LP/2016/356 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení neskorších predpisov

Pridať
VYHLÁŠKA
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
2016,
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení neskorších predpisov
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 467/2011 Z. z. ustanovuje:
Pridať
Čl. I
Vyhláška č. 483/2011 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení vyhlášky č. 199/2012 Z. z. a vyhlášky č. 37/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Pridať
1.
V § 5 ods. 3 sa za slovo „vymenovaný“ vkladajú slová „z kandidátov na členov výberovej komisie vymenovaných“.
Pridať
2.
V § 6 ods. 2 sa číslo „20“ nahrádza číslom „25“.
Pridať
3.
V § 6 odsek 3 znie:
(3)
Databázu prípadových štúdií vytvára ministerstvo a losovanie štúdií vo výberovom konaní zabezpečuje člen výberovej komisie vymenovaný z kandidátov na členov výberovej komisie vymenovaných ministrom. Databáza prípadových štúdií pozostáva aspoň zo 100 prípadových štúdií porovnateľnej obtiažnosti a podľa potreby sa obmieňa.
“.
Pridať
4.
§ 6 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
(4)
Prípadová štúdia vylosovaná pre potreby výberového konania sa v ďalších výberových konaniach v tom istom kalendárnom roku nepoužije.
“.
Pridať
5.
V § 7 ods. 1 sa slová „nemeckého jazyka, francúzskeho jazyka alebo ruského jazyka“ nahrádzajú slovami „nemeckého jazyka alebo francúzskeho jazyka“.
Pridať
6.
V § 7 odsek 3 znie:
(3)
Databázu textov v cudzom jazyku porovnateľnej obťažnosti určených na písomný preklad z cudzieho jazyka vytvára ministerstvo a ich losovanie vo výberovom konaní zabezpečuje člen výberovej komisie vymenovaný z kandidátov na členov výberovej komisie vymenovaných ministrom. Databáza textov v cudzom jazyku pozostáva aspoň z 50 textov v cudzích jazykoch podľa odseku 1 a podľa potreby sa obmieňa.
“.
Pridať
7.
§ 7 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
(4)
Texty z cudzieho jazyka vylosované pre potreby výberového konania sa v ďalších výberových konaniach v tom istom kalendárnom roku nepoužijú.
“.
Pridať
8.
V § 8 ods. 1 sa za slovo „vymenovaný“ vkladajú slová „z kandidátov na členov výberovej komisie vymenovaných“.
Pridať
9.
V § 8 ods. 2 sa číslo „20“ nahrádza číslom „25“.
Pridať
10.
V § 9 ods. 1 písm. b) sa číslo „12“ nahrádza číslom „15“.
Pridať
11.
V § 9 ods. 1 písm. d) sa číslo „12“ nahrádza číslom „15“.
Pridať
12.
V § 10 ods. 2 sa vypúšťajú slová „Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „psychológ“).“.
Pridať
13.
V § 11 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
(2)
Otázky členov výberovej komisie môžu byť zamerané aj na výsledky psychologického posúdenia.
“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
Pridať
14.
V § 11 odsek 3 znie:
(3)
Každý člen výberovej komisie hodnotí uchádzača v ústnej časti jednotlivo za každú skutočnosť, ktorá sa overujú výberovým konaním
3)
pridelením bodov v rozpätí od nula do troch bodov, pričom najvyšším hodnotením sú tri body. Hodnotenie každej otázky a celkový výsledok vyhodnotenia vyznačí každý člen výberovej komisie písomne na hodnotiacom hárku, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1.
“.
Pridať
15.
V § 12 ods. 1 písm. c) sa slová „ods. 2“ nahrádzajú slovami „ods. 3“.
Pridať
16.
V § 12 ods. 1 písm. d) sa vypúšťa slovo „stručné“.
Pridať
17.
V § 12 ods. 3 sa za slovo „uchádzačov“ vkladajú slová „v súhrnom hodnotiacom hárku, ktorého vzor sa uvádza v prílohe č. 2,“ a slová „ods. 2“ sa nahrádzajú slovami „ods. 3“.
Pridať
18.
V § 13 odsek 2 znie:
(2)
Zápisnica ďalej obsahuje stručný a presný záznam z každého hlasovania výberovej komisie, ktoré sa uskutočnilo, vrátane výsledku tohto hlasovania a pomeru hlasov členov výberovej komisie. Súčasťou zápisnice sú hodnotiace hárky členov výberovej komisie a súhrnný hodnotiaci hárok.
“.
Pridať
19.
V § 13 odsek 5 znie:
(5)
Zápisnica je súčasťou spisu agendy správy súdu.
4)
“.
Pridať
20.
Za § 14b sa vkladá § 14c, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 14c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2016
Výberové konanie, ktoré bolo vyhlásené podľa predpisov účinných k 31. máju 2016 a vykonať sa má po 1. júni 2016, sa vykoná podľa predpisov účinných k 31. máju 2016.
“.
Pridať
21.
Vyhláška sa dopĺňa prílohami č. 1 a 2 , ktoré vrátane nadpisov znejú:
Príloha č. 1 k vyhláške č. 483/2011 Z. z.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 483/2011 Z. z.
“.
Pridať
Čl. II
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 2016.


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Čl. I bod 18 Žiadame vypustiť z navrhovaného znenia § 13 ods. 2 druhú vetu. Odôvodnenie: Nadväzujúca pripomienka na predchádzajúce pripomienky. Dodávame tiež, že ak by mal byť hodnotiaci hárok súčasťou zápisnice o výberovom konaní, ktorá sa zverejňuje na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 28 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z.), došlo by súčasne k zverejneniu údajov o obsahu psychologického posúdenia, ako aj o posúdení osobnostných predpokladov uchádzača, ktoré sú však osobnými údajmi o psychickej identite osoby. V tejto súvislosti opätovne dávame do pozornosti ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z. z. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.5.2016 Detail
PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) celému materiálu bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 24.5.2016 Detail
UOOU SR (Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky) Čl. I bod 18. a k prílohe č. 1, a k prílohe č. 2: K Čl. I bod 18. a k prílohe č. 1, a k prílohe č. 2: Požadujeme prehodnotiť navrhovanú zmenu ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vo vzťahu k doplneniu tohto ustanovenia o vetu „Súčasťou zápisnice sú hodnotiace hárky členov výberovej komisie a súhrnný hodnotiaci hárok“, nakoľko v zmysle § 28 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dochádza k zverejňovaniu zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania, a teda by v rámci navrhovanej zmeny vyhlášky dochádzalo k zverejňovaniu údajov o psychickej identite, resp. o psychickej pracovnej spôsobilosti, ako aj o špecifických osobnostných charakteristikách fyzickej osoby. Z predkladaného materiálu vyplýva (príloha č. 1 a príloha č. 2), že hodnotiace hárky členov výberovej komisie a súhrnný hodnotiaci hárok, ktoré v zmysle navrhovaného materiálu majú byť súčasťou zápisnice, ktorá má byť, v zmysle vyššie uvedeného, predmetom zverejnenia na webovom sídle ministerstva, obsahujú psychologické posúdenie uchádzača ako aj jeho osobnostných charakteristík. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: V zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len „zákon č. 122/2013 Z. z.“): „Spracúvanie osobných údajov o psychickej identite fyzickej osoby alebo o jej psychickej pracovnej spôsobilosti môže vykonávať len psychológ alebo ten, komu to umožňuje osobitný zákon“. V zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 122/2013 Z. z.: „Ten, kto má v úmysle zverejniť osobné údaje dotknutej osoby, nesmie svojím konaním neoprávnene zasahovať do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia; zverejnenie osobných údajov nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby“. Vzhľadom na uvedené, v spojení so základnými zásadami spracúvania osobných údajov, predovšetkým primeranosťou rozsahu a obsahu spracúvaných osobných údajov a nevyhnutnosťou ich spracúvania vo vzťahu k dosiahnutiu stanoveného účelu spracúvania osobných údajov (§ 8 ods. 2 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z.), si dovoľujeme upozorniť na možnosť neproporcionálneho zásahu do práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb. Bolo by preto vhodné zvážiť či zverejnenie osobitnej kategórie osobných údajov je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie účelu tohto zverejnenia, prípadne, či by nebolo možné tento účel dosiahnuť aj na nižšom stupni ingerencie do práv dotknutých osôb, teda zverejnením osobitnej kategórie osobných údajov v obmedzenom rozsahu, či jej nezverejnením. Zásadná pripomienka Odoslaná 24.5.2016 Detail
ÚPVSR (Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná 24.5.2016 Detail
NBS (Národná banka Slovenska) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná 24.5.2016 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) dôvodová správa všeobecná časť V ods. 5 prvej vety odporúčame vypustiť slovo „jeho". Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.5.2016 Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.5.2016 Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) všeobecná pripomienka V návrhu vyhlášky odporúčame zlúčiť tie novelizačné body, ktorými sa navrhuje vykonať rovnaká legislatívna úprava - bod 1 s bodom 8, bod 2 s bodom 9, bod 10 s bodom 11. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.5.2016 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) predkladacia správa V ods. 3 prvej vety odporúčame zmeniť samohlásku z „ústny" na „ústna" Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.5.2016 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) celému materiálu Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.5.2016 Detail
ÚVO (Úrad pre verejné obstarávanie) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.5.2016 Detail
Verejnosť (Verejnosť) navrhovaným zmenám vyhlášky O k r e s n ý s ú d N i t r a Mgr. Pamela Z á l e s k á Ministerstvo spravodlivosti SR Sekcia legislatívy B r a t i s l a v a NITRA, 20.05.2016 VEC Pripomienky k návrhu vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu V súvislosti s prebiehajúcim pripomienkovacím konaním k návrhu vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu, je veľmi zložité vyjadrovať sa priamo k samotnému paragrafovému zneniu vyhlášky, pretože poznatky o priebehu výberových konaní a vôbec o samotnom spôsobe výberu sudcov z ostatných rokov preukazujú, že jeho podmienky a kritériá nie sú systémovo správne nastavené. Vzhľadom na skutočnosť, že predkladateľ chce, aby vyhláška nadobudla účinnosť už 01.06.2016 a vzhľadom na viacročné osobné skúsenosti so zapracovávaním alebo aspoň prihliadavaním na pripomienky vypracované sudcami, si nerobím žiadne ilúzie a v podstate ani neočakávam, že by názor odlišný od názoru samotného predkladateľa bol vypočutý a zastavil už rozbehnutý superrýchly proces zmien. Dovolím si však pripomenúť históriou overené a potvrdené poznatky, že právne predpisy šité takouto horúcou ihlou nikdy nepriniesli a ani teraz neprinesú nič pozitívne pre slovenskú justíciu. Dôvody: Dovoľujem si poukázať na absolútne nešťastné (a už dosť dlho zavedené) rozhodnutie otvoriť justíciu pre akéhokoľvek uchádzača o funkciu sudcu, teda najmä pre takého, ktorý nevykonával na súde žiadnu prax. Povolanie sudcu je mimoriadne náročné a bez diskusie vyžaduje viac ako len odborné vedomosti. Jednou z pozitívnych zmien, ku ktorým v minulosti prišlo, bolo zavedenie vekového cenzu, avšak ďalšie novovytvorené podmienky neumožňujú vždy výber toho najlepšieho kandidáta a už vôbec nie na základe kritérií, ktoré sa kontraproduktívne sprísňujú aj takto navrhovaným znením vyhlášky. Zastávam názor, že justícia by si mala pripravovať uchádzačov o funkciu sudcu sama tak, ako je tomu v iných právnických profesiách. Na tieto účely je najvhodnejším procesom znovuzavedenie justičných čakateľov, ktorí by mali prejsť viacročným a náročným procesom, v rámci ktorého majú šancu nadobudnúť všetky nevyhnutné praktické skúsenosti a zručnosti a zároveň bude možné preveriť, či majú aj požadovanú osobnostnú výbavu. Tá sa, žiaľ, nedá zistiť a už vôbec nie overiť pri ústnej časti výberového konania, pretože pre krátkosť času a absolútne nekonkretizované kritériá ide o nezmysel non plus ultra. V zmysle pripravovaného návrhu vyhlášky sa mi javí ako absolútne nemožné, aby komisia dokázala v priebehu tretieho (posledného) dňa výberového konania počas interview/pohovoru odhaliť a hodnotiť také atribúty, ktorými sú tvorivosť, kultivované vystupovanie, dôveryhodnosť, emocionálna stabilita a ďalšie. Okrem uvedeného, novonavrhovaný bodovací systém mi silne pripomína infláciu. Za bankovku s umelo zvýšenou nominálnou hodnotou si predsa nebudeme môcť na trhu kúpiť viac tovaru a služieb, pokiaľ bude cena tovaru a služieb na trhu nekontrolovateľne rásť. To znamená, že rozšírením alebo navýšením počtu bodov, ktoré budú môcť uchádzači dosiahnuť a ktoré majú slúžiť na diferenciáciu ich schopností, nepovedie automaticky k vylepšeniu systému výberového konania a k výberu toho najlepšieho z najlepších, alebo najvhodnejšieho z vhodných. Ad písomný test: Ide samozrejme o nevyhnutný spôsob overovania odborných vedomostí, predovšetkým teda o teoretické znalosti. Je však zarážajúce, že uchádzačovi bude postačovať získať pre postup do ďalšej časti výberového konania len 24 bodov z celkovo možných 40. Tu sa potvrdzuje, že vo výberovom konaní na sudcu v podstate anulujeme výsledky justičných skúšok (alternatívne advokátskych, či prokurátorských skúšok), pri ktorých už iná komisia overovala odborné vedomosti kandidáta. Za predpokladu, že uchádzač o funkciu sudcu také skúšky úspešne absolvoval (čo je jedna z podmienok na podanie prihlášky), mala by byť táto časť výberového konania celkom vynechaná pre tých, ktorý doklad o takej skúške predložia a ak máme otvorenú justíciu aj pre iných právnikov, mali by absolvovať písomný test len oni a potom by mali dosiahnuť najmenej 32 bodov, pretože 24 bodov sa dá získať aj simplexným tipovaním správnych odpovedí. Toto je podľa môjho názoru nechcený výsledok ostatných rokov, keď zákon náročnosť justičnej skúšky dal na jednu úroveň so skúškou advokátskou a prokurátorskou a tieto sú pre účely výberového konania na sudcu skúškami rovnocennými. Justičná skúška by mala byť skúškou najnáročnejšou, pretože u sudcu sa má predpokladať najlepší a najobsiahlejší rozsah znalostí a vedomostí, nakoľko prokurátor a advokát sú a zostanú vždy len procesnými stranami konania, nehovoriac už vôbec o iných právnikoch (najmä tých akademických) a právnických profesiách. Pretože v tomto spočíva absolútne alarmujúce nebezpečenstvo, že súdy si vôbec nevychovávajú - nezaškoľujú - nepripravujú generácie jednotlivcov pre výkon budúceho povolania - teda nemáme správny systém pre výučbu a dôkladnú prípravu budúcich sudcov, čo je jednoznačný dôvod pre znovuzavedenie justičných čakateľov. Budúci sudca musí poznať chod súdu a jeho vnútorný život, kolobeh spisov, nastavenie a fungovanie justičného systému od podateľne až po archív a predovšetkým, potrebuje perfektne poznať a aplikovať procesné predpisy. Som presvedčená, že v rámci žiadnej inej absolvovanej praxe sa kandidát na sudcu nemôže tak dokonale pripraviť na proces ako je tomu v rámci praxe justičného čakateľa, v dnešných podmienkach ešte maximálne v rámci praxe vyššieho súdneho úradníka. Navrhujem teda diferencovať výberové konanie v tejto časti tak, že testy pre justičných čakateľov a vyšších súdnych úradníkov nebudú a písomné testy budú vypracovávať len kandidáti z iných právnických profesií. To znamená, že ten, kto má justičnú skúšku, už nebude musieť dokazovať na výberovom konaní to, čo už raz dokázal na justičnej skúške. Ad prípadová štúdia: Ide o absolútne zbytočnú časť výberového konania, pretože sa ňou overuje duplicitne to isté, čo pri vypracovávaní súdneho rozhodnutia. Než uchádzač začne písať meritórne rozhodnutie, musí najskôr naštudovať spis, oboznámiť sa s dôkazmi a následne rozhodnúť a svoje úvahy náležite odôvodniť. To znamená, že „vyriešil“ prípad a svoje riešenie vysvetľuje v odôvodňujúcej časti rozhodnutia, ktoré vyhotovuje. Nie výnimočne sú do výberových konaní zaraďované absurdné prípadové štúdie na štýl „čím väčší chyták, tým lepšie“. Absolútne sa tým potláča jeden z najzákladnejších atribútov sudcovského povolania, a síce, dôkladné a starostlivé zváženie všetkých existujúcich a do úvahy prichádzajúcich možností a ich náležité odôvodnenie. Sudcovia predsa nepracujú na čas, nie sú krízoví manažéri a ani makléri na burze a riešenie nemajú nájsť do pol hodiny. Prípadovými štúdiami sa nemajú overovať teoretické vedomosti (tie sa overujú písomným testom, resp. justičnými skúškami) a určite sa nimi nedajú overiť praktické skúsenosti (tie advokát, prokurátor alebo podnikový právnik, či akademik zjavne ani nemôžu mať). Ad preklad z cudzieho jazyka: Celé roky sa zamýšľam, čo konkrétne zákonodarca sledoval touto podmienkou. V súdnom procese je znalosť cudzieho jazyka sudcovi celkom zbytočná, pretože priamo zákon vylučuje možnosť hovoriť s procesnými stranami cudzím jazykom a je vecou každého jednotlivého sudcu, či niektorý cudzí jazyk ovláda alebo neovláda. Aby bol jednotlivec kvalitným sudcom (mal výborné znalosti právnych predpisov, bol empatický a humánny, rozhodný a neovplyvniteľný, nestranný a nezávislý) sa absolútne nevyžaduje perfektná znalosť iného ako slovenského jazyka. Skutočne neviem, kto zo sudcov pri výkone svojho poslania/povolania číta rozhodnutia medzinárodných súdnych inštitúcií v cudzom jazyku. Vychádzajúc z osobných skúseností, znalosť cudzích jazykov mi pri rozhodovacej činnosti nepomohla, umožnila mi len zúčastniť sa na školeniach v zahraničí. Ako jedinou výhodou ovládania cudzieho jazyka tak v tejto súvislosti pre sudcu zostáva, že sa môže prihlásiť na zahraničné školenia a ak ho vyberú, tak sa ich môže aj zúčastniť, pretože pracovným jazykom býva obvykle najčastejšie angličtina, tiež francúzština, nemčina, španielčina alebo taliančina, ale aj iné jazyky členských štátov EÚ. Prečo sa teda vzdávať ruštiny, ak by chcel ísť sudca na výmenný študijný pobyt do niektorej z krajín, kde by sa týmto jazykom dohovoril? Sudca pri vypĺňaní prihlášky musí vyhotoviť čestné vyhlásenie, že pracovný jazyk zahraničnej konferencie ovláda, pretože mu nikto nezabezpečí tlmočenie do slovenčiny. Na tieto účely je potrebné mať veľmi dobrú znalosť, pretože sa preberajú odborné témy. Ak zákonodarca sleduje touto podmienkou preverenie schopnosti študovať a oboznamovať sa s judikatúrou medzinárodných súdnych inštitúcií a dokonca zachádza až tak ďaleko, že limituje cudzie jazyky len na angličtinu, nemčinu a francúzštinu, tak potom by to mal spraviť dôkladne a nastaviť kritériá tak, aby kandidát na sudcu zložil v cudzom jazyku štátnu skúšku. Lebo len to bude hodnoverný dôkaz o tom, že kandidát je spôsobilý načítavať a oboznamovať sa dôkladne s judikatúrou medzinárodných súdnych inštitúcií v cudzom jazyku. Inak je táto podmienka bezvýznamná a v navrhovanom znení vyhlášky navyše diskriminačná. Ak kandidát na sudcu (ako aj kandidát na sudcu súdu vyššieho stupňa) ovláda cudzí jazyk, je to výlučne jeho osobná vec a môže to byť bonus v jeho životopise v kolónke „iné schopnosti“, avšak aby to bolo jednou z nevyhnutných podmienok pre sudcovské povolanie, je absurdné. Uvediem príklad: ani vo výberovom konaní na sudcu všeobecného súdu Súdneho dvora nie je podmienkou, aby uchádzač ovládal francúzsky jazyk. Ad psychologické posúdenie: Vychádzajúc z predpokladu, že psychológ je odborník na slovo vzatý z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, overí pri psychologickom testovaní nielen intelekt kandidáta, ale vyhotoví aj jeho osobnostný profil. Ak bude psychológ vopred požiadaný, aby zameral testovanie na odhalenie neželaných charakterových čŕt a naopak, aby testovaním zisťoval želané a predpokladané osobnostné rysy, tak testy musia byť zároveň nastavené tak, aby bolo toto možné zistiť v priebehu jednodňového testovania. Ad ústna časť: Pri všetkej úcte ku každému potenciálnemu členovi výberových komisií, nemyslím si, že je správne ukladať im povinnosť overovať otázkami „skutočnosti, ktoré sa overujú výberovým konaním“. Znamenalo by to, že by potom overovali aj skutočnosti, na overovanie ktorých nemusia byť sami spôsobilí, napríklad: - posudzovanie znalosti cudzieho jazyka, ktorý člen komisie sám neovláda (vrátane toho, že ide o podmienku pre postup sudcu na súd vyššieho stupňa), - posudzovanie kvality vypracovaného rozhodnutia, ktoré člen komisie nikdy v živote nemal možnosť sám vyhotoviť, - posudzovanie vyriešenia prípadovej štúdie, ktorú by člen komisie nikdy v živote nedokázal sám vyriešiť, - posudzovanie skutočností, posúdenie ktorých prináleží výlučne psychológovi alebo školiteľovi, pod dohľadom ktorého čakateľ vykonával niekoľkoročnú justičnú prax (vrátane toho, že sudca súdu prvého stupňa predsa kvalitou svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti snáď dostatočným spôsobom preukázal, že spĺňa predpoklady na to, aby sa posunul na vyššiu inštanciu). Okrem uvedeného, budúci sudca by mal byť výborný improvizátor. Je tomu tak preto, že v pojednávacej miestnosti celkom určite príde do kontaktu s rôznymi účastníkmi a stranami, tzn. od mentálne retardovaných jednotlivcov, cez submisívnych jedincov, arogantných občanov a kverulantov až po kriminálne živly. Musí mať schopnosť prispôsobiť sa úrovni slabších jedincov ako aj schopnosť zákonne zasiahnuť voči verbálnemu násilníkovi alebo „vševedkovi“ a pritom všetkom zachovať dôstojnosť. Navyše, sudca nesmie dať najavo, že je v obrovskom strese, že má vážne bolesti hlavy alebo zubov, že zle spal alebo že vôbec nespal, že mu pred mesiacom zomrela mama alebo dieťa, že životný partner má rakovinu, že je aktuálne v rozvodovom konaní alebo že je práve zaľúbený (áno, aj toto sa sudcom stáva, pretože sme tiež len ľudia). Tzn., že sudca musí vedieť predstierať a musí vedieť improvizovať. Ako chce teda komisia pri ústnej časti výberového konania zistiť, či je kandidát na sudcu emocionálne stabilný? To bude jeden z členov komisie vystupovať v úlohe agenta provokatéra a bude kandidáta tlačiť do emočne vypätej situácie, aby zistil ako zareaguje? A akým spôsobom si bude môcť člen komisie dovoliť vyhodnotiť reakciu kandidáta? Ako odhalí člen komisie (na základe čoho?), či kandidát vystupuje kultivovane alebo či kultivovanosť náhodou len momentálne nepredstiera? Ako preverí člen komisie, či je kandidát dôveryhodný? Je to vôbec možné pri, povedzme, hodinu trvajúcom interview? Prečo si ideme navrhovaným znením vyhlášky nahovárať, že členovia komisie majú striktne posudzovať niečo, čo je výsostne subjektívna kategória a vo všeobecnosti sa jej hovorí sympatia alebo antipatia? Uvedené kritériá má posudzovať buď psychológ, alebo by mali byť sledované dlhodobo, a to práve počas výkonu praxe justičného čakateľa, rozhodne nie počas ústneho pohovoru, kde sú nielenže tieto osobnostné prvky neodhaliteľné, ale postrehy členov komisie môžu byť pokrivené v dôsledku dobrého alebo zlého prvého dojmu, ktorý kandidát na komisiu urobí. Komisia by mala byť zložená z členov, kde každý jeden bude povolaný starostlivo a náležite posúdiť pripravenosť kandidáta na budúce povolanie sudcu a mal by byť teda sám nepochybne odborníkom na posudzované kritériá, a nie mať rovnaký počet bodov prideľovaných pre všetky navrhované oblasti, ktoré sa výberovým konaním preverujú. Systém je nastavený zle a navrhovaná vyhláška len prispeje k prehĺbeniu tohto zle nastaveného systému. Predkladateľ skrátka pre jeden strom nevidí les a s poukazom na termín, v ktorom navrhuje nadobudnutie účinnosti vyhlášky, je tento môj názor celkom stratený a môj čas, strávený pripomienkovaním, premrhaný. Atomizovaním bodovacieho systému a percentuálnym prepočítavaním úspešnosti, ako aj podmieňovanie postupu do ďalších častí výberového konania úspešnosťou jeho jednotlivých predchádzajúcich častí, sa nedosiahne transparentnosť výberového procesu (ktorý sa stal jeho pomyselnou posvätnou kravou), ale vytvorí sa neprehľadný a zbytočne zložitý systém, na konci ktorého nebude absolútne žiadna záruka, že vyhral ten najlepší kandidát. Položil si predkladateľ niekedy otázku, koľko šikovných, vzdelaných, rozhľadených a osobnostne perfektne vybavených právnikov sa radšej ani neprihlási do výberového konania, v rámci ktorého nie výnimočne prichádza k diskriminácii (aj pozitívnej) na základe pohlavia, jazykových znalostí alebo zľahka zavádzajúcej aktuálne vybičovanej koncentrácie? Schopnosť stať sa dobrým a kvalitným sudcom sa získava praxou, neoveruje sa v krkolomnom a stresujúcom výberovom konaní, ale overuje sa časom. Kým bude predkladateľ zameriavať svoju pozornosť na kontraproduktívne sprísňovanie kritérií a neustále vymýšľať novšie a novšie kritériá a metódy na preverenia ich splnenia spôsobom, akým to predvádza v navrhovanej vyhláške, tak sa celkom určite nedočká očakávaného výsledku. Slovenská justícia potrebuje reformu, vrátane nastavenia systému výberu budúcich sudcov, aby sme presne vedeli definovať, ako si predstavujeme, že bude vyzerať o päť alebo o desať rokov. Slovenskej justícii veľmi škodí presadzovanie krátkodobých zmien so životnosťou nastavenou na dĺžku jedného volebného obdobia. Ale to je už len poznámka na okraj, pretože samotná skutočnosť, že proces výberu nového sudcu trvá neúmerne dlho, je oveľa závažnejším problémom, spôsobujúcim neodstrániteľné škody občanom SR a v porovnaní s ním je navrhované atomizovanie bodovacieho systému a stále zbytočnejšie kritériá pre kandidátov na sudcov a sudcov súdov vyššieho stupňa len marginálnou záležitosťou a dôkazom o tom, že je to záležitosť systémovo nepochopená. Z vyššie uvedeného vyplýva, že s navrhovanou zmenou absolútne nesúhlasím a najmä nie s tým, aby vyhláška nadobudla účinnosť už 01.06.2016. V rámci pripomienkovania by sa mali mať možnosť vyjadriť justičné autority k tomu, aký systém by bol najlepší a jeho zmenu premyslieť ako konštruktívnu, obsahujúcu určitú koncepciu, vrátane náležite zdôvodnenej dôvodovej správy. Myslím, že sudcovia majú k tomu najviac čo povedať a pozitívne viem, že by mali aj záujem sa podieľať na tvorbe predpisu, ktorý by reflektoval na všetky potrebné, koncepčné zmeny a vychádzal by zo skúseností a poznatkov o súčasnom stave. Mgr. Pamela Z á l e s k á s u d c a Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.5.2016 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Čl. I bod 20 Odporúčame slová "vykonať sa má po 1. júni 2016" nahradiť slovami "má sa vykonať najskôr 1. júna 2016" alternatívne: "má sa vykonať po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky". Odôvodnenie: Ide o zmenu slovosledu a odstránenie chybného určenia času, pretože výberové konanie podľa doterajších predpisov sa môže uskutočniť aj 1. júna 2016, čo dikcia ustanovenia vylučuje. Nami navrhovaná úprava reflektuje skutočnosť, že nadobudnutie účinnosti sa nestáva v priebehu celého 1. júna ale v okamihu začiatku tohto dňa. Obyčajná pripomienka Odoslaná 20.5.2016 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Čl. I bod 17 Odporúčame slová "sa uvádza" nahradiť slovami "je uvedený". Ide o jazykovú pripomienku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 20.5.2016 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Čl. I bod 14 Pri porovnaní s účinným znením dotknutého § 11 ods. 1 písm. b) a ods. 2 odporúčame spresniť, či sa jednou otázkou môžu overovať viaceré skutočnosti podľa § 28 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu transparentnosti prideľovania bodov. Zároveň odporúčame v druhej vete nového odseku slová "celkový výsledok vyhodnotenia" nahradiť slovami "celkové hodnotenie" alebo "celkový výsledok vlastného hodnotenia", pretože slovo "vyhodnotenie" je významovo duplicitné so slovom "celkový". Obyčajná pripomienka Odoslaná 20.5.2016 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Čl. I bod 3 Pri porovnaní účinného ustanovenia § 6 ods. 3 novelizovanej vyhlášky s návrhom ustanovenia vyvstáva otázka, či sa má ustanoviť, že minister určuje konkrétneho člena komisie osobitne pre zabezpečenie databázy prípadových štúdií. Ak je tomu tak, potom z jazykového hľadiska navrhujeme spresniť znenie prvej vety ustanovenia nasledovne: "Databázu prípadových štúdií vytvára ministerstvo a losovanie štúdií vo výberovom konaní zabezpečuje člen výberovej komisie určený ministrom z členov výberovej komisie ním vymenovaných.". táto pripomienka uplatňujeme aj na rovnaké prípady uvedené v novelizačných bodoch 6. a 8. Obyčajná pripomienka Odoslaná 20.5.2016 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Čl. I bod 13 Odporúčame slová "môžu byť" nahradiť slovom "sú". Odôvodnenie: Z § 10 vyhlášky vyplýva, že sa psychologické posúdenie týka každého uchádzača. Preto aj otázky v ústnom pohovore , ktoré sa týkajú jeho výsledkov, by mali dostať všetci uchádzači, alebo by nemali byť kladené žiadnemu z nich. Inak vzniká isté riziko nerovnakého zaobchádzania voči niektorým uchádzačom. Tiež neexistuje dôvod, prečo by nemali otázky vychádzať práve alebo najmä z odborného posúdenia psychológa, ktorý zaručuje vyššiu mieru objektivity ako u člena výberovej komisie. Obyčajná pripomienka Odoslaná 20.5.2016 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Čl. I bod 8 Odporúčame preformulovať novelizačný bod podľa pripomienky MŠVVaŠ SR k Čl. I bod 3. Obyčajná pripomienka Odoslaná 20.5.2016 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Čl. I bod 7 Odporúčame slovo "Texty" nahradiť slovom "Text", slovo vylosované" nahradiť slovom "vylosovaný" a slovo "nepoužijú" nahradiť slovom "nepoužije". Ide o preferenciu používania jednotného čísla v texte právneho predpisu podľa bodu 3 Legislatívnych pravidiel vlády SR. Obyčajná pripomienka Odoslaná 20.5.2016 Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Čl. I bod 6 Navrhujeme prvú vetu ustanovenia upraviť v súlade s pripomienkou MŠVVaŠ SR k čl. I bod 3. Obyčajná pripomienka Odoslaná 20.5.2016 Detail