LP/2016/677 Zákon o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Verejnosť (Verejnosť) návrhu ako celku Aliancia Fair-play rámcovo podporuje zavedenie registra partnerov verejného sektora a zvýšenej transparentnosti vlastníckych obchodných štruktúr. Zákon považuje za dôležitý príspevok k zmene existujúcej paradigmy a k posilneniu verejného nároku na transparentnosť. 1. Medzi verifikačné dokumenty, ktoré musia partneri verejného sektora predložiť pri registrácii do registra, navrhujeme zaradiť aj potvrdenie od banky, v ktorej majú vedený účet spojený s transakciami so štátom o KÚV, ktorých v súvislosti s ich entitami eviduje banka. Transakcie medzi partnermi a verejným sektorom budú prebiehať cez bankový systém. Práve banky patria medzi regulované subjekty v oblasti prania špinavých peňazí s povinnosťou overovať KÚV svojich klientov. Cieľom by malo byť zjednotenie údajov a posilnenie kvality a pravdivosti registra partnerov verejnej správy najmä v prípade, ak už existuje evidencia týchto údajov v systéme, ktorý je verifikačne prísnejší než systém navrhovaný a ktorého povinnosťou je následne monitorovať toky financií a nahlasovať podozrivé transakcie príslušným orgánom. 2. Pre posilnenie pravdivosti a relevancie registra navrhujeme zavedenie systému verifikácie údajov poskytnutých partnermi aj na strane štátu minimálne spôsobom náhodného overovania určitej vzorky. Navrhujeme, aby registrujúci súd aktívne opravoval nepravdivé údaje partnerov verejného sektora, ak sa nepravdivosť preukáže v iných konaniach vedených orgánmi činnými v trestnom konaní či inými verejnými inštitúciami. 3. V rámci procesu stransparentňovania vlastníckych a obdobných štruktúr v korporátnom sektore navrhujeme zverejňovať podrobné údaje o akcionárskej štruktúre spoločností, na základe údajov evidencie Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s., v prípade nemožnosti využiť údaje Centrálneho depozitára cenných papierov, zriadiť obdobný register v správe štátu. V rámci procesu stransparentňovania vlastníckych a obdobných štruktúr v korporátnom sektore navrhujeme zriadiť verejný Register spriaznených firiem, v ktorom by sa prehľadne viedli údaje o majetkovej blízkosti firiem a o transakciách závislých resp. spriaznených subjektov. Údaje by firmy vykazovali pri podávaní daňového priznania. Medzinárodné monitoringové inštitúcie v oblasti prania špinavých peňazí ako sú FATF či Moneyval vo svojich materiáloch zdôrazňujú, aká je pre potrebu účinného prehľadu o KÚV potrebná transparentnosť iných verejných registrov, ktoré poskytujú dodatočné verifikačné zdroje. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
SVSR pre rozvoj občianskej spoločnosti (Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti) Čl. XII § 6a Navrhujeme doplniť ustanovenie, ktorým sa určí konečný užívateľ výhod v prípade právnických osôb založených na základe zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Odôvodnenie Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v platnom znení dáva združeniam pri kreovaní svojich orgánov voľnosť. Jednak aké orgány vytvorí a tiež akým spôsobom ich vytvorí. Nemusí ich vytvoriť už pri založení, postačí ak ich pomenuje a určí spôsob ich ustanovovania v zakladateľskom dokumente. Až do času, kým ich reálne vytvorí, koná v mene združenia prípravný výbor, resp. splnomocnenec spomedzi členov prípravného výboru. Nie je jasné, či možno považovať v zmysle § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka za štatutárny orgán celý prípravný výbor, alebo len splnomocnenca prípravného výboru, použitie ust. § 6a ods. 2 navrhovaného zákona je preto problematické. Ako problematické sa tiež javí použitie ust. § 6a ods. 1 písm. a) bod 2., nakoľko právo ustanoviť alebo odvolať orgány združenia má spravidla členská schôdza, ktorej počet členov môže byť rádovo v stovkách, či tisícoch. Nie je predstaviteľné, aby boli všetci zapísaní a identifikovaní ako koneční užívatelia výhod a aby sa aktualizácia zapísaných údajov vykonávala pri každej zmene členskej základne. Uvedené žiadame špecifikovať aj z dôvodu, že v zmysle pripravovanej novely zák. č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude údaj o konečnom užívateľovi výhod vyžadovaný už pri registrácii združenia, preto by bolo vhodné, aby konečný užívateľ výhod bol určený jednoznačne. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
SVSR pre rozvoj občianskej spoločnosti (Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti) Čl. I § 9 ods. 4 Navrhujeme uviesť dôvody, na základe ktorých bude môcť oprávnená osoba podať návrh na svoj výmaz z registra partnerov verejného sektora. Navrhujeme, aby oprávnená osoba mohla podať návrh na svoj výmaz iba z vážnych dôvodov, ako je napríklad neposkytnutie súčinnosti zo strany partnera verejného sektora, poskytovanie nepravdivých informácií, prípadne nátlak na oprávnenú osobu, aby konala v rozpore so zákonom. Odôvodnenie Možnosť oprávnenej osoby podať návrh na výmaz samej seba z registra nie je žiadnym spôsobom obmedzený; oprávnená osoba môže kedykoľvek a bezdôvodne ukončiť zastupovanie partnera verejného sektora. Partner verejného sektora sa navyše o výmaze oprávnenej osoby nemusí včas dozvedieť, nakoľko nie je stanovená povinnosť informovať partnera verejného sektora. Vzhľadom na to, že činnosť oprávnenej osoby je koncipovaná na báze dobrovoľnosti, nie je vylúčené, že sa partnerovi verejného sektora v 30 dňovej lehote nepodarí zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby. Tým nedodrží stanovenú povinnosť a vystaví sa tak možnosti postihu, čím môže zapísanému partnerovi verejného sektora vzniknúť škoda. Napríklad uplatnením ustanovenia § 14 ods. 2 navrhovaného znenia zákona, t. j. že mu nebudú poskytnuté plnenia, na ktoré má inak nárok, čím sa môže dostať do druhotnej platobnej neschopnosti. Takáto škoda partnerovi verejného sektora vznikne konaním oprávnenej osoby. Z dôvodu prípadného uplatnenia nároku zo spôsobenej škody a jeho preukázania preto navrhujeme, aby boli stanovené dôvody, na základe ktorých môže oprávnená osoba podať návrh na svoj výmaz z registra. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
SPP (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) Čl. I § 10 ods. 2 písm. c), d) a e) (zásadná pripomienka) Navrhujeme z ustanovenia vypustiť písmená c), d) a e). Odôvodnenie: Vzťah medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou bude komerčného charakteru. Máme za to, že plnenie povinností oprávnenej osoby ustanovených v § 10 ods. 2 písm. c), d) a e) bude neprimerane zvyšovať náklady partnerov verejného sektora na služby poskytované týmito oprávnenými osobami, pričom účel predmetnej právnej úpravy je možné dosiahnuť na základe plnenia povinností vyplývajúcich z § 9 ods. 1 a 2. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K Čl. I § 11 Žiadame podrobnejšie upraviť proces overovania identifikácie konečného užívateľa výhod zapísaného v registri na základe kvalifikovaného podnetu – z ktorého by bolo zrejmé, kto ho podáva, ktorého partnera verejného sektora sa týka, a čo sa namieta. Konanie o podnetoch by zároveň malo byť postavené na princípe náhodného prideľovania, aby sa zabezpečila potrebná nestrannosť a nezávislosť. Podľa súčasného návrhu bude za súd v takýchto prípadoch konať predseda súdu. Odôvodnenie: Keďže sa predpokladá, že registrujúcemu orgánu budú po nadobudnutí účinnosti zákona doručované viaceré podnety k správnosti údajov zapísaných v registri, navrhuje sa upraviť aspoň základné princípy konania nasledujúceho po obdržaní týchto podnetov. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K Čl. I § 5 V záujme zníženia byrokracie a nákladov pre partnerov verejného sektora navrhujeme zaviesť možnosť, aby pri partneroch verejného sektora, ktorými by boli (i) fyzická osoba, a (ii) spoločnosť s ručením obmedzeným, kde je jediným spoločníkom fyzická osoba, mohol byť oprávnenou osobou samotný štatutárny orgán, t. j. samotná fyzická osoba alebo konateľ. Odôvodnenie: Pri týchto subjektoch je pomerne vysoká šanca, že uvedenie nepravdivých údajov bude veľmi rýchlo odhalené aj bez nutnosti zastúpenia advokátom, bankou, pobočkou zahraničnej banky, audítorom alebo daňovým poradcom. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K Čl. XII Podľa súčasného znenia návrhu zákona by v právnom poriadku vo vzťahu k definícii konečného užívateľa výhod vznikla podstatná medzera. Ak by mal verejný funkcionár priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet menej ako 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní, nebolo by to možné zistiť. Žiadame preto, aby verejní funkcionári museli byť identifikovaní pri akomkoľvek podiele v právnickej osobe. Pri definícii verejného funkcionára odkazujeme na čl. 2 ods. 1 v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Odôvodnenie: Vzhľadom na citlivosť situácie, keď obchodná spoločnosť s čo i len minoritným podielom verejného funkcionára nadobúda verejné prostriedky sa navrhuje sprísnenie režimu pre tieto obchodné spoločnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K návrhu zákona ako celku Týmto sa zároveň pripájame k pripomienkam Adama Valčeka, Poľná 23, Nová Dedinka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K Čl. I § 10 ods. 3 Ustanovenie § 10 ods. 3 návrhu zákona predpokladá pri oprávnených osobách konanie s odbornou starostlivosťou, ktorú následne stručne definuje. Máme za to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky by malo podzákonným predpisom podrobnejšie definovať minimálne štandardy pri postupe oprávnených osôb pri identifikácii konečného užívateľa výhod, ktorý môže byť odlišný pri jednotlivých kategóriách partnerov verejného sektora (napríklad vzhľadom na domicil alebo vlastnícku štruktúru). Na základe tohto podzákonného predpisu by následne bolo možné uskutočniť kontrolu postupu oprávnených osôb, t. j. či skutočne došlo ku konaniu s odbornou starostlivosťou. Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšírenie definície konania s odbornou starostlivosťou vzhľadom na potrebu dôslednej ex post kontroly oprávnených osôb. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K návrhu zákona ako celku Počas takmer dvojročnej diskusie o protischránkových zákonoch bolo opakovane zdôrazňované, že kľúčom k účinnému protischránkovému zákonu je orgán, ktorý bude mať na starosti registráciu firiem. Malo ísť o úrad, ktorý je kapacitne silný a schopný posúdiť dokumentáciu firiem a z nej vyplávajúce zložité medzinárodné vetvenie vlastníctva a zároveň dostatočné nezávislý, aby odolal tlakom. Diskusie sa týkali Národnej banky Slovenska či Finančnej správy. Návrh zákona za takýto registrový úrad určuje Okresný súd v Žiline a v rámci neho vyšších súdnych úradníkov. Žiadame preto, aby sa stala registrujúcim orgánom namiesto okresného súdu s nedostatočnou kapacitou úradníkov Národná banka Slovenska alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, resp. aby došlo k vytvoreniu nového orgánu. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K Čl. I § 10 ods. 4 Identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa má preukazovať verifikačným dokumentom. Návrh zákona ale bližšie neurčuje jeho náležitosti. Navrhujeme preto, aby jeho náležitosti upravilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, na vydanie ktorého ho zákon splnomocní. Odôvodnenie: Verifikačný dokument má byť kľúčovým dokumentom v celom procese, a preto je potrebné bližšie špecifikovať jeho obsah, aby bolo možné aspoň čiastočne dosiahnuť cieľ návrhu zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K Čl. I § 2 ods. 1 písm. d) Dávame na zváženie, či okruh oprávnených osôb nerozšíriť aj o notárov. Odôvodnenie: Väčšia konkurencia medzi oprávnenými osobami môže viesť k znižovaniu nákladov partnerov verejného sektora. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K Čl. I § 2 ods. 1 písm. c) V záujme účinného boja so schránkovými firmami navrhujeme rozšíriť definíciu partnerov verejného sektora tak, aby ním bola aj fyzická a právnická osoba, ktorá sa uchádza o finančné prostriedky alebo o plnenie predmetom ktorého je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva od (i) právnickej osoby s majoritnou majetkovou účasťou štátu, ako aj od (ii) právnickej osoby, voči ktorej má právnická osoba podľa bodu (i) postavenie ovládajúcej osoby, a od (iii) štátneho podniku. Odôvodnenie: Účinný boj so schránkovými firmami si podľa nášho názoru vyžaduje pokrytie obchodovania aj takých subjektov, akými sú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik či napríklad rôzne teplárenské spoločnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K Čl. I § 2 ods. 1 písm. c) bodu 1 V § 2 ods. 1 písm. c) bode 1 navrhujeme za slová „štátneho rozpočtu“ vložiť slová „z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie“. Odôvodnenie: Nakladanie s finančnými prostriedkami verejnoprávnych inštitúcií navrhujeme začleniť pod rovnaký režim ako v prípade finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí a vyšších územných celkov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Hranica definujúca konečného užívateľa výhod Zaviesť okrem relatívnej hranice KUV na základe podielu na vlastníctve ovládaní spoločnosti (25%) alternatívnu hranicu absolútneho príjmu zo zmluvy, ktorý prislúcha konečnému užívateľovi výhod. Prostredníctvom tejto hranice by sa do registra PVS zapisovali aj koneční užívatelia výhod, ktorých podiel na vlastníctve, či ovládaní spoločnosti je menší ako 25%, avšak na základe väčších obchodov so štátom prislúcha konečnému užívateľovi výhod časť zmluvy Návrh výšky hranice: 100 tisíc eur - v rovnakej výške, ako spodná hranica výšky zmluvy pre zápis partnera verejného sektora do registra. (fyzická osoba vlastní 10% právnickej osoby, ktorá podpísala zmluvu za 10 miliónov eur. osobe teda nepriamo prislúcha 10% hodnoty zmluvy - 1 milión eur. Keďže hodnota 1 milión eur prekračuje definovanú spodnú hranicu 100 000 eur, osoba musí byť zapísaná do registra PVS ako konečný užívateľ výhod právnickej osoby) Odôvodnenie: Iba 5 spoločností zo sektora energetiky(ZSE Energia, Eustream, Západoslovenská distrubučná, SPP distribúcia, RWE gas) má tržby spolu viac ako 2,5 miliardy eur, z toho veľkú časť z obchodu so štátom. Každá z nich je preto zapísaná v súčasnom registri konečných užívateľov výhod, do ktorého sa taktiež zapisujú koneční užívatelia výhod od podielu 25%. Každá z týchto spoločností má v registri zapísaných iba štatutárov a žiadneho konečného užívateľa výhod, z dôvodu neexistencie KUV s podielom vyšším ako 25%. Návrh zákona podľa všetkého rovnako ako súčasná právna úprava (na základe podobnej taxatívnej časti definície konečného užívateľa výhod) zlyháva v snahe odhaliť vlastníctvo v prípade spoločností obchodujúcich so štátom v najväčšej miere. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
Miroslav beblavy (Miroslav Beblavý, poslanec NR SR) K Čl. I § 2 ods. 1 písm. c) Vzhľadom na dôležitosť účelného nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia žiadame pod definíciu partnera verejného sektora zaradiť aj fyzickú a právnickú osobu, ktorá sa uchádza o finančné prostriedky alebo o plnenie predmetom ktorého je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva od zdravotných poisťovní. Odôvodnenie: Kauzy v zdravotníctve ukázali na nevyhnutnosť transparentného nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, čo sa podľa nášho názoru týka nielen štátnej poisťovne, ale aj zvyšných dvoch poisťovní. Zásadná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
ŽSK (Žilinský samosprávny kraj) §2 ods. 3 Nie je zrejmé za aké obdobie sa počíta suma 100 000€. Navrhujeme zvážiť presné vymedzenie - napr. kalendárny rok. Ide o jednorázové nadobúdanie alebo v súhrne s iným majetkom? Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
ŽSK (Žilinský samosprávny kraj) § 12 dávame na zváženie doplniť formuláciu možnosti uloženia pokuty aj pre partnera verejného sektora, ktorý si nesplní povinnosť podať návrh na zápis do registra Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
ÚVO (Úrad pre verejné obstarávanie) K Čl. XII, § 6a Zo strany orgánov kontroly (Finančná spravodajská jednotka, NBS, MF SR) nad dodržiavaním povinností podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti podľa nášho názoru neexistuje podrobné metodické usmernenie s praktickými príkladmi akým spôsobom je potrebné identifikovať a verifikovať KUV klienta povinnej osoby, t.j. napr. akým matematickým postupom vypočítavať nepriamy podiel KUV v rámci komplikovanej vlastníckej štruktúry alebo ako kvalifikovať zrejmých nominantov vo vlastníckej štruktúre (tzv. nominee shareholderov) alebo koho považovať za KUV v prípade ak je materskou spoločnosťou klienta emitent cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu. Je otázne, ktorý subjekt bude metodicky usmerňovať partnerov verejného sektora pri ich zápise do registra, pretože väčšina z nich bude mať záujem uviesť pravdivé a úplné údaje. Z definície KUV je zrejmé, že obsahuje množstvo otáznikov resp. právne neurčitých pojmov, ktoré by mali byť partnerom verejného sektora ešte predtým ako sa na nich budú vzťahovať prísne sankcie zrozumiteľne vysvetlené. Napríklad úvodná časť definície v § 6a ods. 1 je nastavená tak všeobecne, že môže vyvolať pod vplyvom prísnych sankcií značnú neistotu hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní. Pojem „obchod“ v definícii znamená, že partner verejného sektora je povinný po každom vykonanom obchode analyzovať, či by nemal aktualizovať informácie v RPVS. To môže predstavovať vysoké administratívne náklady pre PVS v súvislosti s verejnými obstarávaniami. Alebo v § 6a ods. 2 je zapisovanie vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu nadnárodných spoločností do registra je z pohľadu transparentnosti vo verejnom obstarávaní zbytočné a opätovne len zvyšuje náklady verejného obstarávania. Pri registri KUV túto činnosť vykonáva ÚVO, ktorý metodicky usmerňuje podnikateľov pri zápise do RKUV a vydal napr. výkladové stanovisko k definícii KUV: http://www.uvo.gov.sk/legislativametodika-dohlad/vykladove-stanoviska-uradu/prehlad-vykladovych-stanovisk/prehlad-vykladovych-stanovisk-uradu-zakon-c-3432015-z-z-57f.html. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail
PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) čl I, § 2 ods. 1 písm. d) návrhu K čl. I, § 2 ods. 1 písm. d) návrhu Podľa navrhovaného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) sa na účely tohto zákona rozumie oprávnenou osobou advokát, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky. 1. Z dôvodovej správy nie je zrejmé, ktoré kritériá odôvodňujú obmedzenie oprávnených osôb len na vymedzené subjekty. Daný okruh subjektov je v dôvodovej správe odôvodnený len tým, že ide „o subjekty spôsobilé plniť požiadavky podľa tohto zákona, a to z dôvodu, že už v súčasnosti vykonávajú podobné úlohy ako tzv. povinné osoby podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Dôvod obmedzenia okruhu subjektov, ktoré sa považujú za oprávnenú osobu nie v dôvodovej správe vzhľadom na dôležitú a nezastupiteľnú úlohu, ktorú návrh zákona ukladá oprávneným osobám uvedený. Partneri sa inak ako prostredníctvom oprávnenej osoby nebudú môcť registrovať. V tomto zmysle to predstavuje určitú bariéru. Z tohto dôvodu úrad navrhuje rozšíriť okruh subjektov, na základe vopred vymedzených kritérií, ktoré by kvalitatívne určili daný okruh subjektov a zabezpečili aj dostupnosť k registru. 2. Subjekty, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za oprávnenú osobu musia mať miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Rozumieme zámeru predkladateľa, avšak odporúčame zvážiť toto predmetné ustanovenie vzhľadom na voľný pohyb tovarov a služieb zadefinovaný primárnym právom EÚ. Obyčajná pripomienka Odoslaná 21.7.2016 Detail