LP/2017/222 Riadne predbežné stanovisko Slovenskej republiky k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie)

Pridať
Riadne predbežné stanovisko Slovenskej republiky k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie)


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 15 V článku 15 navrhujeme stanovisko SR v poslednej vete prvej odrážky upraviť a doplniť o nasledovný text: „Požadujeme, aby do minimálneho podielu OZE v budove bolo možné započítať účinné CZT, v zmysle definície v smernici 20212/27/EÚ.” Odôvodnenie: Aj podľa bodu (60) preambuly revízie smernice o podpore OZE je dôležitá súčinnosť medzi úsilím zvýšiť využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie a existujúcimi programami smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. Významným nástrojom na zvýšenie energetickej efektívnosti podľa smernice 2012/27/EÚ sú účinné CZT. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 15 Navrhujeme v článku 15 doplniť stanovisko SR týkajúce sa odporúčania, aby sa v prípade existencie účinného centrálneho zásobovania teplom (CZT) požadovalo napojenie budov na takéto CZT, o požiadavku na úplnú flexibilitu v stavebných zákonoch. Odôvodnenie: Je efektívnejšie po všetkých stránkach (technickej, ekonomickej, environmentálnej) implementovať OZE na systém CZT, ktorý zásobuje viacero budov ako implementovať OZE individuálne na každú budovu zvlášť. Predíde sa takisto duplikovaniu zdrojov, keďže OZE zdroje s nepredikovateľnou výrobou potrebujú ďalšie zdroje (zvyčajne na fosílne palivá). Potenciál systémov CZT v dekarbonizácii a v konkurencieschopnosti pri zabezpečení vykurovania a chladenia je nespochybniteľný aj podľa prijatej Stratégie vykurovania a chladenia a je tiež jedným z nástrojov smernice 2012/27/EÚ na zvýšenie energetickej efektívnosti. Primárne využitie energie, a tým aj znižovanie emisií skleníkových plynov, je jednoznačne efektívnejšie pri systémoch CZT využívajúcich na časť dodávok tepla na vykurovanie aj kombinovanú výrobu elektriny a tepla v porovnaní s oddelenými zdrojmi (elektrárňami a výhrevňami) vyrábajúcimi rovnaké množstvo elektriny a tepla. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 15 V článku 15 navrhujeme stanovisko SR doplniť o nasledovný text: „Slovensko nesúhlasí s tým, aby pre decentralizované zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli vytvorené zjednodušené a menej náročné schvaľovacie postupy vrátane jednoduchého oznámenia” Odôvodnenie: Nastavené pravidlá majú byť objektívne, transparentné a primerané a rovnaké pre všetkých žiadateľov. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 23 Požadujeme objasniť, akým spôsobom dospela EK k požiadavke práve 1% ročne a prečo je táto hodnota relevantná pre všetky členské štáty. Článok je neprimerane reštriktívny, keď fakticky vylučuje alternatívne možnosti plnenia napr. pomocou podporných schém alebo zdanením fosílnych palív Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 24 V článku 24 doplniť do stanoviska SR požiadavku na flexibilitu pre členské štáty pri prijímaní metodiky preukazovania splnenia podmienky účinného CZT a CH, ktoré budú rešpektovať národné podmienky, princíp ekonomickej efektívnosti a sociálny dopad na pripojených odberateľov Odôvodnenie: Metodiky preukazovania splnenia podmienky účinného CZT a CH by mali členské štáty prijať v záujme modernizácie a zvýšenia podielu systémov účinného centrálneho vykurovania a chladenia. Prijaté metodiky podporia, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni náležite zohľadnil potenciál využívania účinných systémov vykurovania a chladenia a dosiahli tak plnenie záverov vyplývajúcich z komplexného posúdenia potenciálu na využitie vysoko účinnej kombinovanej výroby a účinných systémov centralizovaného vykurovania a chladenia vykonaného v zmysle článku 14 Smernice. Tieto politiky sa budú týkať rovnako nových systémov účinného diaľkového vykurovania a chladenia ako aj existujúcich. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 24 V článku 24 navrhujeme v stanovisku SR doplniť, že prístup tretích strán, resp. povinný odber tepla z výroby z obnoviteľných zdrojov musí podliehať povoleniu zo strany držiteľa povolenia na distribúciu tepla, pričom musia byť splnené technické podmienky pripojenia na existujúcu sieť. Odôvodnenie: Dodávkou tepla od držiteľa povolenia na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov nesmie dôjsť k zhoršeniu energetickej účinnosti sústavy CZT ani k obmedzeniu súčasnej dodávky tepla z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zariadení na výrobu tepla vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla. Dodávkou tepla od držiteľa povolenia na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov nesmie dôjsť ani k zvýšeniu ceny tepla pre odberateľov zo systémov CZT, čo zabezpečí nákladovú efektívnosť výroby tepla z obnoviteľných zdrojov energie. V SR pritom už existuje vhodné riešenie v Zákone č. 657/2004 o tepelnej energetike (§ 21 Povinný odber tepla). Táto úprava sa v praxi plne osvedčila a pokiaľ má smernica ambíciu riešiť úpravu prístupu tepla o OZE do teplárenských sústav, tak odporúčame túto. Zároveň je potrebné zásadne odmietnuť možnosť prístupu tretích strán do teplárenských sústav v zmysle priamej dodávky tepla treťou stranou zákazníkom pripojeným na sústavu. Distribúciu a dodávku tepla nemožno prirovnať k distribúcii plynu alebo elektrickej energii. Takisto, v jednom meste (alebo rezidenčnej štvrti) môže systém CZT pozostávať z viacerých vzájomne neprepojených okruhov a praktické vykonanie požiadavky ustanovenia odseku 4 je nerealizovateľné. Uvedená požiadavka je úplne disproporčná vo vzťahu k sledovanému účelu. Prístup tretích strán, resp. povinný odber tepla z výroby z obnoviteľných zdrojov sa by sa nemal týkať účinných systémov CZT, ktoré už vo veľkej miere využívajú OZE, kombinovanú výrobu elektriny a tepla alebo odpadové teplo. ČŠ by mal byť flexibilný pri zavádzaní povinného odberu tepla z výroby z obnoviteľných zdrojov pri systémoch CZT, ktoré už investovali do zvýšenia podielu OZE alebo kombinovanej výroby elektriny a tepla (nie však na úroveň požadovanú definíciou pre účinné CZT uvedenú v čl.2 bode 41 smernice 2012/27/EÚ) nákladovo efektívnym spôsobom, rovnako ako pri systémoch CZT, ktoré majú potenciál dosiahnuť parametre účinného CZT v zmysle čl.2 bode 41 smernice 2012/27/EÚ identifikovaného v Komplexnom posúdení potenciálu na využitie vysokoúčinnej kombinovanej výroby a centralizovaného zásobovania teplom a chladom v súlade s čl.14 smernice 2012/27/EÚ. Povinný odber tepla v týchto prípadoch môže spôsobiť zhoršenie energetickej účinnosti existujúcich zdrojov v ktorých už OZE, VÚ KVET alebo odpadové teplo boli implementované. Rovnako môže spôsobiť aj zmarenie investícií do nich vložených v súlade z požiadavkami slovenskej aj európskej legislatívy (najmä na ekologizáciu a modernizáciu). Povinný výkup tepla zo zdrojov OZE by mal byť limitovaný dopytom po teple podľa aktuálnych klimatických podmienok. Ak výrobná kapacita novovybudovaných zdrojov na výrobu tepla z OZE bude spĺňať podmienky prednostného prístupu do systému CZT, vzhľadom na charakter dopytu po teple, ktorý závisí od aktuálneho počasia a počas roka sa výrazne mení, bude veľmi problematické spravodlivo určiť, ktoré zo zdrojov OZE budú v daný čas do sústavy CZT pripojené a ktoré nie. Môže sa vytvárať prostredie pre dumpingové ceny tepla, pre vznik kartelových dohôd alebo môže prísť aj k zmareniu investícií do týchto zdrojov, čo vzhľadom na cenu technológií na výrobu tepla pravdepodobne najviac postihne výrobcov vyrábajúcich teplo spôsobom KVET, kde sa využíva OZE (tých finančne najnáročnejších technológií), pretože nepríde k naplneniu nimi predpokladaných technických a finančných plánov. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 20 – Prístup a prevádzka sietí V článku 20 navrhujeme stanovisko SR doplniť o podporu rozvoja systémov CZT, ktoré využívajú okrem OZE aj odpadové teplo a vysoko účinnú kombinovanú výrobu. Navrhujeme preto znenie odseku 3, článku 20 upraviť nasledovne : „Členské štáty na základe svojho posúdenia týkajúceho sa potreby vybudovať novú infraštruktúru diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie v záujme dosiahnutia cieľa Únie uvedeného v článku 3 ods. 1 tejto smernice a ktoré je súčasťou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s prílohou I nariadenia [riadenie], prijmú podľa potreby opatrenia na rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania tak, aby zodpovedali rozvoju v oblasti výroby tepla a chladu vo veľkých zariadeniach na biomasu, slnečnú a geotermálnu energiu, odpadové teplo a chlad a vysokoúčinnú kombinovanú výrobu tepla a elektriny“ Odôvodnenie: Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia (2016/2058(INI): - Konštatuje, že existuje obrovský nevyužitý potenciál využívania odpadového tepla a systémov diaľkového vykurovania, a prebytočné teplo dostupné v Európe prevyšuje celkový dopyt po teple vo všetkých európskych budovách a prostredníctvom diaľkového vykurovania by sa mohlo dodať 50 % celkového požadovaného tepla v EÚ - Zdôrazňuje, aby priemysel v spolupráci s miestnymi orgánmi musí hrať dôležitú úlohu pri lepšom využívaní odpadového tepla a chladu - zdôrazňuje, že energetická náročnosť v odvetví budov predstavuje asi 40 % spotreby energie v EÚ a tretinu spotreby zemného plynu, a že v prípade urýchlenia obnovy budov by sa dala znížiť až o tri štvrtiny; poukazuje na to, že 85 % tejto spotreby energie sa využíva na vykurovanie a výrobu teplej úžitkovej vody, a že samotná modernizácia starých a neúčinných systémov vykurovania, vyššia miera využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, lepšie využívanie odpadového tepla prostredníctvom vysokoúčinných systémov diaľkového vykurovania, ako aj dôkladná obnova budov s kvalitnejšou tepelnou izoláciou, majú naďalej kľúčový význam pre zaistenie bezpečnejšieho a udržateľnejšieho prístupu k dodávke tepla - zdôrazňuje, že je potrebné podporovať priemyselné odvetvia, aby spolupracovali s vlastníkmi obytných alebo hospodárskych budov v ich blízkosti a aby sa delili o vyrobenú energiu a energetické potreby - zdôrazňuje, že začlenenie výroby, spotreby a opätovného používania odpadového chladu prináša environmentálne a hospodárske výhody a znižuje dopyt po primárnej energii na chladenie - vyzýva na využívanie odpadového tepla z existujúcich priemyselných podnikov na vykurovanie domácností. Zároveň je dôležitá súčinnosť medzi úsilím zvýšiť využívanie vykurovania a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie a existujúcimi programami smernice 2012/27/EÚ. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 23 – Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do vykurovacích a chladiacich zariadení V článku 23 stanovisko SR k potrebe zachovania nezáväzného charakteru cieľa 1 % ročného zvyšovania podielu OZE v sektore vykurovania a chladenia navrhujeme v tretej vete doplniť slová „a ekonomickú efektívnosť „,pričom stanovisko po doplnení bude znieť nasledovne: Slovensko zdôrazňuje potrebu zachovania nezáväzného charakteru cieľa 1 % ročného zvyšovania podielu OZE v sektore vykurovania a chladenia. Stanovený cieľ v SR z dôvodu nastavenia konečnej spotreby tepla je len ťažko dosiahnuteľný. Povinnosť vyplývajúca z tohto ustanovenia ignoruje technickú uskutočniteľnosť a ekonomickú efektívnosť implementácie OZE do súčasných systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) v zastavaných územiach (napr. požiadavky na logistiku, spracovanie a skladovacie priestory v prípade biomasy). V odseku 1 vidíme rozpor v určovaní podielu obnoviteľnej energie . Odôvodnenie: Pokiaľ sa pri implementácii OZE v systémoch CZT neprihliada na vhodnosť ich využitia v existujúcich lokalitách, potom ich implementácia „za každú cenu“ prinesie neúmerné zvýšenie cien tepla a pozitíva zo spaľovania obnoviteľných zdrojov môžu byť vo veľkej miere aj negované (napr. ak sa biomasa musí dovážať z veľkých vzdialeností, tak sa zvyšuje náklad na dopravu paliva a zvyšujú sa aj emisie škodlivých látok uvoľňované z výfukov áut, ktoré palivo dopravujú), častokrát do blízkych centier a obývaných zón miest. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 24 V článku 24 v predkladanom stanovisku SR k flexibilite pri opatreniach zameraných na presadzovanie OZE v diaľkovom vykurovaní a chladení navrhujeme upraviť text nasledovne: Za slová „vrátane ekologizácie zdrojov doplniť text do zátvorky nasledovne (riziko zmrazenia a znehodnotenia už realizovaných investícií).... A doplniť text vo vete „Možnosť odpojenia by sa nemala týkať systémov CZT, ktoré už investovali do zvýšenia podielu OZE alebo kombinovanej výroby (nie však na úroveň požadovanú definíciou pre „účinné“ CZT) nákladovo efektívnym spôsobom, rovnako ako aj sústavy CZT, ktoré majú potenciál dosiahnuť parameter účinného CZT v zmysle definície podľa Smernice o energetickej efektívnosti identifikovaného v Komplexnom posúdení potenciálu na využitie vysokoúčinnej kombinovanej výroby a centralizovaného zásobovania teplom a chladom alebo systémov CZT na báze zemného plynu s vysokou celkovou účinnosťou sústavy CZT“ Odôvodnenie: Uvedené sa navrhuje doplniť, aby nedochádzalo v prípade odpojenia k zmareniu ani tých investícií, ktoré už boli vynaložené do zvýšenia podielu OZE alebo kombinovanej výroby , síce nie na úroveň požadovanú definíciou pre „účinné“ CZT), ale rovnako nákladovo efektívnym spôsobom. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 24 – Diaľkové vykurovanie a chladenie V článku 24 navrhujeme požadovať plnú flexibilitu článku 24. Odôvodnenie: Pokiaľ výroba z OZE zdroja v budove nepokryje celkovú potrebu tepla a chladu v budove (v prípade odpojenia sa od systému CZT), doplnkový zdroj (zväčša na fosílne palivo) bude nutný ako záložný zdroj a na pokrytie špičkových potrieb. Duplicita zdrojov na výrobu tepla zvýši znečistenie ovzdušia v zastavaných územiach a emisie CO2. To bude mať ďalší následok zvýšenie nákladov pre odberateľov, ktorí zostanú pripojení na sústavu CZT (strata výhod z výroby vo veľkom a rozpočítavanie fixných nákladov na menší počet odberateľov) s následným rizikom straty udržateľnosti sústav CZT pre ďalšiu modernizáciu. V konečnom dôsledku sa energetická chudoba prehĺbi. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 24 – Diaľkové vykurovanie a chladenie V článku 24 do stanoviska SR k Implementácii nízko uhlíkových technológií na sústavy CZT navrhujeme text doplniť nasledovne: “Implementácia nízko uhlíkových technológií na sústavy CZT je efektívnejší, nákladovo optimálny a sociálne únosný spôsob ako podpora individuálneho zásobovania budovy.” Odôvodnenie: Znižovanie dodávok tepla zo systémov CZT podporou odpájania sa jestvujúcich odberateľov z akýchkoľvek dôvodov znamená zvyšovanie cien tepla z existujúcich systémov CZT pre zostávajúcich odberateľov, môže viesť k prehlbovaniu energetickej chudoby týchto odberateľov a bude znamenať aj zmarené investície, ktoré v týchto systémoch už boli (veľakrát v nedávnej minulosti) vynaložené na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie spotreby primárnej energie. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SZVT (Slovenský zväz výrobcov tepla) K článku 21 - Samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov V článku 21 navrhujeme doplniť nesúhlasné stanovisko SR v prvej odrážke na konci odseku slovami: „Zavedenie odmeny, dokonca vo výške, ktorá by odrážala trhovú výšku ceny elektriny, by súčasne mohlo viesť k špekulatívnemu správaniu takýchto spotrebiteľov, a to so zámerom podnikať s takto vyrobenou elektrickou energiou za neprimerane zvýhodnených podmienok oproti iným výrobcom.” Odôvodnenie: Odôvodnenie vyplýva z textu doplnenia. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SAPPO (Slovenská asociácia petroléjárskeho priemyslu a obchodu) 1. K časti II – stanovisko SR k čl. 7 – Výpočet podielu energie z OZE Nesúhlasíme s navrhovaným textom stanoviska SR a text žiadame zmeniť nasledovne: „Slovensko vo všeobecnosti podporuje smerovanie EÚ zamerané na rozvoj pokročilých biopalív. Súčasne sme však toho názoru, že táto podpora, tak ako sa navrhuje, musí reálne zohľadňovať aktuálny stav komerčnej dostupnosti pokročilých palív, vrátane existujúcich a najbližšie plánovaných kapacít výroby pokročilých palív. Napriek tomu, že už smernica 1513/2009 obsahuje mechanizmy podpory výroby a používania pokročilých biopalív, v súčasnosti na trhu pretrváva výrazný nedostatok pokročilých biopalív. Konštatujeme, že na Slovensku existujú dva projekty na výrobu pokročilého biopaliva – celulózového bioetanolu, ktoré po ich realizácii zabezpečia biozložku do automobilového benzínu na roky 2020 až 2030. Podiel predaja automobilového benzínu na trhu pohonných hmôt na Slovensku je bohužiaľ len štvrtinový. Zatiaľ nie je pozitívny výhľad ani v najbližších rokoch v prípade pokročilých biozložiek pre primiešavanie do motorovej nafty, ktorá tvorí tri štvrtiny spotreby motorových palív na Slovensku. Je nevyhnutné zdôrazniť, že ciele stanovené v návrhu smernice pre dopravu, je možné splniť len za predpokladu, že na trhu bude dostupné adekvátne množstvo pokročilých biopalív pre celé portfólio motorových palív, a to z pohľadu požadovanej kvality, najmä čo sa týka úspor emisií skleníkových plynov ako aj z pohľadu celkových nákladov na ich nákup (najmä keď sa na podnet EÚ legislatívy enormne zvýši dopyt po pokročilých biopalivách v rámci celej EÚ od roku 2020). Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SAPPO (Slovenská asociácia petroléjárskeho priemyslu a obchodu) 5. K časti RED LINES Žiadame vypustiť tretí bod stanoviska SR – RED LINE týkajúci sa podielu biopalív 1. generácie (7%e) a súčasne žiadame do časti RED LINE doplniť nové dva body, ktoré znejú: „SR má výhradu k ustanoveniu trajektórie uvedenej v časti B v prílohe X, preto túto časť trajektórie požadujme znížiť tak, aby bola zohľadnená reálna situácia v oblasti výroby pokročilých biopalív. V prípade, že nebude priechodné zníženie trajektórie, Slovensko požaduje väčšiu flexibilitu a možnosť započítavať prínos pokročilých biopalív vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX a elektriny vyrobenej z OZE aspoň dvojnásobne, a to vo všetkých druhoch dopravy. SR má výhradu k ustanoveniu trajektórie uvedenej v časti C v prílohe X, preto túto časť požadujeme vypustiť. V prípade, že nebude priechodné vypustenie časti C v prílohe X, Slovensko požaduje, aby sa do cieľa uvedeného v časti B v prílohe X a v časti C v prílohe X umožnilo započítanie prínosu pokročilých biopalív a elektriny vyrobenej z OZE aspoň dvojnásobne, a to vo všetkých druhoch dopravy.“. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SAPPO (Slovenská asociácia petroléjárskeho priemyslu a obchodu) 4. K časti II – stanovisko SR k čl. 26, 27, 28 – Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy Nesúhlasíme s navrhovaným stanoviskom SR, keďže sme toho názoru, že biomasa určená na výrobu elektriny, tepla a chladu musí spĺňať tie isté kritériá trvalej udržateľnosti ako biomasa určená na výrobu pohonných látok. Na základe uvedeného žiadame v stanovisku SR uviesť text „Bez pripomienok“. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
SAPPO (Slovenská asociácia petroléjárskeho priemyslu a obchodu) 2. K časti II – stanovisko SR k čl. 19 – Potvrdenia o pôvode elektriny a tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie Nesúhlasíme s navrhovaným znením stanoviska SR. Naopak žiadame zmeniť existujúci systém povinného vydávania záruk pôvodu na funkčný a nie ho rušiť. Zároveň nesúhlasíme, aby bol tento systém ustanovený na dobrovoľnej báze. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) celému materiálu Bez pripomienok. Beriem na vedomie, že materiál nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, ako aj skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné identifikovať reálnu výšku dopadov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) článku 2 Návrhu novely Slovenská republika by v rámci legislatívneho procesu k Návrhu novely Smernice mala presadzovať, okrem iného, aj syntetický plyn ako jasne definovaný zdroj energie a zrovnoprávniť poskytovanie finančnej podpory výroby syntetického plynu a bioplynu ako obnoviteľných zdrojov energie na úrovni podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. Uvedené by malo byť zohľadnené v úprave článku 2 a článku 4 Návrhu novely Smernice. V článku 2 Návrhu novely Smernice sa zavádzajú viaceré nové definície pojmov. V súvislosti so zavádzaním nových pojmov navrhujeme, aby Slovenská republika v rámci legislatívneho procesu k Návrhu novely Smernice presadzovala aj také doplnenie, v zmysle ktorého by bol ako zdroj energie zadefinovaný pojem syntetický plyn ako„plyn vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu, ktorého energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa.“ Takáto definícia môže byť uvedená samostatne ako súčasť článku 2 Návrhu novely Smernice alebo ako doplnenie slov „syntetický plyn“ v rámci písmena a) článku 2 Návrhu novely Smernice (a primerane zohľadnená v ďalšom texte Návrh novely Smernice). V súčasnosti platné znenie Smernice 2009/28/EC pritom už, aspoň čiastočne, obsahuje definíciu, v rámci ktorej by mohol byť definovaný aj syntetický plyn a to v článku 2 písmene u) avšak táto definícia sa vzťahujem len na obnoviteľné palivá. Technologický pokrok však v blízkej budúcnosti umožní, v procese elektrolýzy pri prebytkoch elektriny vyrobenej v slnečných alebo veterných elektrárňach, výrobu syntetického plynu za použitia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, pričom takýto plyn by mal byť vzhľadom na jeho charakter považovaný za obnoviteľný zdroj energie a malo by sa s ním zaobchádzať rovnakým spôsobom ako s ostatnými obnoviteľnými zdrojmi energie. Podpora používania takto vyrobeného plynu bude mať nepochybne vplyv na rozšírenie technológií výroby takého plynu, a teda aj na zvýšenie predikovateľnostivýroby elektriny z ostatných obnoviteľných zdrojov (najmä slnečná energie a vietor)a tým aj k lepšiemu zapojeniu týchto zdrojov energie do systému energetiky a umožní zvýšiť mieru využívania týchto zdrojov a rýchlejšie dosiahnutie cieľov EÚ v tejto oblasti. Zároveň by Návrh novely Smernice mal okrem výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (článok 4) zabezpečiť aj možnosť finančnej podpory syntetického plynu alebo bioplynu ako obnoviteľných zdrojov energie. Syntetický plyn, ako aj bioplyn a ich výroba, sú začínajúcimi technológiami, s nespochybniteľne pozitívnym príspevkom k dosahovaniu cieľov Európskej únie čo sa týka znižovania emisií skleníkových plynov ako aj dosahovania určeného podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. Preto by Slovenská republika mala vyvinúť snahu aby tieto technológie neboli diskriminované a bola im poskytovaná rovnaká podpora ako výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Návrhu novely Slovenská republika by v rámci legislatívneho procesu k Návrhu novely Smernice mala presadzovať v prípade využívania obnoviteľných zdrojov energie a biopalív, okrem ich prínosu k znižovaniu emisií skleníkových plynov aj ich vplyv na emisie ostatných znečisťujúcich látok, medzi inými pevných častíc PM10 a PM2,5. V nadväznosti na uvedené by Slovenská republika mala presadzovať, aby Návrh novely Smernice ako celok posudzoval jednotlivé obnoviteľné zdroje energie aj z pohľadu udržateľnosti a ich vplyvu na znečistenie životného prostredia a najmä ovzdušia.Tento prístup sa týka najmä biomasy. Podpora jednotlivých obnoviteľných zdrojov by nemala byť založená len na kritériu ich obnoviteľnosti a udržateľnosti z hľadiska dosiahnutých emisií skleníkových plynov. V tejto súvislosti najmä biomasa ako zdroj na výrobu elektriny, tepla a/alebo chladu je zdrojom, ku ktorého podpore by mali členské štáty pristupovať so zvýšenou opatrnosťou. Spaľovaním biomasy vzniká nemalé množstvo emisií skleníkových plynov, a navyše aj emisie nebezpečných tuhých znečisťujúcich látok. Ide najmä o malé pevné častice s priemerom 10 a 2,5 mikrogramov, ktorých veľkosť umožňuje, aby sa dostali do pľúc človeka vdýchnutím. Dlhodobé vystavenie sa vplyvu týchto častíc podľa Svetovej zdravotníckej organizácie OSN prispieva k vzniku kardiovaskulárnych a dýchacích ochorení. Merania stavu ovzdušia ukazujú, že práve úroveň emisií pevných častíc dosahuje neprípustné hodnoty (zatiaľ čo Svetová zdravotnícka organizácia odporúča v prípade častíc PM2,5 medznú hodnotu 10 mikrogramov na meter kubický, napríklad predpisy v Slovenskej republike povoľujú 25 mikrogramov na meter kubický do roku 2020 s následným poklesom na 20 mikrogramov na meter kubický). V nadväznosti na uvedené by teda Slovenská republika mala presadzovať také úpravy Návrhu novely Smernice, ktoré zabezpečia, že bude môcť byť podporený len taký zdroj energie alebo plynu z obnoviteľných zdrojov, ktorý dosahuje čo najnižšie hodnoty emisií všetkých znečisťujúcich látok, vrátane pevných častíc PM10 a PM2,5, nielen emisií skleníkových plynov. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) v časti 11, v Článkoch 26,27,28 V riadnom predbežnom stanovisku Slovenskej republiky, v časti 11. Predbežné stanovisko k jednotlivým ustanoveniam, v Článkoch 26,27,28 – Kritéria trvalej udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy požadujeme zmenu nasledovného Stanoviska SR: „SR nepodporuje rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti na palivá z biomasy na úrovni EÚ . Zastávame názor, že vzhľadom na kvalitný manažment obhospodarovania lesov predstavujú kritériá trvalej udržateľnosti administratívnu záťaž a ďalšiu finančnú náročnosť pre národné autority a pre vlastníkov lesov. Preukazovanie týchto kritérií prevyšuje potenciálne benefity.“. Odôvodnenie: Ubúdanie lesov bolo nedávno identifikované ako jedna z troch najväčších výziev životného prostredia v SR (Inštitútom environmentálnej politiky, Ministerstvo životného prostredia SR, http://www.minzp.sk/files/iep/01_2017_tri-vyzvy_zivotneho_prostredia.pdf). Podľa uvedenej publikácie medzi rokmi 2001 a 2014 Slovensko stratilo skoro 6% lesného porastu a trend intenzity ťažby dreva sa za posledných 10 rokov výrazne zhoršil. Na základe uvedených skutočností, trváme na znení navrhnutom EK. Zásadná pripomienka Odoslaná 10.4.2017 Detail