LP/2016/537 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Pridať
Čl. I
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017.


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) prílohe č. 1 (novelizačný bod č. 55) Predmetné novo navrhované ustanovenie upravuje maximálny počet detí v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov veku na jedného zamestnanca – t. j. 4 deti na jedného zamestnanca a minimálny % podiel odborných zamestnancov na celkový počet zamestnancov – t. j. 80 % odborných zamestnancov, to znamená, že 20 % zamestnancov môžu tvoriť obslužní zamestnanci napr. upratovačka, kuchárka. SBA považuje tieto podmienky za neprimerane prísne, nakoľko doteraz takáto regulácia nejestvovala a po novom, i napriek neskoršej účinnosti navrhovanej v prechodnom ustanovení § 110z ods. 8 návrhu (k 1.1.2018), ak budú chcieť byť dnešné jasle v oficiálnom zozname na MPSVaR SR ako regulované jasle, budú musieť obmeniť/doplniť personál vzhľadom na požiadavku % podielu odborného personálu a buď znížiť kapacitu jaslí alebo zamestnať nový personál, vzhľadom na požiadavku max. 4 deti na 1 zamestnanca, čo bude pravdepodobne sprevádzané aj zvýšením poplatku za jasle pre rodičov. SBA žiada predkladateľa o akceptovanie alternatívnych návrhov, ktoré boli súčasťou Vyhodnotenia konzultácií v rámci analýzy vplyvov na PP predloženej do PPK, ktorých podstatou boli miernejšie limity na podiel odborných zamestnancov ako aj počet detí na 1 zamestnanca. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.8.2016 Detail
Slovak Business Agency (Slovak Business Agency) § 110z ods. 9 (novelizačný bod č. 54) Predmetné novo navrhované ustanovenie upravuje povinnosť osôb, ktoré k 31.12.2017 poskytujú za odplatu sociálne služby (vrátane jaslí) a budú tieto služby poskytovať aj po 31.12.2017 splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu od 1. januára 2018, resp. odo dňa zápisu do registra, ak neboli do 31.12.2017 zapísané do registra. V prípade jaslí má ísť podľa navrhovaného § 9 ods. 6 o požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania a pitný režim a na náležitosti prevádzkového poriadku v zariadení podľa osobitného predpisu, ktorým je zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. SBA žiada predkladateľa o zdôvodnenie, či tieto podmienky predstavujú širší rámec ako tie, ktoré uvádza v súčasnosti už platná úprava vo vyhláške MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Nakoľko predkladateľ navrhuje v prechodných ustanoveniach odklad splnenia týchto podmienok, SBA predpokladá, že návrh už súčasné podmienky rozširuje. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.8.2016 Detail
DF SR (Detský fond Slovenskej republiky) Čl. I Za bod 56 sa dopĺňajú nové body, ktoré znejú: 57. V prílohe č.6 v druhom riadku v prvom stĺpci sa nahrádzajú slová „ 320 eur“ slovami „405 eur“, v druhom riadku v druhom stĺpci sa slová „3 840 eur“ nahrádzajú slovami „ 4 860 eur“ a v treťom riadku v prvom stĺpci sa nahrádzajú slová „ 320 eur“ slovami „405 eur“, v treťom riadku v druhom stĺpci sa slová „3 840 eur“ nahrádzajú slovami „ 4 860 eur.“. 58. Za prílohu č.6 sa vkladá nová príloha č.6a, ktorá znie: „ Príloha č.6a k zákonu č.448/2008 Z.z. v znení zákona č............2016 Z.z. Výška fiančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a Tabuľka: Druh sociálnej služby: nízkoprahové denné centrum s kapacitou do 40 prijímateľov/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac: 1900 eur/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok: 22 800 eur Druh sociálnej služby: nízkoprahové denné centrum s kapacitou nad 40 prijímateľov/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac: 3800 eur/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok: 45 600 eur Druh sociálnej služby: nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu s kapacitou do 40 prijímateľov/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac: 1900 eur/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok: 22 800 eur Druh sociálnej služby: nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu s kapacitou nad 40 prijímateľov/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac: 3800 eur/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok: 45 600 eur Komentáre a zdôvodnenie k pridaným bodom: K bodu 57: Návrhovanou zmenou sa upravuje v prílohe č.6 výška mesačného a ročného finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre neverejných poskytovateľov v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby na jedného prijímateľa, a to zo sumy 320 eur mesčne na sumu 405 eur mesačne a suma 3 840 ročne na jedného prijímateľa sa navrhuje zvýšiť na 4860 eur. Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že súčasná výška finančného príspevku, ktorú poskytuje štát prostredníctvom MPSVR SR je veľmi nízka a nie je možné z nej pokryť ani len náklady(mzda) opatrovania, t.j. zabezpečenia pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pričom práve v týchto zariadeniach sa nachádzajú klienti, ktorí sú odkázaní na najvyší stupeň odkázanosti a podpory. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti sú do pobytových celoročných zariadení tohto typu umiestňovaní výlučne klienti s najvyššími stupňami odkázanosti, tj. vyžadujúci 24 hodinovú starostlivosť a to tak v rámci dňa ako aj noci a nie klienti, ktorí sú schopní si zabezpečovať životne dôležité úkony sami, ako to bolo v minulosti. Na rozdiel od verejných poskytovateľov, ktorých zriaďovateľom je obec a ktorých napriek tomu podporuje finančne aj štát, pre neverejných poskytovateľov týchto druhov sociálnych služieb, je práve finančný príspevok zo štátu jediným zdrojom príjmu z verejných zdrojov. Vzhľadom na nízku výšku tejto verejnej podpory zo štátu nemajú neverejní poskytovatelia inú možnosť, len reálne a nevyhnutné ekonomicky oprávnené náklady poskytovanej sociálnej služby dofinancovávať z úhrad prijímateľov sociálnej služby a z vlastných zdrojov. V dôsledku toho sa však dostávajú klienti neverejných poskytovateľov do znevýhodneného a diskriminačného postavenia v porovnaní s klientmi verejných poskytovateľov. Klienti neverejných poskytovateľov sú tak nútení platiť neporovnateľne vyššie úhrady ako klienti verejných poskytovateľov a to bez ohľadu na to, či na to majú alebo nie. Klienti neverejných poskytovateľov pritom nemôžu nijako ovplyvniť skutočnosť, že ich neverejnému poskytovateľovi sa neprispieva rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako verejným poskytovateľom.. Títo sú navyše plne kapacitne obsadení pre nízku úhradu a tak si ich klient ani nemá možnosť vybrať. Pri porovnávaní kapacity verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb tohto druhu, neverejní poskytovatelia v súlade s filozofiou poskytovania sociálnych služieb rodinného typu, ku ktorej sa hlási aj vláda SR, v prevažnej miere poskytujú svoje sociálne služby v nízkokapacitných zariadeniach. Tým sa však objektívne zvyšujú ich náklady na jedného prijímateľa sociálnej služby v porovnaní s s verejnými zariadeniami s vysokou kapacitou. Navrhované zvýšenie finančného príspevku zo štátu na sumu 405 eur mesačne na jedného prijímateľa sociálnej služby má svoje ratio. Bez tohto zvýšenia nedokážu poskytovatelia sociálnych služieb v SR zvýšiť mzdy opatrovateľov, ktoré sa pre nedostatok zdrojov v sociálnej oblasti nezvyšovali vyše 20 rokov. Finančné príspevky na úhradu nákladov na poskytovanie sociálnych služieb pre odkázaných klientov z rozpočtu MPSVR SR sú v súčasnosti na úrovni príspevkov v roku 1998, pričom vtedy výška minimálnej mzdy bola cca 98 € mesačne. V súčasnosti predstavuje minimálna mzda bez odvodov sumu 405 € mesačne a mzdové náklady s odvodmi predstavujú zhruba 70% všetkých ekonomicky oprávnených nákladov na sociálne služby pre odkázaných klientov, prevažne seniorov. K bodu 58: V nadväznosti na navrhované zmeny v ustanovení § 78a, je v návrhu spracovaná nová príloha č.6a, v ktorej sú ustanovené výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre jedného poskytovateľa nízkoprahového denného centra a nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu a to paušálnou sumou podľa kapacity poskytovateľa daného druhu sociálnej služby s tým, že pre poskytovateľa týchto služieb s kapacitou do 40 sa navrhuje výška finančného príspevku 1900 eur na mesiac a 22 800 eur na rozpočtový rok a pre poskytovateľa danej sociálnej služby s kapacitou nad 40 prijímateľov sa navrhuje suma 3800 eur na mesiac a 45 600 eur na rozpočtový rok. Podotýkame, že počet 2 zamestnancov, z ktorého sa odvíja výška paušálnej sumy (1900 eur) pri kapacite 40 bola navrhnutá z odborných a prevádzkových dôvodov, nakoľko žiadne zariadenie daného druhu nemôže poskytovať sociálnu službu len s jedným zamestnancom. Výška finančného príspevku oboch uvedených nízkoprahových služieb na jeden mesiac z dôvodov už vyššie uvedených bola navrhnutá s ohľadom na potrebu zabezpečiť pre poskytovateľa minimálne náklady na mzdu dvoch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite do 40 prijímateľov sociálnej služby a náklady na štyroch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite nad 40 prijímateľov sociálnej služby. Paušálna suma 1900 eur na jeden mesiac pre jedného poskytovateľa danej nízkoprahovej sociálnej služby vychádza zo superhrubej mzdy 950 eur mesačne na jedného zamestnanca(ide o priemernú mzdu v odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti) , pričom brutto mzda predstavuje 703 eur a netto mzda 553,49 eur. Bez finančného príspevku na uvedené druhy sociálnych služieb, nie je možné tieto sociálne služby kontinuálne a bez ohrozenia klientov a poskytovateľa zabezpečovať a navrhovaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu predstavuje len „príspevok štátu“ na čiastočné pokrytie nákladov týchto druhov sociálnych služieb. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.8.2016 Detail
DF SR (Detský fond Slovenskej republiky) Čl. I Za bod 34 sa dopĺňajú nové body, ktoré znejú: 35. V § 77 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c). ktoré znie: „c) sumou finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa §78a, ak ide o sociálne služby uvedené v § 24b a v § 28.“. 36. V § 78a sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú: „e)nízkoprahové denné centrum f) nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu.“. 37. V § 78a ods.3 sa za slová „č.6“ vkladajú slová „ a č. 6a.“. 38. V § 78a odsek 4 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí, ak ide o sociálnu službu uvedenú v § 24b a v § 28.“. Komentáre a zdôvodnenie k pridaným bodom: K bodu 35: Návrhom sa zavádza spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku, ktorý poskytuje obec aj pre vybrané dva druhy sociálnych služieb krízovej intervencie. Cieľom je zabrániť duplicite finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko ak na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú služba pre deti a rodinu bude štát prispievať paušálnou sumou príspevku, obec, ktorá obligatórne má poskytovať finančný príspevok na prevádzku vybraných druhov služieb krízovej intervencie, zníži tento príspevok o sumu finančného príspevku poskytnutého na rozpočtový rok zo štátneho rozpočtu podľa § 78a. K bodu 36. Navrhuje sa, aby sa štát začal podieľať a finančne participoval aj na financovaní ďalších vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie a to konkrétne na nízkoprahové denné centru a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu a nielen na financovaní sociálnej služby v nocľahárni. Navrhovaná zmena vytvára podmienky na to, aby lokálna samospráva mohla zvládnuť svoje obligatórne povinnosti, nakoľko jej hlavným argumentom pri neplnení si svojich zákonných povinností a to aj vo vzťahu k sociálnej službe pre ľudí bez domova a pre deti a rodiny v nepriaznivej krízovej sociálnej situácii v nízkoprahovom dennom centre a v nízkoprahovej službe pre deti a rodinu je skutočnosť, že v rámci decentralizácie a presunu kompetencií, na tieto druhy sociálnych služieb, neboli obciam/mestám „zabezpečené“ potrebné finančné prostriedky. Z uvedených dôvodov menované druhy sociálnych služieb krízovej intervencie na území celého Slovenska len prežívajú a nie sú zo strany obcí financované vôbec alebo len symbolickými a nedostatočnými sumami, z ktorých nie je možné prevádzkovať dané sociálne služby. Neverejní poskytovatelia týchto služieb sa nachádzajú pravidelne(aj každé tri mesiace) na pokraji krachu, nakoľko nemajú potrebné finančné prostriedky na zaplatenie mzdy a odvodov svojich zamestnancov. Situáciu nerieši ani možnosť čerpania zdrojov EK, nakoľko len obmedzené množstvo subjektov má možnosť tieto prostriedky čerpať. Ak sú v danej lokalite 2 poskytovatelia tejto služby, finančne môže byť podporený len jeden z nich, napriek tomu, že potreby klientov danej komunity nevie jeden poskytovateľ zabezpečiť. Navyše prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje sú len dočasným riešením pre niektorých poskytovateľov a nie systémovým riešením. O význame a efektivite uvedených sociálnych služieb krízovej intervencie niet snáď žiadnych pochýb, hrajú dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory a to nielen odkázaným občanom, ale aj ostatnému obyvateľstvu, nakoľko okrem konkrétnej pomoci a podpory klientom, ktorí sa prostredníctvom týchto služieb môžu sociálne začleniť alebo vyhnúť ohrozeniu z vylúčenia, pôsobia aj preventívne a v prospech všetkých obyvateľov danej komunity. K bodu 37: Ide o legislatívno technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 78a odsek 1 zákona, ktorými sa dopĺňajú nové druhy sociálnej služby krízovej intervencie, na ktorých financovaní bude participovať aj štát prostredníctvom finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby. Preto bolo potrebné doplniť prílohu č.6 o novú prílohu č.6a, v ktorej je upravená výška príspevku na tieto druhy sociálnych služieb. K bodu 38: V návrhu ide o legislatívno technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 77 odsek 2 (spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku). Zásadná pripomienka Odoslaná 17.8.2016 Detail
SocioFórum, o.z. (Nezávislá platforma SocioFórum, o.z.) Čl. I Za bod 34 sa dopĺňajú nové body, ktoré znejú: 35. V § 77 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c). ktoré znie: „c) sumou finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa §78a, ak ide o sociálne služby uvedené v § 24b a v § 28.“. 36. V § 78a sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú: „e)nízkoprahové denné centrum f) nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu.“. 37. V § 78a ods.3 sa za slová „č.6“ vkladajú slová „ a č. 6a.“. 38. V § 78a odsek 4 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí, ak ide o sociálnu službu uvedenú v § 24b a v § 28.“. Komentáre k pridaným bodom: K bodu 35: Návrhom sa zavádza spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku, ktorý poskytuje obec aj pre vybrané dva druhy sociálnych služieb krízovej intervencie. Cieľom je zabrániť duplicite finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko ak na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú služba pre deti a rodinu bude štát prispievať paušálnou sumou príspevku, obec, ktorá obligatórne má poskytovať finančný príspevok na prevádzku vybraných druhov služieb krízovej intervencie, zníži tento príspevok o sumu finančného príspevku poskytnutého na rozpočtový rok zo štátneho rozpočtu podľa § 78a. K bodu 36. Navrhuje sa, aby sa štát začal podieľať a finančne participoval aj na financovaní ďalších vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie a to konkrétne na nízkoprahové denné centru a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu a nielen na financovaní sociálnej služby v nocľahárni. Navrhovaná zmena vytvára podmienky na to, aby lokálna samospráva mohla zvládnuť svoje obligatórne povinnosti, nakoľko jej hlavným argumentom pri neplnení si svojich zákonných povinností a to aj vo vzťahu k sociálnej službe pre ľudí bez domova a pre deti a rodiny v nepriaznivej krízovej sociálnej situácii v nízkoprahovom dennom centre a v nízkoprahovej službe pre deti a rodinu je skutočnosť, že v rámci decentralizácie a presunu kompetencií, na tieto druhy sociálnych služieb, neboli obciam/mestám „zabezpečené“ potrebné finančné prostriedky. Z uvedených dôvodov menované druhy sociálnych služieb krízovej intervencie na území celého Slovenska len prežívajú a nie sú zo strany obcí financované vôbec alebo len symbolickými a nedostatočnými sumami, z ktorých nie je možné prevádzkovať dané sociálne služby. Neverejní poskytovatelia týchto služieb sa nachádzajú pravidelne(aj každé tri mesiace) na pokraji krachu, nakoľko nemajú potrebné finančné prostriedky na zaplatenie mzdy a odvodov svojich zamestnancov. Situáciu nerieši ani možnosť čerpania zdrojov EK, nakoľko len obmedzené množstvo subjektov má možnosť tieto prostriedky čerpať. Ak sú v danej lokalite 2 poskytovatelia tejto služby, finančne môže byť podporený len jeden z nich, napriek tomu, že potreby klientov danej komunity nevie jeden poskytovateľ zabezpečiť. Navyše prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje sú len dočasným riešením pre niektorých poskytovateľov a nie systémovým riešením. O význame a efektivite uvedených sociálnych služieb krízovej intervencie niet snáď žiadnych pochýb, hrajú dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory a to nielen odkázaným občanom, ale aj ostatnému obyvateľstvu, nakoľko okrem konkrétnej pomoci a podpory klientom, ktorí sa prostredníctvom týchto služieb môžu sociálne začleniť alebo vyhnúť ohrozeniu z vylúčenia, pôsobia aj preventívne a v prospech všetkých obyvateľov danej komunity. K bodu 37: Ide o legislatívno technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 78a odsek 1 zákona, ktorými sa dopĺňajú nové druhy sociálnej služby krízovej intervencie, na ktorých financovaní bude participovať aj štát prostredníctvom finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby. Preto bolo potrebné doplniť prílohu č.6 o novú prílohu č.6a, v ktorej je upravená výška príspevku na tieto druhy sociálnych služieb. K bodu 38: V návrhu ide o legislatívno technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 77 odsek 2 (spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku). Zásadná pripomienka Odoslaná 16.8.2016 Detail
SocioFórum, o.z. (Nezávislá platforma SocioFórum, o.z.) Odôvodnenie a všeobecne Odôvodnenie: Všetky vyššie uvedené návrhy na zmeny a doplnenie návrhu Zákona z..............2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov uplatňujeme ako zásadné pripomienky. Všeobecne : Predložené návrhy reagujú na dlhodobo neriešenú a v súčasnosti už neudržateľnú situáciu vo financovaní sociálnych služieb pre klientov neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb. Navrhované zmeny sú len čiastkové a neriešia systémovo financovanie sociálnych služieb z dlhodobého hľadiska. Napriek tomu žiadame, aby boli prijaté v tejto novele ako opatrenia na prechodné obdobie, nakoľko občania - prijímatelia služieb, ani poskytovatelia už nemôžu ďalej čakať. Všetci čakáme už celých 5 rokov, každý rok s prísľubom, že MPSVR pripraví komplexné a systémové zmeny vo financovaní sociálnych služieb, vrátane tých, ktoré zrovnoprávnia nielen prijímateľov, ale aj poskytovateľov sociálnych služieb, Požadovaných zmien sme sa však dodnes nedočkali a tzv. veľká novela je sľúbená až na budúci rok. Dôvody, ktoré MPSVR uvádzalo boli vždy veľmi vágne (napr .je potrebné počkať na výsledky auditu verejnej správý a pritom tie už roky máme, finančné prostriedky nie sú zahrnuté v štátnom rozpočte, je pred voľbami atď). Nedostali sme odpoveď na otázku, aký zmysel mala každomesačná účasť zástupcov neverejných poskytovateľov v pracovnej skupine k financovaniu sociálnych služieb, ktorí tam trávili svoj drahocenný čas, keď ani po viac ako 1,5 roku MPSVR nepredložilo žiadny návrh na systémové riešenie financovania sociálnych služieb. Opäť si túto úlohu odkladá na budúci rok, bez akýchkoľvek záruk. Prichádza síce s rozsiahlou novelou, ktorá však okrem „jaslí“ nerieši nič zásadné. Predloženými návrhmi žiadame: 1. zvýšiť výšku finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby pre neverejných poskytovateľov, ktoré sú upravené v prílohe č.6 2. zabezpečiť čiastočné financovanie dvoch druhov sociálnych služieb krízovej intervencie - nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, zo štátneho rozpočtu. V obidvoch skupinách služieb je ich financovanie v takom kritickom stave, že zásadným spôsobom ohrozuje ich ďalšiu udržateľnosť a tým aj dostupnosť služieb pre obyvateľov. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.8.2016 Detail
ÚVO (Úrad pre verejné obstarávanie) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 16.8.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) návrhu Zákona z..............2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.448.2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455.1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov K čl.I Za bod 34 sa dopĺňajú nové body, ktoré znejú: 35. V § 77 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c). ktoré znie: „c) sumou finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa 78a , ak ide o sociálne služby uvedené v § 24b a v § 28.“. 36. V § 78a sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú: „e)nízkoprahové denné centrum f) nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu.“. 37. V § 78a ods.3 sa za slová „č.6“ vkladajú slová „ a č. 6a.“. 38. V § 78a odsek 4 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí, ak ide o sociálnu službu uvedenú v § 24b a v § 28.“. Za bod 56 sa dopĺňajú nové body, ktoré znejú: 57. V prílohe č.6 v druhom riadku v prvom stĺpci sa nahrádzajú slová „ 320 eur“ slovami „405 eur“, v druhom riadku v druhom stĺpci sa slová „3 840 eur“ nahrádzajú slovami „ 4 860 eur“ a v treťom riadku v prvom stĺpci sa nahrádzajú slová „ 320 eur“ slovami „405 eur“, v treťom riadku v druhom stĺpci sa slová „3 840 eur“ nahrádzajú slovami „ 4 860 eur.“. 58. Za prílohu č.6 sa vkladá nová príloha č.6a, ktorá znie: „ Príloha č.6a k zákonu č.448/2008 Z.z. v znení zákona č............2016 Z.z. Výška fiančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a Druh sociálnej služby Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok nízkoprahové denné centrum s kapacitou do 40 prijímateľov 1900 eur 22 800 eur nízkoprahové denné centrum s kapacitou nad 40 prijímateľov 3800 eur 45 600 eur nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu s kapacitou do 40 prijímateľov 1900 eur 22 800 eur nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu s kapacitou nad 40 prijímateľov 3800 eur 45 600 eur Odôvodnenie: Všetky vyššie uvedené návrhy na zmeny a doplnenie návrhu Zákona z..............2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov uplatňujeme ako zásadné pripomienky. Všeobecne : Predložené návrhy reagujú na dlhodobo neriešenú a v súčasnosti už neudržateľnú situáciu vo financovaní sociálnych služieb pre klientov neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb. Navrhované zmeny sú len čiastkové a neriešia systémovo financovanie sociálnych služieb z dlhodobého hľadiska. Napriek tomu žiadame, aby boli prijaté v tejto novele ako opatrenia na prechodné obdobie, nakoľko občania- prijímatelia služieb, ani poskytovatelia už nemôžu ďalej čakať. Všetci čakáme už celých 5 rokov, každý rok s prísľubom, že MPSVR pripraví komplexné a systémové zmeny vo financovaní sociálnych služieb, vrátane tých, ktoré zrovnoprávnia nielen prijímateľov, ale aj poskytovateľov sociálnych služieb, Požadovaných zmien sme sa však dodnes nedočkali a tzv. veľká novela je sľúbená až na budúci rok. Dôvody, ktoré MPSVR uvádzalo boli vždy veľmi vágne (napr .je potrebné počkať na výsledky auditu verejnej správý a pritom tie už roky máme, finančné prostriedky nie sú zahrnuté v štátnom rozpočte, je pred voľbami atď). Nedostali sme odpoveď na otázku, aký zmysel mala každomesačná účasť zástupcov neverejných poskytovateľov v pracovnej skupine k financovaniu sociálnych služieb, ktorí tam trávili svoj drahocenný čas, keď ani po viac ako 1,5 roku MPSVR nepredložilo žiadny návrh na systémové riešenie financovania sociálnych služieb. Opäť si túto úlohu odkladá na budúci rok, bez akýchkoľvek záruk. Prichádza síce s rozsiahlou novelou, ktorá však okrem „jaslí“ nerieši nič zásadné. Predloženými návrhmi žiadame: 1. zvýšiť výšku finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby pre neverejných poskytovateľov, ktoré sú upravené v prílohe č.6 2. zabezpečiť čiastočné financovanie dvoch druhov sociálnych služieb krízovej intervencie - nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, zo štátneho rozpočtu. V obidvoch skupinách služieb je ich financovanie v takom kritickom stave, že zásadným spôsobom ohrozuje ich ďalšiu udržateľnosť a tým aj dostupnosť služieb pre obyvateľov. Osobitná časť: K bodu 35: Návrhom sa zavádza spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku, ktorý poskytuje obec aj pre vybrané dva druhy sociálnych služieb krízovej intervencie. Cieľom je zabrániť duplicite finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko ak na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú služba pre deti a rodinu bude štát prispievať paušálnou sumou príspevku, obec, ktorá obligatórne má poskytovať finančný príspevok na prevádzku vybraných druhov služieb krízovej intervencie, zníži tento príspevok o sumu finančného príspevku poskytnutého na rozpočtový rok zo štátneho rozpočtu podľa § 78a. K bodu 36. Navrhuje sa, aby sa štát začal podieľať a finančne participoval aj na financovaní ďalších vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie a to konkrétne na nízkoprahové denné centru a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu a nielen na financovaní sociálnej služby v nocľahárni. Navrhovaná zmena vytvára podmienky na to, aby lokálna samospráva mohla zvládnuť svoje obligatórne povinnosti, nakoľko jej hlavným argumentom pri neplnení si svojich zákonných povinností a to aj vo vzťahu k sociálnej službe pre ľudí bez domova a pre deti a rodiny v nepriaznivej krízovej sociálnej situácii v nízkoprahovom dennom centre a v nízkoprahovej službe pre deti a rodinu je skutočnosť, že v rámci decentralizácie a presunu kompetencií, na tieto druhy sociálnych služieb, neboli obciam/mestám „zabezpečené“ potrebné finančné prostriedky. Z uvedených dôvodov menované druhy sociálnych služieb krízovej intervencie na území celého Slovenska len prežívajú a nie sú zo strany obcí financované vôbec alebo len symbolickými a nedostatočnými sumami, z ktorých nie je možné prevádzkovať dané sociálne služby. Neverejní poskytovatelia týchto služieb sa nachádzajú pravidelne(aj každé tri mesiace) na pokraji krachu, nakoľko nemajú potrebné finančné prostriedky na zaplatenie mzdy a odvodov svojich zamestnancov. Situáciu nerieši ani možnosť čerpania zdrojov EK, nakoľko len obmedzené množstvo subjektov má možnosť tieto prostriedky čerpať. Ak sú v danej lokalite 2 poskytovatelia tejto služby, finančne môže byť podporený len jeden z nich, napriek tomu, že potreby klientov danej komunity nevie jeden poskytovateľ zabezpečiť. Navyše prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje sú len dočasným riešením pre niektorých poskytovateľov a nie systémovým riešením. O význame a efektivite uvedených sociálnych služieb krízovej intervencie niet snáď žiadnych pochýb, hrajú dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory a to nielen odkázaným občanom, ale aj ostatnému obyvateľstvu, nakoľko okrem konkrétnej pomoci a podpory klientom, ktorí sa prostredníctvom týchto služieb môžu sociálne začleniť alebo vyhnúť ohrozeniu z vylúčenia, pôsobia aj preventívne a v prospech všetkých obyvateľov danej komunity. K bodu 37: Ide o legislatívno technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 78a odsek 1 zákona, ktorými sa dopĺňajú nové druhy sociálnej služby krízovej intervencie, na ktorých financovaní bude participovať aj štát prostredníctvom finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby. Preto bolo potrebné doplniť prílohu č.6 o novú prílohu č.6a, v ktorej je upravená výška príspevku na tieto druhy sociálnych služieb. K bodu 38: V návrhu ide o legislatívno technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 77 odsek 2 (spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku). K bodu 57: Návrhovanou zmenou sa upravuje v prílohe č.6 výška mesačného a ročného finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre neverejných poskytovateľov v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby na jedného prijímateľa, a to zo sumy 320 eur mesčne na sumu 405 eur mesačne a suma 3 840 ročne na jedného prijímateľa sa navrhuje zvýšiť na 4860 eur. Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že súčasná výška finančného príspevku, ktorú poskytuje štát prostredníctvom MPSVR SR je veľmi nízka a nie je možné z nej pokryť ani len náklady(mzda) opatrovania, t.j. zabezpečenia pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pričom práve v týchto zariadeniach sa nachádzajú klienti, ktorí sú odkázaní na najvyší stupeň odkázanosti a podpory. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti sú do pobytových celoročných zariadení tohto typu umiestňovaní výlučne klienti s najvyššími stupňami odkázanosti, tj. vyžadujúci 24 hodinovú starostlivosť a to tak v rámci dňa ako aj noci a nie klienti, ktorí sú schopní si zabezpečovať životne dôležité úkony sami, ako to bolo v minulosti. Na rozdiel od verejných poskytovateľov, ktorých zriaďovateľom je obec a ktorých napriek tomu podporuje finančne aj štát, pre neverejných poskytovateľov týchto druhov sociálnych služieb, je práve finančný príspevok zo štátu jediným zdrojom príjmu z verejných zdrojov. Vzhľadom na nízku výšku tejto verejnej podpory zo štátu nemajú neverejní poskytovatelia inú možnosť, len reálne a nevyhnutné ekonomicky oprávnené náklady poskytovanej sociálnej služby dofinancovávať z úhrad prijímateľov sociálnej služby a z vlastných zdrojov. V dôsledku toho sa však dostávajú klienti neverejných poskytovateľov do znevýhodneného a diskriminačného postavenia v porovnaní s klientmi verejných poskytovateľov. Klienti neverejných poskytovateľov sú tak nútení platiť neporovnateľne vyššie úhrady ako klienti verejných poskytovateľov a to bez ohľadu na to, či na to majú alebo nie. Klienti neverejných poskytovateľov pritom nemôžu nijako ovplyvniť skutočnosť, že ich neverejnému poskytovateľovi sa neprispieva rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako verejným poskytovateľom.. Títo sú navyše plne kapacitne obsadení pre nízku úhradu a tak si ich klient ani nemá možnosť vybrať. Pri porovnávaní kapacity verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb tohto druhu, neverejní poskytovatelia v súlade s filozofiou poskytovania sociálnych služieb rodinného typu, ku ktorej sa hlási aj vláda SR, v prevažnej miere poskytujú svoje sociálne služby v nízkokapacitných zariadeniach. Tým sa však objektívne zvyšujú ich náklady na jedného prijímateľa sociálnej služby v porovnaní s s verejnými zariadeniami s vysokou kapacitou. Navrhované zvýšenie finančného príspevku zo štátu na sumu 405 eur mesačne na jedného prijímateľa sociálnej služby má svoje ratio. Bez tohto zvýšenia nedokážu poskytovatelia sociálnych služieb v SR zvýšiť mzdy opatrovateľov, ktoré sa pre nedostatok zdrojov v sociálnej oblasti nezvyšovali vyše 20 rokov. Finančné príspevky na úhradu nákladov na poskytovanie sociálnych služieb pre odkázaných klientov z rozpočtu MPSVR SR sú v súčasnosti na úrovni príspevkov v roku 1998, pričom vtedy výška minimálnej mzdy bola cca 98 € mesačne. V súčasnosti predstavuje minimálna mzda bez odvodov sumu 405 € mesačne a mzdové náklady s odvodmi predstavujú zhruba 70% všetkých ekonomicky oprávnených nákladov na sociálne služby pre odkázaných klientov, prevažne seniorov. K bodu 58: V nadväznosti na navrhované zmeny v ustanovení § 78a, je v návrhu spracovaná nová príloha č.6a, v ktorej sú ustanovené výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre jedného poskytovateľa nízkoprahového denného centra a nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu a to paušálnou sumou podľa kapacity poskytovateľa daného druhu sociálnej služby s tým, že pre poskytovateľa týchto služieb s kapacitou do 40 sa navrhuje výška finančného príspevku 1900 eur na mesiac a 22 800 eur na rozpočtový rok a pre poskytovateľa danej sociálnej služby s kapacitou nad 40 prijímateľov sa navrhuje suma 3800 eur na mesiac a 45 600 eur na rozpočtový rok. Podotýkame, že počet 2 zamestnancov, z ktorého sa odvíja výška paušálnej sumy(1900 eur) pri kapacite 40 bola navrhnutá z odborných a prevádzkových dôvodov, nakoľko žiadne zariadenie daného druhu nemôže poskytovať sociálnu službu len s jedným zamestnancom. Výška finančného príspevku oboch uvedených nízkoprahových služieb na jeden mesiac z dôvodov už vyššie uvedených bola navrhnutá s ohľadom na potrebu zabezpečiť pre poskytovateľa minimálne náklady na mzdu dvoch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite do 40 prijímateľov sociálnej služby a náklady na štyroch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite nad 40 prijímateľov sociálnej služby. Paušálna suma 1900 eur na jeden mesiac pre jedného poskytovateľa danej nízkoprahovej sociálnej služby vychádza zo superhrubej mzdy 950 eur mesačne na jedného zamestnanca(ide o priemernú mzdu v odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti) , pričom brutto mzda predstavuje 703 eur a netto mzda 553,49 eur. Bez finančného príspevku na uvedené druhy sociálnych služieb, nie je možné tieto sociálne služby kontinuálne a bez ohrozenia klientov a poskytovateľa zabezpečovať a navrhovaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu predstavuje len „príspevok štátu“ na čiastočné pokrytie nákladov týchto druhov sociálnych služieb. V Bratislave 16.8.2016 Obyčajná pripomienka Odoslaná 16.8.2016 Detail
ANPDM (Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež) Odôvodnenia a všeobecne Odôvodnenie: Všetky vyššie uvedené návrhy na zmeny a doplnenie návrhu Zákona z..............2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov uplatňujeme ako zásadné pripomienky. Všeobecne : Predložené návrhy reagujú na dlhodobo neriešenú a v súčasnosti už neudržateľnú situáciu vo financovaní sociálnych služieb pre klientov neverejných poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb. Navrhované zmeny sú len čiastkové a neriešia systémovo financovanie sociálnych služieb z dlhodobého hľadiska. Napriek tomu žiadame, aby boli prijaté v tejto novele ako opatrenia na prechodné obdobie, nakoľko občania- prijímatelia služieb, ani poskytovatelia už nemôžu ďalej čakať. Všetci čakáme už celých 5 rokov, každý rok s prísľubom, že MPSVR pripraví komplexné a systémové zmeny vo financovaní sociálnych služieb, vrátane tých, ktoré zrovnoprávnia nielen prijímateľov, ale aj poskytovateľov sociálnych služieb, Požadovaných zmien sme sa však dodnes nedočkali a tzv. veľká novela je sľúbená až na budúci rok. Dôvody, ktoré MPSVR uvádzalo boli vždy veľmi vágne (napr .je potrebné počkať na výsledky auditu verejnej správý a pritom tie už roky máme, finančné prostriedky nie sú zahrnuté v štátnom rozpočte, je pred voľbami atď). Nedostali sme odpoveď na otázku, aký zmysel mala každomesačná účasť zástupcov neverejných poskytovateľov v pracovnej skupine k financovaniu sociálnych služieb, ktorí tam trávili svoj drahocenný čas, keď ani po viac ako 1,5 roku MPSVR nepredložilo žiadny návrh na systémové riešenie financovania sociálnych služieb. Opäť si túto úlohu odkladá na budúci rok, bez akýchkoľvek záruk. Prichádza síce s rozsiahlou novelou, ktorá však okrem „jaslí“ nerieši nič zásadné. Predloženými návrhmi žiadame: 1. zvýšiť výšku finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby pre neverejných poskytovateľov, ktoré sú upravené v prílohe č.6 2. zabezpečiť čiastočné financovanie dvoch druhov sociálnych služieb krízovej intervencie - nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, zo štátneho rozpočtu. V obidvoch skupinách služieb je ich financovanie v takom kritickom stave, že zásadným spôsobom ohrozuje ich ďalšiu udržateľnosť a tým aj dostupnosť služieb pre obyvateľov. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.8.2016 Detail
SocioFórum, o.z. (Nezávislá platforma SocioFórum, o.z.) Čl. I Za bod 56 sa dopĺňajú nové body, ktoré znejú: 57. V prílohe č.6 v druhom riadku v prvom stĺpci sa nahrádzajú slová „ 320 eur“ slovami „405 eur“, v druhom riadku v druhom stĺpci sa slová „3 840 eur“ nahrádzajú slovami „ 4 860 eur“ a v treťom riadku v prvom stĺpci sa nahrádzajú slová „ 320 eur“ slovami „405 eur“, v treťom riadku v druhom stĺpci sa slová „3 840 eur“ nahrádzajú slovami „ 4 860 eur.“. 58. Za prílohu č.6 sa vkladá nová príloha č.6a, ktorá znie: „ Príloha č.6a k zákonu č.448/2008 Z.z. v znení zákona č............2016 Z.z. Výška fiančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a Tabuľka: Druh sociálnej služby: nízkoprahové denné centrum s kapacitou do 40 prijímateľov/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac: 1900 eur/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok: 22 800 eur Druh sociálnej služby: nízkoprahové denné centrum s kapacitou nad 40 prijímateľov/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac: 3800 eur/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok: 45 600 eur Druh sociálnej služby: nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu s kapacitou do 40 prijímateľov/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac: 1900 eur/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok: 22 800 eur Druh sociálnej služby: nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu s kapacitou nad 40 prijímateľov/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac: 3800 eur/ Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok: 45 600 eur Komentáre a zdôvodnenie k pridaným bodom: K bodu 57: Návrhovanou zmenou sa upravuje v prílohe č.6 výška mesačného a ročného finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre neverejných poskytovateľov v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby na jedného prijímateľa, a to zo sumy 320 eur mesčne na sumu 405 eur mesačne a suma 3 840 ročne na jedného prijímateľa sa navrhuje zvýšiť na 4860 eur. Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že súčasná výška finančného príspevku, ktorú poskytuje štát prostredníctvom MPSVR SR je veľmi nízka a nie je možné z nej pokryť ani len náklady(mzda) opatrovania, t.j. zabezpečenia pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pričom práve v týchto zariadeniach sa nachádzajú klienti, ktorí sú odkázaní na najvyší stupeň odkázanosti a podpory. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti sú do pobytových celoročných zariadení tohto typu umiestňovaní výlučne klienti s najvyššími stupňami odkázanosti, tj. vyžadujúci 24 hodinovú starostlivosť a to tak v rámci dňa ako aj noci a nie klienti, ktorí sú schopní si zabezpečovať životne dôležité úkony sami, ako to bolo v minulosti. Na rozdiel od verejných poskytovateľov, ktorých zriaďovateľom je obec a ktorých napriek tomu podporuje finančne aj štát, pre neverejných poskytovateľov týchto druhov sociálnych služieb, je práve finančný príspevok zo štátu jediným zdrojom príjmu z verejných zdrojov. Vzhľadom na nízku výšku tejto verejnej podpory zo štátu nemajú neverejní poskytovatelia inú možnosť, len reálne a nevyhnutné ekonomicky oprávnené náklady poskytovanej sociálnej služby dofinancovávať z úhrad prijímateľov sociálnej služby a z vlastných zdrojov. V dôsledku toho sa však dostávajú klienti neverejných poskytovateľov do znevýhodneného a diskriminačného postavenia v porovnaní s klientmi verejných poskytovateľov. Klienti neverejných poskytovateľov sú tak nútení platiť neporovnateľne vyššie úhrady ako klienti verejných poskytovateľov a to bez ohľadu na to, či na to majú alebo nie. Klienti neverejných poskytovateľov pritom nemôžu nijako ovplyvniť skutočnosť, že ich neverejnému poskytovateľovi sa neprispieva rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako verejným poskytovateľom.. Títo sú navyše plne kapacitne obsadení pre nízku úhradu a tak si ich klient ani nemá možnosť vybrať. Pri porovnávaní kapacity verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb tohto druhu, neverejní poskytovatelia v súlade s filozofiou poskytovania sociálnych služieb rodinného typu, ku ktorej sa hlási aj vláda SR, v prevažnej miere poskytujú svoje sociálne služby v nízkokapacitných zariadeniach. Tým sa však objektívne zvyšujú ich náklady na jedného prijímateľa sociálnej služby v porovnaní s s verejnými zariadeniami s vysokou kapacitou. Navrhované zvýšenie finančného príspevku zo štátu na sumu 405 eur mesačne na jedného prijímateľa sociálnej služby má svoje ratio. Bez tohto zvýšenia nedokážu poskytovatelia sociálnych služieb v SR zvýšiť mzdy opatrovateľov, ktoré sa pre nedostatok zdrojov v sociálnej oblasti nezvyšovali vyše 20 rokov. Finančné príspevky na úhradu nákladov na poskytovanie sociálnych služieb pre odkázaných klientov z rozpočtu MPSVR SR sú v súčasnosti na úrovni príspevkov v roku 1998, pričom vtedy výška minimálnej mzdy bola cca 98 € mesačne. V súčasnosti predstavuje minimálna mzda bez odvodov sumu 405 € mesačne a mzdové náklady s odvodmi predstavujú zhruba 70% všetkých ekonomicky oprávnených nákladov na sociálne služby pre odkázaných klientov, prevažne seniorov. K bodu 58: V nadväznosti na navrhované zmeny v ustanovení § 78a, je v návrhu spracovaná nová príloha č.6a, v ktorej sú ustanovené výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre jedného poskytovateľa nízkoprahového denného centra a nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu a to paušálnou sumou podľa kapacity poskytovateľa daného druhu sociálnej služby s tým, že pre poskytovateľa týchto služieb s kapacitou do 40 sa navrhuje výška finančného príspevku 1900 eur na mesiac a 22 800 eur na rozpočtový rok a pre poskytovateľa danej sociálnej služby s kapacitou nad 40 prijímateľov sa navrhuje suma 3800 eur na mesiac a 45 600 eur na rozpočtový rok. Podotýkame, že počet 2 zamestnancov, z ktorého sa odvíja výška paušálnej sumy(1900 eur) pri kapacite 40 bola navrhnutá z odborných a prevádzkových dôvodov, nakoľko žiadne zariadenie daného druhu nemôže poskytovať sociálnu službu len s jedným zamestnancom. Výška finančného príspevku oboch uvedených nízkoprahových služieb na jeden mesiac z dôvodov už vyššie uvedených bola navrhnutá s ohľadom na potrebu zabezpečiť pre poskytovateľa minimálne náklady na mzdu dvoch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite do 40 prijímateľov sociálnej služby a náklady na štyroch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite nad 40 prijímateľov sociálnej služby. Paušálna suma 1900 eur na jeden mesiac pre jedného poskytovateľa danej nízkoprahovej sociálnej služby vychádza zo superhrubej mzdy 950 eur mesačne na jedného zamestnanca(ide o priemernú mzdu v odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti) , pričom brutto mzda predstavuje 703 eur a netto mzda 553,49 eur. Bez finančného príspevku na uvedené druhy sociálnych služieb, nie je možné tieto sociálne služby kontinuálne a bez ohrozenia klientov a poskytovateľa zabezpečovať a navrhovaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu predstavuje len „príspevok štátu“ na čiastočné pokrytie nákladov týchto druhov sociálnych služieb. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.8.2016 Detail
ANPDM (Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež) Čl. I Za bod 34 sa dopĺňajú nové body, ktoré znejú: 35. V § 77 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c). ktoré znie: „c) sumou finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa 78a , ak ide o sociálne služby uvedené v § 24b a v § 28.“. 36. V § 78a sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú: „e)nízkoprahové denné centrum f) nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu.“. 37. V § 78a ods.3 sa za slová „č.6“ vkladajú slová „ a č. 6a.“. 38. V § 78a odsek 4 sa na konci pripája táto veta: „To neplatí, ak ide o sociálnu službu uvedenú v § 24b a v § 28.“. Komentár k pridaným bodom: K bodu 35: Návrhom sa zavádza spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku, ktorý poskytuje obec aj pre vybrané dva druhy sociálnych služieb krízovej intervencie. Cieľom je zabrániť duplicite finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko ak na nízkoprahové denné centrum a nízkoprahovú služba pre deti a rodinu bude štát prispievať paušálnou sumou príspevku, obec, ktorá obligatórne má poskytovať finančný príspevok na prevádzku vybraných druhov služieb krízovej intervencie, zníži tento príspevok o sumu finančného príspevku poskytnutého na rozpočtový rok zo štátneho rozpočtu podľa § 78a. K bodu 36. Navrhuje sa, aby sa štát začal podieľať a finančne participoval aj na financovaní ďalších vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie a to konkrétne na nízkoprahové denné centru a nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu a nielen na financovaní sociálnej služby v nocľahárni. Navrhovaná zmena vytvára podmienky na to, aby lokálna samospráva mohla zvládnuť svoje obligatórne povinnosti, nakoľko jej hlavným argumentom pri neplnení si svojich zákonných povinností a to aj vo vzťahu k sociálnej službe pre ľudí bez domova a pre deti a rodiny v nepriaznivej krízovej sociálnej situácii v nízkoprahovom dennom centre a v nízkoprahovej službe pre deti a rodinu je skutočnosť, že v rámci decentralizácie a presunu kompetencií, na tieto druhy sociálnych služieb, neboli obciam/mestám „zabezpečené“ potrebné finančné prostriedky. Z uvedených dôvodov menované druhy sociálnych služieb krízovej intervencie na území celého Slovenska len prežívajú a nie sú zo strany obcí financované vôbec alebo len symbolickými a nedostatočnými sumami, z ktorých nie je možné prevádzkovať dané sociálne služby. Neverejní poskytovatelia týchto služieb sa nachádzajú pravidelne(aj každé tri mesiace) na pokraji krachu, nakoľko nemajú potrebné finančné prostriedky na zaplatenie mzdy a odvodov svojich zamestnancov. Situáciu nerieši ani možnosť čerpania zdrojov EK, nakoľko len obmedzené množstvo subjektov má možnosť tieto prostriedky čerpať. Ak sú v danej lokalite 2 poskytovatelia tejto služby, finančne môže byť podporený len jeden z nich, napriek tomu, že potreby klientov danej komunity nevie jeden poskytovateľ zabezpečiť. Navyše prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje sú len dočasným riešením pre niektorých poskytovateľov a nie systémovým riešením. O význame a efektivite uvedených sociálnych služieb krízovej intervencie niet snáď žiadnych pochýb, hrajú dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory a to nielen odkázaným občanom, ale aj ostatnému obyvateľstvu, nakoľko okrem konkrétnej pomoci a podpory klientom, ktorí sa prostredníctvom týchto služieb môžu sociálne začleniť alebo vyhnúť ohrozeniu z vylúčenia, pôsobia aj preventívne a v prospech všetkých obyvateľov danej komunity. K bodu 37: Ide o legislatívno technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 78a odsek 1 zákona, ktorými sa dopĺňajú nové druhy sociálnej služby krízovej intervencie, na ktorých financovaní bude participovať aj štát prostredníctvom finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby. Preto bolo potrebné doplniť prílohu č.6 o novú prílohu č.6a, v ktorej je upravená výška príspevku na tieto druhy sociálnych služieb. K bodu 38: V návrhu ide o legislatívno technickú zmenu v nadväznosti na zmeny navrhnuté v ustanovení § 77 odsek 2 (spôsob výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku). Zásadná pripomienka Odoslaná 16.8.2016 Detail
ANPDM (Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež) Čl. I Za bod 56 sa dopĺňajú nové body, ktoré znejú: 57. V prílohe č.6 v druhom riadku v prvom stĺpci sa nahrádzajú slová „ 320 eur“ slovami „405 eur“, v druhom riadku v druhom stĺpci sa slová „3 840 eur“ nahrádzajú slovami „ 4 860 eur“ a v treťom riadku v prvom stĺpci sa nahrádzajú slová „ 320 eur“ slovami „405 eur“, v treťom riadku v druhom stĺpci sa slová „3 840 eur“ nahrádzajú slovami „ 4 860 eur.“. 58. Za prílohu č.6 sa vkladá nová príloha č.6a, ktorá znie: „ Príloha č.6a k zákonu č.448/2008 Z.z. v znení zákona č............2016 Z.z. Výška fiančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a Tabuľka: Druh sociálnej služby - nízkoprahové denné centrum s kapacitou do 40/Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac 1900 eur - Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok 22 800 eur. Druh sociálnej služby - nízkoprahové denné centrum s kapacitou nad 40 prijímateľov/Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac 3800 eur/Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok 45 600 eur. Druh sociálnej služby - nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu s kapacitou do 40 prijímateľov/Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac 1900 eur/Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok 22 800 eur. Druh sociálnej služby - nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu s kapacitou nad 40 prijímateľov/Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na mesiac 3800 eur/Výška finančného príspevku pre jedného poskytovateľa na rozpočtový rok 45 600 eur. Komentár a zdôvodnenie k pridaným bodom: K bodu 57: Návrhovanou zmenou sa upravuje v prílohe č.6 výška mesačného a ročného finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre neverejných poskytovateľov v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby na jedného prijímateľa, a to zo sumy 320 eur mesčne na sumu 405 eur mesačne a suma 3 840 ročne na jedného prijímateľa sa navrhuje zvýšiť na 4860 eur. Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že súčasná výška finančného príspevku, ktorú poskytuje štát prostredníctvom MPSVR SR je veľmi nízka a nie je možné z nej pokryť ani len náklady(mzda) opatrovania, t.j. zabezpečenia pomoci pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Pričom práve v týchto zariadeniach sa nachádzajú klienti, ktorí sú odkázaní na najvyší stupeň odkázanosti a podpory. Je potrebné uviesť, že v súčasnosti sú do pobytových celoročných zariadení tohto typu umiestňovaní výlučne klienti s najvyššími stupňami odkázanosti, tj. vyžadujúci 24 hodinovú starostlivosť a to tak v rámci dňa ako aj noci a nie klienti, ktorí sú schopní si zabezpečovať životne dôležité úkony sami, ako to bolo v minulosti. Na rozdiel od verejných poskytovateľov, ktorých zriaďovateľom je obec a ktorých napriek tomu podporuje finančne aj štát, pre neverejných poskytovateľov týchto druhov sociálnych služieb, je práve finančný príspevok zo štátu jediným zdrojom príjmu z verejných zdrojov. Vzhľadom na nízku výšku tejto verejnej podpory zo štátu nemajú neverejní poskytovatelia inú možnosť, len reálne a nevyhnutné ekonomicky oprávnené náklady poskytovanej sociálnej služby dofinancovávať z úhrad prijímateľov sociálnej služby a z vlastných zdrojov. V dôsledku toho sa však dostávajú klienti neverejných poskytovateľov do znevýhodneného a diskriminačného postavenia v porovnaní s klientmi verejných poskytovateľov. Klienti neverejných poskytovateľov sú tak nútení platiť neporovnateľne vyššie úhrady ako klienti verejných poskytovateľov a to bez ohľadu na to, či na to majú alebo nie. Klienti neverejných poskytovateľov pritom nemôžu nijako ovplyvniť skutočnosť, že ich neverejnému poskytovateľovi sa neprispieva rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako verejným poskytovateľom.. Títo sú navyše plne kapacitne obsadení pre nízku úhradu a tak si ich klient ani nemá možnosť vybrať. Pri porovnávaní kapacity verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb tohto druhu, neverejní poskytovatelia v súlade s filozofiou poskytovania sociálnych služieb rodinného typu, ku ktorej sa hlási aj vláda SR, v prevažnej miere poskytujú svoje sociálne služby v nízkokapacitných zariadeniach. Tým sa však objektívne zvyšujú ich náklady na jedného prijímateľa sociálnej služby v porovnaní s s verejnými zariadeniami s vysokou kapacitou. Navrhované zvýšenie finančného príspevku zo štátu na sumu 405 eur mesačne na jedného prijímateľa sociálnej služby má svoje ratio. Bez tohto zvýšenia nedokážu poskytovatelia sociálnych služieb v SR zvýšiť mzdy opatrovateľov, ktoré sa pre nedostatok zdrojov v sociálnej oblasti nezvyšovali vyše 20 rokov. Finančné príspevky na úhradu nákladov na poskytovanie sociálnych služieb pre odkázaných klientov z rozpočtu MPSVR SR sú v súčasnosti na úrovni príspevkov v roku 1998, pričom vtedy výška minimálnej mzdy bola cca 98 € mesačne. V súčasnosti predstavuje minimálna mzda bez odvodov sumu 405 € mesačne a mzdové náklady s odvodmi predstavujú zhruba 70% všetkých ekonomicky oprávnených nákladov na sociálne služby pre odkázaných klientov, prevažne seniorov. K bodu 58: V nadväznosti na navrhované zmeny v ustanovení § 78a, je v návrhu spracovaná nová príloha č.6a, v ktorej sú ustanovené výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre jedného poskytovateľa nízkoprahového denného centra a nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu a to paušálnou sumou podľa kapacity poskytovateľa daného druhu sociálnej služby s tým, že pre poskytovateľa týchto služieb s kapacitou do 40 sa navrhuje výška finančného príspevku 1900 eur na mesiac a 22 800 eur na rozpočtový rok a pre poskytovateľa danej sociálnej služby s kapacitou nad 40 prijímateľov sa navrhuje suma 3800 eur na mesiac a 45 600 eur na rozpočtový rok. Podotýkame, že počet 2 zamestnancov, z ktorého sa odvíja výška paušálnej sumy(1900 eur) pri kapacite 40 bola navrhnutá z odborných a prevádzkových dôvodov, nakoľko žiadne zariadenie daného druhu nemôže poskytovať sociálnu službu len s jedným zamestnancom. Výška finančného príspevku oboch uvedených nízkoprahových služieb na jeden mesiac z dôvodov už vyššie uvedených bola navrhnutá s ohľadom na potrebu zabezpečiť pre poskytovateľa minimálne náklady na mzdu dvoch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite do 40 prijímateľov sociálnej služby a náklady na štyroch zamestnancov, najmä sociálnych pracovníkov alebo asistentov sociálnej práce pri kapacite nad 40 prijímateľov sociálnej služby. Paušálna suma 1900 eur na jeden mesiac pre jedného poskytovateľa danej nízkoprahovej sociálnej služby vychádza zo superhrubej mzdy 950 eur mesačne na jedného zamestnanca(ide o priemernú mzdu v odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti) , pričom brutto mzda predstavuje 703 eur a netto mzda 553,49 eur. Bez finančného príspevku na uvedené druhy sociálnych služieb, nie je možné tieto sociálne služby kontinuálne a bez ohrozenia klientov a poskytovateľa zabezpečovať a navrhovaný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu predstavuje len „príspevok štátu“ na čiastočné pokrytie nákladov týchto druhov sociálnych služieb. Zásadná pripomienka Odoslaná 16.8.2016 Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) bodu 6 V § 9 odsek 6 v poznámke pod čiarou k odkazu 17a)odporúčame uviesť konkrétny predpis, ktorý upravuje podrobnosti o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Zosúladenie s bodom 22.11 prílohy č.1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR (ďalej len"LPV"). Obyčajná pripomienka Odoslaná 10.8.2016 Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) bodu 17 V § 32a ods. 3 písm. b) odporúčame upresniť znenie vety za bodkočiarkou. Z textu nie je explicitne jasný postup v prípade ak ide o viacej ako troch súrodencov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 10.8.2016 Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) bodu 7 Bod 7 odporúčame vypustiť. Odôvodnenie zosúladenie s bodom 38 prílohy č. 1 k LPV. Obyčajná pripomienka Odoslaná 10.8.2016 Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) k bodu 8 - § 9 ods. 12 V bode 8 odporúčame za slová "uvedené v" vložiť slová "§ 32a ,§ 32b". Zosúladenie s bodom 30.2 prílohy č.1 k LPV. Obyčajná pripomienka Odoslaná 10.8.2016 Detail