LP/2021/407 Zákon,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 28 Aktuálny návrh znenia § 65 ods. 8, t.j. ustanovenie a zverejnenie všeobecného dôchodkového veku v Zbierke zákonov na niekoľko rokov dopredu, podľa názoru KRRZ nenapĺňa zámer predkladateľa, ktorý mal záujem zvýšiť v časovom predstihu informovanosť budúcich starobných dôchodcov o ich vlastných dôchodkových vekoch. V návrhu § 65 ods. 8 preto navrhujeme rozšíriť rozsah informácií, ktoré budú zverejnené v Zbierke zákonov. Nad rámec všeobecného dôchodkového veku navrhujeme uvádzať aj dôchodkový vek jednotlivých skupín pre príslušné ročníky, pre ktoré bude možné tento vyjadriť, čo sú podľa aktuálneho znenia návrhu iba osoby, ktoré vychovali jedno dieťa alebo dve deti. Taktiež navrhujeme uvádzať hodnoty jednotlivých parametrov, ktoré boli pri výpočtoch použité. Cieľom navrhovaného rozšírenia je vyššia zrozumiteľnosť výstupu ako aj transparentnosť vstupov výpočtu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 28 V návrhu § 65 ods. 8 sa uvádza text „ktorým ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník vyjadrený v rokoch a kalendárnych mesiacoch.“. Z prílohy č. 3c vyplýva, že všeobecný dôchodkový vek (VDV) je určený v rokoch a zaokrúhlený na štyri desatinné miesta. Navrhujeme do návrhu zákona doplniť spôsob, akým sa číslo (vek v rokoch) s presnosťou na štyri desatinné miesta pretransformuje na formát rokov a mesiacov. Zároveň navrhujeme upustiť od toho, aby sa dva vecne odlišné pojmy označovali ako „všeobecný dôchodkový vek“ a „všeobecný dôchodkový vek“, t.j. rovnako. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 26 Navrhujeme definovať dôchodkový vek aj pre osoby narodené v roku 1967 alebo neskôr, ktoré nevychovali žiadne deti. Podľa znenia predloženého návrhu zákona totiž nie je možné bezdetným poistencom vyjadriť dôchodkový vek. Zároveň na rovnakom mieste navrhujeme upraviť text v znení „18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri a viac detí“ na text „18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí“. Nie je totiž možné vychovať tri deti a súčasne viac ako tri deti. Navrhovaná formulácia „vychoval tri deti alebo viac detí“ je už dnes použitá v prílohe č. 3b platného znenia zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 27 Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 6 a 7. Viažu sa na navrhované znenie odseku 2. Stráca sa však ich nutné prepojenie na doterajší odsek 2 v pôvodnom znení, ktorého vecný obsah sa návrhom zákona presúva do prechodného ustanovenia § 293fw. Strata prepojenia spôsobí problém nejasnosti/nemožnosti určenia dôchodkového veku poistencom narodeným v roku 1966 alebo skôr. Navrhujeme túto chybu opraviť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 26 Návrh zákona ponecháva v súvislosti s dôchodkovým vekom pojem jeho „dovŕšenia“ (napr. v § 65 ods. 1). Novelou Ústavy ústavným zákonom č. 422/2020 Z.z. z 09.12.2020 bol zavedený pojem „dosahovania“ veku. KRRZ navrhuje tento problém odstrániť zjednotením pojmov v celom zákone. Ak ide o vecne rôzne pojmy, je nutné ich v návrhu zákona popísať a jasne odlíšiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 36 Podľa názoru KRRZ môže byť spôsob zavedenia rodičovského dôchodku ústavne problematický. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k čl. I bodu 36 sa automatický vznik nároku u vlastných detí a osvojiteľov navrhuje vzhľadom na veľký okruh dotknutých osôb, resp. z dôvodu zabezpečenia administratívnej vykonateľnosti. Automatický vznik nároku bez aktívneho prejavu vôle oprávnenej osoby považujeme za ústavne problematický z troch dôvodov: (i) Podľa schváleného znenia čl. 39 ods. 5 ústavy, ktoré nadobudne účinnosť 1. januára 2023, má každý právo rozhodnúť, že časť uhradených odvodov (zjednodušene) bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe. Výkon práva podľa prvej vety nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Formulácia „výkon práva“ predpokladá aktívny prejav vôle oprávnenej osoby, a rovnako je chápané slovo „výkon“ aj pri iných základných právach. Podľa čl. 28 ods. 2 ustanoví podmienky výkonu práva pokojne sa zhromažďovať zákon. Zhromažďovacie právo nemôže byť vykonávané bez aktívneho prejavu vôle danej osoby. O výkone práv v rovnakom zmysle sa zmieňuje čl. 29 ods. 3, a to vo vzťahu k združovaciemu právu. Ani pri združovacom práve nie je možné urobiť fikciu, že určitá osoba je členom spolku alebo politickej strany automaticky, a členom nie je len v prípade prejavu vôle sa ním nestať. Taktiež v zmysle čl. 30 ods. 3 druhej vety ustanoví podmienky výkonu volebného práva zákon. Je vylúčené, že by vykonávací zákon ustanovil fikciu, že občania, ktorí aktívne volebné právo nevyužili, hlasovali automaticky za určitý subjekt, okrem prípadu aktívne prejaveného nesúhlasu. Rovnako podľa čl. 34 ods. 4 nesmie výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu a k diskriminácii ostatného obyvateľstva. Aj tento článok chápe „výkon práv“ ako aktívne konanie. Pri tejto konštrukcii možno bez problému hovoriť o zásahu do práva dieťaťa podľa čl. 39 ods. 5. Vlastné autonómne rozhodnutie vykonať právo nemožno nahradiť fikciou bez toho, aby sa zasiahlo do jeho podstaty. (ii) Ústavodarca schválil v decembri 2020 rodičovský bonus podľa inej koncepcie, než bola pôvodne predložená do medzirezortného pripomienkového konania. Podľa čl. 8 ods. 1 pôvodnej verzie mala mať osoba, ktorej je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia a ktorá vychovala dieťa, nárok na príplatok k starobnému dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia v sume časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré vychovala, na starobnom dôchodkovom zabezpečení. Táto koncepcia bola odmietnutá (predovšetkým z dôvodu diskriminácie bezdetných osôb, osôb so zdravotne znevýhodnenými deťmi alebo s deťmi pracujúcimi v zahraničí, na čo upozorňovala okrem iného Kancelária verejného ochrancu práv) a nahradená iným systémom – odlišné zaobchádzanie nie je výsledkom aktivity štátu, ale jednotlivca. Predložený návrh zavádzajúci automatický vznik nároku bez aktívneho prejavu vôle oprávnenej osoby vedie vo výsledku k odlišnému zaobchádzaniu na základe aktivity štátu, nie jednotlivca. Pokiaľ tento koncept odmietol ústavodarca, nemôže byť zavedený prostredníctvom podústavnej úpravy. Táto zákonná úprava vlastne v „prezlečenej“ forme zavádza to, čo sa nepodarilo zaviesť do ústavy, hoci pôvodne taký zámer bol. Z toho, čo ústava koncipuje ako právo dieťaťa smerom k rodičovi, tento zákon fakticky robí právo rodiča smerom k dieťaťu. Dieťaťu sa síce ponecháva možnosť rozhodnúť, že rodič nárok mať nebude, ale v praktickej rovine treba počítať s tým, že túto možnosť nevyužijú mnohé z tých detí, ktoré by inak aktívne nevykonali právo ustanoviť rodičovi rodičovský dôchodok. Vylúčiť sa nedajú ani psychologické zábrany, v horšom prípade citové vydieranie, ktoré budú deťom brániť vykonať aktívny krok „proti“ svojmu rodičovi. Pri rešpektovaní schváleného znenia ústavy (ide o právo dieťaťa, nie rodiča) by mali reálne oveľa väčšiu slobodu rozhodnúť sa, či aktívne svoje právo vykonajú. Navrhovaný koncept zákonnej úpravy pôsobí dojmom, že aktívny krok dieťaťa bude vnímaný ako siahnutie na „práva“ rodiča. (iii) Zákon o rokovacom poriadku v § 96 ods. 1 ukladá povinnosť použiť pri výklade a uplatňovaní schváleného predpisu písomné odôvodnenie schválených zmien a doplnkov. Znenie čl. 39 ods. 5 ústavy je výsledkom schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu z druhého čítania, podľa ktorého mal byť nárok naviazaný na splnenie troch podmienok. Hneď prvou malo byť „rozhodnutie dieťaťa vyjadrujúceho vôľu takýmto spôsobom časť sumy asignovať na tento účel“. Keďže navrhovaná zákonná úprava priznáva nárok bez rozhodnutia dieťaťa vyjadrujúceho vôľu asignovať, dostáva sa do rozporu s povinnosťou používať pri výklade a uplatňovaní schváleného predpisu písomné odôvodnenie schválených zmien a doplnkov. Ale dokonca aj bez tohto odôvodnenia ide o zrejmý zásah do práva dieťaťa, s ohľadom na jasnú dikciu čl. 39 ods. 5 „Každý má právo rozhodnúť...“ Zásadná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 75 KRRZ upozorňuje, že zrušením maximálnych vymeriavacích základov pre platenie sociálneho poistenia dochádza k prehlbovaniu už existujúceho nesúladu medzi plateným poistným (bez ohraničenia výšky príjmov) a stropmi pre nároky na dávky sociálneho poistenia (v prípade dôchodkov zjednodušene trojnásobkom priemernej mzdy). Takáto zmena v proporcionalite uplatňovania miery solidarity a zásluhovosti podľa názoru KRRZ z definície nepatrí do systému sociálneho poistenia (ale daní) a toto opatrenie nemusí byť ústavne konformné. Zdôvodnenie: Ústavný súd vo veci sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008 uviedol, že základné právo na primerané hmotné zabezpečenie, ktorého podrobnosti sa majú v súlade s ústavou upraviť zákonom, zahŕňa predovšetkým primerané hmotné zabezpečenie v starobe prostredníctvom systému dôchodkového zabezpečenia, v ktorom kľúčovú pozíciu má sociálne poistenie: „Sociálne poistenie ako systém založený na poistnom princípe, osobnej participácii premietajúcej sa do zohľadňovania „zásluhovosti“ pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii štátu je založený na princípoch, ktoré sa premietajú nielen do výpočtu dôchodkovej dávky, ale premietajú sa aj do systému jej zvyšovania. (...) Podľa názoru ústavného súdu preto opakovaným vylúčením uplatnenia všeobecne ustanoveného valorizačného mechanizmu a zavedením hornej hranice pre zvyšovanie dôchodkových dávok došlo nielen k neprípustnému zásahu do právnej istoty a z nej vyplývajúcich legitímnych očakávaní adresátov tejto právnej úpravy a k vážnemu narušeniu ich dôvery v právny poriadok, čím sa namietané ustanovenie dostalo do rozporu nielen s čl. 1 ods. 1 ústavy, ale aj do rozporu s čl. 39 ods. 1 ústavy a s čl. 30 ods. 1 listiny, lebo bez akýchkoľvek akceptovateľných dôvodov sa v systéme dôchodkového poistenia narušila proporcionalita uplatňovaných princípov, predovšetkým medzi mierou sociálnej solidarity a mierou osobnej participácie (zásluhovosti) na sociálnom zabezpečení spôsobom vedúcim k ničím neodôvodnenej nivelizácii dôchodkových dávok narúšajúcej ústavný princíp zabezpečenia primeranosti, ktorá sa posudzuje aj podľa kritéria zásluhovosti.“ Ak by sme vychádzali z tohto rozhodnutia, navrhovaná právna úprava narúša proporcionalitu uplatňovaných princípov, pretože jednostranne favorizuje princíp sociálnej solidarity za súčasného absolútneho opomenutia princípu osobnej participácie. Proporcionalita totiž vyžaduje vyvažovanie, pri ktorom dochádza k tomu, že jeden z princípov musí ustúpiť inému princípu. Proporcionalita však neznamená rezignovanie na čo i len minimálne uplatnenie princípu, ktorý musel v rámci vyvažovania ustúpiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 37,39 Z pohľadu zníženia rizika zhoršenia dlhodobej udržateľnosti KRRZ odporúča, aby podmienka dosiahnutia minimálneho počtu odpracovaných rokov (40 rokov) potrebná pre získanie nároku na predčasný starobný dôchodok bola automaticky každoročne upravovaná o rovnaký počet mesiacov ako dôchodkový vek (muža resp. bezdetnej ženy). S podobným mechanizmom uvažoval už aj návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe hoci nie v potrebnom rozsahu. V prípade zachovania aktuálneho znenia návrhu zákona odporúčame predkladateľovi, aby detailne zdôvodnil svoj návrh. Zdôvodnenie: Z pohľadu budúcich rizík pre verejné financie je dôležité, aby sa rozdiel medzi efektívnym (priemerným) vekom odchodu do dôchodku a zákonným dôchodkovým vekom výraznejšie neprehlboval a nedochádzalo tak k oslabeniu naviazania dôchodkového veku na strednú dĺžku života (a teda aj pozitívnych vplyvov na udržateľnosť verejných financií). Na jednej strane návrh zákona navrhuje naviazať vývoj dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života, na druhej strane toto opatrenie podkopáva tým, že minimálny počet odpracovaných rokov pre vznik nároku na predčasný dôchodok má v čase ostať nezmenený vo výške 40 rokov. Pri takomto nastavení sa pri očakávanom raste strednej dĺžky života bude postupne: a) zväčšovať podiel ľudí odchádzajúcich do dôchodku predčasne; b) zväčšovať priemerná dĺžka strávená v predčasnom dôchodku. Takto nastavený dôchodkový systém bude viesť k zväčšovaniu časti dôchodcov v nízkymi dôchodkami a potenciálnemu tlaku na ich neskoršie nespravodlivé zvyšovanie, a teda tlaku na dodatočné výdavky verejných financií (dotovanie cez minimálny dôchodok a tlak na politikov na zvyšovanie nízkych dôchodkov). Zároveň, zachovaním zákazu súčasného poberania predčasného dôchodku a vykonávania závislej činnosti štandardnou formou sa prehlbuje riziko predčasného odchodu zdravej časti populácie z trhu práce. To negatívne ovplyvní ekonomickú výkonnosť Slovenska, čo sa popri nižšej životnej úrovni negatívne prejaví aj na dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Zásadná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 44 a 51 KRRZ odporúča vypustiť 2 skupiny krátenia predčasných dôchodkov (0,3% a 0,5% za každých začatých 30 dní pred dovŕšením dôchodkového veku) a uplatňovať jednotné krátenie v súčasne platnej výške (0,5% za každých začatých 30 dní) pre všetky predčasné dôchodky bez ohľadu na to podľa ktorej podmienky (2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku alebo po odpracovaní 40 rokov) na ne vznikol nárok. V opačnom prípade by mal navrhovateľ v dôvodovej správe podrobne zdôvodniť návrh na vznik dvoch rozdielnych úrovní krátenia sumy predčasných dôchodkov v závislosti od typu podmienky, ktorú splnia. KRRZ zároveň upozorňuje, že doložka vplyvov na rozpočet vôbec nezohľadňuje negatívne vplyvy zníženia krátenia predčasných dôchodkov (akákoľvek zmena krátenia predčasných dôchodkov má rozpočtové dôsledky vzhľadom na to, že minimálne časť predčasných dôchodcov, ktorým by sa predčasný dôchodok krátil o 0,5% za každých 30 dní, sa podľa predloženého návrhu bude krátiť o 0,3%). Zdôvodnenie: Vytváranie rozdielu vo výške krátenia predčasného dôchodku je podľa KRRZ neopodstatnené, nakoľko v obidvoch prípadoch, by mal byť princíp aktuárnej neutrality aplikovaný rovnako. Výška krátenia má popri vplyve na výdavky a udržateľnosť verejných financií vplyv aj na motiváciu ľudí odísť/zostať na trhu práce, a teda výkonnosť ekonomiky. Vzhľadom na viaceré prístupy ku kvantifikácii (stanoveniu) aktuárne neutrálneho krátenia predčasných dôchodkov a vzhľadom na možné dodatočné negatívne makroekonomické vplyvy (znížená celková zamestnanosť), KRRZ navrhuje konzervatívny postoj zachovania jednotného percenta krátenia v súčasnej výške (0,5% za každých začatých 30 dní) pre všetky predčasné dôchodky bez ohľadu na to podľa ktorej podmienky (2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku alebo po odpracovaní 40 rokov) na ne vznikol nárok. Zásadná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 37,39 KRRZ z pohľadu zníženia budúceho rizika pre dlhodobú udržateľnosť ako aj z pohľadu spravodlivosti odporúča, aby navrhovateľ zvýšil minimálnu sumu predčasného dôchodku potrebnú pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch, ktorá je aktuálne vo výške 1,2-násobku životného minima. Dôvodom je skutočnosť, že táto skupina dôchodcov bude mať po dovŕšení dôchodkového veku nárok na doplatok do minimálneho dôchodku do výšky 1,57 násobku životného minima (suma minimálneho dôchodku pri 40 odpracovaných rokoch – zjednodušene). Zdôvodnenie: V prípade skorého odchodu do predčasného dôchodku (napr. vo veku 58 rokov ) získa časť týchto dôchodcov pri dovŕšení dôchodkového veku nárok na doplatok do minimálneho dôchodku, keďže pre 40 odpracovaných rokov je výška minimálneho dôchodku zadefinovaná ako 1,57 násobok životného minima (aktuálne je minimálny dôchodok zmrazený, už dôvodová správa k jeho zmrazeniu však predpokladala jeho opätovné „odmrazenie“). Toto je priamo v rozpore s princípom aktuárnej neutrality a nespravodlivo zvyšuje dôchodkové nároky časti dôchodcov, ktorí sa do dôchodku rozhodnú odísť výrazne skôr napriek tomu, že ich mesačná suma dôchodku bude veľmi nízka. Zároveň to vytvára dodatočné náklady pre verejné financie, ktoré predkladateľom neboli kvantifikované. Zásadná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. VI Čl. X KRRZ odporúča vypustiť návrh, aby rodičovský dôchodok nebol považovaný za príjem na účely určenia súm životného minima a účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. Zdôvodnenie: Rodičovský dôchodok má byť podľa návrhu zákona pravidelná mesačná dávka sociálneho poistenia, a preto nie je dôvod pre jeho vypustenie z príjmov, ktoré sa posudzujú na účely určenia súm životného minima (a teda dávok v hmotnej núdzi) a účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. Predkladateľ ako dôvod uvádza, že „by bolo administratívne náročné prehodnocovanie príjmov“. Z pohľadu KRRZ tento argument nemá reálny základ vzhľadom na to, že nárok na výplatu rodičovského dôchodku vzniká aj zaniká (s výnimkou smrti poberateľa) vždy ku 1. januáru, pričom jeho výška sa v priebehu roka nemení. Zásadná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 148 Vo väzbe na prechodné ustanovenie § 293fw ostávajú prílohy č. 3a a č. 3b v pôvodnom znení. V zákone by tak mal ostať rozdiel v dôchodkových vekoch pre mužov, ktorí vychovali jedno dieťa, narodených v roku 1963 a ženy, ktoré vychovali jedno dieťa, narodené v roku 1963. Rozdiel veľkosti jedného mesiaca medzi dôchodkovými vekmi medzi prílohami č. 3a a č 3b vznikol pravdepodobne tlačovou chybou. Navrhujeme vzniknutú diskrimináciu na základe pohlavia odstrániť, t.j. aj ženám v prílohe č. 3a ustanoviť pre tie, ktoré vychovali jedno dieťa a boli narodené v roku 1963 dôchodkový vek na úrovni 63 rokov tak, ako ho majú uvedený muži narodení v roku 1963, ktorí vychovali jedno dieťa. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 148 V prechodnom ustanovení § 293fw vzniká problém nejasnosti/nemožnosti určenia dôchodkového veku určitým poistencom. Do návrhu tohto prechodného ustanovenia bol prenesený vecný obsah pôvodného znenia § 65, ods. 2, na ktorý sa následne viazali odseky 3 a 4 (tieto dva odseky sú pre určenie dôchodkového veku nutné). Na toto prechodné ustanovenie sa už pôvodné odseky 3 a 4 neviažu (v novom znení ide o prečíslované odseky 6 a 7). Navrhujeme túto chybu opraviť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 148 Vo väzbe na prechodné ustanovenie § 293fw ostávajú prílohy č. 3a a č. 3b v pôvodnom znení. Tieto definujú dôchodkové veky aj pre skupiny s rokom narodenia poistenca „1966 a viac“. Dôchodkové veky ročníkov narodenia po roku 1966 však určuje iné ustanovenie zákona (previazanie na strednú dĺžku života). Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a jednoznačnosti navrhujeme text „1966 a viac“ zmeniť na text „1966“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
UOOU SR (Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky) Čl. I k bodu 85 a k Čl. IV k bodom 7 a 9 K Čl. I k bodu 85 a k Čl. IV k bodom 7 a 9: Požadujeme doplnenie dôvodovej správy k dotknutým, navrhovaným ustanoveniam o spresnenie, kedy resp. za akých okolností by nebola dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Predkladateľ v sprievodných materiáloch, konkrétne v predkladacej správe a vo všeobecnej časti dôvodovej správy síce uvádza, že cieľom návrhu zákona je aj vysporiadanie sa s niektorými aplikačnými problémami v oblasti nemocenského poistenia a jedným z novo-navrhovaných opatrení je okrem iného aj zavedenie elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. ePN, pričom však neuvádza resp. nerozvádza a neodôvodňuje ďalej aj potrebu zavedenia takéhoto opatrenia. Z doložky vybraných vplyvov síce predkladateľ ako dôvod zavedenia ePN uvádza odbúranie administratívnej záťaže poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov ako aj samotnej Sociálnej poisťovne. Zároveň však dodáva, cit.: „Celý proces od potvrdzovania DPN až po ukončenie DPN a komunikačný tok medzi zainteresovanými subjektmi má byť v čo najväčšej možnej miere realizovaný elektronickým spôsobom, teda nahradí momentálne používané 5-dielne tlačivo – Potvrdenie o DPN.“ Navrhované doplnenie dotknutých ustanovení pravdepodobne reflektuje toto odôvodnenie, avšak máme za to, že uvedené nepostačuje a jednotlivé dotknuté body by mali byť doplnené aj o dôvod resp. situácie či iné spresnenie toho, kedy napriek elektronizácii, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bude musieť postupovať vystavením tlačiva, ktoré sa má elektronizáciou nahradiť. Domnievame sa, že by mohli z takéhoto postupu vznikať v praxi duplicity, nejasnosti a pod. Taktiež nie je zrejmé, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nebude mať povinnosť uvedené doplniť, napr. po odpadnutí prekážky, prečo nemohol DPN vyznačiť v systéme (opätovne poukazujeme na to, že dôvody takéhoto postupu nie sú zrejmé) aj do systému elektronického zdravotníctva. Zásadná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Zásadná pripomienka k čl. I bodu 75 návrhu zákona Navrhujeme vypustiť tento novelizačný bod v plnom rozsahu. Odôvodnenie: Zrušenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu pre výpočet sociálneho poistenia považujeme tak, ako to je uvedené v návrhu zákona za neakceptovateľné. Vláda SR sa v Programovom vyhlásení vlády na roky 2021 - 2024 zaviazala, že bude vytvárať priaznivé podmienky pre podnikanie, podnikateľské prostredie s jednoduchými zákonmi a nízkym administratívnym, finančným a regulačným zaťažením pre všetkých a zásadným zjednodušením daňového a odvodového systému. Máme za to, že zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet sociálneho poistenia naopak zvýši daňovo-odvodové zaťaženie, a teda uvedený legislatívny návrh je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády. Maximálny vymeriavací základ je už aktuálny nastavený príliš vysoko, teda ako 7-násobok priemernej mzdy. V prípade jeho zrušenia, ľudia s vysokými príjmami, budú platiť mimoriadne vysoké odvody, avšak nedostanú za to primeranú mieru náhrady. Skutočnosť, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR chce takéto daňovo-odvodové zaťaženie kompenzovať, tým že sa zvýši maximálny vymeriavací základ na výpočet nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti zo súčasného 2-násobku na 2,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku nepovažujeme za adekvátnu protihodnotu. Okrem iného bude mať táto právna úprava negatívny vplyv na kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sú za svoje vedomosti a zručnosti primerane ohodnotení, čo v konečnom dôsledku spôsobí ešte väčší odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia a naruší postupnú stabilizáciu ekonomiky v súčasnom pandemickom období. Zrušenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu pre výpočet sociálneho poistenia je zároveň v rozpore s Ústavou SR (napr. s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1), nakoľko nie je možné, aby zamestnanec a zamestnávateľ platili sociálne odvody z plnej výšky platu a naopak výška dávok zostala limitovaná a vypočítavala sa z dvaapolnásobku priemernej mzdy (bez ohľadu na výšku mzdy). Zásadná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Pripomienka k Čl. I bodu 75 návrhu zákona - §138 ZoSP Navrhujeme vypustiť novelizačný bod 75, a ponechať úpravu Vymeriavacieho základu ako aj jeho stopu v pôvodnom znení. Odôvodnenie: Zrušenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu pre výpočet sociálneho poistenia považujeme za neakceptovateľné. Návrh podstatným spôsobom negatívne zasahuje do odvodového zaťaženia, zdražuje cenu práce, pôsobí diskriminačne k iným inštitútom ako aj znevýhodňuje zamestnancov SR voči iným krajinám EÚ. Návrh na zrušenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu pre výpočet sociálneho poistenia je podľa nášho názoru aj v rozpore s Programovým vyhlásením vlády na roky 2021 - 2024 nakoľko zvýši daňovo-odvodové zaťaženie. Tento návrh bude mať negatívny vplyv na kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sú za svoje vedomosti a zručnosti primerane ohodnotení, čo v konečnom dôsledku spôsobí ešte väčší odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia a naruší postupnú stabilizáciu ekonomiky v súčasnom pandemickom období. Zrušenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu pre výpočet sociálneho poistenia je zároveň v rozpore s Ústavou SR (napr. s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1), nakoľko nie je možné, aby zamestnanec a zamestnávateľ platili sociálne odvody z plnej výšky platu a naopak výška dávok zostala limitovaná a vypočítavala sa z dvaapolnásobku priemernej mzdy (bez ohľadu na výšku mzdy). Zásadná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 149 KRRZ navrhuje, aby predkladateľ v dôvodovej správe podrobne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k návrhu na trvalé znižovanie výšky novopriznaných dôchodkov (tzv. miery náhrady) bez akéhokoľvek spodného ohraničenia, alebo v zákone stanovil spodné ohraničenie (cieľovanú úroveň). Zdôvodnenie: Trvalé spomalenie rastu ADH zo 100% rastu miezd na 95% by každoročne znižovalo mieru náhrady novopriznaných dôchodkov bez akéhokoľvek dlhodobého obmedzenia spodnej hranice jej zníženia. KRRZ odporúča určiť maximálne zníženie miery náhrady, ktoré by mohlo byť napríklad definované ako minimálny podiel výšky ADH na priemernej mzde. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti ide síce o opatrenie s pozitívnym vplyvom na verejné financie, na druhej strane je potrebné citlivo posudzovať podobné zmeny aj v kontexte ich spoločenskej (politickej) udržateľnosti a redistribučných dopadov na jednotlivé skupiny v rámci dnes žijúcich generácií poistencov a dôchodcov ako aj medzi dnešnými a budúcimi generáciami. Zásadná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 150 Medzi prílohou č. 3c a hlavným textom návrhu zákona sa miešajú pojmy „určenia“ a „ustanovenia“ všeobecného dôchodkového veku (VDV). Navrhujeme tento problém odstrániť zjednotením pojmov. Ak ide o rôzne úkony, je nutné ich v návrhu zákona popísať a jasne odlíšiť. Ak zákon uvažuje s tým, že „určený“ VDV je v tvare čísla (počtu rokov) zaokrúhleného na štyri desatinné miesta a „ustanovený“ VDV je v tvare rokov a mesiacov (do ktorého sa dostane nedefinovaným spôsobom), navrhujeme upustiť od toho, aby sa dva vecne odlišné pojmy označovali ako „všeobecný dôchodkový vek“ a „všeobecný dôchodkový vek“, t.j. rovnako. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail
KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) Čl. I Bod 148 Vo väzbe na prechodné ustanovenie § 293fw ostávajú prílohy č. 3a a č. 3b v pôvodnom znení. V zákone by tak mal ostať diskriminačný rozdiel v dôchodkových vekoch pre mužov, ktorí vychovali 5 detí alebo viac detí a pre ženy, ktoré vychovali 5 detí alebo viac detí. V prílohe č. 3b totiž nie sú definované dôchodkové veky pre mužov, ktorí vychovali 5 detí alebo viac detí. Táto kategória mužov spadá do kategórie mužov, ktorí vychovali 3 deti alebo viac detí, avšak táto má odlišné dôchodkové veky. Navrhujeme túto diskrimináciu na základe pohlavia odstrániť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 18.8.2021 Detail