LP/2019/520 Zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
OSO (Okrúhly stôl obstarávania) čl. I bod 55, 56, 57, 59, 60, 62, 68 Navrhujeme vypustiť novelizačné ustanovenia týkajúce sa zjavne nedôvodných námietok a zjavne nedôvodných odvolaní z celého navrhovaného materiálu. Odôvodnenie: Navrhovaná novelizačné ustanovenia pojednávajúce o zjavne nedôvodných námietkach a zjavne nedôvodných odvolaniach spôsobí v praxi len právnu neistotu tak hospodárskym subjektom, ako aj verejným obstarávateľom a je v priamom rozpore s § 170 ods. 1 ZVO. Navrhované posudzovanie nedôvodných námietok a odvolaní môže byť založené na subjektívnom vyhodnotení s cieľom odradiť dotknutý subjekt domôcť sa jeho práv, ktoré mohli byť dotknuté konaním druhej strany. Máme za to, že takáto právna úprava nie je ani v súlade so Smernicou Rady 89/665/EHS – „revízna smernica“, nakoľko vytvára možnosť svojvoľného zastavenia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
eBIZ Corp (eBIZ Corp s.r.o.) bodu 38 Navrhujeme všade, kde sa vyskytuje slovo Úrad, nahradiť slovami Ministerstvo spravodlivosti a v tomto zmysle aj upraviť zápis, kontrolu a sankcie týkajúce sa elektronických prostriedkov pod Ministerstvo spravodlivosti. Dôvodom je možný konflikt záujmov Úradu, nakoľko je Úrad aj prevádzkovateľ elektronického prostriedku (systém EVO) a schválením zákona nastane situácia: - Prevádzkovateľ elektronického prostriedku EVO - UVO - Vydáva vyhlášku podľa § 186 ods. 6 – UVO - Vytvára dotazník podľa §158b odst. ) písm. h) - UVO - Žiadosť o zaradenie elektronického prostriedku EVO do zoznamu systémov spolu s dotazníkom – UVO - Rozhodnutie o zaradení elektronického prostriedku EVO do zoznamu systémov - UVO - Rozhodnutie o porušení §20 a vyhlášky podľa § 186 ods. 6 systému EVO – UVO - Rozhodnutie o vyčiarknutí systému EVO a pokuta – UVO - Rozhodnutie o pokute podľa 182 odsek 3 písmená h), i) a j) – UVO Môže nastať situácia, že Úrad bude musieť dať pokutu sám sebe. Takáto právna úprava určite správna. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
eBIZ Corp (eBIZ Corp s.r.o.) bodu 39 Navrhujeme znenie: 39. V § 164 ods. 2 písmeno f) znie: „f) podpis žiadateľa alebo osoby oprávnenej konať za žiadateľa“. Odôvodnenie: Identifikácia a autentifikácia nemôže nahrádzať podpis osoby, resp. osôb. Najmä v prípadoch, ak konať za žiadateľa, uchádzača a pod. môže len niekoľko osôb súčasne. Túto požiadavku žiadame primerane aplikovať aj na ostatné prípady , kde návrh zákona predpokladá nahradiť podpisy osôb len autentifikáciou a identifikáciou. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
eBIZ Corp (eBIZ Corp s.r.o.) bodu 68 Z dôvodu, že navrhujeme úplne vynechať § 20 odsek 19, tak súčasne navrhujeme vynechať §183 odsek 3 písm. h) nakoľko v tomto prípade nemá opodstatnenie. Súčasne navrhujeme znenie § 183 odsek 3 písm. i) a j): i) prevádzkovateľovi elektronického prostriedku pokutu do 5 000 eur, ak elektronický prostriedok bude prevádzkovať aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí podľa § 158b) ods. 6, j) prevádzkovateľovi elektronického prostriedku pokutu do 500 eur, ak poruší povinnosť podľa § 158b ods. 4, Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
eBIZ Corp (eBIZ Corp s.r.o.) bodu 38 Navrhujeme vypustiť §158b odsek 2 písmeno f) Požiadavky na elektronické prostriedky dostatočne stanovuje §20 zákona a vyhláška podľa § 186 ods. 6. Bližšie nedefinovaný dotazník dáva Úradu príliš veľkú zákonodarnú právomoc a predstavuje právnu neistotu pre prevádzkovateľov elektronických prostriedkov. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
eBIZ Corp (eBIZ Corp s.r.o.) bodu 41 Žiadame úplne vypustiť. Zdôvodnenie: Aktuálna úprava je dostačujúca a nie je potrebné zavádzať nové inštutúty dohľadu a kontroly. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne Návrh je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR (ďalej len „príloha LPV“) [napríklad v názve zákona vypustiť slová „a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“, pretože nedochádza k zmene ani k doplneniu iných zákonov, v označení čl. I za rímskou jednotkou vypustiť bodku, v čl. I bodoch 1, 7, 10, 42, 55 a 68 úvodnú vetu zosúladiť s bodom 31 prílohy LPV, v § 2 ods. 5 písm. q) na konci úvodnej vety vypustiť dvojbodku a v druhom bode a treťom bode na konci doplniť čiarky, v bodoch 3, 27, 34 a 35 slovo „adresu“ nahradiť slovom „adresa“ a za slovo „číslo“ vložiť slovo „organizácie“ (2x), v bodoch 5, 7, 11, 15, 52 a 55 na konci novelizačného bodu doplniť bodku, v bode 6 za slová „ods. 9“ vložiť slová „písm. a)“, v bode 7 poznámkach pod čiarou k odkazom 39b a 39c vypustiť slovo „Napríklad“ a uviesť skrátené citácie zákona č. 136/2001 Z. z., v bode 9 vypustiť slovo „gramatických“ a slovo „gramatickom“ ako nadbytočné, v bode 10 § 20 ods. 11 písm. h) slová „bod 1“ nahradiť slovami „prvého bodu“, v bode 12 slovo „medzi“ nahradiť slovom „za“ a vypustiť slová „a slová „a tiež povinnosti““, bod 14 zosúladiť s bodom 36 prílohy LPV, bod 26 zosúladiť s bodom 35.2 prílohy LPV, v bode 38 úvodnej vete slová „a § 158b“ nahradiť slovami „a 158b“ a za slovo „nadpisu“ vložiť slová „nad § 158a“, v § 158b ods. 2 na konci úvodnej vety vypustiť dvojbodku, v § 158b ods. 3 prvej vete za slovo „zápis“ vložiť slová „podľa odseku 2“ (2x), v bode 41 § 166 ods. 2 číslo „5“ nahradiť slovom „päť“ v súlade s bodom 6 prílohy LPV, v § 166 ods. 3 prvej vete slovo „stanovenej“ nahradiť slovom „určenej“, v bode 43 poznámke pod čiarou k odkazu 73a uviesť skrátenú citáciu zákona č. 136/2001 Z. z., v bode 46 § 170 ods. 8 písm. a) druhom bode slová „bodu 1“ nahradiť slovami „prvého bodu“, v bode 48 vypustiť slová „písm. a) až g)“ ako nadbytočné, body 51 a 52 spojiť do jedného novelizačného bodu, v bode 59 § 177 ods. 7 druhej vete slová „§ 177 ods. 10“ nahradiť slovami „odseku 10“, v bode 62 § 177 ods. 16 slová „tretia veta“ nahradiť slovami „tretej vety“, v bode 63 na konci za slovo „skutočností“ vložiť bodku, v bode 71 na konci novelizačného bodu doplniť úvodzovky a bodku, v bode 72 úvodnej vete slovo „dopĺňajú“ nahradiť slovom „vkladajú“, vypustiť paragrafovú značku za písmenom „a“ a na konci novelizačného bodu doplniť úvodzovky a bodku, v § 187f ods. 4 za slovo „námietky“ vložiť čiarku, v čl. II slová „bodu 8“ nahradiť slovami „ôsmeho bodu“]. Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K čl. I K bodu 3 (§ 10 ods. 10) 2. Znenie navrhovaného ustanovenia žiadam doplniť tak, aby boli z návrhu zrejmé štandardy a formát nahrávania podkladov na webové sídlo Úradu pre verejné obstarávanie alebo tieto skutočnosti upraviť vo vykonávacom právnom predpise. 3. V znení ustanovenia § 10 ods. 10 žiadam rozšírenie možnosti zverejňovania zmlúv aj na webových sídlach verejných obstarávateľov. Vzhľadom na to, že ide o dáta potenciálne zaujímavé a využiteľné aj pre ďalšie štátne inštitúcie, považujem za potrebné a vhodné, aby boli podklady nahrávané v rovnakej, strojovo čitateľnej štruktúre, ktorá poskytne dostatočný detail potrebný na ďalšiu analýzu realizovaných výdavkov a jednotkových cien tovarov a služieb. Z návrhu, ktorý upravuje nahrávanie podkladov na webové sídlo úradu nie je zrejmé, aké údaje a v akom formáte majú byť nahraté. Spresnenie formátu a štandardov skvalitní proces zberu a analýzy dostupných dát nielen pre Úrad pre verejné obstarávanie, ale potenciálne aj pre ďalšie štátne inštitúcie. Zároveň je vhodné rozšíriť možnosť zverejňovania zmlúv aj na webových sídlach verejných obstarávateľov, a to vzhľadom na niektoré osobitné povinnosti zverejňovania, napríklad v prípade Národnej banky Slovenska. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K čl. I K bodu 16 (§ 40 ods. 4) Navrhované znenie odporúčam upraviť takto: „16. V § 40 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť, či sa na neho vzťahuje dôvod na vylúčenie podľa odseku 6 písm. c) až m).“.“. Navrhované znenie striktne ukladá verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi povinnosť požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie aj vtedy, ak vysvetlenie už bolo požadované (§ 40 ods. písm. i) až m) zákona). To by znamenalo, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by bol povinný požiadať o vysvetlenie uchádzača alebo záujemcu aj vtedy, ak mu tento po písomnej žiadosti v určenej lehote nepredložil vysvetlenie, doklady nahradené jednotným európskym dokumentom, prípadne v určenej lehote nenahradil tretiu osobu alebo subdodávateľa, ktorý nespĺňajú určené požiadavky. Uvedené by mohlo viesť k špekulatívnemu konaniu uchádzačov alebo záujemcov a umelému predlžovaniu procesu verejného obstarávania. Odporúčam ponechať na zvážení verejného obstarávateľa a obstarávateľa, či inštitút vysvetlenia použije, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. c) až m) zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K čl. I K bodu 3 (§ 10 ods. 10) 1. Súhrnné správy o zmluvách sa budú podľa návrhu predkladať pre zmluvy nad 5 000 eur, ktoré boli uzavreté za obdobie kalendárneho polroka. Zároveň sa môžu predkladať aj priebežne počas kalendárneho polroka, nielen po skončení kalendárneho polroka. Keďže súhrnné správy majú predstavovať zákazky za obdobie kalendárneho polroka, a teda by mali byť predložené po uplynutí tohto obdobia, nie je zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom „priebežné predkladanie“; odporúčam preto uvedené spresniť, ako napríklad v § 111 ods. 2 pre podlimitné zákazky cez EKS a v § 117 ods. 6 vo vzťahu k zákazkám s nízkou hodnotou. Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K čl. I K bodu 1 [§ 2 ods. 5 písm. p)] Navrhované znenie žiadam doplniť tak, aby boli zrejmé kritériá, pravidlá a štandardy na praktické posúdenie environmentálnych princípov zeleného verejného obstarávania. Vzhľadom na to, že navrhované znenie neustanovuje kritériá, pravidlá ani štandardy na praktické posúdenie environmentálnych princípov zeleného verejného obstarávania, považujem za nevyhnutné tieto upresniť v návrhu zákona alebo vo vykonávacom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K čl. I K bodu 19 (§ 40 ods. 8 prvá veta) Odporúčam vypustiť slová „v takom prípade tento záujemca alebo uchádzač je povinný komplexne objasniť dotknuté skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.“. Z platného znenia prvej vety § 40 ods. 8 je zrejmé, že sa vyžaduje komplexné objasnenie skutkových tvrdení, ktoré má záujemca alebo uchádzač preukázať a zároveň z toho vyplýva aj jeho nutná aktívna spolupráca s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 4. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 16 RÚZ navrhuje vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: V dôvodovej správe k bodu 16 predkladateľ novely uvádza: „Verejný obstarávateľ musí mať v každej fáze verejného obstarávania jednoznačnú legislatívnu oporu v tom, aby si vyžiadal vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, tak aby mohol vyhodnotiť, či nenastal niektorý z dôvodov na vylúčenie daného záujemcu alebo uchádzača podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní.“ Vo vyššie uvedenom texte predkladateľ novely hovorí o vyžiadaní si vysvetlenia alebo doplnenia. V ďalšom texte už ale uvádza len možnosť žiadať vysvetlenie: „Z uvedeného dôvodu sa do predmetného ustanovenia dopĺňa aj možnosť žiadať vysvetlenie vo vzťahu k dôvodom na vylúčenie reglementovaných v § 40 ods. 6.“V skutočnosti však novelizované znenie § 40 ods. 4 však nedáva verejným obstarávateľom možnosť žiadať vysvetlenie, ale určuje obligatórnu povinnosť verejného obstarávateľa požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť, splnenie podmienky účasti alebo či sa na neho vzťahuje dôvod na vylúčenie podľa odseku 6. Vyššie uvedené vyplýva z právneho textu ustanovenia § 40 ods. 4: „Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ písomne požiada uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť, splnenie podmienky účasti alebo či sa na neho vzťahuje dôvod na vylúčenie podľa odseku 6". Pri väčšine dôvodov vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania podľa § 40 ods. 6 je pre uchádzačov objektívne nemožné v ponuke predkladať doklady preukazujúce, že sa na neho nevzťahuje dôvod na vylúčenie podľa odseku 6, resp. zákon neupravuje aký doklad má uchádzač verejnému obstarávateľovi predložiť, aby preukázal, že sa na neho daný dôvod na vylúčenie nevzťahuje. Ide predovšetkým a tieto dôvody na vylúčenie: - poskytol informácie alebo doklady, ktoré sú nepravdivé alebo pozmenené tak, že nezodpovedajú skutočnosti a majú vplyv na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti alebo výber záujemcov. Zo zákona o verejnom obstarávaní nie je zrejmé, aký doklad má k tomuto dôvodu na vylúčenie uchádzač predložiť. - pokúsil sa neoprávnene ovplyvniť postup verejného obstarávania. Zo zákona o verejnom obstarávaní nie je zrejmé, aký doklad má k tomuto dôvodu na vylúčenie uchádzač predložiť. - pokúsil sa získať dôverné informácie, ktoré by mu poskytli neoprávnenú výhodu. Zo zákona o verejnom obstarávaní nie je zrejmé, aký doklad má k tomuto dôvodu na vylúčenie uchádzač predložiť. - konflikt záujmov podľa § 23 nemožno odstrániť inými účinnými opatreniami. Zo zákona o verejnom obstarávaní nie je zrejmé, aký doklad má k tomuto dôvodu na vylúčenie uchádzač predložiť. - na základe dôveryhodných informácií, bez potreby vydania predchádzajúceho rozhodnutia akýmkoľvek orgánom verejnej moci, má dôvodné podozrenie, že uchádzač alebo záujemca uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž, a to bez ohľadu na akýkoľvek majetkový, zmluvný alebo personálny vzťah medzi týmto uchádzačom alebo záujemcom a daným hospodárskym subjektom. K tomuto dôvodu na vylúčenie uchádzač v ponuke objektívne nemôže predložiť žiaden doklad preukazujúci, že tento dôvod nie je daný. Verejný obstarávateľ tak pri vyššie uvedených dôvodoch na vylúčenie nebude mať od uchádzačov predložené žiadne doklady a preto ich v súlade s novým znením § 40 ods. 4 bude musieť požiadať o ich doplnenie. Uchádzači však nebudú môcť verejnému obstarávateľovi doplniť doklady, ktoré objektívne nemôžu existovať. Za nepredloženie neexistujúcich dokladov ich však verejný obstarávateľ bude musieť zo súťaže vylúčiť. Podľa aktuálneho znenia § 40 ods. 6 musí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ preukázať, že nastali dôvody uvedené v ods. 6 pre vylúčenie uchádzača z verejného obstarávania. Predkladaná novela § 40 ods. 4 však prenáša dôkazné bremeno neexistencie dôvodov na vylúčenie podľa ods. 6 na uchádzačov. Tí však nemajú žiadnu možnosť, ako neexistenciu predmetných dôvodov na vylúčenie objektívne preukázať. Ako uchádzač napr. vysvetlí verejnému obstarávateľovi, že sa nepokúsil neoprávnene ovplyvniť postup verejného obstarávania, resp. aký doklad má uchádzač verejnému obstarávateľovi predložiť, aby preukázal, že sa na neho tento dôvod na vylúčenie nevzťahuje? Na základe predkladanej novely § 40 ods. 4 tak budú uchádzači musieť vysvetľovať, resp. „predkladať“ verejným obstarávateľom doklady o neexistencii „neexistujúcich dôvodov na vylúčenie“. Zároveň ÚVO neprináša žiadne konkrétne hodnotiace pravidlá, ktorými by boli verejní obstarávatelia viazaní pri hodnotení „dostatočnosti“ dokladov predložených uchádzačmi k neexistencii dôvodov na vylúčenie podľa § 40 ods. 6.Hodnotiaci proces tak bude len vecou absolútnej svojvôle verejných obstarávateľov. Predkladaná novela § 40 ods. 4 by zákonite viedla k masívnemu vylučovaniu uchádzačov zo súťaží a teda k mareniu hospodárskej súťaže a k zásadnému narušeniu princípu právnej istoty vo verejnom obstarávaní a to len na základe svojvôle verejných obstarávateľov. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 2. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 7 RÚZ navrhuje upraviť znenie § 19 ods. 1 písm. d) nasledovným spôsobom: „zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, ak Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, príslušný orgán na ochranu hospodárskej súťaže iného členského štátu alebo Európska komisia uloží rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť po uzavretí danej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy pokutu dodávateľovi, členovi skupiny dodávateľov alebo koncesionárovi, a to za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž 39a), ktorá spočívala v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní alebo v súvislosti s verejným obstarávaním, ktoré predchádzalo uzavretiu danej zmluvy, a to v prípade, že táto pokuta nebola znížená na základe príslušného programu zhovievavosti 39b) alebo na základe príslušného konania o urovnaní 39 c)“ Odôvodnenie: Právna úprava navrhovaná predkladateľom novely v bode 7 je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko sankcionuje hospodárske subjekty aj za konanie, ktoré bolo plne zákonné a v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zároveň navrhovaná právna úprava ide ďaleko nad rámec práva Európskej únie, ktoré nepripúšťa možnosť sankcionovať kohokoľvek za zákonné konanie. Možnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov odstúpiť od zmlúv uzavretých na základe verejných obstarávaní, ktoré boli plne v súlade so zákonmi Slovenskej republiky predstavuje spochybnenie základných princípov právneho štátu a zásadné narušenie právnej istoty účastníkov procesu verejného obstarávania.Možnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov odstúpiť aj od zmlúv uzavretých na základe poctivých verejných obstarávaní bude pre hospodárske subjekty znamenať ich ekonomickú likvidáciu a teda aj stratu všetkých pracovných miest vytvorených zlikvidovanými hospodárskymi subjektmi. Úrad pre verejné obstarávanie pri navrhovanej právnej úprave zjavne nezohľadnil jej významne negatívne sociálne dopady, napr. dopad na bežných zamestnancov, ich rodiny ako aj na sieť subdodávateľov (spravidla drobných firiem a živnostníkov) ekonomicky závislých od väčších hospodárskych subjektov. Svedčí o tom aj skutočnosť, že Úrad v doložke vybraných vplyvov predkladanej novely zákona pri položke „Sociálne vplyvy“ zaškrtol položku „žiadne“. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 5. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 17 RÚZ navrhuje vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s návrhom, aby VO/O mohol v procese VO vyhodnocovať splnenie podmienok účasti záujemcov/uchádzačov kedykoľvek a vylúčiť ich zo súťaže kedykoľvek. Proces VO je založený na troch základných krokoch, ktorých postupnosť a poradie musí byť dodržané, inak nie sú splnené podmienky na vykonanie ďalšieho kroku alebo vyhodnotenie ponúk podľa kritérií na vyhodnotenie ponúk v zmysle požiadaviek zákona. Uvedené nie je v súlade ani s navrhovaným postupom „prehodnocovania podmienok účasti“ v iných navrhovaných ustanoveniach zákona (napr. § 117/5), kde sa navrhuje takýto postup uplatniť iba v prípade jednej podmienky účasti, a to v prípade podmienky podľa § 40 ods. 6 písm. g/ („dôvodné podozrenie na dohody uchádzačov“). Na doplnenie uvádzame, že z pohľadu praxe uchádzačov sa rovnako neosvedčil „reverzný alebo superreverzný postup“, ktorý neguje základné kroky a pravidlá procesu VO, v dôsledku čoho sú ponuky uchádzačov buď porovnávané s ponukami uchádzačov, ktorí ani nespĺňajú podmienky účasti alebo s ponukami, ktoré nespĺňajú ani základné požiadavky na predmet zákazky, nehovoriac o posudzovaní mimoriadne nízkej ponuky (§ 53/3) alebo sú bezdôvodne a účelovo vylučované osoby alebo ponuky uchádzačov, a teda aplikácia týchto ustanovení vzhľadom na ostatné ustanovenia (procesné pravidlá) zákona je veľmi problematická a najmä má negatívne dopady na nezávislé a objektívne vyhodnocovanie ponúk uchádzačov. Pôvodne aj „dvojobálkový systém“ vyslovene zakazoval účelové rozhodovanie VO/O podľa predbežného poradia ponúk uchádzačov podľa kritérií na vyhodnotenie ponúk, čo naopak reverzný/superreverzný postup toleruje, čo považujeme za absolútne nesprávny prístup. Účelom zákona by nemalo byť podporovať nekalé praktiky VO/O vo VO, ale práve naopak presadzovanie dôsledného dodržiavania zákona a sankcionovanie VO/O za porušenie ZoVO. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 3. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 11 Domnievame sa, že pre aplikáciu tohto ustanovenia v praxi je nevyhnutné, aby relevantný orgán verejnej moci vydal záväzný zoznam štátov, ktoré zabezpečujú recipročný prístup k verejnému obstarávaniu pre subjekty so sídlom na území Slovenskej republiky Navrhujeme zaviesť informačnú povinnosť pre prevádzkovateľa elektronického prostriedku, aby zabezpečil informovanosť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v prípade, že došlo k žiadosti orgánu podľa § 24 ods. 5. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby povinnosť prevádzkovateľa elektronického prostriedku bola daná len subsidiárne a to vtedy, ak súčinnosť odmietne samotný verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8. Samotná dôvodová správa počíta s uplatnením navrhovaného ustanovovania § 24 ods. 12 až vtedy, keď sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie odmieta z rôznych dôvodov samotný verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8, a to napriek povinnosti podľa § 24 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Navrhované znenie tento zámer nereflektujte a umožňuje úradu, aby povinnosťou zaťažil dva subjekty súčasne Máme za to, že prevádzkovateľ elektronického prostriedku by mal informovať verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa o tom, že príslušný orgán si vyžiadal dokumentáciu k verejnému obstarávaniu, ak to osobitný predpis nevylučuje. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Článok 1, bod 52 Žiadame odstrániť navrhované znenie § 173 ods. 14 Zákona o VO (posledná veta) Odôvodnenie: Novelou číslo 345/2018 Z.z. Zákona o VO bolo zavedená možnosť zníženia pokuty pre verejného obstarávateľa. Zákonodarca sa pre tento postup rozhodol za účelom zníženia počtu súdnych sporov vedených voči úradu. Nie je nám zrejmé, z akého dôvodu by uvedená možnosť mala byť limitovaná len pre porušenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich troch rokoch odo dňa začatia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Článok 1, bod 42 Žiadame doplniť navrhované znenie § 167 ods. 3 písm. c) Zákona o VO nasledovne: „c) sprístupnenie takýchto informácií účastníkom konania alebo ich zástupcom na účely nazerania do spisu a vyhotovenia si výpisov, odpisov a kópií z tohto spisu“ Odôvodnenie: Porušením povinnosti mlčanlivosti by nemalo byť ani vyhotovenie výpisov, odpisov a kópií zo spisu; najmä s ohľadom na navrhované znenie § 173 ods. 16 Zákona o VO. Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Článok 1, bod 63 a bod 64 v navrhovanom znení chýba čiarka pred slovom „zmení“ Odôvodnenie: gramatická oprava Obyčajná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 21. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 44 RÚZ navrhuje do predkladanej novely doplniť, že skutočnosť podľa § 170 ods. 1 písm. d) sa preukazuje predložením plnej moci na podávanie námietok v mene skupiny dodávateľov. Odôvodnenie: Predkladateľ novely zákona v dôvodovej správe uvádza, že ak je účastníkom procesu verejného obstarávania skupina dodávateľov je aktívne legitimovaným subjektom na podanie námietok člen skupiny dodávateľov len za predpokladu, že podáva námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, pričom táto skutočnosť musí byť zrejmá z podaných námietok. Formuláciu „musí byť zrejmá z podaných námietok“ považujeme za príliš nejednoznačnú a nekonkrétnu, čo by mohlo viesť k zamietaniu námietok len z dôvodu, že Úrad na základe nejasných pravidiel a teda čisto subjektívne vyhodnotí, že podľa jeho názoru z podaných námietok nie je zrejmé, či boli podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o uplatnenie najdôležitejšieho opravného prostriedku v procese verejného obstarávania, musí byť absolútne jasné a jednoznačné, ako sa bude skutočnosť, že člen skupiny podáva námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov preukazovať. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 30. Zásadná pripomienka k čl. I. – vloženie nových novelizačných bodov (nad rámec novely) 30.1. V § 22 ods. 2 doplniť za slová „obchodné tajomstvo“ text „vrátane jednotkových cien pokiaľ tvoria jeho súčasť“. Odôvodnenie: Obchodným tajomstvom je nielen spôsob výpočtu jednotkových cien, ale predovšetkým ich ponúkaná výška. Práve zverejnenie jednotkových cien (JC) u stavebných prác by zásadným spôsobom porušilo dôverný charakter, pretože by sa ostatným uchádzačom a nielen im (aj zahraničným subjektom) umožnilo porovnať svoje JC s cenami víťazného uchádzača. Tým by došlo k jeho diskriminácii v budúcich súťažiach. Upozorňujeme, že naša požiadavka nie je v rozpore so Smernicami EP a R. Pre ilustráciu uvádzame, že napr. u jednej diaľničnej stavby je počet JC viac ako 1 tisíc. 30.2. V § 42 ods. 1 doplniť tretiu vetu „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie prenášať zodpovednosť za správnosť a úplnosť súťažných podkladov na uchádzača“ Odôvodnenie Zákon by mal jednoznačne a jasne riešiť verejného obstarávateľa ako jedinú osobu, ktorá je v procese verejného obstarávania zodpovedná za správnosť a úplnosť súťažných podkladov. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, že súťažné podklady spracováva pre neho tretia osoba (napr. projektant, špecializované organizácie a pod.). Na túto osobu nie je možné preniesť zodpovednosť za súťažné podklady. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa obecne tejto zodpovednosti nemôže zbaviť a akékoľvek formulácie v súťažných podkladoch alebo v zmluve na prenesenie zodpovednosti na zhotoviteľa sú právne irelevantné. Uvedené doplnenie je v súlade s rozhodovacou praxou Úradu pre verejné obstarávanie (napr. Rozhodnutie ÚVO č. 1896 – 7000/2012 – OK/4). Prakticky rovnaké ustanovenie obsahuje § 36 ods. 3 druhá veta aj český Zákon o zadávaní verejných zákaziek. Doplnenie takéhoto ustanovenia obmedzí riziko prípadných sporov a zníži administratívnu zaťaženosť. 30.3. V § 49 doplniť nový ods. 7, ktorý bude znieť: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže v súťažných podkladoch určiť, že ponuka sa predkladá tak, aby obsahovala osobitne oddelenú a uzavretú časť týkajúcu sa návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, označenú slovom „Kritériá“ a osobitne oddelenú a uzavretú časť ponuky označenú slovom „Ostatné“. Ak ide o elektronickú ponuku, oddelenosť a uzavretosť sa zabezpečí elektronickými prostriedkami tak, aby bola zabezpečená neporušiteľnosť a integrita jednotlivých častí, ich oddeliteľnosť a samostatné sprístupnenie.“ Podľa úpravy § 49 ods. 7 (v znení vyššie upraviť ostatné nasledujúce §§, najmä § 52, 171, 172. Odôvodnenie: V dôvodovej správe k predchádzajúcej „veľkej“ novele ZVO sa uvádza, že sa vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk z dôvodu zvýšenej administratívnej náročnosti spojený s predlžovaním procesu verejného obstarávania. Je potrebné uviesť, že dvojobálkový systém bol prakticky jediným a obligátnym systémom. Úplné vypustenie takéhoto systému nemožno považovať za správne, preto navrhujeme jeho (fakultatívne) ponechanie na dobrovoľnej báze ponechanie predovšetkým z týchto dôvodov: • dvojobálkový systém by mal spočívať v možnosti (nie povinnosti) VO a O najskôr posúdiť jednotlivé ponuky a až potom zverejniť ponukové ceny. Znamená to, že uchádzač podáva ponuku v dvoch samostatných obálkach (prvá je plnenie kvalifikačných požiadaviek, technické a technologické riešenie a pod. a druhá obálka je ponuková cena, resp. aj ostatné návrhy na plnenie kritérií). Tento spôsob je vhodný predovšetkým tam kde je hlavný dôraz kladený na kvalitu a cena nie je rozhodujúcim aspektom. • hlavná výhoda spočíva v tom, že pri posudzovaní ponúk ešte nie je známa ponuková cena a preto cena nemôže ovplyvniť hodnotenie ponúk jednotlivých uchádzačov. • jedná sa o praxou osvedčený spôsob, ktorý je využívaný aj Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v zadávacích podmienkach. Dvojobálka je bežne realizovaná pri veľkých infraštruktúrnych projektch a v našich podmienkach sa osvedčila napr. pri stavbe Mosta Košická (Apollo), ktorý bol financovaný Európskou investičnou bankou. • v prípade vypustenia dvojobálky (bez možnosti jej použitia) by často boli ovplyvnení členovia komisie ponukovou cenou, napr. keď by mali vylúčiť pre nesplnenie podmienok účasti uchádzača s najnižšou cenou. Pokiaľ by ponuka uchádzača nespĺňala podmienky účasti, resp. požiadavky na predmet zákazky, v prípade dvojobálky by musela byť vylúčená bez ohľadu na výšku ponukovej ceny, ktorá by nebola ani známa (ostala by v neporušenej druhej obálke). • fakultatívne použitie dvojobálkoveho systému by bolo vo výlučnej kompetencii VO a O. • ako už bolo zdôraznené, VO a O a prípadne aj orgány vykonávajúce následnú kontrolu nie sú ovplyvnené zistením, že bola vylúčená ponuka s najnižšou cenou, pretože sú otvárané obálky len tých uchádzačov, ktorí splnili súťažné podmienky. • správne aplikovaný dvojobálkový systém vo väčšej miere obmedzuje používanie ceny ako jediného hodnotiaceho kritéria.S • správne aplikovaný dvojobálkový systém eliminuje jeho vyššiu administratívnu náročnosť a prípadné predĺženie verejného obstarávania. 30.4. V nadväznosti na novelizačný bod 16 navrhujeme v znení § 40 ods. 4 písm. a) ako aj v znení § 53 ods. 5 písm. c) bod 1. nahradiť slovo „dvoch“ slovom „piatich“. Odôvodnenie: Lehota dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov je v mnohý prípadoch objektívne nepostačujúca. Verejný obstarávatelia pritom v drvivej väčšine prípadov odmietajú vyhovieť žiadostiam uchádzačov o primerané predĺženie lehoty na doručenie vysvetlenia. Zároveň neexistuje právna úprava, ktorá by definovala, čo sa má považovať za primerané predĺženie lehoty na doručenie vysvetlenia. Ide pritom o jeden z tzv. „zákonných“ spôsobov manipulácie s verejným obstarávaním, keď verejný obstarávatelia zneužívajú na účely marenia hospodárskej súťaže zákonné inštitúty. Princíp spočíva v zavalení uchádzača množstvom požiadaviek na vysvetlenie napr. desiatok až stoviek položiek z výkazu výmer alebo požiadavkami na vysvetlenie navrhovaných technických riešení, ktoré sú najmä pri veľkých súťažiach na stavebné práce veľmi komplikované a zároveň alebo požiadavkami na doplnenie najrôznejších dokladov. Vyhovenie takýmto požiadavkám verejných obstarávateľov v lehote dvoch pracovných dní pritom nie je možné. Následne verejný obstarávateľ uchádzača z verejného obstarávania vylúči. Uchádzač sa tak musí brániť podaním námietok, ktorých úspech nie je zaručený, nakoľko verejný obstarávateľ argumentuje tvrdením, že ide o zákonnú lehotu a on nič neporušil, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní mu neukladá povinnosť lehotu na doručenie vysvetlenia predĺžiť. 30.5. V nadväznosti na novelizačný bod 16 navrhujeme doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. b) a písm. c) nahradiť novým znením. Doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. b): „písm. b) doloženým potvrdením zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne nie starším ako tri mesiace,“ nahradiť znením: „písm. b) doloženým potvrdením zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne nie starším ako tri mesiace; verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ potvrdenie nevyžaduje, ak uchádzač alebo záujemca so sídlom na území Slovenskej republiky nie je vedený v zozname dlžníkov zverejnenom na internetovej stránke zdravotnej poisťovne alebo Sociálnej poisťovne“. Doterajšie znenie § 32 ods. 2 písm. c): „písm. c) doloženým potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri mesiace“, nahradiť znením: „písm. c) doloženým potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri mesiace; verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ potvrdenie nevyžaduje, ak uchádzač alebo záujemca so sídlom na území Slovenskej republiky nie je vedený v zozname daňových dlžníkov zverejnenom na internetovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky“. Odôvodnenie: Predkladateľ novely má zrejmý zámer explicitne upraviť v zákone o verejnom obstarávaní možnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa kedykoľvek v priebehu verejného obstarávania skúmať neexistenciu dôvodov na vylúčenie v zmysle § 40 ods. 6. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ tak môže kedykoľvek skúmať aj splnenie podmienok účasti osobného postavenia podľa § 32 ods. 1. Na preukázanie splnenia podmienok účasti osobného postavenia je možné využiť zápis do zoznamu hospodárskych subjektov. Napriek zápisu hospodárskeho subjektu do zoznamu hospodárskych subjektov si môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ na základe § 152 ods. 5 od uchádzača alebo záujemcu vyžiadať doklad podľa § 32 ods. 2 písm. b) a c). Uchádzač alebo záujemca je v prípade, ak sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom elektronických prostriedkov ( teda v drvivej väčšine prípadov ), povinný doručiť požadované potvrdenie verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi do dvoch pracovných dní odo dňa odoslania žiadosti. Získať aktualizovaný doklad od zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne alebo daňového úradu pritom za dva pracovné dni nie je možné, napr. Sociálna poisťovňa má na vybavenie akejkoľvek žiadosti vrátane žiadosti o vydanie potvrdenia, že žiadateľ nie je jej dlžníkom, 30 dní. Zákon o verejnom obstarávaní tak hospodárskym subjektom ukladá objektívne nesplniteľnú požiadavku. Zároveň zdôrazňujeme, že zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa a ani daňový úrad nemajú žiadnu zákonnú povinnosť žiadateľovi na účely verejného obstarávania vydávať akékoľvek potvrdenia. Požiadavka, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zbytočne administratívne nezaťažoval hospodárske subjekty požiadavkami na predkladanie dokladov o skutočnostiach, ktoré si vie získať sám z verejne dostupných elektronických databáz, je plne v súlade s elektronizáciou procesu verejného obstarávania a zákon o verejnom obstarávaní obdobnú právnu úpravu už aplikuje v § 39 ods. 4 v nadväznosti na ods. 7 v prípade, ak hospodársky subjekt nahradí preukázanie splnenia podmienok účasti predložením príslušných dokladov jednotným európskym dokumentom. 30.6. Navrhujeme : a) zapracovať do predkladanej novely nový § 13 ods. 13, ktorého znenie bude nasledovné: „Na referencie vystavené v elektronickom trhovisku sa použijú ustanovenia § 12 ods. 3, 6, 8, 9 a 10 primerane.“ b) zapracovať do predkladanej novely nový § 182 ods. 1 písm. e), ktorého znenie bude nasledovné: „100 000 eur, ak vyhotovil referenciu, ktorá sa zakladá na nepravdivej skutočnosti“. Odôvodnenie: Podľa čl. XVIII ods. 3 Obchodných podmienok elektronického trhoviska má objednávateľ vyhotoviť referenciu v elektronickom kontraktačnom systéme po splnení zmluvy. Pre verejných obstarávateľov tak neexistuje žiaden časový rámec, do ktorého majú referenciu vyhotoviť. Obchodné podmienky elektronického trhoviska pritom nevyhotovenie referencie nijako nesankcionujú. Je preto len vecou svojvoľného rozhodnutia verejného obstarávateľa, kedy a či vôbec referenciu dodávateľovi vyhotoví. Zároveň Obchodné podmienky elektronického trhoviska (ďalej len „OPET“) v čl. XVIII ods. 4 upravujú nemožnosť zmeny tzv. negatívnej referencie a to ani v prípade, ak je táto nepravdivá. Dodávatelia tak nemajú žiadnu zákonnú možnosť brániť sa proti svojvoľnému a účelovému vyhotovovaniu neuspokojivých referencií zo strany verejných obstarávateľov. Zákon a ani OPET podvodné správanie verejných obstarávateľov pritom nijako nepostihujú. Nepoctivý verejný obstarávateľ sa tak nemá čoho obávať a nemá žiaden dôvod konať poctivo. Aktuálne platná právna úprava chráni nepoctivých verejných obstarávateľov, ktorý zneužívajú inštitút referencií proti „nepohodlným“ hospodárskym subjektom. Namiesto toho, aby zákon chránil dodávateľov pred nepoctivými verejnými obstarávateľmi, núti dodávateľov, aby vynakladali značné prostriedky a čas na súdne spory s podvodníkmi. Poškodenie dobrého mena a dobrej povesti dodávateľov je pritom nezvratné. Akékoľvek svojvoľné správanie je pritom v rozpore s princípom spravodlivosti, princípom transparentnosti a princípom nediskriminácie. Nepoctivý verejný obstarávateľ môže bez obáv zo sankcie odstúpiť od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia dodávateľom a to bez skutočnej existencie takéhoto dôvodu, následne vystaví cez elektronický kontraktačný systém dodávateľovi neuspokojivú referenciu, ktorá je následne zaslaná do evidencie referencií vedenej Úradom, ktorý následne začne proti dodávateľovi konanie o uloženie sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na tri roky. Uložením takejto sankcie pritom ÚVO ekonomicky zlikviduje dodávateľa a tým aj všetky pracovné miesta naviazané na tohto dodávateľa. Možnosť účelového vyhotovovania neuspokojivých referencií je možné zneužiť viacerými spôsobmi, napr. na odradenie nežiaducich dodávateľov od predloženia ponuky, čím sa obmedzuje hospodárska súťaž, alebo ako trest za to, že súťaž vyhral ten „nesprávny“ dodávateľ, prípadne na vydieranie dodávateľa, aby uskutočnil za vysúťaženú cenu aj rôzne práce naviac bez navýšenia rozpočtu. Zneužívanie systému referencií proti poctivým dodávateľom je tak jedným z ďalších spôsobov využívania zákonných inštitútov na manipuláciu s verejným obstarávaním. Akékoľvek zneužívanie zákona by pritom malo byť sankcionované odstrašujúcimi sankciami. Navrhujeme preto, aby za vystavenie referencie zakladajúcej sa na nepravdivej skutočnosti úrad uložil verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu 100 000 eur. 30.7. Navrhujeme a) zapracovať do predkladanej novely nový § 182 ods. 3 písm. b), ktorého znenie bude nasledovné: „uchádzačovi, záujemcovi alebo hospodárskemu subjektu pokutu od 1000 eur do 100 000 eur, ak došlo k odstúpeniu od zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa,“. b) súčasne vypustiť zo zákona § 182 ods. 3 písm. b) bod 2., a doterajšie písmená c), d), e) f) a g) v § 182 ods. 3 nahradiť písmenami d), e), f), g) a h). Odôvodnenie: Navrhovanú právnu úpravu predložilo ÚVO ako súčasť novely zákona v rámci legislatívneho procesu LP/2017/620. V dôvodovej správe k navrhovanému právnemu textu ÚVO konštatoval, že zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov je neprimerane tvrdá sankcia. Zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov je sankcia, ktorá ekonomicky zlikviduje každý hospodársky subjekt. Ekonomická likvidácia hospodárskeho subjektu nemôže byť za žiadnych okolností adekvátnym postihom, nech už je jeho previnenie akékoľvek. Osobitne v prípade, keď zákon ponecháva na absolútne svojvoľné rozhodnutie verejného obstarávateľa a obstarávateľa určenie dôvodov porušenia zmluvy podstatným spôsobom. Dôvodom porušenia zmluvy podstatným spôsobom sa tak môžu stať aj absurdné dôvody, ktoré si verejný obstarávateľ podľa ľubovôle naformuluje do zmluvy a to s jediným cieľom - odradiť nepohodlné hospodárske subjekty od podania ponuky. Mnohé dôvody porušenia zmluvy podstatným spôsobom, pritom takúto kvalifikáciu vôbec nespĺňajú. Proti absurdným dôvodom označeným ako porušenie zmluvy podstatným spôsobom sa pritom hospodárske subjekty nemôžu žiadnym spôsobom brániť, nakoľko sú zapracované do zmluvy, ktorú uchádzač nemôže pripomienkovať a s ktorou úspešný uchádzač musí súhlasiť. Jediným riešením je tak pre hospodársky subjekt nepodanie ponuky. Hrozba odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia je najefektívnejším „legálnym“ spôsobom manipulácie s verejným obstarávaním a práve Úrad sankciou zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov takúto manipuláciu zákonnou úpravou umožňuje. Určenie dôvodov, ktoré bude verejný obstarávateľ považovať za dôvody na odstúpenie od zmluvy pre jej podstatné porušenie, pritom nemôže spochybniť Úrad a ani súd, nakoľko ide o oblasť zmluvnej voľnosti. Uplatnenie odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia je pritom len na verejnom obstarávateľovi. V prípade ak súťaž vyhrá ten „nesprávny“ hospodársky subjekt, verejný obstarávateľ urobí všetko preto, aby niektorí z týchto dôvodov uplatnil a naopak v prípade „správneho“ hospodárskeho subjektu tieto dôvody neuplatní a to ani v prípade, ak budú reálne dané. Inštitút odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej porušenia podstatným spôsobom sa tak vzhľadom na likvidačnú sankciu stáva veľmi silným a efektívnym nástrojom manipulácie s verejným obstarávaním. Žiaden hospodársky subjekt nebude riskovať ekonomickú likvidáciu účasťou v problémovom verejnom obstarávaní. Dokazovanie neexistencie dôvodu na odstúpenie od zmluvy pre jej porušenie podstatným spôsobom je pre hospodárske subjekty pritom extrémne náročné a to osobitne z dôvodu, že Úrad začne konanie o uloženie sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov ex offo a sankciu uloží bez toho, aby skúmal či dôvody pre odstúpenie od zmluvy pre jej porušenie podstatným spôsobom sú naozaj dané. Konanie o uloženie sankcie zákazu účasti na dobu troch rokov ex offo, robí z Úradu asistenta možnej manipulácie s verejným obstarávaním. Nepoctivý verejný obstarávateľ tak môže jednoduchým spôsobom ekonomicky zničiť akýkoľvek hospodársky subjekt. Nepoctivému verejnému obstarávateľovi stačí odstúpiť od zmluvy pre jej údajné porušenie podstatným spôsobom alebo z absurdného dôvodu, ktorý si sám verejný obstarávateľ určil ako podstatný a Úrad už všetko ostatné zariadi. Sankcia zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov má priamy vplyv na hospodársku súťaž a jej obmedzením aj priamy dopad na naplnenie hlavného cieľa verejného obstarávania, ktorým je získanie ekonomickej najvýhodnejšej ponuky. Už len z dôvodu možného zneužitia hrozby uloženia sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch, ktorej uplatnenie ekonomicky zlikviduje každý hospodársky subjekt, by mal Úrad pristúpiť k jej nahradeniu inou menej fatálnou sankciou. Možnosť uloženia pokuty až do výšky 100 000 eur je pritom pre každý hospodársky subjekt dostatočne odstrašujúca. Popri uloženej pokute hospodársky subjekt zároveň s odstúpením od zmluvy stratí zákazku a uplatnia sa voči nemu aj zmluvné pokuty. Posudzovanie výšky uloženej pokuty zároveň dáva úradu možnosť uplatniť hodnotiaci úsudok zohľadňujúci spoločenskú závažnosť pochybenia hospodárskeho subjektu realizujúceho zákazku. Máme za to, že je zásadný rozdiel, či sa hospodársky subjekt dopustí pochybenia v strategickej zákazke za 100 000 000 eur alebo v zákazke za 50 000 eur zadanej cez elektronické trhovisko. Zároveň je zásadný rozdiel aj v uplatnenom dôvode odstúpenia od zmluvy pre jej porušenie podstatným spôsobom. Nemôže byť rovnako sankcionované odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že úspešný uchádzač nezložil na účet verejného obstarávateľa výkonovú zábezpeku do troch dní od uzavretia zmluvy na zákazku s nízkou hodnotou (čo je na hrane možností bankového prevodu) a nedokončenie tunela za desiatky miliónov eur riadne a včas. Sankcionovanie všetkých prípadov odstúpenia od zmluvy z dôvodu jej porušenia podstatným spôsobom, bez zohľadnenia okolností, za ktorých k odstúpeniu došlo, ekonomickou likvidáciou hospodárskeho subjektu je neprimerané, nevyvážené a v rozpore s elementárnymi pravidlami spravodlivosti. Zásadný rozpor s princípom spravodlivosti predstavuje aj ukladanie sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov ako dôsledok účelového konania nepoctivého verejného obstarávateľa. Spravodlivé ukladanie primeraných sankcií patrí k elementárnym princípom právneho štátu a je vyjadrením ústavného práva na spravodlivé prejednanie veci každého subjektu. Požiadavku na spravodlivé a primerané sankcie zvýrazňuje aj skutočnosť, že aj napr. hospodársky subjekt s vynikajúcim renomé dlhodobo pôsobiaci na Slovenskom trhu, ktorý má stovky referencií s najvyšším hodnotením od desiatok rôznych verejných obstarávateľov, môže byť ekonomicky zlikvidovaný len kvôli jedinému pochybeniu napr. pri realizácii zákazky s nízkou hodnotou, alebo ako dôsledok účelového konania nepoctivého verejného obstarávateľa. Dôraz na spravodlivé ukladanie primeraných sankcií zvýrazňuje aj fakt, že v prípade uloženia zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov dôjde k ekonomickej likvidácii hospodárskeho subjektu a teda aj k likvidácii všetkých pracovných miest viazaných na tento hospodársky subjekt. Zároveň a to najmä v prípade ekonomickej likvidácie veľkých hospodárskych subjektov dôjde k zániku mnohých subdodávateľov ekonomicky závislých na tomto hospodárskom subjekte. ÚVO pri úprave sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov zjavne nezohľadnil katastrofálne sociálne dopady uloženia takejto sankcie. Skutočne potrestanými budú zamestnanci ekonomicky zlikvidovaného hospodárskeho subjektu, rodiny týchto zamestnancov, ktoré tak prídu spravidla o hlavný zdroj príjmov ako aj drobní podnikatelia, ktorí prídu o svojho kľúčového ekonomického partnera. V záujme naplnenia princípu spravodlivosti, ako aj v záujme zmiernenia neakceptovateľných sociálnych dopadov je nevyhnutné sankciu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov zo zákona vypustiť a nahradiť ju právne a sociálne spravodlivejšou peňažnou pokutou s možnosťou jej odstupňovania. 30.8. Navrhujeme zmeniť znenie prvej vety § 182 ods. 3 nasledovne: "Úrad môže uložiť". Odôvodnenie: Úrad by mal mať možnosť zvážiť či vôbec uloží sankciu, najmä v prípade, ak ide o sankciu s potenciálom ekonomicky zlikvidovať podnikateľa a tým (pri veľkom zamestnávateľovi) ekonomicky destabilizovať celý dotknutý región. Tak ako bolo uvedené vyššie v bode 18.8, kombinácia odstúpenia spolu s automatickým uložením zákazu účasti je vo svojej podstate nebezpečným nástrojom a Úrad by nemal byť len v pozícii orgánu, ktorý automaticky musí (bez ohľadu na okolnosti) uložiť sankciu. Dôvody uvedené vyššie v bode 18.7 sa použijú primerane aj pri tomto bode. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 22. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 48 RÚZ navrhuje vypustiť novelizačný bod bez náhrady. Odôvodnenie Predkladateľ novely zákona navrhuje upraviť okamih, do ktorého je navrhovateľ povinný zložiť na účet ÚVO v súvislosti s podaním námietok kauciu a to tak, aby táto bola pripísaná na účet Úradu najneskôr pracovný deň nasledujúci po doručení námietok. Predkladateľ pritom nešpecifikuje, či ide o okamih doručenia námietok ÚVO alebo kontrolovanému. Pri doručovaní námietok ÚVO v listinnej podobe sa navrhovateľ dozvie okamih skutočného doručenia námietok ÚVO až niekoľko dní po ich doručení. Pokiaľ chce navrhovateľ dodržať zákonnú lehotu na zloženie kaucie na účet ÚVO, musí zadať prevodný príkaz na kauciu niekoľko dní pred podaním samotnej námietky. Rovnako aj v prípade doručovania námietok v elektronickej podobe, keď sa za čas ich doručenia považuje okamih ich odoslania, musí navrhovateľ zadať prevodný príkaz aj niekoľko dní pred odoslaním námietok, nakoľko po ich odoslaní sa za jeden pracovný deň bankový prevod zrealizovať objektívne nedá. V oboch prípadoch tak navrhovateľ musí zložiť kauciu na účet ÚVO ešte pred podaním samotných námietok, teda v čase, keď ešte nemusí byť rozhodnutý či námietky podá. V prípade ich nepodania bude musieť hospodársky subjekt žiadať ÚVO o vrátenie zloženej kaucie. Ide pritom o úplne zbytočnú byrokratizáciu procesu podávania námietok a o sťažovanie procesu podávania námietok, ktoré v nadväznosti na absolútne neprimeranú sankciu za oneskorené zloženie kaucie, účinne odradí predovšetkým malých podnikateľov od podávania námietok.Predkladateľ obhajuje zmeny pravidiel pri úhrade kaucie snahou o zrýchlenie a zefektívnenie rozhodovania ÚVO o procesných podmienkach námietkového konania. ÚVO však neuvádza a to ani len približne o koľko dní sa vďaka zmene pravidiel s úhradou kaucie reálne skráti námietkové konanie. Dôrazne upozorňujeme, že zmena pravidiel úhrady kaucie pritom okamih skutočného podania námietok nijako neovplyvní a preto ani neskráti námietkové konanie. Zásadná pripomienka Odoslaná 22.7.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 24. Pripomienka k čl. I., bod 53 RÚZ navrhuje a) do odseku 16 doplniť nasledujúci text: „Uchádzač/navrhovateľ nemá právo nahliadať do ponúk ostatných uchádzačov, najmä častí ponúk, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva uchádzača podľa § 22 zákona.“; b) do odseku 17 (na koniec) doplniť nasledujúci text: „podľa § 22 zákona“; c) odsek 18 – doručovanie ponechať bez zmeny. Odôvodnenie Z uvedeného návrhu (prvá veta) nie je jednoznačne zrejmé (i) o ktoré osoby a (ii) ktoré dokumenty sa jedná, najmä či uchádzač má právo nahliadať aj do ponúk ostatných uchádzačov, resp. i takých častí ponúk ako je cenová ponuka, rozpočet stavby alebo ocenený výkaz výmer, kalkulácie jednotkových cien, resp. i iných častí ponúk, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva uchádzača. Ďalej však (druhá veta) tento výpočet oprávnených osôb a dokumentov je značne obmedzený, a to v prípade „dokumentácie VO“ podľa § 24 zák. iba na osobu kontrolovaného. V konečnom dôsledku nie je jednoznačne zrejmé, ktoré dokumenty môžu byť predmetom nazerania do spisu. Taktiež nie je zrejmý okamih vzniku tohto práva, nakoľko v prípade jeho vzniku až po podaní námietok alebo po doručení kompletnej dokumentácie VO od kontrolovaného na úrad pre uchádzača/navrhovateľa toto oprávnenie už prakticky nemá žiadny právny význam. V prípade odseku 17 nie je zrejmé, čo sa myslí povinnosťou „mlčanl