibulková, Zuzulová, Vlhová) sa nepovažujú za aktívnych športovcov. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 7. K čl. I bodom 17 až 19 Navrhujeme nahradiť slová „úplného stredného všeobecného vzdelania alebo“ slovami „úplného stredného všeobecného vzdelania v študijnom odbore strednej športovej školy alebo“. Toto spresnenie navrhujeme za účelom jednoznačnosti vyjadrenia toho, že musí ísť o dosiahnutie stredného všeobecného vzdelania na strednej športovej škole a nie na akomkoľvek gymnáziu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 21. K čl. I § 52 až 54 - nad rámec návrhu zákona Riešenie sporov v športe, ktoré zaviedol zákon o športe v zmysle predmetných ustanovení, po viac ako dvojročnej účinnosti zákona doviedol širokú odbornú a športovú verejnosť k viacerým zisteniam. Riešenie sporov v športe ako špecifickej oblasti vzťahov však nie je dotknuté a upravované len samotným zákonom o športe, ale aj ďalšími zákonnými predpismi, ako je napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z., zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., či zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Komplex týchto zákonov vytvára stav svedčiaci o tom, že spory vyplývajúce zo „športovej činnosti“ /tak ako ju definuje zákon o športe v ustanovení § 3 písm. a)/ môžu riešiť jednak (i) orgány na riešenie sporov v zmysle zákona o športe, ktoré sú povinne zriaďované iba národnými športovými zväzmi /viď § 19 ods. 1 písm. f) zákona o športe/ a (ii) rozhodcovské súdy v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z., ak je subjekt v športe zriaďovateľom takéhoto súdu a osoby s príslušnosťou k zriaďovateľovi sa zaviažu členstvom alebo schválením rozhodcovskej doložky podriadiť rozhodcovskému súdu. V tomto rozsahu upozorňujeme na novelu zákona č. 244/2002 Z. z., ktorá obmedzila možnosť zriaďovania stálych rozhodcovských súdov subjektmi v športe iba na (i) národné športové zväzy a (ii) národné športové organizácie (ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). V tomto rozsahu je z pohľadu udržateľnosti tohto stavu diskutovanou otázka, či môže takýto rozhodcovský súd národného športového zväzu rozhodovať aj klasické obchodnoprávne spory vyplývajúce zo vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Z dlhodobého pohľadu - a predovšetkým aj v zmysle poslednej novely zákona č. 244/2002 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca mal zámer „špecializovať“ rozhodcovské konanie pre šport tak, aby rozhodcovské súdy zriaďované národnými športovými zväzmi rozhodovali spory prameniace výlučne zo „športových vzťahov“. Tento zámer sa však v dotknutých zákonných predpisoch neprejavil, čoho následkom je, že rozhodcovské súdy národných športových zväzov dnes môžu rozhodovať všetky spory, ktoré sú v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. arbitrabilné. To znamená, že môžu rozhodovať aj akékoľvek iné obchodnoprávne spory, ak sa subjekty práva (sporové strany) v rozhodcovskej zmluve alebo inom právnom úkone podrobia právomoci týchto orgánov. Riešením z dlhodobého hľadiska by mala byť novela zákona č. 244/2002 Z. z., ktorá by upravila právomoc rozhodcovských súdov (ustanovenie § 1) v tom smere, že do § 1 zákona č. 244/2002 Z. z. by bol doplnený nový odsek 6 s precizáciou zákonného znenia v tom zmysle, že ak je zriaďovateľom rozhodcovského súdu národný športový zväz, právomocou rozhodcovského súdu je rozhodovanie sporov, ktoré vznikajú pri športovej činnosti osôb s jeho príslušnosťou podľa osobitného predpisu (s legislatívnym odkazom na „športovú činnosť“ v zákone o športe). Ďalšou nevýhodou rozhodcovského súdnictva v športe je skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o športe sa na právne vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu primerane vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, nie však § 14, ktorým sa vylučuje arbitrabilita pracovnoprávnych sporov, z čoho vyplýva, že spory zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu by mali byť arbitrovateľné. Vzhľadom na to, že okrem tohto typu zmlúv môže amatérsky športovec vykonávať šport v zmysle § 4 ods. 4 písm. c) aj na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a na základe ustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) zákona o športe, sú orgány na riešenie sporov oprávnené rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou, je potrebné zákonom upraviť aj možnosť rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou amatérskeho športovca na základe dohody mimo pracovného pomeru rozhodcovským súdom. Pritom podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. môže byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Z pohľadu udržateľnosti vývoja „mimoštátneho“ riešenia sporov v športe sa nevyhnutným javí rovnako stanovenie minimálnych štandardov pre obsadzovanie týchto orgánov konkrétnymi športovými odborníkmi. Zákon o športe priamo neupravuje, kým by mali byť tieto orgány riešenia sporov obsadzované a aké minimálne vzdelanie by mali mať osoby riešiace športové spory v týchto orgánoch. To vytvára možnosť, že národný športový zväz do týchto orgánov obsadí aj osoby bez potrebnej minimálnej odbornej kvalifikácie, čo je z pohľadu udržateľnosti vývoja tejto oblasti determinujúce. Ako návrh de lege ferenda sa javí správnou novelizácia zákona o športe v rozsahu ustanovení § 52 až 54, pričom pri orgánoch na riešenie sporov a pri disciplinárnych orgánoch by mal zákon o športe ustanoviť minimálne štandardy odbornej spôsobilosti pre osoby pôsobiace v týchto orgánoch. Ako správne sa javí uvažovať o minimálnom právnickom vzdelaní aspoň na úrovni vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa. Ďalším problémom v oblasti riešenia sporov v športe je možnosť napadnúť rozhodnutia orgánov na riešenie sporov, ktoré sú výsledkom riešenia sporov v športe, na všeobecných súdoch členmi týchto národných športových zväzov (členov týchto občianskych združení). Tento problém vznikol na základe prijatia zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vzhľadom na prebehnutú rekodifikáciu civilného procesného práva v rozsahu prijatia Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku, Správneho súdneho poriadku, ktoré priamo novelizovali niekoľko desiatok zákonných predpisov, medzi nimi aj zákon č. 83/1990 Zb., z ktorého bolo vypustené ustanovenie § 15 - a teda právna ochrana člena občianskeho združenia. Na základe uvedeného člen občianskeho združenia sa dnes zo žiadneho zákonného predpisu nedozvie, na ktorý súd a predovšetkým - do akého typu súdnictva (či civilného sporového alebo správneho) sa má s podaním obrátiť pri snahe o zvrátenie následkov „športového rozhodnutia“. Túto problematiku rieši už aj komentárová spisba (Čollák, J.: Komentár vo veciach politických práv, C.H. Beck, Správny súdny poriadok, Veľké komentáre, Bratislava, 2018) s tým, že relevantné právne závery by bolo potrebné zohľadniť aj v samotnom zákone o športe. Zdá sa správne, aby sa v konkrétnych ustanoveniach § 52 až 54 explicitne uviedlo zákonné znenie právnej ochrany voči týmto rozhodnutiam na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Zistenia odbornej verejnosti hovoria o tom, že rozhodnutia orgánov na riešenie sporov v zmysle ustanovenia § 52 sú napadnuteľné cestou súdu - v civilnom sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku, pričom rozhodnutia disciplinárnych orgánov podľa ustanovenia § 53 v správnom súdnictve riadenom Správnym súdnym poriadkom. Táto problematika je natoľko aktuálna, že tieto otázky rieši dokonca kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dlhodobým cieľom a zámerom športovej obce ako celku je zriadenie samostatného Stáleho súdu/tribunálu pre šport a jeho inštitucionalizácia či už v rámci sústavy všeobecného súdnictva alebo mimo nej ako špecializovaného orgánu na alternatívne riešenie sporov. Z inštitucionálneho pohľadu je dnes možné konštatovať, že ak je inštitucionálne zriadenie Stáleho súdu/tribunálu pre šport z pohľadu ekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky neefektívne, je možné uvažovať aj nad inou variantou. Tou by mohlo byť „kauzálne vyčlenenie“ a riešenie športových sporov súdmi Slovenskej republiky iba na vybraných súdoch všeobecnej sústavy súdnictva. Predpoklady pre vyčlenenie konkrétnych typov sporov (spotrebiteľské, rozhodcovské, burzové obchody, hospodárska súťaž) pre konkrétne súdy všeobecnej sústavy súdnictva už existujú aj dnes, nakoľko Civilný sporový poriadok (ustanovenie § 22 až 33) pracuje so špecializáciou súdnictva a kauzálnou príslušnosťou súdov. S kauzálnou príslušnosťou pracuje aj Správny súdny poriadok (ustanovenia § 15 až 17). Z pohľadu ucelenosti zákonnej úpravy riešenia sporov v športe by sa priamou novelou Civilného sporového poriadku mohla zaviesť kauzálna príslušnosť súdov všeobecnej sústavy súdnictva konať a rozhodovať vo veciach žalôb podľa ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku proti orgánom na riešenie sporov zriaďovaných v zmysle ustanovenia § 52 a 53 zákona o športe, pričom súvisiacou novelou Správneho súdneho poriadku by sa pre správne súdy výslovne uzákonila pôsobnosť na preskúmavanie rozhodnutí disciplinárnych orgánov športovej organizácie zriadených podľa zákona o športe. Bolo by nepochybne posunom vpred, ak by „následný súdny prieskum” rozhodnutí orgánov na riešenie sporov vykonávalo len niekoľko súdov všeobecnej sústavy súdnictva a len niekoľko senátov alebo samosudcov zaškolených na športovú problematiku, ktorá vykazuje výrazné osobitosti reflektujúc osobitnú povahu športu akceptovanú aj Zmluvou o fungovaní Európskej únie (čl. 165 ods. 2). Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 16. K čl. I § 9 ods. 4 - nad rámec návrhu zákona Navrhujeme zvýšenie limitu príjmov na povinnosť vykonania auditu účtovnej závierky a výročnej správy na dvojnásobok, hodnôt uvedených v § 9 ods. 4 písm. a) a b). V písmene a) navrhujeme číslicu „100 000“ nahradiť číslicou „200 000“ a v písmene b) číslicu „400 000“ číslicou „800 000“. Navrhujeme zvýšiť limit príjmov z verejných prostriedkov a všetkých príjmov športovej organizácie na povinnosť vykonania auditu. Výdavky na overenie účtovnej závierky a výročnej správy športovej organizácie sú neúmerne zaťažujúcou povinnosťou subjektu, ktoré napríklad národný športový zväz hradí z limitovaných prostriedkov na správu a prevádzku podľa § 69 ods. 8 zákona o športe. Pre porovnanie uvádzame limity pre povinný audit pre obchodné spoločnosti uvedené v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (i) celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3, (ii) čistý obrat presiahol 2 000 000 eur, (iii) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30, pričom obchodná spoločnosť musí presiahnuť aspoň dve spomínané kritériá. Súčasne ustanovené hodnoty sú neúmerne nízke voči limitom pre obchodné spoločnosti. Čo sa týka národných športových zväzov, v roku 2018 zo 71 uznaných národných športových zväzov malo 29 príspevok uznanému športu nižší ako 100 000 eur (bez povinnosti auditu). V rozmedzí 100 až 200 tisíc eur bolo ďalších 18 národných športových zväzov, ktoré by navýšením dolnej hranice financie za audit ušetrili cca 3 000 eur za audit, čo by bolo pre zväzy prínosom aj z dôvodu, že to uhrádzajú z limitovaných prostriedkov (najviac 15 % z príspevku uznanému športu, ktoré môžu použiť na správu a prevádzku národného športového zväzu). Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 18. K čl. I § 36 - nad rámec návrhu zákona V § 36 navrhujeme doplniť nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Akékoľvek zmluvné dojednania poskytujúce športovej organizácii dodatočnú lehotu po lehote splatnosti na úhradu splatnej mzdy a ostatných peňažných plnení súvisiacich s vykonávaním športu športovcom za športovú organizáciu sú neplatné a neprihliada sa na ne, ak neboli dojednané v rámci kolektívneho vyjednávania.“. Navrhuje sa upraviť neplatnosť tzv. novácie záväzkov, ktorá sa v športe pomerne často využívala pri preukazovaní plnenia licenčných podmienok v súvislosti s prihlasovaním do nového ročníka súťaže, no zároveň bol jej výsledkom často stav, že mzda/odmena športovcov bola opakovane predmetom novácie záväzku a uhradená bola niekedy až po niekoľkých rokoch alebo len čiastočne alebo v niektorých prípadoch nebola uhradená vôbec. Existenčné problémy profesionálnych športovcov, ktorí nemajú vyplatenú mzdu, vytvárajú zhubné prostredie, v ktorom sú takíto športovci náchylnejší podľahnúť ponúkam na manipuláciu súťaží, či už z dôvodu stávkových hier alebo z dôvodu snahy nepoctivo dosiahnuť lepší športový výsledok. Uvedené pravidlo bolo s celosvetovou platnosťou od 1. júna 2018 schválené v rámci predpisov FIFA upravujúcich status a transfery hráčov (čl. 18 ods. 6 FIFA RSTP). Toto nové pravidlo by sa malo vzťahovať na všetky zmluvy uzavreté po nadobudnutí účinnosti tohto ustanovenia. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 22. K čl. I § 59a ods. 1 písm. c) v spojení s § 19 až 23 - nad rámec návrhu zákona Navrhujeme upraviť podmienky uznania za národnú športovú organizáciu v § 59a ods. 1 zavedené novelou zákona o športe tak, aby sa splnenie podmienky podľa písmena c) nevyžadovalo vo vzťahu k tým ustanoveniam § 19 až 23, ktoré sú nevykonateľné vzhľadom na povahu, ciele a osobitosti fungovania multišportových národných športových organizácií, ktoré navyše často zastrešujú aj viaceré individuálne športy a kolektívne športy zároveň (napríklad § 19 ods. 3). Viaceré národné športové organizácie (napríklad Slovenský olympijský výbor, Asociácia športu pre všetkých, Slovenská asociácia univerzitného športu) združujú takmer výlučne športové kluby, športové zväzy, prípadne iné športové organizácie, t. j. právnické osoby, a nie fyzické osoby, ktoré sú členmi týchto združených športových organizácií. Nebolo by primerané požadovať, aby sa všetky fyzické osoby, ktoré sú členmi členských športových organizácií, stali aj členmi národnej športovej organizácie. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 23. K čl. I (§ 65 ods. 6) - nad rámec návrhu zákona Navrhujeme na konci § 65 ods. 6 bodku nahradiť čiarkou a pripojiť slová „alebo ak použitie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu nezverejňuje národný športový zväz podľa § 69 ods. 4.“. Zverejňovanie použitia príspevku uznanému športu je podľa súčasného znenia zákona duplicitné. Zverejňuje ho národný športový zväz podľa § 69 ods. 4, pričom použitie má podľa § 65 ods. 6 zverejňovať aj každá športová organizácia, teda napríklad aj športový klub, ktorý dostane verejné prostriedky od národného športového zväzu a je prijímateľom prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Keďže národný športový zväz zverejňuje použitie príspevku uznanému športu v tej istej podrobnej štruktúre, v akej ich použije klub (a ten zasiela svoje vyúčtovanie zväzu), v praxi dochádza k požiadavke duplicitného zverejňovania, čo nie je potrebné a je administratívne náročné pre športové kluby. Navrhovaným doplnením znenia § 65 ods. 6 by sa táto duplicita odstránila. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 15. K čl. I (§ 7) - nad rámec návrhu zákona V § 7 odporúčame vložiť za odsek 2 nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Ak ide o kontrolóra alebo člena štatutárneho orgánu športovej organizácie, za bezúhonného sa považuje ten, kto okrem trestných činov uvedených v odseku 2 nebol právoplatne odsúdený ani za trestný čin proti majetku alebo za hospodársky trestný čin. Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.“. V platnom znení § 7 ods. 3 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 2 alebo 3“. Legislatívnotechnická úprava nadväzujúca na vloženie nového odseku 3 do § 7. V nadväznosti na uvedenú zmenu sa javí byť vhodné a potrebné v § 67 ods. 2 upraviť ako právny následok porušenia podmienky bezúhonnosti športového odborníka stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov športovej organizácie, ktorá využíva na športovú činnosť športového odborníka, ktorý nespĺňa podmienku bezúhonnosti. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 20. K čl. I .§ 50 ods. 4 písm. a). - nad rámec návrhu zákona S poukazom na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a prístup, ktorý sa týmto zákonom zavádza do verejnej správy, navrhujeme vypustiť písmeno a) z § 50 ods. 4 nakoľko informačný systém športu je informačným systémom verejnej správy, ktorý je v dispozícii štátu, jeho úradníkov a je on-line dostupný pre sponzora i sponzorovaného, preto povinnosť vyhotovovať výpis z tohto informačného systému a pripájať ho k zmluve o sponzorstve v športe ako jej súčasť navrhujeme vypustiť. V nadväznosti na vypustenie písmena a) navrhujeme ustanovenie § 50 ods. 4 legislatívne upraviť. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 17. K čl. I § 9 ods. 7 - nad rámec návrhu zákona Navrhujeme slová „v registri“ nahradiť slovami „vo verejnej časti registra“. Cieľom navrhovanej zmeny je v záujme posilnenia transparentnosti riadenia a správy športu rozšíriť a zjednodušiť možnosť kontroly plnenia povinnosti športovej organizácie podľa § 9 ods. 7 zákona o športe. Podľa platnej právnej úpravy sa výročná správa ukladá iba v neverejnej časti registra účtovných závierok, v dôsledku čoho členovia a orgány športových organizácií, ale ani zástupcovia štátu nevedia jednoducho zistiť, či došlo k splneniu zákonnej povinnosti § 9 ods. 7 zákona o športe, a teda nevedia ani posúdiť obsah dokumentu uloženého v registri účtovných závierok. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 24. K čl. I (§ 67 ods. 2) - nad rámec návrhu zákona V § 67 ods. 2 navrhujeme doplniť nové písmeno h), ktoré znie: „h) využíva na výkon činnosti športového odborníka, ktorý nespĺňa podmienku bezúhonnosti podľa § 7 ods. 2 až 4.“. Navrhujeme doplniť právny následok toho, keď športová organizácia nebude dodržiavať povinnosť vykonávať športovú činnosť pomocou športových odborníkov, ktorí sú bezúhonní. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 41. K zákonu č. 461.2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Navrhujeme doplniť nový novelizačný článok, ktorý znie: „Čl. ... Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 4 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú slová „alebo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, ak ide o fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku,“. 2. V § 4 ods. 1 písm. b) sa v úvodnej vete slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za slovo „činnosti“ sa vkladajú slová „alebo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka“.“. Odôvodnenie: Zákonom č. 335/2017 Z. z. bol do § 49a zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavedený nový inštitút „zmluvy o výkone činnosti športového odborníka“. Tento nový zmluvný typ je obdobou dohody o pracovnej činnosti prispôsobenej podmienkam športovej praxe. V športovej oblasti je zmluva o výkone činnosti športového odborníka od jej zavedenia do právneho poriadku využívaná, a to napríklad pri činnosti rozhodcov, delegátov, časomeračov, trénerov najmä mládeže, či pri ďalších osobách vykonávajúcich činnosť športového odborníka spravidla popri svojom hlavnom zamestnaní/povolaní alebo popri podnikaní. Pri zavedení zmluvy o výkone činnosti športového odborníka do života bolo zistené, že na účely zákona o sociálnom poistení je pri poberateľoch dôchodkov výhodnejší zmluvný režim dohody o pracovnej činnosti a pri študentoch zmluvný režim dohody o brigádnickej práci študentov. Dôsledkom toho je stav, že na rovnaký obsah/predmet činnosti športového odborníka sa uzatvárajú dva rôzne typy dohôd/zmlúv, a to podľa vlastností/statusu fyzickej osoby, s ktorou sa dohoda/zmluva uzatvára. Pri žiakoch a študentoch sa naďalej uzatvára dohoda o brigádnickej práci študentov a pri poberateľoch dôchodkov sa využíva naďalej dohoda o pracovnej činnosti a iba pri ostatných športových odborníkoch sa uzatvára nová zmluva o výkone činnosti športového odborníka podľa § 49a zákona o športe. Na základe uvedeného sa javí byť rozumné a primerané tieto veľmi podobné zmluvné typy postaviť z hľadiska zákona o sociálnom poistení na rovnakú úroveň, aby sa v športovej oblasti zmluvná agenda čo najviac zjednodušila a unifikovala, a to tým spôsobom, že pre všetkých športových odborníkov bude na tú istú závislú činnosť športového odborníka v čo najširšej miere používaný nový zmluvný typ podľa § 49a zákona o športe. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 45. Nad rámec návrhu zákona Navrhujeme do návrhu zákona doplniť novelizačné články, ktorými sa zmenia tieto zákony: 1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 2. zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 3. zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, 4. zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, 5. zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 6. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, 7. zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom navrhovanej zmeny je systematickou zmenou odstrániť nežiaduci právny stav, ktorý vznikol v dôsledku novely zákona o športe č. 354/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2017. Na základe uvedenej novely sa zmenil status športových odborníkov zo samostatne zárobkovo činných osôb na podnikateľov, pričom je potrebné uviesť, že predmet/obsah športovej činnosti, ktorú športoví odborníci vykonávali, respektíve vykonávajú, sa nijako nezmenil. V dôsledku tejto zmeny sa prestala na športových odborníkov vzťahovať výnimka zo zákazu „inej zárobkovej činnosti“ pôvodne ustanovená v jednotlivých statusových zákonoch, a to v závislosti od legislatívnej konštrukcie tohto zákazu. Viaceré statusové zákony pripúšťajú výnimky zo zákazu inej zárobkovej činnosti, nie však výnimky zo zákazu podnikania. Navrhujeme preto novelizáciou vyššie uvedených predpisov dosiahnuť pôvodne sledovaný cieľ pri prijatí zákona o športe, aby športová činnosť športových odborníkov vykonávaná zárobkovo popri výkone povolania/služby/zamestnania bola povolená. Poukazujeme na to, že tento cieľ bol v čase prípravy návrhu zákona o športe všetkými dotknutými rezortmi akceptovaný. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 26. K čl. I (§ 68 ods. 5) - nad rámec návrhu zákona Navrhujeme ustanovenie upraviť tak, aby rozhodujúcou autoritou, ktorá posúdi váhy športových odvetví alebo kategórií navrhnuté národným športovým zväzom, bolo z hľadiska zabezpečenia čo najvyššej miery objektivity ministerstvo školstva. Ak budú uvedené váhy určovať každoročne národné športové zväzy, môžu sa ich snažiť účelovo modifikovať a prispôsobovať aktuálnym výsledkom tak, aby to bolo pre nich čo najvýhodnejšie, hoci to absolútne nezodpovedá skutočnej váhe prikladanej konkrétnemu športovému odvetviu v rámci riadenia a správy príslušného národného športového zväzu. Jednotlivé váhy by mali byť preto zo strany národných športových zväzov iba navrhnuté, konečné slovo by však malo mať ministerstvo školstva, respektíve jeho odborná pracovná komisia, aby bolo zabezpečené čo najobjektívnejšie stanovenie váh pre jednotlivé športové odvetvia a kategórie. Opatrenie uvedené v § 68 ods. 5 zákona o športe, na základe ktorého sa zohľadňujú váhy za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa príspevok uznanému športu poskytuje, nemôže predísť možnému účelovému prispôsobeniu hodnoty váh, pretože zohľadňované parametre sa v takto relatívne krátkom časovom období v podstate nemenia, len ho oddiali. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2018 Detail